Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. júl 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 3T/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010265
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Tóthová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120010265.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Tóthovou na hlavnom pojednávaní v

Trenčíne dňa 09.07.2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
L. L., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom N. X., N. XXX,

sa uznáva za vinného, že

obžalovaný ako otec mal. P. M., nar. XX. XX. XXXX je povinný v zmysle § 62 zákona o rodine a

následne na základe rozsudku OS v Trenčíne 26P/165/2016 zo dňa 20.09.2017, právoplatného dňa
22.11.2017 prispievať mesačne na výživu mal. P. M. sumou 100,-€, a to vždy do 25. dňa v mesiaci
vopred k rukám matky U. M., trvale bytom Y. XXX, pričom od mesiaca máj 2019 doposiaľ (júl 2020
vrátane) vyživovaciu povinnosť neplní žiadnym spôsobom, okrem toho, že matke dieťaťa v mesiaci
marec 2020 poukázal dvakrát sumu po 100,- eur, pričom trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín
spisová značka 6T/63/2018 zo dňa 09.11.2018, právoplatným dňa 12. 02. 2019 bol uznaný vinným pre
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1 Trestného zákona, v čase skutku obžalovaný

nebol nikde riadne zamestnaný, nepoberal dávky v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky, nebol nikde
evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, čím mu doposiaľ vznikol dlh na výživnom vo výške 1.100,- eur,

t e d a

najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného
hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno c) Trestného zákona.
Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 odsek 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 odsek 2, 3, 8 Trestného zákona, § 36

písmeno l) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Trenčíne podala dňa 19. 02. 2020 obžalobu na obvineného L. L.
pre spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Okresný súd v Trenčíne dňa 06. 03. 2020 vydal vo veci trestný rozkaz, ktorým uznal obvineného za
vinného v zmysle podanej obžaloby a podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38
ods. 2, 3, 8 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona mu uložil trest odňatia slobody vo
výmere jedného roka so zaradením pre výkon trestu podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona do
ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Vzhľadom na to, že nebolo možné doručiť

obvinenému predmetný trestný rozkaz, súd vydal na obvineného príkaz na zatknutie, a to dňa 19. júna
2020. Na základe príkazu na zatknutie bol menovaný dňa 01. 07. 2020 zatknutý a pri výsluchu pred
samosudkyňou na Okresnom súde Trenčín dňa 02. 07. 2020 uviedol, že si je vedomý svojej vyživovacej
povinnostiajeochotnýdlžnévýživnédoplatiťkudňuhlavnéhopojednávania.Ztohodôvoduzahlásilproti
predmetnému trestnému rozkazu odpor a zároveň zobral na vedomie termín hlavného pojednávania
na dňa 09. 07. 2020 s tým, že bol poučený, že súd môže vykonať hlavné pojednávania aj v jeho

neprítomnosti. Obvinený sa vyjadril, že do termínu hlavného pojednávania je ochotný dlžné výživné
matke dieťaťa uhradiť. Napriek tejto skutočnosti sa na hlavné pojednávanie dňa 09. 07. 2020 o 10.30
hodine nedostavil, svoju neúčasť nijakým spôsobom neospravedlnil a súd vykonal hlavné pojednávanie
v jeho neprítomnosti v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku. Na návrh prokurátora podľa § 258 ods.
4 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď obžalovaného z prípravného konania. V tejto výpovedi

obžalovaný uviedol, že je pravdou, že od mája 2019 si riadne neplní vyživovaciu povinnosť na svojho
syna P. M., nie je poberateľom žiadnych sociálnych dávok, v posledných siedmich rokoch pracoval
brigádne u svojho otca a u svojho krstného otca.

Jeho maloletý syn chodí do domu matky obžalovaného približne každý druhý víkend a spolu so synom

a matkou obžalovanému mu kupujú darčeky. Na záver uviedol, že ľutuje vzniknutú situáciu a dlh na
výživnom sa pokúsi splatiť hneď ako bude môcť.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá matka dieťaťa U. M.. K osobe obžalovaného uviedla, že sa
rozišli v roku 2009 a maloletý syn P. M. bol zverený do jej osobnej starostlivosti na základe rozsudku

Okresného súdu Trenčín sp. zn. 26P/165/2016 vydaného dňa 20. 09. 2017, právoplatného dňa 22. 11.
2019, pričom obžalovaný je povinný platiť výživné na maloletého syna 100,- eur mesačne vždy 25.
dňa v mesiaci k jej rukám. Obžalovaný jej od mája 2019 neplatí riadne výživné na dieťa a jeho dlh
stále narastá. V mesiaci marec 2020 jej obžalovaný poukázal dvakrát sumu po 100,- eur ako výživné
na maloletého syna. Obžalovaný sa s malým synom nestretával, až doteraz maloletý L. sa stretáva

s matkou obžalovaného, od ktorej dostáva darčeky. Pred štyrmi rokmi dostal od dedka bicykel a na
posledné Vianoce mu kúpila babka počítač. Určite tento počítač nezakúpil otec dieťaťa. Maloletý syn
L. jej povedal, že darčeky dostáva od starých rodičov a tatino mu nič nekupuje. Svedkyňa uviedla, že
je na rodičovskej dovolenke od 27. 08. 2019 pričom poberá mesačne dávky a to 370,- eur mesačne,
predtým pracovala v súkromnej škole pre deti s autizmom ako asistentka a jej príjem bol približne 600,-

euro mesačne. Jej syn hmotnou núdzou netrpí, pretože jej finančne pomáhajú rodičia a jej nový priateľ.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to rozsudku
Okresného súdu Trenčín spisová značka 26P/165/2016 zo dňa 20. 09. 2017, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 22. 11. 2017, trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín spisová značka 6T/63/2018

zo dňa 09. 11. 2018, správu ÚPSVaR Trenčín, výpis zo živnostenského registra, správu zo sociálnej
poisťovne, správu obecného úradu N. X., rodný list dieťaťa, výpis ústrednej evidencie priestupkov a
odpis registra trestov na obžalovaného.

Z listinných dôkazov oboznámených na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že obžalovaný L. L. je na

základe rozsudku Okresného súdu Trenčín spisová značka 26P/165/2016 povinný prispievať na výživu
maloletého syna P. sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01. 09. 2015 a to vždy do 25. dňa v
mesiaci vopred k rukám matky. Maloletý P. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja
rodičia ho budú zastupovať a budú spravovať majetok maloletého. Z trestného rozkazu Okresného
súdu Trenčín spisová značka 6T/63/2018 zo dňa 09. 11. 2018 súd zistil, že obžalovaný si riadne neplnil

vyživovaciu povinnosť na maloletého P. od mesiaca apríl 2018 až do mesiaca november 2018 vrátane,
začo bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona vo
výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Predmetnýtrestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 12. 02. 2019 a skúšobná doba podmienečného odsúdenia
trvala do 13. 02. 2020.

Podľa odpisu z registra trestov bol menovaný štyrikrát súdne trestaný, z toho dvakrát sa na neho
hľadí, akoby nebol odsúdený, jedenkrát mu bol uložený peňažný trest a posledné odsúdenie má
na základe trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín 6T/63/2018 zo dňa 09. 11. 2018. Z výpisu
z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že sa dopustil
jedenkrát priestupku podľa § 48 priestupkového zákona a bola mu uložená bloková pokuta vo výške

20,- eur.

Z vykonaných a vyhodnotených dôkazov mal súd za preukázané, že obžalovaný spáchal žalovaný
skutok tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Obžalovaný je zo spáchania tohto skutku
priamo usvedčovaný výpoveďou matky dieťaťa, svedkyne U. M., ale aj svojou výpoveďou v ktorej sa
priznal, že v žalovanom období si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil okrem dvoch prípadov, keď

v mesiaci marec 2020 poukázal matke dieťaťa dvakrát sumu po 100,- eur.

Z prevedeného dokazovania zároveň vyplýva, že obžalovaný si neplnil vyživovaciu povinnosť aj počas
plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia pre prečin zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovanýbolschopnývčasespáchaniatrestnéhočinurozpoznaťnebezpečenstvosvojhokonaniapre
spoločnosť a svoje konanie ovládať. Svojím úmyselným konaním sa vyhýbal plneniu svojej vyživovacej
povinnosti a neprispieval riadne na výživu svojho maloletého dieťaťa, čím porušil právo maloletého
dieťaťa na výživné. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky trestného
činu a to ako všeobecné tak aj osobitné znaky skutkovej podstaty tak ako to predpokladá trestný zákon

a preto ho súd uznal vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 ods.
3 písm. c) Trestného zákona, pretože najmenej 2 mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplnil
zákonnú povinnosť vyživovať maloleté dieťa, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov
za taký čin odsúdený.

Pri rozhodovaní o výške trestu súd okrem iného prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy. Z potvrdenia ÚPSVaR je zrejmé, že obžalovaný nebol vedený v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a ani nepoberá dávky a príspevky v hmotnej núdzi, z potvrdenia sociálnej poisťovne
vyplynulo, že nepoberá ani dávku v nezamestnanosti.

S poukazom na vyššie uvedené pomery obžalovaného a skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil
skutku v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej jeho trestnej veci, za nezistenia priťažujúcej
okolností a za zistenia jednej poľahčujúce okolnosti spočívajúcej v priznaní a oľutovaní trestnej činnosti
obžalovaným, súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej

trestnejsadzbyvovýmerejednéhorokanepodmienečnesvedomím,žetaktouloženýtrestjedostačujúci
pre nápravu obžalovaného na a ochranu spoločnosti.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto prečinu vo výkone trestu
odňatia slobody za úmyselný trestný čin zaradil ho súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona

do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného
hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia

prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie proti tomuto rozsudku
nemôže podať ten, kto sa ho výslovne vzdal.