Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/248/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117201024
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:5117201024.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci oprávneného X. D., bytom Y., X. XX/XX, t. č. Ústav na výkon
trestu odňatia slobody K., zastúpeného JUDr. Danielou Eperješiovou, advokátkou so sídlom vo Vranove
nad Topľou, Sídlisko 1997/4, proti povinnej W. I., bytom Y., Z. XX, zastúpenej JUDr. Sabínou Hodoňovou,
PhD., advokátkou, ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA BEDNÁŘOVÁ & HODOŇOVÁ, so sídlom v Žiline,
Mariánske námestie 31, o nariadenie výkonu rozhodnutia vo veci maloletého J. I., nar. XX. W. XXXX,

bytom u matky, zastúpeného V. práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, so sídlom v Žiline, J. M. Hurbana
338, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 9Em/1/2017, o dovolaní oprávneného proti uzneseniu
Krajského súdu v Žiline z 31. októbra 2019 sp. zn. 5CoE/53/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Povinná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie") uznesením z 31. júla 2019 č. k. 9Em/1/2017
zamietol návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozsudku Okresného súdu Žilina z 30. júna
2016 č. k. 37P/1/2014-217 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 27. októbra 2016
č. k. 10CoP/57/2016-254. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že nariadenie výkonu rozhodnutia, ktorým bola uložená informačná

povinnosť, predpokladá, že súd zistí porušovanie povinnosti uloženej exekučným súdom, ktoré zaviní
ten rodič, ktorému vykonávané rozhodnutie ukladá informačnú povinnosť týkajúcu sa maloletého dieťaťa
vovzťahukoprávnenémurodičovi.Vdanejvecisícesúdkonštatoval,žematkasvojupovinnosťporušila,
keďže otca písomne neinformovala k 1. januáru 2017, 1. aprílu 2017, 1. júlu 2017 a 1. októbru 2017,
avšak povinná tak neurobila z dôvodu, že mala za to, že počas doby jedného roka bude povinného
informovať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý vykonával dohľad nad výchovou maloletého J..

Matkina nevedomosť síce nie je ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý sa vykonateľnému rozhodnutiu
nepodrobovala,súdvšaknapriektomunepovažovalzavhodnéapotrebnérozhodnúťonariadenívýkonu
súdneho rozhodnutia, a to z dôvodu, že matka si uloženú povinnosť dodatočne splnila. Preukázateľne
otcainformovalaomaloletomJ.správamizo17.októbra2017,30.novembra2017a11.decembra2017.
Povinná taktiež preukázala plnenie informačnej povinnosti v roku 2018, a to podacími lístkami zo dňa 28.
februára 2018 a 15. mája 2018. Podľa vyjadrenia povinnej, táto zaslala informácie oprávnenému aj 19.

novembra 2018, avšak obálku poslala obyčajnou poštou bez podacieho lístka. Z uvedeného vyplýva, že
povinná sa vykonateľnému rozhodnutiu podrobuje. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nemohol
vysloviť názor, že matka svoju informačnú povinnosť zámerne neplní. Pretože v danej veci neboli
splnené podmienky na nariadenie výkonu rozhodnutia, súd prvej inštancie návrh oprávneného na výkon
rozhodnutia zamietol.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd") na odvolanie oprávneného uznesením z 31. októbra
2019 sp. zn. 5CoE/53/2019 uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne podľa § 387ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil
s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie. Hoci v danej veci bolo zistené, že matka písomne
otca neinformovala vždy k prvému dňu kalendárneho štvrťroka roku 2017, neurobila to úmyselne, lebo

mala za to, že po dobu jedného roka, počas ktorého bol nad maloletým nariadený ochranný dohľad zo
strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, bude povinného informovať práve tento úrad. Matka si
uloženú povinnosť preukázateľne dodatočne splnila a informovala oprávneného otca o maloletom dieťati
správami zo 17. októbra 2017, 30. novembra 2017, 11. decembra 2017, 28. februára 2018, 15. mája
2018 a 19. novembra 2018. Preto vzhľadom na uvedené, ani podľa odvolacieho súdu nemožno dospieť

k záveru, že matka svoju informačnú povinnosť neplní. Keďže odvolací súd v napadnutom uznesení
súdu prvej inštancie nezistil pochybenie, z dôvodu vecnej správnosti ho potvrdil.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie oprávnený (ďalej aj „dovolateľ"), ktoré
odôvodnil tým, že odvolací súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval
jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

písm. f/ CSP). Po rekapitulácii doterajšieho priebehu konania dovolateľ uviedol, že namietané uznesenie
odvolacieho súdu trpí viacerými vadami zmätočnosti. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, prípadne aby zrušil aj uznesenie súdu prvej
inštancie a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie.
3.1. V súvislosti s dovolaním dovolateľ namietal, že

(i) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu bolo vydané 31. októbra 2019, pričom súd mal v čase
rozhodovania k dispozícii poslednú správu matky ešte z 19. novembra 2018; nijakým spôsobom si
nepreveril, či si matka vôbec plnila svoju informačnú povinnosť aj v priebehu roka 2019. Uviedol, že
v priebehu roka 2019 si matka svoju informačnú povinnosť informovať ho o maloletom J. splnila len
dvakrát, a to listami z 20. februára 2019 a 18. novembra 2019. Uvedené správy považuje však dovolateľ

za nedostatočné, keďže v nich chýbajú informácie o prekonaných ochoreniach, o tom, či maloletý
neutrpel nejaký úraz, prípadne či nebol hospitalizovaný, ako aj informácie o študijných výsledkoch;
(ii) z uznesenia odvolacieho súdu je zrejmé, že povinná sa písomne vyjadrila k jeho odvolaniu podanému
proti uzneseniu súdu prvej inštancie, predmetné vyjadrenie mu však nebolo doručené v súlade s § 374
ods. 1 CSP;

(iii)rovnakomunebolodoručenéanivyjadreniepovinnejkjehonávrhunanariadenievýkonurozhodnutia
v konaní pred súdom prvej inštancie;
(iv)vkonanísúdovdošlokvýraznýmprieťahom,keďsúdprvejinštancierozhodolonávrhunanariadenie
výkonu rozhodnutia až dva a pol roka po jeho podaní.

4. Povinná vo vyjadrení k dovolaniu oprávneného uviedla, že ho nepovažuje za dôvodné. Naďalej
oprávneného informuje o spoločnom maloletom dieťati, o čom súdu predložila štyri podacie lístky z roku
2019; tvrdenia oprávneného sa tak nezakladajú na pravde. Vzhľadom na to, že oprávnený nemal k
obsahu správ o maloletom doposiaľ žiadne výhrady ani nežiadal matku o poskytnutie podrobnejších
informácií, táto jeho nová požiadavka sama osebe nezakladá dôvodnosť nariadenia výkonu rozhodnutia

ani dôvodnosť podaného dovolania. Ďalej uviedla, že jej vyjadrenie k odvolaniu oprávneného mu bolo
doručené a reagoval naň podaním zo 17. septembra 2019, doručeným súdu 23. septembra 2019.
Navrhla, aby dovolací súd dovolanie oprávneného odmietol.

5. Kolízny opatrovník sa k dovolaniu oprávneného nevyjadril.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podal v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) účastník zastúpený v súlade so zákonom (§ 429
ods. 1 CSP), v ktorého neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) skúmal, či sú dané procesné predpoklady pre uskutočnenie

meritórneho dovolacieho prieskumu napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo, a
dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

7. Dovolanie je v danom prípade podané vo veci výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých. Konanie v
tejto veci je od 1. júla 2016 upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (ďalej len „CMP"). Vzájomný

vzťah medzi CMP a CSP je vymedzený v § 2 ods. 1 CMP, podľa ktorého sa na konania podľa tohto
zákona použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v ustanoveniach § 76 a §
77 obsahujúcich niektoré ustanovenia o dovolaní „neustanovuje inak", ak ide o prípustnosť dovolaniavo veciach výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých; prípustnosť dovolania otca bolo preto potrebné
posudzovať podľa ustanovení CSP.

8. Dovolanie treba považovať za mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných
prostriedkov civilného sporového konania osobitné postavenie. Dovolací súd nie je súdom tretej
inštancie, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu
(viď napríklad rozhodnutia sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016,
8Cdo/67/2017). Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť

dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (1Cdo/6/2014, 3Cdo/209/2015,
3Cdo/308/2016, 5Cdo/255/2014).

9. O všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch platí, že narušenie princípu právnej istoty
strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená, musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami
prípustnosti. Právnu úpravu dovolania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne

prelomená záväznosť už právoplatného rozhodnutia, nemožno interpretovať rozširujúco; namieste je
skôr reštriktívny výklad (1Cdo/26/2017, 2Cdo/154/2017, 3Cdo/42/2017, 4Cdo/209/2017, 5Cdo/12/2017,
7Cdo/163/2017, 8Cdo/73/2017).

10. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle

§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.

11. Podľa § 420 písm. f/ CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo
veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

12. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd
skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie
dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 CSP pristupuje dovolací súd len vtedy,
ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa

konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP irelevantné, či k dovolateľom
namietanej procesnej vade došlo alebo nedošlo.

13. Už v rozhodnutí, sp. zn. 3Cdo/236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) najvyšší súd uviedol, že základným (a

spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa
§ 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie
končí. Ďalej najvyšší súd v rozhodnutí, sp. zn. 5Cdo/12/2017 vysvetlil vzájomnú súvzťažnosť týchto
dvoch kategórii rozhodnutí, keď uviedol, že: „Prípustnosť dovolania v zmysle § 420 Civilného sporového
poriadku dopadá na dve kategórie rozhodnutí odvolacieho súdu; prvou sú rozhodnutia odvolacieho

súdu vo "veci samej" a druhou sú rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým sa "konanie končí". Slovné
spojenie "konanie končí" sa interpretuje v spojení s predurčujúcou premisou platnou pre prvú kategóriou
rozhodnutí "vo veci samej", čím sa vymedzuje množina rozhodnutí vydaných odvolacím súdom tam,
kde sa končí konanie vo veci samej." (Zo súdnej praxe č. 52/2017). V zhode s uvedeným Ústavný
súd Slovenskej republiky vo veci, sp. zn. I. ÚS 275/2018 skonštatoval, že ustanovenie § 420 CSP

zakotvuje prípustnosť dovolania v alternatíve buď proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, t. j.
proti rozhodnutiu majúcemu hmotnoprávny charakter alebo proti rozhodnutiu, ktoré síce nemá charakter
rozhodnutia o matérii konania, t. j. nejde síce o rozhodnutie vo veci samej, ale ide o rozhodnutie, ktorým
odvolací súd o danej otázke rozhodovanie končí inak, ako meritórnym (hmotnoprávnym) rozhodnutím vo
veci samej. Za rozhodnutie, ktorým sa konanie pred odvolacím súdom o danej otázke končí, teda možno

považovať rozhodnutie, ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní inak, ako jeho vecným prejednaním (t.
j. rozhodnutie o odmietnutí odvolania alebo o zastavení odvolacieho konania), rozhodnutie odvolacieho
súdu o zastavení konania z dôvodu späťvzatia žaloby po rozhodnutí prvostupňového súdu a pred
rozhodnutím odvolacieho súdu (§ 370 CSP) a uznesenie, ktorým odvolací súd potvrdil alebo zmenilprvostupňové uznesenie o otázke, ktorej vyriešenie sa týmto uznesením končí, pričom spravidla pôjde o
uznesenia odvolacieho súdu, ktorými rozhodol o odvolaní proti uzneseniam podľa § 357 CSP, ktoré síce
možnovdovolacomkonanípreskúmaťzdôvodovzmätočnostiuvedenýchv§420CSP,avšakzdôvodov

zásadnej právnej významnosti sú v zmysle § 421 ods. 2 CSP z prieskumu dovolacím súdom vylúčené.

14. Rozhodnutím vo veci samej je meritórne rozhodnutie. Pojem „vec sama" znamená predmet konania
tak, ako bol vymedzený v žalobe (návrhu). Rozhodnutie vo veci samej je také rozhodnutie, v ktorom
sa súd zaoberá nárokom, ktorý strany (resp. účastníci konania) uplatnili. Ide o nachádzanie hmotného

práva. Súdna prax sa ustálila v názore, že: „Vec sama je predmet, pre ktorý sa konanie vedie, v
sporovom konaní je to nárok, o ktorom má byť v konaní vecne rozhodnuté. Rozhodovaním o veci
samej nie je také rozhodnutie, ktoré zakladá stranám len procesné práva (napr. rozhodnutie o odpustení
zmeškania lehoty na podanie odvolania), aj keby bolo rozhodnutie vydané v konaní začatom na
návrh." (viď napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 3Cdo/14/2017). Ďalší charakteristický znak
pre „rozhodnutie vo veci samej" je ten, že sa ním zakladá prekážka veci rozhodnutej (§ 230 CSP), na

rozdiel od rozhodnutia nemeritórneho, ktoré takéto účinky nemá. Rozdiel možno nájsť aj, pokiaľ ide o
formu prijatého rozhodnutia, vo veci samej v sporovom konaní sa bezvýnimočne rozhoduje rozsudkom,
výnimkousúlenniektorémimosporovékonania,kedysapodľaCMProzhodujevovecisamejuznesením
(porovnaj § 212 ods. 1 CSP a § 39 ods. 2 CMP). Naopak, ak súd v sporovom konaní nerozhoduje vo
veci samej, rozhoduje uznesením (§ 234 ods. 1 CSP).

15. Rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej je rozsudok, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie buď potvrdzuje, alebo mení. Pokiaľ odvolací súd nemôže vo veci rozhodnúť meritórne, pretože
sú tu také prekážky, pre ktoré nemohol žalobu prejednať, konanie končí procesným rozhodnutím bez
toho, aby sa vec prejednala (viď Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/125/2017, sp. zn.

5Cdo/207/2018).

16. O konečné rozhodnutie súdu v zmysle ustanovenia § 420 CSP ide v situácii, keď odvolací
súd nemôže vo veci rozhodnúť meritórne, pretože sú tu také prekážky, pre ktoré nemohol žalobu
prerokovať, konanie končí procesným rozhodnutím bez toho, aby sa vec sama vecne prerokovala (pozri

napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 8Cdo/45/2017). Podmienka „konanie
končí" má svoju nadväznosť na prvú spomínanú podmienku „vo veci samej". Z uvedeného plynie, že
prípustnosť dovolania v zmysle § 420 CSP nemožno vzťahovať na rozhodnutia, ktoré by boli vydané v
exekučnom, či vykonávacom konaní; zmyslom týchto osobitných konaní už nie je právo nachádzať, ani
ho konštituovať, ako je to v základnom konaní, ktorého výsledkom je rozsudok vo veci samej, ale ide o

nadväzujúce konania, ktorých konečným cieľom je zabezpečiť vykonanie súdneho rozhodnutia.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo v danom prípade potvrdené rozhodnutie súdu prvej
inštancie o zamietnutí návrhu oprávneného na výkon rozhodnutia, svojou povahou nenapĺňa znaky
rozhodnutia vo veci samej. Ide totiž o rozhodnutie vydané vo vykonávacom konaní (§ 370 a násl. CMP),

ktorému už predchádzalo rozhodnutie vo veci samej, ktoré je exekučným titulom (rozsudok Okresného
súdu Žilina z 30. júna 2016 č. k. 37P/1/2014-217 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z
27. októbra 2016 sp. zn. 10CoP/57/2016). Nejedná sa ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, v
dôsledkučohoprotitakémurozhodnutiuniejedovolaniepodľa§420CSPprípustné(pozriajrozhodnutia
najvyššieho súdu sp. zn. 9Cdo/13/2020, 8Cdo/125/2020, 5Cdo/12/2017).

18. Najvyšší súd z uvedeného dôvodu procesne neprípustné dovolanie oprávneného otca podľa
ustanovenia § 447 písm. c/ CSP odmietol.

19. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.

3 veta druhá CSP).

20. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.