Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 30C/86/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315201598
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Detvaiová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2019:2315201598.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Detvaiovou, v právnej veci žalobcu: K. E.,

W..: X.X.XXXX, M. F. Š. XXX, zast.: JUDr. Martin Kubovič, LLM, MSc, advokát, so sídlom M.R.Štefánika
14, 926 01 Sereď proti žalovanej: Y. E., W..: X.XX.XXXX, M. F. Q. XX, F., zast.: Advokátska kancelária
ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I.SúdnávrhžalobcunaprerušeniekonaniadoprávoplatnostiskončeniakonaniavedenomnaOkresnom
súde Galanta pod sp. zn.: 9T/206/2017 zamieta.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.1.2015 sa žalobca domáhal vrátenia daru -
spoluvlastníckeho podielu 1 nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. Š.E., obec Š.I., okres J.,
rodinný dom súp. č. XXX situovaný na pozemku parcela registra C č. XXXX/X, pozemok parcela registra
C č. XXXX/X záhrady o výmere 547 m2, pozemok parcela registra C č. XXXX/X záhrady o výmere 400
m2 a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že darovacou zmluvou zo dňa 13.10.2008 vyhotovenej vo forme
notárskej zápisnice notárom JUDr. Michalom Irsákom pod č. N189/2008, Nz 42828/2008 daroval
žalovanej spoluvlastnícky podiel 1 na vyššie uvedených nehnuteľnostiach. Dôvod vrátenia daru žalobca
uviedol fyzické a psychické násilie žalovanej voči žalobcovi a poškodzovanie darovanej nehnuteľnosti.
Dôvody na vrátenie daru začali od ochladnutia vzťahov medzi žalobcom a žalovanou ako manželmi,
približne 8 mesiacov pred podaním tejto žaloby a žalovaná svojím konaním sleduje čo najväčšie
poškodenie žalobcu psychicky a fyzicky.

3. Na prvú výzvu žalobcu na vrátenie daru zo dňa 22.10.2014 žalovaná reagovala žiadosťou o
vyporiadanie BSM po prebiehajúcom rozvode pod hrozbou podania nepravdivých a vykonštruovaných
trestných oznámení (vyhrážanie zo zbraňou alebo sexuálne násilie), pričom nedošlo ani k jednému z
uvedených činov. Následne vraj dar vráti. Žalobca žalovanú niekoľkokrát informoval, že nie je možné
spájať vyporiadanie BSM a vrátenie daru. Druhú výzvu na vrátenie daru zo dňa 8.1.2015 žalovaná
neprevzala. Tretiu výzvu zo dňa 17.1.2015 prevzal právny zástupca žalovanej. Následne právny

zástupca žalovanej vyzval žalobcu, aby doručil kľúče od nehnuteľnosti v Šoporni a aby sprístupnil
žalovanej nehnuteľnosť. Žalobca považuje výzvu za nepravdivú, vykonštruovanú a účelovú, čoho
dôkazom je, že niekoľko dní po prevzatí výzvy žalobcom žalovaná bola v nehnuteľnosti a čakala na
žalobcu zo soboty 17.1.2015 do nedele 18.1.2015.4. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaná po prevzatí výzvy na vrátenie daru a výzvy na ukončenie
správania hrubo porušujúceho dobré mravy voči žalobcovi, navštevuje predmetnú nehnuteľnosť a

poškodzujehnuteľnýmajetoknachádzajúcisavdome,akoajsamotnýdomajehointeriérovévybavenie,
fyzicky napáda žalobcu, ústne napadla susedu žalobcu a spoločných známych hlasitými a maximálne
nemorálnymi, vulgárnymi nadávkami, ktorými sa označujú pohlavné orgány, prostitútky a akt milovania.
Správania žalobkyne, ktoré bolo agresívne, bol svedkom sused žalobcu pán V. V., ktorý uviedol, že dňa
23.8.2014 mal za úlohu postarať sa o psov žalobcu a poliať kvety, pričom ho žalovaná zastavila hneď pri

bráne, vynadala mu a nevpustila ho do domu. Niekoľko dní po tejto udalosti svedok V. išiel okolo domu
žalobcu a videl žalovanú ako vyhadzuje žalobcove paplóny a iné osobné veci žalobcu do kontajnera ako
aj to, ako vodou oblievala osobné veci žalobcu, ktoré si sušil na terase.

5. Násilie žalovanej voči žalobcovi, pri ktorom žalovaná napadla žalobcu (kopance a búchanie rukami do
teľa žalobcu, bolestivé stlačenie rukou pohlavného orgánu a semenníkov), rozbila mu mobilný telefón a

poškodila interiérové vybavenie domu vyvrcholilo dňa 23.10.2014, kedy bol žalobca donútený žalovanou
odísť z domu k susede R. V., aby zabránil ďalším ujmám na svojom zdraví. Žalovaná zároveň slovne
napadla aj susedku R. V., hlasitými a maximálne nemorálnymi, vulgárnymi nadávkami. Následne aj keď
išlo o poranenia malého rozsahu s dobou liečenia do 5 dní, preto žalobca nenavštívil lekára, vec oznámil
spolu s R.. V. na OO PZ Šoporňa, čím žalovaná konala tak, že svojím správaním hrubo porušila dobré

mravy. Druhým svedkom vyššie uvedeného správania žalovanej bol konateľ spoločnosti, ktorý žalobcu
zastupovala, R.. V., s ktorým žalobca v ten deň telefonoval a ktorý počul, ako žalovaná na žalobcu
kričí vulgarizmy a ako žalobca kričal, aby ho žalovaná nebila. Toto násilie R.. V. ohlásil na tel. č. 158.
Nejednalo sa o prvý útok žalovanej voči žalobcovi, avšak jednalo sa o prvý, ktorý bol oznámený polícii,
nakoľko do tohto dňa žalobca trpel správanie žalovanej s ohľadom, že nedošlo k vážnejšiemu ublíženiu

na zdraví. Po odchode žalobcu z domu odišla aj žalovaná a z toho dôvodu žalobca nežiadal políciu o
výjazd hliadky.

6. Následne sa žalovaná odmlčala asi na 15 dní a jej vyhrážky a vulgárne správanie pokračovali
telefonicky, či už na osobný telefón žalobcu alebo do jeho práce a jeho kolegom, čím žalobcu

zahanbovala a zahanbuje v pracovnom kolektíve. Násilné správanie žalovanej pokračovalo dňa
16.12.2014, kedy pravdepodobne ona navštívila predmetnú nehnuteľnosť a okrem porozhadzovania
vecí a poškodenia interiéru, odcudzila drobný hnuteľný majetok a peniaze žalobcu a jeho priateľky vo
výške 2.600 Eur. Žalobca pri oznámení, ktoré podal osobne na OO PZ Šoporňa dňa 16.12.2014 uviedol,
žezámkynebolipoškodenéakľúčeoddomumáibaonažalovaná.KonaniesaviedlopodČVS:ORP-62/

SO-GA-2015. Týmto konaním žalovaná opätovne konala tak, že svojím správaním hrubo porušila dobré
mravy. Vyššie uvedené konanie žalovanej ako obdarovanej, ktorými hrubo porušuje dobré mravy proti
žalobcovi stále pretrváva a po jej návštevách je nehnuteľnosť poškodená (popraskané steny, vyryté
srdiečko do omietky, odcudzené hygienické potreby navrhovateľa a jeho priateľky, osobné veci oboch
atď.). Vyššie uvedené konanie žalovanej zo dňa 23.10.2014 posúdilo OO PZ Šoporňa ako priestupok

žalovanej proti občianskemu spolunažívaniu a priestupok proti majetku, napriek tomu však ide o konanie
hrubo porušujúce dobré mravy.

7. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaná dňa 17.1.2015 prišla do vyššie uvedenej nehnuteľnosti,
kde odcudzila žalobcovi 2 USB kľúče a zároveň do nehnuteľnosti priniesla žalobcovi neznáme náboje,

ktoré podľa vyjadrenia polície sú do poplašnej zbrane. Žalobca dňa 17.1.2015 od 9.00 hod. do 18.1.2015
cca 8.30 hod. sa v dome nezdržiaval, nakoľko víkend trávil u kamarátky v L.. Následne dňa 18.1.2015
prišiel domov, stretol sa so žalovanou, ktorá mu bezprostredne po príchode oznámila, že práve zavolala
políciu za vyhrážanie sa so zbraňou (zabitím), pričom ak sa žalobca k nej vráti a stiahne všetky
trestné oznámenia ona stiahne toto oznámenie. Žalobca žalovanej neveril, nakoľko ho neustále klame

a vydiera. Žalobca si bezodkladne uvedenú informáciu overil na OO PZ Šoporňa, kde mu potvrdili
telefonát žalovanej. Žalobca požiadal príslušníkov OO PZ Šoporňa, aby si vec prišli overiť osobne.
Žalobca spolu s príslušníkmi OO PZ a svedkyňou V. prišli do nehnuteľnosti, žalovaná vytiahla z kabelky
náboje, ktoré označila ako žalobcove, resp. že boli v dome. Žalobca zbraň nevlastní, nikdy nevlastnil
ani žiadne strelivo, nemá zbrojný preukaz. Žalobca v prítomnosti príslušníkov PZ vyzval žalovanú na

vrátenie USB kľúčov, pričom uviedla, že žiadne nemá, avšak po opätovnej žiadosti žalobcu kľúče vybrala
z kabelky a vrátila žalobcovi, čo dokazuje jej konanie poškodzujúce žalobcu, odcudzenie osobného
drobného majetku a účelové klamanie. Týmto vykonštruovaným trestným oznámením sleduje žalovaná
znemožnenie vrátenia daru, nakoľko sú jej známe dve trestné oznámenia (obe pravdivé, dosvedčené apotvrdené), ktoré podal žalobca na žalovanú. Žalovaná má za to, že podaním nepravdivého trestného
oznámenia znemožní vrátenie daru, nakoľko by išlo o obojstranné správanie a nie iba o jednostranné
správanie žalovanej ako obdarovanej voči darcovi ako žalobcovi. Týmto sa však dopustila ďalšieho

prečinu pri žalobcovi a to krivého obvinenia, čím opätovne konala tak, že svojím správaním hrubo
porušila dobré mravy.

8. Žalovaná ku dňu podania žaloby pokračuje vo vyššie popísanom protizákonnom a nemorálnom
konaní, ktorým viacnásobne porušuje dobré mravy (porušuje základné morálne, kultúrne a etické

pravidlá správania sa a právne normy), pri ktorom zároveň nerešpektuje skutočnosť, že vrátenie daru je
jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorého účinky nastávajú okamihom jeho
dôjdenia do dispozičnej sféry obdarovaného „ex nunc“, čo znamená, že sa tým obnovuje vlastníctvo
darcu od okamihu prevzatia výzvy na vrátenie daru. Obdarovaná od 24.10.2014 nie je oprávnená
nehnuteľnosti užívať ani s nehnuteľnosťou nakladať, nakoľko boli splnené obe podmienky pre vrátenie
daru a to A) viacnásobné správanie obdarovaného (žalovanej) voči darcovi (žalobcovi), ktorým hrubo

porušuje dobré mravy, B) darca (žaloba) vyzval obdarovanú (žalovanú) na vrátenie daru. V zmysle § 630
zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, sa darca (žalobca) domáha týmto návrhom vrátenia daru z
dôvodu, že sa obdarovaná (žalovaná) správa voči darcovi tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy bez
príčiny na strane darcu, a to fyzickým a psychickým násilím voči darcovi a poškodzovaním daru.

9. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s prílohami a výzvou na vyjadrenie. Právny zástupca žalovanej
vo vyjadrení uviedol, že žalovaná dar nadobudla od žalobcu darovacou zmluvou zo dňa 13.10.2008,
spísanou formou notárskej zápisnice na Notárskom úrade v Seredi, notárom JUDr. Michalom Irsákom
pod č. N 189/2008, Nz 42828/2008, NCRls 42430/2008, ktorej vklad bol povolený V 4388/08 zo
dňa 26.11.2008. K darovaniu došlo za trvania ich manželstva, ktoré bolo uzavreté dňa 28.08.2008

v F.. Žalovaná bývala so žalobcom v spoločnej domácnosti, ktorú mali v predmetnej nehnuteľnosti -
rodinnom dome č. XXX v Š. od H. XXXX H. XX.X.XXXX. Vzhľadom k tomu, že obaja pracovali u toho
istého zamestnávateľa v F., do práce dochádzali každý deň spoločne osobným motorovým vozidlo.
Od 10.6.2014 navštevovala žalovaná nehnuteľnosť len občasne, z dôvodu arogantného a pohŕdavého
správania žalobcu voči nej a taktiež z dôvodu žalobcovej nevery. Návštevu nehnuteľnosti žalovaná

uskutočnila len keď si potrebovala zobrať svoje osobné veci, časť ktorých sa v predmetnej nehnuteľnosti
stále nachádza. Od 31.1.2015 žalovaná nenavštevuje nehnuteľnosť vôbec z dôvodu obavy o svoj život
a zdravie.

10. Vyjadrenie žalobcu, že žalovaná prichádza do nehnuteľnosti v Š.C. iba z dôvodu poškodzovania

žalobcu ako aj samotnej nehnuteľnosti je nepravdivé a absurdné. Žalovaná ako podielová
spoluvlastnícka predmetnej nehnuteľnosti má na jej užívanie právny nárok, v rovnakom rozsahu ako ho
má aj žalobca. Predstava žalobcu, že sa jedná len o jeho obydlie je mylná. Ide totiž o obydlie oboch
spoluvlastníkov, pričom skutočnosť, že žalobca má v predmetnej nehnuteľnosti nahlásený trvalý pobyt
ho v užívaní tejto nehnuteľnosti oproti žalovanej nijako nezvýhodňuje. Poškodzovaním nehnuteľnosti,

ako to tvrdí žalobca, by žalovaná ako spoluvlastnícka poškodzovala aj svoj majetok čo je vylúčené. Čo
sa týka poškodzovania žalobcu, jedná sa o nepravdivé a účelové tvrdenie s cieľom prezentovať sa ako
obeť pričom poškodzovanou a obeťou násilného správania sa žalobcu a jeho nebezpečného vyhrážania
sa je pri návšteve nehnuteľnosti práve žalovaná.

11. Dňa 17.1.2015 v predmetnom rodinnom dome č. XXX v Š. sa žalobca vyhrážal žalovanej, v tom čase
stále svojej manželke, že sa nedožije vnúčat a že je v dome naposledy lebo jej spraví niečo strašne zlé.
Keď sa ho žalovaná opýtala či ju zbije (v minulosti sa už stalo že ju zbil), odpovedal jej, že niečo horšie, že
ju zabije. Žalovaná sa dôvodne obávala o svoj život a zdravie nakoľko v mesiaci E. XXXX sa jej žalobca,
v predmetnej nehnuteľnosti vyhrážal tak, že jej priložil pištoľ k hlave a povedal jej, aby viac do toho

domu nechodila, pričom to nebolo prvýkrát. Obdobný incident sa odohral už aj rok predtým. V noci zo
soboty XX.X.XXXX na nedeľu XX.X.XXXX našla žalovaná v rodinnom dome náboje v krabičke, na ktorej
bol nápis 9 mm, čo ju nesmieme vydesilo vzhľadom na opakované vyhrážanie sa jej smrťou zo strany
žalobcu. V nedeľu ráno dňa XX.X.XXXX v čase medzi X:XX E. X:XX Q.. zavolala žalovaná na linku 158
kde uviedla, že sa jej manžel vyhrážal zabitím a že našla v dome náboje v krabičke s označením 9 mm.

O tejto skutočnosti podala žalovaná oznámenie dňa XX.X.XXXX na Obvodnom oddelení Policajného
zboru v Šoporni. Žalovaná sa dôvodne obávala o svoj život a zdravie aj z toho dôvodu, že žalobca bol
v minulosti dvakrát liečený na psychiatrickom oddelení a má násilné sklony.12. Násilné sklony žalobcu sa naplno prejavili dňa 31.1.2015, keď žalovanú pri návšteve rodinného
domu v Š. slovne a aj fyzicky napadol (vulgárne jej nadával, bil ju po celom tele, 3x ju udrel do hlavy,
pľul jej do tváre, kopal ju, skočil jej na pravú nohu, čím jej spôsobil zlomeninu 5. prsta pravej nohy,

hematómy v oblasti pravého lýtka, pravej paže - ramena, ľavého kolena a ľavého zápästia, pomliaždenie
5. prsta pravej nohy), pričom fyzické napadnutie si vyžiadalo lekárske ošetrenie s práceneschopnosťou v
dĺžke trvania 25 dní od X.X.XXXX H. XX.X.XXXX. O napadnutí a opätovnom vyhrážaní sa jej zabitím zo
strany žalobcu podala žalovaná bezprostredne po napadnutí dňa XX.X.XXXX oznámenie na Obvodnom
oddelení PZ v Šoporni. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že došlo k spáchaniu trestného činu

ublíženienazdraví,nebezpečnévyhrážanie(§360TZ)atrestnýčinnedovolenéozbrojovanie(§294TZ).
K uvedeným incidentom došlo vždy v predmetnom rodinnom dome č. 943 v Šoporni, ktorého je žalovaná
podielovou spoluvlastníckou a v užívaní ktorého je zo strany žalobcu neodôvodnene obmedzovaná, čím
je dôvodné podozrenie, že dochádza aj k páchaniu trestného činu týranie blízkej osoby a zverenej osoby
(§ 208 ods. 1 písm. a) a e) TZ).

13. Dňa 23.7.2014 bol na Okresný súd Bratislava III doručený návrh na začatie konania, ktorým sa
žalovaná v postavení navrhovateľky domáhala, aby súd jej manželstvo so žalobcom, v postavení
odporcu, rozviedol. O rozvod manželstva žalovaná žiadala z dôvodu jeho nefunkčnosti a hlbokého
rozvratu vzťahov. Hlavnou príčinou nefunkčnosti manželstva a rozvratu vzťahov bola žalobcova nevera,
k čomu sa žalobca žalovanej aj priznal, fyzické násilie žalobcu voči žalovanej a aj vyhrážanie sa zbraňou.

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.1.2015, č.k. 11C/217/2014-27 bolo manželstvo
žalovanej a žalobcu rozvedené. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19.3.2015.

14. Až počas rozvodového konania sa žalobca začal domáhať od žalovanej vrátenia daru. Listom zo
dňa 22.10.2014 - výzva na vrátenie daru žalobca prostredníctvom spoločnosti EK Royal Estate, s.r.o.

prvýkrát vyzval žalovanú na vrátenie daru. Ako dôvod vrátenia daru bolo vo výzve uvedené, že sa
žalovaná správa k žalobcovi ako darcovi spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Akého správania
hrubo porušujúceho dobré mravy sa mala žalovaná dopustiť voči žalobcovi však vo vyzve na vrátenie
daru konkretizované nebolo. Dňa 29.10.2014 sa v sídle právneho zástupcu žalovanej uskutočnilo
stretnutie žalobcu a jeho zástupcu so žalovanou za účasti jej právneho zástupcu. Na stretnutí boli

vzájomne odprezentované predstavy účastníkov o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, ako aj
podielového spoluvlastníctva, nakoľko dôvody u žalovanej na vrátenie daru žalobcovi neexistovali. K
dohode medzi účastníkmi nedošlo.

15. Žalobca následne začal žalovanú vyzývať, aby prestala neoprávnene užívať rodinný dom v Š.,

ktorý jej už podľa žalobcu nepatril. Výzvou zo dňa 9.1.2015 žalovaná prostredníctvom svojho právneho
zástupcu vyzvala žalobcu na bezodkladné sprístupnenie nehnuteľností a umožnenie ich užívania, na
čo žalobca reagoval listom zo dňa 17.1.2015 - vyjadrenie k výzve a výzva na vrátenie daru, doručeným
právnemu zástupcovi žalovanej dňa 21.1.2015. Žalobca vo svojom liste uviedol, že žalovaná pokračuje
v protizákonnom konaní, návštevách nehnuteľnosti, pričom nerešpektuje skutočnosť, že vrátenie daru je

jednostranný právny úkon darcu adresovaný obdarovanému, ktorého účinky nastávajú okamihom jeho
dôjdenia do dispozičnej sféry obdarovaného „ex nunc“, čo znamená, že sa tým obnovuje vlastníctvo
darcu od okamihu prevzatia výzvy na vrátenie daru obdarovaným. Obdarovaná odo dňa 24.10.2014,
kedy prevzala výzvu na vrátenie daru nie je oprávnená nehnuteľnosť užívať ani s nehnuteľnosťou
nakladať. Žalobca svoj nárok na vrátenie daru odôvodnil konaním žalovanej, ktoré podľa žalobcu

hrubo porušovalo dobré mravy: podľa žalobcu malo ísť o fyzické násilie na darcovi, poškodzovanie
hnuteľného majetku, vulgárne urážky žalobcu, jeho rodiny a jeho priateľov. Žalovaná prostredníctvom
svojho právneho zástupcu reagovala na žalobcovu výzvu listom zo dňa 23.1.2015 - Odpoveď na výzvu
na vrátenie daru zo dňa 17.1.2015, v ktorom uviedla, že sa voči žalobcovi ako aj voči členom jeho rodiny
nikdy nesprávala spôsobom, ktorý by akokoľvek odporoval dobrým mravom, a už vôbec nie hrubým

spôsobom. Správanie, na ktoré poukazoval žalobca vo svojom liste (fyzické násilie, poškodzovanie
hnuteľného majetku, vulgárne urážky žalobcu, jeho rodiny a priateľov) sa nikdy objektívne neprejavilo a
ani sa prejaviť nemohlo, nakoľko sa nikdy nestalo. Išlo o subjektívny pocit žalobcu, ktorý nezodpovedal
skutočnosti. Nakoľko absentoval nevyhnutný predpoklad pre úspešné uplatnenie práva na vrátenie
daru, a to kvalifikované správanie žalovanej ako obdarovanej (ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy),

nedošlo zo strany žalobcu k platnému uplatneniu práva na vrátenie daru, a preto nemohli nastať
ani účinky, ktoré s týmto právnym úkonom spája zákon, t.j. zrušenie darovacej zmluvy. Žalobca bol
upovedomený, že prevzatím nedôvodnej a neodôvodnenej výzvy na vrátenie daru žalovanou nenastali
účinky zrušenia darovacej zmluvy a v žiadnom prípade nedošlo k obnove vlastníctva žalobcu. Žalovanása tak užívaním predmetnej nehnuteľnosti nedopúšťa žiadneho protiprávneho konania, nakoľko z titulu
podielového spoluvlastníctva má stále právny nárok na ich užívame v rovnakom rozsahu ako ho má aj
žalobca. Žalobca si list v odbernej lehote neprevzal a vrátil sa späť odosielateľovi.

16. Žalobca listom zo dňa 6.2.2015 - výzva na zastavenie porušovania domovej slobody a narúšania
obydlia opätovne upozorňuje žalovanú, že nie je oprávnená vstupovať do nehnuteľnosti od 24.10.2014,
nakoľko sa jedná podľa žalobcu o jeho obydlie a žalovaná aj napriek skutočnosti spoluvlastníctva nie
je oprávnená kedykoľvek vstupovať bez vedomia žalobcu do jeho obydlia. Prostredníctvom právneho

zástupcu žalovaná reagovala na výzvu žalobcu listom zo dňa 11.2.2015, v ktorom opätovne uviedla, že
sa voči žalobcovi ako aj členom jeho rodiny nikdy nesprávala spôsobom, ktorý by akokoľvek odporoval
dobrým mravom, a už vôbec nie hrubým spôsobom. Správanie, na ktoré poukazuje žalobca sa nikdy
nestalo, ide o subjektívny pocit žalobcu, ktorý nezodpovedá skutočnosti, účinky zrušenia darovacej
zmluvy nenastali a k obnove vlastníctva darcu nedošlo. Žalovaná je aj po doručení neplatnej výzvy na
vrátenie daru vlastníčkou daru a nie je povinná ho vrátiť. Žalovaný bol opätovne vyzvaný na bezodkladné

sprístupnenie nehnuteľnosti a umožnenie jej užívania žalovanej. Ani tento list si žalobca v odbernej
lehote neprevzal a bol vrátený späť odosielateľovi.

17. Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení k žalobe ďalej uviedol, že predpokladom úspešného
uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného alebo len jeho samotná

nevďačnosť, ale také správanie sa, ktoré s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno
kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Negatívne správanie sa obdarovaného k darcovi,
alebo jeho rodine, ktoré treba posudzovať ako správanie sa v rozpore s dobrými mravmi, sa musí
prejavovať objektívne, nepostačuje iba subjektívny pocit a úsudok darcu. Zachovanie dobrých vzťahov
je vecou vzájomnej tolerancie účastníkov. Nie je možné považovať správanie sa jedného účastníka

k druhému za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď tento druhý účastník svojím konaním
takéto správanie vyvoláva. V takom prípade len všeobecne možno konštatovať, že ide o ich spôsob
komunikácie.

18. Žalobca po tom ako žalovaná podala návrh na rozvod manželstva začal hľadať spôsob ako získať

dar späť. Ako dôvod vrátenia daru v prvej výzve na vrátenie daru zo dňa 22.10.2014 uviedol bez
akejkoľvek bližšej špecifikácie len to, že obdarovaná sa správa k žalobcovi ako darcovi spôsobom
hrubo porušujúcim dobré mravy. Až v druhej výzve na vrátenie daru zo dňa 17.1.2015 (zhodou
okolnosti z toho istého dňa kedy sa udial vyššie uvedený incident, ktorý je predmetom trestného
konania) žalobca uviedol, že konanie žalovanej (obdarovanej), ktoré hrubo porušuje dobré mravy malo

spočívať vo: fyzickom násilí na darcovi, poškodzovaní jeho hnuteľného majetku, vulgárnych urážkach
darcu, jeho rodiny a jeho priateľov, pričom kedy sa takéhoto konania mala žalovaná dopustiť, akým
spôsobom a voči akým osobám žalobca ani v tejto vyzve vôbec nekonkretizoval. V poradí tretej výzve
zo dňa 6.2.2015 žalobca ako dôvod vrátenia daru opäť uvádza len hrubo porušené dobré mravy pri
správaní voči jeho osobe (bez konkretizácie) pričom žalovanej zakazuje vstupovať do jeho obydlia

a uvádza, že v prípade porušenia jeho zákazu bude nútený zavolať políciu a oznámiť páchanie
trestného činu. Rozpornosť a účelovosť svojho konania potvrdzuje žalobca svojim vyjadrením na strane
4. (bod 6.) návrhu, kde sa snaží vykresliť negatívny vzťah žalovanej k nehnuteľnosti a uvádza, že
„odporkyňa neužíva nehnuteľnosť ale iba účelovo ju občasne navštevuje (2-3x mesačne), a to za účelom
poškodzovania nehnuteľnosti a útokov voči navrhovateľovi.“ Žalobkyňa pritom mala veľmi pozitívny

vzťah k predmetnej nehnuteľnosti - tak ku stavbe domu ako aj k záhrade a k príslušenstvu, kde často
relaxovala. K neužívaniu nehnuteľnosti zo strany žalovanej dochádza z jediného dôvodu, a to že jej v
užívaní neoprávnene bráni samotný žalobca. Žalobcom uvádzané dôvody vrátenia daru sú nepravdivé,
účelové, ktorých jediným cieľom je pripraviť žalovanú o dar. Žalovaná sa voči žalobcovi, ani voči členom
jeho rodiny nikdy nesprávala spôsobom, ktorý by odporoval dobrým mravom a už vôbec nie hrubým

spôsobom.

19. Dňa 23.10.2014 žalobca zavolal žalovanú do domu v Š., kam ju žalobca osobne doviezol motorovým
vozidlom. Po tom ako žalobca spoločne so žalovanou prišli do domu, žalobca účelovo vyvolal hádku
a to tak, že zobral žalovanú do spálne a tam jej oznámil, že tam už intímne žije so svojou priateľkou

R. M. L. L., otvoril skriňu, v ktorej sa už nachádzali osobné veci jeho priateľky. Pri takto žalobcom
vyvolanej hádke k žiadnemu násiliu zo strany žalovanej voči žalobcovi nedošlo, rovnako ako nedošlo
ani k poškodzovaniu interiérového vybavenia, ktorého je žalovaná spoluvlastníckou a u mnohých vecí
tvoriacich interiérové vybavenia je výlučnou vlastníčkou. Nasledujúci deň 24.10.2014, keď si žalovanáprevzala výzvu na vrátenie daru pochopila, že žalobcovo pozvanie na návštevu rodinného domu v Š.I.
bolo vopred premyslené a pripravené a malo jediný účel, a to vykonštruovať dôvody vrátenia daru.
Následnežalobcomuvedenédôvodyvráteniadaru(vdruhejvýzvezodňa17.1.2015)akofyzickénásilie,

poškodzovanie hnuteľného majetku, vulgárne urážky žalobcu, jeho rodiny a priateľov sa však ani po
hádke dňa 23.10.2014 nikdy objektívne neprejavili a ani sa prejaviť nemohli, nakoľko sa tak ako uvádza
žalobca nikdy nestali. Ide o subjektívny pocit žalobcu, ktorý nezodpovedá skutočnosti.

20. Žalobcom predložené listinné dôkazy - výpovede svedkov spísané konateľom spoločnosti EK

Consulting, s.r.o. sú vykonštruované, nepravdivé a zavádzajúce. Listinný dôkaz spísanie výpovede
svedkaA.X.dňaXX.X.XXXXjesfalšovaný,nakoľkopodpisnachádzajúcisanapredloženomdokumente
nepatrí vypočutej A. X., ktorá dňa XX.X.XXXX U. Č. I. XX.XX H. XX.XX vypočutá R.. V. nebola a ani byť
nemohla, nakoľko sa v danom čase nachádzala v práci. Žalobcom uvedená svedkyňa, susedka žalobcu
R. V., je ako svedkyňa osobou nevierohodnou, vzhľadom na jej pomer k žalobcovi a rovnako aj R.. V.,
konateľ spoločnosti EK Consulting, s.r.o., ktorá zastupuje žalobcu, je osobou nevierohodnou, vzhľadom

na jeho pomer k prejednávanej veci (má záujem na výsledku) ako aj k žalobcovi ako klientovi.

21. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná sa žalobcovi telefonicky vyhráža a vulgárne správa, a to na osobný
telefón a aj do práce žalobcu a jeho kolegom, čím mala žalobcu zahanbovať v pracovnom kolektíve, ide o
čisto účelové nepravdivé tvrdenie. Od 28.8.2014 mal žalobca na svojom mobilnom telefóne zablokované

telefónne čísla žalovanej súkromné ako aj služobné. Dňa 28.8.2014 v ranných hodinách chcela žalovaná
oznámiť žalobcovi úmrtie jej otca (žalobcovho svokra), avšak neúspešne. Žalobca sa nezúčastnil ani
pohrebu. V pracovnom kolektíve sa žalobca zahanbuje sám svojím arogantným a násilným konaním,
čo potvrdzuje skutočnosť, že v máji 2014 napadol svojho vedúceho K.. V. priamo na pracovisku STK v
Bratislave. Bola to práve žalovaná, ktorá sa žalobcu u zamestnávateľa zastala a prihovárala sa, aby s

ním zamestnávateľ neukončil pracovný pomer. Nakoniec to bolo vyriešené len ústnym napomenutím a
ospravedlnením žalobcu napadnutému K.. V. v prítomnosti štatutárneho zástupcu zamestnávateľa.

22. Údajné násilné správanie žalovanej, ktoré sa malo prejaviť 16.12.2014 a údajné poškodenie interiéru
nehnuteľnosti, ako aj odcudzenie drobného hnuteľného majetku a peňazí vo výške 2.600 Eur, čím sa

žalovaná podľa žalobcu dopustila prečinu porušovania domovej slobody a prečinu krádeže, a tým mala
opätovne hrubo porušiť dobré mravy, je krivým obvinením zo strany žalobcu. Žalobca žalovanú lživo
obviňuje zo spáchania trestného činu, ktorého sa nikdy nedopustila, s cieľom privodiť jej trestné stíhanie
ahlavnezabezpečiťdôvodvráteniadaru.Žalovanádňa16.12.2014prišladodomuvŠ.okolo11.00hod.,
aby si zobrala svoju zimnú bundu. V dome sa zdržala cca do 15.00 hod., potom šla na autobus. Žalobca

sa v tom čase v dome nenachádzal, interiér v dome nepoškodila, neodcudzila žiaden hnuteľný majetok
ani peniaze. Žalobca účelovo zamlčal, že do domu mala prístup a zdržiavala sa tam jeho priateľka
R. M.. Žalobca taktiež úmyselne neuviedol, že vnútorné vybavenie domu, ktoré malo byť poškodené,
odcudzené ako aj peniaze patrili do BSM, ktorých spoluvlastníčkou spolu so žalobcom bola aj žalovaná.
Uvedeným trestným činom bola rovnako poškodená. Uznesením OR PZ v Galante, OO PZ v Šoporni,

zo dňa 5.3.2015 pod ČVS: ORP-62/SO-GA-2015 bolo trestné stíhanie začaté pre prečin porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1 TZ a prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, 3 písm. a) TZ, ktorého sa
mal dopustiť neznámi páchateľ prerušené, nepodarilo sa zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné
stíhanie voči určitej osobe.

23. Domáhanie sa žalobcu vrátenia daru považuje žalovaná za odplatu voči nej za to, že podala návrh
na rozvod manželstva. Prevzatím nedôvodnej a neodôvodnenej výzvy žalobcu na vrátenie daru zo
dňa 22.10.2014 žalovanou, nenastali účinky zrušenia darovacej zmluvy a v žiadnom prípade nedošlo k
obnove vlastníctva darcu. Vzhľadom na absenciu nevyhnutného predpokladu pre úspešné uplatnenie
práva vrátenie daru, a to kvalifikované správanie obdarovanej, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy,

nedošlo k platnému uplatneniu práva na vrátenie daru, a preto nemohli nastať ani účinky, ktoré s týmto
právnym úkonom spája zákon, t.j. zrušenie darovacej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
žalovaná navrhla žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania.

24. Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov založených v spise,

a to najmä: darovacou zmluvou zo dňa 13.10.2008, LV č. XXXX pre kat. úz. Š., predžalobnou výzvou
na vrátenie daru zo dňa 8.1.2014, výzvou na sprístupnenie nehnuteľnosti zo dňa 9.1.2015, vyjadrením
žalobcu k výzve a výzvou na vrátenie daru zo dňa 17.1.2015, odpoveďou právneho zástupcu žalovanej
na výzvu na vrátenie daru zo dňa 23.1.2015, písomnou výpoveďou svedka R.. V. zo dňa 14.1.2014,výzvou žalobcu na zastavenie porušovania domovej slobody a narúšania obydlia zo dňa 6.2.2015,
odpoveďou právneho zástupcu žalovanej zo dňa 11.2.2015, záznamom OO PZ Šoporňa o podaní
oznámenia zo dňa 23.10.2014, potvrdením OO PZ Šoporňa zo dňa 16.12.2014, treťou až piatou str.

zápisnice o trestnom oznámení spísanou so žalobcom dňa 18.12.2014, písomnou výpoveďou K.. V. zo
dňa 23.10.2014, písomnou výpoveďou svedka R.. V. zo dňa 15.1.2014, upovedomením OO PZ Šoporňa
o začatí trestného stíhania zo dňa 13.1.2015, fotodokumentáciou, vyrozumením OO PZ Šoporňa zo dňa
19.11.2014, záznamom OO PZ Šoporňa o podaní oznámenia zo dňa 18.1.2015, záznamom OO PZ
Šoporňa o podaní oznámenia zo dňa 31.1.2015, lekárskou správou k zdravotnému stavu žalovanej zo

dňa 17.3.2015, rozvodovým rozsudkom OS BA III sp. Zn.: 11C/201/2014, záznam z knihy dochádzky,
uznesením OR PZ v Galante zo dňa 5.3.2015, lekárskou správou k zdravotnému stavu žalobcu zo
dňa 8.11.2017, prehľadom neprítomnosti žalobcu v zamestnaní, oznámením OO PZ Šoporňa zo dňa
24.6.2015, upovedomením OR PZ v Galante o vznesení obvinenia zo dňa 8.4.2017, rozhodnutím
OÚ Galanta č. OU-GA-OVVS-534/2014/011311, 2015/000637 zo dňa 10.6.2016 o zastavení konania
o priestupku, rozhodnutím OÚ Galanta č. OU-GA-OVVS-270/2015/004112, 2016/000133-7 zo dňa

10.6.2016 o zastavení konania o priestupku, upovedomením OR PZ v Galante, Dopravný inšpektorát zo
dňa 12.2.2018, prehľadmi neprítomnosti žalobcu v zamestnaní, zápisnicou OO PZ Šoporňa z výsluchu
svedkov: R. M., X. L., zápisnicou OO PZ Šoporňa o výsluchu znalca Y.. A. Y., zápisnicou o výsluchu
svedka - poškodeného Y. E., znaleckým posudkom č. 7/2018 z odvetvia psychiatria, vypracovaný MUDr.
Feldmarovou, lekárskou správou k zdravotnému stavu žalobcu zo dňa 11.8.2017, výpoveďou svedkyne

V. zo zápisnice o priestupku zo dňa 4.5.2016, a výsluchom žalobcu, žalovanej, svedkov K.. R. V. E.
A. X.N..

25. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom svedka R. M., X. L., Y.. A. Y., nakoľko sa oboznámil s ich
výpoveďami na OO PZ Šoporňa a ďalší ich výsluch nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za potrebný,

keďže tieto osoby neboli priamo prítomné pri stretnutiach žalobcu so žalovanou a teda nemôžu objasniť
okolnosti ohľadom správania sa žalovanej. Výsluch R.. X. V. E. V. V. súd nepovažoval pre rozhodnutie
vo veci za potrebný, keďže sa oboznámil s ich písomnými svedeckými výpoveďami a tieto považoval
za dostatočné. Súd nevykonal ani znalecké dokazovanie na všeobecnú otázku, čo všetko vie spôsobiť
žiarlivosťaakýmôžemaťvplyvnažalobcuzdôvodu,žezodpovedanietejtovšeobecnejotázkyjevdanej

veci irelevantné, nakoľko pri každom vrátení daru sa okolnosti každého prípadu posudzujú individuálne
a vplyv žiarlivosti - správanie žalovanej na žalobcu bolo už v konaní preukázané. Z uvedených dôvodov
vykonanie týchto dôkazov súd nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za potrebné.

26. Súd na návrh účastníkov konania uznesením sp. zn.: 30C/86/2015 zo dňa 22.9.2016 konanie

prerušil.

27. Podaním žalobcu doručeným tunajšiemu súdu dňa 5.9.2017 žalobca požiadal o zmenu petitu
a žiadal, aby súd zmenil petit žaloby nasledovne: Súd určuje, že žalobca je výlučným vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Š., okres J., katastrálne územie Šoporňa, vedené Okresným

úradom Galanta, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX, zapísaní ako: parcela registra “C“
č. XXXX/X o výmere 400 m2, Záhrady, parcela registra “C“ č. XXXX/X o výmere 547 m2, Záhrady,
parcela registra “C“ č. XXXX/X o výmere 517 m2, Zastavané plochy a nádvoria, súpisné číslo XXX na
parcele registra “C“ č. XXXX/X, rodinný dom, o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/1 k celku.

28. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 23.11.2017, na ktoré sa dostavili účastníci sporu. Súd na
pojednávanípripustilzmenužalobyvnasledovnomznení:Súdurčuje,žežalobcajevýlučnýmvlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v obci Š., okres J., kat. úz. Š., vedené Okresným úradom Galanta,
katastrálny odbor, na LV č. XXXX, zapísané ako parcela č. XXXX/X - záhrady o výmere 400m2, parcela
č. XXXX/X - záhrady o výmere 547 m2, parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere

517m2 a rodinného domu súp. č. 943 postavený na parcele č. XXXX/X.

29. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržal žaloby. Mal za to, že
žalovaná hrubým spôsobom porušovala dobré mravy dlhší čas. Hrubé porušenie dobrých mravov videl
v tom, že žalovaná poškodzovala hnuteľný majetok nachádzajúci sa v predmetnom rodinnom dome,

jeho interiérové vybavenie, fyzicky napádala žalobcu, ústne ho napádala nemorálnymi a vulgárnymi
nadávkami, nevhodne sa vyjadrovala na adresu jeho rodinných príbuzných, detí, zomrelého otca
žalobcu. K tomuto konaniu dochádzalo v období rok pred rozvodom manželstva, t.j. od apríla 2014 až
do marca 2015. Pokiaľ ide o otca žalobcu o tom uvádzala, že nie je jeho otcom, že zo žalobcu spravíbezdomovca, raz žalobcu naháňala nožíkom. K takémuto konaniu dochádzalo každý víkend v danom
období. Vyhrážala sa žalobcovi, že o všetko príde. Dôsledkom hrubého porušenia dobrých mravov
žalobca utrpel úzkostno-depresívny syndróm, ktorý vznikol ako následok chronickej traumatizácie

obviňovania zo strany žalovanej. Navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi v zmysle žaloby, súdu
predložil lekársku správu zo dňa 8.11.2017 o zdravotnom stave žalobcu. Navrhol výsluch žalobcu na
preukázanie, že žalovaná hrubo porušovala dobré mravy. Taktiež navrhol výsluch svedkov R. V.W. E. R.
M.. Svedkyňu R. V. na preukázanie hrubého porušovania dobrých mravov zo strany žalovanej, keďže je
susedou a zároveň bola svedkom nezhôd medzi stranami. Svedkyňu R. M. (priateľka žalobcu) taktiež

na preukázanie hrubého porušenia dobrých mravov žalovanou.

30. Právny zástupca žalovanej sa v plnom rozsahu pridržal písomného vyjadrenia k žalobe. Dôvody
vrátenia daru neexistujú. Tvrdenia žalobcu považoval za účelové, nepravdivé a zavádzajúce. Žalovaná
sa voči žalobcovi nikdy nesprávala v rozpore s dobrými mravmi, čo sa o správaní žalobcu voči
žalovanej nedá povedať. Ako dôkaz na preukázanie skutočnosti nevhodného správania žalobcu voči

žalovanej predložil súdu Upovedomenie o začatí trestného stíhania voči žalobcovi vo veci prečinu
nebezpečného vyhrážania zo dňa 24.6.2016 a Oznámenie o vznesení obvinenia voči žalobcovi vo
veci prečinu nebezpečného vyhrážania zo dňa 8.4.2017. V žiadnom zo skutkov, ktorým žalovaná mala
porušiť voči žalobcovi dobré mravy sa nepreukázalo jeho spáchanie žalovanou. O uvedenom predložil
rozhodnutie OÚ Galanta zo dňa 10.6.2016, ktoré sa týka skutku, ktorý sa mal stať dňa 1.2.2015 a

rozhodnutie zo dňa 10.6.2016, ktoré sa týka skutku zo dňa 23.10.2014. Poukázal na to, že správanie
žalovanej, na ktoré poukazuje žalobca, spadalo do obdobia rozvodového konania, čiže po podaní
návrhu žalovanej na rozvod manželstva a celé to vyvrcholilo dňa 31.1.2015, kedy došlo k fyzického
napadnutiu žalovanej zo strany žalobcu v predmetnej nehnuteľnosti. Dôvody vrátenia daru považoval
za nekonkrétne, poukázal, že v prvej výzve na vrátenie daru žalobca ani žiadne dôvody neuviedol,

pričom tieto dôvody mali byť uvedené. Až následne v ďalšej výzve žalobca dôvody špecifikoval.
Tvrdenia žalobcu o poškodzovaní majetku žalovanou považoval za absurdné, nakoľko žalovaná je
spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, hnuteľných vecí a niektorých aj výlučnou vlastníčkou. Vzhľadom na
uvedené považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal, aby ju súd v celom rozsahu zamietol a žalovanej
priznal náhradu trov konania. V konaní navrhol vypočuť žalovanú na preukázanie, že neexistujú dôvody

na vrátenie daru a nikdy sa nesprávala k žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi. Ako svedka navrhol
vypočuť pani A. X., na preukázanie ako sa žalobca vyjadroval na adresu žalovanej, tak na pracovisku
ako aj mimo pracoviska.

31. Na pojednávaní dňa 1.3.2017 právny zástupca žalobcu, uviedol, že po poslednom pojednávaní

žalovaná podala podnet na políciu, že žalobca je údajne nespôsobilý na vedenie motorových vozidiel,
o čom súdu predložil upovedomenie o začatí konania zo dňa 20.02.2018. Zároveň uviedol, že podľa
jeho názoru otázka, ktorá bude riešená v rámci obžaloby zo dňa 29.12.2017 súvisí s týmto konaním,
a z dôvodu hospodárnosti preto navrhoval toto konanie prerušiť, keď v danom trestnom konaní bude
žiadať o oslobodenie spod obžaloby.

32. Právny zástupca žalovanej k upovedomeniu o začatí konania zo dňa 12.02.2018 uviedol, že pri
tomto žalovaná vychádzala z lekárskej správy, ktorú na predchádzajúcom pojednávaní predložila strana
žalobcu.

33. Žalobca na pojednávaní uviedol, že dom kúpil v roku 1991 pred sobášom a zariadil na svoj obraz. V
dôsledku konania o rozvod manželstva a dohody medzi stranami ako manželmi o vyplatení sumy 15.000
Eur každému dieťaťu žalovanej z dôvodu vyrovnania, že žalovaná kúpila byt z vlastných zdrojov počas
manželstva, dala žalovaná byt napísať aj na žalobcu. Robila mu žiarlivostné scény, čo začalo, keď splatil
posledných 15.000 Eur v máji 2014, resp. 2013. Vrátenia daru sa domáham z dôvodu žiarlivostných

scén, fyzického napadnutia, vyhrážania sa nožom, keď žalobcu žalovaná naháňala po záhrade a po
kuchyni, rozbíjala kuchynský riad cez prázdniny v roku 2014, porozbíjala marhuľové kompóty, z čoho
bola celá kuchyňa lepkavá, musel vymaľovať steny. Žalovaná povyhadzovala posteľnú bielizeň do
smetiaku, pobrala čo sa dalo - kuchynské náradie. Ďalej sa mu vyhrážala, že ho zničí, že ho dostane
na psychiatriu. Zobrala mu peniaze v novembri, resp. decembri 2014, zobrala tablet, ktorý splácal už po

rozvode, rozbila mu telefón, vulgárne mu nadávala pred susedom, buchnátovala ho a on stál ako stĺp.
Ďalej uviedol, že toto sa potom ďalej stupňovalo, keď podal na políciu podnet, že mu zobrala peniaze a
tablet. Následne sa mu zhoršil zdravotný stav, má operované srdce, činnosť srdca ide na 25%. Žalovaná
mu doposiaľ nedá pokoj, napríklad v marci 2017 po stretnutí v kancelárii jej právneho zástupcu, kdesa nedohodli, mu niekoľko krát vyvolávala. Na otázku právneho zástupu žalovanej, aby uviedol, prečo
žiaden z týchto dôvodov, ktorý uviedol na pojednávaní neuviedol v žalobe, žalobca uviedol, že preto,
lebo mal ísť na operáciu srdca a chcel sa s ňou dohodnúť a mať pokoj. Nechcel chodiť po súdoch.

34.Žalovanánapojednávaníkdôvodomvráteniadaruuviedla,žedňa23.10.2014judoviedolžalobcado
rodinného domu v Š. za účelom vyporiadania BSM a predmetného rodinného domu, pričom po príchode
jej oznámil, že tam od septembra 2014 žije so svojou priateľkou, ukázal jej veci, čo boli v skrini a povedal
jej, že nesmiem chodiť do rodinného domu, lebo jej už nepatrí. Mali pritom slovnú výmenu názorov, v

podstate nešlo o hádku, prosila ho, aby priateľku nevodil do spálne, ale chodil on k nej domov. Následne
žalobca išiel preč s tým, že jej oznámil, že ráno pre ňu príde a zavezie do F., čo sa aj stalo. Po príchode
do bytu v F. jej povedal, aby išla pozrieť, či má poštu, s tým, že našla žltý lístok a žalobca jej oznámil, že
ide o jeho vyjadrenie k rozvodu a odišiel. Po vyzdvihnutí zásielky zistila, že nešlo o vyjadrenie k rozvodu,
ale o žalobu o vrátenie daru, v ktorej neboli uvedené žiadne dôvody vrátenia daru. K tvrdeniam žalobcu,
že mu vyvolávala uviedla, že to nie je pravda, pretože v tom období ju mal zablokovanú v telefóne.

Nasledujúci deň sa mala dostaviť do OC Polus a podpísať vrátenie daru, kontaktovala však advokáta
a na jeho radu sa všetci stretli u jej advokáta, vrátenie daru namietali, keďže žalobca neuviedol žiadne
dôvody pre jeho vrátenie, následne žalobca a jeho právny zástupca odišli preč. K trestnému oznámeniu
žalobcuotom,žehofyzickynapadlaavulgárnemunadávala,totosadozvedelaaž16.10.2014odpolície
v Šoporni. K ostatnému trestným oznámeniam uviedla, že to boli predmetom riešenia aj na OÚ Galanta,

pričom uznesenie sa nachádza v spise. Ďalej uviedla, že trvalo v Š. prestala bývať 10.6.2014. Následne
v tejto nehnuteľnosti bola v mesiacoch august, október, december 2014, január 2015 a od 31.1.2015
v predmetnej nehnuteľnosti nebola. Od toho času nebola ani v osobnom, ani v telefonickom kontakte
so žalobcom až do 8.3.2017. Od 31.1.2015 do predmetnej nehnuteľnosti nechodila z dôvodu, že sa jej
žalobca vyhrážal zabitím, a 31.1.2015 ju tak zbil, že bola PN 3 týždne. V mesiacoch august a október

2014 v predmetnej nehnuteľnosti bola z dôvodu, že ju tam doviedol žalobca, dokonca v auguste zaplatil
dovolenku - výjazd do Čiech, pričom s ním nešla, v decembri 2014 tam bola pre zimnú bundu a v januári
2015 tam išla tiež iba pre veci - zimné oblečenie. V januári tam bola po predchádzajúcom oznámení,
že tam pôjde, čo sa udialo cez kolegyňu X.N.. Snažila sa žalobcovi v predmetnej nehnuteľnosti vyhnúť,
pričom 31.1.2015 bola snehová kalamita, cestovala tam celý deň a večer sa už nemala ako dostať späť.

Taktiež uviedla, že žalobcovi scény nerobila.

35.Právnyzástupcažalobcuuviedol,žekvykonanémuvýsluchužalobcuažalovanejsavyjadrípísomne
a navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkyne V. a M., ktoré by preukázali správanie žalovanej v
inkriminovanom období v roku 2014.

36. Právny zástupca žalovanej uviedol, že sa k dokazovaniu vykonanému na pojednávaní vyjadrí
písomne. S doplnením dokazovania s výsluchom svedkyne M. - priateľky žalobcu nesúhlasil z dôvodu,
že táto svedkyňa sa v rozhodnom období so žalovanou osobne nestretli, a teda táto svedkyňa nemôže
mať vlastné poznatky o správaní sa žalovanej. Zároveň zotrval na výsluchu svedkyne X., ktorá sa vyjadrí

k správaniu žalobcu k žalovanej v rozhodnom období.

37. Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení zo dňa 26.3.2018 k dokazovaniu uviedol, že žalovaná
popiera tvrdenie žalobcu o tom, že predmetný rodinný dom zariadil žalobca na svoj obraz. O
rekonštrukciu domu, ako aj záhrady sa pričinila najmä žalovaná. Pred uzavretím manželstva so

žalobcom, čo bolo ešte pred nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu k predmetnému domu, žalovaná
po vykonanej rekonštrukcii dom kompletne zariadila podľa svojej predstavy z vlastných finančných
prostriedkov. Dôkazy v podobe účtovných dokladov o obstaraní bytového zariadenia domu, ktoré má
žalovaná k dispozícii súdu nepredložila, nakoľko to nesúvisí s predmetom tohto konania a zbytočne
by tým zaťažovala súd. Nedalo jej však ponechať nepravdivé vyjadrenie žalobcu bez uvedenia súdu

pravdivého vyjadrenia o predmetných skutkových okolnostiach. Tvrdenie žalobcu o vyplatení sumy
15.000 Eur každému dieťaťu žalovanej z dôvodu vyrovnania, a preto žalovaná dala zapísať byt do BSM
aj na žalobcu, sa nezakladá na pravde, a keďže tieto skutočnosti nesúvisia s predmetom tohto sporu
(vrátenia daru), žalovaná sa k nim nevyjadrovala. Budú predmetom konania o vyporiadanie BSM na
Okresnom súde Bratislava III. Žalovaná v celom rozsahu popiera žalobcom uvedené dôvody, pre ktoré

sa domáha vrátenia daru nakoľko neexistujú. Žalobca dôvody vrátenia daru neustále mení, dopĺňa,
obmieňa, a to nie len pokiaľ ide o údajné konanie žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, ale aj miesto a
čas, kedy sa žalovaná mala voči žalobcovi uvádzaného konania dopustiť. Žalobcom uvedené skutkové
tvrdenia počas jeho výsluchu sa odlišujú od skutkových tvrdení právneho zástupcu žalobcu, uvedenýchna pojednávaní dňa 23.11.2017, pričom tieto nie sú v zhode ani so skutkovými tvrdeniami žalobcu
uvedenými v žalobe. Nakoľko pre rozhodnutie predmetného sporu sú relevantné dôvody vrátenia daru
tie, ktoré sú uvedené v žalobe, novými nepravdivými dôvodmi, ktoré uviedli žalobca a jeho právny

zástupca počas konania (ktoré časovo spadajú do obdobia po podaní žaloby) sa ako irelevantnými
pre rozhodnutie nebudú zaoberať. Vo výzve na vrátenie daru zo dňa 22.10.2014 žalobca neuviedol
žiaden dôvod, pre ktorý sa domáha voči žalovanej vrátenia daru, čo len potvrdzuje skutočnosť, že
žiadne dôvody na vrátenie daru neexistovali. V žalobe žalobca uviedol, že sa domáha voči žalovanej
vrátenia daru z dôvodu, že sa žalovaná správa voči nemu tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy bez

príčiny na strane darcu, a to fyzickým násilím voči darcovi, poškodzovaním predmetu daru a psychickým
násilím voči darcovi. Žalobcom uvedené dôvody mali trvať od mája 2014 (8 mesiacov pred podaním
žaloby). Toto tvrdenie žalobcu je v rozpore s výzvou na vrátenie daru zo dňa 22.10.2014, zaslanou
žalovanej cca 3 mesiace pred podaním žaloby, ktorá žiaden dôvod na vrátenie daru neobsahovala.
Ak by v čase zaslania výzvy dôvody na vrátenie daru existovali, žalobca by ich nepochybne vo výzve
uviedol. Žalobca v žalobe bližšie konkretizoval konanie žalovanej, ktorého sa žalovaná mala voči

žalobcovi dopustiť dňa 23.10.2014. Násilné správanie žalovanej proti žalobcovi malo pokračovať dňa
16.12.2014. Na preukázanie nepravdivosti uvádzaných žalobcom poukázal na rozhodnutie Okresného
úradu Galanta, odbor všeobecnej vnútornej správy, č.k.: OU-GAOVVS-534/2014/011311, 2015/000637,
2016/000276-7 zo dňa 10.06.2016, právoplatným dňa 12.07.2016, ktorým príslušný prvostupňový
správny orgán vo veciach priestupkov konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu

podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch úmyselným narušením občianskeho spolunažívania
hrubým správaním, ktorého sa mala dopustiť žalovaná dňa 23.10.2014 zastavil z dôvodu, že spáchanie
skutku,oktoromsakoná,neboloobvinenejzpriestupkupreukázané.Uzneseniepoverenéhopríslušníka
PZ Okresného riaditeľstva PZ v Galante, Obvodné oddelenie PZ v Šoporni, ČVS: ORP-62/SO-GA-2015
zo dňa 05.03.2015, ktorým bolo trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre prečin Porušovanie domovej

slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona a prečin Krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Trestného zákona, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ dňa 16.12.2014 prerušené, lebo sa
nepodarilozistiťskutočnostioprávňujúcevykonaťtrestnéstíhanievočiurčitejosobe.Zvyššieuvedených
rozhodnutívyplýva,žežalovanásanedopustilavočižalobcovivdňoch23.10.2014a16.12.2014konania
uvedenéhožalobcom,ktorépodľažalobcuzakladalodôvodnavráteniedaru.Čosatýkatvrdeniažalobcu

o jeho zlom zdravotnom stave poukazuje na skutočnosť, že zdravotné problémy sa u žalobcu do podania
žaloby vôbec neobjavovali a žalobca bol plne práce schopný. V roku 2013 a 2014 nebol žalobca ani
jeden deň práce neschopný. Zdravotné problémy a pracovná neschopnosť sa u žalobcu prejavili až po
tom, ako mu bola daná výpoveď zo strany zamestnávateľa pre nesplnenie predpokladov ustanovených
právnymi predpismi na výkon dohodnutej práce v novembri 2015. Žalobca neustále argumentuje svojim

zlým zdravotným stavom, a ako sa on chce so žalovanou dohodnúť a nechce chodiť po súdoch, pričom
zabúda na to, že tým kto vyvolal tento spor je práve on a žalobca je tým, kto má dispozičné právo spor
kedykoľvek späťvzatím žaloby ukončiť. Žalovaná poskytla maximálnu ústretovosť za účelom vyriešenie
súdnych sporov so žalobcom mimosúdnou cestou. Hlavným dôvodom rozpadu manželstva žalobcu a
žalovanej bola nevera žalobcu. Žalovaná preto podala dňa 23.7.2014 návrh na rozvod. Žalobca po tom,

ako žalovaná podala návrh na rozvod začal hľadať spôsob, ako získať dar späť a zabrániť žalovanej v
užívanírodinnéhodomu.Žalobcachcelzískaťnaspäťdar,abymoholpredmetnúnehnuteľnosťnerušene
užívať so svojou novou priateľkou R. M., ktorá sa v predmetnom rodinnom dome zdržiava od septembra
2014. Skutkové tvrdenia žalobcu sú nepravdivé a účelové, ktorými sa chce žalobca domôcť vrátenia
daru a pripraviť tak žalovanú o dar. Žalovaná sa voči žalobcovi ako aj voči členom jeho rodiny nikdy

nesprávala spôsobom, ktorý by odporoval dobrým mravom a už vôbec nie hrubým spôsobom, na rozdiel
od správania sa žalobcu k žalovanej, ktorý je obžalovaný za prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. b) TZ, ktorého sa mal dopustiť voči svojej manželke - žalovanej. Vzhľadom k tomu,
že absentuje nevyhnutný predpoklad pre úspešné uplatnenie práva na vrátenie daru, a to kvalifikované
správanie žalovanej, ktoré by hrubo porušovalo dobré mravy, nedošlo k platnému uplatneniu práva

na vrátenie daru, a preto nemohli nastať ani účinky, ktoré s týmto právnym úkonom spája zákon, t.j.
zrušenie darovacej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol žalobu v celom rozsahu
ako nedôvodnú zamietnuť a žalovanej priznať náhradu trov konania.

38. Na pojednávaní dňa 15.5.2018 právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe. Podľa jeho

názoru postupuje súd nesprávne, pokiaľ posudzuje iba výzvu na vrátenie daru podľa listiny označenej
ako výzva, s tým že zákon nedefinuje akú právnu formu má mať výzva na vrátenie daru. Má za to, že
samotná žaloba je výzva na vrátenie daru. V žalobe sa minimálne žalovaná dozvedela o skutočnostiach
navráteniedaru,zopatrnostiopätovnevyzvalnavráteniedaru,pričomsúduaprotistranepredložilvýzvuzo dňa 15.5.2018. V žalobe jednoznačne uviedol vykonštruované trestné oznámenie. Má za to, že jeho
predchádzajúci návrh na prerušenie konania bol dôvodný, nakoľko v trestnom konaní sa rieši podstatná
otázka, ktorá má vplyv na vrátenie daru. Predložil súdu zápisnicu o výsluchu svedka R. M., L. X. L. E. A.

Y.. A. Y. a zápisnicu o výsluchu svedka - poškodenej - žalovanej. Z uvedených listín jednoznačne vyplýva
nevina žalobcu, a teda má za to, že v danom prípade ide o hrubé porušenie dobrých mravov. Vzhľadom
na tieto okolnosti, opätovne navrhol prerušenie konania, nakoľko v trestnom konaní vedenom na OS
GA sp. zn. 9T/206/2017 sa podrobne rieši významná otázka, ktorá má súvislosť aj v tomto konaní a
trestnépojednávaniejevytýčenénajúntohtoroku.Nadoplnenieuviedol,žeprvétrestnéoznámeniebolo

najskôr odmietnuté. Zároveň predložil súdu súkromný znalecký posudok č. 7/2018 o tom, že konanie
žalovanej spôsobilo psychický stav, ktorý je v posudku diagnostikovaný. Ide o post-traumatickú stresovú
poruchu. Zopakoval, že ide o vykonštruované trestné oznámenie, žalobca je obvinený z nebezpečného
vyhrážania, bola podaná na neho obžaloba, a ak preukáže jeho nevinu, ide o hrubé porušenie dobrých
mravov, ktoré žalobca vidí v tom, že je nevinný a nezakladá sa na pravde. Okrem prerušenia konania
navrhol výsluchu znalca a svedkov X. L. E. R. M..

39. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní odmietol, že zo strany žalovanej sa jedná o
vykonštruované trestné oznámenie na žalobcu, nakoľko s týmto trestným oznámením sa stotožnil
vyšetrovateľ, ktorý vzniesol obvinenie voči žalobcovi a aj prokurátor, ktorý podal na žalobcu obžalobu.
Dôvod na prerušenie konania neexistuje, nakoľko v trestnom konaní, ktoré špecifikoval právny zástupca

žalobcu sa nejedná o otázku rozhodujúcu v tomto konaní. Nový dôvod na vrátenie daru, ktorý uviedol
právny zástupca žalobcu na pojednávaní, ktorým má byť vykonštruované trestné oznámenie, nie je
dôvodom, na základe ktorého sa domáhal vrátenia daru a podal žalobu. Opätovné vyzvanie žalovanej
na vrátenie daru písomnou výzvou zo dňa 15.5.2018, ktorú predložil na pojednávaní považoval za
účelové konanie žalobcu, a zároveň uviedol, že žalobe predchádzalo zo strany žalobcu niekoľko výziev

na vrátenie daru adresovaných žalovanej, v ktorých dôvody na vrátenie daru buď neboli vôbec uvedené,
alebo v niektorých boli uvedené veľmi všeobecne. Zotrval na výsluchu svedkyne X. k skutočnostiam, že
sa žalovaná mala údajne voči žalobcovi správať vulgárne, zahanbovať ho v pracovnom kolektíve, pred
kolegami, mala sa mu vyhrážať. Vo vzťahu k podanému trestnému oznámeniu doplnil, že rozhodujúci je
aktuálny stav, a síce, že obžaloba bola podaná. Zo strany žalobcu bolo na žalovanú podaných niekoľko

trestných oznámení, ktoré boli vykonštruované, lebo ním uvádzané skutočnosti sa vôbec nepreukázali a
jednalo sa o krivé obvinenie. Boli odstúpené na priestupkové konanie a rozhodnutia správneho orgánu
sú založené v súdnom spise. Čiže zo strany žalobcu sa jedná o konanie v rozpore s dobrými mravmi
voči žalovanej.

40. Na ozrejmenie súvislostí ohľadom tvrdení o trestných oznámeniach a následných rozhodnutiach s
predmetom konania, právny zástupca žalovanej uviedol, že je potrebné prihliadať na všetky okolnosti
konkrétneho prípadu a vychádzať z princípu vzájomnosti, t.j., že je potrebné brať do úvahy správanie
žalobcu ako darcu, ktorým sa správal voči žalovanej v rozpore s dobrými mravmi. Právny zástupca
žalobcu v tejto súvislosti uviedol, že je presvedčený o tom, že ak preukáže nevinu žalobcu, tak ide o

hrubé porušenie dobrých mravov. Žaloba je síce z 29.1.2015, ale v žalobe je jednoznačne uvedené
vykonštruované trestné oznámenie, bližšie sa vyjadriť bez obžaloby nevedel.

41. Na pojednávaní dňa 15.5.2018 bola vypočutá svedkyňa A. X., ktorá uviedla, že strany sporu pozná,
sú v kolegovskom vzťahu, tykajú si, žalobca už nie je ich kolegom a o predmete konania vie od žalovanej,

že žalobca žiada vrátenie daru. So žalobcom sa pozná 20 rokov, zoznámili sa na pracovisku, žalovanú
pozná od roku 2005, nastúpila do zamestnania, kde žalovaná už pracovala. K manželstvu strán sporu
sa vyjadril, že ich manželstvo bolo aj dobré, aj zlé ako to v manželstve býva, ku koncu už bolo veľmi zlé.
Keď žalobca nechcel brávať žalovanú do Š. jedným autom, žalovaná telefonovala žalobcovi na mobil,
ktorý nezdvíhal, následne telefonovala na prevádzku na pevnú linku, ktorú zdvihla, chcela hovoriť so

žalobcom, lebo chcela, aby jej doručil nejaké veci. Následne išla za žalobcom na pracovisko, podávala
mu telefón, žalovaný sa vulgárne vyjadril a nechcel telefón zobrať, žalovaná vulgárne vyjadrenie v
telefóne samozrejme počula. Následne sa vrátila späť do kancelárie. Svedkyňa ďalej uviedla, že nemá
vlastnú skúsenosť, že by sa žalobca dehonestujúco vyjadroval, resp. správal k žalovanej, vie však
čo povedal žalobca kolegovi. Tú vedomosť má od kolegu. Ak sa snažila žalovaná komunikovať so

žalobcom, on po nej hučal, napr. raz zobral kalendár a začal z neho čítať ženské mená s tým že sú
to jeho milenky. Ich vzťah ku koncu vnímala tak, že žalobca žalovanú nechce, odvrhával ju, následne
sa dozvedela, že žalobca má v dome nasťahovanú nejakú pani. Svedkyňa ďalej uviedla, že žalovaná
ju požiadala, aby žalobcovi oznámila konkrétny deň, kedy mieni žalovaná ísť do domu v Š. za účelomvyzdvihnutia si osobných vecí, čo urobila približne 3 - 5 krát. Jeden krát jej žalobca oznámil, že sa
informoval na polícii ohľadom výmeny zámkov s tým, že si neželá, aby žalovaná navštevovala jeho
obydlie, v ostatných prípadoch mávol na toto oznámenie rukou. K správaniu sa žalobcu na pracovisku

svedkyňa uviedla, že žalobca bol väčšinou výbušný, z jeho strany dochádzalo aj ku konfliktom na
pracovisku, ju fyzicky nikdy nenapadol, avšak často po nej hučal, napr. s jednou kolegyňou mal vážnu
hádku a keby ho žalovaná neschytila, možno by tej kolegyni dal aj facku. Tiež vie, že vedúci nahlásil
riaditeľovi, že ho žalobca napadol. Svedkyňa ďalej uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by žalovaná
pred kolegami žalobcu zahanbovala, vyhrážala sa mu alebo sa vulgárne vyjadrovala. Žalovaná na

prevádzku často nechodila a ak áno, tak len s nadriadeným za účelom kontroly. Žalovaná sa k žalobcovi
správala pekne, keď si ho pýtala k telefónu oslovovala ho macinko, ako to bolo u nich doma uviesť
nevedela. Taktiež nevedela uviesť, či žalovaná na žalobcu žiarlila. K prílohe č. 16 žaloby - výpoveď
svedkaA.X.uviedla,ideojejpodpis,poznáajR..V.,aleurčitesnímnerobilažiadnuvýpoveď,rozprávala
sa s ním vonku na dvore asi 2-3 krát, chodil k nim na prevádzku s motorkou, s autom a súkromne. Takú
výpoveď mu ona nedala.

42. Svedkyňa K.. R. V. na pojednávaní dňa 11.12.2018 uviedla, že keď sa v máji 2014 nasťahovala
do Š. žalovaná tam už nebývala, bývala v F.. Vedela, že medzi nimi boli nezhody, ktorých bola aj ona
svedkom, hádali sa. Žalovanú prvý krát stretla keď išla z práce domov, bola v dome spolu s manželom,
mali otvorené okno, hádali sa a keď ju zbadala začala na ňu kričať takým spôsobom, ktorý ju urážal.

Následne išla na políciu, kde to oznámila a zároveň žalovanú požiadala, aby sa takto k nej nesprávala.
Následne keď sa vrátila z polície, so žalovanou sa pri káve porozprávali a záležitosť si vyjasnili. Po
niekoľkých mesiacoch bola znovu zavolaná do domu E., kde bola polícia z dôvodu, že sa znovu hádali,
avšak keďže nebola pri hádke prítomná, polícia ju poslala preč. So žalobcom majú spoločnú kamarátku,
keďže je suseda, večer sedela na terase a počula ako žalovaná žalobcovi znovu vykrikuje, že má niečo

s ich kamarátkou, už to nebola len ona, s ktorou niečo žalovaný údajne mal. Žalovaná použila veľmi
vulgárneslová,žespávavjejpostelisjejmužomažeimrozbíjamanželstvo.Ničztohonebolatopravda.
O nezhodách, hádkach žalobcu so žalovanou vedela, býva vedľa, majú spoločný plot a z kuchynského
okna im vidí do dvora. Pri jednej hádke videla ako sa žalobca so žalovanou handrkovali sa ako malé
deti, cápali sa a popritom žalovaná na ňu z okna vykrikovala vulgarizmy a to, že sa vála v jej posteli s jej

mužom. Podľa jej názoru bola žalovaná žiarlivá. Svedkyňa ďalej uviedla, že so žalobcom má priateľský a
susedský vzťah, nikdy s ním nemala bližší citový vzťah. Nevšimla si, že by zo strany žalobcu bol náznak
nadviazať bližší vzťah, a pokiaľ bol nejaký náznak určite bol zo srandy, pretože mala v tom čase priateľa,
zvykli sa len doberať. Žalobca sa k žalovanej v čase keď bola žalovaná prítomná v dome v Š. nesprával
neslušne,vždysahádalizato,žemániekohovposteliažeimrozbíjamanželstvonejakážena.Žalovaná

žalobcovi vždy vyčítala neveru, žalobca to vždy vyvracal, vždy sa o tomto hádali. K obdobiu kedy sa
mali vyššie uvedené hádky odohrať svedkyňa uviedla, že hádka na terase sa udiala asi v auguste alebo
v septembri 2014 a hádka v okne keď išla domov, asi v júli 2014.

43. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 11.12.2018 navrhol doplniť znalecké dokazovanie o

znalecký posudok na všeobecnú otázku, čo všetko vie spôsobiť žiarlivosť a aký môže mať vplyv na
žalobcu.

44. Právny zástupca žalovanej žiadal, aby súd nepripustil znalecké dokazovanie navrhnuté právny
zástupcom žalobcom, nakoľko neprinesie objasnenie skutočnosti dôležitých pre toto konanie, v ktorom

súd musí skúmať dôvody na vrátenie daru. Keby sa malo skúmať aké následky vyvolá žiarlivosť, tak by
sa muselo skúmať aké následky vyvolá nevera a to nie je predmetom tohto konania. Zároveň sa vyjadril
k výsluch svedkyne, že udalosť, ktorú opísala svedkyňa v podobe cápania a sácania sa neodohrala v
júli ako uviedla ale dňa 23.10.2014 a bola predmetom priestupkového konania. Rozhodnutie o tomto sa
už nachádza v spise a bolo zastavené, nakoľko nebolo preukázané spáchanie tohto priestupku. Ďalej

uviedol, že z výpovede svedkyne V. zo dňa 4.5.2016, ktorú založil do spisu, si svedkyňa pamätala ďaleko
menej ako teraz odstupom času viac ako 2,5 roka. Svedkyňu považoval za zaujatú, nakoľko žalovaná
má vedomosť z sms správ a z komunikácie z FB žalobcu a svedkyne, že bol medzi nim i bližší vzťah a
nebolo to len v rovine doťahovania sa a flirtovania. V spise sa nachádza znalecké dokazovanie a preto
vykonať nové dokazovanie v tomto smere nepovažoval za potrebné.

45. Na pojednávaní dňa 14.2.2019 právny zástupca žalobcu v záverečnej reči uviedol, že z vykonaného
dokazovania jednoznačne vyplýva, že konanie žalovanej je v súlade s jej vyhlásením, že zničí žalobcu.
Na základe nepravdivého a vykonštruovaného trestného oznámenia žalovanej je žalobca v súčasnostitrestne stíhaný ako obvinený z prečinu nebezpečné vyhrážanie, čoho dôkazom je obžaloba Okresnej
prokuratúry Galanta, pričom žalobca sa trestného činu nedopustil, čo preukáže žalobca v trestom
konaní. Žalobca v tomto konaní preukázal svoju nevinu z predložených listinných dôkazov, t.j. zo

svedeckej výpovede pani M., pričom poukázal na skutočnosť, že súd žalobcovi zamietol vykonanie
dôkazu výsluchu pani M., ako aj zo svedeckej výpovede pána L., ktoré uskutočnili pred povereným
príslušníkom policajného zboru, a ktoré sa nachádzajú v spise, z ktorých jednoznačne vyplýva, že
skutok, pre ktorý sa vedie trestne stíhanie sa nestal. Uvedené nepriamo potvrdzuje aj skutočnosť, že
žalovaná vyhlásila, že ak sa k nej žalobca vráti, stiahne toto oznámenie. V tejto súvislosti poukázal na

súvislosť opodstatnenosti a pravdivosti tohto tvrdenia žalobcu so svedeckou výpoveďou pani V., ktorá
jednoznačne potvrdila žiarlivostné konanie žalovanej a teda žalovaná hrubo porušila dobré mravy. Druhý
dôvod žaloby taktiež preukázal, a to veľmi neprimerané žiarlivostné scény žalovanej, ktoré potvrdila
svedkyňa pani V. vo svojej svedeckej výpovedi. Mal zato, že pri skúmaní hrubého porušenia dobrých
mravov by mal súd zvažovať nielen, napr. fyzické útoky, ale aj psychické útoky, ktoré sú niekedy
viacnásobne horšie ako fyzická bolesť. Súčasná spoločnosť podceňuje psychické útoky, avšak, ten kto

pracuje psychicky, ako napr. právnici, si dobre uvedomujú aké je dôležité psychické zdravie, pričom
psychické útoky sú podľa jeho názoru ďaleko horšie ako fyzické útoky, teda ide o druhý dôvod hrubého
porušenia dobrých mravov zo strany žalovanej. Tretí závažný dôvod žalobca oprel o súkromný znalecký
posudok z odvetvia psychiatria, kde mu bola diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha v
dôsledku konania žalovanej. Opätovne poukázal na psychickú bolesť, ktorá je oveľa horšia ako fyzická

bolesť, teda ide o tretí dôvod hrubého poručenia dobrých mravov zo strany žalovanej. Nielen dôvody, na
ktorépoukázalžalobcavovýzvachnavráteniedaruavžalobe,aleajktorésavyskytlivpriebehukonania
sú právne relevantné, nakoľko zákon neurčuje výzve na vrátenie daru právnu formu a rozhodujúci je
stav v čase vyhlásenia rozsudku. Poukázal na skutočnosť, že dôvody na vrátenie daru môžu vzniknúť
aj počas, či po zániku manželstva. Opätovne poukázal na nesprávny procesný postup súdu, keď

zamietol vykonať dôkaz výsluch pani M. a taktiež dosť závažný nesprávny procesný postup sudu, keď
neprerušil toto konanie do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta č
k.: 9T/206/2017, kde sa bude detailnejšie riešiť významná otázka pre toto konanie, čím súd znemožnil
žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že uvedeným konaním došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Z uvedených dôvodov navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť

a priznať žalobcovi náhradu trov konania. Na záver opätovne navrhol prerušiť konanie do právoplatného
skončenia vyššie uvedeného trestného konania.

46. Právny zástupca žalovanej v záverečnej reči uviedol, že žalobca sa domáha voči žalovanej vrátenia
daru - spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre k.ú.

Š.. Ako dôvod vrátenia daru žalobca uviedol, že žalovaná sa správa voči nemu tak, že tým hrubo
porušuje dobré mravy bez príčiny na strane darcu, a to fyzickým násilím voči darcovi, poškodzovaním
predmetu daru a psychickým násilím voči darcovi. Žalobcom uvedené dôvody mali trvať od mája 2014
(t.j. 8 mesiacov pred podaním žaloby). Toto tvrdenie žalobcu považoval v rozpore s výzvou na vrátenie
daru zo dňa 22.10.2014, ktorú zaslal žalobca žalovanej cca 3 mesiace pred podaním žaloby, pričom

žiaden dôvod na vrátenie daru v nej uvedený nebol. Ak by v čase zaslania výzvy na vrátenie daru
dôvody vrátenia daru existovali, žalobca by ich vo výzve uviedol. Žalobca nepreukázal také správanie
žalovanej, ktoré by s ohľadom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu bolo možné kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov, pričom treba vychádzať z princípu vzájomnosti. Zachovanie dobrých
vzťahov je vecou vzájomnej tolerancie. Nie je možné považovať správanie sa jednej zmluvnej strany

k druhej za konanie v rozpore s dobrými mravmi, keď druhá zmluvná strana svojím konaním takéto
správanie vyvoláva. Je potrebné brať do úvahy správanie sa žalobcu (darcu), ktorý sa správal voči
žalovanej (obdarovanej) nielen v rozpore s dobrými mravmi - arogantne, pohŕdavo, bol jej neverný,
ale jeho konanie dokonca naplnilo znaky skutkovej podstaty trestného činu nebezpečné vyhrážanie,
zo spáchania ktorého je obžalovaný. Žalovaná bývala so žalobcom v spoločnej domácnosti, ktorú mali

v predmetnej nehnuteľnosti - v rodinnom dome č. XXX v Šoporni, od decembra 2006 do 10.6.2014.
Od 10.6.2014 žalovaná navštevovala nehnuteľnosť len občasne, z dôvodu arogantného a pohŕdavého
správania žalobcu voči nej, taktiež z dôvodu žalobcovej nevery. Návštevu nehnuteľnosti žalovaná
uskutočnila len vtedy, keď si potrebovala zobrať svoje osobné veci, ktoré jej ostali v spoločnom rodinnom
dome po tom, ako ju žalobca dňa 10.6.2014 nechal v Bratislave len s kabelkou a nechcel ju zobrať

domov. Dňa 23.7.2014 podala žalovaná na Okresný súd Bratislava III návrh na rozvod manželstva z
dôvodujehonefunkčnostiavážnehoatrvaléhorozvratuvzťahovsožalobcom,spôsobenéhožalobcovou
neverou, fyzickým násilím voči žalovanej ako aj vyhrážaním sa žalovanej so zbraňou. Žalobca po
tom, ako žalovaná podala návrh na rozvod manželstva, začal hľadať spôsob ako získať dar späť,aby mohol predmetný rodinný dom nerušene užívať spolu so svojou novou priateľkou R. M., ktorá
sa v rodinnom dome v Š.I. zdržiava od septembra 2014. Žalobca sa začal domáhať od žalovanej
vrátenia daru až po tom, ako sa v predmetnom rodinnom dome v Šoporni začala zdržiavať jeho nová

priateľka R. M. a prebiehalo rozvodové konanie. Nakoľko sa správanie žalobcu voči žalovanej vyhrotilo
až tak, že sa žalovaná pri návšteve rodinného domu obávala o svoj život a zdravie, od 31.1.2015
žalovaná predmetnú nehnuteľnosti nenavštevuje vôbec. Správanie žalovanej, z dôvodu ktorého sa
žalobca domáha od žalovanej vrátenia daru, sa nikdy objektívne neprejavilo, ani sa prejaviť nemohlo,
nakoľko sa nikdy nestalo. Hrubé chovanie žalovanej (obdarovanej) ostalo len v rovine tvrdenia žalobcu

a jeho subjektívneho pocitu, a v konaní nebolo vôbec preukázané. Práve naopak, v konaní bolo
listinnými dôkazmi žalovanej preukázané, že hrubého konania, ktorého sa podľa žalobcu mala dopustiť
dňa 23.10.2014 a 16.12.2014 sa žalovaná nedopustila. Vzhľadom k tomu, že absentuje nevyhnutný
predpoklad pre úspešné uplatnenie práva na vrátenie daru, a to kvalifikované správanie žalovanej, ktoré
byhruboporušovalodobrémravy,nedošlokplatnémuuplatneniuprávanavráteniedaru,apretonemohli
nastať ani účinky, ktoré s týmto právnym úkonom spája zákon, t.j. zrušenie darovacej zmluvy. Žiadal

preto,abysúdžalobuvcelomrozsahuakonedôvodnúzamietolažalovanejpriznalnáhradutrovkonania.

47. Podľa § 628 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne
prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma. Darovacia zmluva musí byť
písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu

veci pri darovaní.

48. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný
správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy.

49. Z predložených listinných dôkazov ako aj z vyjadrení strán sporu súd zistil, že dňa 13.10.2008 došlo
k platnému uzatvoreniu darovacej zmluvy, predmetom ktorej je ideálny spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. Š.T., na základe ktorej sa účastníci sporu
stali podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, každý v spoluvlastníckom podiele 1.

50. V posudzovanej veci je predmetom konania vrátenie daru, ktorého sa žalobca ako darca domáha
z dôvodu, že žalovaná ako obdarovaná sa k nemu, k jeho rodinným príslušníkom a k známym správa
tak, že hrubo porušuje dobré mravy. Malo sa jednať o fyzické, psychické násilie voči darcovi ako
aj o poškodzovanie predmetu daru. Uvedené skutočnosti mali preukázať listinné dôkazy a svedecké
výpovede.

51. Žalovaná v priebehu konania popierala tvrdenia žalobcu, že by sa voči žalobcovi dopustila konania,
ktoré by hrubo porušovala dobré mravy a odôvodňovalo vrátenie daru. Poukázala na správanie žalobcu,
jeho neveru a taktiež fyzické násilie, arogantné a pohŕdavé správanie žalobcu voči žalovanej.

52. Občiansky zákonník nedefinuje pojem dobré mravy. Podľa ustálenej judikatúry dobré mravy sú
súhrn etických, všeobecne zachovávaných alebo uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát
zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi
zásadami demokratickej spoločnosti. Posúdenie správania ako odporujúceho dobrým mravom prináleží
súdu s ohľadom na relatívnu neurčitosť tohto pojmu.

53. Súd v konaní vychádzal zo skutočnosti, že účastníci konania sú bývalými manželmi. Ich manželstvo,
uzatvorené dňa 28.8.2008, bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 20.1.2015,
sp. zn.: 11C/217/2014-27, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.3.2015. Návrh na rozvod manželstva
podala žalovaná dňa 23.7.2014. Príčinu rozvratu súd ustálil ako neschopnosť manželov spolu

komunikovať a skutočnosť, že odporca nadviazal intímnu známosť s inou ženou.

54. V zmysle Občianskeho zákonníka, darca uplatňuje právo na vrátenie daru jednostranným právnym
úkonom adresovaným obdarovanému, t.j. účinky odvolania darovania nastávajú doručením prejavu
vôle obdarovanému a zmluvný vzťah založený darovaním zaniká, ex nunc, t.j. doručením prejavu vôle.

Odvolanie darovania nevyžaduje pre platnosť písomnú formu. Z hľadiska obsahových náležitostí však
odvolanie darovania musí obsahovať okrem prejavu vôle darcu o požiadavke vrátenia daru aj určenie,
čo darca považuje za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným. Súd je toho názoru, že absencia
uvedenia dôvodu má za následok neurčitosť uplatnenia práva, a teda jeho absolútnu neplatnosť.Uvedenie dôvodu je významné aj pre posúdenie včasnosti uplatnenia tohto práva. Na platnosť právneho
úkonu darcu smerujúceho na vrátenie daru z hľadiska jeho určitosti je nevyhnutné, aby v ňom uviedol
konkrétne skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným voči nemu alebo

členom jeho rodiny. Len tak, pri súčasnom splnení zákonných predpokladov podľa § 630 Obč. zák.,
nastanúzamýšľanéprávneúčinkyjednostrannéhohmotnoprávnehoúkonudarcu,t.j.zrušeniedarovacej
zmluvy a obnovenie jeho vlastníctva ex nunc, t.j. okamihom, kedy jeho prejav vôle došiel obdarovanému.
Označením (identifikáciou) škodlivého správania obdarovaného voči darcovi vo výzve na vrátenie daru,
prípadne v žalobe, je daný okruh sporných skutočností, ktoré sú predmetom dokazovania (rozhodnutie

NS ČR 33 Cdo 2661/2013).

55. Listom zo dňa 22.10.2014 prostredníctvom splnomocnenej spoločnosti EK Royal Estate, s.r.o.
žalobca prvý krát písomne vyzval žalovanú na vrátenie daru z dôvodu, že žalovaná ako obdarovaná
porušuje ustanovenia § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka tým, že sa ku žalobcovi - darcovi správa
spôsobom hrubo porušujúcim dobré mravy. Zároveň bola žalovaná vyzvaná, aby toto správanie ukončila

a vrátila dar na základe dohody o vrátení daru. Žalobca v tejto výzve uviedol len všeobecný dôvod
vrátenia daru - správanie žalovanej, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Neuviedol však konkrétne
skutočnosti, v ktorých vidí hrubé porušenie dobrých mravov obdarovanou (žalovanou) voči darcovi
(žalobcovi), resp. členom jeho rodiny, čo má za následok neurčitosť právneho úkonu a jeho neplatnosť.
Teda nemohli nastať ani zamýšľané právne účinky tohto právneho úkonu. Konkrétne dôvody uviedol

žalobca až v druhej výzve (zo dňa 8.1.2015), ktorú však žalovaná neprevzala, následne ich uviedol v
tretej výzve (zo dňa 17.1.2015), ktorú žalobca adresoval právnemu zástupcovi žalovanej a v samotnej
žalobe. V prípade splnenia zákonných predpokladov vrátenia daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka,
by účinky vrátenia daru nastali dňom doručenia tretej výzvy žalovanej, resp. dňom doručenia žaloby
o vrátenie daru žalovanej. Tieto účinky však podľa názoru súdu nenastali z dôvodu nepreukázania

správania hrubo porušujúceho dobré mravy žalovanou ako obdarovanou voči žalobcovi ako darcovi.

56. Hoci pri odvolaní darovania významnú úlohu hrá subjektívny prvok, je nevyhnutné, aby bolo
správanie obdarovaného posudzované objektívne (R 61/1997). Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že v období od augusta 2014 do januára 2015, t.j. v čase keď sa žalobca zoznámil pani

R. M. a v čase rozvodového konania, dochádzalo medzi žalobcom a žalovanou k hádkam z dôvodu
žiarlivosti žalovanej a k vzájomným fyzickým útokom pri hádkach. Uvedené konanie malo za následok,
že účastníci sporu na seba navzájom podávali oznámenie o priestupkoch a trestné oznámenia.
Konania o priestupkoch boli prerušené alebo zastavené, nakoľko spáchanie skutku ako priestupku
nebolo preukázané, rovnako aj trestné oznámenia s výnimkou trestného oznámenia žalovanej, zo dňa

31.1.2015, na základe ktorého bola vznesená obžaloba proti žalobcovi pre nebezpečné vyhrážanie, o
ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté (konanie sa vedie na OS GA sp. zn.: 9T/206/2017).

57. Úvaha, či správanie obdarovaného možno kvalifikovať ako správanie hrubo porušujúce dobré
mravy, závisí vždy od posúdenia všetkých okolností každého prípade individuálne a má význam

práve a len pre túto vec. Súd preto jednotlivé dôvody vedúce žalobcu k uplatneniu práva na vrátenie
daru, hodnotil vo vzájomnej súvislosti a v kontexte vzniknutej situácie. Aj keď konanie a správanie
sa žalovanej (hádky, vulgárne nadávanie žalobcovi, cápanie žalobcu, poškodzovanie osobných vecí,
drobné poškodenie nehnuteľnosti, oznámenia o priestupkoch a trestné oznámenia) možno nepochybne
označiť za nevhodné, v rozpore s dobrými mravmi nenapĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 630

Občianskeho zákonníka. Fyzické napadnutie žalobcu, pri ktorom žalobca neutrpel zranenie, ktoré by si
vyžiadalo lekárske ošetrenie (čo sám žalobca uviedol do záznamu OO PZ Šoporňa 23.10.2014) v októbri
2014, ako aj poškodzovanie osobných vecí - oblievanie ošatenia žalobcu, vyhadzovanie osobných
vecí žalobcu do koša, poškodenie nehnuteľnosti - popraskané steny, vyryté srdiečko do omietky,
odcudzenéhygienicképotrebyžalobcuajehopriateľkymožnopovažovaťzaexcesvsprávanížalovanej.

Toto konanie bolo dôsledkom citového odcudzenia účastníkov, trvajúcej manželskej krízy a žiarlivosti
žalovanej vyvolanej správaním žalobcu, ktorý nadviazal mimomanželský vzťah a ktorého priateľka už
v čase rozvodu bývala v ich spoločnom dome. Súd poukazuje na to že nie každé správanie, ktoré nie
je v súlade so spoločensky uznávanými pravidlami slušného správania vo vzájomných vzťahoch medzi
ľuďmi, napĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov podľa § 630 Občianskeho zákonníka.

58. Znalecké dokazovanie ohľadom zdravotného stavu vykonané súkromným znaleckým posudkom,
ktorý dal vypracovať žalobca síce konštatuje prítomnosť psychopatologickej symptomatiky len v
súvislosti s konfliktnou situáciu s exmanželkou, avšak súd je toho názoru, že vzhľadom na to, že išlo ovzájomné konfliktné správanie sa účastníkov po tom ako medzi nimi ochladli vzťahy a došlo k rozvodu
manželstva,uvedenýznaleckýposudokjednoznačnenemôžepreukázať,žestavžalobcubolspôsobený
výlučne nevhodným správaním sa žalovanej voči žalobcovi.

59. Vykonaným dokazovaním bolo síce preukázané nevhodné správanie obdarovanej voči darcovi,
ktoré je nepochybne v rozpore so zásadami slušného správania a teda aj dobrými mravmi ale zároveň
preukázalo aj na rovnako nevhodné správanie a správanie v rozpore s dobrými mravmi žalobcu voči
žalovanej. Žalobcovi sa tak nepodarilo preukázať také správanie žalovanej voči žalobcovi, ktoré by

hrubo porušovalo dobré mravy a zakladalo právo žalobcu na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho
zákonníka, ktoré by nebolo vo vzájomnej súvislosti s nevhodným správaním sa žalobcu.

60. Posúdenie okolností vrátenia daru v konkrétnom prípade sa nemôže viazať len na hodnotenie
správania obdarovanej voči darcovi, ale je potrebné zohľadniť aj nevhodné správanie darcu voči
obdarovanej, ktoré je taktiež nepochybne v rozpore s dobrými mravmi. V konaní bolo preukázané,

že aj žalobca ako darca sa voči žalovanej ako obdarovanej správal nepochybne v rozpore s dobrými
mravmi (počas rozvodového konania, v čase manželskej krízy, nadviazal žalobca známosť s inou ženou,
preukázané fyzické napadnutie dňa 31.1.2015 s dobou PN 25 dní, slovné napádanie - vulgárne nadávky,
oznámenia o priestupkoch, trestné oznámenie).

61. V situácii, kedy žalobca v konaní nepreukázal, že by ho žalovaná opakovane hrubo verbálne a
fyzicky napádala bez toho, aby sa nejednalo o vzájomné správanie sa, teda bez toho, že by sa žalobca
obdobného správania voči žalovanej nedopustil a jednalo by sa výlučne o nevhodné, spoločensky
neprípustné správanie zo strany žalovanej, súd vyhodnotil konanie žalovanej ako neprimeranú reakciu
na nevhodné a nemorálne správanie žalobcu. V rozvodovom rozsudku sa ako príčina rozvratu

manželstva uvádza neschopnosť manželov komunikovať a skutočnosť, že žalobca nadviazal intímnu
známosť. Súd správanie žalovanej vyhodnotil ako správanie typické pre rozvádzajúcich sa manželov
(zánik spoločnej domácnosti v júni 2014, nezáujem o spolužitie, strata citových väzieb, nevera) a
neschopnosť komunikovať. Nie je možné preto s prihliadnutím na všetky zistené okolnosti daného
prípadu, uvedené vyššie, kvalifikovať správanie žalovanej ako správanie hrubo porušujúce dobré mravy.

62. Z dikcie § 630 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nestačí len správanie obdarovaného v
rozpore s dobrými mravmi ako dôvod na vrátenie daru, musí ísť o také správanie obdarovaného,
ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Z hľadiska rozsahu a intenzity a pri zohľadnení vzájomného,
spoločensky nevhodného správania sa účastníkov sporu, ktoré bolo následkom ochladnutia vzťahov

medzi účastníkmi ako manželmi, neschopnosti komunikovať a nadviazanie mimomanželského vzťahu
žalobcu, súd nemal preukázané správanie žalovanej ako obdarovanej, ktoré by hrubo porušovalo dobré
mravy a bolo by dôvodom na vrátenie daru podľa § 630 Občianskeho zákonníka, preto súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol.

63. Žalobca návrhmi doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.2.2018, 15.5.2018, 7.8.2018, 6.11.2018,
14.2.2019 žiadal, aby súd predmetné konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedenom
na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.: 9T/206/2017 z dôvodu, že v trestom konaní sa rieši významná
otázka aj pre konanie o vrátenie daru a súd nie je oprávnený riešiť túto otázku v predmetom konaní.

64. Právny zástupca žalovanej s návrhmi žalobcu na prerušenie konania nesúhlasil, trval na tom, aby
súd v predmetnej veci konal. Otázku, ktorá sa rieši v konaní vedenom na OS Galanta, č.k.: 9T/206/2017,
a to správanie sa žalobcu, ktorý je obžalovaný za prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1,
ods. 2 písm. b) TZ, ktorého sa mal dopustiť voči žalovanej nepovažoval za významnú pre predmetné
konanie, v ktorom sa žalobca domáha vrátenia daru od žalovanej z dôvodu, že sa žalovaná mala správať

k žalobcovi tak, že tým hrubo porušila dobré mravy. Právny zástupca žalovanej bol toho názoru, že zo
strany žalobcu sa jedná o účelové konanie, s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci samej.

65. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie
je v tomto konaní oprávnený riešiť.

66. Podľa § 162 ods. 3 CSP o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s
rozhodnutím vo veci samej.67. Súd návrhy žalobcu na prerušenie konania zamietol, z dôvodu neexistencie dôvodu na prerušenie
konania v zmysle § 162 ods. 1 CSP. Súd je toho názoru, že rozhodnutie v predmetnej veci nezávisí
od rozhodnutia o otázke neviny alebo viny žalobcu. V predmetom konaní bolo preukázané vzájomné

nevhodné správanie sa oboch účastníkov konania, ktorí sa navzájom k sebe správali spôsobom, ktoré
je v rozpore s dobrými mravmi a princípmi služného správania, následkom čoho podávali na seba
navzájom oznámenia na polícii. Preukázané vzájomné, nevhodné správanie sa oboch účastníkov je
typické pre rozvádzajúcich sa manželov a začalo sa od ochladnutia vzťahov medzi účastníkmi konania
akomanželmi,čouviedolajsamotnýžalobcavžalobe.Zuvedenéhodôvodujepresúdpretoirelevantné,

či žalobca bude uznaný nevinný alebo vinný v trestnom konaní, pretože podanie trestného oznámenia
zo strany žalovanej nepovažuje za hrubé porušenie dobrých mravov, nakoľko ako už je vyššie uvedené
jedná sa o vzájomné nevhodné správanie účastníkov konania, ktoré vyvrcholilo podávaním vzájomných
trestných oznámení. Navyše prerušenie konania by malo za následok neúmerné predlžovanie konania,
ktoré sa vedie už od roku 2015.

68. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

69. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

70. Žalovanej ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to

v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Galanta.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Vodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(označeniesúdu,ktorémujeurčené,ktohorobí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.