Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. jún 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314010578
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314010578.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Petra Tobiaša a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 18.6.2015, v trestnej
veci obžalovaného M. Y. pre prečin krádeže formou spolupáchateľstva podľa § 212 ods. 2 písm. a/ Tr.
zák., o odvolaní okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 18.12.2014
sp. zn. 3 T 104/2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, e/, ods. 2 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

Obžalovanému M. Y., nar. XX.XX.XXXX v I., trvale bytom G. Z., okr. M.

u k l a d á:

Podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, 3 Tr. zák., § 36 písm. d/, l/ Tr. zák., trest odňatia
slobody vo výmere 6 /šiestich/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. ho pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovaného M. Y. za vinného zo spolupáchateľstva
prečinu krádeže podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že:

-dňa 27.6.2014 niečo po polnoci sa na benzínovom čerpadle OMW v I. s V. M., V. M. a N. K. dohodli, že
pôjdu do obce K., kde sa nachádza odstavený kamión zn. MAN, z ktorého odcudzia finančnú hotovosť
a následne nato nasadli do osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat, čiernej farby s ev. č.
HE-219BJ a odišli do obce K., kde uvedené osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Passat odstavili
v jednej z bočných uličiek od hlavnej cesty, vystúpili z vozidla a M. Y. dal ostatným pokyn, kde majú
stáť a dávať pozor, pričom M. Y. držal v ruke malé kladivko a zobral z osobného motorového vozidla zn.
Volkswagen Passat deku a šiel k odstavenému kamiónu zn. MAN TGX 26.400, ev. č. MI-557CU, žltej

farby a kladivkom, ktoré mal pri sebe rozbil sklenenú výplň na ľavých dverách a utekali spolu smerom
k osobnému motorovému vozidlu zn. Volkswagen Passat čiernej farby s ev. č. HE-219BJ, do ktorého
nasadli a odišli smerom do I., kde M. Y. im v aute povedal, že rozbil sklo na dverách kamióna, ale dnu
nebol a preto počkali asi pol hodinu na benzínovom čerpadle Shell v I., následne nato všetci spolunasadli opäť do osobného motorového vozidla zn. Volkswagen Passat čiernej farby s ev. č. HE-219
BJ a odišli do K., kde odstavili vozidlo ako predtým, kde sa V., V. a N. postavili k bočnej stene budovy
potravín a M. Y. vošiel cez vopred rozbité sklo do interiéru uvedeného vozidla zn. MAN, odkiaľ z čierneho

koženkového obalu na doklady, ktorý bol uložený v zatvorenej skrinke nachádzajúcej sa na d miestom
vodiča, odcudzil finančnú hotovosť vo výške 1.061,17 eur, potom všetci spolu utekali k osobnému
motorovému vozidlu zn. Volkswagen Passat čiernej farby s ev. č. HE-219BJ, do ktorého nasadli a odišli
smerom do I., kde počas cesty si M. Y., N. K., V. M. a V. M. rozdelili finančnú hotovosť po 265,- eur,
čím takto spoločnosti M. C. M., J. XX, M., spôsobili škodu vo výške 1 061,17 eur a škodu poškodením

vozidla vo výške 170,40 eur.

Za to mu podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., za použitia § 36 písm. d/,l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, 3, § 54
Tr. zák. uložil trest povinnej práce vo výmere 250 hodín.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú spoločnosť M. C. M., J. XX, XXX XX M. s nárokom na náhradu

škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní
podal okresný prokurátor, avšak len čo do výroku o treste, odvolanie. V písomných dôvodoch svojho
odvolania namietal, že uložený trest povinnej práce je nedostatočný a nezákonný. Vyslovil názor, že

aplikácia poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. d/ Tr. zák. je možná iba vtedy, keď vek mal zrejmý
vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú vyspelosť, čo v danom prípade nemožno použiť vzhľadom na
predchádzajúce odsúdenia M. Y.. Zdôraznil, že konanie vykonal obžalovaný Y., ďalší obvinení dávali
pozor a sledovali okolie, obžalovaný po rozbití skla odišiel a následne sa opakovane vrátil na miesto
činu, podľa neho spôsob vykonania trestného činu a motív zvyšujú závažnosť konania obvineného.

Podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil aj osobu obvineného Y., ktorý sa dopustil
predmetného trestného činu v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženého mu rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 81/2012. Navrhol preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest odňatia slobody v dolnej polovici zákonom stanovenej
trestnej sadzby a pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia

eventuálne aby vec vrátil okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por.,
podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa §
316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ

podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por.

Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

§ 371 ods. 1 Tr. por., preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto
preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora je dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy
pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Plynie z neho, že použijúc zásady pre ukladanie trestov

vyplývajúce z ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadal najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Ako poľahčujúce okolnosti vyhodnotil zistenia, že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a

trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), dopustil sa ho vo veku blízkom veku mladistvých
(§ 36 písm. d/ Tr. zák.) a pri jeho objasňovaní napomáhal orgánom činným v trestnom konaní (§ 36
písm. n/ Tr. zák.). S priznaním poslednej poľahčujúcej okolnosti sa však krajský súd nestotožnil, keďže
jednak prvostupňový súd neuviedol, čím napomáhal obžalovaný orgánom činným v trestnom konaní
a z obsahu spisu ani žiadne také konanie obžalovaného nevyplýva. Priznanie obžalovaného nie je

možné považovať za napomáhanie orgánom činným v trestnom konaní, keďže táto okolnosť je inou
poľahčujúcou okolnosťou. Pokiaľ ide o poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že sa obžalovaný
dopustil skutku vo veku blízkom veku mladistvých je treba uviesť, že v tomto prípade táto skutočnosť,
že v čase skutku mal obžalovaný dvadsať rokov, mohla mať vplyv na jeho rozumovú spôsobilosť ato vzhľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti, úroveň jeho vzdelania ako aj rodinné zázemie.
Naopak za priťažujúcu okolnosť krajský súd nepovažoval okolnosť, že obžalovaný už v minulosti bol
súdne trestaný, pretože toto odsúdenie je v danom prípade dôvodom pre uloženie nepodmienečného

trestu odňatia slobody obžalovanému.

Prvostupňový súd uzavrel, že u obžalovaného výrazne prevažoval pomer poľahčujúcich okolností, a
preto pri ukladaní trestu znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. S
poukazom na rodinné pomery odsúdeného a to predovšetkým skutočnosť, že sa mu narodilo dieťa a

s poukazom na to, že trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv
na jeho rodinu a jemu blízke osoby potom obžalovanému, aj keď sa skutku dopustil v skúšobnej dobe
predchádzajúceho odsúdenia, uložil trest povinnej práce.

S týmto závermi súdu prvého stupňa však nie je možné plne súhlasiť.

Obžalovaný M. Y., vychádzajúc z odpisu registra trestov má v tomto registri doposiaľ dva záznamy,
naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T 81/2012 zo dňa 26.11.2012 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.4.2013 sp. zn. 5To 4/2013 bol uznaný vinným
z pokračujúceho zločinu falšovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods.2
Tr. zák., za čo mu bol uložený spoločný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov, ktorého výkon

bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov, zároveň bol uložený probačný dohľad
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, a zároveň bol zrušený výrok o vine a treste obž. M. Y.
v rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 1T 163/2011 zo dňa 24.10.2011. Skúšobná doba v tejto
veci obžalovanému plynula od 24.10.2011 do 24.10.2014.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky plynie, že obž. M.
Y. v ňom má spolu dva záznamy, keď sa dňa 10.6.2012 a potom dňa 20.2.2014 dopustil priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Z
miesta bydliska je obžalovaný hodnotený skôr negatívne, keď zo správy obce plynie, že obžalovaný sa
dopustil viacerých priestupkov, bola mu na úrade ponúknutá práca, ktorú odmietol, matka aj stará matka

sú často upozorňované starostom obce na nevhodné správanie detí.
Na výzvu krajského súdu poškodený M. C. uviedol, že škoda, ktorá bola spôsobená krádežou, bola
uhradená v plnej výške spoluobvinenými V. M., V. M. a N. K..

Bolo teda nepochybne preukázané, že obžalovaný M. Y. sa skutku kladeného mu za vinu dopustil

v skúšobnej dobe predchádzajúceho odsúdenia pre iný trestný čin -zločin, od spáchania ktorého ho
neodradila ani táto skúšobná doba. Navyše to bol práve obžalovaný M. Y., ktorý skutok priamo vykonal,
následne si všetci spolupáchatelia ukradnuté peniaze rozdelili, pritom každý dostal po 265, - eur, všetci
spoluobžalovaní peniaze vrátili okrem obžalovaného M. Y., ktorý do dňa rozhodovania krajského súdu
nevrátil ani časť odcudzených peňazí.

Zohľadňujúc potom už spomínané zásady pre ukladanie testov považoval krajský súd tak z hľadiska
individuálnej ako aj generálnej prevencie trest povinnej práce za trest nedostatočný a nezákonný.
Obžalovaný napriek tomu, že jeho trestná vec pre pokračujúci zločin bola dvakrát prejednávaná súdmi,
kde bol výkon jeho trestu podmienečne odložený, vedomý si toho, že je v skúšobnej dobe, dopustil

sa ďalšieho trestného činu majetkovej povahy. Za takýchto okolností neprichádzalo do úvahy uloženie
trestu odňatia slobody nespojeného s jeho výkonom.

Podľa § 49 ods. 2 Tr. zák. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním žalovanej trestnej činnosti vo
výkone trestu pre úmyselný trestný čin, krajský súd ho, aplikujúc ust. § 48 ods. 2 písm. a / Tr. zák., zaradil
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Na základe vyššie uvedeného potom krajský súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 321 ods. 1
písm. d/, e/, ods. 2, § 322 ods. 3 Tr. por. vo výroku o treste zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný