Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. máj 2021

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 11C/9/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120354617
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Káčeriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:6120354617.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin pred sudkyňou JUDr. Alenou Káčerikovou v spore žalobcu: SetCar sk, a.s., so

sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného JUDr. Tomášom
Zbojom,advokátomsosídlomKuzmányho4,03601Martin,protižalovanému:KOMUNÁLNApoisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne
zastúpenému: JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02
Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 214,20 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 214,20 Eur do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca m á nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, doručeným v rámci upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
30.7.2020, sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz, v ktorom by žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 214,20 Eur a nahradiť mu trovy konania.

2. V návrhu žalobca uviedol, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného došlo ku
škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla

poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné
vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si náhradného vozidla u žalobcu. Po
ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú si tento uplatnil na náhradu u žalovaného.
Oznámením o poistnom plnení žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal
uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení
pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z predmetnej poistnej udalosti
z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla a uvedenú skutočnosť

oznámil žalovanému. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody v zmysle § 4 ods. 1, ods. 2, § 11 ods.
7 a § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. a v zmysle § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom zo dňa 25.8.2020, sp. zn.
34Up/1543/2020, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný však proti vydanému
platobnému rozkazu podal odpor a keďže žalobca navrhol pokračovanie na súde príslušnom podľa
Civilného sporového poriadku, vec bola postúpená na jej prejednanie Okresnému súdu Martin.

4. V podanom odpore žalovaný uviedol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované
ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku. V tomto smere má žalovaný za to, že žalobca mal
v návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presnešpecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoje návrh opiera, t.j. presne špecifikovať údaje - o akú
škodovú udalosť ide, kto bol poškodený, údaje zmluvy o nájme, vystavenej faktúre, zmluve o postúpení
pohľadávok a pod.. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, tieto vyplývajú

len z príloh, čo nie je postačujúce.

5. Žalovaný v podanom odpore ďalej namietal, že žalobca nemá ako predmet svojho podnikania v
obchodnom registri zapísané činnosti ako faktoring, forfaiting či nadobúdanie pohľadávok, ani obdobnú
činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správou pohľadávok. Na základe vedomosti o existencii ďalších

zmlúv o postúpení pohľadávok z iných súdnych konaní, v ktorých žalobca žaluje žalovaného, má
žalovaný za to, že takúto činnosť žalobcu možno považovať za neoprávnené podnikanie.

6. K samotnému nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla
žalovaný uviedol, že tento nárok žalobca nijakým spôsobom nekonkretizoval. Uplatnený nárok podľa
slov žalovaného zákon o PZP vyslovene neuvádza a takisto nevyplýva z Občianskeho zákonníka.

7. Žalovaný má ďalej za to, že žalobca nie je vo vedenom konaní aktívne vecne legitimovaný. Z
uvedeného skutkového stavu vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v
neuhradenejfaktúreč.190440zodňa30.8.2019.Zuvedenéhopodľaslovžalovanéhopotomvyplýva,že
poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené preukazuje žalobcom predložená

faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený a nie žalovaný.
Nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o
postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k
postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku
poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným

postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu
pohľadávky žalobcu čo je v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. K úhrade faktúry potom podľa
slov žalovaného nemohlo dôjsť na základe vzájomného zápočtu realizovaného v žalobcom predloženej
zmluve o postúpení pohľadávky. Prejav vôle účastníkov v zmluve najskôr totiž smeroval k cedovaniu
pohľadávky a až následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu.

Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto
pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči
poškodenémunazaplatenieodplatyzapostúpenie,ktorúnáslednežalobcamienilpoužiťnazapočítanie.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR sp. zn.
4Obo 20/2007 zo dňa 29.1.2008, v zmysle ktorého podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka

neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza
alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon je právny úkon, ktorý nie je dovolený.
O takúto nedovolenosť, a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom
urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu

ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.

8. V rámci repliky sa do konania vyjadroval žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného. Poukázal
na § 3 ods. 4 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, podľa ktorého uplatňovaný nárok
možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených

k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu
podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného a vyhlásiť, že
uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve.

9. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe žalobca uviedol, že dňa 14.8.2018

došlo v Martine ku škodovej udalosti na motorovom vozidle zn. Fiat Punto, ev. č. S.. Škodová udalosť
bola spôsobená prevádzkovou motorového vozidla zn. VW Caravelle, ev. č. S., poisteného v poisťovni
žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť eviduje žalovaný pod č. 8006434519. V dôsledku uvedeného
bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, a to zapožičaním si
náhradného vozidla zn. Dacia Logan, ev. č. G. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 425/102 zo dňa

16.8.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. 190440 zo dňa 30.8.2019,
s dátumom splatnosti 13.9.2019 na sumu 459,- Eur. V zmysle oznámenia o poistnom plnení zo dňa
23.12.2019 žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím
priznal náklady iba v sume 244,80 Eur. Žalobca tak ešte pred podaním žaloby žalovanému doručilupomienku, na ktorú už žalovaný nereagoval. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v
návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej
udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Predmetné

dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu.

10. Žalobca ďalej vo vyjadrení poukázal na stanovisko, podľa ktorého škodu spočívajúca v tom, že
poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré
by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je

potrebne považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne
vynaložených nákladov (R7/1992).

Závery žalovaného ohľadom neprimeranosti doby prenájmu náhradného vozidla zachytené v oznámení
o poistnom plnení považuje žalobca v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe za neopodstatnené.
S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3MCdo 3/2015 zo dňa 28.6.2016 totiž nárok na náhradu

škody (nákladov za nájom náhradného vozidla) poškodenému vzniká po dobu, keď nemohol užívať
svoje vozidlo. V danom prípade je relevantný moment reálneho odstránenia nežiaduceho stavu a
refundácia vzniknutej škody a nie vedomosť poškodeného o rentabilnosti opravy tak, ako sa nesprávne
domnievažalovaný.Jedinýmzásadnýmkritériompreposúdenieprimeranostiaúčelnostidĺžkyprenájmu
náhradnéhomotorovéhovozidlajedoručenieoznámeniaoukončenílikvidáciepoistnejudalostiapoukaz

finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému, pričom faktickú vedomosť o vzniknutej
škode a o výške poskytnutého plnenia nadobúda poškodený až dňom doručenia rozhodnutia poisťovne
o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Do tejto doby je poškodený oprávnený používať náhradné vozidlo
ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe súdov. Poškodený mal v
tomto prípade prenajaté vozidlo ako účelne vynaložený náklad iba do dňa 30.8.2019. Žalovaný pritom

nijako nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia ani opodstatnenosť záverov uvedených v
predloženom oznámení o poistnom plnení.

11. V súvislosti s námietkami žalovaného ohľadom postúpenia pohľadávky žalobca uviedol, že v
danom prípade išlo o štandardné a zákonom dovolené postúpenie pohľadávky. Poškodený uzatvoril

so žalobcom dňa 30.8.2019 zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu
škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 14.8.019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov
na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. V zmysle bodu 5. predloženej
zmluvy o postúpení pohľadávky je zrejmé, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu,
v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu

vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáha preplatenia zvyšnej
časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla v sume 214,20 Eur. Takéto
postúpeniepohľadávkypodľaustálenejrozhodovacejpraxevšeobecnýchsúdovSRneodporujezákonu,
zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú.
Tvrdenie žalovaného o tom, že prejav vôle účastníkov zmluvy o postúpení pohľadávky smeroval najskôr

k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného,
považuje žalobca za nepodložené a účelové. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž
poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody
a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k
úbytku v majetkovej sfére žalobcu.

12. Žalovanému bolo vyjadrenie žalobcu k jeho odporu riadne doručené, žalovaný však svoju dupliku
v určenej lehote nepodal.

13. Súd dňa 13.5.2021 vykonal pojednávanie v neprítomnosti strán sporu a ich právnych zástupcov

s tým, že svoju neúčasť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnili a zároveň vyjadrili svoj súhlas
s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými do
súdneho spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

14. Zo Zmluvy o prenájme vozidla č. 425/102, uzavretej dňa 16.8.2019 medzi žalobcom ako

prenajímateľom a poškodeným - H. F. (ďalej len „poškodený“) ako nájomcom, súd zistil, že na základe
tejto zmluvy si nájomca prenajal osobný automobil zn. Dacia Logan, ev. č. G., a to na dobu od 16.8.2019
do 30.8.2019. Zmluvné denné nájomné bolo dohodnuté v sume 36,- Eur. Na základe tejto nájomnej
zmluvy mal nájomca užívať prenajaté motorové vozidlo v čase od 16.8.2019 do 30.8.2019, t. j. 15 dní,za ktorý čas prenajímateľ vyfakturoval nájomcovi faktúrou č. 190440 nájomné vo výške 459,- Eur s
DPH. Súčasťou zmluvy o prenájme vozidla bolo aj prehlásenie poškodeného, že náhradné vozidlo si
zapožičiava na súkromné účely (k lekárovi, na nákupy) v rámci okresu mesta Martin.

15. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, uzavretej dňa 30.8.2019 medzi poškodeným ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom, vyplýva, že predmetom postúpenia bola pohľadávka postupcu voči
žalovanému, ktorá riešila škodu spôsobenú vozidlom zn. VW Caravelle, ev. č. S., vo výške 459,- Eur s
tým, že predmetom postúpenia je nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie

náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 14.8.2019 na vozidle zn. Fiat Punto, ev.
č. S.. Súčasťou uvedenej zmluvy je aj dojednanie o tom, že zmluvné strany si ich vzájomné nároky
(na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) podpisom
zmluvy vzájomne započítavajú. K zmluve bolo pripojené aj Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa
30.8.2019, adresované žalovanému.

16. Z Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 23.12.2019 vyplýva, že žalovaný dňa 19.12.2019 ukončil
šetrenie poistnej udalosti. Prílohou oznámenia bol výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého vyplýva,
že žalovaný ustálil poistné plnenie na sumu 244,80 Eur, nakoľko uznal dobu prenájmu náhradného
motorového vozidla len v trvaní 8 dní.

17.Nazákladetaktozistenéhoskutkovéhostavusúdvecprávneposúdilpodľanasledovnýchustanovení
jednotlivých právnych predpisov:

18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlaúčinnéhovčaseuplatnenianáhradyškody(ďalejlen„zákon

č. 381/2011 Z. z. ) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluvy.

19. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2011 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

20. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na

zistenie rozsahu jeho povinností, poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosti poskytovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhrady škody
preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť
alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah

povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať alebo dňom, keď ho pošta
vrátila ako nedoručené.

21.Podľa§11ods.7zákonač.381/2001 Z.z.poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15dní

po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie peňažného plnenia.

22. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu

škody priamo proti poisťovateľovi.

23. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda, a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

24. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že
dňa 14.8.2019 došlo v Martine k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom
vozidle zn. Fiat Punto, ev. č. S., ktorého držiteľom bol v čase nehody poškodený. K vzniku škody došlo

prevádzkou motorového vozidla zn. VW Caravelle, ev. č. S., v čase nehody povinne zmluve poisteného
u žalovaného. Poškodený počas opravy jeho motorového vozidla uzatvoril so žalobcom dňa 16.8.2019
Zmluvu o prenájme vozidla č. 425/102, na základe ktorej si prenajal náhradné motorové vozidlo zn.
Dacia Logan, ev. č. G., a to v čase od 16.8.2019 do 30.8.2019. Za prenájom uvedeného vozidla zaplatil
v zmysle faktúry, vystavenej žalobcom dňa 30.8.2019, sumu 459,- Eur. Žalovaný ako poisťovňa poskytol

poistné plnenie vo výške 244,80 Eur. Práve rozdiel medzi skutočnou škodou a poistným plnením bol
predmetom žaloby žalobcu.

26. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nespĺňa
zákonné kritériá požadované v ust. § 132 Civilného sporového poriadku, tu súd uvádza, že konanie
podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov je v zmysle

§ 1 ods. 2 cit. zákona alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa
Civilného sporového poriadku. V zmysle ust. § 3 ods. 4 prvá veta cit. zákona uplatňovaný nárok možno
odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k
návrhu. Súd je toho názoru, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu spĺňal zákonné kritériá
podľa§4zákonač. 307/2016Z.z..RovnakéhonázorubolajOkresnýsúdBanskáBystrica,keďnárok

uplatnený žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu na základe listín predložených žalobcom
odôvodnene predpokladal a vo veci rozhodol platobným rozkazom. Ak ďalej žalovaný vo svojich
vyjadreniach namietal, že žalobca v žalobnom návrhu nedostatočne špecifikoval skutočnosti a dôkazy, o
ktoré opiera svoj návrh, tak okresný súd považoval tieto tvrdenia za neopodstatnené. Predmetný nárok
na náhradu nákladov spojených s nájmom náhradného vozidla v danom prípade žalobca dostatočne

konkretizoval, pričom na podporu svojich tvrdení predložil relevantné dôkazy, ktoré boli žalovanému v
konaní spolu so žalobou riadne doručené. Okresný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že je zrejmé,
že predmetné listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v žalobe boli žalovanému doručené aj
predtým, keďže tvorili podklad pri rozhodovaní žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti a na
základe toho poskytol žalovaný žalobcovi čiastočné plnenie.

27. Čo sa týka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, súd mal preukázané, že došlo k právnemu
nástupníctvužalobcuvovzťahukžalovanejpohľadávke,atonazákladeZmluvyopostúpenípohľadávky
zo dňa 30.8.2019, uzavretej medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. V zmysle
uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž postupca postúpil postupníkovi pohľadávku vo výške

459,- Eur, ktorú mal voči žalovanému z titulu riešenia škody spôsobenej vozidlom zn. VW Caravelle,
ev. č. S., z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 zák. č. 381/2001 Z. z., kde išlo o nárok na
náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so
škodou zo dňa 14.8.2019 na vozidle zn. Fiat Punto, ev. č. S. (bod 1. a 2. zmluvy). V bode 4. predmetnej
zmluvy o postúpení pohľadávky sa zmluvné strany zároveň dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej

v bode 1. je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky predstavuje sumu 459,- Eur, ktorá
zodpovedá faktúre č. 190440, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi
náhradného motorového vozidla zn. Dacia Logan, ev. č. G.. Ďalej sa zmluvné strany v bode 5. zmluvy
o postúpení pohľadávky dohodli, že ich vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky
a na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) sa podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobca

si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

28. Súd sa potom vzhľadom na vyššie uvedené s tvrdeniami žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej
legitimácie žalobcu uvedenými v podanom odpore nestotožnil. Súd má za to, že v čase postúpenia
pohľadávky postupcu, t.j. poškodeného, sa jednalo o existujúcu pohľadávku, ktorá vznikla z dôvodu

uzavretejzmluvyonájme,kedynájompreukázateľnetrvalod16.8.2019do30.8.2019.Vznikpohľadávky
žalobcu ako prenajímateľa za celú dobu nájmu nastal dňa 30.8.2019, kedy došlo k ukončeniu nájmu.
Vystavená faktúra určuje dobu plnenia existujúcej pohľadávky, kde doba plnenia bola stanovená vo
forme splatnosti do 13.9.2019. V uvedenej faktúre bolo vymedzené časové obdobie, v ktorom bol dlžník,
t.j. poškodený a zároveň nájomca povinný splniť si svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o nájme. Keďže

išlo o existujúcu pohľadávku, v zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 30.8.2019 bolo dohodnuté,
že k úhrade tejto pohľadávky došlo na základe vzájomného zápočtu (čo je jeden zo zákonných
spôsobov zániku záväzku, resp. spôsobov úhrady podľa § 580 Občianskeho zákonníka v spojení s §
581 ods. 3 Občianskeho zákonníka), a teda žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného, čímje daná jeho aktívna vecná legitimácia v tomto konaní. Skutočnosť, že došlo k prevodu práva medzi
žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním nespôsobuje rozpor
s ustanovením § 524 Občianskeho zákonníka či neexistenciu nároku na náhradu škody spôsobenej

prevádzkoumotorovéhovozidla.Zmluvaopostúpenípohľadávkysvedčíotom,žedošlokúhradefaktúry
a zároveň k postúpeniu pohľadávky. Zákonný nárok na náhradu nákladov účelne vynaložených za
prenájomnáhradnéhovozidlavočižalovanémutakzostávazachovaný.Zmenilasalenosobaoprávnená
domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. Dlžníkom v tomto prípade je žalovaný, nakoľko v
čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody.

Takéto postúpenie pohľadávky ani podľa rozhodovacej praxe všeobecných súdov neodporuje zákonu.
Podľa zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený tak v rámci jedného dokumentu súčasne uhradil
predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a zároveň postúpil žalobcovi za odplatu svoj
nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k reálnemu úbytku v majetkovej sfére žalobcu. V
tejto súvislosti tiež súd poukazuje na to, že žalovaný uhradil žalobcovi časť nároku na poistné plnenie
vo výške 244,80 Eur, čím ho považoval za veriteľa v súvislosti s touto náhradou škody postúpenej

pohľadávky, a uvedeným čiastočným plnením potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Vzhľadom na
uvedené predmetnú zmluvu o postúpení pohľadávky nemožno považovať za absolútne neplatný právny
úkon tak, ako to tvrdí žalovaný.

29. Existenciu a vznik škody mal súd vzhľadom na vyššie uvedené za preukázané. S poukazom

na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. vzniklo poistenému z poistenia zodpovednosti
právo, aby poisťovateľ, t.j. žalovaný, nahradil za neho poškodenému (v danom prípade žalobcovi ako
právnemu nástupcovi poškodeného) uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej
poškodením veci. S poukazom na ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. žalobca ako právny
nástupca poškodeného bol potom oprávnený uplatniť si svoj nárok na náhradu škody priamo proti

poisťovateľovi, t.j. žalovanému. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako rozdiel medzi nákladmi na
prenájom náhradného vozidla a sumou vyplatenou žalovaným. Táto škoda, ako suma, o ktorú žalovaný
krátil poistné plnenie, bola predmetom žaloby a súd vyhodnotil krátenie poistného plnenia žalovaným
ako nedôvodné. Škoda spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady na vypožičanie náhradného
vozidla a túto škodu je povinný žalovaný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov.

30. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením náhradného motorového
vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá bola zavinená klientom
žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodený, teda právny predchodca
žalobcu, z titulu škodovej udalosti nemohol svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne si zabezpečil

náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla, a to nájomné,
ktoré bolo preukázané, že bolo (formou započítania) zaplatené, patrí do právneho nároku poškodenia.
Poškodený bol nútený vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom
jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohol používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti
vzniknutá na strane poškodeného, je škodou v rozsahu účelne vynaložených nákladov na nájom tohto

náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k
prenájmu ktorého bol poškodený donútený poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného.
Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil náklady na zapožičanie osobného automobilu,
prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho
automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu,

ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto
škoda v majetkovej sfére poškodeného ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané
tým, že došlo k úhrade nájomného, a to vo forme započítania s pohľadávkou prenajímateľa. Úhradou
nájomného v sfére poškodeného nastala ujma, ktorá bola preukázaná v konaní jednak faktúrou a jednak
samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretím ktorej došlo k započítaniu, a teda k úhrade

predmetnej ujmy. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla len reparuje poškodenému stav,
keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidlo. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z
titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu
v nákladoch na prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré boli nutne a
účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej dôkaznej

povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že z titulu
poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas
celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradnéhomotorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by
poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo.

31. Žalovaný uznal dobu prenájmu náhradného motorového vozidla v trvaní 8 dní s odôvodnením, že boli
priznané dni do oznámenia o neekonomickej oprave vozidla dňa 21.8.2019 a boli pripočítané 2 pracovné
dni na doručenie tohto oznámenia. Pri posudzovaní účelnosti prenájmu motorového vozidla aj v
kontexte celkovej dĺžky tohto nájmu je potrebné vychádzať predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti
poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z prehlásenia poškodeného na predloženom dôkaze -

Zmluvy o prenájme vozidla č. 425/102 zo dňa 16.8.2019 vyplýva, že totálna škoda bola poškodenému
oznámená dňa 30.8.2019. Doručenie oznámenia o totálnej škode poškodenému uvedením konkrétneho
dňa doručenia žalovaný v konaní nijako nepreukázal (napr. doručenkou). Informácia o rozsahu škody,
resp. že ide o škodu totálnu je pre klienta záväzná až do doby skutočného rozhodnutia poisťovne
o tejto škode, teda faktickú vedomosť nadobúda poškodený až dňom doručenia tohto rozhodnutia.
Z vykonaného dokazovania je zrejmé (a žalovaný to zatiaľ ani výslovne nenamietal), že predmetné

oznámenie bolo poškodenej doručené dňa 30.8.2019. Až do momentu, kým poisťovateľ poškodenému
neoznámi, že ide o totálnu škodu a v akej výške mu poistné plnenie poskytne, má poškodený nárok
na náhradné vozidlo. Až odo dňa nasledujúceho po tomto oznámení poškodený nemá nárok na
náhradné vozidlo a od tohto momentu poškodenému teda nevzniká ani právo na náhradu škody
vzniknutej v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania taktiež

nevyplynulo, že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného
motorového vozidla ovplyvniť, a preto sa nemôže jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala
nutnosťaúčelnosťnákladovvynaloženýchnazabezpečenienáhradnéhomotorovéhovozidla.Súdpreto
zhodne so žalobcom ustálil dobu nájmu v dĺžke 15 dní, z ktorej doby s prihliadnutím na uzatvorenú
zmluvu o nájme vyplýva celková suma zodpovedajúca ujme poškodeného titulom nákladov spojených

so zabezpečením náhradného motorového vozidla. Z uvedeného dôvodu má súd za to, že ku kráteniu
poistného plnenia zo strany žalovaného, pokiaľ ide o priznané dni doby prenájmu, došlo neoprávnene.

32. Vzhľadom na uvedené súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 214,20 Eur (ako rozdielu
medzi žalobcom vyčíslenou škodou a poistným plnením poskytnutým zo strany žalovaného) v celej

uplatnenej výške.

33. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) o nároku na náhradu trov
konania súd rozhodne aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 262 ods. 2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

35. Podľa § 255 ods. 1 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

36. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.
s. p. a žalobcovi, keďže mal plný úspech vo veci, priznal voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal,
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva v celom rozsahu.

37. O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.