Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 17. máj 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 4T/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220010510
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Calko

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220010510.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Michalom Calkom v trestnej veci obžalovanej I. Č., narodenej

XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Q. XX, B. H., pre zločin subvenčný podvod podľa § 225 odsek 1, odsek
4 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písmeno b / Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 17. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

I. Č. J. X. R. B. D. Á. , rodená G., narodená XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Q. XX, B. H.,

u z n á v a s a v i n n o u , ž e

po tom, čo dňa 03.02.2016, 10.01.2017 a 06.02.2018 predložila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Bardejov potvrdenia o úhrade nákladov spojených s bývaním, ktorými deklarovala splnenie podmienok
k poskytnutiu príspevku na bývanie napriek tomu, že z jej strany nebola obci Q. uhradená daň z

nehnuteľnosti a ani poplatky za komunálny odpad a teda nespĺňala podmienky uvedené v § 14 ods. 3
písm. a) v spojení s § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2018
poberala od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov príspevok na bývanie, ktorý je súčasťou
dávkyvhmotnejnúdzi,pričomnáslednýmrozhodnutímÚradupráce,sociálnychvecíarodinyBardejovč.
H.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, jej bola uložená povinnosť vrátiť pomoc v
hmotnejnúdziposkytnutúneprávomvovyššejsumeakopatrilazaobdobieod01.01.2015do30.11.2018
v sume 4.192,40 Eur, čím takto Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, Dlhý rad 17, spôsobila

škodu vo výške 4.192,40 Eur,
t e d a

vylákala od iného príspevok zo štátneho rozpočtu, ktorého poskytnutie je podľa všeobecne záväzného
právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňala a to tým, že ho uviedla do omylu v otázke
ich splnenia a takým činom spôsobila väčšiu škodu a spáchala ho závažnejším spôsobom konania -
po dlhší čas,

č í m s p á c h a l a

zločin subvenčný podvod podľa § 225 odsek 1, odsek 4 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona.

Za to sa o d s u d z u j e :Podľa § 225 odsek 4 Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, pri

zistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona, pri nezistení žiadnej
priťažujúcej okolnosti, za analogického použitia § 39 odsek 2 písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona,
na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 2
(dvoch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Bardejov podal na tunajšom dňa XX.XX.XXXX pod spisovou značkou
Pv XXX/XX/XXXX obžalobu na obžalovanú I. Č. pre skutok právne posúdený ako zločin subvenčný

podvod podľa § 225 odsek 1, odsek 4 písmeno a/, písmeno c/ Trestného zákona s poukazom na
ustanovenie § 138 písmeno b / Trestného zákona, na tom skutkovom základe, že po tom, čo dňa
03.02.2016, 10.01.2017 a 06.02.2018 predložila Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov
potvrdenia o úhrade nákladov spojených s bývaním, ktorými deklarovala splnenie podmienok k
poskytnutiu príspevku na bývanie napriek tomu, že z jej strany nebola obci Frička uhradená daň z

nehnuteľnosti a ani poplatky za komunálny odpad a teda nespĺňala podmienky uvedené v § 14 ods. 3
písm. a) v spojení s § 14 ods. 5 písm. b) zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2018
poberala od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov príspevok na bývanie, ktorý je súčasťou
dávkyvhmotnejnúdzi,pričomnáslednýmrozhodnutímÚradupráce,sociálnychvecíarodinyBardejovč.

H.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, právoplatným dňa XX.XX.XXXX, jej bola uložená povinnosť vrátiť pomoc v
hmotnejnúdziposkytnutúneprávomvovyššejsumeakopatrilazaobdobieod01.01.2015do30.11.2018
v sume 4.192,40 Eur, čím takto Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, Dlhý rad 17, spôsobila
škodu vo výške 4.192,40 Eur.

Po preskúmaní obsahu podanej obžaloby a obsahu súdneho spisu súd vo veci vydal trestný rozkaz číslo
konania XT/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, proti ktorému obžalovaná podala v zákonnej lehote
odpor zo dňa 15.01.2021. Po podaní odporu súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie.

Na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby prokurátorom súd umožnil obžalovanej Marcele

Čechovej po zákonnom poučení o jej procesných právach podľa § 34 odsek 1, § 121 odsek 2 Trestného
poriadku, trestných následkoch krivého obvinenia podľa § 345 Trestného zákona, vrátane následkov
vyhlásenia podľa § 257 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku, urobiť vyhlásenie podľa § 257 odsek
1 Trestného poriadku, kde obžalovaná vyhlásila, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Vzhľadom na to, že obžalovaná odpovedala na všetky otázky uvedené v § 333 odsek 3 písmeno c/, d/,

f/, g/, h/ Trestného poriadku, položené jej v súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku, zhodne ÁNO,
pričom neboli pochybnosti o tom, že by položeným otázkam nerozumela a ani o tom, že by nerozumela
o práve urobiť vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 Trestného poriadku, po zistení stanoviska prokurátora (§
257 odsek 6 Trestného poriadku) a obhajcu súd vyhlásil uznesenie, ktorým podľa § 257 odsek 7, odsek 8
Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovanej Marcely Čechovej (ďalej len obžalovaná), že je vinná

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu priznania sa
nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Vina obžalovanej zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak bola dokázaná, súd na hlavnom
pojednávaní pokračoval ďalej v dokazovaní len k otázke uloženia trestu a to z dôkazov zabezpečených

v prípravnom konaní a v konaní pred súdom. V zmysle § 269 odsek 1 Trestného poriadku na hlavnom
pojednávaní oboznámil čítaním listinné dôkazy a to so závermi znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo
dňa XX.XX.XXXX vypracovaný Forenzou - znaleckou organizáciou psychiatrickou spol. s r.o. týkajúce sa
vyšetrenia duševného stavu obžalovanej I. Č. (č.l. 104), so správou obce Q. (č.l. 201), s ospravedlnením
poškodeného (č.l. 249), s odpismi registra trestov obžalovanej č.l. 202, 256, s výpisom z evidenciepriestupkov Ministerstva vnútra SR (č. l. 203) a s výpisom z Centrálnej evidencii správnych deliktov a
priestupkov (č.l. 257-258).

Zo záverov znaleckého posudku číslo XX/XXXX zo dňa 29.07.2020, vypracovaného Forenzou -
znaleckou organizáciou psychiatrickou spol. s r.o., týkajúci sa vyšetrenia duševného stavu obžalovanej,
boli pre súd dôležite konštatovania znalca, že obžalovaná v čase spáchania skutku bola schopná
rozpoznať protiprávnosť svojho konania a bola schopná svoje konanie ovládať, pričom ani jedna z
týchto zložiek nebola u obžalovanej v čase páchania znížená. Taktiež bolo dôležité konštatovanie, že

obžalovaná nie je duševne chorá a je schopná chápať zmysel trestného konania, pričom táto nemá črty
osobnosti, ktoré by boli rizikové z pohľadu protispoločenského konania v budúcnosti.

Z oboznámeného ospravedlnenie poškodeného zo dňa 08.04.2021 súd zistil, že poškodený si
neuplatňuje náhradu škody, keďže v rámci správneho konania bola právoplatným rozhodnutím Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov číslo H.G.-XXX zo dňa XX.XX.XXXX obžalovanej uložená

povinnosť vrátiť pomoc v hmotnej núdzi za obdobie od 01.01.2015 do 30.11.2018 v celkovej sume 4
192,40 eura.

Obžalovaná sa k vykonaným dôkazom nevyjadrila, návrhy na doplnenie dokazovania a pripomienky k
vykonanému dokazovaniu nemala, tieto nemal ani obhajca ani prokurátor.

Prokurátor, s poukázaním na odôvodnenie odporu obžalovanej proti trestnému rozkazu, v záverečnej
reči k uloženiu trestu navrhoval uloženie podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov
s probačným dohľadom a určením primeranej skúšobnej doby. Podmienky pre aplikáciu § 39 odsek 2
písmeno d/ a odsek 4 Trestného zákona a ani na žiadnu inú analógiu pre mimoriadne zníženie trestu u

obžalovanej, podľa vyjadrenia prokurátora, splnené neboli.

Obhajca obžalovanej v záverečnej reči navrhoval uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu
trestnej sadzby aplikáciou § 39 či už odsek 1 alebo odsek 4 Trestného zákona vzhľadom na
okolnosti prípadu a pomery obžalovanej, pretože použitie zákonom stanovenej trestnej sadzby by

bolo neprimerane prísne a na ochranu spoločnosti stačí aj trest kratšieho trvania. Trest odňatia
slobody navrhoval podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu, s prihliadnutím na skutočnosť,
že obžalovaná spáchanie skutku priznala, konanie úprimne oľutovala a doposiaľ nebola právoplatne
odsúdená a viedla riadny život.

Obžalovaná v záverečnej reči svoje konanie oľutovala.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali spôsob spáchania trestného činu
a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť nápravy, súd vychádzal zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu a musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (prvok represie) a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život (prvok individuálnej prevencie) a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov (prvok generálnej prevencie), trest musí zároveň vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34
Trestného zákona a prihliadol najmä na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
nápravy.

Pretože obžalovanej bol ukladaný trest za zločin subvenčný podvod podľa § 225 odsek 1, odsek 4
písmeno a/ Trestného zákona, za ktorý zákon v osobitnej časti stanovuje trest odňatia slobody na tri
roky až desať rokov a neustanovuje iný druh trestu, preto súd musel uložiť trest odňatia slobody (§ 34
odsek 6 Trestného zákona). Pri určovaní druhu a výmery trestu musel súd prihliadnuť podľa § 38 odsek

2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Zároveň sa riadil úvahou, že ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí dohody o vine a treste
mimoriadne znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej zákonom podľa § 39 odsek 2písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie
obligatórne) toto ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho
k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny podľa § 257 odsek 1 písmeno b/, písmeno c/ Trestného

poriadku po prijatí takého vyhlásenia súdom, keďže páchateľ (procesne ako obžalovaná) nedovolateľne
prijala všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom
predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu (zo stanoviska Najvyššieho súdu
SR č. 4 zo dňa 27.6.2017, sp. zn. Tpj 55/2016).

Na dotknuté priznanie, ak je spojené s úprimným oľutovaním, je možné prihliadnuť ako na poľahčujúcu
okolnosť a to aj napriek mimoriadnemu zníženiu trestu, nejde o rozpor s ustanovením § 38 odsek 1
Trestného zákona medzi poľahčujúcou okolnosťou a okolnosťou, ktorá podmieňuje uloženie trestu pod
zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby.

U obžalovanej ako na poľahčujúcu okolnosť súd (podľa § 36 písmeno j/, písmeno l Trestného zákona)

prihliadol na to, že obžalovaná viedla pred spáchaním trestného činu riadny život a že sa priznala k
spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala, priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného
zákona súd nezistil.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila vinu zo spáchania skutku, vyhlásenie obžalovanej súd

prijal, v záverečnej reči svoje konanie oľutovala. Vzhľadom na uvedenú úvahu s odkazom na stanovisko
Najvyššieho súdu SR mal súd za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej s
prihliadnutím, že doposiaľ nebola právoplatne odsúdená, doposiaľ bola iba raz riešená v priestupkovom
konaní, že sú splnené podmienky na uloženie trestu odňatia slobody postupom podľa § 39 odsek 2
písmeno d/, odsek 4 Trestného zákona a znížil dolnú hranicu trestnej sadzby vo výmere 3 rokov, t. j. 36

mesiacov o 1/3 t.j. o 12 mesiacov, ktorá sa tým upravila na 24 mesiacov, t. j. 2 roky.

Pri takomto mimoriadnom znížení trestu súd uložil obžalovanej trest odňatia slobody v trvaní 2 dvoch
rokov, t.j. na dolnej hranici trestnej sadzby. Výkon uloženého trestu odňatia slobody súd u obžalovanej
podmienečne odložil a určil jej skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch rokov.

Pri takomto mimoriadnom znížení trestu mal súd vykonanými dôkazmi preukázané, že uložený
podmienečný trest odňatia slobody u obžalovanej je pre dosiahnutie účelu trestu z hľadiska potreby
docieliť nápravu obžalovanej, pre docielenie potreby viesť ju k vedeniu riadneho života v budúcnosti,
na vyjadrenie jej morálneho odsúdenia spoločnosťou ako aj na odradenie iných od páchania trestnej

činnosti považuje postačujúci.

Poškodený sa nepripojil k trestnému stíhaniu ani si neuplatnil náhradu škody, preto súd o nároku na
náhradu škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Bardejov.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže

odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba
pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže
oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.