Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11C/241/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110228959
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7110228959.37

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci žalobkyne: S..

B. Č., nar. XX.X.XXXX, bytom I., N. XX, zast. JUDr. Ondrejom Gajdošechom, advokátom, so sídlom
Krmanova 14, Košice, proti žalovanému: ADOS EM, s.r.o., IČO: 36 179 159, so sídlom Komenského
43, Košice, zast. Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o. so sídlom Bočná 10, Košice, v konaní
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1.000,57 Eur brutto mesačne za
obdobie od 2.11.2011 do 2.11.2013 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa návrhom doručeným súdu dňa 26.11.2010 žiadala, aby určil, že okamžité skončenie
pracovného pomeru zamestnávateľa zo dňa 8.10.2010 je neplatné. Písomným podaním zo dňa
21.12.2010 žalobkyňa žiadala, aby bol žalovaný povinný jej zaplatiť náhradu mzdy vo výške 1.213,82
Eur brutto za obdobie od 2.11.2010 do dňa právoplatnosti rozsudku. Súčasne si uplatnila náhradu trov
konania.

2. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť.

3. Okresný súd Košice I vo veci rozhodol dňa 15.6.2016. Určil, že okamžité skončenie pracovného
pomeru podľa § 68 ods. 1, písm. b) Zákonníka práce dané žalovaným žalobkyni listom zo dňa 8.10.2010
je neplatné. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1.000,57 Eur brutto za
obdobie od 2.11.2010 do 2.11.2013 do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie v prevyšujúcej
časti výšky náhrady mesačnej mzdy zastavil. Žalobcovi priznal náhradu trov konania.

4. Proti rozsudku prvej inštancie podal žalovaný odvolanie.

5. Krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 28.9.2017 potvrdil rozsudok v spojení s opravným
uznesením vo výroku o určení, že okamžité skončenie pracovného pomeru podľa § 68 ods. 1, písm. b)
Zákonníka práce dané žalovaným žalobkyni listom zo dňa 8.10.2010 je neplatné ako aj vo výroku, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1.000,57 Eur brutto mesačne za obdobie
od 2.11.2010 do 2.11.2011 t.j. spolu vo výške 12.006,84 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odvolací súd zrušil rozsudok v spojení s opravnými uzneseniami v prevyšujúcom výroku o zaplatení
náhrady mzdy v spojení s výrokom o trovách konania a v rozsahu zrušenie vrátil vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konania a nové rozhodnutie.6. Predmetom konania ostal nárok žalobkyne na náhradu mzdy vo výške 1.000,57 Eur brutto za obdobie
od 2.11.2011 do 2.11.2013.

7.Žalobkyňasiuplatnilanáhradumzdyvzmysleust.§79ods.2Zákonníkaprácepoddobu36mesiacov.

8. Žalovaný žiadal, aby v prípade vyslovenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru bola
priznaná žalobkyni náhrada mzdy po dobu 12-ich mesiacov.

9. Podľa ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď
alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer, okamžite alebo v skúšobnej dobe, ak zamestnanec
oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával jeho pracovný pomer sa nekončí
svýnimkou,aksúdrozhodne,ženemožnoodzamestnávateľaspravodlivopožadovať,abyzamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá

na ďalšom zamestnaní až do času keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

10. Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť

mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

11. Citované ustanovenie § 79 ods. 2 Zákonníka práce časť prvá je takmer totožná s ust. § 69 ods. 2

časť vety za bodkočiarkou Zák. č. 65/1965 Z.z. - Zákonníka práce účinného od 1.1.1966 do 31.3.2002.
Znenie § 61 ods. 2 predchádzajúceho Zákonníka práce o možnosti zamestnávateľa požiadať o zníženie,
prípadne nepriznanie náhrady mzdy, vrátane kritérií pre takéto rozhodnutie, bolo do tohto zákona
včlenené novelou vykonanou zákonom č. 20/1975 Zbierky s účinnosťou od 1.7.1975. Účelom tejto
úpravy bolo pôsobiť na zamestnanca, aby vyvíjal primerané úsilie - aspoň pri spore, ktorý trvá dlhšie,

zapojiť sa dočasne do práce u iného zamestnávateľa.

12. Súd interpretoval ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce spôsobom, akým bola interpretovaná pôvodná
judikatúra k § 61 ods. 2 predchádzajúceho zákonníka práce. Predpokladá všeobecnú pracovnú
povinnosť - povinnosť zapojiť sa do práce. Podľa názoru súdu v dôsledku spoločensko-ekonomických

zmien, ku ktorým došlo po roku 1989 sa táto judikatúra stala nepoužiteľnou. Právnou normou pre súd
ako orgán aplikujúci právo nie je totiž len samotný text právneho predpisu ale predovšetkým význam
tohto textu meniaci sa v priestore a čase. Systémová zmena v roku 1989 mala v právnom poriadku
za následok hodnotovú zmenu v smere hodnotovej diskontinuity s predchádzajúcim obdobím. Ústava
SR prijatá s účinnosťou od 1.10.1992 v článku 2, ods. 3 ustanovila, že každý môže konať, čo nie je

zákonom zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo čo zákon neukladá. Stanovila tak zásadu
rešpektujúcu jednu zo základných hodnôt právneho štátu a to hodnotu slobody konania. Zmyslom tejto
zásady je, že právnu povinnosť možno uložiť iba zákonom alebo na základe zákona a v jeho medziach.
Interpretácia vychádzajúca z predpokladu povinnosti zamestnanca, s ktorým bol neplatne skončený
pracovný pomer zapojiť sa do práce u iného zamestnávateľa je v rozpore s uvedením článku 2, ods. 2

Ústavy SR, pretože takáto povinnosť neexistuje. Z nejestvujúcej povinnosti preto nemožno vyvodzovať
pre zamestnanca nepriaznivé dôsledky v podobe zníženia, prípadne nepriznania náhrady mzdy.

13. Hodnotová zmena v právnom poriadku mala za následok zmenu významu normatívneho textu
(právneho pravidla), obsiahnutého v ust. § 79 ods. 2 Zákonník práce, ktoré treba vykladať tak, že súd

môže na žiadosť zamestnávateľa náhradu mzdy za čas primerane znížiť, prípadne vôbec nepriznať len
výnimočne a to v prípadoch ako výkon práva na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného
pomeru zaručeného v ustanovení Zákonníka práce by bolo v rozpore s dobrými mravmi v zmysle čl. 2
Zákonníka práce. Takýto výklad je ústavne súladný nielen z dôvodu, že chráni hodnotu slobody ale aj
z dôvodu, že rešpektuje zároveň najvšeobecnejšiu hodnotu právneho štátu a to hodnotu spravodlivosti.

Tejtohodnotezodpovedáposkytnutieochranyprotibezpráviuanaplnenievšeobecnýchprávnychzásad,
podľa ktorých každý je povinný znášať dôsledky svojho protiprávneho konania a nikto nemôže mať
prospech z vlastnej nepoctivosti. To zároveň znamená, že § 79 ods. 2 Zákonníka práce nemôžebyť aplikovaný takým spôsobom, aby sa tým prakticky negovalo poskytnutie ochrany zamestnancovi
vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia a aby sa vyplatilo konať protiprávne.

14. V danom prípade súd poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 157/2010.

15. V ďalšom poukazuje vo vzťahu k vyhovujúcemu výroku náhrady mzdy za 24 mesiacov, t.j. za
obdobie od 2.11.2011 do 2.11.2013, že za výkon práce pre žalovaného v uvedenom období žalobkyňa

nepoberala absolútne žiadnu mzdu ani inak označenú odplatu, či príjem a to tak peňažne ako aj
nepeňažný. Žalobkyňa v inkriminovanom období bola štatutárnym orgánom - konateľom žalovaného.
Z uvedeného dôvodu bol na založenie pracovno-právneho vzťahu žalobkyni žalovanému potrebný
súhlas valného zhromaždenia. Tento súhlas však druhá konateľka a spoločníčka spoločnosti K. O.
napriek opakovaným žiadostiam žalobkyne odmietla žalobkyni udeliť, preto k založeniu žiadneho
pracovno-právneho vzťahu k žalovanému nedošlo. Pokiaľ ide o registračné listy adresované sociálnej

poisťovni žalobkyňa uvádza, že nakoľko pre žalovaného skutočne prácu (bezplatne vykonávala bolo
ju potrebné inštitucionalizovať a preto aj predkladať príslušné výkazy sociálnej poisťovni, inak by
žalobkyňa vystavila žalovaného nebezpečenstvu uloženia sankcie za nelegálne zamestnávanie, čo
si žalobkyňa ako konateľka s postupujúcou odbornou starostlivosťou nemohla dovoliť. Z uvedeného
dôvodu zmieňované registračné listy nie sú dôkazom o tom, že žalobkyňa mala k výkonu práce pre

žalovaného za obdobie po 1.1.2014 nejaký príjem, nakoľko žiadny takýto príjem jej nikdy vyplatený
nebol. Žalobkyňa sa o založenie pracovného pomeru k žalovanej po 1.1.2014 usilovala avšak pre
nesúčinnosť K. O. druhej spoločníčky a konateľky žalovanej sa tak nestalo. Nestalo sa tak napriek
tomu, že založenie pracovného pomeru žalobkyne k spoločnosti bolo podmienkou určeného Košickým
samosprávnym krajom preto, aby žalobkyňa mohla zastávať funkciu odborného zástupcu žalovanej pre

výkon činnosti ADOS EM. Napokon žalobkyňa mala potrebné vzdelanie a kvalifikáciu pre výkon činnosti,
ktorá za účelom záchrany povolenia pre výkon činnosti ADOS EM navrhla K. O. založenie nového
pracovného pomeru žalobkyne k spoločnosti. K. O. však s návrhom žalobkyne nesúhlasila, naopak dala
na úrad Košického samosprávneho kraja návrh na zrušenie povolenia žalovanej spoločnosti, v dôsledku
čoho aj Úrad Košického samosprávneho kraja povolenie žalovanej na výkon činnosti ADOS zrušil v

mesiaci jún 2014. Z uvedených skutočností vyplýva, že žalobkyňa z pracovného pomeru resp. iného
pracovno-právneho vzťahu nemala žiadny príjem.

16. Záverom súd uvádza, že vzťahy medzi žalobkyňou a žalovaným sú naďalej vyhrotené, čo vyplýva
zo spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. 31Cb 41/2018. Žalobu podal žalovaný ADOS EM s.r.o. a

žalovaným je Bc. B. Č. o zaplatenie sumy 44.600 Eur spolu s príslušenstvom.

17. Na základe vyššie uvedenej úvahy je súd toho názoru, že žalovaná za svoje konanie je povinná
znášať dôsledky a teda súd poskytol v zmysle ust. § 79 ods. 2 Zákonníka práce ochranu zamestnancovi
vyplývajúcej z ods. 1 tohto ustanovenia a preto priznal žalobkyni náhradu mzdy vo výške 1.000,57

Eur brutto za obdobie od 2.11.2011 do 2.11.2013 (pri ustálení výšky náhrady mzdy súd vychádzal zo
zhodných tvrdení žalobkyne a žalovaného).
Ostatné námietky žalovaného vo vzťahu k náhrade mzdy považuje za nedôvodné, nesúvisiace s
predmetom konania (napokon sú predmetom konania v súdnych sporoch medzi stranami sporu).

18. Podľa ust. § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

19. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

20. V danom prípade bola žalobkyňa neúspešná v pomerne nepatrnej časti, preto jej súd priznal plnú
náhradu trov konania.
21. Podľa ust. § 262 ods. 1,2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

22. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) úd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.