Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. október 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoP/39/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614209826
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4614209826.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek senátu

JUDr.SoneZmekovejaJUDr.SidónieSládečkovejvovecistarostlivostisúduomaloletéhoZ.B.,nar.XX.
XX. XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako kolíznym
opatrovníkom, dieťa rodičov: matka M. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom R., D. A. XXXX/XX, otec N. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom R., S. XXXX/XX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 29. apríla 2015, č. k. 9P/325/2014-77, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č.k.

4C/256/2010 zo dňa 29.03.2011 tak, že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 50,- eur na sumu 70,- eur, s účinnosťou od 01.09.2014. Zameškané výživné za
obdobie od 01.09.2014 do vyhlásenia rozsudku v sume 160 eur povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 20 Eur, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok a exekúcie. O
trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje
rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods.1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78
ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 163 ods. 2 OSP, ako aj zisteným skutkovým stavom, na základe čoho

dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného bol čiastočne dôvodne podaný. Za preukázané
považoval, že od posledného rozhodnutia súdu č.k. 4C/256/2010-35 zo dňa 29.3.2011, (právoplatné
dňa 28.04.2011), ktorým boli účastníci konania rozvedení a maloletý Z. pre čas po rozvode bol zverený
do osobnej starostlivosti matky, pričom otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 50 eur
mesačne, došlo k takej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá odôvodňuje zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca. Zmena pomerov nastala na strane maloletého Z., ktorý v čase poslednej
úpravy navštevoval X.ročník T. školy a v súčasnej dobe navštevuje X.ročník T. školy, teda X.stupeň

ZŠ. Ohľadne pomerov na strane otca maloletého súd zistil, že otec v čase poslednej úpravy pracoval v
taxislužbe, kde jeho príjem za 3 mesiace činil sumu 252,83 eur, okrem toho chodil na brigádu, kde zarobil
300,- až 400,- eur mesačne, pričom mal výdavky spojené s bývaním a okrem vyživovacej povinnosti na
maloletého Z., mal ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej H., na výživu ktorej prispieval sumou 66,- eur.
V súčasnosti otec obýva 1-izbový byt, kde platí nájom v sume 104,- eur, elektriku 30,- eur, plyn 3,- eurá
a ďalej má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. Otec je samostatne zárobkovo činná osoba
v oblasti poskytovania služieb rýchleho občerstvenia a administratívne služby, pričom nezamestnáva

žiadnych zamestnancov. Z daňového priznania za rok 2014 súd zistil, že jeho príjmy činili za toto daňové
obdobie sumu 11.814,25 eur, výdavky činili 7.923,50 eur a základ dane činil 3.890,75 eur. Pokiaľ išlo o
pomery matky, súd mal za preukázané, že matka pracuje ako kuchárka, pričom jej príjem za rok 2014
predstavoval sumu 521,67 eur a v roku 2015 sumu 460,66 eur. Matka obýva 1-izbový byt v prenájmeod zamestnávateľa, pričom platí nájom v sume 120,- eur, elektriku 13,- eur, SATRO štvrťročne 15,-
eur a spláca pôžičku vo výške 15.000,- eur, ktorá bola poskytnutá počas trvania manželstva a túto
spláca mesačne po 100,- eur. Vyživovaciu povinnosť má matka len k maloletému Z.. Vychádzajúc z

uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že na strane maloletého Z. došlo k zmene
pomerov, keďže sa matke zvýšili náklady na jeho školské potreby, ako i náklady súvisiace so záujmovou
činnosťoumaloletéhodieťaťa.Rovnakokzmenepomerovdošloajnastranematky,uktorejodposlednej
úpravy výživného došlo k zvýšeniu príjmu o 125,01 eur, okrem toho naďalej spláca pôžičku, ktorá
bola poskytnutá počas trvania manželstva. Ohľadne pomerov na strane otca súd konštatoval, že jeho

finančná situácia nie je najlepšia, pričom voči otcovi sa vedú exekučné konania, avšak tieto dlhy si
zrejme otec spôsobil sám. Uvedené však nemá vplyv na vyživovacia povinnosť otca voči maloletému
Z., keďže výživné je prednostná pohľadávka. Je síce pravdou, že otec si vyživovaciu povinnosť plní,
avšak musí mať na zreteli i potreby maloletého dieťaťa. Súd prvého stupňa preto upravil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého Z. zo sumy 50,- eur na sumu 70,- eur mesačne, od 01.09.2014 t.j. od
nástupu do 6.ročníka ZŠ. Zároveň súd prvého stupňa rozhodol o zameškanom výživnom za obdobie

od 01.09.2014 do vyhlásenia rozsudku v celkovej sume 160,- eur (8 x 20 eur), ktorú sumu otcovi povolil
splácať v mesačných splátkach po 20,- eur, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody
splátok a exekúcie. O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP tak, že žiadnemu
z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, pretože išlo o konanie ktoré, sa mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý nesúhlasil so zvýšením výživného,
pretože jeho finančné pomery mu neumožňujú platiť uvedené výživné. Uviedol, že aj keď má otvorenú
živnosť, momentálne nemá žiadny príjem, pričom pohľadávky má voči sociálnej a zdravotnej poisťovni.
NavyšepouhradenívýživnéhonamaloletéhoZ.adcéru,nezostávamutakmerničnaživobytie.Záverom
dodal, že výživné je vážna záležitosť, preto sa nechce dostať do omeškania.

K odvolaniu otca sa písomne vyjadrila matka maloletého, ktorá považovala zvýšenie výživného za
nedostatočné. K tvrdeniam otca v odvolaní dodala, že otec platí dlhodobo (4 roky) výživné vo výške 50,-
eur, za tento čas nepožadovala o zvýšenie výživného ani raz, avšak finančné výdavky na dieťa sa s
vekom zvyšujú, v dôsledku čoho uvedená suma výživného vo výške 50,- eur mesačne je nepostačujúca.

Vzhľadom na nedostatok financií na strane otca bol jej návrh na zvýšenie výživného na 100,- eur
zamietnutý. V tomto smere poukázala na výdavky maloletého, ako aj na to, že každý mesiac uhrádza
100 eur na splatenie spoločnej pôžičky , poskytnutej počas manželstva. Okrem toho uviedla, že otec je
dlžný na výživnom sumu 50 eur, ktorú jej doposiaľ neuhradil.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť. Uviedol, že zvýšenie výživného je na prospech a v záujme maloletého dieťaťa.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 214 ods. 2 OSP
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku pri splnení si povinnosti

upravenej v ust. § 156 ods. 3 OSP a po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa je vecne správne a odvolanie otca maloletého dieťaťa nie je opodstatnené, preto v zmysle § 219
ods. 1 OSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Predmetom konania je návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého Z. zo sumy 50 eur na sumu

120 eur z dôvodov, že od poslednej úpravy výživného rozvodovým rozsudkom v roku 2011, sa zvýšili
náklady na maloletého Z. a súdom určená výška výživného nepokrýva náklady na výživu maloletého
Z.. Otec nesúhlasil so zvýšením výživného, pretože mu to jeho finančné možnosti nedovoľujú. Poukázal
na to, že má dlhy a okrem maloletého Z. má vyživovaciu povinnosť k dcére H., na ktorú platí výživné
v sume 90 Eur mesačne.

Podľa § 62 ods. 1, 2,3,4,5 zákona číslo 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov, plnenie
vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie
sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez

ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadnesúd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaníschopností,možnostíamajetkovýchpomerovpovinnéhorodičia,súdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom

za predpokladu, ak sa zmenia pomery, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu
vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu. Táto zmena pomerov sa môže týkať potrieb oprávneného
najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom dieťaťa, s jeho fyzickým vyspievaním, zdravotným stavom,
prípravou na budúce povolanie. Obe kritériá uvedené v § 75 Zákona o rodine, t. j. odôvodnené potreby
oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú. Odôvodnené potreby dieťaťa do značnej miery závisia od schopností a možností rodičov,
pričom pri určení výživného sa vychádza zo zásady, že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej
úrovni ostatných členov rodiny. Schopnosti a možnosti rodiča posudzuje súd najmä z hľadiska toho, aký
zárobok alebo iný príjem môže rodič dosiahnuť. Pre určenie výšky výživného sú rozhodujúce reálne
zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané ich subjektívnymi vlastnosťami

(fyzickou zdatnosťou, úrovňou vzdelania, pracovnými skúsenosťami a podobne), ale aj okolnosťami
objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí v príslušnom regióne a podobne.

V prejednávanej veci odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh matky na
zvýšenie výživného na maloletého Z. bol dôvodne podaný, aj keď nie v celom rozsahu. S ohľadom na

dôvody uvádzané otcom v podanom odvolaní odvolací súd dodáva, že výživné pre maloletého Z. nebolo
zvýšené 4 roky. Náklady na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa sa za toto obdobie
zvýšili a na krytie takto zvýšených potrieb dieťaťa nemôže stačiť doterajšie výživné. Maloleté dieťa je vo
veku 12 rokov a jeho potreby sú vyššie ako náklady na dieťa vo veku 8 rokov, pretože ide už o vek, kedy
je dieťa v prudkom telesnom aj psychickom vývoji. Okrem toho nesporne vyššie náklady sú spojené

aj s jeho štúdium, keď od 01. 09. 2014 maloletý Z. začal navštevovať 6. ročník základnej školy. Táto
podstatná zmena na strane maloletého dieťaťa odôvodňuje zvýšenie výživného. Dieťaťa sa učí cudzí
jazyk a matka má zvýšené náklady aj v súvislosti s okuliarmi, ktoré dieťa nosí. Zmena pomerov nastala
aj na strane matky maloletého dieťaťa, ktorej sa zvýšil príjem, avšak nemožno požadovať od matky,
aby sa výlučne sama podieľala na úhrade zvýšených potrieb maloletého dieťaťa. Keďže vyživovacia

povinnosť zaťažuje oboch rodičov, je aj otec povinný primerane sa podieľať na zvýšených nákladov na
výživné dieťaťa, aj keď sa jeho majetkové pomery nezmenili.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec je samostatne zárobkovo činná osoba v oblasti
poskytovania služieb rýchleho občerstvenia a administratívne služby, pričom okrem vyživovacej

povinnosti na maloletého Z. má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletú H. ( nar. XX. 8. XXXX) v
sume 90,- euro mesačne. Otec je osoba práceschopná a pokiaľ si z podnikateľskej činnosti nedokáže
zabezpečiť taký príjem, z ktorého môže prispievať na maloleté dieťaťa aspoň 70,- euro mesačne je
potrebné , aby prehodnotil svoje podnikateľské aktivity. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
zistenia vyplývajúce z pripojeného spisu Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 7P/47/2012, predmetom

ktorého bol návrh otca na zníženie výživného, z ktorého vyplýva, že otec v období od 31.8.2011 do
21.2.2012 pracoval v spoločnosti L. L., s.r.o., kde dosahoval priemerný mesačný príjem 429,- eur, pričom
otec dal dobrovoľne výpoveď s tým, že si nájde lepšie platenú prácu. Obranu otca, že z podnikateľskej
činnosti má nízky príjem súd prvého stupňa a odvolací súd zohľadnil len čiastočne, pretože otec
ako živnostník môže ovplyvniť a regulovať svoje výdaje z podnikateľskej činnosti, prípadne si nájsť iné

vhodné zamestnanie a zabezpečiť si taký príjem, aby dokázal svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť
plniť. Otec v konaní netvrdil ani nepredložil žiadny dôkaz o tom, že sa snaží nájsť si lepšie platenú
prácu, aby mohol svoju vyživovaciu povinnosť plniť na požadovanej úrovni. Podľa názoru odvolacieho
súdu pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti otca bolo potrené zohľadniť aj tú skutočnosť, žeotec maloletému dieťaťu žiadnou inou formou neprispieva na jeho výživu, a to ani pri príležitosti sviatkov
dieťaťa. Rovnako tak bolo potrebné zohľadniť zásadu rovnakej životnej úrovne detí, a keďže na maloletú
H. otec prispieva sumou 90,- euro mesačne, suma 70,- euro na maloletého Z. je aj z tohto pohľadu

sumou primeranou.

S ohľadom na dôvody odvolania, v ktorom otec poukazoval na svoju nepriaznivú finančnú situáciu,
odvolací súd dodáva, že v tomto smere je potrebné vychádzať aj z ustanovenia § 28 ods. 1 písm.
a) Zákona o rodine, v zmysle ktorého je súčasťou rodičovských práv a povinností najmä sústavná a

dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Obaja rodičia majú
k dieťaťu zákonnú vyživovaciu povinnosť, a preto by pri svojom životnom smerovaní mali robiť všetko pre
to, aby v rámci zodpovednosti za jeho všestranný vývoj dokázali uspokojovať všetky základné životné
potreby dieťaťa, t. j. nielen fyzické potreby ale aj potreby duševné. Vekom dieťaťa sa postupne zvyšujú
náklady na výživu dieťaťa, pričom na takto zvýšených nákladoch sa musí podieľať aj otec, pretože súd
prvého stupňa ani odvolací súd na strane otca nezistil žiaden právne významný dôvod , pre ktorý by

otec aspoň takto zvýšené výživné nemohol platiť. Súd prvého stupňa preto správne upravil vyživovaciu
povinnosť otca na maloletého Z. zo sumy 50,- eur na sumu 70,- eur mesačne, od 01.09.2014 t.j. od
nástupu do 6.ročníka základnej školy.
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 ods. 1 OSP potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. a) OSP
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré mohlo začať aj bez návrhu,
pričom takýmto konaním je aj konanie starostlivosti súdu o maloleté deti.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.