Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. apríl 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417213339
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1417213339.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a

členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu: D. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom Y.. P. XXXX, X., zastúpeného: JUDr. Jana Viktória Žvachová, advokátka, so
sídlom Včelárska 21, Bratislava, proti žalovanému: F. F., nar. X.XX.XXXX, trvalo bytom W. XXXX/
XX, W., zastúpenému: JUDr. Miroslav Ivanovič, advokát, so sídlom Grösslingová 45, Bratislava, o
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 14 500,- € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. 7C/46/2017-191 zo dňa 10. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 14 500,- € s úrokom z omeškania 5,05 % odo dňa 9.2.2016 zo sumy 14 500,- € do zaplatenia, a
to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalovanému v rozsahu 100 % s tým, že súd o výške náhrady trov konania rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

1.1. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 100 ods. 1, § 101, § 107 ods. 1, 2 a
3, § 451 ods. 1 a 2, § 456 veta prvá, § 458 ods. 1 a § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na
základe vykonaného dokazovania mal prvoinštančný súd za preukázané, že žalovaný F. F. bol vedený
ako vlastník 1/1 nehnuteľnosti v k.ú. Q. L., obec Q. L., okres L., parc. č. XXX výmera XX P.X zastavané
plochy a nádvoria, parc. č. XXX výmera XXX P.X zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX výmera XX
P.X zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX výmera XX P.X zastavané plochy a nádvoria, parc. č.
XXX výmera XX P.X zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X výmera XXX P.X zastavané plochy a

nádvoria a stavby na parc. č. XXX - hospodárska budova, stavby na parc. č. XXX - hospodárska budova,
stavby súp. č. XX na parc. č. XXX - rodinný dom s prístavbou, stavby súp. č. XX na parc. č. XXX - rodinný
dom. Predmetom zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti uzatvorenej medzi kupujúcim D. D. a predávajúcim
F. F. (l.č. 68-70) boli podľa čl. II zmluvy nehnuteľnosti zapísané na LV č. XX k.ú. Q. L. okres L.. Podľa
čl. III sa zmluvné strany dohodli, že kupujúci zaplatí pri podpise zmluvy rezervačný poplatok 500,- €,
ktorý je nevratný a bude započítaný do celkovej kúpnej ceny a v prípade odstúpenia od kúpnej zmluvy
na zmluvnú pokutu. Dohodli sa, že záujemca uzatvorí kúpnu zmluvu s predávajúcim najneskôr do 7

dní odo dňa doručenia výzvy predávajúcemu na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy po splnení podmienky
predávajúceho v čl. IV bod 5 zmluvy. Podľa čl. IV bod 1 predávajúci sa zaviazal uzatvoriť kúpnu zmluvu s
kupujúcim do uvedenej lehoty, pričom kúpna cena za predmetnú nehnuteľnosť bude 54 200,- € vrátane
rezervačného poplatku a bude splatná do 3 dní odo dňa podpisu riadnej kúpnej zmluvy. Podľa čl. Vbod 4 v prípade ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu na strane kupujúceho v
dohodnutej lehote, kupujúci sa zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 25 000,- €. Podľa čl. VII bod
3 sa zmluva mala vyhotoviť v dvoch origináloch a každá zo zmluvných strán mala obdržať po jednom.

Žalobca preukázal listinnými dôkazmi (Potvrdenie uskutočnenia prevodu mBank zo dňa 21.9.2015 na
sumu 2 700,- €, príkazca D. D., dôvod operácie: záloha za dom, Potvrdenie uskutočnenia prevodu
mBank zo dňa 25.9.2015 na sumu 300,- €, Doklad o vykonaní platby Tatra banka zo dňa 9.11.2015 na
sumu 7 000,- € doplňujúce údaje: F. F., záloha za dom), že vykonal uvedené platby žalovanému. F. F.
sa žalobou o zaplatenie 15 000,- € s príslušenstvom (č.l. 60-61) v zmysle § 18 ods. 1 a nasl. zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zo dňa 15.12.2016, obrátil na SORS - Slovenský obchodný
rozhodcovský súd. SORS Výzvou zo dňa 31.1.2017 vyzval žalovaného D. D. na písomné vyjadrenie sa
k žalobe sp. zn. SOSR/13/2016 s tým, že náhodným výberom bol určený rozhodca P.. F. P.. Z vyjadrenia
D. D. adresovaného SORS (č.l 123 - 125) zo dňa 23.3.2017 okrem iného vyplýva, že namietal, že
existuje viacero verzií podpísanej zmluvy, keďže v rámci vyšetrovania (OR PZ BA II ČVS: ORP-445/4-
VYS-B2-2017) žalobca predložil inú zmluvu s inou kúpnou cenou ako predložil rozhodcovskému súdu.

Poukázal na to, že F. F. mu Výzvu na uzavretie zmluvy nedoručil, čím porušil čl. III Zmluvy a rozhodol
sa, že nehnuteľnosť predá inej osobe. Finančný poradca mu predložil Návrh kúpnej zmluvy v ktorej
bola uvedená cena 80 700,- €, ale v rezervačnej zmluve bola dohodnutá 54 200,- €. Namietal, že
predávajúci nepreukázal, že by k neuzavretiu kúpnej zmluvy došlo zavinením kupujúceho a k uzavretiu
kúpnej zmluvy neprišlo z dôvodu na strane predávajúceho, ktorý začal požadovať navýšenie kúpnej

ceny a našiel si iného záujemcu. Miesto na uzatvorenie kúpnej zmluvy ho predávajúci začal vyzývať na
vysťahovanie sa z nehnuteľnosti a na zaplatenie zmluvnej pokuty. K formulácii o „akomkoľvek dôvode“
uviedol, že ustanovenie o zmluvnej pokute v zmluve by malo byť neplatné, lebo je neurčité. Slovenský
obchodný rozhodcovský súd, S. X, W. je neaktívny (č.l 126) od 9.4.2015.

1.2. Z obsahu kúpnej zmluvy (nepodpísanej účastníkmi zmluvy) z čl. 3 bod 3.1 vyplýva, že kúpna cena
bola predávajúcim stanovená v sume 80 700,- € (č.l. 129-130). Výzvou zo dňa 25.1.2016 na zaplatenie
zmluvnej pokuty a o navrátenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu adresovanou žalobcovi právnym
zástupcom žalovaného U.. P. G. (č.l. 62-64) vyzval žalobcu k úhrade zmluvnej pokuty 25 000,- € do 7 dní
odo dňa doručenia výzvy (čl. V bod 4 zmluvy o rezervácii) a o navrátenie nehnuteľnosti do pôvodného

stavu s tým, že dňa 27.7.2015 uzatvoril ako záujemca o kúpu s predávajúcim zmluvu o rezervácii
a vzájomne sa dohodli na rezervácii predmetnej nehnuteľnosti a na uzavretí kúpnej zmluvy podľa
podmienok zmluvy o rezervácii a nehnuteľnosť bola žalobcovi odovzdaná na užívanie. Nakoľko nedošlo
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy upozornil žalobcu na povinnosť nehnuteľnosť odovzdanú do užívania vrátiť
v pôvodnom stave s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie. Z výpovede svedkyne S. F.j (č.l. 139-141)

vyplýva, že v danom čase sa rozvádzala s manželom a potrebovala niekam ísť bývať, obrátila sa so
žiadosťou o pomoc na žalovaného, lebo mala vedomosť, že má viacero nehnuteľností. Ponúkol svedkyni
predmetný dom vo Q. L. s tým, že v dome nebolo okrem elektriny nič, ani sanita, bol to „holodom“.
Dohodli sa, že ten dom si svedkyňa kúpi. Nakoľko bola po materskej dovolenke, poprosila žalobcu,
ktorý je krstný otec jej detí, či nezoberie hypotéku na predmetný dom. Dohodli sa aj so žalovaným

a ten svedkyni ukázal starý znalecký posudok na hodnotu domu, ktorá bola 55 400,- €. Spoločne aj
žalobca, aj žalovaný a svedkyňa išli na predmetný dom, kde prišiel nejaký známy žalovaného, nejaký
majster, ktorý im povedal, že keby on robil ten dom na kľúč, tak celá prerábka by vyšla 10 000,- €. Tak
sa dohodli, že si ho spravia svojpomocne s tým, že suma neprevýši tých 65 000,- €, tak sa dohodli
žalobca, žalovaný a svedkyňa. Na rekonštrukcii domu začali pracovať. Niekedy koncom augusta prišiel

žalovaný s tým, že dom treba oddlžiť, aby sa naňho dala zobrať hypotéka a vypýtal od žalobcu okolo
3 000,- € na toto oddlženie. Žalobca tie peniaze dal žalovanému. Potom ďalej pokračovali v prácach,
s opravami a skončili s prerábkou približne v polovici októbra a medzitým sa snažil žalobca zobrať
hypotéku. Žalovaný žalobcovi dohodil finančného poradcu, lenže ten zjednal nevýhodné podmienky k
hypotéke, a tak na pôžičke začali pracovať sami, bez finančníka. Žalovanému sa to zdalo dlho, tak si

pýtal zálohu, ktorú mu žalobca bol ochotne vložiť na účet na začiatku novembra v sume 7 000,- € a v
ten deň sa do domu presťahovali. Žalovaný bol medzitým v Dominikánskej republike a pred sviatkami
sa vrátil a počas sviatkov písal svedkyni, a aj žalobcovi SMS správu, že pokiaľ sa nevybaví hypotéka
alebo sa nezačne platiť nájom, budú sa musieť z domu vysťahovať. Ešte tam bol medzitým na ohliadke
domu znalec, ktorý ohodnotil dom. Svedkyňa nemala vedomosť, ako bol dom ohodnotený, znalecký

posudok nevideli. Od žalovaného počuli, že cena stanovená znaleckým posudkom bola nad 80 000,- €,
a na základe tohto znaleckého posudku žalovaný navyšoval cenu domu. K okolnostiam, prečo nedošlo
k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predmetný dom svedkyňa vypovedala, že dôvodom bola skutočnosť, že
sa stále navyšovala cena nehnuteľnosti, pričom podpísaná rezervačná zmluva sa od žalovaného k nimnedostala. Svedkyňa mala vedomosť o tom, že o kúpu predmetného domu mal záujem aj iný záujemca
- kupujúci, a to od žalovaného v decembri. Stavebné úpravy na dome realizovali svedkyňa a žalobca,
ale nie žalovaný.

1.3. Podľa súdu prvej inštancie pani H. Y. rod. P. je vedená na základe kúpnej zmluvy Q. (vklad povolený
1.4.2016 č. z. 72/2016) ako vlastník 1/1 nehnuteľnosti v k.ú. Q. L., obec Q. L., okres L., parc. č. XXX
výmera XX P.X zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX výmera XXX P.X zastavané plochy a nádvoria,
parc. č. XXX výmera XX P.X zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX výmera XX P.X zastavané plochy

a nádvoria, parc. č. XXX výmera XX P.X zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX/X výmera XXX P.X
zastavané plochy a nádvoria a stavby na parc. č. XXX - hospodárska budova, stavby na parc. č. XXX
- hospodárska budova, stavby súp. č. XX na parc. č. XXX - rodinný dom s prístavbou, stavby súp. č.
XX na parc. č. XXX - rodinný dom. Z výpovede žalobcu do zápisnice pred súdom (č.l. 112-114) dňa
19.11.2018 okrem iného vyplýva, že so žalovaným sa dohodli na kúpe predmetnej nehnuteľnosti s tým,
že nehnuteľnosť odpredá žalobcovi za cca 55 000,- € a z rezervačnej zmluvy vyplýva dohodnutá cena

predmetnej nehnuteľnosti 54 200,- €, ale z obsahu kúpnej zmluvy (nepodpísanej účastníkmi zmluvy) z
čl. 3 bod 3.1 vyplýva, že kúpna cena bola predávajúcim (žalovaným) stanovená v sume 80 700,- € (č.l
129 -130), t. j. o 26 500,- € vyššia. Z listinného dôkazu Vyúčtovacia faktúra za elektrinu (č.l. 182-185)
vyplýva, že ZSE energia a.s. adresovala žalobcovi vyúčtovaciu faktúru za miesto spotreby: Q. L. XX,
XXX XX Q. L. (finančné vyrovnanie za mesiac august 2015 - máj 2016). Žalobca uhradil zo svojho účtu

na požiadanie žalovaného zálohu na kúpnu cenu za dom v troch platbách: 2 700,- €, 300,- € a 7 000,-
€, čo žalovaný žiadnymi dôkazmi nevyvrátil. K uplatnenému nároku žalobcu za náklady za materiál,
ktorý investoval so súhlasom žalovaného do rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti v čase kedy
bol vlastníkom žalovaný, výšku vnosu do predmetnej nehnuteľnosti žalobca preukázal pokladničnými
dokladmi, fotografickými zábermi (žalovaný toto tvrdenie žalobcu nijakým spôsobom nevyvrátil, na

pojednávania sa na predvolania súdu a žiadosti právneho zástupcu nedostavil). Žalovaný nepredložil
doklad - Výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy v zmysle čl. III zmluvy o rezervácií (účastníci zmluvy sa
dohodli, že záujemca uzatvorí kúpnu zmluvu s predávajúcim najneskôr do 7 dní odo dňa doručenia výzvy
predávajúcemu na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy) a predmetnú nehnuteľnosť previedol do vlastníctva
tretej osoby k 1.4.2016, pani Y. H..

1.4. Žalovaný namietal, že došlo k započítaniu 10 000,- € s poukazom na predmetné (rozhodcovské,
pozn. odvolacieho súdu) konanie o zaplatenie zmluvnej pokuty. Započítanie (kompenzácia) je zánik
vzájomne sa kryjúcich pohľadávok patriacich vzájomne veriteľovi a dlžníkovi, ktorých plnenie je
rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez súhlasu, prípadne i proti vôli

druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu alebo ak medzi účastníkmi dôjde k dohode
o započítaní takýchto pohľadávok. Započítanie je forma bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa
nevykonáva skutočným plnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. Právnym
následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik nastáva
okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného prejavu, ak

sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to: vzájomnosť pohľadávok, plnenie rovnakého druhu,
spôsobilosť pohľadávok na započítanie, prejav smerujúci k započítaniu - započítací prejav. Započítací
prejav možno účinne urobiť po tom, keď sa pohľadávky stretnú. K tomuto okamihu nastávajú aj následky
započítania, t. j. zánik pohľadávok v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Právne účinky započítania
nenastanú však ani vtedy, ak takýto jednostranný prejav bol urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky

stretli. Ak jedna z pohľadávok prevyšuje druhú, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej
časti zostáva naďalej v platnosti. V danom prípade ale chýba základný predpoklad započítania, a to
existenciazmluvnejpokuty25000,-€nastranežalovaného,apretoprávneúčinkyzapočítanianenastali,
t.j. kompenzačný prejav zo strany žalovaného nebol úspešne urobený, nakoľko pohľadávky neboli
spôsobilénazapočítanie,alejezrejmé,žežalovanýuznaltýmtouplatnenýnárokžalobcuvtomtokonaní,

a to do výšky 10 000,- €, ktoré chcel voči neexistujúcej pohľadávke 25 000,- € započítať. Žalovaný
nepreukázal, že vyzval žalobcu na uzatvorenie kúpnej zmluvy a nepreukázal, že zavinením žalobcu
nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť, pričom žalovaný navýšil kúpnu cenu
v rozpore s rezervačnou zmluvou zo sumy 54 200,- € na sumu 80 700,- €.

1.5. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu tiež vzniesol námietku premlčania uplatneného
nároku vo výške 3 000,- € v rámci záverečnej reči dňa 12.9.2019 (č.l. 186-188). Ustanovenie §
107 Občianskeho zákonníka ustanovuje kombinované premlčanie doby, a to subjektívnu, ktorá je
dvojročná, a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by ešte boli podmienky pre uplynutie subjektívnejpremlčacejdoby,aktorejdĺžkajeurčenározdielnepodľacharakteruzískaniabezdôvodnéhoobohatenia.
V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného konania, jej dĺžka je tri roky, a
ak bol taký prospech získaný úmyselne, určil Občiansky zákonník jej dĺžku v rozsahu desať rokov.

V prípade bezdôvodného obohatenia sa okrem objektívnej lehoty uplatňuje aj osobitná subjektívna
premlčacia doba (§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danom prípade došlo zo strany žalovaného
k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, na ktoré sa vzťahuje 10-ročná premlčacia lehota. Na
tento prostriedok procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktorý právny zástupca žalovaného
nepredložilvčas,alevrámcizáverečnejreči,súdprvejinštancieneprihliadol,nakoľkobysitovyžadovalo

nariadenie ďalšieho pojednávania a vykonanie ďalších úkonov (odročenie pojednávania, písomné
vyjadrenie žalobcu a výsluch žalovaného a pod., pričom s poukazom na vykonané dokazovanie bol
prvoinštančný súd toho názoru, že žalovaný sa úmyselne bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu).
Žalovaný sa dostal s plnením do omeškania (§ 517 Občianskeho zákonníka), nakoľko vedel, že sa na
úkor žalobcu obohatil, žalobca mu zaslal výzvu na úhradu dlžnej sumy 14 500,- € listom dňa 9.2.2016.
S poukazom na ustálený skutkový stav súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 14 500,- €, t.j. k

zaplateniu sumy 10 000,- € (na žiadosť žalovaného žalobcom už vyplatených súm: 2 700,- €, 300,- €
a 7 000,- €) a k zaplateniu sumy 4 500,- € (žalobcom zaplatené náklady na rekonštrukciu predmetnej
nehnuteľnosti, v danom čase vo výlučnom vlastníctve žalovaného) spolu s úrokom z omeškania 5,05 %
odo dňa 9.2.2016 zo sumy 14 500,- € do zaplatenia.

1.6. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2 C.s.p.. Žalobcovi ako
plne úspešnej strane sporu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov
konania rozhodne súd podľa citovaného ustanovenia C.s.p. samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný.
Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Ako odvolacie
dôvody označil dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/, f/ a e/ C.s.p.. Uviedol, že výzvu
na vyjadrenie sa k žalobe so žalobou a jej prílohami mal žalovaný doručenú s uznesením č. k.
7C/46/2017-27 zo dňa 20.4.2018 v zmysle § 116 C.s.p.. Prvostupňový súd mal za to, že žalobu s

prílohami doručil žalovanému s výzvou na vyjadrenie sa k nej a s poučením oznámením na úradnej tabuli
a webovej stránke súdu, čo však nekorešponduje so skutočnosťou. Súd si splnil síce povinnosť zverejniť
oznámenie na úradnej tabuli súdu, ako to vyplýva zo spisu, avšak o tejto skutočnosti sa žalovaný
nemal ako dozvedieť vzhľadom k tomu, že sa väčšinu času nachádza v zahraničí. Jedinou teoretickou
možnosťoujetakzverejnenienawebovejstránkepríslušnéhosúdu,čovšaksúdopomenul.Doručovanie

žaloby ako aj jej príloh nebolo realizované v súlade s § 116 ods. 2 C.s.p. a súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. V nadväznosti na uvedené neobstojí tvrdenie súdu, že žalovaný
až v záverečnej reči namietal skutočnosti podstatné pre toto konanie. Prevzatie zastupovania v tejto veci
bolo v čase, kedy žalovanému súd procesne neumožnil čokoľvek tvrdiť na popretie skutkových tvrdení s

odvolaním sa na uplynutie lehôt podľa § 151 C.s.p.. Žalovaný jednoznačne vyslovil, že neprevzal žalobu
s prílohami a poučením (§ 106 C.s.p. - č.l. 51) a nebol riadne predvolaný na termín pojednávania na
deň 29.11.2018 (doručenka č.l. 47) a oznámil súdu, že sa nachádza v zahraničí pričom nesúhlasil „s
akýmkoľvek návrhom p. D.“, a preto je sporný uplatnený nárok žalobcu a právny titul. Následne v konaní
súd právneho zástupcu žalovaného vyzval, aby zabezpečil žalovaného prítomnosť na pojednávaní

ako strany sporu. Vzhľadom k tomu, že s klientom mal jeho právny zástupca kontakt prakticky len
na začiatku konania, nebolo možné sa s ním ďalej skontaktovať, hoci vyvinul všetku možnú aktivitu,
ktorá mu v tomto smere bola umožnená, avšak bezvýsledne. Žalovaný sa o termínoch pojednávania
ako ani o merite veci do dnešného dňa relevantne nedozvedel. Na túto skutočnosť poukazoval právny
zástupca aj na poslednom pojednávaní. Uznesením súd upustil od vykonania dokazovania výsluchom

žalovaného s poukazom na hospodárnosť konania, hoci nebolo vykázané doručenie predvolania v
súlade s § 116 C.s.p.. Na poslednom pojednávaní tak došlo zo strany právneho zástupcu žalovaného
k prednesu skutočností, ktoré nemal možnosť prezentovať počas konania jednak z dôvodu nemožnosti
sa skontaktovať so žalovaným, ako aj z dôvodu, že nebol realizovaný výsluch žalovaného, ktorý by
uplatnený nárok vyvrátil ďalšími listinnými dôkazmi, ako aj svojou výpoveďou.

2.1. Ďalej vo svojom odvolaní žalovaný uviedol, že žalobca si v predmetnom konaní uplatnil nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému z dôvodu vynaloženia finančných prostriedkov
na zálohu za kúpu domu, ktorý nenadobudol a zároveň z dôvodu vloženia finančných prostriedkovdo rekonštrukcie domu, ktorým žalovaný mal získať prospech. Nárok žalobcu žalovaný poprel v
celom rozsahu, a to najmä z dôvodov, že žalobca uzavrel so žalovaným rezervačnú zmluvu, ktorej
predmetom bola rezervácia nehnuteľnosti na LV č. XX k.ú. Q. L.. Povinnosťou žalovaného bolo podržať

nehnuteľnosť, kým si nevybaví žalobca úver a na druhej strane povinnosť žalobcu uzavrieť kúpnu
zmluvu po podpise rezervačnej zmluvy. Za účelom financovania si žalobca mal zabezpečiť financovanie
zprostriedkovhypotekárnehoúveruanáslednevmesiaciaugustposkytolžalovanýžalobcovipredmetnú
nehnuteľnosť do nájmu, kým nedôjde k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy. Keďže po podpise rezervačnej
zmluvy uplynulo niekoľko mesiacov, žalovaný opakovane vyzýval žalobcu na uzavretie kúpnej zmluvy,

čo však žalovaný nevedel splniť z dôvodu, že nemal schválený úver tak, ako to vyplývalo aj z výpovede
svedkyne F.. Keďže ani skoro po pol roku nedošlo k uzavretiu žiadnej kúpnej zmluvy a kupujúci nemal
zabezpečené financovanie, pristúpil žalovaný k vyprataniu žalobcu z predmetnej nehnuteľnosti a k
uplatneniu zmluvnej pokuty vo výške 25 000,- € tak, ako to vyplývalo z rezervačnej zmluvy. Túto pokutu
dodnes v celom rozsahu žalobca neuhradil, pričom jej časť vo výške 10 000,- € si žalovaný započítal k
úhradám, ktoré boli poskytnuté. V časti sumy vo výške 10 000,- € upieral nárok žalobcu z toho dôvodu,

že došlo k riadnemu uplatneniu zmluvnej pokuty a k jej započítaniu. Taktiež bola vznesená námietka
premlčania nároku vo výške 3 000,- € s poukazom na ten fakt, že suma vo výške 3 000,- € uplatňovaná
v tomto konaní môže byť posúdená ako plnenie bez právneho dôvodu, keďže v samotnej žalobe sa
uvádza „Hoci takáto platba pred uzavretím kúpnej zmluvy nebola súčasťou dohody“ v takom prípade k
bezdôvodnému obohateniu dochádza v okamihu, keď obohatený prijal plnenie, hoci na to nebol žiadny

právny dôvod.

2.2. Čo sa týka druhej časti nároku v tejto súvislosti žalovaný namietal, že došlo k uskutočneniu zmien
bez súhlasu vlastníka nehnuteľnosti v rozpore s ustanovením § 667 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého, nájomca je oprávnený vykonávať zmeny na veci len so súhlasom prenajímateľa.

Úhradu nákladov spojenou so zmenou veci môže nájomca požadovať len v prípade, že sa na to
prenajímateľ zaviazal a v prípade, ak sa nezaviazal, tento nárok nie je dôvodný. Taktiež žalovaný
popieral skutkové tvrdenia žalobcu o tom, že došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, ktoré podľa názoru
žalovaného v konaní žalobca nepreukázal, predložené bloky nepreukazujú samotný fakt, či boli
predmetné položky zapracované do nehnuteľnosti a napokon to aj vyvracia bezprostredná reakcia

žalovaného, ktorý vyzval žalobcu na navrátenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu, keďže ju odovzdal
značne zdevastovanú. Pokladničné doklady, ktoré boli predložené sa mnohokrát opakujú a ich súčet ani
nebolžalobcompredložený.Vžalobeabsentovalašpecifikácia,zakéhotitulubezdôvodnéhoobohatenia
si žalovaný svoj nárok uplatňuje. Vzhľadom k tomu, že inštitút bezdôvodného obohatenia v zmysle §
451 Občianskeho zákonníka pozná viacero druhov bezdôvodného obohatenia. Žalobca sám spôsobil

to, že nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy tým, že sa nesnažil zabezpečiť financovanie predmetu kúpy
prostredníctvom žiadnych ďalších bánk a za niekoľko ďalších mesiacov oslovil len jednu finančnú
inštitúciu, ktorá ho odmietla z dôvodu jeho nízkeho príjmu. Žalobca neuniesol v spore dôkazné bremeno,
pokiaľ ide o právny titul, ani výšku uplatňovaného nároku. V konaní nebol tiež žiadnym spôsobom
stotožnený ten fakt, že účet na ktorý boli poskytnuté finančné prostriedky bol reálne účet žalovaného

a nebolo v rámci dokazovania preukázané, že došlo reálne k plneniu v prospech bankového účtu
žalovaného. Ako vyplývalo aj z výzvy zo dňa 25.1.2016 na zaplatenie zmluvnej pokuty a o navrátenie
nehnuteľnosti do pôvodného stavu adresovanej žalobcovi právnym zástupcom žalovaného (č.l 62-64),
žalovaný vyzval žalobcu k úhrade zmluvnej pokuty 25 000,- € do 7 dní odo dňa doručenia výzvy a o
navrátenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu s tým, že dňa 27.7.2015 uzatvoril ako záujemca o kúpu

s predávajúcim zmluvu o rezervácii a vzájomne sa dohodli na rezervácii predmetnej nehnuteľnosti a na
uzavretí kúpnej zmluvy podľa podmienok zmluvy o rezervácii a nehnuteľnosť bola žalobcovi odovzdaná
na užívanie. Nakoľko nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, upozornil žalovaný žalobcu na povinnosť
nehnuteľnosť odovzdanú do užívania vrátiť v pôvodnom stave s prihliadnutím na obvyklé opotrebovanie.
Nehnuteľnosť po vysťahovaní podľa listu mala bez bližšej špecifikácie vykazovať znaky „znehodnotenej,

spustošenej a poškodenej veci“. Súčasným vlastníkom nehnuteľnosti je, čo vyplýva z výpisu z Listu
vlastníctva č. XX (č.l. 3) z 23.3.2017, k uvedenému dňu H. Y. rod. P.. Žalovaný v konaní namietal taktiež
pasívnu legitimáciu v spore, vzhľadom k tomu, že reálne nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného, ale vlastníka predmetnej nehnuteľnosti, pričom žalobca nemal súhlas na akékoľvek úpravy
predmetu nájmu zo strany vlastníka nehnuteľnosti. Svedkyňa F.E. potvrdila, že predmetnú nehnuteľnosť

opustila so žalobcom v decembri, keď žalovaný začal písať SMS-ky a telefonovať, že ak sa nebude
platiť nájom, alebo nebude vybavená hypotéka k 15.1., majú sa vysťahovať. Hypotéku začali vybavovať
v septembri - októbri. Podľa názoru súdu skutočnosť, že by predmetná nehnuteľnosť po vysťahovaní
podľa listu mala bez bližšej špecifikácie vykazovať znaky „znehodnotenej, spustošenej a poškodenejveci“ nebola nijakým dôkazom preukázaná. S tým sa žalovaný nestotožnil aj s odkazom na výsluch
svedkyne F., ktorá uznala, že potom ako odstránili so žalobcom bojler a kotol došlo k zatečeniu celého
domu, ako aj elektrických rozvodov. Súd mal za preukázané, že materiál, ktorý žalobca investoval

do rekonštrukcie predmetnej nehnuteľnosti v čase, kedy bol vlastníkom žalovaný, žalobca realizoval
so súhlasom žalovaného, čo prakticky vyplýva len z výsluchu žalobcu a osoby, ktorá mala realizovať
túto rekonštrukciu, ktorá sama vo svojom výsluchu poprela, že by mala akýkoľvek písomný súhlas na
realizáciu týchto zmien.

2.3. Žalovaný nesúhlasil s argumentáciou prvoinštančného súdu, že na strane žalovaného došlo k
úmyselnémubezdôvodnémuobohateniu.Akovyplývaajzvykonanéhodokazovania,žalovanýmalzato,
že realizoval všetky svoje práva a povinnosti z uzavretého zmluvného vzťahu založeného rezervačnou
zmluvou, pričom ak by aj akékoľvek finančné prostriedky získal, boli by prijaté na základe zmluvy a nie s
vopred premyslenou pohnútkou, úmyslom bezdôvodne sa na žalobcovi obohatiť. Námietka premlčania
tak, ako bola prezentovaná na poslednom pojednávaní, bola daná včas a riadne odôvodnená. Jej

uplatnenie bolo dôsledkom vykonaného dokazovania a právny zástupca žalovaného chcel vzniesť danú
námietku po vykonanom výsluchu žalovaného, ku ktorému žiaľ nedošlo. Došlo k poškodeniu žalovaného
na jeho právach, keďže ukončeniu sporu došlo nepredvídateľným spôsobom zo strany súdu, keďže
právny zástupca žalovaného predpokladal výsluch žalovaného ako podstatný a nevyhnutný dôkazný
prostriedok v konaní, v ktorom neboli vyriešené sporné otázky. Za arbitrárnu žalovaný považoval

aj tú skutočnosť, že na prvom pojednávaní vo veci samej došlo zo strany súdu k prezentovaniu
predbežného právneho názoru, podľa ktorého nebolo jednoznačne určiteľné, že predložené pokladničné
bloky reálne súvisia s rekonštrukciou nehnuteľnosti, pričom vo vzťahu k preukázaniu týchto nákladov
nebol produkovaný žiaden dôkaz, ktorý by potvrdzoval tvrdenia žalobcu.

3. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok považoval za zákonný a správny.
Hoci žalovaný v konaní vypočutý nebol, súd prvej inštancie jeho práva nepoškodil. Žalovaný mal v
konaní splnomocneného zástupcu - advokáta, a to od druhého pojednávania, odo dňa 11.2.2019, teda
mal najvyššiu možnú právnu ochranu. Je nepochybné, že žalovaný so svojím zástupcom komunikoval,
keďžehosplnomocnilnazastupovanieaoznamovalmutermíny,kedysamôžedostaviťnavýsluch.Sám

žalovaný navrhoval jednotlivé termíny pojednávaní, ktoré neskôr žiadal odročiť alebo ich odignoroval.
Nešlo tu o prípad, že žalovaný by sa o konaní nedozvedel v dôsledku objektívnych skutočností. Žalovaný
o prebiehajúcom konaní bol informovaný, keďže naň e-mailom zo dňa 29.11.2019 reagoval. Rovnako
ako sa opakovane dostavoval žalobca, mohol sa dostavovať aj žalovaný, keby mal o spor záujem.
Pojednávanie zo dňa 11.2.2019 odročil súd bez prejednania veci, keďže splnomocnený zástupca

požiadalomožnosťsapripraviť.Jelogické,žesúčasťouprípravyjeajnaštudovaniespisovéhomateriálu,
v opačnom prípade by išlo len o obštrukciu. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 29.11.2019, aj v
rozsudku, uviedol, že žalobu s prílohami a s výzvou na vyjadrenie a poučením zverejnil aj na webovej
stránke súdu, pričom uvádzal konkrétne čísla listov v spise. Nebolo teda zrejmé, z akého dôvodu to
žalovaný popieral. Žalobca zrejme opomenul, že v dnešnej dobe je úradná tabuľa súdu nielen fyzická,

ale aj elektronická na webovej stránke súdu. K nemožnosti prednesu rozhodných skutočností žalobca
uviedol, že rovnako žalovaný, ako jeho splnomocnený zástupca, ich mohli kedykoľvek v priebehu
konania uviesť písomne. Splnomocnený zástupca žalovaného na súde nikdy ani neurobil pokus o
vyjadrenie.Konaniežalovanéhoboloneštandardnévtom,žeopakovanežiadalonovétermínyvýsluchu,
na ktoré sa nedostavoval, ale aj v tom, že celú svoju argumentáciu uviedol až po skončení dokazovania

v záverečnej reči ako v poradí druhý, teda žalobca už nemal zákonnú možnosť na také množstvo
hodnotení a informácií reagovať. Vo veci bolo sedem pojednávaní a na všetkých bol časový priestor na
prezentáciu vlastných tvrdení a dôkazov. Prihliadnutie na prednesy zástupcu žalovaného v záverečnej
reči by bolo závažným zásahom do žalobcových práv a porušenie zásady rovnosti strán, keďže už na
ne reagovať nemohol, hoci o túto možnosť aj súd žiadal.

3.1. Pokiaľ išlo o námietku premlčania sumy 3 000,- € a námietky, či žalovaný sumu vo výške 7.000,- €
skutočne dostal, žalovaný v žalobe o zaplatenie 15 000,- € adresovanej rozhodcovskému súdu SORS,
ktorá je súčasťou spisového materiálu, sám uznal, že sumu 10 000,- € od žalobcu v súvislosti s danou
nehnuteľnosťou dostal a započítal ju na údajnú zmluvnú pokutu. Nie je teda zrejmé, z akého dôvodu

zrazu žalovaný prijatie platieb spochybňuje. Aj časový sled platieb a úkonov žalovaného dokazuje
žalobcovo tvrdenie. V tomto konaní však žalovaný údajnú zmluvnú pokutu nespomenul. Žalobca zotrval
na tom, že išlo o zálohu na kúpu danej nehnuteľnosti, a teda právny dôvod platby mali. Potvrdila to aj
svedkyňa S. F.. Je potrebné však podotknúť, že so žalovaným uzavreli len rezervačnú zmluvu a samotnúkúpnu zmluvu neuzavreli, keďže ju žalovaný nikdy nepredložil. Žalobca sa plne stotožnil s názorom súdu
o tom, že v tomto prípade prišlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu a teda premlčacia doba je
10 rokov.

3.2. K námietke žalovaného, že sa zhodnotila nehnuteľnosť nového vlastníka - Y. H., a nie nehnuteľnosť
žalovaného, žalobca uviedol, že nehnuteľnosť zhodnocoval v čase, keď ju vlastnil žalovaný, a aj jeho
zhodnotenie dopomohlo k tomu, že žalovaný nehnuteľnosť po rekonštrukcii rýchlo predal. K samotným
potvrdeniam o úhradách a pokladničným dokladom uviedol, že ich predložil včas a akékoľvek námietky

mohol žalovaný sám aj prostredníctvom zástupcu uplatniť, čo však neurobil. Ani v odvolaní svoje
pochybnosti nijako viac nekonkretizoval tak, že by uviedol jednotlivé doklady o ktorých má pochybnosť
a z akého dôvodu. Aj svedkyňa F. potvrdila, že časť rekonštrukcie realizovali svojpomocne.

4. Žalovaný nevyužil svoje právo a repliku k vyjadreniu žalobcu nepodal.

5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania v zmysle §
379 a § 380 ods. 1 C.s.p., teda v celom rozsahu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok
bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 a § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné, pretože súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav v zmysle
§ 215 ods. 1 C.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i zodpovedajúcim

spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2 C.s.p.).

6. Podľa ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie (§ 387 ods. 2 C.s.p.),
pričom námietky žalovanej nepovažoval za dôvodné.

7. Žalovaný vo svojom odvolaní predovšetkým namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces,
ktoré malo spočívať v nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktorý žalovanému riadne

nedoručil žalobu s prílohami, a ani žalovaného riadne nepredvolal na pojednávanie.

7.1. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal úkony smerujúce k zisteniu miesta pobytu
žalobcu, opakovane lustroval v Registri obyvateľov, v Sociálnej poisťovni i v databáze ZVJS a pokúsil
sa žalovanému doručiť zásielku cestou policajného zboru (OO PZ Dúbravka). Nakoľko nebol úspešný

zverejnil oznámenie o podanej žalobe podľa § 116 ods. 2 C.s.p. na úradnej tabuli a na webovej stránke
súdu dňa 10.9.2018, ktoré bolo zvesené dňa 25.9.2018 (č. l. 44-46 spisu). Následne súd prvej inštancie
v súlade s § 116 ods. 3 C.s.p. doručoval žalovanému predvolanie na pojednávanie na deň 29.11.2018
spolu s poučením na adresu jeho trvalého pobytu (ako aj jeho zverejnením na úradnej tabuli a webovej
stránkesúdu,kdebolovyvesenédňa18.10.2018azvesenédňa25.11.2018).Natejtoadresesižalovaný

podľa doručenky na č. l. 47 spisu predvolanie prevzal dňa 31.10.2018.

7.2. Dňa 29.11.2018 (teda v deň pojednávania) bolo súdu prvej inštancie doručené elektronické podanie
bez zaručeného elektronického podpisu, v ktorom žalovaný tvrdil, že mu jeho otec F. F. dňa 28.11.2018
oznámil, že bol predvolaný na pojednávanie. Tvrdil ďalej tiež, že vzhľadom na to, že mu nebola

doručená žaloba, ani prílohy a nebol riadne predvolaný na pojednávanie, žiada o odročenie. Dodal,
že s akýmkoľvek návrhom žalobcu nesúhlasí, a že práve žalobca mu do dnešného dňa dlží, čo je
uplatňované v osobitnom konaní. Požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní, ktorého by
sa ani nevedel zúčastniť, keďže sa nachádzal v zahraničí. Na e-mailovú adresu, z ktorej bol odoslaný
vyššie uvedený mail, súd prvej inštancie žalovanému oznámil, že jeho žiadosti o odročenie pojednávania

nevyhovuje z dôvodu, že predvolanie na pojednávanie prevzal dňa 31.10.2018 a súdu nepredložil
doklady o svojom pobyte v zahraničí. Na pojednávaní dňa 29.11.2018 súd prvej inštancie rozhodol podľa
§ 180 C.s.p., že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného a otvoril pojednávanie, na ktorom vypočul
žalobcu. Pojednávanie súd prvej inštancie odročil s tým, že žalovanému bude doručené predvolanie na
pojednávanie na termín 11.2.2019, zápisnica o pojednávaní a listinné dôkazy predložené žalobcom na

pojednávaní.

7.3. Predvolanie na pojednávanie na termín 11.2.2019 (spolu s vyššie uvedenými prílohami) bolo
žalovanému doručené dňa 5.12.2018 (doručenka na č. l. 115 spisu). Na pojednávanie dňa 11.2.2019 sadostavil právny zástupca žalovaného (plná moc udelená dňa 29.12.2018), ktorý žiadal o jeho odročenie,
nakoľko sa údajne nemohol pripraviť na pojednávanie. Žalovaný sa bez ospravedlnenia nedostavil. Súd
prvejinštanciepojednávanieodročilnatermín21.3.2019stým,žeprítomnýprávnyzástupcažalovaného

zobral termín na vedomie a mal zabezpečiť účasť žalovaného. Na pojednávaní dňa 21.3.2019 bol
prítomný právny zástupca žalovaného, ktorý ospravedlnil neúčasť žalovaného tým, že pravdepodobne
sa nevrátil z Dominikánskej republiky. Uviedol, že žalovaný bude prítomný na území SR v mesiacoch júl-
september. Súd prvej inštancie rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného. Po vykonaní
dokazovania výsluchom svedkyne S. F. pojednávanie odročil na termín 3.6.2019 s tým, že prítomný

právny zástupca žalovaného zobral termín na vedomie a mal zabezpečiť účasť žalovaného.

7.4. Na pojednávanie dňa 3.6.2019 sa žalovaný ani jeho právny zástupca nedostavil. Právny zástupca
e-mailom odoslaným v deň pojednávania súdu ospravedlnil neprítomnosť žalovaného s tým, že mu
bol zrušený let. Dôkazy o tom však nepredložil. Na ďalšie pojednávanie dňa 4.7.2019 sa žalovaný
nedostavil, hoci doručenie predvolania mal vykázané (č. l. 151 spisu). Právny zástupca žalovaného

sa dostavil s tým, že žalovaný priletí na územie SR dňa 6.7.2019 a bude sa na ňom zdržiavať do
októbra 2019. Súd prvej inštancie pojednávanie odročil na termín 1.8.2019, ktorý právny zástupca
žalovaného zobral na vedomie a mal zabezpečiť účasť žalovaného. E-mailom doručeným súdu prvej
inštancie dňa 1.8.2019 právny zástupca žalovaného oznámil súdu prvej inštancie, že prítomnosť
žalovaného zabezpečiť nedokáže, nakoľko sa s ním neviem telefonicky spojiť. Žiadal žalovaného

predvolať, pojednávanie odročiť a ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti.

7.5. Súd prvej inštancie predvolal žalovaného na pojednávanie dňa 12.9.2019, predvolanie mu bolo
doručované na adresu jeho trvalého pobytu, kde si zásielku neprevzal v odbernej lehote (č. l. 168 spisu),
oznámenie o doručovaní písomnosti bolo zverejnené i na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa

1.8.2019azvesenédňa16.8.2019(č.l.171a172spisu),súdsapokúsildoručiťžalovanémupredvolanie
na adresu jeho trvalého pobytu i cestou OO PZ Dúbravka, avšak bezúspešne (č. l. 174) Medzitým
dňa 15.8.2019 právny zástupca žalovaného nahliadol do spisu a urobil si jeho kompletnú fotokópiu. Na
pojednávanie dňa 12.9.2019 sa žalovaný nedostavil. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nemá
ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Súd prvej inštancie oboznámil vykonané dokazovanie a

uznesením rozhodol, že upúšťa od výsluchu žalovaného. Následne vyzval právnych zástupcov v zmysle
§182C.s.p.napredneseniezáverečnýchrečíadokazovanievyhlásilzaskončené.Pojednávanieodročil
na vyhlásenie rozsudku na deň 10.10.2019.

7.6. Z vyššie popísaného procesného postupu súdu prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu

nevyplýva žiadne znemožnenie uskutočňovania procesných práv žalovaného, ktoré by mohlo zakladať
porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie postupoval pri doručovaní žaloby v
súlade s § 116 C.s.p.. Napriek tomu, že nebolo preukázané fyzické doručenie žaloby žalovanému, tento
mal kedykoľvek možnosť sa s obsahom žaloby oboznámiť či už priamo alebo prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, právny zástupca sa napokon, hoci až dňa 15.8.2019, s celým obsahom spisu

oboznámil.

7.7. Žalovaný si podľa obsahu doručenky na č. l. 47 spisu dňa 31.10.2018 prevzal tiež predvolanie
na v poradí prvé pojednávanie vytýčené na deň 29.11.2018, hoci v odvolaní tvrdil opak. Na toto
predvolanietiežreagovale-mailomdoručenýmsúduprvejinštancievzjavnejsnaheoobštrukciuažvdeň

pojednávania, v ktorom tvrdil, že predvolanie mal prevziať otec žalovaného. Rovnako si dňa 5.12.2018
žalovaný podľa doručenky na č. l. 115 spisu prevzal predvolanie na v poradí druhé pojednávanie
vytýčené na termín 11.2.2019. Uvedené vyplýva aj zo skutočnosti, že žalovaný dňa 29.12.2018 udelil
plnú moc na svoje zastupovanie v konaní právnemu zástupcovi, ktorý sa na predmetné pojednávanie
dostavil. Žalovaný podľa obsahu spisu nespochybniteľne mal vedomosť o prebiehajúcom konaní a mal

možnosť sa na ňom zúčastniť. V konaní sa nechal zastúpiť právnym zástupcom, ktorý ako osoba znalá
práva mohol a mal včas využívať všetky procesné oprávnenia na obranu žalovaného. Okrem iného bolo
jeho povinnosťou včas uplatniť prostriedky procesnej obrany proti uplatnenému nároku.

7.8. Jedným z procesných práv žalovaného je i právo osobne sa zúčastniť na pojednávaní a byť ako

strana sporu vypočutý. Ani toto právo nebolo žalovanému zo strany súd prvej inštancie upreté. Hoci
žalovaný nikdy v priebehu konania riadne nepreukázal, že sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí, súd prvej
inštancie vytýčil pojednávania na dni 3.6.2019, 4.7.2019, 1.8.2019 a 12.9.2019, kedy sa mal žalovaný
podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu zdržiavať na Slovensku. S termínmi týchto pojednávaní bolprávny zástupca žalovaného riadne oboznámený s tým, že má zabezpečiť prítomnosť žalovaného.
Právny zástupca žalovaného neprítomnosť svojho klienta ospravedlňoval prinajmenšom v prípade
pojednávaní dňa 1.8.2019 a 12.9.2019 tým, že sa s ním nedokáže spojiť. Takéto správanie žalovaného

z jeho strany predstavuje nedostatok procesnej diligencie. Súd prvej inštancie konal voči žalovanému
mimoriadne ústretovo, keď opakovane odročoval pojednávania tak, aby mu umožnil osobne vypovedať,
toto svoje právo však žalovaný bezdôvodne nevyužil. Odvolací súd podotýka, že ani v záverečnej reči,
ani v odvolaní žalovaný (resp. jeho právny zástupca), nijako vecne neospravedlnil svoju pasivitu.

7.9. Správanie sa žalovaného v priebehu prvoinštančného konania ako celok navyše nesie znaky
obštrukčného konania, kedy žalovaný sústavne ospravedlňoval svoju neprítomnosť na pojednávaniach
v deň pojednávania, alebo len jeden deň vopred a bez preukázania dôvodov svojej neprítomnosti.
Svojim vyššie popísaným správaním si žalovaný privodil taktiež neúspech v spore. Civilné sporové
konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania, ktorá časovo obmedzuje strany sporu v možnosti
uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, a to práve z dôvodu prevencie

obštrukčného správania sa strán. Zo zákona je civilné sporové konanie koncentrované momentom
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí (§ 154 C.s.p.). Okrem toho zákon ustanovuje aj
sudcovskú koncentráciu konania, ktorá umožňuje súdu neprihliadať na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany neuplatnené včas (§ 153 ods. 2 C.s.p.). Prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala

starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 veta druhá C.s.p.).

7.10. Žalovaný v konaní včas účinne nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu. V e-maile doručenom súdu
prvej inštancie dňa 29.11.2018 iba všeobecne uviedol, že s akýmkoľvek návrhom žalobcu nesúhlasí,
a že práve žalobca mu do dnešného dňa dlží, čo je uplatňované v osobitnom konaní. Odvolací súd

podotýka, že na účinné popretie skutkových tvrdení protistrany, ktoré sa týkajú konania alebo vnímania
strany, sa vyžaduje uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach (§ 151 ods. 2 C.s.p.).
Nepostačuje teda iba blanketové nekonkrétne popretie skutkových tvrdení protistrany, ktoré navyše
žalovaný vykonal iba elektronickým podaním bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré nedoplnil v
lehote 10 dní v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu,

v dôsledku čoho by na toto podanie v časti týkajúcej sa veci samej súd ani nemal prihliadať (§ 125 ods.
2 C.s.p.).

7.11. Skutkovú a právnu argumentáciu, vrátane popretia skutkových tvrdení protistrany a dokonca
vznesenia hmotnoprávnej námietky premlčania časti uplatneného práva žalobcu, predniesol žalovaný

až v záverečnej reči a následne ju zopakoval v odvolaní. Uplatniť prostriedky procesnej obrany pritom
mohol žalovaný (prinajmenšom prostredníctvom svojho právneho zástupcu) kedykoľvek počas konania
naniektoromzpojednávaníalebopísomne,čovšakžalovanýneurobil.Ospravedlneniesvojejnečinnosti
právnym zástupcom žalovaného s tým, že s uplatnením prostriedkov procesnej obrany vyčkával do
výsluchu žalovaného neobstojí. Ako už bolo uvedené, právny zástupca žalovaného ako osoba znalá

práva, musel vedieť, že je jeho povinnosťou uplatniť prostriedky procesnej obrany včas (§ 153 ods. 1
veta druhá C.s.p.). Skutkové tvrdenia žalobcu podložené listinnými dôkazmi tak zostali v konaní bez
účinného popretia, preto ich bolo potrebné považovať za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.).

8. Súd prvej inštancie tiež správne vec právne posúdil, keď na dostatočne zistený a nesporný skutkový

stav aplikoval ustanovenia o bezdôvodnom obohatení. Žalobca plnil žalovanému podľa zmluvy o
rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 27.7.2015 sumu (a čiastočne aj nad rámec tejto zmluvy) sumu spolu
10 000,- €, ktorá mala byť započítaná na kúpnu cenu nehnuteľnosti. V konaní nebolo preukázané,
že by žalovaný v súlade s čl. III bod 2 zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti vyzval žalobcu na uzavretie
kúpnej zmluvy s obsahom zodpovedajúcim rezervačnej zmluve. Nakoľko kúpa nehnuteľnosti nebola

z dôvodov, ktoré nemožno podľa zisteného skutkového stavu pričítať na ťarchu žalobcu uzavretá,
žalovaný sa bezdôvodne obohatil, keď prijal plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol (z kúpnou
zmluvou nezavŕšenej zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti), resp. keď prijal plnenie bez právneho dôvodu
vo výške 3 000,- € nad rámec zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Žalobca nemal dôvod preukazovať, že bankový účet, na ktorý plnil, patril žalovanému, nakoľko takúto

procesnúobranužalovanývčasvkonaníneuplatnil.Navyšepodľažalobcompredloženejžalobypodanej
žalovaným (tam v postavení žalobcu) dňa 15.12.2016 v rozhodcovskom konaní na Slovenský obchodný
rozhodcovský súd, žalovaný prijatie sumy 10 000,- € sám potvrdil. Obsah tejto žaloby nebol žalovaným
v konaní spochybnený.9. Rovnako sa žalovaný bezdôvodne obohatil hodnotami vnesenými bez právneho dôvodu do
rekonštrukcie jemu patriacej nehnuteľnosti, kde len hodnota materiálu predstavovala sumu 4 500,- €,

ktorú si žalobca žalobou uplatnil. Z vykonaného dokazovania (najmä výsluch svedkyne) a nepopretých
skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že rekonštrukčné práce na nehnuteľnosti boli vykonávané so
súhlasomžalovanéhoavčase,kedyjejvlastníkomboleštestáležalovaný(vmesiacochaugust-október
2015),ktorýnehnuteľnosťpredalY.H.ažvroku2016(zmluvyQ.,vkladpovolený1.4.2016č.z.72/2016).
Vzťah medzi stranami sporu po uzavretí zmluvy o rezervácií nehnuteľnosti, keď žalobca následne

pristúpil k jej rekonštrukcii, nemožno právne posúdiť ako nájom nehnuteľnosti, ako argumentoval
žalovaný. Zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by nájomná zmluva, čo i len v ústnej forme,
bola medzi stranami uzavretá, z konania strán sporu nevyplýva, že by ich vôľa smerovala k dočasnému
užívaniu nehnuteľnosti žalobcom za odplatu (§ 663 Občianskeho zákonníka). Naopak žalobca mal vôľu
nadobudnúť nehnuteľnosť do svojho vlastníctva a s tým ju i rekonštruoval.

10. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, ak žalobe v celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd z
uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods.
1, 2 C.s.p.).

11. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255

ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keď o výške náhrady trov konania v zmysle §
262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).