Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. jún 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 18C/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119338141
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Helena Menichová

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:6119338141.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobkyne: E. O., nar. XX.X.XXXX,

bytom C. XXXX/XX, XXX XX E. E., právne zastúpená Jurajom Trokanom, advokátom so sídlom
Vajanského 10, 917 01 Trnava a žalovaného: E. R., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX E. E.,
právne zastúpený Mgr. Karolínou Marusovou, advokátkou so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, o
zaplatenie 10.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 6.100,- Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 5 %
ročne zo sumy 6.100,- Eur odo dňa 10.7.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba zamieta.

III.Žalobkyňamánároknanáhradutrovkonaniavrozsahu22%,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žiadala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 10.000,- Eur s úrokom z omeškania
5 % ročne zo sumy 10.000,- Eur od 10.7.2019 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. V žalobe uviedla, že poskytla žalovanému bezhotovostne pôžičku 11.000,- Eur prevodom na jeho

účet, dvakrát 5.000,- Eur, platobným príkazom dňa 13.9.2018 a dňa 29.9.2018 a jedenkrát platobným
príkazom 1.000,- Eur dňa 8.10.2018. Žalovaný na výzvy žalobkyne na vrátenie pôžičky nereagoval,
ani na výzvu právneho zástupcu (ďalej len „PZ“) žalobkyne zo dňa 27.6.2019, doručená žalovanému
2.7.2019. Úrok z omeškania si uplatňuje od 10.7.2019 (deň po uplynutí lehoty na plnenie podľa výzvy
zo dňa 27.6.2019, doručenej žalovanému dňa 2.7.2019).

3. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol v upomínacom konaní, sp.zn. 4Up/943/2019, platobným

rozkazom dňa 8.augusta 2019.

4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor (č.l. 17). V odpore nepoprel poskytnutie pôžičky v
žalovanej výške, žalobu však považuje za nedôvodnú, lebo poskytnuté finančné prostriedky žalobkyni
vrátil v plnej výške. Zdôraznil, že počas roku 2018 bol so žalobkyňou v partnerskom zväzku, a obaja sa
primerane podieľali (aj finančne) na spoločnom živote.

5. Na preukázanie tvrdenia, že pôžičku žalobkyni v plnom rozsahu splatil, predložil platobný príkaz
na úhradu na sumu 6,000,- Eur v prospech bankového účtu žalobkyne dňa 17.10.2018 a výpis z
podnikateľského účtužalovanéhoovýberesumy5.000,-Eurdňa17.10.2018,ktorénásledneodovzdalvhotovosti k rukám žalobkyne, čo chce preukázať výsluchom svedka, ktorý bol prítomný pri odovzdávaní
finančnej hotovosti.

6. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odporu (č.l. 40) uviedla, že žalovaný žalobkyni pôžičku nikdy
nesplatil. Poprela, že suma 6.000,- bola na splatenie pôžičky. Suma 5.000,- Eur ani nebola odovzdaná
žalobkyni. Uviedla, že čerpala vo svojom mene bankový úver, nakoľko v tom čase boli partnermi so
žalovaným a žalovaného finančná (príjmová) situácia mu neumožňovala čerpať úver. Peniaze z úveru,
ktorý čerpala žalobkyňa, poskytla v celom rozsahu žalovanému a tento sa zaviazal peniaze žalobkyni

vrátiť, resp. tento úver splácať. V tejto súvislosti predložila komunikáciu so žalovaným cez aplikáciu
Messenger na podporu svojich tvrdení.

7.Žalovanývpísomnomvyjadreníkvyjadreniužalobkyne(č.l.53)opakovanenepoprel,žemužalobkyňa
poskytla pôžičku vo výške 11.000,- Eur, ale trval na tom, že túto pôžičku riadne vrátil. Dňa 17.10.2018
vykonal prevod sumy 6.000,- Eur zo svojho osobného bankového účtu na bankový účet žalobkyne,

uviedol číslo účtu. Toho istého dňa uskutočnil výber v hotovosti vo výške 5.000,- Eur z účtu spol. PIDOS,
s.r.o., IČO: 50 913 816, vedený v Prima banka, a.s., v ktorej je konateľom a túto hotovosť odovzdal
k rukám žalobkyne. Ako dôkaz je internetový výpis z podnikateľského účtu tejto spoločnosti. O tejto
skutočnostizopatrnostiinformovalajjejjedinéhospoločníka,p.IvanaPavlíkaazároveňhopožiadal,aby
sa výberu hotovosti a jej následného odovzdania žalobkyni osobne zúčastnil. Na tieto okolnosti navrhol

vypočuť ako svedka Ivana Pavlíka. Tvrdenia žalobkyne o tom, že peniaze, ktoré žalovanému poskytla,
boli využité na výstavbu domu vo vlastníctve žalovaného, pre jeho osobnú potrebu, sa nezakladajú na
pravde, nakoľko pôžička bola žalovanému poskytnutá pre účely podnikania, čo v konečnom dôsledku
je bez právneho významu - na aký účel bola žalovanému pôžička poskytnutá, nakoľko nepopiera jej
poskytnutie, ale tvrdí, že ju riadne vrátil. Ku komunikácií medzi žalobkyňou a žalovaný uviedol, že nie

je jednoznačná, nakoľko z nej zrejme nevyplýva, ktorej veci sa týka, tiež, tento dôkaz je neprípustný,
nakoľko bol použitý bez súhlasu žalovaného.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, žalovaného, listinami doloženými do spisu,
výsluchom svedka Ivana Pavlíka na pojednávaní 27.2.2020, vypočul PZ strán sporu a zistil:

9.Platobnýmpríkazomnaúhraduzodňa13.9.2018boldanýpríkazprepríjemcu-žalovanéhonaúhradu
sumy 5.000,- Eur (č.l. 9), dňa 8.10.2018 na 1.000,- Eur, 29.9.2018 na 5.000,- Eur.

10. Žalobkyňa, prostredníctvom svojho PZ, listom zo dňa 27.6.2019 (č.l. 12) vyzvala žalovaného na

úhradu sumy 10.000,- Eur do 7 dní od doručenia tejto výzvy, podací hárok s dátumom podania zásielky
28.6.2019, doručená 1.júla 2019 (č.l. 11 a 11a).

11. Podľa výpisu z účtu žalovaného bola odpísaná suma 6.000,- Eur v prospech žalobkyne s dátumom
splatnosti 17.10.2018. Podľa výpisu z účtu (č.l. 19/rub) bola z účtu vybraná suma 5.000,- Eur dňa

17.10.2018.

12. Podľa prepisu komunikácie (č.l. 41) s dátumom 29.9.2018, 12:58 je správa „5.000,- Eur mi pošli,
hej, ale dnes ešte aby som ich zajtra mal“ „však pošlem, čo sa bojíš“, č.l. 42, 12:20: „o takomto čase
budem už v dome bývať“, „No výborne. Tak by si mi mohol peniaze poslať, nech ich vrátim“, „Nato som

Ti povedal svoje už a nebudem to rozoberať“, „No, že mi vrátiš“, „Nie“.

13. Podľa prepisu komunikácie na č.l. 79, 17:49: „... tým úverom no buď sa dohodneme, že ti dám
zvyšné peniaze a budeš mi posielať splátku, alebo v lete sa to vyplatí celé aj s úrokmi. Chceš vrátiť
auto?“ „Úver je na Teba, plať si ho, jantibvrstimcoebiaze co si do tohto dala z tohto auto mi dones a

užívaj si, keď Ti tak bude lepšie prosím“ „Úroky si plať ty, keď vymýšľaš tak pykaj za to.“ 17:51: „Dobre
ja Ťa prehovárať nebudem. A s domom ako čo? Peniaze čo sa dali do toho ti viem až v lete vrátiť ak ich
chceš“„Ja neviem, nejako sa dohodneme čo s úverom“ „A 26vroxná žena by mohla vedieť čo chce“ št..
15.11. 20:36: „A s úverom do leta ti vrátim všetko čo si do toho dala ty“ 7.10.2018, 14:28: „tak ti vravím
že vyplatím ti úver dáš mi zvyšné peniaze a ja si dom postavím“

14. Žalobkyňa pripojila faktúru za pripojenie, vystavenú na žalovaného, za pripojovacie poplatky 216,61
Eur (č.l. 84), foto č.l. 85 - kuchyňa rodinného domu, v ktorom žije žalovaný.15. Prepis komunikácie na č.l. 86 - 23.10.2018, 8:08: „Už vyrážam Za tebou Domkov“, 23.10.2018,
10:07 „Kde si už?“ 23.10.2018, 11:28: „Už doma len idem s matom ešte do teplíc, lebo nemá kľúče od
domu“, 23.10.2018, 12:55: „za chvilku prídem“.

16. Zmluva o splátkovom úvere (č.l. 87) od Slovenská sporiteľňa, a.s. je uzatvorená s dlžníkom -
žalobkyňou, dňa 13.6.2018, úver 18.000,- Eur, poskytnutý jednorázovo dňa 13.6.2018 v plnej výške.

17. Žalobkyňa priložila výpis z účtu zo SLSP, a.s., odpísané pre SPP distribúcia, a.s. suma 157,76 Eur

(č.l. 91), výber kartou 350,- Eur dňa 9.9.2018 (č.l. 91/rub), výber v hotovosti 24.10.2018 suma 2.100,-
Eur (č.l. 92), výber v hotovosti 11.5.2018 suma 1.100,- Eur, výber kartou 27.6.2018 suma 200,- Eur,
výber v hotovosti 18.7.2018 suma 970,- Eur.

18. Na pojednávaní dňa 27.2.2020 (záp. č.l. 73 a nasl.), žalobkyňa vypovedala, že pred dvoma rokmi, v
júni 2018, si zobrala úver 18.000,- Eur, boli so žalovaným vo vzťahu, žalovaný staval rodinný dom, bol

podnikateľ, nemohol dostať úver. Z poskytnutého úveru požičala žalovanému peniaze, z ktorého postavil
základy a platil poplatky súvisiace so stavbou. Všetko si platil žalovaný, sama úhrady nevykonávala,
faktúry išli mimo žalobkyne. Žalovanému poskytovala len peniaze, prevodom 2x sumu 5.000,- Eur
13.9.2018 a 29.9.2018, 8.10.2018 sumu 1.000,- Eur. Tieto peniaze mu poskytla ako pôžičku na stavbu
rodinného domu. Splatnosť dohodnutú nemali. Bola to ústna dohoda. Vrátenie peňazí riešili asi pred

dvoma rokmi. Žiadala peniaze vrátiť telefonicky, neskôr mu písala. Žalovaný jej zablokoval telefón.
Poprela, že jej vrátil osobne sumu 5.000,- Eur. Potvrdila, že sumu 6.000,- Eur previedol žalovaný na
jej účet, súčasne uviedla, že z tejto sumy znova čerpal 2.100,- Eur tak, že jej zavolal, aby toľko peňazí
vybrala, ona ich vybrala a tieto mu znova požičala - sumu 2.100,- Eur.

19. PZ žalovaného na pojednávaní 27.2.2020 uviedla, že žalovaný pôžičku nepopiera, vo výške 11.000,-
Eur, ale túto vrátil, 6.000,- Eur prevodom na účet žalobkyne a 5.000,- Eur si požičal z účtu spoločnosti a v
prítomnostisvedka,jedinéhospoločníkatejtospoločnosti,ichosobneodovzdalžalobkyni.Kopätovnému
požičaniu sumy 2.100,- Eur žalovanému sa nevedela vyjadriť. Podotkla, že v októbri 2018, keď žalovaný
vrátil celú pôžičku žalobkyni, už došlo k nezrovnalostiam vo vzťahu a následne k jeho ukončeniu, takže

nechápe, prečo by si žalovaný po ukončení vzťahu od žalobkyne peniaze požičiaval. Vzťah ukončili v
r. 2018, čo žalovaný potvrdil.

20. Žalovaný na tomto pojednávaní vypovedal, že peniaze, ktoré si požičal od žalobkyne, neboli použité
na stavbu rodinného domu, ale na podnikanie. Potvrdil, že mu poslala 2x sumu 5.000,- Eur a 1x 1.000,-

Eur. Tieto jej vrátil, 6.000,- Eur zo svojho osobného účtu a 5.000,- Eur z podnikateľského účtu, ktoré
vrátil osobne, nakoľko tieto nemohol previesť z podnikateľského účtu na účet žalobkyne. K okolnostiam
výberu sumy 5.000,- Eur a ich odovzdania žalobkyni vypovedal, že niekedy poobede z Bratislavy
zavolal žalobkyni, že ide domov, prišiel do Turčianskeho Michala, na to asi o hodinu prišla žalobkyňa,
peniaze jej vrátil. Žalobkyňa si ich prepočítala, rozprávali sa o zákazke spoločnosti a potom žalobkyňa

odišla. Potvrdenie o prevzatí hotovosti 5.000,- Eur nežiadal, pretože boli vo vzťahu a dôveroval jej.
Neskôr v novembri sa rozišli. Celý čas pri odovzdávaní hotovosti žalobkyni bol svedok p. O., mama sa
pohybovala v kuchyni, vedela, že ide vrátiť peniaze, ale konkrétne pri ich vrátení nebola. K sume 2.100,-
Eur, ktoré si mal opätovne od žalobkyne požičal po tom, čo vrátil sumu 6.000,- Eur, vypovedal, že si
ich pýtal, ale ich neobdržal, nepamätal si presne časové súvislosti, ale určite si ich nepýtal po tom, keď

sa v novembri rozišli. K výpovedi žalobkyne, že financovala zo svojich fin. prostriedkov jeho stavbu,
vypovedal, že to nie je pravda. Vie zdokladovať, že celú stavbu financuje firma. K účelu pôžičky, ktorú
čerpala žalobkyňa, vypovedal, že si chcela kúpiť nové auto a tiež, že mali slúžiť ako rezerva na výstavbu
rodinného domu pre prípad, keby firma nevládala túto výstavbu financovať. Fin. prostriedky poskytla
žalobkyňa pre firmu, požičiavali si aj od i. partnerov. Žalobkyňa ich poslala žalovanému. Pri výbere sumy

5.000,- Eur z firemného účtu bol prítomný aj p. O., lebo majú dohodu, že výber nad 1.000,- Eur budú
vykonávať spoločne. Pán O. vedel, že žalobkyňa poskytne pre firmu sumu 11.000,- Eur, riešili to spolu,
lebo potrebovali zaplatiť ľudí. K prepisu komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným vypovedal, že jej
obsah môže byť vykonaný, po jej prečítaní túto potvrdil. Vypovedal, že žalobkyňa platila poplatky, čo sa
týka stavby. Na výzvu súdu, aby vysvetlil rozpor, keď najskôr vypovedal, že peniaze od žalobkyne neboli

na stavbu rodinného domu, ale na podnikanie, vypovedal, že na začiatku platila poplatky žalobkyňa,
následne nastúpila firma. K rozsahu zaplatených poplatkov žalobkyňou sa nevedel vyjadriť.21. Žalobkyňa vypovedala, že predložená komunikácia sa týka 11.000,- Eur, ktoré požičala
žalovanému na výstavbu rodinného domu, ktorý začal stavať 16.8.2018.

22. Svedok T. O. na pojednávaní dňa 27.2.2020 vypovedal, že vo firme potrebovali peniaze. Od
žalovaného vedel, že jeho priateľka má úver, dohodli sa, že si od nej požičajú. Žalobkyňa a žalovaný boli
vo vzťahu, peniaze prišli v termínoch 13.9. a 29.9. na účet žalovaného. Následne sa tieto fin. prostriedky
vyplácali ich zamestnancom v dvojtýždňových intervaloch. K zúčtovaniu týchto fin. prostriedkov sa
svedok nevedel vyjadriť. K výberu sumy 5.000,- Eur vypovedal, že 17.10. boli spolu so žalovaným

vyberať sumu 5.000,- Eur v Prima banke v Bratislave, o dva alebo tri dni išli peniaze vrátiť žalobkyni.
Stretnutie telefonicky dohodol žalovaný. Peniaze jej vrátili v obálke, žalobkyňa si ich prepočítala,
nepamätal si presne, kto bol doma, keď odovzdávali peniaze, ale domnieval sa, že doma bola mama.
Prevzatie si nedali podpísať, pretože bola medzi nimi dôvera, žalovaný a žalobkyňa boli zasnúbení a
mali sa brať. Na otázku, či fin. prostriedky boli použité na firemné účely alebo aj na súkromné účely
žalovaného, svedok vypovedal, že boli použité pre firmu. Na otázku PZ žalobkyne, odkiaľ sa pozná so

žalovaným, vypovedal, že sú bratranci. Žalobkyňu poznal cez žalovaného. Žalobkyňa poprela stretnutie,
na ktorom jej mali byť vrátené peniaze, 5.000,- Eur, že nebola taká situácia, aby svedok spolu so
žalovaným jej odovzdávali peniaze. Tiež, že sa nestalo, aby chodili spolu naraz, svedok a žalovaný,
domov. Svedok vypovedal, že bola taká situácia, že mali veľa práce, boli spoločne v Bratislave, ale vtedy,
keď vracali peniaze, išli spolu domov, spali doma, vrátili sa ráno do Bratislavy. Nepamätal si, či to bol

pracovný deň alebo stred týždňa, koniec týždňa. Žalobkyňa v prítomnosti svedka opakovane trvala na
tom, že nikdy sa nestretla pri odovzdávaní peňazí so svedkom a so žalovaným. Na výslovnú otázku PZ
žalovaného, či popiera, že sa spolu stretli pri odovzdávaní peňazí vypovedala: „Ja, keď si tu zavolám
nejakú sesternicu, tak tiež mi asi potvrdí, že mi niekto odovzdal nejaké peniaze.„

23. PZ žalovaného navrhla vykonať dôkaz - výsluch matky žalovaného, ktorá bola prítomná v dome,
aby o tomto stretnutí vypovedala. PZ žalobkyne k tomuto návrhu na dokazovanie nemal výhrady.

24. Na otázku súdu, či sa v zostave žalobkyňa, žalovaný a svedok, v dome žalovaného stretli,
žalobkyňa vypovedala, že niekedy sa tak stalo, výnimočne, napr. na víkend, keď sa svedok zastavil

v dome žalovaného a išiel ďalej na východ alebo zostal aj v dome žalovaného. Vtedy išli niekam von
s kamarátmi alebo boli doma. Ale takú situáciu, ako vrátenie peňazí, neriešili, lebo to bolo len medzi
žalobkyňou a žalovaným.

25. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2020 (č.l. 83) uviedla, že tvrdenia svedka Pavlíka

na pojednávaní nie sú pravdivé, keď svedok aj žalovaný uviedli, že v tom čase, keď realizovali výber
hotovosti (17.10.2018), boli spoločne v Bratislave za účelom vyplácania svojich zamestnancov a na
tento účel si, práve naopak, požičiavali peniaze od žalobkyne. Ich tvrdenie, že 3 dni po výbere peňazí
išli domov (kde sa mali stretnúť aj so žalobkyňou), žalobkyňa popiera a predkladá výpis komunikácie so
žalovaným zo dňa 23.10.2018, z ktorého je zrejmé, že dňa 23.10.2018 išiel žalovaný domov z Bratislavy

a svedok Pavlík bol podľa vedomostí žalobkyne najbližšie v Turčianskych Tepliciach až 4.11.2018,
kedy mali spoločné stretnutie strany konania so svedkom a ich priateľmi. V súvislosti s uvedeným
žalobkyňa dáva do pozornosti súdu výber hotovosti dňa 24.10.2018 v sume 2.100,- Eur, čo je presne
deň po príchode žalovaného domov, kedy žalobkyňa tieto peniaze poskytla žalovanému. Zároveň je
otázne, načo by žalobkyňa potrebovala vyberať sumu 2.100,- Eur dňa 24.10.2018, keď jej mal žalovaný

pár dní predtým poskytnúť hotovosť 5.000,- Eur. V týchto súvislostiach tvrdenia žalovaného nedávajú
zmysel. Rovnako nie je pravdou tvrdenie žalovaného a svedka o tom, že matka žalovaného sa v čase
odovzdania peňazí žalobkyni mala nachádzať v kuchyni a nič o odovzdaní nevedieť, nakoľko kuchyňa
je v tom dome s obývačkou spojená a je vylúčené, aby osoby, ktoré sa tu zdržiavajú, sa navzájom
nepočuli, o čom predložila fotodokumentáciou - pohľad z obývačky do kuchyne - č. l. 85. Žalobkyňa

predložila potvrdenia o výbere hotovosti z účtu žalobkyne, ktorá bola použitá na výstavbu nehnuteľnosti
(alebo financovanie s tým súvisiacich výdavkov) žalovaného, a to v dňoch 24.10.2018 suma 2.100,- Eur,
9.9.2018 suma 350,- Eur, 18.7.2018 suma 970,- Eur, 28.6.2018 suma 200,- Eur, 11.5.2018 suma 1.100,-
Eur (platba architektovi za projekt). Spolu so skôr predloženými výpismi a platbou v sume 157,66 Eur
(SPP-distribúcia) predstavuje celková preukázaná suma výšku 15.877,66 eur, ktoré poskytla žalobkyňa

žalovanému. Popiera, že by jej z tejto sumy bolo niečo vrátené. Okrem toho platila aj i. výdavky - napr.
poplatok za zriadenie elektrickej prípojky, ako dôkaz pripája faktúru od Stredoslovenskej distribučnej.
Celková požičaná suma bola ešte vyššia, ale žalobkyňa to nevie preukázať. Predkladá úverovú zmluvuzodňa13.6.2018,nazákladektorejčerpalanasvojemenoúvervovýške18.000,-Eur,peniazezktorého
boli poskytované žalovanému na výstavbu nehnuteľnosti žalovaného.

26. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 3.6.2020 ku listinám, ktoré doložila po pojednávaní dňa 27.2.2020
ohľadne opätovného požičania sumy 2.100,- Eur žalovanému, vypovedala, že túto sumu vybrala v banke
v Turčianskych Tepliciach, išla za žalovaným domov a tam mu ich osobne odovzdala. Pri odovzdávaní
nikto nebol, či bol niekto doma, to nevedela. Žalovaný vždy povedal, že peniaze potrebuje na stavbu.

27. PZžalovanéhonatomtopojednávaníoznačilauplatnenýnárokzazmätočný.Žalobkyňanepoprela,
že žalovaný vrátil sumu 6.000,- Eur. Hoci tvrdí, že sumu 2.100,- Eur mu vrátila, min. suma 3.900,- Eur
bola na žalovanú sumu vrátená. Tvrdenie o tom, že sumu 2.100,- Eur opätovne požičala žalovanému,
ničím nepreukázala. Zmluvu o úvere vo vzťahu k predmetu konania označila za irelevantnú. Žalovaný
trvá naďalej na svojich vyjadreniach, že sumu 2.100,- Eur od žalobkyne nedostal, nevie, na čo bola suma
2.100,- Eur žalobkyňou vybratá. Na otázku súdu k návrhu na dokazovanie výsluchom svedkyne - matky

žalovaného, vypovedala, že na vykonaní tohto dôkazu netrvajú, uviedla, že svedkyňa sa vyjadrila, že
vypovedať nepôjde.

28. PZ žalobkyne v súvislosti s návrhom na vykonanie dokazovania výsluchom matky žalovaného
žiadal vykonať dôkaz - mailovú komunikáciu medzi svedkyňou a žalobkyňou, ktorú chcel svedkyni -

matke žalovaného, predložiť.

29. PZ žalovaného žiadala nepripustiť toto dokazovanie s poukazom na sudcovskú koncentráciu
konania. Ku komunikácií na č.l. 79 z novembra 2018 uviedla, že táto komunikácia nepreukazuje
poskytnutie fin. prostriedkov žalovanému, pretože slovo „všetko“ uvedené nepreukazuje, nevie, čo toto

slovo znamená.

30. Súd návrh na dokazovanie v zmysle návrhu PZ žalobkyne (ods. 28), komunikáciou medzi
žalobkyňou a svedkyňou - matkou žalovaného, zamietol; súd vychádzal z vyjadrenia žalobkyne,
podľa ktorého ide o nepriamy dôkaz, nakoľko táto komunikácia má vypovedať ohľadne správania sa

žalovaného, keď svedkyňa sa mala vyjadriť, že žalovaný sa už nespráva tak, ako sa správal predtým.
Nešlo teda o dôkaz, ktorý mal priamo preukázať skutočnosti rozhodné pre posúdenie uplatneného
nároku.

31.Podľa§657Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

32. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

33. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyňa ako veriteľ uzatvorila so
žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke podľa § 657 OZ. Podstata zmluvy o pôžičke spočíva v
tom, že na jej základe prenecháva veriteľ dlžníkovi určité množstvo druhovo určených (zastupiteľných)
vecí na voľné nakladanie, resp. spotrebovanie. Predmetom pôžičky sú podľa § 657 OZ najmä peniaze.

V konajúcej veci bolo zhodnými vyjadreniami strán sporu a účtovnými dokladmi (ods. 9) preukázané,
že žalobkyňa požičala žalovanému 11.000,- Eur. Bol naplnený charakteristický znak zmluvy o pôžičke,
reálneodovzdanieveci,nakoľkonavznikzáväzkovéhovzťahunestačílenuzavretiezmluvy,alevyžaduje
sa aj reálne odovzdanie veci, v konajúcej veci finančných prostriedkov dlžníkovi. V konajúcej veci bola
dohodnutá bezodplatná pôžička, v ústnej forme - zákon v ust. § 657 OZ nepredpisuje pre platnosť

zmluvy o pôžičke jej písomnú formu.

34. Predmetom sporu je vrátenie sumy 10.000,- Eur zo Zmluvy o pôžičke, podľa ktorej žalobkyňa
žalovanému reálne odovzdala po uzavretí tejto zmluvy sumu 11.000,- Eur. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že celú
sumu pôžičky 11.000,- Eur žalobkyni vrátil, a to 6.000,- Eur pripísaním na účet žalobkyni a 5.000,- Eur v

hotovosti do rúk žalobkyne v prítomnosti svedka Pavlíka, uvedené tvrdenie súdu nepreukázal. Žalovaný
preukázal výpisom z jeho účtu zo dňa 17. 10. 2018 vrátenie sumy 6.000,- Eur (ods. 11). Následne však
žalovaný požiadal žalobkyňu o sumu 2.100,- Eur telefonicky (výpoveď žalovaného ods. 20), ktorú sumu
žalobkyňa vybrala zo svojho účtu dňa 24. 10. 2018 (ods. 17) a žalovanému ju odovzdala osobne dňa 24.10. 2018, keď preukázala, že v uvedený deň bol doma (ods. 25). Súd potom vychádzal z preukázanej
skutočnosti, že žalovaný vrátil žalobkyni na uplatnený nárok žalobou vo výške 10.000,- Eur z titulu
zmluvy o pôžičke len sumu 3.900,- Eur (6.000,- mínus 2.100,-) a nemal preukázané splnenie povinnosti

žalovaného na uplatnený nárok v rozsahu 6.100,- Eur, preto v uvedenom rozsahu zaviazal žalovaného
na splnenie jeho povinnosti zo zmluvy o pôžičke (viď ods. 33). Vo zvyšku súd žalobu zamietol, nakoľko
mal preukázané splnenie povinnosti žalovaného na uplatnený nárok v rozsahu 3.900,- Eur. Lebo nebolo
sporné medzi stranami, že žalovaný vrátil žalobkyni sumu 6.000,- Eur zo svojho účtu, čo preukazuje
aj výpis z účtu žalovaného, príkaz na úhradu v prospech žalobkyne v rozsahu 6.000,- Eur (č.l. 19),

následne však žalobkyňa z tejto vrátenej sumy žalovanému na jeho žiadosť vrátila sumu 2.100,- Eur,
potom na splatenie pôžičky zostala len suma 3.900,- Eur. Podporne súd uvádza, že aj PZ žalovaného na
pojednávaní dňa 3. 6. 2020 uviedla, že na žalovaný nárok je žaloba minimálne v rozsahu sumy 3.900,-
Eur nedôvodná, čo dotvrdzuje, že poskynuté plnenie v uvedenom rozsahu bolo na žalovaný nárok.

35. K tvrdeniu žalovaného, že poskytnutú pôžičku od žalobkyne splatil aj v rozsahu 5.000,- Eur

odovzdaním tejto sumy v hotovosti do rúk žalobkyne, súd toto tvrdenie žalovaného vyhodnotil ako
nepreukázané. Bolo preukázané, v zmysle tvrdenia žalovaného, že z účtu spoločnosti, v ktorej je
žalovaný konateľom, bola dňa 17.10.2018 vybraná suma 5.000,- Eur - výber v hotovosti, ktorý uskutočnil
žalovaný. Svedok Pavlík vypovedal, že uvedenú sumu odovzdali do rúk žalobkyne asi 2-3 dni po výbere.
Žalobkyňa počas celého sporu vrátenie sumy 5.000,- Eur v hotovosti do jej rúk v rodinnom dome

žalovaného popierala, a to aj pri konfrontácii so svedkom Pavlíkom na pojednávaní dňa 27. 2. 2020.
Na základe týchto dôkazov - výberu 17.10. 2018 žalovaným sumy 5.000,- Eur z účtu spoločnosti a
výpovede svedka O., odovzdanie fin. prostriedkov v rozsahu 5.000,- Eur žalobkyni nebolo preukázané.
Sama skutočnosť výberu tejto sumy uvedené nepreukazuje. Výpoveď svedka O. súd vyhodnotil za
nedostatočne dôveryhodnú. Súd pritom akceptoval aj právny názor PZ žalovaného, ktorá odkázala

na Nálezu ÚS III. ÚS 276/2014, na pojednávaní dňa 3.6.2020. Nedôveryhodnosť svedka pre súd
vychádzala nielen zo samotného faktu príbuzenského vzťahu svedka k žalovanému, ktorý je okrem
toho aj konateľom spoločnosti, v ktorej je svedok spoločníkom. Súd vychádzal aj z iných okolností
pri vyhodnotení dôveryhodnosti tejto svedeckej výpovede, predovšetkým z protirečivých vyjadrení
žalovaného vo vzťahu k predmetu zmluvy o pôžičke, keď na pojednávaní dňa 27.2.2020 (č.l. 73), po

poučení podľa § 150 ods. 1 CSP, žalovaný k veci uviedol, že peniaze, ktoré si požičal od žalobkyne,
neboli použité na stavbu rodinného domu, ale len na podnikanie; v tomto bola výpoveď svedka zhodná
s výpoveďou žalovaného, aj o tom že vedel o tom, že žalobkyňa čerpala spotrebný úver. Neskoršia
výpoveď žalovaného však jeho počiatočnej výpovedi ako aj výpovedi svedka odporovala; žalovaný po
predložení prepisu komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným (č.l. 79), po jej vykonaní so súhlasom

žalovaného, potvrdil uvedenú komunikáciu a vypovedal, že žalobkyňa na začiatku platila poplatky v
súvislosti s jeho stavbou, čo vyvracia tvrdenie žalovaného na začiatku jeho výpovede na pojednávaní
27.2.2020, keď uviedol: „Aby som uviedol veci na pravú mieru, tie peniaze, ktoré som si požičal od
žalobkyne, neboli použité na stavbu rodinného domu, ale na podnikanie. Mali sme väčšiu zákazku a
potrebovali sme väčšiu sumu peňazí.“ Tento rozpor vo výpovedi žalovaného potom spochybňuje aj

dôveryhodnosť výpovede svedka O., ktorý vypovedal, že pôžička od žalobkyne, vyplatená na osobný
účet žalovaného - teda nie na účet spoločnosti, bola určená na podnikateľské účely spoločnosti, v
ktorej je žalovaný konateľom a svedok spoločníkom. Aj keď samotná výpoveď svedka by bola spôsobilá
preukázať žalovaným tvrdenú skutočnosť odovzdania sumy 5.000,- Eur žalobkyni, keďže svedok tvrdil,
že osobne bol prítomný pri odovzdávaní, v súvislosti s ostatnými dôkazmi táto svedecká výpoveď

neobstojí, aj pre rozpor vo výpovedi žalovaného, na aký účel bola poskytnutá. Tiež sa javí sa ako
nelogické poskytnutie pôžičky pre spoločnosť, pričom preukázateľne bola vyplatená na osobný účet
žalovaného a žalovaný ani svedok toto nevysvetlili. Svedok tvrdil odovzdanie peňazí žalobkyni cca 2-3
dni po výbere, ktorý sa uskutočnil 17.10.2018. Žalobkyňa preukázala, že žalovaný cestoval domov z
Bratislavy až 23.10.2018 (ods. 15), čo žalovaná strana nepoprela a v komunikácii, ktorá preukazuje

tento príchod, žalovaný nerieši vrátenie sumy 5.000,- Eur. Skutočnosť, že žalovaný netrval na výsluchu
svedkyne - jeho matky na okolnosti stretnutia, pri ktorom malo dôjsť k odovzdaniu sumy 5.000,- Eur,
pre súd bolo nelogické, keď podľa žalovaného, matka mala byť v kuchyni v čase, keď v obývačke
mal žalovaný so svedkom odovzdať žalobkyni spornú sumu. Naviac, keď žalobkyňa doložila fotografiu
kuchyne vyhotovenú z obývačky, čo preukazuje, obývačka nie je oddelená od kuchyne priečkou a podľa

žalobkyne, v kuchyni je možné počuť, čo sa hovorí v obývačke. Vysvetlenie PZ žalovaného, že matka
odmietla, pričom neuviedla ani dôvod, pre ktorý tak matka žalovaného mala urobiť, zostalo v rovine
tvrdenia, bez preukázania. Pre úplnosť súd poukazuje aj na právnu úpravu § 196 ods. 2 CSP, 201 CSP.36. Tvrdeniu žalovaného, ktoré preukazoval výpoveďou svedka, že v októbri 2018 mal žalobkyni vrátiť
sumu 5.000,- Eur v hotovosti do jej rúk, odporuje aj komunikácia žalobkyne a žalovaného v novembri
2018 (č.l. 79), lebo z tejto vyplýva, že žalovaný môže žalobkyni vrátiť to, čo do domu dala, až v lete, čo

pre súd znamená, že v októbri nemohla byť pôžička vrátená. Táto komunikácia popiera aj jeho tvrdenie
žalovaného a výpoveď svedka, že pôžičku čerpal žalovaný na podnikateľské účely, že bola poskytnutá
pre spoločnosť, v ktorej je svedok spoločníkom. Preto v tejto súvislosti predložená Zmluva o úvere, ktorú
čerpala žalobkyňa od banky a ktorú sumu následne požičala žalovanému, má relevanciu na predmet
sporu v tom, že

práve finančné prostriedky z tohto úveru žalobkyňa požičala žalovanému, lebo vo svojej výpovedi dňa
27.2.2020 (č.l. 75) vypovedal, že vedel o tom, že žalobkyňa má spotrebný úver, tak sa jej opýtal, či im
(majúc na mysli spoločnosť, v ktorej je konateľom) požičia peniaze. Ale v komunikácií z novembra 2018
sa vyjadruje tak, že jej v súvislosti s úverom vráti všetko, čo do toho dala ona a vrátenie fin. prostriedkov
spomínaprávevsúvislostisdomom,keďuvádza:„Asdomomakočo?PeniazečosadalidotohoTiviem
až v lete vrátiť ak ich chceš“ a opakovane uvádza: „A s úverom do leta Ti vrátim všetko čo si do toho dala

Ty“. Nesporne táto komunikácia preukazuje, že fin. prostriedky, ktoré žalobkyňa čerpala z úveru, ktorý
pripojila do spisu, boli použité ako pôžička zo strany žalobkyne žalovanému na rodinný dom a vyvracia
tvrdenie žalovaného aj výpoveď svedka O. o tom, že pôžička bola poskytnutá na podnikateľské účely.
Súd aj z uvedeného dôvodu neuveril svedkovi, že sumu 5.000,- Eur, ktorú vybrali z účtu spoločnosti,
odovzdali žalobkyni na pôžičku, ktorá je predmetom sporu.

37. Žalobkyňa na pojednávaniach ako aj v jej písomných vyjadreniach, v priebehu sporu, svoju
argumentáciu nemenila. Potom súd aj vo vzťahu k tvrdeniu žalobkyne už na prvom pojednávaní dňa
27.2.2020, aj neskôr, že žalovanému opätovne poskytla 2.100,- Eur v hotovosti po tom, čo 17. 10.
2018 jej poslal sumu 6.000,- Eur, toto tvrdenie vyhodnotil ako pravdivé, lebo žalobkyňa skutočnosti,

ktoré tvrdila odpočiatku, si v týchto tvrdeniach následne nerozporovala. Toto bolo rozhodné pre súd
aj v súvislosti s vyhodnotením jej tvrdenia o poskytnutí sumy 2.100,- Eur žalovanému. Žalovaný na
pojednávaní 27. 2. 2020 nepoprel, že si presne túto sumu od žalobkyne pýtal. Tvrdenie, že nemá
vedomosť, že by ich dostal, vyznelo pre súd nepresvedčivo. Žalobkyňa následne predložila dôkazy
(viď ods. 15, 17), ktoré preukazujú také časové súvislostí, na základe ktorých súd vyhodnotil tvrdenie

žalobkyne, že žalovanému zo sumy 6.000,-, ktoré jej dal na vrátenie pôžičky, vrátila sumu 2.100,-
Eur, takže pôžičku žalovaný touto splátkou splatil len v rozsahu 3.900,- Eur. Lebo komunikácia medzi
žalobkyňou a žalovaným preukazuje, že žalovaný 23.10. išiel domov a žalobkyňa následne, dňa 24.10.,
v hotovosti vyčerpala sumu 2.100,- Eur, teda v čase, keď žalovaný bol doma a nie v Bratislave. Toto spolu
s vyjadrením žalovaného, že presne takúto sumu si od žalobkyne pýtal a jednoznačnej argumentácii

žalobkyne, ktorá už na pojednávaní 27.2.2020 tvrdila odovzdanie sumy 2.100,- Eur žalovanému,
preukazuje uvedené tvrdenie žalovanej (viď aj ods. 34).

38. K argumentácii žalovaného, že komunikácia medzi žalobkyňou a žalovaným nie je jednoznačná
(odsek 7), súd uvádza, že ani po vykonaní tejto komunikácie medzi stranami sporu žalovaný sám

nevysvetlil, vrátenia akých iných (okrem žalovanej pôžičky) fin. prostriedkov sa má táto komunikácia
týkať. Je dôvodné prisvedčiť argumentácií PZ žalovaného na pojednávaní dňa 3.6.2020, že pojem
„vrátimvšetko“jepojemvšeobecný,avšakzasituácie,keďstranysporunetvrdiliinúpôžičku,ibatú,ktorá
je predmetom sporu, ktorú žalobkyňa poskytla z peňazí, ktoré získala na základe zmluvy o úvere (ods.
16), potom bolo dôvodné komunikáciu na č.l. 79 vyhodnotiť tak, že sa týka pôžičky, ktorú žalobkyňa

poskytla žalovanému a ktorú uplatňuje v tomto spore v rozsahu 10.000,- Eur.

39. Súd vychádzal aj z argumentácie žalobkyne, ktorá upresnila, že uvedená komunikácia sa týka
poskytnutej pôžičky, ktorá je predmetom sporu, pričom žalovaný sám neuviedol svoje vlastné tvrdenia
k predmetnej komunikácii, preto v zmysle ust. § 151 ods. 2 CSP, popretie skutkových okolností, ktoré

uviedla k predmetnej mailovej komunikácií žalobkyňa, sú neúčinné, nakoľko v zmysle § 151 ods. 2 CSP,
ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa, ktorá si uplatnila nárok na zaplatenie sumy 10.000,-
Eur, čo predstavuje 100 % uplatneného nároku, mala úspech vo výške 6.100,- Eur, čo je 61 % jej
úspechu, jej neúspech je 39 %, čo znamená jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22 % (61 - 39).41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,

ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.