Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. október 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/43/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717209009
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jenčová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717209009.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v právnej veci žalobcu: JUDr. Slavomír Dubjel, správca, so sídlom kancelárie

Puškinova 16, 080 01 Prešov, správca majetku úpadcu 101% spol. s.r.o. v konkurze, so sídlom Námestie
svätého Egídia, 058 01 Poprad, IČO: 31 689 116, proti žalovanému: Mesto Poprad, so sídlom: Nábrežie
Jána Pavla II č. 2802/3, 058 42 Poprad, IČO: 00 326 470, zast. Beňo & partners advokátska kancelária
s.r.o., so sídlom: Nám. sv. Egídia č. 40/93, 058 01 Poprad o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na 100% náhradu trov konania, ktoré budú vyčíslené
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na úhradu žalovanej istiny s príslušenstvom. Uviedol,
že dňa 03.09.2007 bola uzatvorená Zmluva o prevode vlastníctva nebytového priestoru - kúpna zmluva
č. 21 /2006 a zmluva o zriadení vecného bremena medzi predávajúcim Mestom Poprad a kupujúcim
101 % spol. s.r.o.. Predmetom zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru - kúpnej zmluvy bol
aj prevod nebytového priestoru č. 6, o výmere 140,17 m2 nachádzajúceho sa na 1. poschodí v budove

súp. č. XXXX na Sobotskom námestí v Poprade - Spišskej Sobote, so spoluvlastníckym podielom na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach budovy o veľkosti XXXXX/XXXXX a spoluvlastníckym
podielom na zastavanom pozemku parcely KNC Č.XXXX 0 výmere 1175 m2 a parc. KNC Č. XXXX 0
výmere 236 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. Spišská Sobota, ktorého veľkosť je
XXXXX/XXXXX. Podľa článku 9 uvedenej Zmluvy sa zmluvné strany okrem iného dohodli na zriadení
vecného bremena v prospech Mesta Poprad, ako oprávneného z vecného bremena, ktoré spočívalo
v práve Mesta Poprad užívať nebytový priestor č.6, o výmere 140,17 m2 nachádzajúci sa v budove

súpisné číslo 1744 zapísanej na LV č. XXXX, Okres Poprad, Obec Poprad, Katastrálne územie Spišská
Sobota. Vecné bremeno sa zriadilo bezodplatne na dobu 15 rokov odo dňa nadobudnutia vlastníctva
nebytového priestoru kupujúcim.

2. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 28.05.2014 sp. zn.: 2K/38/2013, ktoré bolo zverejnené
v Obchodnom vestníku dňa 03.06.2014 (OV č. 104/2014, K010473), súd vyhlásil konkurz na majetok
dlžníka101%,spol.s.r.o..RovnakýmuznesenímboldofunkciesprávcumajetkuúpadcuustanovenýIng.

Dušan Kuruc, správca so sídlom kancelárie Štefánikova 18, 066 01 Humenné. Uznesením Okresného
súdu Prešov zo dňa 17.09.2014 sp. zn.: 2K/38/2013, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa
24.09.2014 (OV č. 182/2014, K018449), súd odvolal Ing. Dušana Kuruca z funkcie správcu majetkuúpadcu 101%, spol. s.r.o. a rovnakým uznesením bol do funkcie správcu majetku úpadcu stanovený
JUDr. Slavomír Dubjel. správca, so sídlom kancelárie Puškinova 16. 080 01 Prešov.

3. Žalobca poukázal na ust. § 45 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení
neskorších predpisov podľa ktorého ak úpadca pred vyhlásením konkurzu uzatvoril zmluvu, ktorej
predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti
alebo strpieť určitú činnosť, správca môže zmluvu vypovedať v dvojmesačnej výpovednej lehote, ak mu
zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva kratšia lehota na vypovedanie tejto zmluvy; zmluvu môže správca

vypovedať aj v prípade, že bola dohodnutá na určitý čas. Správca majetku úpadcu JUDr. Slavomír
Dubjel, listom zo dňa 09.01.2015, ktorý bol žalovanému doručený dňa 13.01.2015 vypovedal zmluvu
o zriadení vecného bremena zo dňa 03.09.2007 s dvojmesačnou výpovednou lehotou, ktorá uplynula
dňa 31.03.2015.

4. Následne žalovaný podal žalobu o neplatnosť výpovede zmluvy o zriadení vecného bremena a o

určenie, že vecné bremeno trvá a konanie je vedené Okresným súdom Poprad pod spisovou značkou
7C/207/2015. Uviedol, že Okresný súd v Poprade rozsudkom zo dňa 05.06.2015, č.k. 7C/207/2015
- 35 určil, že výpoveď zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 09.01.2015 doručená žalobcovi
Mestu Poprad dňa 13.01.2015 je neplatná, teda vecné bremeno trvá. Po podaní odvolania Krajský súd
v Prešove zrušil a vrátil vec späť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Následne Okresný súd v

Poprade rozsudkom zo dňa 08.03.2017 žalobu zo dňa 10.03.2015, ktorou sa žalobca Mesto Poprad
domáhal neplatnosti výpovede zmluvy o zriadení vecného bremena, zamietol ako nedôvodnú a priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

5. Žalobca poukázal na ustanovenie § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a uviedol, že nakoľko

výpoveď zo zmluvy o zriadení vecného bremena je platná, odo dňa uplynutia výpovednej lehoty, t.j.
od 31.03.2015, Mesto Poprad užíva predmetný nebytový priestor bez právneho dôvodu, a teda sa
bezdôvodne obohacuje každým ďalším mesiacom, keďže bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti
vo vlastníctve úpadcu 101%, spol. s r.o. v konkurze. Výšku bezdôvodného obohatenia odvíjal od
znaleckého posudku č. 139/2017 znalca Ing. Miroslava Vaška, v zmysle ktorého obvykle nájomné za

predmetný priestor č. 6 je 51,00 EUR za 1 m2 podlahovej plochy/rok. V zmysle uvedeného je obvyklé
mesačné nájomné znalecky ohodnotené na sumu 595,72 EUR za predmetný nebytový priestor č. 6. Na
predžalobnú výzvu, na dobrovoľné plnenie, žalovaný dobrovoľne nesplnil svoju povinnost' v zmysle nej,
preto žalobca svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil súdnou cestou.

6. Žalovaný navrhol konanie prerušiť, a to na čas až do právoplatného skončenia veci vedenej
pod sp.zn. 7C/207/2015., nakoľko vo veci bolo podané odvolanie a nebola definitívne a právoplatne
vyriešená otázka platnosti, resp. neplatnosti výpovede zmluvy o zriadení vecného bremena. Vzhľadom
na uvedené, je predčasné, aby sa domáhal žalobca vydania bezdôvodného obohatenia v tomto
konaní, keďže je sporné, či užíval žalovaný nehnuteľnosť bez právneho dôvodu a teda sa bezdôvodne

obohacoval, alebo nie. Žalovaný poukázal z opatrnosti, ak by sa súd nestotožnil s jeho návrhom na
prerušenie konania, že medzi stranami sporu už došlo k odovzdaniu a prevzatiu dotknutého nebytového
priestoru. Žalovaný dňa 02.10.2017 nebytové priestory odovzdal a žalobca ich prevzal tak, ako to
vyplýva z Protokolu o odovzdaní a prevzatí nebytového priestoru. Týmto dňom teda žalovaný uvedené
priestory neužíva. Vo vzťahu k predžalobnej výzve žalobcu doručenej žalovanému dňa 16.08.2017

žalovanýuviedol,ženatútovýzvuozaplateniedlžnéhonájomnéhoreagovallistomzodňa22.08.2017,č.
67755/6901/2017, v ktorom žalobcovi oznámil, že doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté o neplatnosti
výpovede zmluvy o zriadení vecného bremena a preto predžalobnú výzvu považoval za predčasnú.
Vzniesol tiež námietku premlčania, nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 11.09.2017. Žalobca
žiada nájomné za každý mesiac tvrdeného užívania nebytového priestoru bez právneho dôvodu a

to počnúc nájomným za mesiac apríl 2015 vrátane, až po mesiac august 2017 vrátane. Začiatok
plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, keď došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. O
tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď
pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať o získaní bezdôvodného obohatenia na jeho
úkor. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu, dochádza okamihom

poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je teda objektivizovaný vedomosťou o skutkových okolnostiach,
z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Žalovaný vzhľadom na uvedené považuje žalobcom
uplatnený nárok za mesiace apríl 2015 až august 2015 a sčasti aj za mesiac september 2015 (11 dní) zapremlčaný v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Žalovaný z dôvodu právnej istoty rozporoval aj
výšku uplatneného nároku. Uviedol, že pokiaľ súd nepristúpi k inému riešeniu, má za to, že s poukazom
na uvedenú skutočnosť je daný dôvod na zamietnutie žaloby.

7. V priebehu konania došlo k právoplatnému skončeniu veci vedenej pod sp. zn. 7C/207/2015,
a to rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co/17/2018-119 zo dňa 21.1.2019, ktorý
zmenil rozsudok Okresného súdu Poprad v konaní o určenie neplatnosti výpovede zmluvy o zriadení
vecného bremena. Odvolací súd žalobe vyhovel, vyslovil neplatnosť výpovede. Proti tomuto rozsudku

odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie a z tohto dôvodu žiadal prebiehajúce konanie prerušiť, a to
do skončenia dovolacieho konania.

8. To, že dovolanie nie je dôvodom na prerušenie konania už riešil aj Ústavný súd SR vo svojom
Uznesení II.ÚS 220/09-15 zo dňa 2.júna 2009: „Podľa právneho názoru ústavného súdu (I. ÚS
21/00) dovolacie konanie totiž nie je zákonnou prekážkou postupu konania taxatívne vymedzenou v

§ 107 až § 111 OSP, a preto všeobecný súd
nemôže nekonať a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že v súvisiacom spore je začaté dovolacie
konanie, a to ani na základe ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pod ktoré nemožno subsumovať mimoriadny opravný

prostriedok,nazákladektoréhosazačínadovolaciekonanie(m.m.I.ÚS3/00).Vzhľadomnauvedenéod
10. novembra 2008, keď bolo právoplatne skončené konanie vedené pod sp. zn. 4 C 204/96, bol okresný
súd povinný pokračovať v konaní i bez návrhu (§ 111 ods. 2 druhá veta OSP), a to bez ohľadu na to, že proti právoplatnému
rozhodnutiu odvolacieho súdu bolo podané v zákonnej lehote dovolanie ako mimoriadny opravný

prostriedok.“

9. Vzhľadom na uvedené súd návrh na prerušenie konania z dôvodu prebiehajúceho dovolacieho
konania zamietol.

10.Podľa § 451 ods. 1 , 2 Občianskeho zákonníka , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj

majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Súd zamietol aj celú žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko bolo právoplatne
rozhodnuté, že výpoveď zmluvy o zriadení vecného bremena je neplatná, a teda na strane žalovaného
tak nemohlo dôjsť ani k bezdôvodnému obohateniu, keďže nebytový priestor užíval oprávnene, nie

z dôvodu, ktorý odpadol. V čase podania žaloby táto nebola zjavne nedôvodná. Podal ju aktívne
legitimovaný subjekt a právny nárok uplatňovaný žalobou by mal zrejme opodstatnenie, ak by v inom
konaní nebolo rozhodnuté inak. Aj tento súd má za to, že vecné právo nie je ale možné ukončiť
výpoveďou podľa § 45 od 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, napr. pri práve prechodu si to
súd nevie predstaviť. Pritom v tomto prípade malo aj zriadené vecné bremeno vplyv na kúpnu cenu,

čím vlastne jeho nedodržaním vznikla zas žalovanému škoda. V každom prípade však s poukazom
na rozhodnutie o neplatnosti výpovede práva vecného bremena je nárok žalobcu v súčasnosti zjavne
nedôvodný, a preto súd rozhodol tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a § 255 ods. 1

C.s.p. Keďže vo veci mal žalovaný plný úspech, vzniklo mu právo na náhradu trov konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 %, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove.Proti výroku I. odvolanie nie je prípustné.

O Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

O Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnésúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany

alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

O Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

O Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno i meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

O Podľa § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené
v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej ujmy nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

O Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak,
aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).