Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. január 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/152/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8600899979
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8600899979.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov

senátu JUD. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v spore žalobcov 1/ X. B., rod. I., narodená
XX.XX. XXXX, bytom T. 9, XXX XX A. A., 2/ M.. H. I., rod. B., narodená XX.XX. XXXX, bytom T. 9,
XXX XX A. A., právne zastúpených JUDr. Jozefom Mižákom, advokátom so sídlom Letná 40, 040 01
Košice, proti žalovanej strane Slovenské národné múzeum - Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku,
ul. Centrálna 258, 089 01 Svidník, právne zastúpenej JUDr. Dašou Komkovou, advokátkou so sídlom
Hlavná 27, 080 01 Prešov, o určenie, že výtvarné umelecké diela autora, národného umelca, prof. Q. B.,
patria do dedičstva po nebohej M. B. o odvolaní žalovanej strany proti rozsudku Okresného súdu Svidník

č.k. 4C/104/2000-838 zo dňa 29.05.2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 4C/104/2000-915 zo
dňa 28..08.2018 takto

r o z h o d o l :

I. M e n í rozsudok v spojení s opravným uznesením tak, že žalobu z a m i e t a.

II. Stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je určenie, že výtvarné umelecké diela národného umelca, prof. Q. B., patria

do dedičstva po nebohej jeho manželke M. B..

II. Obsah rozhodnutia

2. Okresný súd Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol napadnutým rozsudkom a určil,
že výtvarné umelecké diela autora národného umelca prof. Q. B., nar. XX.XX.XXXX a zomrelého
XX.XX.XXXX, ktoré sú špecifikované vo výrokovej časti rozsudku (I.) patria do dedičstva po M. B., rod.

R., ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom M. N. XX, M. - O., boli v čase jej smrti v jej
vlastníctve .Priznal žalobkyniam voči žalovanej strane náhradu trov konania v rozsahu 100 % na účet ich
právneho zástupcu o výške ktorých súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zo zisteného skutkového stavu veci a z
dôkazov, ktoré boli pred súdom vykonané vyplynulo, že dňa 09.10.1975 bola uzavretá darovacia
zmluva medzi vdovou M. B., bytom S. - I., ul. N. XX ako darcom a obdarovaným Československým

štátom - Múzeom ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Z nej vyplýva, že v súlade s vôľou nebohého
manžela národného umelca Q. B., darkyňa darovala ako zákonná dedička pozostalosť z jeho výtvarnej
tvorby 1/ obrazy v počte 500 ks, ktoré boli ocenené umeleckou komisiou menovanou Ministerstvom
kultúry SSR dňa 15.11.1973. Toho času je v Galérií výtvarného umenia v Prešove podľa priloženéhozoznamu dočasne uložených 576 obrazov z ktorých bude patriť na základe tejto zmluvy 500 ks Múzeu
ukrajinskej kultúry vo Svidníku, 40 ks Oravskej galérií na základe darovacej listiny zo dňa 24.01.1973
a zbytok 36 obrazov zostane majetkom darkyne uložených v depozite Múzea ukrajinskej kultúry vo

Svidníku. 2/ 33 ks obrazov z rôznych období jeho tvorby. 3/ klavír (krídlo) s otáčavou stoličkou. 4/
2 ks maliarske stojany. 5/ sadrový odliatok posmrtnej masky a pravej ruky národného umelca Q. B..
6/ fotodokumentáciu a korešpondenciu podľa výberu darkyne zo života a tvorby národného umelca
D. B.. Zo zápisnice z inventarizácie pozostalosti národného umelca Q. B. z 31.08.1977 vyplýva, že,
bola vykonaná inventarizácia celej pozostalosti národného umelca Q. B., ktorá sa nachádza v Múzeu

ukrajinskejkultúryvoSvidníku.Zozápisnice vyplývazoznamdielprevzatýchMúzeomukrajinskejkultúry
vo Svidníku podľa darovacej zmluvy z Galérie výtvarného umenia v Prešove. Ich súpis bol prevedený
na základe zoznamu spísaného pri oceňovaní pozostalosti Q. B. komisiou 15.01.1973. Obsahuje 6
skupín, oleje a tempery, akvarely a gvaše, grafika, pastely, kresby, monotypie. Ďalej zoznam diel a iných
materiálov prevzatých Múzeom ukrajinskej kultúry vo Svidníku od M. B. z S. (pozostalosť rozdelená
do 18 skupín). Zo zápisnice zo dňa 14.10.1976 vyplýva, že dňa 14.10.1976 vykonala M. B. osobný

výber 36 obrazov, ktoré ostávajú jej majetkom a ktoré budú uložené v depozite múzea ukrajinskej kultúry
vo O.. Z listu zo dňa 24.09.1992 označeným ako odstúpenie od darovacej zmluvy adresovanom
Múzeu ukrajinskej kultúry vyplýva, že M. B. odstupuje od zmluvy, pre tieseň a napadne nevýhodné
podmienky , v darovacej zmluve neboli zahrnuté všetky umelecké diela, boli zobraté všetky. Svedok
M.. U. W. (v tom čase riaditeľ Múzea ukrajinskej kultúry) potvrdil, že darkyňu osobne poznal, zmluvu za

múzeum pripravoval pracovník A. T., darkyňa tiež mala nejakého právnika, múzeum toto konzultovalo
na viacerých miestach s právnikmi pretože dar predstavoval hodnotný umelecký fond. Zmluva bola
podpísaná a následne tento fond z M. bol prevezený do O.. Táto bola uzavretá slobodne a vážne,
vyjadrovala vôľu účastníkov najmä jej obsah. Pričom nikto na nikoho nerobil nátlaky. V roku 1976
bola zorganizovaná výstava národného umelca Q. B. a okresné orgány darkyni udelili M. za rozvoj

svidníckeho okresu pričom darkyňa týmto postupom bola veľmi dojatá, nečakala, že sa jej ujde takáto
pocta. Darkyňa ďakovným listom zo dňa 15.10.1976 vyjadrila úprimné a srdečné poďakovanie ktoré sa
jej dostalo pri príležitosti slávnostného otvorenia výstavy národného umelca Q. B. v Múzeu ukrajinskej
kultúryvoSvidníku.ZuzneseniaOkresnéhosúduPrešovzodňa 14.10.1993č.k.D1394/93oprejednaní
dedičstva po poručiteľke M. B. súd zistil, že zanechala závet. Dedičstvo nadobudol závetný dedič, K.

B. okrem iného aj obrazy umiestnené v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku v počte 92 ks.

4. Z hľadiska právneho posúdenia veci pristúpil k posúdeniu platnosti darovacej zmluvy zo dňa
09.10.1975, ktorú uzavrela M. B. so žalovaným ako predbežnej otázky. Súd prvej inštancie v
rozhodnutí uvádza, že vychádza z toho, že darovacia zmluva vzniká súhlasným prejavom vôle darcu

a obdarovaného, jej znakom je bezplatnosť a dobrovoľnosť vrátane predmetu daru, takýto prejav tvorí
aj darovacia zmluva z 09.10.1975. Poukazuje na to, že zobral do úvahy vôľu darkyne spôsobom ako
to vyjadrila vo svojich listoch (bod 16,17,18 odôvodnenia - doriešenie nezrovnalosti a odstúpenie od
darovacej zmluvy), ktoré podľa názoru súdu prvej inštancie majú prednosť pred výpoveďou svedkovu
(M..U., B..T.), preto bolo by neprimeranou tvrdosťou, aby súd za základ zobral tvrdenia svedkov nie

vôľu darkyne, ktorú naviac prezentuje jej korešpondencia so žalovanou stranou spôsobom ako je
vyššie uvedené. Pôvodný žalobca v žalobnom návrhu poukázal, že darovacia zmluva je absolútne
neplatná z dôvodov, že táto je nejasná, nezrozumiteľná, neurčitá a nesplniteľná zo strany zmluvných
strán, nebola uzatváraná. Je všeobecné preukázané, že vzhľadom na obsah listín, darovaciu zmluvu
počet umeleckých diel je nedostatočná identifikácia čo do počtu umeleckých diel takto darovaných,

čo má za následok jej neprehľadnosť, neurčitosť, nezrozumiteľnosť Námietku premlčania vznesenú
žalovanou stranou nepovažoval za dôvodnú.

5. Poukázal na ustanovenia § 180, § 217 ods.1, § 470 ods.1 C.s.p., § 34, § 37, § 39, § 40 ods.1, §
48 ods.1, § 49, § 628 ods.1, 2, § 630, § 123, § 124, § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, článok 20

ods. 1 Ústavy SR.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, podľa ktorého priznal úspešnej strane plnú náhradu
trov konania na účet jej právneho nástupcu, o výške ktorých rozhodne uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia.

7. Opravným uznesením č.k. 4C/104/2000-915 rozhodol súd tak, že: „Opravuje sa rozsudok Okresného
súdu Svidník zo dňa 29.5.2018, sp. zn. 4C/104/2000-838, a to vo výroku I. bod 1 Olejomaľby na strane3 rozsudku tak, že sa doplňuje o položku č. 73. Krivý jarok, rok 1944, technika: olej, lepenka, rozmer
(cm): 58x73,2“.

8. Opravné uznesenie vydal súd z dôvodu, že došlo k zrejmej nesprávnosti pri vyhotovovaní rozsudku
a k nesprávnemu označeniu jedného z umeleckých diel špecifikovaného vo výroku rozsudku.

III. Obsah odvolania žalovanej strany a obsah vyjadrenia k odvolaniu

9.Protirozsudkusúduprvejinštanciepodalaodvolaniežalovanástrana.Navrhla,abyodvolacísúdnávrh
v celom rozsahu zamietol, zmenil napadnutý rozsudok a priznal jej náhradu trov konania. Poukazuje na
to, že zo strany súdu prvej inštancie došlo k závažným procesným pochybeniam, ako aj hmotnoprávnym
pochybeniam. Procesnoprávne pochybenie považuje v prvom rade v tom, že neskúmal súd, či takto
označená žalovaná Slovenská republika, zastúpená Múzeum ukrajinskej kultúry Svidník je alebo nie je
pasívne nelegitimovaný a neskúmal, či na takto podanej žalobe je alebo nie je daný naliehavý právny

záujem. Súd sa nedostatočne vyrovnal s ust. § 64 C.s.p., nedostatkom spôsobilosti byť účastníkom
konania. Poukazuje na to, že z dedičského rozhodnutia po M. B. vyplýva, že táto zomrela ako bezdetná,
bez akýchkoľvek príbuzných. Pôvodný žalobca bol synovcom Q. B., teda neprichádza do úvahy ako
zákonný dedič. Súd sa s uvedenou otázkou náležitým spôsobom nevyrovnal, pretože v závete sa
nespomína a neodkazuje celý majetok na časť nedotknutú závetom a potom nastupujú zákonní dedičia.

Zo závetu je zrejmé, že poručiteľka jasne prejavila svoju vôľu darovať pôvodnému žalobcovi len
obmedzenú časť majetku. Z početného množstva ustálenej judikatúry vyplýva, že naliehavý právny
záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou môže dosiahnuť
odstránenie spornosti práva, alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Súd ďalej pripustil dňa 14.11.2011
ďalší návrh na zmenu žaloby. O tomto rozhodol tak, že nepripúšťa zmenu návrhu žaloby, následne

odvolací súd pripustil požadovanú zmenu. Poukazuje ďalej na to, že podľa § 77 ods. 2 C.s.p. na zmenu
žaloby,najejspäťvzatie,nauznanienárokujepotrebnýsúhlasvšetkých,ktorívystupujúnajednejstrane.
Má tým na mysli, že účastníkmi mali byť všetci účastníci konania v dedičstve a ide o nerozlučných
spoločníkov.Ztohtodôvodumalabyťžalobazamietnutá.Neustálilsprávneokruhúčastníkovzdarovacej
zmluvy. Poukazuje na to, že vrátenia daru podľa § 630 sa môže darca domáhať vtedy, ak sa obdarovaný

správa k darcovi hrubo alebo porušuje dobré mravy. Môže sa vrátenia daru domáhať, ak prejaví vôľu
smerujúcu k zmareniu účinkov. Nebolo preukázané, aby k takémuto úkonu došlo. Pokiaľ súd poukazuje,
že listom zo dňa 24.09.1992 označeným ako odstúpenie od zmluvy k takémuto úkonu, tak to môže dôjsť
v zmysle § 47 iba v prípade, ak to bolo dohodnuté, alebo zo zákonných dôvodov. V prípade, pokiaľ
by došlo k jednostrannému úkonu spočívajúcemu v odvolaní darovania, išlo by o majetkové právo,

ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Poukazuje na to, že testamentárny
dedič zdedil podiel umeleckých diel, ktoré sa nachádzali v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku a ktoré
M. B. odkázala testamentárnemu dedičovi. Žalobkyne nepreukázali tvrdenie o neplatnosti právneho
úkonu. Súd sa nevysporiadal so zmenou žalobného návrhu, ktorý bol adresovaný súdu 14.11.2011,
keďže upravil počet obrazov na 617, predložená zmena petitu bez uvedenia dátumu v počte 891 alebo

nepripustená zmena žaloby, o ktorej súd rozhodol protizákonne výrokom napadnutého rozhodnutia v
počte autorských diel 579. Súd sa nevyrovnal s námietkami, že vec patriaca do dedičstva musí existovať
právny vzťah k uvedenej hnuteľnej veci. Uvádzajú sa rozhodnutia i obrazy, ktoré M. B. odkázala závetom
Oravskejgalérii.Ďalejsanachádzajúdiela,ktorésúvovlastníctveOravskejgalérieatániejeúčastníkom
konania. Ďalej sa súd nevyrovnáva s ďalšími dôkazmi žalovanej, ktorá preukázala, že obrazy boli

odpredané Q. B. za jeho života. Ide o položky 122, položky 267886, ktoré predala poručiteľka. Žalovaná
strana podala odvolanie aj proti uzneseniu, ktorým súd opravil svoje opravné uznesenie. Navrhla, aby
súd žalobu v celom rozsahu zamietol, zmenil napadnutý rozsudok, vrátane napadnutého opravného
uznesenia.

10. K odvolaniu žalovanej strany podala písomné vyjadrenie strana žalobkýň. Navrhli napadnutý
rozsudok potvrdiť ako vecne správny a priznať im náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100
%. Zo žalobného petitu vyplýva, voči komu žaloba smeruje. Vyplýva aj to, čo je predmetom súdneho
sporu a námietky považuje za irelevantné. Pôvodný žalobca bol závetným dedičom, ktorého závet nie
je právne spochybniteľný, čo sa preukázalo aj súdnym sporom. V zmysle § 461 ods. 1 a 2 uvoľnený

dedičský podiel nie je dôvodom nededenia na strane závetného dediča. Uvoľnený dedičský podiel sa
nevzťahuje k majetku poručiteľa, ale k osobe dediča. Ak nededí závetný dedič, toho času žalobca, ktorý
však dedičstvo neodmietol, nezomrel, nebol vydedený a poručiteľ nestanovil náhradného dediča, až
potom by takto uvoľnený podiel mohol prejsť na zákonného dediča. Do práv pôvodného žalobcu pojeho smrti vstúpili jeho manželka a dcéra, ktoré sú vlastníčkami všetkých výtvarných diel národného
umelca Q. B., a to tých, ktoré boli predmetom absolútne neplatnej darovacej zmluvy zo dňa 09.10.1975.
Zo života darkyne jasne vyplývajú prejavy jej vôle k odstúpeniu od darovacej zmluvy, a to listinami zo

dňa 05.09.1983, 07.08.1984 a 24.09.1992. Týmito listami sa darkyňa dožadovala svojho vlastníctva k
obrazom a vyplýva z nich aj to, že ju nepovažovala za platne uzavretú. Súčasťou darovacej zmluvy nikdy
nebol zoznam diel a netvoril jej súčasť. Nedošlo k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní ,darujúca
ich nemala v držbe v čase podpísania zmluvy, a preto nevedela, čo daruje a obdarovaný nevedel, aký
konkrétny predmet daru prijíma. V čase uzatvárania zmluvy neboli diela vyšpecifikované. Súd skúmal

aktívnu a pasívnu legitimáciu, konal s určeným žalobcom, neskôr jeho dedičmi. Preukázaný naliehavý
právny záujem skonštatoval. Žalobkyne sú oprávnenými osobami domáhať sa dedičstva spôsobom, ako
je to uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku),
po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou sporu, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody,

preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 C.s.p.), nariadil pojednávanie, zopakoval dokazovanie a dospel k záveru, že boli splnené
podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením podľa ustanovenia
§ 388 C.s.p.

12. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na určenie, že veci patria do dedičstva podľa § 382 C.s.p. na
daný právny vzťah je potrebné okrem ustanovení tak, ako to uviedol prvoinštančný súd aplikovať aj
ustanovenie§§ 460, 461, 477 Občianského zákonníka. Odvolací súd vyzval strany na vyjadrenie sa k
použitiu vyššie citovaných ustanovení Občianského zákonníka.

13. Žalobkyne sa nevyjadrili.

14. Žalovaná strana vo svojom vyjadrení uviedla, že v čase prejednania dedičstva predmet sporu
nebol prejednaný, pretože predmetné obrazy boli vo vlastníctve žalovanej. Poručiteľka svojou vôľou
v závete odkázala len časť svojho hnuteľného majetku, pričom súd sa musí vyporiadať aj s

otázkou vydržania hnuteľných vecí. Poukazovali vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach na viaceré
rozhodnutia Najvyšších súdov, Ústavného súdu, podľa ktorého účastníkmi konania sú v sporových
veciach tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi. Právny názor k otázke
použitia k § 460 O.z. vyjadril aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí 14Co/89/2008, kde poukázal, že v
sporoch s inými osobami týkajúcich sa vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva majú všetci

dedičia postavenie nerozlučných spoločníkov. Poukazuje na to, že v dedičskom konaní, ktoré sa viedlo
na Okresnom súde Svidník pod sp.zn. 20C/55/2003 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove
pod sp.zn. 4Co/67/2009 sa jasne deklaruje, že do dedičstva patrilo 92 obrazov, ktoré po právoplatnosti
rozhodnutia boli vydané. Túto skutočnosť potvrdil aj pôvodný žalobca. Navrhuje žalobu zamietnuť a
priznať im náhradu trov konania.

15. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci preskumávaným rozsudkom správne, ak žalobe
o určenie, že konkrétne umelecké diela autora národného umelca, prof. Q. B., patria do dedičstva po
poručiteľke M. B., vyhovel.

16. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené, pričom
prvoinštančný súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností pre
rozhodnutie vo veci. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie vo
vzťahu k jeho rozhodnutiu ohľadne splnenia podmienok pre prijatie záveru o úspešnosti podanej žaloby.

Svoje závery odôvodňuje nasledovnými argumentmi.

17. Z výsledkov dokazovania vyplývajú tieto základné skutkové závery. Poručiteľka M. B. na základe
rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava - Mesto č. D 2479/71 zo dňa 07.12.1971 nadobudla dedičstvona umeleckú pozostalosť po nebohom manželovi, národnom umelcovi prof. Q. B.. Dňa 09.10.1977
uzavrela darovaciu zmluvu ako darca s obdarovaným Československým štátom, Múzeom ukrajinskej
kultúry vo Svidníku, ktorým darovala Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku ako zákonná dedička

pozostalosť s jeho výtvarnej tvorby uvedenú v čl. 1 tejto darovacej zmluvy a ďalej klavír, maliarske
stojany a sádrový odliatok posmrtnej masky a pravej ruky národného umelca Q. B.. Závetom zo dňa
22.04.1993 zanechala po svojej smrti svoj podiel umeleckých obrazov nachádzajúcich sa v Múzeu
ukrajinskej kultúry vo Svidníku K. B.. Okresný súd v Prešove v dedičskej veci po poručiteľke M. B.,
rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX rozhodol uznesením, ktorým potvrdil nadobudnutie

dedičstva závetnému dedičovi K. B., nar. XX.XX.XXXX. Z uznesenia Okresného súdu Prešov D 1394/93
Dnot 592/93 zo dňa 14.10.1993 vyplýva, že súd potvrdil nadobudnutie dedičstva, ktoré pozostávalo
zo zostatku na sporožírovom účte, zariadenia obývacej izby, akcií získaných v kupónovej privatizácii a
presne vyšpecifikovaných obrazov, umiestnených v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 05.10.1998. Otázka platnosti závetu bola s definitívnou platnosťou vyriešená
v súdnom konaní, ktoré prebiehalo na Okresnom súde Svidník pod sp. zn. 2C/55/2003. Okresný súd

Svidník svojim rozsudkom č.k. 2C/55/2003-254 zo dňa 20.01.2009 návrh na vyslovenie neplatnosti
závetu zamietol. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v konaní vedenom pod sp. zn. 4Co/67/2009,
a to rozsudkom 4Co/67/2009-295 zo dňa 24.06.2009 napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.08.2009.

18. Odvolateľ ako jeden z dôvodov pre podanie odvolania a ako jeden z dôvodov pre prijatie záveru o
nesprávnosti napadnutého rozsudku, považuje aj súdom prvej inštancie nesprávne vyhodnotenú otázku
aktívnej vecnej legitimácie.

19. V prejednávanej veci ide o určenie, či poručiteľka bola ku dňu smrti vlastníčkou predmetných

hnuteľných vecí označených žalobcami. Za tohto stavu pre rozhodnutie vo veci je významné vyriešenie
otázky procesného práva, čí má závetný dedič poručiteľa aktívnu legitimáciu v spore o určenia
vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré nie sú predmetom závetu. Odvolací súd tak za zásadnú
a prvoradú pre rozhodnutie v danej veci považoval vyrovnanie sa s tým, či pôvodný žalobca a od
neho následne jeho dedičia, teda súčasní žalobcovia, majú aktívnu vecnú legitimáciu v danom spore o

určenie vlastníckeho práva k hnuteľným veciam, ktoré majú patriť do dedičstva po poručiteľke M. B..

20. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu,
o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca
vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je
žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom
procesnom práve používa pojem vecná legitimácia.

21. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia
vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom
určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého

hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho
vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o
sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho
oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom
žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je

nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn.3Cdo/192/2004).

22. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny

nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou
súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade,
že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví,neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010,
sp. zn. 2Cdo/205/2009).

23. Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako
strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje
subjektívne práva.

24. V prejednávanej veci ide o posúdenie aktívnej vecnej legitimácie žalobcov a ich právneho

predchodcu ako závetného dediča vo veci určenia predmetu dedičstva.

25.Pôvodný žalobca tvrdil,žejenositeľomhmotnoprávnejpovinnosti,oktorúvkonaníide,svojuaktívnu
legitimáciu zdôvodňoval tým, že majetok poručiteľa prechádza na dedičov okamihom smrti poručiteľa
podľa ust. § 460 OZ.Podľa žalobcov sú vlastníkmi všetkých výtvarných diel národného umelca Q. B.,
jednak tých, ktoré boli predmetom absolútne neplatnej darovacej zmluvy zo dňa 09.10.1975 a tiež tých,

ktoré boli vlastníctvom M. B. po jej manželovi a boli prevzaté do Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku. .
26. Žalovaná strana namietala otázku aktívnej legitimácie pôvodného žalobcu a následne žalobkýň s
tým,žetítodedičianiesúprávnyminástupcami,a zákonnýmidedičmipoM.B.azávetombolaodkázaná
závetnému dedičovi určitá hnuteľná vec. Nárok závetného dediča nie je ani v zákone ustálený, aby sa
mohol domáhať ďalších zákonných dedičských práv, ktoré mu fakticky neprináležia, ako je tomu v danej

prejednávanej veci.

27. Súd prvej inštancie v svojom rozhodnutí pri riešení otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a
neskôr žalobkýň poukazuje na to, že pôvodný žalobca bol závetným dedičom, terajšie žalobkyne sú
dedičmi po závetnom dedičovi, pričom pôvodný žalobca zdedil hnuteľné veci. Súd prvej inštancie má za

to, že strany sporu rešpektujú právoplatné rozhodnutie o dedičskom konaní po poručiteľke M. B., vedené
pod sp. zn. D 1394/93. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie považoval pôvodného žalobcu
ako závetného dediča za univerzálneho nástupcu poručiteľky s tým, že poručiteľka odkázala všetok
hnuteľný majetok tomuto dedičovi zo závetu. S týmto záverom odvolací súd nesúhlasí a nevyplýva to
zo záverov vykonaného dokazovania.

28. Z obsahu závetu, ktorý učinila poručiteľka a ktorý sa stal následne predmetom potvrdenia dedičstva
závetnému dedičovi vyplýva, že závet bol spísaný M. B. dňa 22.04.1993. Z neho vyplýva, že v
záujme usporiadania svojich majetkových záležitostí učinila poručiteľka rozhodnutie, ktorým prehlásila,
že všetok svoj hnuteľný majetok, nábytok, zariadenie a ostatné veci, okrem kuchynskej linky, ktoré sa

nachádzajú v dome č. XX M. hati v O. v M., sú jej vlastníctvom. Tento hnuteľný majetok, ako aj hotovosť
na sporožírovom účte dáva pre prípad smrti do vlastníctva K. B.. Okrem toho do vlastníctva menovaného
dáva po smrti aj podiel umeleckých obrazov nachádzajúci sa v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku.
Splnomocňujemenovanéhoprávoplatnejednaťvrôznychzáležitostiachmajetkovéhofonduumeleckých
diel hore menovaného múzea. Želá si, aby K. B. v I. zabezpečil dvojitý prekrytý hrob pre zosnulých

rodičov nebohého manžela a aby po jej smrti zabezpečil svoje posmrtné záležitosti. Túto svoju vôľu
potvrdila svojim podpisom.

29. Okresný súd v Prešove v dedičskej veci po poručiteľke M. B., rod. R., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej
XX.XX.XXXX rozhodol uznesením, ktorým potvrdil nadobudnutie dedičstva závetnému dedičovi K. B.,

nar. XX.XX.XXXX. Z uznesenia Okresného súdu Prešov D 1394/93 Dnot 592/93 zo dňa 14.10.1993
vyplýva, že súd potvrdil nadobudnutie dedičstva, ktoré pozostávalo zo zostatku na sporožírovom účte,
zariadenia obývacej izby, akcií získaných v kupónovej privatizácii a presne vyšpecifikovaných obrazov,
umiestnených v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 05.10.1998.

30. Podľa ustanovenia § 460 Občianského zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

31.Podľaustanovenia §461Občianskehozákonníka,dedísazozákona,zozávetualebozobochtýchto
dôvodov. Ak nenadobudne dedičstvo dedič zo závetu, nastupujú namiesto neho dedičia zo zákona. Ak
sa nadobudne zo závetu len časť dedičstva, nadobúdajú zvyšujúcu časť dedičia zo zákona.

32. Podľa § 477 Občianskeho zákonníka, v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely
alebo veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí,
že podiely sú rovnaké.33. V zmysle § 461 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa dedí zo zákona zo závetu, alebo z oboch titulov.
Občiansky zákonník a ani iný právny predpis výslovne pojem „dedič zo závetu“ nedefinuje, považovať

zaň možno osobu, ktorá po poručiteľovi reálne nadobudla majetok z toho titulu, že ju poručiteľ vo vzťahu
k danému majetku ako dediča povolal. Vyžaduje sa teda, aby daný závet bol platný a osoba v ňom
označená na základe prejednania dedičstva z titulu tohto závetu nadobudla majetok v ňom uvedený.
Predmetom dedenia je majetok poručiteľa, ktorý sa označuje ako dedičstvo alebo pozostalosť. Dedenie
zo závetu je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ prejavuje svoju vôľu rozhodovať o svojom

majetku po smrti. Prejav vôle musí byť výslovný a musí byť z neho zrejmé, čo chcel ním poručiteľ vyjadriť
a navyše musí spĺňať formu požadovanú zákonom.

34. Vychádzajúc zo závetu, ktorý učinila poručiteľka, je zrejmé, že sa rozhodla nakladať s vecami,
ktoré v čase smrti boli v jej vlastníctve a jasne a zrozumiteľne vymedzila predmet závetu aj vo
vzťahu k umeleckým dielam, ktoré boli v jej vlastníctve, pričom jasne a konkrétne vymedzila, že svoj

podiel na umeleckých dielach, ktoré sa nachádzajú v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku, odkazuje
označenému závetnému dedičovi. Z ďalších skutkových zistení v danej veci vyplýva, že rozsah
tohto majetku bol v závete poručiteľky stanovený podľa formulácie závetu a výkladu vôle podľa
ktorej poručiteľka odovzdáva svoje vlastníctvo na umeleckých dielach, ktoré sa nachádzajú v Múzeu
ukrajinskejkultúryoznačenémudedičovi.Rozsahmajetkuporučiteľkadefinovala,konkretizovala,ktorým

majetkom pre prípad smrti disponuje a ktorý majetok je predmetom dedičstva. Ak by poručiteľka mala
v úmysle, aby všetok majetok vo vzťahu k umeleckým dielam odkázala závetnému dedičovi, aby mu
tento majetok pripadol, zvolila by všeobecnejšie vyjadrenie svojho zámeru, než vymenovanie svojho
podielu v umeleckých dielach v Múzeu ukrajinskej kultúry. Vo svojom závete vymenovala jednotlivé
položky, jednotlivé hnuteľné veci, ktoré odkazuje dedičovi zo závetu. Špecifikovala teda majetok,

ktorý má tomuto dedičovi pripadnúť. O jej vôli a zámere tento majetok prenechať tomuto dedičovi
svedčia aj následné ďalšie listinné dôkazy, napríklad jej výzva adresovaná Múzeu ukrajinskej kultúry vo
Svidníku dňa 25.02.1993 a následná odpoveď Múzea ukrajinskej kultúry vo Svidníku zo dňa 02.03.1993,
označené ako potvrdenie o majetku, z ktorého vyplýva, že múzeum oznamuje M. B., že v súvislosti s jej
žiadosťou zo dňa 25.02.1993 potvrdzuje, že v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku má deponovaných

92 výtvarných diel nebohého manžela, národného umelca Q. B., uvedených v depozitných reverzoch
č. 1/U-1976, 2-U-1976 a 3-U-1976.

35. Vychádzajúc z obsahu rozhodnutia Okresného súdu v Prešove v dedičskej veci po poručiteľke súd
potvrdil nadobudnutie dedičstva závetnému dedičovi K. B., nar. XX.XX.XXXX. Z uznesenia Okresného

súduPrešovD1394/93Dnot592/93zodňa14.10.1993vyplýva,žesúdpotvrdilnadobudnutiededičstva,
ktoré pozostávalo zo zostatku na sporožírovom účte, zariadenia obývacej izby, akcií získaných v
kupónovej privatizácii a presne vyšpecifikovaných obrazov, umiestnených v Múzeu ukrajinskej kultúry
vo Svidníku. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 05.10.1998.

36. Na základe uvedeného tak možno zhrnúť, že závetný dedič, alebo dedič zo závetu nevstúpil ako
dedič zomrelej domnelej majiteľky všetkých umeleckých obrazov, ktoré podľa tvrdenia žalobcu boli
predmetom neplatnej darovacej zmluvy, a teda i do práva na vydanie takýchto diel. Poručiteľka presne
stanovila rozsah majetku, pričom je potrebné vychádzať aj z konania o dedičstve, kedy dedičovi zo
závetu bolo zrejmé, aké aktíva nadobúda, aký majetok nadobúda po poručiteľke na základe závetu.

Dedičské konanie bolo právoplatne ukončené, dedičstvo bolo potvrdené tomuto testamentárnemu
dedičovi a tento dedič zo závetu dedičstvo prijal aj napriek tomu, že podľa jeho tvrdení a vedomostí, ktoré
vyplývajú z jeho výpovede malo vyplývať, že ku dňu svojej smrti poručiteľka mala byť vlastníčkou aj iných
umeleckých diel, než tých, ktoré boli potvrdené v dedičskom konaní. Ak vznikne pochybnosť o obsahu
právneho úkonu, teda závetu z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti, napríklad aj vo vymedzení

majetku, o ktorom sa koná, je potrebné sa pokúsiť pomocou výkladu právneho úkonu o odstránenie
takejto nejasnosti a vedľa znenia textu listiny zisťovať všetky okolnosti, za ktorých bol prejav vôle o
ustanovení závetného dediča učinený, ak je možné z nich vyvodiť skutočnú vôľu poručiteľa. (Porov.
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.12.2002 sp. zn. 30Cdo/1143/2002 alebo zo dňa 21.10.2015
sp. zn. 21Cdo/2094/2015).

37. V danom prípade poručiteľka M. B. napísala a podpísala za svojho života listinu nazvanú závet,
ktorým odkázala presne stanovený rozsah svojho majetku pôvodnému žalobcovi.38. Uvedený majetok pôvodný žalobca nadobudol tak ako bol vymedzený v závete poručiteľky a v
uznesenísúduopotvrdenídedičstva. Potvrdenímdedičstva prešloibadedičstvošpecifikovanévzávete
a v uznesení o nadobudnutí dedičstva reálne prešlo na dediča zo závetu teda pôvodného žalobcu.

39. Z pohľadu aktívnej legitimácie dediča zo závetu vzhľadom na rozsah majetku, ktorý poručiteľka v
testamente definovala, potom závetný dedič a to pôvodný žalobca nemal aktívnu legitimáciu k podaniu
žaloby o určenie vlastníckeho práva k tým hnuteľným veciam, ktoré sa nestali predmetom dedenia na
základe závetu a v dôsledku toho ani jeho zákonní dedičia súčasní žalobcovia.

40. Súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil otázku aktívnej legitimácie pôvodného žalobcu a od nej
sa odvíjajúcej aktívnej legitimácie žalobkýň. Pokiaľ poukazoval na závery odvolacieho súdu v uznesení
č.k. 21Co/43/2014-653 zo dňa 31.03.2015, tak je potrebné uviesť, že odvolací súd v zrušujúcom
uznesení vyslovil, že žalobca je oprávneným subjektom na podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva.
Potrebné je však rozlíšiť medzi stranou konania, pre ktorú stačí, ak podá žalobu a v takom prípade sa

stáva žalobcom, či však bude žalobca v konaní úspešný závisí to od toho, či je skutočne účastníkom
hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca svoj nárok odôvodňuje.

41. Odvolací súd pristúpil na základe podaného odvolania a z vyššie vymedzených dôvodov k zmene
napadnutého rozsudku v spojení s opravným uznesením tak, že žalobu zamietol (§ 388 C.s.p.).

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ustanovením § 257 C.s.p.

43. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

44. Podľa ustálenej súdnej praxe (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009,
5Cdo 67/2010, 3 MCdo 46/2012) je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne
okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania

výnimočne prihliadnuť. Aplikácia ustanovenia § 257 C.s.p. je pritom možná, iba v prípade existencie
zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v okolnostiach
danej veci alebo v okolnostiach na strane sporových strán. Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania podľa § 257 vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok, dôvody hodné osobitného
zreteľa a výnimočné okolnosti.

45. Z komentárov k citovanému zákonnému ustanoveniu vyplýva, že jeho účelom je umožniť súdu
zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko
kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach

ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad
náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým
zásadou úspechu v konaní (§ 255 C.s.p.). Aplikácia ust.§ 257 C.s.p. pri rozhodovaní o náhrade trov
konaniaprichádzadoúvahyvprípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhrady

trov konania podľa § 255 C.s.p., súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí
byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako
aj v okolnostiach u strán sporu.

46. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanom prípade ide o výnimočnosť prípadu. Do popredia
vystupuje výrazne výnimočná povaha sporu, okolnosti sporu za ktorých došlo k začatiu konania.
Pôvodný žalobca K. B. bol v priebehu súdneho konania starobným dôchodcom, trpel zdravotnými
problémami. Dedičia sa rozhodli pokračovať v začatom súdnom konaní, na čo odvolací súd prihliada.
Tieto vyššie opísané dôvody majú vplyv na nepriznanie náhrady trov úspešnej strane sporu.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov (§ 3 ods. 9 zákona
číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).