Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. apríl 2019

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 31Cb/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116216593
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2019:1116216593.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu : ERS

Holding, spol s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06 Bratislava-mestská časť Podunajské Biskupice,
IČO 35 702 982, zast. JUDr. Tomáš Balážik, advokát, Šamorínska 10, 821 06 Bratislava-Podunajské
Biskupice, proti žalovanému: Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s., so sídlom Štefánikova 27, 814
99 Bratislava, IČO 00 682 420, v konaní o neexistencii povinnosti plniť z notárskej zápisnice, eventuálne
o neexistencii dlhu

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žiadnej zo strán n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava dňa 04.08.2016 domáhal určenia
neplatnosti právneho úkonu, a to notárskej zápisnice č. N 1149/11, Nz 54575/11, NCRIs 5574/11 zo
dňa 12.12.2011 spísanej na Notárskom úrade Banskobystrická 16, 811 06 Bratislava notárom JUDr.
Deziderom Ravlukom. Predmetnú žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť BAU-RENT spol. s. r.o., IČO:
35 834 625, so sídlom Pekárska 11, 917 01 Trnava (ďalej len „BAU-RENT spol. s.r.o.“ alebo aj ako
„dlžník“) uzatvorila ako dlžník dňa 18.10.2006 so žalovaným Úverovú zmluvu č. UNB-51925-2006 v
znení Dodatku č. 1 zo dňa 05.03.2009 a Dodatku č. 2 zo dňa 12.01.2010 (ďalej len ako „Úverová

zmluva č. 1“). Predmetom Úverovej zmluvy č. 1 bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo zdrojov
Nordickejinvestičnejbankyvprepočtevsume1.161.787,16eursozáväzkomdlžníkasplácaťposkytnutý
úver štvrťročne v 26 za sebou nasledujúcich splátkach počnúc mesiacom marec 2007 až do úplného
splatenia úveru mesiacom september 2014. Spoločnosť BAU-RENT spol. s.r.o. uzatvorila ako dlžník
dňa 14.02.2007 so žalovaným Úverovú zmluvu č. UNB-52381-2006 v znení Dodatku č. 1 zo dňa
26.04.2007, Dodatku č. 2 zo dňa 05.03.2009 a Dodatku č. 3 zo dňa 12.01.2010 (ďalej len ako „Úverová
zmluva č. 2“). Predmetom Úverovej zmluvy č. 2 bolo poskytnutie peňažných prostriedkov zo zdrojov

Nordickejinvestičnejbankyvprepočtevsume1.460.532,43eursozáväzkomdlžníkasplácaťposkytnutý
úver štvrťročne v 30 za sebou nasledujúcich splátkach počnúc mesiacom jún 2007 až do úplného
splatenia úveru mesiacom december 2014. Spoločnosť BAU-RENT spol. s r.o. uzatvorila ako dlžník dňa
12.12.2011 so žalovaným Dohodu o splácaní splatného dlhu č. UNB-5195-2006 a č. UNB-52381-2006
(ďalej len ako „dohoda o splácaní dlhu“), z dôvodu omeškania dlžníka so splácaním istiny úverov a
úrokov z poskytnutých úverov z Úverovej zmluvy č. 1 a 2. Predmetom dohody o splácaní dlhu
bol záväzok Dlžníka splácať zostatok istiny z Úverovej zmluvy č. 1 v sume 771.047,69 eur formou

mesačných splátok vždy k 21. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom január 2012
až do úplného splatenia úveru mesiacom december 2021; zostatok istiny z Úverovej zmluvy č. 2 v sume
1.093.589,19 eur formou mesačných splátok vždy k 21 dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc
mesiacom január 2012 až do úplného splatenia úveru mesiacom december 2021. Na zabezpečeniepohľadávok a ich príslušenstva, ktoré vznikli na základe týchto zmlúv žalobca vo Vyhlásení o ručiteľskom
záväzku č. UNB-5195-2006 a UNB-52381-2006 zo dňa 12.12.2011 (ďalej len ako „vyhlásenie o
ručiteľskom záväzku“), prevzal ručenie za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom.

Vyhlásenieoručiteľskomzáväzkujeobmedzenélendovýškynesplatenéhozáväzkudlžníkaspoločnosti
BAU-RENT spol. s.r.o., podľa splátkových kalendárov vo vyhlásení uvedených a ručiteľ nie je povinný
zaplatiť celý dlh v celosti. Dňa 12.12.2011 bola spísaná Notárska zápisnica č. N 1149/11, Nz 54575/11,
NCRIs 5574/11 zo dňa 12.12.2011 na Notárskom úrade Banskobystrická 16, 811 06 Bratislava notárom
JUDr. Deziderom Ravlukom (ďalej len „notárska zápisnica“). Predmetom notárskej zápisnice bol právny

záväzok nasledovných subjektov, a to žalovaného ako osoby oprávnenej, dlžníka BAU - RENT spol.
s.r.o.akoosobypovinnejč.1ažalobcuakoosobypovinnejč.2.Právnymdôvodomnaspísanienotárskej
zápisnice boli Úverová zmluva č. 1, Úverová zmluva č. 2, dohoda o splácaní dlhu a vyhlásenie o
ručiteľskomzáväzku.Vzmyslenotárskejzápisnicebymalabyťpredmetomplneniapovinnosťpovinného
1 a povinného 2, t.j. žalobcu zaplatiť 771.047,69 eur s príslušenstvom a sumu 1.093.589,19 eur s
príslušenstvom najneskôr do 21.12.2021, čo by mal byť deň splatnosti a súhlas povinných s tým, aby

predmetná notárska zápisnica bola vykonateľným exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučného poriadku v rozhodnom znení (ďalej len „Exekučný poriadok“). Predmetná
notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie osoby povinnej 1 a žalobcu o uznaní dlhu. Predmetná notárska
zápisnica je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko v nej podľa § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka absentuje jasné, určité a zrozumiteľné vyjadrenie, a to konkrétne a individuálne určenie

právneho záväzku osoby povinnej zo záväzkového právneho vzťahu, presné a určité určenie
času plnenia, uvedenie, na akú skutočnosť sa má toto plnenie viazať, jasné a určité určenie vzťahu
notárskej zápisnice a ručiteľského vyhlásenia žalobcu, na ktoré sa notárska zápisnica odvoláva, jasné
a zrozumiteľné určenie, na základe akého právneho úkonu mal vzniknúť záväzok žalobcu uvedený
v notárskej zápisnici. Notárska zápisnica obsahuje len neurčitý a nejasný odkaz na Úverovú zmluvu

č. 1 a č. 2, dohodu o splácaní splatného dlhu, pričom žalobca nie je zmluvnou stranou uvedených
záväzkovo-právnych vzťahov, z čoho vyplýva, že z týchto zmlúv a dohody o splácaní splatného dlhu
mu nevzniká žiaden záväzok. Notárska zápisnica obsahuje v čl. II len nejasné a neurčité určenie času
plnenia. V nadväznosti na uvedené poukázal na reštrukturalizáciu osoby povinnej č. 1 spoločnosti BAU
- RENT spol. s.r.o., ktorá je hlavným úverovým dlžníkom z Úverových zmlúv č. 1 a 2 voči žalovanému,

na podklade ktorých bola notárska zápisnica spísaná. Vzhľadom na predmetnú reštrukturalizáciu by
malo dôjsť k zmene obsahu záväzku. Žalovaný na jej základe ignorujúc reštrukturalizáciu hlavného
úverového dlžníka BAU - RENT spol. s.r.o. podal návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora
JUDr. Miroslava Šupu, sp. zn. 39Er/4277/2015-221, EX 553/2015 nakoľko má za to, že splatnosť
pohľadávokužnastala.Vzmysletextuzápisnicevšaksplatnosťceléhodlhunastanenajskôr21.12.2021,

podľa schváleného reštrukturalizačného plánu dlžníka spoločnosti BAU - RENT spol. s.r.o. časť B
záväzná časť plánu, kapitola B sa dlžník spoločnosť BAU- RENT spol. s.r.o. na základe tohto plánu a
v súlade s jeho podmienkami zaviazal, že zabezpečenému veriteľovi Slovenskej záručnej a rozvojovej
banke a.s. (žalovanému) uhradí zistené zabezpečené pohľadávky v rozsahu 100 % formou splátok
najneskôr do 30.06.2020. Vzhľadom na akcesorickú povahu ručenia by sa potom čas plnenia žalobcu

mal odvíjať od platobnej disciplíny hlavného úverového dlžníka BAU - RENT spol. s.r.o. Žalobca má
za to, že notárska zápisnica je absolútne neplatným právnym úkonom, nakoľko v nej podľa § 39
Občianskeho zákonníka svojim obsahom odporuje zákonu a je v rozpore s dobrými mravmi, keďže
vzhľadom na neurčitý obsah notárskej zápisnice žalovaný by mohol žiadať od žalobcu plnenia či už
na základe ručenia, prevzatia dlhu, pristúpenia k záväzku, spoludlžníctva či uznania dlhu. Žalovaný tak

vytvoril právny stav, v rámci ktorého si môže uplatňovať svoju pohľadávku voči žalobcovi bez ohľadu na
subsidiárnu a akcesorickú povahu záväzkov viažucich sa predovšetkým na neplnenie si záväzkov zo
strany hlavného dlžníka. Nakoľko žalobca podpísal vyhlásenie o ručiteľskom záväzku, jeho vôľou bolo
vystupovať v pozícii ručiteľa za jednotlivé nesplatené splátky a nie spoludlžníka a pod. Takéto konanie
žalovaného je podľa nášho názoru v rozpore s dobrými mravmi a v konečnom dôsledku obchádzaním

zákona, spôsobujúc tým okrem iného neplatnosť právneho úkonu - notárskej zápisnice. Naliehavý
právny záujem žalobcu na určení neplatnosti notárskej zápisnice je daný potrebou odstránenia stavu
právnej neistoty a potrebou ochrany práv a právom chránených záujmov (predovšetkým vlastníckeho
práva žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. 7588, LV č. 5083, LV č. 8253, LV č. 8304).
Naliehavý právny záujem žalobcu je ďalej odôvodnený tým, že jeho postavenie je neisté. V súčasnosti

sa voči žalobcovi vedie na podklade notárskej zápisnice exekúcia u povereného súdneho exekútora
JUDr. Miroslava Šupu EX 553/2015 na základe Upovedomenia o začatí exekúcie EX 553/2015 - 4 a
Upovedomia o začatí exekúcie a spôsobe vykonania exekúcie EX 553/2015 - 10 doručeného žalobcovi
dňa 27.10.2015. Notárska zápisnica nie je spôsobilým a vykonateľným exekučným titulom, nakoľko vnej absentujú materiálne podmienky jej vykonateľnosti a nie je platným právnym titulom. Vyslovenie
súhlasu žalobcu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu samo o sebe nezakladá
vedenie exekúcie voči žalobcovi, nakoľko predmetné vyhlásenie je len formálnou náležitosťou notárskej

zápisnice v zmysle § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Vzhľadom na predmetné skutočnosti je
vedenie exekúcie na majetok žalobcu neprípustné. Na Okresnom súde Bratislava II prebieha exekučné
konanie sp. zn. 39Er/4277/2015, v ktorom exekučný súd odkázal žalobcu v uznesení 39Er/4277/2015
- 221 zo dňa 20.06.2016 na podanie návrhu na určenie neplatnosti právneho úkonu, nakoľko sám vo
veci nie je oprávnený skúmať obsah, resp. platnosť či neplatnosť exekučného titulu. Predmetné tvrdenia

dokazujú naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti Notárskej zápisnice v zmysle § 137
písm. c) CSP. V zmysle ustálenej judikatúry súdov je naliehavý právny záujem na požadovanom určení
daný najmä vtedy, ak by bez tohto určenia bolo žalobcovo právo ohrozením, alebo ak by sa bez tohto
požadovaného určenia stalo žalobcovo právne postavenie neistým, a naopak nebude daný spravidla
vtedy,kedyjemožnéžalovaťpriamonasplneniepovinnosti.Predanosťnaliehavéhoprávnehozáujmuje
preto nevyhnutné, aby výrok súdneho rozhodnutia o tom, či tu je právny vzťah alebo právo, bol spôsobilý

ovplyvniť právne postavenie navrhovateľa, a teda mal za následok zmenu jeho práv a povinností alebo
postavenie v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva
žalobou na plnenie.

2. Žalovaný sa vyjadril k podanej žalobe v podaní doručenom súdu dňa 10.05.2018, pričom doplnil

žalobcom popísané skutkové okolnosti tak, že s ohľadom na omeškanie dlžníka so splácaním
pohľadávok žalovaného v zmysle dohody o splácaní splatného dlhu vyzval žalovaný dlžníka na
uhradenie omeškaných splátok úrokov a istiny podaniami zo dňa 22.10.2013 prevzatými dlžníkom
dňa 29.10.2013 v lehote do 20.11.2013. V prípade neuhradenia omeškaných splátok istiny a úrokov
v stanovenej lehote požadoval žalovaný splatenie celého záväzku dlžníka z Úverovej zmluvy č. 1

a Úverovej zmluvy č. 2 k 29.11.2013. Tieto podania boli zasielané na vedomie žalobcovi, ktorý ich
prevzal dňa 29.10.2013. Nakoľko zo strany dlžníka nedošlo v stanovenej lehote teda do 20.11.2013 k
uhradeniu omeškaných splátok úrokov a istiny v lehote do 20.11.2013, ani k uhradeniu celého zostatku
pohľadávok žalovaného voči dlžníkovi v lehote do 29.11.2013, vyzval žalovaný žalobcu podaniami zo
dňa 04.12.2013 prevzatými žalobcom dňa 10.12.2013 na splnenie jeho záväzku voči žalovanému, teda

uhradeniu celého zostatku pohľadávok žalovaného voči žalobcovi v lehote 90 dní odo dňa doručenia
týchto podaní. Zo strany žalobcu k splneniu jeho povinnosti v stanovenej lehote ani dodatočne nedošlo.
Uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. 23R/1/2015 zo dňa 23.2.2015 zverejneným v Obchodnom
vestníku zo dňa 2.3.2015 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka. V zákonnej lehote boli zo strany
žalovaného prihlásené do reštrukturalizačného konania dlžníka pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi

vyčíslené k 16.02.2015 z Úverovej zmluvy č. 1 v celkovej výške 982 512 eur a z Úverovej zmluvy
č. 2 v celkovej výške 851 698,89 eur spolu so všetkým ich zabezpečením. Pohľadávky žalovaného
boli zo strany dlžníka uznané čo do istiny, úrokov a úrokov z omeškania. Reštrukturalizačným plánom
dlžníka potvrdeným Okresným súdom Trnava sp.zn. 23R/1/2015 zo dňa 14.08.2015 súd potvrdil
reštrukturalizačný plán dlžníka a skončil jeho reštrukturalizáciu. Pohľadávky žalovaného voči dlžníkovi

mali byť dlžníkom uhrádzané v štvrťročných splátkach počnúc september 2015 a celkom splatené do
30.06.2020. Reštrukturalizačný plán dlžníka je dlžníkom plnený riadne a včas. Návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 11.9.2015 sa žalovaný následne domáhal na podklade notárskej zápisnice vykonania
exekúcie voči žalobcovi pre vymoženie pohľadávky voči žalobcovi z vyhlásenia o ručiteľskom záväzku
vo výške 753 817,49 eur, resp. 905.249,58 eur s príslušenstvom. Toto exekučné konanie je vedené

na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 39Er/4277/2015 resp. EX 553/2015 (ďalej len ,, exekučné
konanie“) . Okresný súd Bratislava II zamietol námietky žalobcu voči exekúcii, pričom žalobca podal
odvolanie, ktoré nebolo doposiaľ rozhodnuté. So závermi žalobcu o neplatnosti notárskej zápisnice,
tvrdeniami týkajúcimi sa novácie záväzku a naliehavým právnym záujmom sa nestotožňuje. Určovacia
žaloba podľa § 137 písm. c) CSP je svojou povahou žalobou preventívnou, ktorej účelom je predísť

stavu právnej neistoty ohľadne určitého práva alebo jeho výkonu a jej význam je rýdzo praktický.
Ustanovenie citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje istú kvalitu určovacej žaloby spočívajúcu v
tom, že žalobca musí preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Návrh na začatie
konania s petitom určovacím je prostriedkom procesnej prevencie a možno ho podať predovšetkým
tam, kde do oprávnených práv a záujmov ešte nebolo zasiahnuté a kde sa podaním návrhu predíde

zásahu alebo sa vytvorí základ pre usporiadanie právneho vzťahu medzi účastníkmi. Tam, kde k zásahu
došlo, je namieste petit iný než určovací. Právny záujem je naliehavý v tom zmysle, že žalobca nemá
možnosť domáhať sa ochrany svojich práv a oprávnených záujmov iným procesným prostriedkom a
existujúca spornosť z právneho vzťahu medzi účastníkmi môže byť odstránená len podaním návrhus petitom určovacím. Návrh na začatie konania, ktorý nerieši spornosť vzťahu účastníkov nie je
procesné prípustný. Úspešne môže podať žalobu určovaciu len ten, kto má na požadovanom určení
naliehavý právny záujem, ktorý tu nahrádza vecnú legitimáciu účastníka. Povinnosť plnenia na základe

notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie majúce svoj základ v procesnom práve, teda
bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti má povahu
verejnej listiny a ako každá verejná listina osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do
doby, pokiaľ nie je preukázaný opak- notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy,
ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou

z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok /
stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkovoprávneho vzťahu vzniknutej na základe určitej právnej
skutočnosti/, označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia
a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Notárska zápisnica môže obsahovať
aj samotný hmotnoprávny úkon, dohoda oprávnenej a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici
vyjadrujúcasúhlaspovinnejosobysvykonateľnosťouzápisnicenemáhmotnoprávnupovahu,tedanemá

za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinnosť účastníkov právneho vzťahu. Exekučný
súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne
predpoklady jej vykonateľnosti, bez ohľadu na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a
materiálnych predpokladov teda môže posudzovať len exekučný súd, ktorý berie do úvahy námietky
povinného v exekučnom konaní týkajúcu sa platnosti procesného prejavu podľa § 41 Exekučného

poriadku spočívajúcu napr. v tom, že ten, kto prejav urobil, nemal spôsobilosť na právne úkony a pod.
Notársky poriadok a ani hmotné právo nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožnili dotknutej osobe
domáhať sa neplatnosti osvedčenia vydaného notárom. Žalobca sa preto nemôže s úspechom domáhať
určenia neplatnosti notárskej zápisnice. Keďže exekučným titulom v exekučnom konaní je notárska
zápisnica, ktorej neplatnosti sa žalobca domáha a ktorá obsahuje vyhlásenie žalobcu o uznaní záväzku

voči žalovanému a jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Žalobca sa práve v exekučnom
konaní môže a mal namietať tvrdenia a skutočnosti odôvodňujúce neplatnosť notárskej zápisnice /
napr. nedostatok vôle, donútenie a pod./ Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov
vykonateľnosti notárskej zápisnice je oprávnený skúmať a posudzovať výlučne exekučný súd.

3. Žalobca sa vyjadril v replike doručenej súdu dňa 09.07.2018 tak, že poukázal na rozhodnutie
konkurzného súdu Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.02.2018, č.k. 37 K 21/2017-365. Poukázal
na skutočnosť, že dlžník svoj ručiteľský záväzok písomne uznal čo do dôvodu a výšky vo forme
notárskej zápisnice dňa 12.12.2011, avšak vzhľadom na skutočnosť, že reštrukturalizačný plán bol
súdom potvrdený v roku 2015, nemožno sa zo strany žalobcu domáhať plnenia na základe ručenia

za pôvodný záväzok, ktorý bol reštrukturalizačným plánom zmenený. S poukazom na zvolenú metódu
reštrukturalizácie dlžníka - na metódu zmeny (novácie) pohľadávok veriteľov vrátane žalovaného
pôvodné záväzky hlavného dlžníka zanikli a vznikli nové záväzky, avšak reštrukturalizačným plánom
hlavného dlžníka došlo k zmene (novácii) lehoty splatnosti prihlásených zabezpečených pohľadávok
a od tohto okamihu vznikla hlavnému dlžníkovi povinnosť voči žalovanému plniť jej pohľadávky v

zmysle tohto reštrukturalizačného plánu a nie podľa pôvodnej dohody o splácaní splatného dlhu. V tejto
súvislosti poukázal na to, že neexistuje žiaden splatný záväzok vyplývajúci z akcesorickej povahy
ručenia. Poukázal aj na ďalšie zabezpečovacie inštitúty, ktorými má žalovaný zabezpečené plnenie
záväzku dlžníka, ktoré bol povinný prioritne využívať. V ďalšej časti sa zaoberal žalobca opätovne
naliehavým právnym záujmom na podanie žaloby o neplatnosť notárskej zápisnice.

4.Vduplikedoručenejsúdudňa09.08.2018žalovanýreagovalnažalobcomnamietanúnováciuzáväzku
reštrukturalizačným plánom tak, že poukázal na znenie § 155 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení (ďalej len „ZoKR“). Pôvodnou pohľadávkou je treba rozumieť
pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi pred jej prípadnou modifikáciou reštrukturalizačným plánom, a to vo

všetkých atribútoch, teda výške, úročeniu a splatnosti. Účinky povolenia a skončenia reštrukturalizácie
nie je možné rozširovať na iné subjekty ako na dlžníka. K naliehavému právnemu záujmu odôvodnenom
exekúciou, žalovaný uviedol, že predmetné námietky mal žalobca namietať v rámci exekúcie. Navrhol
žalobu zamietnuť.

5. Na pojednávaní dňa 15.02.2018 žalobca navrhol zmenu petitu tak, aby súd určil, že notárska
zápisnica č. N1149/11, NZ 54575/11, NCRIs 5574/11 zo dňa 12.12.2011 spísaná na notárskom úrade
Banskobystrická 16, 811 06 Bratislava, notárom JUDr. Deziderom Ravlukom žalobca nie je z nej povinný
plniť resp., že neexistuje dlh, ktorý by mal plniť. Súd pripustil zmenu petitu v navrhovanom znení. V rámcivyjadrení strany zopakovali rozhodné skutkové a právne argumenty. Žalobca na pojednávaní predložil
listinný dôkaz-excelovskú tabuľku s tvrdením, že dlžník má splatené všetky záväzky voči žalovanému
a dokonca žalovaný dlží hlavnému dlžníkovi 76. 904,36 eur. Poukázal na to, že má voči žalobcovi

bezdôvodné obohatenie v predmetnej výške. Žalobca spochybnil platnosť vyhlásenia o ručiteľskom
záväzku zo dňa 12.12.2011, ktorý nadväzuje na dohodu o splácaní splatného dlhu zo dňa 12.12.2011
medzi dlžníkom a žalovaným a trval na tom, že podľa článku II tejto dohody 2.1.1. a 2.1.2 a) je relatívne
neplatný, a to preto, že prišlo k novácii záväzkov a to v reštrukturalizačnom konaní hlavného dlžníka, čo
do splácania istiny ako aj zmeny úrokových sadzieb.

6. Žalobca sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 14.03.2019 tak, že aktuálna zmena petitu je právne
neurčitá, bezúčelná, nezrozumiteľná a v nej navrhované skutočnosti neriešia a nedávajú odpoveď na
odstránenie spornosti a vyvolávajú zbytočné hromadenie a reťazenie sporu. Skutočnosť, že žalobca
nie je povinný plniť na základe notárskej zápisnice- ide o otázku naplnenia formálnych a materiálnych
predpokladov, ktoré môže posudzovať iba exekučný súd. Právnym dôvodom vzniku, resp. existencie

pohľadávky žalovaného voči žalobcovi nie je žalobcom špecifikovaná notárska zápisnica. Notárska
zápisnica spĺňajúca zákonné podmienky, predstavuje len exekučný titul, na podklade ktorého po vydaní
poverenia exekučným súdom v zmysle § 44 Exekučného poriadku, je žalovaný oprávnený viesť voči
žalobcovi exekúciu. Nie je tak možné deklarovať ani sa domáhať určenia že z notárskej zápisnice, že
nie je žalobca povinný plniť. Vzhľadom na prebiehajúce exekučné konanie voči žalobcovi sa žalobca

môže a má priamo v samotnom exekučnom konaní brániť, a to aj vo forme podania námietok podľa
§ 50 Exekučného poriadku namietajúc prípadne aj nedostatky notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Rovnako tak tvrdenie žalobcu o neexistencii jeho záväzku voči žalovanému vymáhaného v
exekučnom konaní, teda zánik dlhu žalobcu voči žalovanému zakladá oprávnenie žalobcu domáhať
sa zastavenia exekučného konania vedeného zo strany žalovaného v zmysle § 57 ods. 1 písm. f)

Exekučného poriadku. Vzhľadom na zmenu žaloby a predložený dôkaz protistrany žalovaný doplnil
skutkový stav. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 23.02.2015, sp.zn. 23R/1/2015 zverejnenom
V Obchodnom vestníku zo dňa 02.03.2015 bola povolená zákonná reštrukturalizácia dlžníka. Žalovaný
si v zákonnej reštrukturalizácii dlžníka uplatnil prihláškami právo na zaplatenie pohľadávok vzniknutých
z Úverovej zmluvy č. 1 a Úverovej zmluvy č. 2 vo výške ku dňu začatia reštrukturalizačného konania

dlžníka teda k 16.02.2015 nasledovne. Z Úverovej zmluvy č. 1 v celkovej výške 851.398,89 eur,
tvorenej istinou 753.817,49 eur, úrokmi 42.199,89 eur, úrokmi z omeškania 46.485,41 eur, ostatným
príslušenstvom 8.896,10 eur; z Úverovej zmluvy č. 2 v celkovej výške 982.512 eur, tvorenej istinou
905.249,58 eur, úrokmi 25.802,91 eur, úrokmi z omeškania 40.536,71 eur, ostatným príslušenstvom
10.922,80 eur. Dlžník pohľadávky z Úverovej zmluvy č. 1 a Úverovej zmluvy č. 2 vo výške k 16.02.2015

čo do zostatku istiny, úrokov a úrokov z omeškania uznal. Uznesením Okresného súdu Trnava zo
dňa 14.08.2015 sp.zn. 23R/1/2015 zverejnenom v Obchodnom vestníku zo dňa 20.08.2015 súd
potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a skončil jeho reštrukturalizáciu. V nasledujúcej časti žalobca
rozoberal príslušné ustanovenia ZoKR. Ustanovenia § 114 ods. 1 písm. b), c) ZoKR poskytujú ochranu
dlžníkovi v reštrukturalizácii voči veriteľom pohľadávok, ktoré sa uplatňujú prihláškou. Veritelia týchto

pohľadávok sú oprávnení prihlásiť si do reštrukturalizačného konania dlžníka svoje pohľadávky voči
dlžníkovi vzniknuté do začatia reštrukturalizačného konania dlžníka, pričom sú v prípade potvrdenia
reštrukturalizačného plánu dlžníka súdom povinní strpieť jej uspokojovanie od dlžníka, resp. majetku
dlžníka v čase, rozsahu a spôsobom stanoveným potvrdeným reštrukturalizačným plánom dlžníka.
ZoKR neposkytuje ochranu iným subjektom odlišným od dlžníka, ktoré pohľadávku veriteľa voči

dlžníkovi zabezpečujú, či už konkrétnymi zabezpečovacími právami alebo ručením. A contrario možno
z citovaných zákonných ustanovení dôvodiť, že veriteľ je oprávnený vymáhať pohľadávku, ktorá sa v
reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, voči ostatným zaviazaným osobám odlišným od dlžníka. Veriteľ
je oprávnený pokračovať vo výkone zabezpečovacieho práva zabezpečujúceho pohľadávku, ktorá sa
v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, postihnutím majetku patriaceho osobe odlišnej od dlžníka.

ZoKR tak výslovne stanovuje, že aj v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom, je veriteľ
oprávnený domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky, teda pred jej prípadnou
modifikáciou reštrukturalizačným plánom, od ručiteľov dlžníka a spoludlžníkov, domáhať sa uspokojenia
svojej pôvodnej pohľadávky z majetku tretích osôb, teda realizáciou zabezpečovacích prostriedkov
viažucich sa k majetku tretích osôb odlišných od dlžníka. Pokiaľ sa na oprávnenie veriteľa uspokojiť

svoju pôvodnú pohľadávku voči týmto osobám nevzťahuje, resp. toto oprávnenie nemôže modifikovať
samotný reštrukturalizačný plán dlžníka ako výsledok jeho reštrukturalizácie, nemôžu sa na tieto
osoby vzťahovať ani účinky začatia reštrukturalizačného konania dlžníka podľa § 114 ods. 1 ZoKR.
Ustanovenie § 155 ods. 2 a 4 v spojení § 120 ods. 3 ZoKR výslovne predpokladá, že zo strany ručiteľova iných osôb zabezpečujúcich pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi dôjde k plneniu za dlžníka, pričom
takýmto osobám je priznané oprávnenie domáhať sa uspokojenia svojej pohľadávky voči dlžníkovi
vzniknutej takýmto plnením, ale výhradne iba v rámci reštrukturalizačného plánu dlžníka. Z týchto

ustanovení je možné dôvodiť, že oprávnenie veriteľa vymáhať svoju pôvodnú pohľadávku voči dlžníkovi
od ručiteľov dlžníka, prípadne z majetku záložcov, nie je viazané na skutočnosť, či dlžník svoj záväzok
z reštrukturalizačného plánu plní v lehotách a spôsobom stanoveným reštrukturalizačným plánom
dlžníka, ale či dochádza k plneniu pôvodnej pohľadávky veriteľa, resp. splatnosti pôvodnej pohľadávky
veriteľa. Ako vyplýva z opísania skutkového stavu, pohľadávky žalovaného sa stali v celom rozsahu

splatnými dňa 15.04.2011, pričom žalovaný vyzval žalobcu podaniami zo dňa 04.12.2013 prevzatými
žalobcom dňa 10.12.2013 na splnenie jeho záväzku voči žalovanému, teda uhradenie celého zostatku
pohľadávok žalovaného. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 23.02.2015, sp. zn. 23R/1/2015
zverejneným v Obchodnom vestníku zo dňa 02.03.2015 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka a
reštrukturalizačným plánom zo dňa 14.08.2015 súd potvrdil plán a skončil reštrukturalizáciu. Z logického
a teleologického výkladu dotknutých ustanovení Zákona o konkurze a reštrukturalizácii a v spojení

s určením základného významu reštrukturalizácie je zrejmé, že proces reštrukturalizácie dlžníka je
zameraný na riešenie úpadku dlžníka speňažením jeho majetku a postupným uspokojením veriteľov
spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne a účinky potvrdeného reštrukturalizačného plánu
nemajú žiaden vplyv na zabezpečenie pôvodných pohľadávok (teda pohľadávok, ktoré vznikli pred
začatím reštrukturalizačného konania) tretími osobami. Uspokojenia týchto pôvodných pohľadávok sa

môžu veritelia domáhať po potvrdení reštrukturalizačného plánu, a to bez ohľadu na akúkoľvek dohodu
veriteľov a dlžníka v reštrukturalizačnom pláne. Žalovaný je preto oprávnený domáhať sa uspokojenia
pôvodných pohľadávok (pred schválením reštrukturalizačného plánu) v ich pôvodnom rozsahu a
splatnosti z majetku žalobcu aj napriek tomu, že dlžník má prihlásené pohľadávky splniť v zmysle
reštrukturalizačného plánu v inej lehote splatnosti. Potvrdený reštrukturalizačný plán a v ňom upravené

vzťahy medzi dlžníkom a žalovaným pri úhrade prihlásených pohľadávok, teda nevytvára žiadnu
zákonnú prekážku pre výkon exekúcie na základe predmetných notárskych zápisníc k uspokojeniu
pôvodných pohľadávok v celom ich rozsahu. Účinky povolenia a skončenia reštrukturalizácie nie je
možné rozširovať na iné subjekty ako dlžníka. Ku skutkovému stavu uvádzanom vo vyjadrení žalobcu
a spomínanému uzneseniu zo dňa 21.02.2018, ktorým súd návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol

uviedol, že v predmetnom konaní súd návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol, pretože zákon o konkurze
a vyrovnaní ukladá navrhovateľovi povinnosť nesporne preukázať svoju pohľadávku voči dlžníkovi a
rovnako poukázať na existenciu ďalších veriteľov z dôvodu splnenia podmienky plurality. Označené
pohľadávky mal súd za sporné a súd na prípadné sporné pohľadávky neprihliada v zmysle § 19 ods. 1
písm. c) ZoKR a nie sú spôsobilé založiť aktívnu legitimáciu na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu.

Tvrdenie súdu, že potvrdením reštrukturalizačného plánu, nemožno, hovoriť o pohľadávke po splatnosti
má relevanciu, ale výlučne v úprave vzťahu medzi dlžníkom a žalovaným. Rovnakého názoru bol aj
Okresný súd Bratislava II pod sp. zn. 39 Er/4277/2015, keď zamieral námietky žalobcu a skonštatoval,
že podľa § 155 ods. 4 ZoKR plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia
ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať

sa uspokojenia pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb. Na základe vyššie
uvedených skutočností, nie je možné na základe schváleného reštrukturalizačného plánu, a v ňom
upravených vzťahov medzi spoločnosťou dlžníkom a žalovaným, aby tento plán mal v čase schválenia
alebo retroaktívne vplyv na posudzovanie ustanovení zmlúv, úkonov a v nich upravených vzťahov medzi
žalovaným a žalobcom (vo všeobecnosti voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka), ktoré vznikli a boli

podpísané pred potvrdením reštrukturalizačného plánu a týkajú sa spoludlžníkov a ručiteľov a plánom
zostávajú nedotknuté a nemožno hovoriť ani o neplatnosti notárskej zápisnice ako exekučného titulu. K
vyjadreniu o existencii dlhu, žalovaný potvrdil, že predložený dôkaz žalobcom na pojednávaní uvádza
úhrady istiny v zmysle reštrukturalizačného plánu, čo korešponduje aj s ich predloženou tabuľkou a táto
okolnosť nie je sporná. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia ZoKR a opis právneho stavu je

vo vzťahu k žalobcovi zostatok istín úverov poskytnutých na základe Úverovej zmluvy č. 1 a Úverovej
zmluvy č. 2 v zmysle dohody o splácaní splatného dlhu a vyhlásenia o ručiteľskom záväzku úročený
úrokom vo výške 3M EURIBOR + 3% p.a., ako aj úrokom z omeškania vo výške 5% p.a., čo sú
vyššie hodnoty ako úroky v zmysle reštrukturalizačného plánu 1,60 % p. a., resp. nulové sankčné v
zmysle plánu. Žalobca uvádza v dokumente nezaradené platby, a to Dražba - Veľké Pálenisko (ERS

Holding) 2016 - v sume 630.750 eur, vyvlastnenie - ERS Holding 2016 - 77.996,35 eur, pričom absentuje
akékoľvek vysvetlenie. Žalovaný dokumentom zo dňa 14.12.2016 oznámil okrem dlžníka aj žalobcovi
použitie a spôsob započítania výťažku z dražby nehnuteľného majetku v rozsahu pozemkov parcelné
číslo 3377/31 ostatné plochy o výmere 738 m2, parcelné číslo 3377/61 Ostatné plochy o výmere255 m2, parcelné číslo 3377/62 Ostatné plochy o výmere 684 m2, parcelné číslo 3544/71 Ostatné
plochy o výmere 4296 m2, parcelné číslo 3544/72 Ostatné plochy o výmere 2683 m2, parcelné číslo
3544/73 Ostatné plochy o výmere 4852 m2, parcelné číslo 3544/74 Ostatné plochy o výmere 736

m2. Dokumentom zo dňa 13.07.2017 žalovaný oznámil okrem dlžníka aj žalobcovi použitie a spôsob
započítania náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom vo výške 77.246,35
eur. V uvedených dokumentoch je informácia o použití bežných úrokov a úrokov z omeškania, ktoré bol
žalovaný oprávnený uhradiť z výťažku z dobrovoľnej dražby, či vyvlastnenia na majetok záložcu/žalobcu
s poukazom na ustanovenie § 155 ods. 4 ZoKR pri zohľadnení úhrad vykonaných zo strany dlžníka

(dopočítaný bežný úrok 1,4 % t. j. /3% -1,6 %/ a 5 % sankčný úrok). Oznámenie zo dňa 14.12.2016
informujeajonákladochaodmenedražobníkaspoluvovýške18.233,64eur,pričomuvedenáinformácia
sa v žalobcom predloženom dokumente nespomína. V prípade dobrovoľnej dražby prebieha konanie o
určenie neplatnosti dražby 42Cb/24/2017 na Okresnom súde Bratislava II, kde žalobcom je spoločnosť -
žalobcapričomčistývýťažokdražby(vrozsahuistiny)jeuždlžníkovizohľadnenýprivyčísleníaktuálneho
zostatku pohľadávok žalovaného voči dlžníkovi v zmysle reštrukturalizačného plánu. Okrem iného je v

dokumentoch zo dňa 13.07.2017 a 14.12.2016 vyčíslená istina, ktorá bola použitá na úhradu splátok
istiny dlžníka v zmysle reštrukturalizačného plánu.

7. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 21.04.2019 sa žalobca vyjadril tak, že dochádza k duplicitnému
plneniu zo strany hlavného dlžníka a ručiteľa a bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného.

Žalobca si totiž podľa žalobcu stiahol cez obchádzanie reštrukturalizačného plánu aj pohľadávky od
ručiteľa žalobcu cez dobrovoľnú dražbu a vyvlastnenie nehnuteľností, a to finančné prostriedky z
majetku žalobcu, napriek tomu, že hlavný úverový dlžník si plní svoje povinnosti včas a riadne. V
tejto súvislosti upozornil, že si v súvislosti s majetkom žalobcu prebieha aj spor o neplatnosť dražby
na Okresnom súde Bratislava II. pod sp. zn. 42 Cb 24/2017. Z tohto dôvodu žalobca žiada súd, aby

vyriešil neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenie o ručiteľskom záväzku, nakoľko došlo k podstatným
zmenám ručiteľského záväzku s reštrukturalizáciou splátok z rozhodnutia, ktoré sú dané nováciou -
Reštrukturalizačným plánom hlavného úverového dlžníka a záväzok ručiteľa sa tak podstatne zmenil pri
hlavom záväzku, keďže ručenie podľa uvedených splátok v ručiteľskom záväzku je plnenie nemožné,
respektíve takýto záväzok z ručenia zanikol. Ručenie - ručiteľský záväzok totiž nemôže byť odlišný

od hlavného záväzku. To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným
návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu, v danej veci zmluvy o vyhlásení o ručiteľskom záväzku,
a to ako prejudiciálnu otázku, súdu o neplatnosti právneho úkonu, ktorý zanikol. Z tohto dôvodu je
potom aj opodstatnenie, aby súd určil, že z notárskej zápisnice žalobca nie je z nej povinný (žalobca)
plniť, resp. že neexistuje dlh, kt. by sa mal plniť. Potom je aj logické, že žalovaný sa už nezákonné

obohatilnamajetkuručiteľanezákonnoudražbou,oktorejprebiehakonanieourčenieneplatnostidražby
42Cb/24/2017 na Okresnom súde Bratislava II., kde žalobcom je tiež ručiteľ v osobe totožného žalobcu.
Žalovanýtútoskutočnosťnepopieraasámvosvojomvyjadrenípotvrdzuje,ževýťažokdražby(vrozsahu
istiny) je už dlžníkovi zohľadnený pri vyčíslení aktuálneho zostatku pohľadávok voči dlžníkovi v zmysle
reštrukturalizačného plánu, na ktorý poukázal aj žalobca, že z výťažku z dražby a z vyvlastnenia majetku

žalobcu a úhradami hlavného dlžníka podľa reštrukturalizačného plánu už v súčasnosti dochádza a
došlo a bude ďalej dochádzať pri plnení hlavným úverovým dlžníkom do 30.06.2015, tak na starane
žalovaného bude každou takouto splátkou prijatou od úverového dlžníka k bezdôvodnému obohateniu
žalovaným na úkor dvojitých plnení od hlavného dlžníka úveru a ručiteľa, ktorým je žalobca. Taktiež
je aj logické, že ak by dochádzalo ešte aj k ďalšiemu plneniu z notárskej zápisnice -exekučný titul v

prospech žalovaného, od ručiteľa - žalobcu, tak by dochádzalo k ďalšiemu bezdôvodnému obohateniu
na strane žalovaného z majetku ručiteľa - žalobcu, respektíve po uplatnení si uhradených domnelých
pohľadávok žalovaného formou exekúcie k žalobcovi; by si tieto žalobca ako ručiteľ mal právo takéto
plnenia v prospech žalovaného z ručenia uplatniť u hlavného úverového dlžníka. Podľa oboch oznámení
žalovaného by malo ísť spolu o úroky z meškania až vo výške 168.078, 44 eur. Ak by malo ísť o

domnienku, že tieto úroky z omeškania majú byť práve rozdielom úrokov z omeškania, tak ako to uvádza
žalovaný vo vyjadrení, s poukazom na ustanovenie § 155 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a
reštrukturalizácii pri zohľadnení úhrad vykonaných zo strany
dlžníka (dopočítaný bežný úrok 1,4 % t. j. /3% -1,6 %/ a 5 % sankčný úrok). Tak takéto úroky sú v rozpore
s reštrukturalizačným plánom a prejavom vôle, kde žalovaný sám hlasoval za zníženú úrokovú sadzbu v

pláne oproti úverovým zmluvám. Takéto úroky z omeškania vyúčtované žalovaným sú svojvôľou a potom
sújednoznačnevrozporesozákonomaschválenýmreštrukturalizačnýmplánomsúdom.Žalobcatakéto
úroky z omeškania odmieta a neuznáva. Ak žalovaný myslí, že na takéto úroky z omeškania má právny
nárok, tak potom nech sa žalovaný obráti s takýmto právnym nárokmi na súd, nakoľko takéto úroky zomeškania žalobca popiera v celom rozsahu. Ďalej žalovaný dôkazom v oznámení zo dňa 14.12.2016
uvádza,žemanároknaostatnépríslušenstvovsumách(628,50+728,95=1.357,45eur)zneúspešného
kola dražby a ďalej uvádza, že mal náklady na dobrovoľnú dražbu konanej 08.11.2016 v sume 2.189.88

eur a odmena dražobníka v sume 1. 686,31 eur. Tieto tzv. náklady žalovaný si riadne nevyúčtoval
žalobcovi a z tohto dôvodu ich nie je možné ani žalobcom uznať a žalovaný si nemohol takéto náklady
svojvoľne zaúčtovať zo splátok úverov spoločnosti BAU - RENT, čo je v rozpore s reštrukturalizačným
plánom. Taktiež takéto náklady žalobca neuznáva, nakoľko chýba riadne vyúčtovanie a preukázanie
ich zaplatenia žalovaným k dražobnej spoločnosti. Taktiež žalobca predmetné náklady neuznáva,

nakoľko žalovaný vykonal dobrovoľnú dražbu na zabezpečený majetok - záložné právo na majetok
ručiteľa - žalobcu, pričom žalovaný konal tak v čase, keď ručiteľ zo zákona nemal povinnosť plniť za
spoločnosť hlavného dlžníka z dôvodu novácie záväzku. Potom je jednoznačné, že žalovaný nebol
oprávnený vykonať dražbu z majetku ručiteľa žalobcu. Preto žalobca v zákonnej lehote podal námietky
proti dobrovoľnej dražbe na súd o určenie neplatnosti dražby, ktorý je vedený na OS BA II. sp.zn.
42Cb/24/2017. Z tohto dôvodu žalobca neuznáva takéto náklady žalovaného a už vôbec nemohli byť

žalovaným započítané k úverom.

8. Na pojednávaní konanom dňa 30.04.2019 strany v rámci záverečných stanovísk zhrnuli podstatnú
skutkovú a právnu argumentáciu, ktorá je obsahom už v ich iných vyjadreniach a prednesoch. Strany
sa zhodli na tom, že rozhodujúcou otázkou pre riešenie predmetného sporu je posúdenie a výklad

ustanovenia § 155 ods. 4 ZoKR.

9. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. s Úverovou
zmluvou č. UNB-91925-2006 zo dňa 18.10.2006, Dodatkom č. 1 k Úverovej zmluve č. UNB-91925-2006
zo dňa 18.10.2006, s Dodatkom č. 2 k Úverovej zmluve č. UNB-91925-2006 zo dňa 18.10.2006, s

Úverovou zmluvou č. UNB-52381-2006 zo dňa 14.02.2007, s Dodatkom č. 1 k Úverovej zmluve č.
UNB-52381-2006 zo dňa 14.02.2007, s Dodatkom č. 2 k Úverovej zmluve č. UNB-52381-2006 zo dňa
14.02.2007, s Dodatkom č. 3 k Úverovej zmluve č. UNB-52381-2006 zo dňa 14.02.2007, s dohodou o
splácaní splatného dlhu zo dňa 02.12.2011, s vyhlásením o ručiteľskom záväzku zo dňa 12.12.2011,
s notárskou zápisnicou, so zápisnicou zo schvaľovacej schôdze dlžníka, s reštrukturalizačným plánom

dlžníka, s upovedomením o začatí exekúcie EX 553/2015 - 4, s upovedomením o začatí exekúcie
EX 553/2015 - 17, s uznesením OS BA II zo dňa 20.06.2016, sp. zn. 39 Er/4277/2015, s uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.02.2018, sp. zn. 37 K 21/2017, s excelovskou tabuľkou žalobcu,
s vyhláseniami žalovaného o evidencii pohľadávok a prehľadmi stavu pohľadávok, s oznámeniami
žalovaného zo dňa 14.12.2016 a z 13.07.2017 spolu s doručenkami, s potvrdeniami o platbe dlžníka, s

výpismi obchodného registra a obchodného vestníka.

10. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

11. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných

náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

12. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami

vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

15. Podľa § 215 ods. 2 CSP, skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

16. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku
rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.17. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

19. Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 114 ods. 1 ZoKR začatie reštrukturalizačného konania má tieto účinky podľa písm.
b) pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o

výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konania o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konania sa prerušujú, podľa c) pre zabezpečenú pohľadávku, ktorá sa
v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať ani pokračovať vo výkone zabezpečovacieho
práva na majetok patriaci dlžníkovi.

21. Podľa § 155 ods. 4 ZoKR plánom zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia
ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa
uspokojenia ich pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb.

22. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak

priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok. Podľa ods. 2 písm. c) podľa tohto zákona
možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých
je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osobavnotárskejzápisnicisvykonateľnosťousúhlasila.Podľaodseku3akzáväzokvnotárskejzápisnici
podľa odseku 2 písm. c) vznikol z právneho úkonu, predmetom ktorého bolo poskytnutie peňažných

prostriedkov, môže sa exekúcia týkať iba sumy predstavujúcej poskytnuté peňažné prostriedky a úrokov
z omeškania. Inak sa záväzok v notárskej zápisnici nemôže týkať zmluvných pokút.

23. Súd po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k
záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

24. Žalobca sa pôvodne v konaní domáhal vyhlásenia neplatnosti právneho úkonu, a to notárskej
zápisnice č. N 1149/11, Nz 54575/11, NCRIs 5574/11 zo dňa 12.12.2011 spísanej na Notárskom úrade
Banskobystrická 16, 811 06 Bratislava notárom JUDr. Deziderom Ravlukom, následne žalobu zmenil na
pojednávaní konanom dňa 15.02.2019 tak, že sa domáhal určenia, že nie je z tejto notárskej zápisnice

povinný plniť, eventuálne sa domáhal určenia, že neexistuje dlh.

25. Sporným v tomto konaní nebol skutkový stav, ktorý mal súd zistený aj z predložených listín a
podložený vyjadreniami a prednesmi strán. Vzhľadom na uvedené, je možné zhrnúť, že dňa 18.10.2006
uzavrel žalovaný ako veriteľ so spoločnosťou BAU - RENT spol. s.r.o. ako dlžníkom Úverovú zmluvu č. 1,

na základe ktorej poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky (úver) v celkovej výške 1.161.787,16 eur. Tento
úver bol povinný dlžník splácať spôsobom stanoveným v tejto úverovej zmluve a celkom ho splatiť do
21.8.2019 v zmysle Dodatku č. 2 zo dňa 15.1.2010. Dňa 14.02.2007 uzavrel žalovaný ako veriteľ s tým
istým dlžníkom Úverovú zmluvu č. 2, na základe ktorej poskytol dlžníkovi peňažné prostriedky (úver) v
celkovejvýške1.460.532,43eur.Úverboldlžníkpovinnýsplácaťspôsobomstanovenýmvtejtoúverovej

zmluve a celkom ho splatiť 21.11.2019 v zmysle Dodatku č. 3 zo dňa 15.01.2010. Predmetné pohľadávky
z týchto zmlúv sa stali v celom rozsahu splatnými dňa 15.04.2011. Dlžník bol vyzvaný na ich zaplatenie
podaniami zo dňa 18.04.2011. Následne bola medzi veriteľom a dlžníkom dňa 12.12.2011 uzavretá
dohoda o splácaní splatného dlhu, ktorou sa dlžník zaviazal uhradiť pohľadávku z Úverovej zmluvy č. 1
vyčíslenú k 30.11.2011 vo výške 800.058,37 eur, ako aj pohľadávku z Úverovej zmluvy č. 2 vyčíslenú k

30.11.2011 vo výške 1.134.816,11 eur, v splátkach špecifikovaných v predmetnej dohode, a to všetko do
21.12.2021.Žalovanýbolvzmysletejtodohodyooprávnenýpožadovaťoddlžníkaizaplatenieúrokovvo
výške sadzby EURIBOR fixovanej pre 3-mesačné depozitá s odchýlkou vo výške 3,0% p.a. a v prípade
omeškania dlžníka i úroky z omeškania vo výške 5% p.a. Zároveň bol predmetný záväzok zabezpečenývyhlásením o ručiteľskom záväzku č. UNB - 51925-2006 a UNB -52381-2006 zo dňa 12.12.2011, ktorým
prevzal žalobca ručenie za včasné a úplné zaplatenie pohľadávok žalovaného voči dlžníkovi z Úverovej
zmluvy č. 1 a Úverovej zmluvy č. 2 spôsobom stanoveným v dohode o splácaní splatného dlhu a zaviazal

sa tento uhradiť na výzvu žalovaného v lehote 90 dní odo dňa doručenia výzvy žalobcovi. V notárskej
zápisnici žalobca aj dlžník súhlasili, aby notárska zápisnica predstavovala exekučný titul v zmysle § 41
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. v prípade nesplatenia ich záväzkov vyplývajúcich z Úverovej zmluvy č. 1,
Úverovej zmluvy č. 2, vyhlásenia o ručiteľskom záväzku a dohody o splácaní splatného dlhu. Následne
dlžník meškal s úhradou týchto splátok, preto ho žalovaný vyzval na uhradenie omeškaných splátok

úrokov a istiny. Zo strany dlžníka nedošlo v stanovenej lehote do 20.11.2013 k uhradeniu omeškaných
splátok úrokov a istiny, ani k uhradeniu celého zostatku pohľadávok v lehote do 29.11.2013, preto
žalovanývyzvalžalobcupodaniamizodňa04.12.2013prevzatýmižalobcomdňa10.12.2013nasplnenie
jeho záväzku v lehote 90 dní odo dňa doručenia týchto podaní. Zo strany žalobcu k splneniu jeho
povinnosti v stanovenej lehote ani dodatočne nedošlo. Uznesením Okresného súdu Trnava sp.zn. zo
dňa 23.02.2015, 23R/1/2015 zverejneným v Obchodnom vestníku zo dňa 02.03.2015 bola povolená

reštrukturalizácia dlžníka. Žalovaný si prihlásil tieto pohľadávky do reštrukturalizačného konania dlžníka
vyčíslené k 16.02.2015 z Úverovej zmluvy č. 1 v celkovej výške 982.512 eur a z Úverovej zmluvy
č. 2 v celkovej výške 851.698,89 eur spolu so všetkým ich zabezpečením. Pohľadávky žalovaného
boli zo strany dlžníka uznané čo do istiny, úrokov a úrokov z omeškania. Reštrukturalizačným plánom
dlžníka potvrdeným Okresným súdom Trnava zo dňa 14.08.2015, sp.zn. 23R/1/2015, zverejnenom

v Obchodnom vestníku zo dňa 20.08.2015 súd potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka a skončil
jeho reštrukturalizáciu, pričom v rámci tohto reštrukturalizačného plánu boli na úhradu žalovaného
pohľadávok stanovené jednotlivé štvrťročné splátky predmetných pohľadávok s úrokmi vo výške 1,60
p.a. a nulovými sankčnými úrokmi, ktoré mali byť splatené do 30.06.2020. Reštrukturalizačný plán
je dlžníkom riadne a včas plnený. Návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11.09.2015 sa žalovaný

následne domáhal na podklade notárskej zápisnice vykonania exekúcie voči žalobcovi pre vymoženie
pohľadávky voči žalobcovi z vyhlásenia o ručiteľskom záväzku. Okresný súd Bratislava II rozhodnutím
sp. zn. 39Er/4277/2015 v exekúcii vedenej pod EX 553/2015 zamietol námietky žalobcu voči exekúcii.
Zostatok istín úverov poskytnutých na základe Úverovej zmluvy č. 1 a Úverovej zmluvy č. 2 v zmysle
dohody o splácaní splatného dlhu a vyhlásenia o ručiteľskom záväzku bol úročený úrokom vo výške 3M

EURIBOR + 3% p.a. ako aj úrokom z omeškania vo výške 5% p.a., čo sú vyššie hodnoty ako úroky v
zmysle reštrukturalizačného plánu 1,60 % p. a., resp. nulové sankčné v zmysle plánu. Žalobca podal na
Okresnom súde Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn.42Cb/24/2017 žalobu o určenie neplatnosti
dražby, keďže žalovaný vykonal dražbu - Veľké Pálenisko (ERS Holding) 2016 - v sume 630.750 eur,
vyvlastnenie - ERS Holding 2016 - 77.996,35 eur. Žalovaný dokumentom zo dňa 14.12.2016 oznámil

okrem dlžníka aj žalobcovi použitie a spôsob započítania výťažku z dražby nehnuteľného majetku
v rozsahu dotknutých pozemkov. Dokumentom zo dňa 13.07.2017 žalovaný oznámil okrem dlžníka
aj žalobcovi použitie a spôsob započítania náhrady za vyvlastnenie vlastníckeho práva k dotknutým
pozemkom vo výške 77.246,35 eur. V uvedených dokumentoch je informácia o použití bežných úrokov
a úrokov z omeškania, z ktoré žalovaný uhradil z výťažku z dobrovoľnej dražby či vyvlastnenia na

majetok záložcu/žalobcu pri zohľadnení úhrad vykonaných zo strany dlžníka (dopočítaný bežný úrok
1,4 % t. j. 3% -1,6 % a 5 % sankčný úrok). Oznámenie zo dňa 14.12.2016 informuje aj o nákladoch
a odmene dražobníka spolu vo výške 18.233,64 eur. Čistý výťažok dražby (v rozsahu istiny) je už
dlžníkovi zohľadnený pri vyčíslení aktuálneho zostatku pohľadávok žalovaného voči dlžníkovi v zmysle
reštrukturalizačného plánu.

26. Naproti tomu spornou v konaní bola platnosť notárskej zápisnice, ktorá podľa žalobcu nie je jasná,
určitá a zrozumiteľná, a preto je neplatná podľa § 37 OZ . V tejto súvislosti namietal určenie právneho
záväzku povinnej osoby, čas plnenia, ktorý nebol zreteľne špecifikovaný, posúdenie vzťahu notárskej
zápisnice a ručiteľského vyhlásenia, ako aj určenie právneho úkonu, na základe ktorého mal vzniknúť

záväzok žalobcu. V nadväznosti na notársku zápisnicu, ktorá je exekučným titulom žalobca tvrdil, že táto
jeneplatnápodľa§39OZprerozporsozákonom,akoajdobrýmimravmiapoctivýmobchodnýmstykom.
V konaní namietal žalovaný preukázanie naliehavého právneho záujmu vo vzťahu k petitu o neplatnosť
predmetnejnotárskejzápisnice,možnostipreskúmavaniatohtoexekučnéhotitululenexekučnýmsúdom
a po zmene žaloby aj neurčitosť a nezrozumiteľnosť samotného petitu. Medzi stranami bola v konaní

spornéprávneposúdenie§155ods.4ZoKRvovzťahukžalobcomtvrdenejnováciiručiteľskéhozáväzku
v dôsledku zmeny pohľadávky hlavného dlžníka reštrukturalizačným plánom. V tejto súvislosti žalobca
namietal, že žalovaný sa bezdôvodne obohacuje na jeho úkor, ako aj úkor hlavného dlžníka, pohľadávkaje hradená duplicitne, pričom v dôsledku dobrovoľnej dražby, ktorá sa vzťahovala na majetok ručiteľa
došlo k bezdôvodnému obohateniu.

27. S ohľadom na zostručnené sporné námietky strán konania, relevantnou sa v tomto smere javila
najmä otázka naliehavého právneho záujmu, ako aj otázka a posúdenie výkladu § 155 ods. 4 ZoKR s
prihliadnutím na okolnosti predmetného prípadu.

28. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 56/2009 zo dňa 22.09.2010 vo všeobecnosti

platí,ženaliehavýprávnyzáujemjedanýpredovšetkýmtam,kdebybeztohtourčeniaboloprávožalobcu
v ohrození alebo kde by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie žalobcu neistým, pričom žaloba
o určenie nie je spravila opodstatnená tam, kde je možné žalovať na splnenie povinnosti. Existencia
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení môže byť daná aj vtedy, keď určenie existencie
práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, priaznivo (prípadne nepriaznivo) ovplyvní právne
postavenie žalobcu voči žalovanému.

29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR zo 6. decembra 2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011 právny záujem,
ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle musí byť naliehavý. Pri skúmaní
existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne
zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti

práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie)
súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto
určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neistým (porovnaj R 17/1972 ). Za
nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len

k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) aj iná žaloba
(pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod
č. 40/1996 ). Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu

alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj
naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej
vecivedúceksporumedziúčastníkmiakpotrebeurčiťsúdom,čituprávnyvzťahaleboprávojealebonie
je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor
rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie).

30. Určovací návrh, podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa
rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcovi
skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže

na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky,
či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva
alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí
súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a
či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie.

Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie
má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak
žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvoradý dôvod zamietnutia návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh

nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo
prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (bližšie
pozri rozhodnutie Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17 Co 161/2007).

31. V zmysle vyššie uvedeného v danom prípade preto súd zohľadňoval jednotlivé špecifiká prípadu,

a to že vo vzťahu k notárskej zápisnici ako exekučnému titulu, ktorej sa pôvodne žalobca neplatnosti
domáhal, následne túto namietal ako spornú predbežnú otázku, posúdenie predmetnej notárskej
zápisnice vo vzťahu k otázke naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov vykonateľnosti bez
zreteľanahmotnoprávnyzáklad,vykonalOkresnýsúdBratislavaIIrozhodovanímvkonaníonámietkachproti prípustnosti exekúcie pod sp. zn. 39Er/4277/2015, EX 553/2015. Predmetné otázky a teda samotné
formálne a materiálne predpoklady notárskej zápisnice môže preskúmavať jedine exekučný súd. O
prípustnosti exekúcie na podklade notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, rozhoduje jedine

exekučný súd bez ohľadu na to, či by súd v inom sporovom konaní dospel k záveru v rámci vyriešenia
predbežnej otázky hmotnoprávneho základu, teda otázky platnosti alebo neplatnosti ručiteľského
vyhlásenia (ručiteľské vyhlásenie je hmotnoprávny základ, nie notárska zápisnica). V zmysle uvedeného
je preto žalobcom požadovaný petit v časti žiadajúcim súd o určenie, že ,,nie je povinný plniť z
notárskej zápisnice“, o ktorom navyše už rozhodol, síce ešte nie právoplatne, exekučný súd, avšak

ktorému takéto rozhodnutie ako jedinému súdu prislúcha, bez naliehavého právneho záujmu. Ak by
v exekučnom konaní došlo k vymoženiu plnenia uvedeného v notárskej zápisnici a následne by súd
určil, že hmotnoprávny základ nie je daný, išlo by o bezdôvodné obohatenie na strane oprávneného,
ktoré by bol povinný vrátiť. V tomto smere však súd zdôrazňuje, že k otázkam hmotnoprávneho základu
tohto exekučného titulu, teda k neplatnosti vyhlásenia o ručiteľskom záväzku, žalobca namietal len
neplatnosť vo väzbe na vyriešenie otázky výkladu § 155 ods. 4 ZoKR, ktorými sa exekučný súd v konaní

o námietkach proti vykonaniu exekúcie komplexne zaoberal. Nad rámec uvedeného sa posúdením
predmetnej otázky opakovane zaoberal aj súd v predmetnom rozhodnutí. V danom prípade teda žalobca
žiadal preskúmanie predmetnej veci s ohľadom na špecifiká schváleného reštrukturalizačného plánu a
výklad § 155 ods. 4 ZoKR, ktorými sa súd má opätovne zaoberať (predmetnú otázku posudzoval už
exekučný súd). Súd sa v tomto smere stotožnil s argumentáciou žalovaného, ktorý odkázal na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.11.2010, sp. zn. 3 Cdo 63/2009. S ohľadom na uvedené
preto petit „že žalobca nie je povinný plniť z notárskej zápisnice“, ktorá je exekučným titulom a o ktorých
námietkach prípustnosti už rozhodoval exekučný súd, nie je daný naliehavý záujem.

32. Ďalšou špecifickou okolnosťou, ktorú súd zohľadnil pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu v

predmetnej veci aj vo vzťahu k eventuálnemu petitu o určenie neexistencii dlhu okrem vyššie uvedeného
je aj tvrdenie žalobcu, že na inom súde prebieha aj konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby
na majetok ručiteľa, v dôsledku ktorej sa žalovaným započítaním na pohľadávky hlavného dlžníka
v rámci reštrukturalizačného plánu mal podľa tvrdení žalobcu bezdôvodne obohatiť a má dochádzať
k duplicitnému plneniu. Rovnako tak malo dôjsť k vyvlastneniu majetku žalobcu v dôsledku konania

žalovaného, pričom aj túto pohľadávku žalobca považuje za duplicitnú úhradu, ktorým sa žalovaný
bezdôvodne obohacuje. Práve z dôvodu argumentácie žalobcu o vzniknutom bezdôvodnom obohatení
v dôsledku započítania získaného plnenia z neoprávnene vykonanej dražby, ako aj vyvlastnenia, súd
pripomína, že z dôvodu bezdôvodného obohatenia, vzniknutého plnením z neplatného právneho úkonu,
má veriteľ nároky na plnenie voči žalobcovi, ak žalobca zaplatil menej, ako predstavuje celková cena

pohľadávky, alebo žalobca má nárok na vrátenie tých splátok úveru, ktoré svojou výškou prevyšujú
predmetnú pohľadávku, ak žalobca zaplatil viac ako predstavuje pohľadávka. V prípade, ak možno
žalovať na plnenie, môže byť naliehavý právny záujem na určení daný iba vtedy, ak by určovacia žaloba
vytvorilapevnýprávnyzákladpreprávnevzťahystránkonaniaapredídesatakďalšímžalobámoplnenie
alebo ak by žaloba o plnenie neriešila alebo nemohla riešiť celý obsah a dosah sporného právneho

vzťahu alebo práva. V prípade žaloby žalobcu o vrátenie splátok úveru (žalovaný má zabezpečenú
úhradu istín s ohľadom na vykonateľný exekučný titul a prebiehajúcu exekúciu), prevyšujúcich istinu
poskytnutého úveru spolu s príslušenstvom, by otázka neplatnosti ručiteľského vyhlásenia bola tiež
priamym predpokladom pre rozhodnutie súdu vo veci. Navyše ak za danej situácie žalobca tvrdí, že
bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť okrem iného neplatnou dražbou, o ktorej určenie už prebieha

spor na inom súde. Predmetná otázka, ktorá je pre posúdenie sporu kruciálna, a to výklad ustanovenia
§ 155 ods. 4 ZoKR by tak bola riešená vo viacerých konaniach súčasne, jednak v konaní o určenie
existencii dlhu, v konaní o vrátenie bezdôvodného obohatenia, posudzoval ju už samotný exekučný
súd v rámci prípustnosti námietok exekúcie a rovnako tak v konaní o neplatnosť dražby. Za súčasnej
situácie je možné konštatovať, že žalobca ako ručiteľ predmetnej pohľadávky, ktorá je exekvovaná vedie

so žalovaným niekoľko súdnych sporov, pričom podanie žaloby v predmetnej veci sa javí súdu ako ich
nadbytočné rozmnožovanie. Navyše, ak bol žalobca toho názoru, že medzi stranami už došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného v dôsledku okrem neplatnej dražby, ktorej určenia sa
už domáha v inom súdnom konaní, vyvlastnením majetku žalobcu, je žaloba na plnenie spôsobilým
prostriedkom vyriešenia celého obsahu a dopadu právneho vzťahu medzi stranami. Na takomto určení

preto tiež nie je naliehavý právny záujem, keďže žalobcovi nič nebráni v tom, aby svoje práva vykonával
takým spôsobom, aby aj podal žalobu o zaplatenie tých splátok úveru, o ktorých je presvedčený, že
ich zaplatil neoprávnene s ohľadom na tvrdené vyvlastnenie majetku (následne aj neplatnú dobrovoľnúdražbu, o ktorú konanie už prebieha). Aj keby žalobca mohol mať právny záujem na určení neexistencie
dlhu, z dôvodov vyššie uvedených jeho záujem na tomto určení nie je naliehavý.
33. Nad rámec uvedeného, súd v snahe predísť ďalším zbytočným sporom poskytol stranám výklad

predmetného ustanovenia podľa § 155 ods. 4 ZoKR, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s názorom
prezentovaným žalovaným.

34. Žalovaného pohľadávka z dôvodov uvedených žalobcom, ktorými argumentoval nezanikla, preto
ak pohľadávka nezanikla, táto skutočnosť nemôže byť ručiteľom použitá ako námietka voči veriteľovi.

Poprel by sa tým samotný zmysel ručenia, a to možnosť domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa, ak
dlžník svoj splatný záväzok nesplní. Samotný ZoKR ako lex specialis upravuje zánik vymáhateľnosti
pohľadávky výslovne v § 120 ZoKR, ktorý však hovorí iba o zániku vymáhateľnosti pohľadávky voči
dlžníkovi, pričom na toto ustanovenie nadväzuje aj ustanovenie § 155 ods. 2 ZoKR, ktoré rovnako
hovorí o zániku vymáhateľnosti pohľadávky iba voči dlžníkovi. Ustanovenie § 155 ods. 4 ZoKR, ktoré
upravuje možnosť uspokojenia veriteľov za predpokladu, že plán neurčuje inak, a to tak, že plánom

zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom
dlžníka, s tým, že znenie § 155 ods. 4 ZoKR s účinnosťou od 01.01.2012 výslovne uvádza, že plánom
zostávajú nedotknuté práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok (teda v
pôvodnej výške) voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka. ZoKR ako špeciálny právny predpis veriteľom
dlžníka umožňuje uspokojiť svoje pohľadávky ručiteľom dokonca aj v pôvodnej výške, teda vo výške bez

ich novácie uskutočnenej v rámci reštrukturalizačného plánu. Na viacerých miestach ZoKR, je výslovne
uvedené, že vymožiteľnosť pohľadávky veriteľa zaniká iba voči dlžníkovi, a preto je súd toho názoru,
že námietka novácie pohľadávky v dôsledku súdom potvrdeného reštrukturalizačného plánu hlavného
dlžníka vznesená ručiteľom nie je dôvodná a v zmysle zákona možná. Uvedené nesporne vyplýva
z gramatického výkladu predmetného ustanovenia hovoriaceho o „pláne“, ktorým sa v zmysle ust.

§ 132 ods. 1 ZoKR
rozumie listina upravujúca vznik, zmenu alebo zánik práv a záväzkov osôb v nej uvedených (účastníkov
plánu), ako aj rozsah a spôsob uspokojenia tých účastníkov plánu, ktorí sú veriteľmi prihlásených
pohľadávok, t.j. predmetné ustanovenie počíta len so zmenou a zánikom práv a záväzkov účastníkov
plánu, nepočíta však s nováciou záväzkov tretích osôb, na ktoré sa reštrukturalizačný plán nevzťahuje.

V tomto smere zákon jasne stanovuje, že pôvodné pohľadávky voči ručiteľom zostávajú plánom
nedotknuté. K právnemu problému, ktorý je podstatou sporu súd uvádza, že v súlade s ustáleným
právnym názorom vyjadreným vo viacerých rozhodnutiach súdov nie je možný iný výklad ustanovenia
§ 155 ods. 4 ZoKR
ako ten, že účinky reštrukturalizačného konania sa na ručiteľa nevzťahujú, pretože v tomto konaní

sám nebol v postavení dlžníka. Žalovaný teda ako veriteľ má právo domáhať sa uspokojenia
zabezpečenej pohľadávky z majetku ručiteľa v rámci rozsahu pôvodnej nesplatenej pohľadávky. V
tomto smere preto nie je možné ani hovoriť o neplatnom ručiteľskom vyhlásení. Účinky povolenia a
skončenia reštrukturalizácie nie je možné rozširovať na iné subjekty ako dlžníka. Pretože podmienky
uplatnenia pohľadávky veriteľa u ručiteľa podľa § 306 ObZ boli žalobcom splnené a ako bolo odôvodnené vyššie žalovaný
sa aj s ohľadom na reštrukturalizáciu dlžníka môže domáhať splnenia svojej pôvodnej pohľadávky u
ručiteľa, súd považoval žalobu bez ohľadu na absenciu naliehavého právneho záujmu za nedôvodnú.

35. Na záver sa súd stotožnil s názorom žalovaného týkajúceho sa uznesenia konkurzného súdu

zo dňa 21.02.2018, ktorým súd návrh na vyhlásenie konkurzu zamietol, pretože zákon o konkurze
a vyrovnaní ukladá navrhovateľovi povinnosť nesporne preukázať svoju pohľadávku voči dlžníkovi
a rovnako poukázať na existenciu ďalších veriteľov z dôvodu splnenia podmienky plurality. Súd sa
predmetnouotázkou,tedanováciouzáväzkuručiteľavdôsledkureštrukturalizáciedlžníkavkonkurznom
konaní nezaoberal.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.38. O nároku na náhradu trov konania žalobcu rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči

žalobcovi v plnom rozsahu. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovanému v konaní žiadne trovy konania
nevznikli, súd v súlade so zásadou hospodárnosti a ekonómie konania, rozhodol tak, že žiadnej zo strán
nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie

môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).