Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. jún 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/63/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812203535
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5812203535.25

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v právnej veci žalobcov: 1/ F. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, 2/ U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX, obaja zast.: JUDr. Miroslav
Sládek, advokát, Advokátska kancelária Námestovo, ul. Červeného kríža č. 66/20, proti žalovaným: 1/
W. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. 1, 2/ B. N., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XX,
3/ Y. I., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. XXX, 4/ E. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
O., ul. Na X. č. XXXX/X, 5/ B. W., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. č. 1, 6/ O. C., rod. W., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Q. č. 1, všetci zast.: JUDr. Ján Vajda. advokát, Advokátska kancelária Námestovo,
Hviezdoslavovo námestie č. 201, v spore o určenie že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta z a m i e t a .

II. Žalovanej 1/ sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v pomere 100%, o výške ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaným 2/, 3/, 4/, 5/ a 6/ sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/ a 2/ žalobou podanou súdu dňa 29.05.2012 sa domáhali určenia, že rodinný dom súp.
č. XX postavený na parcele č. XXX/X k.ú. Q. zapísaný na LV č. XXXX pod B1 na žalovanú 1/, patrí do

dedičstva po Y. W., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. č. X.

2. Žalobu odôvodnili tým, že žalovaná 1/ predmetný rodinný dom nadobudla darovacou zmluvou v roku
2005 od svojej matky M. W., ktorá bola zapísaná na liste vlastníctva ako výlučná vlastníčka na základe
oznámenia E. Q. z 11.01.2003. Oznámenie obce však vychádza zo zavádzajúcich údajov, pretože
výlučným vlastníkom rodinného domu súp. č. XX vo Q. bol manžel M. W. Y. W., ktorému dom darovali
jeho rodičia. M. W. preto nemohla previesť rodinný dom na žalovanú 1/. Rodinný dom v čase smrti

menovaného nebol zapísaný v katastri nehnuteľností, pri prejednaní dedičstva tento majetok dedičia
neuviedli a preto nebol ani pojatý do dedičstva po ňom v konaní sp. zn. D 243/87. Dedičmi poručiteľa
boli v čase jeho smrti manželka M. W., zomrelá v roku 2011 a poručiteľove deti, t.j. žalobca 2/ a žalované
1/ až 4/ s tým, že žalobca 1/ je vnukom poručiteľa ako syn jeho nežijúcej dcéry P. I., rod. W., zomrelej
XX.XX.XXXX. Naliehavý právny záujem žalobcovia odvodzovali z toho, že bez požadovaného určenia
by nebolo možné uskutočniť dedičské konanie a potvrdiť nadobudnutie dedičstva k rodinnému domu.

3. Uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. 8C/63/2012 zo dňa 12.12.2012 súd pripustil, aby do
konania na strane žalovaných vstúpili B. W., rod. W. a O. C., rod.W.. Zároveň pripustil zmenu žalobného
petitu v znení, že rodinný dom súp. č. XX postavený na parcele č. XXX/X k.ú. Q. zapísaný na LV č.
XXXX pod B1 na žalovanú 1/, patrí v podiele 6/7 do dedičstva po poručiteľovi Y. W., ktorý zomrel dňaXX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. č. 1 a v podiele 1/7 do dedičstva po poručiteľke M. W., rod. U., ktorá
zomrela dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom Q. č. X.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, spisom Správy katastra
Námestovo č. V 200/05 a dedičskými spismi po P. I., M. W. a Y. W. ako aj výsluchmi účastníkov konania
a svedkov.

5. Žalobca 1/ vo svojej výpovedi uviedol, že sporný rodinný dom súp. č. XX bol postavený ešte niekedy

pred rokom 1910. Ide o najstarší murovaný dom vo Q. a staval ho ešte starý otec žalobcu 2/ U. W.. Dom
potom zdedil Y. W. tým, že v ňom zostal bývať, lebo U. W. postavil každému zo svojich detí samostatný
dom. Y. W. býval v spornom dome s manželkou M. W. dokiaľ si nepostavil nový rodinný dom súp. č.
X, ktorý neskôr zdedila žalovaná 1/. Starý dom súp. č. XX už mal byť zbúraný, na čo bolo žalobcovi
2/ vydané aj búracie povolenie a vyplatená čiastka 6.000,- Kčs ale po čase sa žalobca 2/ rozhodol, že
bude stavať v záhrade a starý dom si ako neobývaný ponechal na stavebný materiál. Neskôr sa dohodol

so žalobcom 2/, že dom zrekonštruuje a žalovaná 1/ mu navrhla, keďže bola v tom čase v rozvodovom
konaní a žalobca 2/ mal exekúciu z podnikania, aby domu dali na súpisné číslo a aby bol napísaný na
M. W. a keď skončia jeho rozvodové problémy, tak si dom prepíše na seba. On teda napísal dom na M.
W., manželku svojho deda Y. W., dom prerobil, pristavil ešte časť do dvora žalobcu 2/ a prevádzkoval
tam bar. Vložil do prestavby okolo 15.000,- eur a svoju prácu. Starú matku M. W. však zmanipulovali

a dom prepísala na žalovanú 1/.

6. Žalobca 2/ uviedol, že sa v spornom dome súp. č. XX narodil. Dom patril jeho otcovi Y. W., ktorému
ho asi daroval jeho otec U. W., ktorý ho aj postavil. Dom má okolo sto rokov a ide o najstarší dom vo Q..
Viackrát zopakoval, že dom patrí iba jemu, pretože on ho mal búrať, na čo dostal 6.000,- Kčs a búracie

povolenie a v konečnom dôsledku býva na dvore, kde sa dom nachádza. Nemal však kde uskladniť
náradie v súvislosti so stavbou svojho domu, ktorý postavil na záhrade a preto dom nezbúral. Doklad o
svojom vlastníctve nikdy nemal a nevidel ani doklad o tom, žeby vlastníkom domu bol jeho otec Y. W..
Nevedel uviesť, či vlastníčkou domu bola aj jeho matka M. W.. V rámci rodiny sa bavili o tom, že ten,
kto zostane doma, toho dom je. Vyjadril sa tiež, že dom zdedil.

7. Žalovaná 1/ rovnako uviedla, že v starom dome súp. č. XX sa narodila a vyrástla. Dom patril jej otcovi
Y. W., ktorý ho určite nadobudol po svojom otcovi, ale sa nič nezapisovalo. Dom potom patril jej matke
M. W., lebo sa tak s otcom dohodli. Potom, ako otec postavil nový dom súp. č. X, odsťahoval sa tam a po
smrti otcovho nevlastného brata Q. W. a jeho manželky P., ktorí tiež bývali v starom dome, zostal dom

neobývaný. Nevedela uviesť, kto dom postavil a prečo nebol predmetom dedičského konania po otcovi.

8. Žalovaná 2/ uviedla, že sporný dom patril matke, lebo ich všetkých opatrovala a otec vždy hovoril, že
to bude dom mamy. Po otcovi Y. W. si majetok rozdelili. Dom patril otcovi, ktorý ho mal od svojho otca
a matka ho získala tak, že bola jeho manželkou.

9. Žalovaná 3/ uviedla, že v predmetnom dome vyrástla. Patril matke, ktorej ho dal jej manžel Y. W., ktorý
ho mal od svojho otca. Rodičia žili spolu a mali deti, čo automaticky znamenalo, že ten dom jej daroval.

10. Žalovaná 4/ súhlasila s výpoveďami žalovaných 1/ až 3/. Rodinný dom súp. č. XX patril ich matke

M. W., ktorá ho mala od svojho manžela Y. W., ktorý ho zas mal od svojho otca. Nevedela uviesť, kedy
otec predmetný dom svojej manželke daroval.

11. Žalovaná 5/ uviedla, že tiež bývala v predmetnom dome od narodenia spolu so žalovanou 1/, ktorá je
jej matkou a so starou matkou M. W.. Spolu s nimi tam bývali aj P. W. s manželom Q. W.. Dedko Y. W. ich

v dome cez deň navštevoval, lebo býval v rodinnom dome súp. č. 1, ktorý si postavil ako nový a pamätá
si, že dedko vždy hovoril, že je to babkin dom. Uviedla, že dom súp. č. XX určite stavali rodičia Y. W..

12. Žalovaná 6/ sa vzhľadom na svoj vek k veci vyjadriť nevedela, no vyjadrila názor, že zato ako sa
žalobca 2/ správal k svojim rodičom, by mu určite nič nedali.

13. Svedok U. W., ktorý je príbuzným účastníkov a býva v susedstve sporného domu uviedol, že rodinný
dom patril jeho dedovi U. W., ktorý ho postavil so svojou manželkou P.. Mali jedného syna Q. W.. Po smrti
manželky sa dedo U. W. oženil druhýkrát a mal troch synov U., E., Y. a dcéru P.. A. uviesť komu patrilrodinný dom po smrti deda U. W., no bývali v dome všetci súrodenci Q., U., E., Y. a P., ktorí si postupne
stavali domy a časom sa z toho starého domu odsťahovali. Ostal tam bývať iba najmladší Y. W.. Potom
si aj on postavil nový dom a sporný dom zostal prázdny. Svedok nevedel uviesť a ani sa nezaujímal o

to, ako sa s domom podelili. Nevie, či si na dom robili nároky aj súrodenci Y. W., ale zrejme áno, keď
dom zostal tam, tak si asi robili nároky. Jeho otec U. W. ale nikdy nepovedal, že je to aj ich dom, povedal
iba to, že to bola aj ich záhrada a preto išiel o dva - tri metre ďalej do ich bývalej záhrady. Jeho otec si
nárok na dom nerobil, lebo dedo mu postavil dom vedľa.

14. Súd vo veci vypočul F. Q., ktorý bol v tom čase starostom Obce Q.. Vypovedal, že za jeho
funkčného obdobia nebolo vydané žiadne rozhodnutie na búranie sporného domu, pričom starostom je
7 rokov. Ak bolo také rozhodnutie vydané, bolo to za jeho predchodcu C. C., ktorý bol ešte predsedom
bývalého národného výboru a ktorý funkciu starostu vykonával 20 rokov. Uviedol, že žalobca1/ bol asi
v roku 2010 alebo 2011 na obecnom úrade a chcel nahliadnuť do spisov, čo mu bolo aj umožnené,
no predmetné rozhodnutie ani v archíve, v ktorom sa zdržali dve až tri hodiny, nebolo nájdené. Nemá

vedomosť o tom, žeby sa predmetné búracie povolenie v archíve obce nachádzalo, prípadne, že by sa
v ich archíve nachádzali doklady ohľadne vlastníctva sporného domu. Svedok vyslovil názor, že také
rozhodnutie neexistuje, pretože na obecnom úrade majú veci v zákonnom poriadku. Uviedol, že sa deň
pred výsluchom rozprával so svojím otcom F. Q. starším, ktorý sa narodil v roku XXXX a pýtal sa ho, v
ktorom roku mohla byť postavená stavba, ktorá je predmetom sporu. Otec mu povedal, že ešte keď bol

chlapcom, dom už vtedy stál a bol tam nejaký obchod. Svedok tiež uviedol, že ako starosta riešil spor
medzi žalobcom 2/ a žalovanou 1/ a v súvislosti s tým sa stretol s M. W., s ktorou v prítomnosti svedkov
viedol rozhovor, z ktorého mu vyplynulo, že sa jej dotklo, že v dome je diskotéka a vyhráva tam hudba,
nakoľko sporný dom bol jej, mala k nemu vzťah a trápilo ju, že sa z domu stal takýto podnik.

15. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd rozsudkom zo dňa 23.09.2013 rozhodol tak,
že žalobu zamietol.

16. V zákonom stanovenej lehote sa žalobcovia 1/ a 2/ proti rozsudku odvolali.

17.UznesenímKrajskéhosúduvŽilinesp.zn.9Co/270/2014zodňa07.08.2014bolrozsudokokresného
súdu zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

18. Uznesenie odvolacieho súdu napadla dovolaním žalovaná 1/.

19. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bolo dovolanie odmietnuté.

20. V intenciách krajského súdu bolo nariadené pojednávanie, na ktorom žalobca 1/ uviedol, že rodinný
dom bol postavený niekedy v roku pána, ale vie, že má cez 100 rokov. Postavil ho jeho pradedo, ktorý
mal štyri deti a v dome žili všetci. Ako odrastali, tak postupne si stavali rodinné domy, pričom v dome ostal

len najmladší z detí Y., ktorý tam býval s nevlastným bratom Q.. Nie je pravdou vyjadrenie obecného
úradu, že W. M. dokončila v roku 1959 stavbu rodinného domu, nakoľko tento dom začal po prvýkrát
právne existovať až po pridelení súpisného čísla. Uviedol, že v minulosti bolo U. W. vydané búracie
povolenie, ktorý tam mal stavať rodinný dom, ale nakoniec ho postavil o kúsok ďalej. Keď rodinný dom
dostal súpisné číslo, tak W. W., s ktorou vychádzal veľmi dobre, pričom v tom čase sa rozvádzal, mu

povedala, aby rodinný dom previedol na jej mamu a že potom keď sa rozvedie, si to prevedie na seba.
V podstate to skončilo tak, že ona si ho napísala na seba a rodinný dom jednoducho ukradla. Predmetné
skutočnosti sa dajú preukázať aj výsluchmi svedkov. Svoje tvrdenie, že Y. W. patrí predmetný rodinný
dom, opiera o to, že bol najmladší, žil tam celý život kým si nepostavil rodinný dom súp. č. X. V podstate
tam v tomto rodinnom dome žili všetci. Zotrval na svojom tvrdení, že rodinný dom patrí Y. W. a tento

rodinný dom postavil jeho otec.

21. Čo sa týka titulu, na základe ktorého označuje Y. W. ako vlastníka predmetného rodinného domu,
vie to od ľudí, ktorí poznajú históriu tohto domu, aj proces prechodu vlastníckych práv. Rozprávala mu
to sesternica W. W. - pani Y. P., že ten dom postavil otec Y. W.. To isté mu hovoril aj U. W. a hovorili

to aj jeho otec a dedo.

22. Z výpovede žalobcu 2/ vyplynulo, že rodinný dom súp. č. XX postavil U. W., ktorý bol otcom Y. W..
U. W. mal štyroch synov a jednu dcéru a jeho otec spolu s mamou ostali v tomto rodinnom dome bývať,hoci otec staval ďalší rodinný dom pri hlavnej ceste. Na základe toho teda tvrdí, že rodinný dom súp. č.
patril jeho otcovi, ktorý mu povedal, že ten dom bude jeho. V podstate kedysi to bolo tak, že najmladší
syn keď ostal v rodičovskom dome, tak patril jemu. Uviedol, že kedysi videl papier, z ktorých vyplývalo

vlastníctvo jeho otca k rodinnému domu súp. č. XX, ale nevie čo to boli za papiere. Žiadna pojednávanka
ani po otcovi, ani po materi nebola. Tie doklady mal v rodinnom dome súp. č. X, ale oni mu ich zobrali.
Nepamätal sa, čo bolo v tých dokladoch.

23. Žalovaná 1/ sa na pojednávaní vyjadrila, že nevie, kto postavil rodinný dom súp. č. XX. Nikdy sa o to

nestarala. V podstate v rodinnom dome č. X ostala ona so svojimi deťmi a mamou, o ktorú sa starala a jej
mama sa rozhodla, že ten, kto ju doopatruje, zdedí celý majetok. Jednalo sa o rodinný dom č. XX,. č. X
a poľnohospodárske pozemky, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve mamy. Z akého dôvodu nebol rodinný
dom č. XX prejednávaný v dedičstve po mame, to nevedela. Po jej otcovi bol prejednávaný rodinný dom
č. X., ale či bol prejednávaný aj rodinný dom č. XX, to nevedela. Keďže mala v tom čase iné problémy,
nezaujímalo ju to. Keďže nemá od toho papiere, nemôže tvrdiť, že rodinný dom postavil jej dedo. Taktiež

nevedela či dom so súp. č. XX postavila jej matka.

24. Na pojednávaní bol vypočutý aj svedok Mgr. C. C., ktorý sa najskôr vyjadril, že vzhľadom k tomu,
že F. I. je jeho bratrancom, využíva svoje právo a k veci vypovedať nebude. Vo svojej ďalšej výpovedi
sa vyjadril k listine zo dňa 11.01.2003, že podpis sa podobá na jeho s tým, že k jej obsahu uviedol, že

nebol porušený týmto oznámením zákon, keďže v obci bolo viac takýchto stavieb, ktoré nemali predtým
uvedené súp. č. a vôbec neboli na katastri evidované ako stavby. Čo sa týka obsahu oznámenia, tie
skutočnosti ohľadom toho v ktorom roku bola postavená stavba a kto je vlastníkom, tak tieto boli prebraté
od oznamovateľa. On to ani nepísal, písala to sekretárka s tým, že keď to dostal na stôl, prezrel to a
podpísal to. Obsah tvrdení oznamovateľa nepreskúmaval. Podľa výzoru domu usudzuje, že sa jedná

o stavbu z minulosti, keďže vie, aké domy sa stavali v 70.-tych rokoch, akého účelu boli. Nevedel sa
vyjadriť koľko rokov môže mať tento dom a ani kto ho postavil. Vie, že v tom dome býval otec U. W.,
možno aj jeho žena. Uviedol, že on sa do svojho domu odsťahoval v roku 1982 s tým, že už v tom čase
bývali hore. Nevedel sa vyjadriť, či na tento dom bolo vydané búracie povolenie. Počas toho, ako bol
starostom, tak v tom dome bol bar, ktorý prevádzkoval pán I. a jeho prevádzka musela byť zastavená,

keďže tam boli nejaké problémy.

25. Z výpovede svedka D. O. vplynulo, že je mu známy predmet sporu. Jedná sa o rodinný dom W.,
o ktorom vie z rozprávania rodičov, že ho postavil U. W., ktorý mal deti U., E., Y. a sestru, ktorá bola
vydatá za O.. Uviedol, že sa narodil v roku 1945 a pamätá sa, že mohol mať päť alebo sedem rokov,

keď v tom dome bol obchod, do ktorého chodieval. Predpokladá, že rodinný dom užíval Y. W. z dôvodu,
že bol najmladší a že mu ten rodinný dom prenechali. Ako päť až sedemročný si pamätá, že ten rodinný
dom už užíval Y. W. s rodinou.

26. Svedok H. I. sa na pojednávaní vyjadril, že vie, že sa jedná o starú chalupu, ktorej súp. č. nepozná.

Tú chalupu postavil asi jeho tesťa otec U. W.. Tento mal štyroch synov a jednu dcéru. Vie, že v tom
dome býval jeho tesť a jeho najstarší brat. Bývala tam aj jeho bývalá žena. Y. W. tam býval od narodenia,
pretože jeho dvaja bratia si postavili domy a sestra sa vydala. Potom vie, že tam s ním býval aj jeho
najstarší brat so ženou, keďže nemali deti. On bol narodený v roku 1917 a svedok v roku 1937. Pamätá
sa, že keď bol malý, tak tam býval. Vie, že pred smrťou už býval hore v dome, ktorý bol postavený pri

ceste a v O. zomrel. Ďalej uviedol, že je otec F. I.. O spore mu hovoril U. W. a F. I.. Povedali mu, že W.
z ničoho nič o ten dom prejavila záujem a pritom ho nikto nechcel. U. W. je jeho švagor. P. I., rod. W.
bola jeho manželka. Bol na dedičskom pojednávaní po svojej manželke. Tento dom nebol predmetom
dedičského konania, to všetko prešlo aj s pozemkom na U., ktorý mu povedal, že všetky papiere boli v
tom dome a keď sa pýtal W. na tie papiere, tak mu povedala, že ich spálila. Nevedel sa vyjadriť, kedy a

akým spôsobom mal prejsť dom na U. W..V čase keď prebiehalo dedičské konanie po jeho manželke o
ten dom nemal nikto záujem, bol vhodný na zbúranie. Nikto v ňom nebýval. Jeho manželka mala 19,5
roka keď sa vydala a z toho domu odišla. Najstarší brat Y. W., ktorý s ním býval v tom dome, sa volal Q..
Jeho manželka sa volala P. a volali ich do T.. Nevie kedy a akým spôsobom sa mal Y. W. stať vlastníkom
tohto rodinného domu, keďže v čase keď prebiehali dedičské konania bol decko. Nemá vedomosť o tom,

žeby U. W. niečo v tom dome búral. V čase keď sa s manželkou brali, mal rozostavaný dom. Do času
kým ho nepostavili býval v rodinnom dome pri zastávke, je to rodinný dom, v ktorom teraz býva W..27. Svedok U. U. vypovedal, že bol susedom W.. Býval tam 25 rokov. Vie, že predmet sporu je o ich
vzájomných vzťahoch, o dome, o pozemku. Vie, že v tom dome býval Y. W.. Spolu s ním tam býval T.,
ktorý bol jeho nevlastný brat. Y. W. mal súrodencov, ktorí tam nebývali, pretože si postavili vlastné domy.

Mal bratov U. a E.. Dom postavil otec Y. W., ktorý sa volal E.. N. preto, že Y. W. bol najmladší, ostal tam
bývať. O predmete sporu vie od U. W., ktorý mu povedal, že si tu žalovaná robí naň nárok. Pozná tak
U. W., ako aj F. I.. S oboma sa kamarátil, keďže F. I. vyrastal väčšinou u svojich starých rodičov. Vo Q.
nebýva od roku 1987. Chodieva tam však často. O tom, že ten dom má patriť U. W. vie od neho, keď
mu povedal, že otec mu hovoril, že ten dom bude jeho. Nikdy nevidel listinu, z ktorej by vyplývalo, že

dom súp. č. XX aj s priľahlými pozemkami patrí U. W.. Vie, že zadné stavy, ktoré boli pri tomto dome,
sú zbúrané, ale nevie kto ich zbúral. Nejaká maštaľ tam po požiari ostala. Nevie, či U. W. zbúral nejakú
časť domu, keďže tam už nebýval. Y. W. tam býval so ženou, s babou, T. a jeho ženou. Nevie kedy a
na základe čoho sa mal Y. W. stať vlastníkom tohto domu. Q. W. pozná, býval tam so ženou a volali ho
T. po jeho žene. Nevie, či po jeho žene, ale volali ho do T..

28. Dňa 19.09.2017 bol súdu doručený návrh na zmenu žaloby, o ktorom súd rozhodol uznesením zo
dňa 27.10.2017 tak, že pripustil zmenu žalobného návrhu v znení, že súd určuje, že rodinný dom súp.
č. XX na parcele č. XXX/X k.ú. Q., zapísaný na LV č. XXXX k.ú. Q. pod B1 na žalovanú 1/ patrí do
dedičstva po poručiteľovi Y. W., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX v podiele 1/1.

29. Z výpovede svedka U. O. vyplynulo, že je bratrancom H. I.. W. W. býva pri ceste, je to rodinný dom
č. X. Ale či to tak je, to nevie. Otec pani W. sa volal Y.. Už v čase smrti býval v tom rodinnom dome pri
ceste. Vyjadril sa, že nevie ako dlho býval Y. W. pri svojej dcére, možno 5, možno 10 rokov, ale viac nie.
Predtým býval Y. W. v rodinnom dome, a to v časti ako je obchod, tak smerom naľavo. S ním bývala ešte
jeho sestra P.. Bolo to ale veľmi dávno. Taktiež tam býval aj Q. T.. Bol to ich nevlastný brat. Y. W. bol

ženatý, jeho žena sa volala G.. Bývali v tom dome ako hovoril predtým. Mali aj obchod a ona predávala
v obchode. Chodieval tam ako 10 ročný na menšie nákupy. Ten rodinný dom patril Y., nakoľko ich otec,
teda jeho pradedo, postavil rodinné domy svojim synom a najmladší Y. ostal v dome. Ten dom mal asi
číslo domu XX, pretože vo Q. nebolo veľa rodinných domov. Nikdy nevidel žiaden doklad o tom, že dom
patril Y.. O tom, že dom patrí Y. vie od svojho otca, a od ujčinej P.

30. Svedkyňa U. W. na pojednávaní vypovedala, že rodinný dom č. XX je od rodinného domu, v ktorom
býva, asi o dva domy ďalej. Predtým bývali v starom rodinnom dome a to č. XX, bývali tam s rodičmi,
bratia a sestry. Do nového rodinného domu sa nasťahovali asi keď mala 10 rokov. Y. W. poznala. Býval
na čísle domu X, keď si postavil rodinný dom. Poznala ho, pretože predtým robil v pekárni a ona mu

občas pomáhala rozvážať chlieb. V tom rodinnom dome XX ostal bývať jeho nevlastný brat s rodinou,
manželka Y. W., syn U., dcéra W. a dve deti. Jeho nevlastný brat sa volal Q. a manželka P.. Do rodinného
domu č. XX chodila ešte keď žila T. a chodila tam len tak posedieť. Vie, že v tom rodinnom dome č. XX
sa zbúrala veranda a už nič. Nevedela sa vyjadriť kto bol vlastníkom rodinného domu č. XX. Nikdy sa o
tom v rodine nerozprávalo. V rodinnom dome č. XX bolo pohostinské zariadenie, ale nevie v ktorom roku

to bolo, možno tri alebo štyri roky dozadu, možno aj viac. V čase prevádzkovania tohto pohostinského
zariadenia, žila ešte matka pani W.. Problémy z toho boli na celej ulici. Mali rozbité okná v obývačke, aj
bola privolaná hliadka, ale nič sa s tým nerobilo. Rodinný dom č. XX za jej života nebol prestavovaný.
Žalobca 1/ nebýval v tom rodinnom dome č. XX. On býva v inom dome ako v tom, v ktorom bol zriadený
bar. Je to nový dom. Ona sa nikdy s matkou M. W. o tom, komu patrí, resp. komu ostal rodinný dom

č. XX nerozprávala.

31. Svedok Y. Q. sa na pojednávaní vyjadril, že vie, čo je predmetom sporu. Tento dom daroval U. jeho
otec. Tento dom má vyše 100 rokov. To, že tam býval Y. s rodinou je dané tým, že tam bývali všetci
súrodenci a to U., Y., E. a P.. Jeho otec Y. Q. a otec U. W. sa spolu kamarátili, sú aj vedľa seba pochovaní.

Pamätá sa, že tam bol obchod, do ktorého chodil. Otec U. W. a jeho otec darovali tento dom Y. W.,
hovoril mu o tom jeho otec. Y. W. daroval tento dom jeho otec.

32. Svedkyňa N. O. sa vyjadrila, že U. W. bol problémový, rád si vypil, aj teraz. W. W. bývala v dome č.
XX, bývala tam s T. - P. a Q. a taktiež tam bývala B. W.. Keď postavil Y. W. s manželkou dom, tak on býval

v tom novom dome č. X a M. W. na čísle domu XX, kde bývala spolu s W. W. a jej deťmi. Čo sa týka F. I.,
ten je synom P. a H. I. a hoci títo bývali v rodinnom dome č.., bolo to len krátko, keďže si postavili vlastný
a odsťahovali sa. Ako dieťa sa často s W. stretávala, nebývali blízko seba, ale navštevovali sa. Potom
menej keď sa povydávali a založili si vlastné rodiny. V súčasnej dobe sa už tak nenavštevujú, ale keďsa stretnú, tak sa porozprávajú. U. W. je jej bratranec. Od rodinného domu č. XX býva vo vzdialenosti
50 - 100 metrov. Za posledných 50 rokov v rodinnom dome č. XX bývala W., M., S., P. a E. W.. V tom
dome ostala bývať potom už len W. so svojimi deťmi, taktiež tam bývala aj M.. F. I. tam nebýval, možno

chodil na návštevu k starým rodičom, ale nebýval tam. Vie o tom, že niečo v tom dome zhorelo. U.
W. má postavený rodinný dom v záhrade. Keď Y. W. a P. a Q. W. zomreli, tak dom ostal prázdny. Má
vedomosť od svojej mamy, že predmetný rodinný dom W. chceli dať tomu kto ich doopatruje. Pani M.
W. doopatrovala W. W.. Nevie o tom, žeby niekto daroval predmetný dom U. W..

33. Vzhľadom na to, že sa svedkyni nepodarilo doručiť predvolania na viaceré pojednávanie a ďalšie
odročenie by spôsobilo prieťahy vo veci, súd upustil od osobného výsluchu svedkyne Y. P..

34. Na základe predtým vykonaného dokazovania, ako aj po doplnení dokazovania sa dôkazná situácia
nezmenila a súd naďalej zotrváva na tvrdení, že mal súd za preukázané, že:

35. Medzi účastníkmi konania nebolo sporu v tom, že ako výlučná vlastníčka rodinného domu súp. č. XX
postaveného na parcele č. XXX/X k.ú. Q. a vedeného na LV č. XXXX je v katastri nehnuteľností zapísaná
žalovaná 1/, ktorá ho nadobudla darom od svojej matky M. W. darovacou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX.
Darovacia zmluva bola zavkladovaná Správou katastra Námestovo dňa 23.03.2005 pod č. V 200/2005.

36. M. bola ako výlučná vlastníčka rodinného domu súp. č. XX zapísaná do katastra nehnuteľností na
podklade listu Obce Q. zo dňa 11.01.2003, ktorým obec oznamovala katastrálnemu úradu, že stavba
rodinného domu súp. č. XX v obci Q. bola ukončená v roku 1959 a rodinnému domu bolo pridelené súp.
č. XX. Oznámenie uvádza, že staviteľom rodinného domu bola M. W., ktorá je aj vlastníčkou tejto stavby
postavenej na pozemku KN parcela č. XXX/X k.ú. Q..

37. Podľa oznámenia Správy katastra Námestovo zo dňa 10.09.2013 bol pozemok C-KN parc. č. XXX/
X k.ú. Q. (na ktorom je postavený rodinný dom súp. č. XX) súčasťou pôvodnej C-KN parcely č. XXX
zapísanej na LV č. XX k.ú. Q. ako stav identický s pôvodnou pozemnoknižnou parcelou č. XXX z
PK protokolu č. XXX k.ú. Q., avšak podľa zrovnávacieho zostavenia parciel C-KN parcela č. XXX

zodpovedala časti pk parcely č. XXX z pk protokolu č. XXX k.ú. Q. a pk parcele č. XXX zapísanej v pk
protokole č. XX k.ú. Q..

38. Z rozhodnutia Štátneho notárstva v Dolnom Kubíne sp. zn. D 243/87 zo dňa 27.03.1987 po Y. W.,
zomrelom XX.XX.XXXX vyplynulo, že na základe dohody dedičov sa preberateľkou 1 rodinného domu

pop. č. X vo Q. s príslušenstvom a pk parcely č. XXX k.ú. Q. stala žalovaná 1/. Ostatné dedičstvo vrátane
nehnuteľnosti vedenej na LV č. XX parc. č. XXX zast. plocha o výmere XXX m2 v časti A na meno
poručiteľa v 1/6 predtým v protokole č. XXX r.č. 1 parc. č. XXX prebral žalobca 2/, ktorý je v súčasnosti
v tomto podiele vedený ako spoluvlastník aj na liste vlastníctva č. XX k.ú. Q. (čl. 152 spisu). Okrem
neho sú na tomto liste vlastníctva ako spoluvlastníci vedení S. F. s podielom 1/3, U. W. a E. O. po 1/6 a

žalovaná 1/ v podiele 1/6. Súčasne je z odôvodnenia dedičského rozhodnutia zrejmé, že Y. W. zomrel
bez zanechania závetu, zostala po ňom manželka M. W., rod. U. a deti W. W., P. I., rod. W., B. N., rod. W.,
Y.I.,rod.W.,OtíliaW.aU.W.,ktorísúdedičmizozákonavprvejskupinepo1/7.Súčasnezozápisnicezo
dňa 27.03.1987 v dedičskom spise po Y. W. vyplýva, že sa dedičského pojednávania zúčastnili manželka
poručiteľa M. W., žalovaná 1/ a to aj ako zástupkyňa matky žalobcu 1/ P. I. a zástupkyňa žalovaných 2/

a 3/ a ďalej žalovaná 4/ ako aj žalobca 2/. Sporný dom do dedičstva zahrnutý nebol, pričom dedičia sa
vzdali odvolania voči rozhodnutiu o dedičstve.

39. Z dosiaľ uvedeného je tak zrejmé, že pokiaľ sa žalobcovia 1/ a 2/ podanou žalobou domáhali
určenia, že predmetný rodinný dom súp. č. XX patrí do dedičstva po ich právnych predchodcoch v

príslušných spoluvlastníckych podieloch, zaťažovalo ich dôkazné bremeno o tom, že Y. W. bol ku
dňu svojej smrti dňa XX.XX.XXXX podielovým spoluvlastníkom domu v podiele 6/7 a M. W. bola ku
dňu svojej smrti dňa XX.XX.XXXX spoluvlastníčkou v podiele 1/7. Vyslovenie takéhoto záveru súdom
potom ale samozrejme bolo podmienené tým, že menovaní museli nadobudnúť tieto spoluvlastnícke
podiely k spornému domu na základe určitého právneho titulu, s ktorým právny poriadok v danom

okamihu spájal vznik (spolu)vlastníckeho práva u menovaných. Totiž podľa v súčasnosti platného ust.
§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vlastníctvo veci (a rovnako aj podielové spoluvlastníctvo
v zmysle § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka) nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením,rozhodnutímštátnehoorgánualebonazákladeinýchskutočnostístanovenýchzákonom.Tietospôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva sú tradičnými spôsobmi nadobudnutia vlastníctva už od doby
uhorského obyčajového práva platného na území Slovenskej republiky do 01.01.1951, neskôr podľa §
111 a nasl. stredného Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. a následne podľa § 133 Občianskeho

zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom v období od 01.04.1964 až 31.12.1991 v modifikovanej
podobe ohľadne osobného vlastníctva.

40. Z výpovedí účastníkov a nepriamo i svedka F. Q. možno vyvodiť v zásade spoľahlivý záver o tom, že
sporný dom v súčasnosti so súp. č. XX bol postavený v presne nezistenom čase niekedy začiatkom 20.

storočia. To nespochybňovali ani žalované, kedy najmä žalované 2/ až 4/ výslovne uviedli, že dom mal
získaťichotecY.W.narodenýXX.XX.XXXXešteodsvojhootca,ktorýmbolU.W.aktorýpodľavýpovede
svedka (tiež) U. W. sporný dom postavil so svojou prvou manželkou P.. Naproti tomu žalobcovia za
staviteľa domu označili iba U. W.. Zostalo preto otáznym kto vlastne bol staviteľom sporného rodinného
domu, či to bol iba U. W. sám alebo aj spolu so svojou vtedajšou manželkou a kto sa teda stal vlastníkom
v tom čase novopostaveného domu. V tomto smere totiž zo žiadneho ďalšieho vykonaného dôkazu

priamo nevyplýva v tom čase aktuálny vlastnícky vzťah k domu. Z konania ďalej vyplynulo, že U. W.
bol ženatý dvakrát. S prvou manželkou P. O. mal syna Q. W., ktorého manželkou bola P. T. a títo boli
bezdetní a v spornom dome aj dožili. S druhou manželkou P. rod. Q. mal U. W. štyri deti - E., U., P.
a Y., ktorý bol právnym predchodcom účastníkov konania a manželom M. W., rod. U.. Zo sporného
domu postupne odišli všetky deti U. W. z druhého manželstva okrem Y. W., ktorý potom odišiel bývať do

novopostaveného domu súp. č. X, kam potom odišla bývať aj jeho manželka M. W. spolu s žalovanou
1/ a deťmi. Sporný dom zostal neobývaný. Následne podľa tvrdenia žalobcu 1/ sporný dom so súhlasom
žalobcu 2/ zrekonštruoval a zriadil v ňom prevádzku baru, pričom dom za súčinnosti žalovanej 1/ dostal
súpisné číslo a na tom podklade bola do katastra nehnuteľností zapísaná ako jeho vlastníčka M. W.,
ktorá dom potom darovala žalovanej 1/.

41. S prihliadnutím na v zásade zhodné výpovede žalovaných a žalobcu 1/ by bolo možné za nespornú
skutočnosť považovať to, že vlastníkom sporného domu bol v minulosti právny predchodca účastníkov
Y. W.. Na druhej strane však nielen žalované, ale ani samotní žalobcovia konzistentne nevedeli uviesť
z akého dôvodu považovali Y. W. za vlastníka sporného domu, čo vo vzájomnom súvise s ostatnými

vykonanými dôkazmi bránilo súdu osvojiť si túto skutočnosť ako nespornú, navyše ak ešte žalobca 2/
viackrát uviedol, že vlastníkom sporného domu je on. Táto pochybnosť sa v konaní potvrdila, pretože z
vykonaných dôkazov nevyplynul žiaden právny titul, na základe ktorého by sa Y. W. mal stať v minulosti
vlastníkom sporného domu po svojich rodičoch U. a P. W., keď títo okrem neho mali ďalšie tri deti a
navyše U. W. mal ešte ďalšieho syna. Tu všetci účastníci konania vychádzali iba zo samotného faktu,

že Y. W. ako jeden z potomkov zostal v dome bývať, čím sa nevyhnutne musel stať aj jeho vlastníkom.
Avšak samotná skutočnosť, že Y. W. zostal v dome bývať neznamená, že tým aj platne nadobudol
vlastnícke právo k domu. V konaní v tomto smere nebol preukázaný žiaden právny titul v zmysle už hore
citovaných ustanovení príslušnej dobovej právnej úpravy, s ktorým by bol spojený vznik vlastníckeho
práva u menovaného. Súdu nebola predložená žiadna darovacia zmluva, predmetom ktorej by bolo

darovanie sporného domu Y. W. jeho rodičmi (či jedným z nich) a ani dedičské rozhodnutie po rodičoch
menovaného, podľa ktorého by sa tento stal preberateľom sporného rodinného domu. Z kúpnej zmluvy
(čl. 94) predloženej žalobcami zo dňa 05.10.1939 tiež nevyplýva, že by došlo k prevodu sporného domu
na Y. W. jeho rodičmi (či jedným z nich), pretože táto zmluva uzavretá medzi U. W. ako predávajúcim
a Y. W. ako kupujúcim sa týkala prevodu spoluvlastníckeho podielu 1 k nehnuteľnostiam v pk protokole

č. XX k.ú. Q., v ktorom síce pod r.č. 7 bol vedený pod parc. č. XXX dom popisné číslo XX s dvorom a
roľou, no z identifikácie parciel zo dňa 12.07.2013 vyplynulo, že z pk parcely č. XXX z pk protokolu č.
XX boli vytvorené C-KN parcely XXX/X, 2 a 3 a č. XXX/X a 2, pričom na parcele č. XXX/X sa nachádza
práve neskôr Y. W. novopostavený rodinný dom súp. č. X.. Naproti tomu sporný dom súp. č. XX je na
parcele, ktorá je časťou pôvodnej pk parcely č. XXX z protokolu č. XXX k.ú. Q.. Pokiaľ teda nebol v

konaní preukázaný žiaden právny titul, na základe ktorého by sa mal Y. W. stať vlastníkom sporného
domu, súd považoval za zbytočné vykonávať dokazovanie dedičskými spismi po jeho súrodencoch ako
to navrhoval splnomocnený zástupca žalovanej 1/ a vypočutím svedka U. U., ktorého výsluch navrhli
cestou splnomocneného zástupcu žalobcovia. Súd teda nemal v konaní preukázané, že vlastníkom
sporného domu bol ku dňu svojej smrti Y. W. v podiele 6/7, v dôsledku čoho by mal byť radený do

dedičstva po ňom. Žalobcovia žiadali určiť, že do dedičstva po menovanom patrí spoluvlastnícky podiel
6/7 k domu, no ani po otázkach súdu neuviedli, na základe akej právnej skutočnosti sa Y. W. mal
stať spoluvlastníkom domu práve v podiele 6/7. A už vôbec žalobcovia v konaní nezdôvodnili ako
mala nadobudnúť svoj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/7 M. W.. Pretože súd nemal preukázané,že menovaní boli ku dňu svojej smrti vlastníkmi, presnejšie spoluvlastníkmi sporného domu, a táto
skutočnosť nebola preukázaná ani doplneným dokazovaním, žalobný návrh žalobcov zamietol.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a to tak, že
žalovanej 1/ priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

43. Žalovaným 2/ až 6/ nepriznal nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.