Uznesenie – Ostatné ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. december 2020

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16C/98/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1320208607
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete
ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2020:1320208607.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava III, v právnej veci navrhovateľa v 1. rade: G. V. X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom
W. XXA, XXXXX H., B., navrhovateľa v 2. rade: U. I. X.-X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom N. V. X, H., B.,
narhovateľovi v 3. rade: S. X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom W. XXA, H., B. a navrhovateľovi v 4. rade:
Y. X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom L. X, G., B., zastúpených Stentors advokátska kancelária s.r.o., IČO:
51 757 184, so sídlom Hodžovo nám. 2A, Bratislava, o zabezpečenie dôkazu, takto

r o z h o d o l :

Súd zamieta návrh navrhovateľov v 1. až 4. rade na zabezpečenie dôkazu zo dňa 29.09.2020.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na zabezpečenie dôkazu zo dňa 29.09.2020 sa navrhovatelia domáhali, aby súd zabezpečil
dôkaz o majiteľovi účtov (uvedených v samotnom texte návrhu), na ktoré bolo prevedených z bankového
účtu SLSP (taktiež konkretizovaného v samotnom texte návrhu) predmetných 270.000 euro potrebných
k zisteniu skutočnosti, kto je majiteľom predmetných účtov, a teda na podanie žaloby na vydanie

bezdôvodného obohatenia podľa § 451 Občianskeho zákonníka zo strany navrhovateľov.

2. Navrhovatelia svoj návrh na zabezpečenie dôkazu odôvodnili tým, že sú dedičmi po zosnulom pánovi
W. W. X., nar. XX.XX.XXXX, s pobytom U. XXXX/XXX, X., ktorý dňa XX.XX.XXXX zomrel (ďalej už
len „poručiteľ“). Navrhovatelia po smrti poručiteľa zistili, že ten bol majiteľom účtu v banke Slovenská
sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653 s IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX (ďalej už len „bankový

účet poručiteľa“), pričom po jeho smrti došlo k viacerým operáciám prostredníctvom platobného príkazu
na úhradu celkovo sumy 270.000 euro, konkrétne dňa 27.10.2017 v sume 100.000 euro na účet s
IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXXX XXXX, dňa 27.10.2017 v sume 40.000 euro na ten istý účet, dňa
28.10.2017 v sume 100.000 euro opäť na ten istý účet a dňa 27.10.2017 v sume 30.000 euro na účet
s IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Podľa uznesenia Okresného súdu Považská Bystrica sp.
zn. 8D 244/2014-865, Dnot 170/2018 zo dňa 29.01.2020 sa navrhovatelia stali nadobúdateľmi zostatku

na predmetnom bankovom účte poručiteľa. Smrťou poručiteľa sa teda jeho majetok stal dedičstvom a
nikto nebol oprávnený do právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve disponovať s peňažnými prostriedkami
na predmetnom bankovom účte. Navrhovatelia zaslali dňa 28.08.2020 Slovenskej sporiteľni žiadosť o
poskytnutie informácii k prevodom z bankového účtu poručiteľa po jeho smrti s tým, že žiadali informáciu,
kto je majiteľom predmetných účtov, na ktoré boli poukázané peňažné prostriedky v celkovej hodnote
270.000 euro, a to za účelom identifikácie osoby majiteľa týchto účtov a podania žaloby o vydanie

bezdôvodného obohatenia. Slovenská sporiteľňa dňa 07.09.2020 uviedla, že nevie navrhovateľom
predmetnú informáciu poskytnúť, keďže účty neboli vedené v ich banke a teda nejde o ich klienta.
Vychádzajúc z vyššie uvedeného boli navrhovatelia toho názoru, že z verejne dostupných zdrojov nie
je možné získať informácie a dôkazy a tak nevedia určiť, kto je v tomto spore pasívne legitimovanou
osobou. Uviedli, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí podľa § 107 Občianskeho
zákonníka za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený o bezdôvodnom obohatení dozvedel, najneskôr o tri

roky keď k nemu došlo, pričom v tomto prípade sa uvedené právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
premlčí dňa 27.10.2020 a 28.10.2020. Dedičské konanie však bolo skončené až dňa 27.02.2020.Následne trvalo navrhovateľom pár mesiacov, aj vzhľadom na jazykovú bariéru, kým našli vhodného
právneho zástupcu a poverili ho zastupovaním, na základe čoho tento návrh nebolo možné podať skôr.
Konštatovali, že predmetný dôkaz nie je možné získať a vykonať iným spôsobom, pričom je potrebné ho

vykonať pred samotným začatím konania vo veci samej, keďže jednou z náležitostí žaloby je označenie
žalovaného. Preto navrhovatelia žiadali, aby súd, ktorý ma potrebný prístup k informáciám a dôkazom,
vyžiadal od Slovenskej sporiteľne, prípadne iného peňažného ústavu potrebné informácie a tak v zmysle
Civilného sporového poriadku zabezpečil dôkaz o majiteľovi vyššie uvedených účtov.

3. Navrhovatelia k predmetným návrhu pripojili nasledovné listinné dôkazy, a to: prehľad transakcií od
27.10.2017 do 31.05.2018, žiadosť o poskytovanie informácii k prevodom zo dňa 28.08.2020, odpoveď
Slovenskej sporiteľne zo dňa 07.09.2020 a uznesenie Okresného súdu Považská Bystrica sp. zn. 8D
244/2017-865, z ktorých mal súd osvedčený nasledovný skutkový stav.

4. Navrhovatelia spolu s Y. W., nar. XX.XX.XXXX boli účastníkmi konania o dedičstve po poručiteľovi W.

W. X., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX. Predmetom dedičstva po zomrelom poručiteľovi,
okrem iného, bol aj zostatok na účte vedený v Slovenská sporiteľňa, a.s., IBAN: U. XXXX XXXX XXXX
XXXX XXXX so zostatkom v sume 311 694,77 eura. Nadobúdateľmi predmetného zostatku na tomto
účte sa stali navrhovatelia a to v podiele 1/4 ku dňu právoplatnosti uznesenia Okresného Považská
Bystrica 8D 244/2017, Dnot 170/2018 - t.j. dňa 27.02.2020.

5. Z výpisu transakcií na predmetnom účte vyplývalo, že dňa 27.10.2020 odišla z účtu poručiteľa suma
30 000,- eur, pričom z popisu tejto transakcie taktiež vyplývalo označenie čísla účtu prijímateľa tejto
peňažnej sumy - IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ako aj meno prijímateľa tejto sumy - G. W..
Obdobné informácie boli uvedené aj pri ostatných troch platbách, ktoré boli poukázané na číslo účtu -

IBAN: U. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX s tým, že ich prijímateľom bola Y. W.. Tá bola podľa uznesenia
Okresného Považská Bystrica 8D 244/2017, Dnot 170/2018 závetnou dedičkou po poručiteľovi. To
znamená, že z výpisu transakcií vykonaných na účte poručiteľa bolo zrejmé komu a na aký účet peniaze
odišli.

6. Následne navrhovatelia prostredníctvom svojho advokáta požiadali dňa 28.08.2020 banku Slovenská
sporiteľňa, a.s. o poskytnutie informácii o tom, kedy bolo banke oznámené úmrtie poručiteľa, koľko
platobných kariet mu bolo vydaných a okrem iného aj presný čas a spôsob vykonania platieb v
dňoch 27.10.2017 a 28.10.2017, ako aj majiteľov účtov, na ktoré boli predmetné platby prevedené.
Na základe uvedeného Slovenská sporiteľňa, a.s. navrhovateľom oznámila, že o smrti poručiteľa

sa dozvedela dňa 27.06.2018 oznámením notárky JUDr. X. C.N., na základe čoho v tento deň
zablokovala všetky poručiteľove účty. Namietané prevody v dňoch 27.10.2017 a 28.10.2017 boli
realizované prostredníctvom elektronického bankovníctva, ku ktorému mal prístup len poručiteľ, pričom
dané prihlasovania boli vykonané korektne a podpísané SMS kľúčom majiteľa účtu, a teda transakciu
zrealizovala osoba, ktorá bola oboznámená so všetkými prihlasovacími údajmi a mala prístup k SMS

kľúču. Banka zároveň oznámila, že presné časy realizácie prevodov vie navrhovateľom poskytnúť ale
len za poplatok. Rovnako za poplatok v sume 10,- eur (vo vzťahu ku každému prevodu peňažných
prostriedkov) vedela banka poskytnúť aj údaje o majiteľoch účtov, na ktoré boli peňažné prostriedky
prevedené a to z dôvodu, že sa nejednalo o klientov tejto banky, na základe čoho by musela požiadať
inú banku o spoluprácu.

7. Podľa § 345 ods. 1 C.s.p. pred začatím konania, počas konania a po skončení konania vo veci samej
možno na návrh zabezpečiť dôkaz alebo dôkazný prostriedok, ak je obava, že neskôr ho nebude možné
vykonať vôbec alebo len s veľkými ťažkosťami.

8. Podľa § 345 ods. 2 C.s.p. na zabezpečenie dôkazu sa primerane použijú ustanovenia o dokazovaní.

9. Inštitút zabezpečenia dôkazu alebo dôkazného prostriedku plní, okrem zabezpečovacej funkcie, aj
funkciu preventívnu, ktorá sa prejavuje najmä tým, že sa zabraňuje vzniku situácie, keď by sa jedna
zo strán sporu bez vlastného zavinenia mohla dostať do stavu dôkaznej núdze. Aplikácia tohto inštitútu

prichádza do úvahy len na základe návrhu jednej zo strán sporu (príp. aj budúceho sporu), v ktorom
musí byť zdôvodnená existencia obavy, že dôkaz nebude možné neskôr vykonať (napr. svedok, ktorý
ma byť v konaní vypočutý, je smrteľne chorý a hrozí, že kým sa jeho výsluch zrealizoval, zomrie) alebo
hrozba nebezpečenstva, že dôkaz bude možné vykonať len s veľkými ťažkosťami (napr. svedok, ktorýmá byť v konaní vypočutý, odchádza dlhodobo do cudziny). Tieto obavy musia byť objektívne a nesmú
vychádzať len zo subjektívneho pocitu navrhovateľa. Okrem tohto treba v návrhu presne identifikovať
dôkaz/dôkazný prostriedok, ktorý má byť zabezpečený a uviesť, aký význam má tento dôkaz/dôkazný

prostriedok v rámci budúceho alebo už prebiehajúceho súdneho konania vo vzťahu k rozhodnutiu o
veci samej. To znamená, že navrhovateľ musí osvedčiť existenciu dôvodnej obavy, že protistrana alebo
iná osoba, ktorá ma vec/dôkaz/dôkazný prostriedok u seba alebo ktorá ním disponuje, ju zničí alebo
znemožní ju vykonať. Po formálnej stránke musí návrh na zabezpečenie dôkazu/dôkazného prostriedku
obsahovať presnú identifikáciu dôkazu/dôkazného prostriedku, ktorý má byť zabezpečený, resp. označiť

vec, ktorej sa zabezpečenie dôkazu má týkať; uvedenie toho, aký význam má tento dôkaz/dôkazný
prostriedok vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej v rámci budúceho alebo už prebiehajúceho súdneho
konania medzi konkrétnymi subjektmi.

10. V danom prípade navrhovatelia svoj návrh na zabezpečenie dôkazu odôvodnili tým, že nimi
požadované informácie o majiteľoch účtov, na ktoré boli prevedené peniaze z účtu poručiteľa nie je

možné získať z verejne dostupných zdrojov, resp. nie je možné získať inak než súdnou cestou formou
zabezpečenia dôkazu podľa § 345 C.s.p., pričom tieto informácie potrebujú na identifikáciu osoby
povinnej na vydanie bezdôvodného obohatenia (tzn. na vydanie prevedených peňazí z účtu poručiteľa) s
tým, že ich obava spočívala v premlčaní samotnej povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie, ku ktorému
malo dôjsť koncom októbra 2020.

11. Súd mal však z priložených listinných dôkazov osvedčený pravý opak tvrdenia navrhovateľov,
keďže zo samotného oznámenia banky Slovenská sporiteľňa, a.s.. zo dňa 07.09.2020 vyplývalo, že
vie navrhovateľom poskytnúť informácie o majiteľoch účtov, na ktoré boli peňažné prostriedky z účtu
poručiteľa prevedené, avšak bude musieť žiadať o spoluprácu banku, do ktorej peňažné prostriedky

smerovali, čo je však spoplatnené a to v sume 10 eur za každý žiadaný prevod. To znamená, že
samotná banka potvrdila, že informácie o majiteľoch účtov, na ktoré boli prevedené predmetné peniaze
z účtu poručiteľa vie navrhovateľom poskytnúť, resp. sa vie pokúsiť o spoluprácu s ostatnými bankami
a zistiť informácie o majiteľoch predmetných účtov. Z roho je zrejmé, že argument navrhovateľov, že
nimi požadované informácie nemožno zistiť inak nie je osvedčený. Okrem toho z prehľadu transakcií

jednoznačne vyplývali mená a priezviská osôb - majiteľov účtov, na ktoré boli predmetné peniaze
prevedené, pričom majiteľka jedného z účtov bola Y. W., ktorá bola spolu s navrhovateľmi účastníčka
dedičského konania v postavení závetnej dedičky, o ktorej teda museli mať navrhovatelia vedomosť,
keďže jej identifikačné údaje (meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, pobyt ako aj právne
zastúpenie)vyplývalozuzneseniaOkresnéhosúduPovažskáBystrica8D244/2014-865,Dnot170/2018

zo dňa 29.01.2020. Navrhovateľmi uvedené skutočnosti sú preto v príkrom rozpore s predloženými
listinami.

12. Rovnako sa súd nemohol stotožniť ani s argumentom o premlčaní povinnosti „neznámych“ osôb
vydať bezdôvodné obohatenie - prevedené peňažné prostriedky. V prvom rade treba konštatovať, že ide

o právny argument, ktorého správnosť závisí výlučne len od toho, či vôbec k bezdôvodnému obohateniu
došlo a ak k nemu došlo, či išlo o bezdôvodné obohatenia úmyselné alebo nie. Ak by súd pristúpil na
argumentáciu navrhovateľov, že určitá osoba, navyše disponujúca prístupovými heslami k bankovému
účtu porušiteľa, bez právneho dôvodu previedla peňažné prostriedky z účtu poručiteľa, dané konanie
neznámej osoby by vykazovalo znaky úmyselného konania, a v takom prípade by sa právo na vydanie

bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčalo až o 10 rokov od
realizácie predmetných prevodov. A preto, ak tento argument navrhovateľov mal predstavovať dôvodnú
obavu, súd sa nemohol s ním stotožniť. Navyše sa táto obava týkala výlučne len nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia a nemala žiadny kauzálny súvis s obavou týkajúcou sa samotného dôkazu/
dôkazného prostriedku, ktorého zabezpečenia sa domáhali.

13. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že navrhovatelia nesplnili materiálne
podmienky pre vyhovenie návrhu na zabezpečenie dôkazu/dôkazného prostriedku podľa § 345 ods.
1 C.s.p., nakoľko neosvedčili obavu, že požadovaný dôkaz nebude možné vykonať vôbec alebo len s
veľkými ťažkosťami, čo predstavuje dôvod pre zamietnutie predmetného návrhu.

14. Súd ešte dodáva, že okrem nepreukázania dôvodnosti, predmetný návrh obsahoval aj ďalšie
nedostatky. V návrhu (v petite návrhu) absentuje presná a určitá identifikácia subjektu, resp. subjekty,
ktoré by mali byť nositeľom požadovanej informácie/dôkazu/dôkazného prostriedku, keďže takéhotonositeľa povinnosti označil len skratkou „SLSP“. I keď z ostatného textu návrhu bolo možné dedukovať
konkrétny subjekt, takýto petit nemožno preniesť do samotného výroku rozhodnutia, ktorý by trpel vadou
neurčitosti a nevykonateľnosti. Za rovnaký nedostatok možno považovať aj formuláciu „...aby od SLSP,

prípade iného peňažného ústavu vyžiadal.....“, nakoľko navrhovatelia presne neuviedli (neidentifikovali),
ktoré iné peňažné subjekty by mal súd zaviazať na splnenie požadovanej povinnosti. V takom prípade
navrhovatelia už len samotnou formuláciou petitu návrhu vyjadreného v poslednom odseku tretej časti a
v prvom odseku štvrtej časti návrhu na zabezpečenie dôkazu spôsobili ten následok, že nebolo zrejmé,
ktorá osoba je má byť) pasívne legitimovaná v konaní o návrh na zabezpečenie dôkazu. Uvedené

jednak vyplývalo z úvodnej strany tohto návrhu, kde nebol ako odporca, resp. žalovaný označený
žiaden subjekt. Výsledkom konania o návrhu na zabezpečenie dôkazu/dôkazného prostriedku je
súdom uložená povinnosť konkrétnemu subjektu, tzn. tomu subjektu, ktorý disponuje určitým dôkazom/
dôkazným prostriedkom. Preto musí byť v návrhu jednoznačne uvedený ten voči komu návrh smeruje.
V konkrétnom prípade navrhovatelia žiadny subjekt požadovanej povinnosti neoznačili, resp. ho označili
nedostatočne všeobecným spôsobom ako „peňažný ústav“, resp. ponechali zrejme na úvahu súdu, ktorý

subjekt súd sám označí a zaviaže na splnenie povinnosti.

15. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľov na zabezpečenie dôkazu ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote

15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie
je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.