Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. jún 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/60/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121010142
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2121010142.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného O. K., v konaní o
žiadostiodsúdenéhoopodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody,osťažnostiokresného
prokurátora proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 12.03.2021 pod sp. zn. 29PP/31/2021, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 01.06.2021 takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II. Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods.1 Trestného
zákona sa žiadosť odsúdeného O. K., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený:
- rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/40/2006 zo dňa 31.07.2014,

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresného súdu bol odsúdený O. K. podľa § 415 ods. 1 Tr. por. s poukazom
na § 66 ods. 1, § 67 ods.1, § 66 ods. 2 Tr. zák. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou na základe rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa
31.07.2014 pod sp. zn. 6T/40/2006 v spojení s uznesením Krajského súdu Trnava zo dňa 25.11.2014 sp.

zn. 3To/112/2014, v trvaní 20 (dvadsať) rokov nepodmienečne so zaradením do III. nápravnovýchovnej
skupiny, pre spáchanie trestného činu vraždy podľa § 219 ods.1, ods.2 písm. j) Tr. zák. účinného do
31.12.2005 a inú trestnú činnosť.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zák. mu bola okresným súdom určená skúšobná doba v trvaní 7 rokov, v zmysle
§ 68 ods.1 Tr. zák. uložený probačný dohľad na 3 roky a podľa § 51 ods.4 písm. k) Tr. zák. uložená i

povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o
zamestnanie.

Okresný súd odôvodňoval svoje rozhodnutie (v rozsahu č.l. 46-48 spisu) kumulatívnym splnením
všetkých troch zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie ako i poskytnutím šance
odsúdenému preukázať polepšenie pri určení dlhšej skúšobnej doby.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor, ktorú následne písomne
odôvodnil samostatným písomným podaním.

V odôvodnení sťažnosti namietal, že odsúdený O. K. podľa jeho názoru nespĺňa zákonné podmienky
pre podmienečné prepustenie najmä s poukazom na jeho málo kritický postoj k trestnej činnosti, ktorú

spáchal, a za ktorú zároveň vykonáva nepodmienečný trest odňatia slobody, ďalej len čiastočným
plnením programu zaobchádzania, vyplývajúcim z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS, jeho formálnyma zároveň tendenčným prispôsobením sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, ale najmä s
poukazom na závažný charakter trestnej činnosti (trestný čin vraždy, trestný čin lúpeže, trestný čin
porušovania domovej slobody), pre ktorú momentálne vykonáva 20 ročný nepodmienečný trest odňatia

slobody.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že predmetné trestné činy spáchal len krátko po skončení
skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, z čoho
je zrejmé, že podmienečné prepustenie u neho nesplnilo požadovaný účel prevýchovy a preto navrhol

napadnuté uznesenie zrušiť a žiadosť odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnuť.

Obhajca odsúdeného k sťažnostným námietkam prokurátora uviedol, že vzhľadom k tomu, že odsúdený
bol počas výkonu 20x disciplinárne odmenený, jeho správanie je bezproblémové, k svojim povinnostiam
pristupuje zodpovedne, odsúdený si dostatočne uvedomuje nesprávnosť svojho konania a z nijakého
vykonaného dôkazu nevplýva, že by proces vnútornej premeny odsúdeného neprebehol, je toho názoru,

že okresný súd postupoval v súlade so zákonom, keď žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie
vyhovel.

Krajský súd ako nadriadený súd okresnému súdu podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť

okresného prokurátora je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného O. K. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako

aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.
K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. krajský súd
uvádza, že splnenie formálnej podmienky z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného trestu odňatia slobody
bolo preukázané tak, ako to konštatoval i súd prvého stupňa v napadnutom uznesení.
Krajský súd sa však nestotožnil s ďalšími závermi súdu prvého stupňa v tom smere, že u odsúdeného

boli splnené obidve materiálne podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody
v podobe polepšenia sa počas výkonu trestu a očakávania vedenia riadneho života.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia
výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci

rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného
prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne
vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu trestu
odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom trestu, než ho uložil súd v odsudzujúcom rozsudku,
je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení povinností odsúdeného a jeho

správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu, teda nápravu páchateľa trestného
činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho pobyte na slobode pred vykonaním
celého trestu.

Zákonodarca neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného (Podľa § 66 ods. 1

Tr. zák. <.výslovne

určuje, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného
trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva (§ 66 ods. 2 Tr. zákona).

K argumentom súdu prvého stupňa v napadnutom uznesení ( o poskytnutí šance viesť odsúdenému
riadny život vzhľadom na jeho riadne správanie sa vo výkone trestu plnením svojich povinností )

je potrebné dodať, že odsúdený sa trestnej činnosti dopustil len krátko po uplynutí skúšobnej doby
predchádzajúceho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody a teda je zrejmé, že
odsúdený zo strany spoločnosti resp. súdu už dostal reálnu šancu preukázať polepšenie a nápravu,
no túto (svoju šancu) nielenže nevyužil, ale práve naopak, preukázal to, že toto poskytnutie dôvery
nemalo na neho žiadny prevýchovný účinok, nakoľko následne na to spáchal najzávažnejšiu formu

trestnej činnosti, akým je trestný čin vraždy.

Preto ani doposiaľ získaných 20 odmien za riadne plnenie si pracovných povinností odsúdeným nie je
takoupodstatnouokolnosťou,ktorábymohlamaťpozitívnyvplyvnaelimináciujehorecidívydobudúcna.

Vyššie uvedené skutočnosti preto podľa názoru krajského súdu nedávajú dostatočnú záruku, že
protiprávne konanie odsúdeného sa už nebude opakovať.

Účelom trestu je aj ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať aj
ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov.

Aj ústav na výkon trestu pritom konštatuje len čiastočné plnenie cieľov stanovených programom
zaobchádzania, resocializačná prognóza sa javí vzhľadom na hodnotenie rizika sociálneho zlyhania
ako menej priaznivá. Je preto v záujme dovŕšenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého
trestu odňatia slobody, aby uložený trest odňatia slobody ďalej vykonával v rozsahu, ako mu bol uložený

odsudzujúcim rozhodnutím súdu.

Z takto rozvedených dôvodov preto rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.