Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 16Csp/25/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119224960
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Fekete

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:6119224960.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Fekete, v spore žalobcu:

MINIHOTOVOST, SE, IČO: 04355211, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, Břeclav, Česká
republika, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A,
Bratislava, proti žalovanej: D. H., T.. XX.XX.XXXX, s pobytom Z. X/XXXX, H., o zaplatenie 100,- eur
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť sumu 100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od
11.03.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaná je povinná v rozsahu 78,58 % nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške, o ktorej rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 13.02.2019 sa žalobca domáhal, aby Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len
„upomínací súd“) v rámci upomínacieho konania podľa § 1 a nasl. zákona č. 307/2016 Z.z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 307/2016 Z.z.“) vydal platobný
rozkaz, ktorým by zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 100,- eur, nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky v sume 12,- eur a úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100,- eur od
11.03.2016 do zaplatenia.

2. Žalobca svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalovaná sa prostredníctvom webovej stránky
www.minipozicka.sk registrovala a požiadala žalobcu o poskytnutie úveru
v sume 100,- eur, pričom pri registrácii uviedla svoje osobné údaje a zároveň súhlasila so zmluvou o
úvere, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Na základe zmluvy o spotrebiteľskej
pôžičke č. 480503 zo dňa 04.02.2016 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver v sume
100,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s celkovými nákladmi v sume 28,- eur, teda zaplatiť

sumu 128,- eur, a to do 28 dní od poskytnutia úveru. Vzhľadom na to, že žalovaná si riadne a včas svoj
záväzok nesplnila, jej dlh sa stal dňa 03.03.2016 splatný. Žalovanej boli zaslané 4 upomienky po 3,-
eura. Dňa 20.09.2017 bol žalovanej zaslaná písomná výzva na úhradu dlhu.

3. Upomínací súd postupom podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. vyzval žalobcu, aby uviedol, či
súhlasí s vydaním platobného rozkazu len v časti o zaplatenie 100,- eur vrátane úroku z omeškania vo
výške 5,05 % ročne (teda nie vo výške 8,05 %), nakoľko v ostatnej časti uplatneného nároku, t.j. v sume

12,- eur a úroku z omeškania vo výške 3 % ročne, mal upomínací súd za to, že je v rozpore s právnymi
predpismi. Zároveň bol žalobca upovedomený o tom, že v prípade jeho súhlasu s vydaním takéhoto
platobného rozkazu bude platiť domnienka, že vo zvyšnej časti (t.j. v časti o zaplatenie 12,- eur a úroku
z omeškania vo výške 3 % ročne) vzal svoju žalobu späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. Žalobcas takýmto postupom súhlasil, na základe čoho upomínací súd platobným rozkazom uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť sumu 100,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 11.03.2016
do zaplatenie, pričom v časti o zaplatenie sumy 12,- eur a úroku z omeškania vo výške 3 % ročne nastal

účinokspäťvzatiažalobyazastaveniakonaniapodľa§8ods.1zákonač.307/2016Z.z..Platobnýrozkaz
sa však nepodarilo doručiť žalovanej do vlastných rúk a keďže žalobca podľa § 10 ods. 3 zákona č.
307/2016 Z.z. podal návrh na pokračovanie v konaní, upomínací súd postúpil vec tunajšiemu súdu ako
príslušnému súdu na prejednanie podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) .

4. Keďže sa žalovanej nepodarilo doručiť žalobu s prílohami, poučením a výzvou na vyjadrenie sa k nej
ani na adresu zistenú podľa § 116 ods. 1 C.s.p., súd podľa 116 ods. 2 C.s.p. zverejnil dňa 27.08.2019
oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a príslušnej stránke súdu, pričom po 15 dňoch od
zverejnenia oznámenia sa žaloba považovala za doručenú.

5. Keďže predmetom tohto spotrebiteľského sporu (odôvodnenie charakteru sporu je uvedené v odseku

č. 20 tohto rozsudku) bola pohľadávka žalobcu v sume 100,- eur bez príslušenstva, teda hodnota sporu
bez príslušenstva neprevyšovala 1 000,- eur a zároveň išlo len o otázku jednoduchého právneho
posúdenia bez sporných skutkových tvrdení strán sporu, nebolo podľa § 297 písm. b) C.s.p. na
prejednanie sporu potrebné nariadiť pojednávanie. Súd preto podľa § 219 ods. 3 C.s.p. vyvesil dňa
18.10.2019 na úradnú tabuľu a webovú stránku súdu oznam, ktorým oznámil miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku na deň 26.11.2019 o 09:40 hod., č. dverí 15, teda v lehote najmenej päť dní pred
vyhlásením rozsudku.

6. Na základe oboznámenia sa so žalobou a predloženými listinnými dôkazmi a to: spotrebiteľskou
rozhodcovskou zmluvou, dohodou o zrážkach zo mzdy, všeobecnými podmienkami úveru, potvrdeniami

o zaslaných upomienkach, výzvou na uhradenie dlžoby, zmluvou o pôžičke č. 480503, zistil súd
nasledovný skutkový stav rozhodný pre právne posúdenie veci.

7. Žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ vykonala registráciu na webovej stránke žalobcu
(www.minipozicka.sk ), čím si u žalobcu vytvorila užívateľské konto

uvedením svojich osobných údajov (meno a priezvisko, rodné číslo a bydlisko). Následne požiadala o
pôžičku, na základe čoho žalobca vygeneroval elektronickú verziu Smlouvy o zápujčce č. 480503 (ďalej
len „zmluva“), čím došlo medzi ním a žalovanou dňa 01.09.2015 k uzatvoreniu zmluvy, predmetom ktorej
bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanej krátkodobú bezúčelovú pôžičku v sume 100,- eur a záväzok
žalovanej vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v sume 100,- eur a zaplatiť žalobcovi odmenu ako

odplatu za poskytnutie pôžičky, a to v lehote splatnosti tejto pôžičky na bankový účet žalobcu. Odmena
žalobcu bola dohodnutá na sumu 28,- eur a deň splatnosti bol stanovený na 03.03.2016. Zo zmluvy tiež
vyplývalo, že hodnota RPMN predstavovala 2 290,09 % ročne.

8. Žalovaná si svoj záväzok zo zmluvy nesplnila, keď riadne a včas nevrátila žalobcovi poskytnuté

peňažné prostriedky spolu s odmenou, pričom žalobca jej okrem toho vystavil aj 4 upomienky, ktorými
si vyúčtoval náhradu nákladov v celkovej sume 12,- eur.

9. Podľa § 1 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a
právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva

na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.

10. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo

spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených ( § 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

11. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.12. Podľa § 1 zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 266/2005 Z.z.“) tento zákon upravuje

ochranu spotrebiteľa pri finančných službách poskytovaných dodávateľom prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku a uzavieranie zmluvy na diaľku.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku zmluva
medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom prostriedkov
diaľkovej komunikácie.

Podľa § 2 písm. b) ods. 7 zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie finančnou službou
služba poskytovaná veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania,
Podľa § 2 písm. e) zákona č. 266/2005 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie prostriedkom diaľkovej
komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa a spotrebiteľa možno
použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta, telefón, fax, adresný list,
ponukový katalóg.

13. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
31.12.2015 (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“) tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ

alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné
poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru
bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver
podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu.

15. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom nie sú úver, ktorý sa musí
splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

16. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie iným veriteľom
právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré

spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky
nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného
predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

17. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke,
ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú
ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm.
a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

19. Podľa čl. 6 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2009 z 17.06.2008 o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) (ďalej len „nariadenie č. 593/2009“) bez toho, aby boli

dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci
do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou,
ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje
právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny

a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

20. Súd považoval za nesporné, že medzi stranami sporu vznikol uzavretím zmluvy podľa § 40 ods.
4 Občianskeho zákonníka a príslušných §§ zákona č. 266/2005 Z.z. dňa 01.09.2015 a poskytnutím
peňažnej sumy žalobcom žalovanej vo výške 100,- eur občianskoprávny záväzkový vzťah podľa § 488,

489 a 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý podľa svojho obsahu zahŕňal podstatné znaky zmluvy
o pôžičke podľa § 657 Občianskeho zákonníka, keďže obsahoval dohodu o prenechaní veci - resp. jej
reálnom odovzdaní bez ďalšieho požiadania žalovanej, druhovom označení veci (peniaze), povinnosti
vrátiť vec rovnakého druhu a určení času vrátenia, pričom následne došlo aj k reálnemu odovzdaniu
týchto peňazí žalobcom žalovanej, čím došlo k naplneniu aj posledného znaku zmluvy o pôžičke, keďže

predstavuje reálny kontrakt. Vzhľadom na povahu zmluvných strán pri vzniku tejto zmluvy, nakoľko
žalobca vystupoval ako dodávateľ konajúci v rámci predmetu svojho podnikania podľa § 52 ods. 3
Občianskeho zákonníka a žalovaná ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, išlo o
spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedenú zmluvu však nebolo možné
podľa§1ods.3písm.l)zákonač.129/2010Z.z.subsumovaťpodspotrebiteľskýúver,aleajnapriektomu

sa na tento záväzkový vzťah podľa § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. aplikovala právna úprava tohto
zákona uvedená v § 9 a 10 zákona č. 71/1992 Zb., teda požiadavka písomnej formy zmluvy, náležitostí
podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a ďalšie, ktorých nedostatok mal za následok stratu nároku žalobcu
ako veriteľa na úroky a poplatky vyplývajúce zo zmluvy. Za rozhodné hmotné právo súd určil s odkazom
na čl. 6 bodu 1 nariadenia č. 593/2009 právny poriadok Slovenskej republiky ako krajiny obvyklého

pobytu žalovanej - spotrebiteľa, keďže žalobca, hoci má domicil v Českej republike, smeruje svoju
činnosť prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk na územie
Slovenskej republiky, a to vzhľadom na označenie domény (.sk).

21.Zákonnáúpravazmluvyopôžičkepodľa§658ods.1Občianskehozákonníkaumožňujepripeňažnej

pôžičke dohodnúť úroky, na základe čoho možno peňažnú pôžičku rozlíšiť na úročnú alebo bezúročnú,
pričom akákoľvek iná dohodnutá odplata by bola v rozpore so zákonom (t.j. ustanoveniami o zmluve
o pôžičke) a teda podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. V danom prípade možno
považovať uzavretú zmluvu o pôžičke za úročnú, avšak žalobca ako veriteľ si v tomto spore nárok na
úrok neuplatnil. Predmetom sporu bol len jeho nárok na istinu pôžičky v sume 100,- eur, keďže nárok

na náhradu nákladov v sume 12,- eur za 4 ním odoslané upomienky žalovanej podľa § 8 ods. 1 zákona
č. 307/2016 Z.z. vzatý späť a konanie v tejto časti zastavené.

22. Vo vzťahu k nároku žalobcu na vrátenie istiny poskytnutej pôžičky súd nenašiel žiadne prekážky,
ktorébybránilisúdutentonárokžalobcovipriznať.Nespornéboloajto,žežalovanáneuhradilažalobcovi

z titulu zmluvy o pôžičke žiadnu sumu. Na základe toho je žalovaná povinná vrátiť žalobcovi dlžnú časť
istiny pôžičky v sume 100,- eura.

23. Podľa § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.

24. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinnýplatiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

25. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

26. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 09.12.2015 do 15.03.2016

vo výške 0,05 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia
si úroku z omeškania žalobcom, t.j. 11.03.2016 bola 5,05 % ročne.

27. Vzhľadom na to súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z priznanej dlžnej sumy vo výške
5,05 % a to až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovanou žalobcovi.

28. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

29.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom úspechu podľa § 255 ods.

1 C.s.p. v kombinácii s princípom zastavenia konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žalobcovi ako
úspešnej strane sporu priznal podľa § 262 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 78,58
%,čokorešpondovalasjehopomeromúspechuvkonaní,ktorýsúdvypočítaltak,žežalobcovneúspech,
ktorý predstavoval 10,71 % (t.j. v časti nároku 12,- eur, ktorý vzal žalobca podľa § 8 ods. 1 zákona
č. 307/2016 Z.z. späť), odpočítal od úspechu žalobcu, ktorý predstavoval 89,29 %, pričom o samotnej

výške tohto nároku rozhodne súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. samostatným rozhodnutím, vydaným vyšším
súdnym úradník, po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (§ 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s §

362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.