Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714213752
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7714213752.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného B. F. nar. XX.X.XXXX bytom S. č.
XX zastúpeného JUDr. Zuzanou Porubskou advokátkou so sídlom v Nitre na Farskej ul. č. 25 proti
povinnej Mgr. O. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Q. na ul. A.. A. č. X na návrh oprávneného na súdny
výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletými deťmi X. F. nar. XX.X.XXXX a J. F. nar. XX.X.XXXX
zastúpenými kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Michalovciach o odvolaní

oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 4.11.2014 č.k. 2Em 8/2014-44 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje uznesenie a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh oprávneného na súdny výkon rozhodnutia
o úprave styku s maloletými deťmi X. a J. F..

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodov podľa § 205 ods. 2
písm.c/, d/ a f/ O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vrátil vec na
ďalšie konanie. Uviedol, že napadnuté uznesenie ako celok vyznieva voči jeho osobe záporne a stavia
ho do veľmi negatívneho svetla. Popiera, že by jeho stretnutie so synom X. 7.6.2014 bolo stresujúce. S
X. sa celý čas pekne rozprávali a nebolo vidieť, že by sa ho bál, nemal na to žiaden dôvod. Nie je pravda,
že by mu niečo vyčítal, pretože by šiel sám proti sebe a logicky by sa syn s ním nechcel rozprávať, ak by

pociťoval z jeho strany výčitky. Rovnako nie je pravda, že bez vedomia matky sa dohodol s X. na ďalšom
termíne stretnutia. X. ho pri rozlúčke 7.6.2014 poprosil, či by mohol skrátiť pobyt u neho počas prázdnin
(v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku upravujúceho jeho styk s deťmi), tak sa dohodli, že
to skrátia, ako si žiadal syn. Navyše nerozumie výhrade matky, že bez jej vedomia sa dohodol so synom
na ďalšom stretnutí. Tento jej názor totiž len svedčí o jeho tvrdeniach, že matka zasahuje a ovplyvňuje
deti vo veci a rozsahu jeho stretávania sa s nimi. So synom X. len zúžili súdom určené stretnutie v júli,

nakoľko syn mal iný program v mieste svojho bydliska. Tiež nie je zrejmé, ako by sa mohol o týchto
veciach dohodnúť s matkou, keď matka s ním odmieta komunikovať, jediné, čo mu vie oznámiť je, že
deti sa s ním nechcú stretnúť. Pokiaľ ide o jeho prítomnosť pred domom v súdom určených dňoch styku
s deťmi, či už s mal. X. alebo mal. J., napriek jej upozorneniam, že deti sa s ním stretnúť nechcú, na
styk sa vždy riadne dostavil, nakoľko dúfal, že styk sa zrealizuje tak, ako ho oprávňuje rozsudok súdu.
Po predchádzajúcich skúsenostiach s matkou maloletých neverí jej vyjadreniam o tom, že deti sa s ním

nechcú stretnúť samé od seba. Osobne od mal. X. nikdy nepočul, že by sa s ním nechcel stretnúť. Dcéru
J. nevidel už skoro dva roky, naposledy ju videl dve minúty, keď ju navštívil v škôlke a dal jej Mikuláša,
pričom stretnutie prebehlo bez problémov, preto by rád vedel, prečo sa ho má báť a aký má dôvod. Ak
sa o ňom v rodine matky rozpráva v zlom, tak potom áno, ale opäť zdôrazňuje, že podľa rozhodnutia
súdu má matka dieťa pripraviť na stretnutie s otcom a nie motivovať ho k nenávisti voči nemu. Keď sa
11.7.2014 dostavil na stretnutie s J. a napísal, že čaká pred domom, opäť nedostal žiadnu odpoveď a

na SMS nereagovala. Ohľadne stretnutia 9.8.2014 matka píše, že mal. J. riadne pripravila. Uvedený
pokus o stretnutie a príprava matky na stretnutie s J. s ním však vyzerali tak, že čakal pred domom nadcéru, ktorá mala prísť s matkou. Z domu vyšla matka a za ňou za ruku chytená s manželom matky
vyšla aj J., ktorá kráčala s úsmevom, ktorý vyzeral tak, ako keď idete niečo vyparatiť a čakáte, ako to
bude vtipné, priblížili sa k bráne, zrazu manžel matky s J. zastal, zohol sa k nej, niečo jej povedal a tá sa

vzápätí rozbehla do domu a schovala sa. Vtom matka zakričala „Vidíš, ako sa ťa bojí, nechce s tebou
byť.“ Samozrejme, že na to zareagoval tak, že to nie je pravda a že všetko spolu takto pripravili, na čo sa
matka otočila a išla do domu, ale jej manžel vyšiel z dvora, prišiel k nemu a nariaďoval mu, aby okamžite
odišiel, vyhrážal sa mu a keď mu povedal, že s ním nemá o čom diskutovať, slovne ho napádal a urážal.
Domnieva sa, že nemá dôvod rozprávať sa s ním o svojich deťoch a keď mu povedal, že sa bude o tom

rozprávať iba s matkou, tak sa mu znovu vyhrážal, že ak nedá pokoj jeho manželke, znovu mu nadával,
že je debil a podobne a vraj, aby sa mu niečo neprihodilo. K stretnutiu 12.9.2014 uviedol, že opäť prišiel
presne podľa rozhodnutia súdu a keď matke napísal, že čaká na J., matka odpísala „Neoznámil si, že
prídeš. J. má krúžok.“ Domnieva sa, že nie je povinný oznamovať, že príde na stretnutie, ktoré sa má
konať v zmysle právoplatného a vykonateľného rozsudku a pokiaľ matka pri zápise na krúžok zistila, že
jehočaskolidujesčasomurčenýmnastyksním,malasisnímdohodnúťnáhradnýtermín.Nemyslísi,že

účasť dieťaťa na krúžku v čase stanovenom súdom na styk s otcom je dôvodom na jeho nerealizovanie,
zvlášť keď sa styk koná len jedenkrát v piatok v každom nepárnom mesiaci. Aj z tohto konania matky
jednoznačne vyplýva, že matka nechce riešiť, ako zrealizovať stretnutie, naopak stále rieši len to, ako ho
zmariť. Nesúhlasí s vyjadrením matky, že nemá záujem o maloleté deti, o ich zdravotný stav, potreby a
podobne. Práve naopak, nemá možnosť sa dozvedieť niečo o deťoch, čo potrebujú, aké majú problémy,

keď matka s ním nič nerieši, lebo už štyri roky prezentuje názor, že otcom detí je jej manžel a nie on.
Problémy, ktoré opisuje matka detí sú výsledkom jej správania, nakoľko od doby, keď sa dozvedela, že
nežije sám, začala mu brániť v styku s deťmi a samozrejme X. nevie, ako to má riešiť, sám povedal,
že keď sa to mamka dozvie, bude sa hnevať, keď sa niekedy rozprávali, čo by chcel, ale nemôže, lebo
mamkatonechce.Rovnakotoboloajnaposledysmal.J.,keďjejdoniesolMikuláša,ktoréhoschovalado

skrinky so slovami, nech to mamka neuvidí. Z uvedeného vyplýva, že deti sa boja reakcie matky. Pokiaľ
ide o vyjadrenie matky o prítomnosti detí pri ich konfliktoch, uvedené je pravda, avšak matka opomenula
upresniť, že boli svedkami jej nedôstojného správania a osočovania jeho osoby, keď nahlas, aby to deti
počuli, aký je zlý, nezabudla kričať, že zavolá políciu, aby deti mali pocit, že robí niečo, čo nie je správne.
Jeden takýto slovný výstup matky má nahratý a navrhuje, aby súd vykonal dokazovanie vypočutím si

tohto zvukového záznamu. Záznam zhotovil z dôvodu, že po prvom takomto výstupe sa poučil, ako sa
prekrúca jeho stretnutie s matkou detí. Z toho dôvodu sa ani nediví, že X. potreboval pomoc psychológa,
nakoľko sám nevie, čo je správne a čo nie. Ak by matka nerobila nikdy problémy so stretnutím s deťmi,
nebolo by k tomu došlo a mohol sa s nimi pokojne stretávať, ako navrhoval na začiatku ich rozchodu.
Jeho dcéra Z. pochádzajúca z jeho terajšieho manželstva vie, že má v Q. sestričku J. a bračeka X..

Domnieva sa však, že J. nevie o tom, že má sestričku Z.. Je divné, že po štyroch rokoch naťahovania sa
s matkou jeho dcéra J. stále nevie, kto je a vníma ho ako cudzieho človeka. Nenamietal to, že jeho dcéra
začala volať manžela matky ocko, čo bral ako fakt, ktorý dieťaťu nemôže ublížiť, pritom ak by bol taký,
ako ho vykresľuje matka a ako v kontexte napadnutého uznesenia vyznieva, mohol to namietať a stále
dcére J. zdôrazňovať, že on je jej otec a nie ten cudzí ujo. No usúdil, že to nie je správne, avšak očakával

to aj z druhej strany, čo sa nakoniec nestalo. Nestotožňuje sa s názorom, že nerešpektuje potreby detí.
Pýta sa, ako matka rešpektuje súdne rozhodnutie alebo potreby detí, pričom nepopierateľnou potrebou
každého dieťaťa je jeho vzťah k obom rodičom. Dotkli sa ho vyjadrenia o jeho osobe a o jeho správaní sa
k deťom, ktoré ho stavajú do veľmi negatívneho svetla. Uvádza, že vyštudoval pedagogickú školu a celý
život sa venuje práci s deťmi. Už 20 rokov robí výchovné koncerty pre deti, skladá piesne, ktorým deti

rozumejú a tešia sa im. Inú prácu ako prácu s deťmi si ani nevie predstaviť. S jeho terajšou manželkou
má dve dcéry. Pokiaľ ide o jeho záujem o povinné či nepovinné aktivity jeho detí, o tieto záujem vždy
mal a má. V minulosti však bol nútený svoj záujem realizovať len tak, že chodieval za deťmi do škôlky
či školy, informoval sa u triednych učiteľov a riaditeľov či škôlky alebo školy. Vyjadril názor, že pokiaľ je
pravdivá skutočnosť, že deti sú nervózne iba pri zmienke o ňom, je to len výsledkom názorov na jeho

osobu prezentovanými v domácnosti, v ktorej žijú, kde sa o ňom zrejme rozpráva, aký je zlý. Pokiaľ ide o
spôsob jeho stretávania s deťmi, sám navrhoval, aby sa to konalo za prítomnosti kolíznej opatrovníčky,
avšak nebralo sa to do úvahy. Uvedené navrhoval z dôvodu, že pozná matku detí a vedel, že sa bude
snažiť využiť všetky možnosti, aby mu zabránila v styku s deťmi. Nie je mu zrejmé, prečo by mala mať
dcéra z neho strach, mala by ho nenávidieť, keď s ňou nebol v kontakte skoro 4 roky. Poukázal na ust.

§ 24 ods. 4 Zákona o rodine a čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa. Namieta správnosť rozhodnutia
súdu prvého stupňa aj z dôvodu, že popiera existenciu právoplatného a vykonateľného rozsudku, ktorým
bol určený rozsah jeho styku s maloletými deťmi. Domnieva sa, že súd po oboznámení sa s vyjadrením
matkyakolíznehoopatrovníkamalprispieťkrealizáciistykunapríkladpoverenímkolíznehoopatrovníka,prípadne odborníka z odboru psychológie za účelom absolvovania spoločného stretnutia detí a rodičov
pred kolíznym opatrovníkom, resp. u odborníkov z odboru psychológie za účelom odborného posúdenia,
či vyjadrenia matky sú pravdivé a tiež vyjadrenia mal. X., či nie sú uvádzané pod vplyvom matky.

Prekvapilo ho, ako súd v danej veci rýchlo rozhodol, keď od podania návrhu na výkon rozhodnutia do
vydania napadnutého uznesenia neprešlo ani dva a pol mesiaca napriek tomu, že predmetom konania je
dosť závažná situácia, kedy mu je ako otcovi odopierané právo stretávať sa so svojimi deťmi. Vydaným
uznesením mu súd v podstate absolútne znemožnil ďalší styk s deťmi a neprispel k tomu, aby deti mali
zachované právo na styk s ním ako s rodičom. V tejto súvislosti poukazuje aj na odôvodnenie rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 31.3.2014 č.k. 8CoP 374/2013-191.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného navrhol uznesenie súdu prvého stupňa
ako vecne správne potvrdiť. Uviedol, že trvá na svojich vyjadreniach, ktoré sú uvedené v správe z
15.10.2014.

Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. preskúmal uznesenie súdu prvého
stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. a dospel k záveru,
že nie sú podmienky ani na potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p.

zrušil a podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Podľa§272ods.1písm.a/O.s.p.súdjeoprávnenýnariadiťvýkonrozhodnutianazákladevykonateľného
rozhodnutia súdu. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak k ide o výkon rozhodnutia podľa odseku 1
ustanovenia § 251 ods. 3 a 4, § 255 až 258 a 270 sa nepoužijú. O účastníkoch platia ustanovenia § 94.

Konanie o výkon rozhodnutia o výchove maloletých má charakter konania vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých, ktoré konania v zásade sledujú ten istý cieľ a to efektívnu a kvalifikovanú ochranu práv
maloletého dieťaťa. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že v konaní o výkon rozhodnutia súd nie je
oprávnenývykonávaťdokazovaniena zisteniezáujmov,potriebapsychickéhostavudieťaťavovzťahuk
realizácii styku s rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti, pretože uvedené skutočnosti

sú relevantné v základnom konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu, výsledkom ktorého je právoplatný a vykonateľný rozsudok vo veci, ktorý je následne titulom pre
výkon rozhodnutia v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§
251 ods. 1 O.s.p.). Z osobitej úlohy súdov, ktorú plnia pri realizácii ochrany práv maloletých vyplýva, že aj
vykonávacie konanie je ovládané princípom oficiality, to znamená, že súd sám volí prostriedok, ktorý sa

mu javí ako najvhodnejší a vedúci k sledovanému cieľu a pokiaľ zistí, že nútený výkon rozhodnutia nie je
v súlade s oprávneným záujmom dieťaťa, výkon rozhodnutia neuskutoční a z úradnej povinnosti začne
konanie o zmenu pôvodného rozhodnutia o výchove alebo úprave styku. Návrh na výkon rozhodnutia
súd zamietne len vtedy, ak zistí, že nedošlo k porušeniu povinnosti uloženej rozhodnutím alebo ak k jej
porušeniu síce došlo, avšak z objektívnych príčin. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nerešpektovaním

vykonateľného rozhodnutia súdu o úprave styku nie je len odmietnutie povinnej vydať deti oprávnenému
v čase, kedy má právo stýkať sa s deťmi podľa rozhodnutia súdu, ale aj nepripravenie detí na styk s
oprávneným po psychickej stránke tak, aby u detí deklarované pocity odmietania odstránila a vzbudila
ich záujem a ochotu stráviť s oprávneným súdom vymedzený čas.

V tomto prejednávanom prípade sa oprávnený, otec maloletých detí, domáha výkonu súdneho
rozhodnutia o úprave styku na základe rozsudku Okresného súdu Michalovce z 21.6.2013 č.k. 17P
133/2012-173 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 31.3.2014 č.k. 8CoP 374/2013-191,
ktorýnadobudolprávoplatnosť22.4.2014.Oprávnenýpodalnávrh21.8.2014,tedapoštyrochmesiacoch
od nadobudnutia právoplatnosti titulu pre výkon rozhodnutia. Argumentácia povinnej, teda matky

maloletých detí, v konaní o výkon rozhodnutia je prakticky totožná s jej argumentáciou v priebehu
konania o zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi, ktorého výsledkom bolo vyššie citované
rozhodnutie súdu o úprave styku. Vzhľadom na pomerne krátku dobu, ktorá uplynula od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia o úprave styku, ktoré je podkladom výkonu rozhodnutia je nepravdepodobné,aby došlo k zmenám pomerov, ktoré by odôvodňovali zmenu terajšieho rozhodnutia o úprave styku
oprávneného s maloletými deťmi a v konečnom dôsledku táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrení oboch
rodičov v konaní o výkon rozhodnutia.

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením zamietol návrh oprávneného s odôvodnením, že z obsahu
spisového materiálu nevyplýva, že by oprávnená bránila povinnému v styku s maloletými deťmi, tak ako
uvádzavnávrhuoprávnený,nakoľkobolopreukázané,žepovinnámaloletýmdeťomnebránivstretávaní
sa s oprávneným a deti na styk riadne pripraví, avšak príčiny, pre ktoré sa styk oprávneného s deťmi

nerealizuje, nie sú na strane povinnej, ale naopak na strane oprávneného, ktorý svojím správaním a
následným konaním dáva maloletým deťom dôvod, pre ktorý sa s ním tieto odmietajú nielen stretávať,
ale aj komunikovať. Vyjadril názor, že maloleté deti sú už vo veku, kedy vedia posúdiť, čo je pre nich
dobré a čo zlé a rovnako vedia pochopiť určité udalosti, t.j. všetko, čo sa okolo nich deje a čo sa ich týka.
Skutočnosť, že maloleté deti odmietajú otca je teda výslovne v jeho vzťahu s nimi, ako aj dôsledkom
jeho negatívneho správania sa k matke maloletých detí za ich prítomnosti, čo deti vnímajú veľmi citlivo.

Uviedol, že na túto skutočnosť poukazuje vo svojom vyjadrení aj kolízny opatrovník.

S uvedeným záverom súdu prvého stupňa sa odvolací súd nemôže stotožniť predovšetkým s
prihliadnutím na to, že súd prvého stupňa v rámci vykonávacieho konania nevykonával žiadne
dokazovanie, z ktorého by mohol k uvedeným záverom dospieť a vychádzal výlučne z vyjadrenia

matky k návrhu na výkon rozhodnutia a správy kolízneho opatrovníka k žiadosti o súčinnosť pri výkone
rozhodnutia o úprave styku oprávneného s maloletými deťmi, z ktorej je zrejmé, že kolízny opatrovník
vychádzal predovšetkým z vyjadrení matky a maloletých detí, na základe čoho psychologička referátu
poradensko-psychologických služieb vyvodila záver o vhodnosti obmedzenia styku otca s maloletými
deťminaurčitýčas.Otecsazúčastnillenjednejindividuálnejkonzultácie.Vzhľadomnato,žekonzultácie

sa nevykonávali za účasti oboch rodičov, ako aj maloletých detí, nie je možné závery kolízneho
opatrovníka, resp. referátu poradensko-psychologických služieb považovať za objektívne a to aj s
poukazom na vyššie zmienenú argumentáciu matky, ktorá je totožná s jej tvrdeniami v konaní o zmene
úpravy styku otca s maloletými deťmi.

Pri rozhodovaní súdu vo veciach starostlivosti súdu o maloleté dieťa je prvou a najdôležitejšou
požiadavkou, aby bolo rešpektované právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom
rodičom. Spôsobilosť rodičov dieťa vychovávať nie je daná len ich hmotnými podmienkami, ale aj ich
prístupom k právam druhého rodiča a k právu dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Neobstojí preto
argumentácia rodiča, že dieťa sa nechce s druhým rodičom stretávať a že nemôže dieťa nútiť do

stretávania sa s týmto rodičom, aby mu nespôsoboval ešte väčší stres a podobne. Rodič zabezpečujúci
osobnú starostlivosť o maloleté dieťa má prvotnú zodpovednosť za prípravu dieťaťa na stretávanie s
druhým rodičom a nemôže nechávať na dieťati, či má alebo nemá chuť sa s druhým rodičom stretnúť.
Obaja rodičia si musia uvedomiť, že úloha druhého rodiča pri výchove má svoj význam a pokiaľ jeden
z rodičov nie je schopný zabezpečiť druhému rodičovi právo podieľať sa na výchove dieťaťa, potom

možno dôvodne pochybovať o výchovnej spôsobilosti tohto rodiča. Rodičovské práva sú koncipované na
rovnoprávnom postavení oboch rodičov, a preto je potrebné pri úprave styku vychádzať zásadne z toho,
že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času. Úprava stretávania pod tento
rozsahjeobmedzenímstyku.Jedinýmkritériomprevyslovenieobmedzeniaalebodokoncazákazustyku
je aktuálna nevyhnutnosť takéhoto opatrenia a záujem dieťaťa, z ktorého táto nevyhnutnosť vyplýva,

avšak aj takéto rozhodnutie musí byť zabezpečené vytvorením predpokladov pre to, aby zúžený alebo
prerušený kontakt mohol byť perspektívne obnovený.

Úprava styku oprávneného s maloletými deťmi na základe vykonateľného rozhodnutia súdu, ktoré
je titulom pre výkon rozhodnutia, má byť dočasným obmedzením styku oprávneného s maloletými

deťmi za účelom vytvorenia a prehlbovania prirodzeného vzťahu medzi otcom a maloletými deťmi, čo
nepochybne vyplýva aj z odôvodnenia potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu, pričom v konaní o
zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi nebola preukázaná existencia preukázateľného dôvodu,
ktoré by vylučovali otca zo starostlivosti o svoje maloleté deti. Z obsahu spisu nevyplýva, že by matka
akýmkoľvek aktívnym spôsobom pripravovala maloleté deti na úspešnú realizáciu styku s otcom, za

ktorý nie je možné považovať v podstate formálny dotaz na maloleté deti, či sa s otcom chcú stretnúť.
Z uvedeného je zrejmé, že povinná, matka maloletých detí sa vôbec nesnaží zlepšiť ničím nepodložený
negatívny vzťah detí k oprávnenému, teda ich otcovi, pričom táto povinnosť jej vyplýva z ust. § 24
ods. 4 Zákona o rodine. Je len logické, že v dôsledku absencie kontaktu detí s otcom tieto sa v celomrozsahu začlenili do terajšieho rodinného prostredia matky, v ktorom na vedomej aj nevedomej úrovni
preberajú názory a pocity osôb, s ktorými žijú v spoločnej domácnosti a vzhľadom na konfliktný vzťah
medzi rodičmi sa stávajú nástrojom na vyporiadanie tohto vzťahu medzi rodičmi, čo negatívne vplýva na

ich psychiku. V tomto smere je potrebné vytknúť súdu prvého stupňa, ako aj kolíznemu opatrovníkovi,
že nevenujú náležitú pozornosť práve tomuto aspektu a v podstate podporujú správanie sa matky, ktorá
nerešpektuje právo detí na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a ich právo na udržiavanie
pravidelného a rovnocenného osobného styku s ich vlastným otcom. V tomto prípade neboli vykonané
ani žiadne vhodné opatrenia, ktoré by boli spôsobilé odstrániť príčiny, ktoré boli dôvodom obmedzenia

styku otca s maloletými deťmi. Príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý je zároveň kolíznym
opatrovníkom má širokú škálu opatrení vyplývajúcich zo zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o
sociálnej kuratele (zákon č. 305/2005 Z.z. v platnom znení) na obmedzenie a odstránenie negatívnych
vplyvov, ktoré ohrozujú psychický, fyzický alebo sociálny vývin maloletých detí a rovnako aj súd môže
napríklad nariadiť odborné poradenstvo a to buď rodičovi samotnému alebo obom rodičom súčasne,
ako aj maloletým deťom podľa § 37 ods. 2 písm.d/ Zákona o rodine.

Nazákladevyššieuvedenéhojetedamožnéskonštatovať,ženebolopreukázané,žebydošloksplneniu
povinnosti vyplývajúcej z právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, keďže styk oprávneného s
maloletými deťmi sa preukázateľne nerealizoval a zároveň neboli preukázané ospravedlniteľné dôvody,
ktoré by odôvodňovali záver, že povinná si povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu nesplnila

z objektívnych príčin, a preto súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď návrh oprávneného
na výkon rozhodnutia zamietol.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať vhodné opatrenia na zabezpečenie styku
maloletých detí s oprávneným a postupovať v zmysle ust. § 272 a nasl. O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.