Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rožňava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Dušáková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 7P/120/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820202105
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Dušáková
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7820202105.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A.
H., nar. XX. XX. XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny,
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v J., XXX XX J., Š. XXX, dieťaťa rodičov: matky D.. V. H., rod. B.,
nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX E., právne zastúpená LEGAL IURIS -advokátska kancelária, s.r.o.,
so sídlom Tehelná 11, Rožňava, a otca A. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX A. L. E. X, právne

zastúpeného JUDr. Ladislavom Korfantom, advokátom, AK so sídlom Cyrila a Metoda 4, Rožňava, v
konaní na návrh matky o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j eotca maloletého A. H., nar. XX. XX. XXXX prispievať na výživu maloletého po
180,- Eur/mesačne, počnúc od 13. 6. 2020, vždy do 15-teho dňa toho-ktorého mesiaca, do rúk matky.

II. Súd z a v ä z u j e otca maloletého zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletého v úhrnnej
sume 1 428, Eur za obdobie od 13. 06. 2020 do 30. 04. 2021 v mesačných splátkach po 50,- Eur,

splatných spolu s bežným výživným - od právoplatnosti tohto rozsudku, do rúk matky, pod následkom
straty výhody splátok.

III. Súd v ostatnej časti návrh matky maloletého z a m i e t a .

IV. Týmto sa m e n í rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7P/309/2013 - 47 zo dňa 15. októbra 2013 vo

výroku o výživnom v odseku 3/ na maloletého A. H., nar. XX. XX. XXXX.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. V podanom návrhu, doručenému tunajšiemu súdu dňa 12. 06. 2020, matka žiadala, aby súd zvýšil
vyživovaciu povinnosť z 60,- Eur na 200,- Eur mesačne na maloletého A. zo strany otca a zároveň
žiadala, aby súd zaviazal otca maloletého zaplatiť nedoplatok na výživnom za obdobie od 13. 6. 2020
doposiaľ. Návrh odôvodnila tým, že od roku 2013 náklady na maloletého syna podstatne vzrástli. Od

posledného rozhodnutia súdu o výživnom sa zvýšili potreby maloletého minimálne dvojnásobne (najprv
nástup do prvého stupňa ZŠ a potom nástup do druhého stupňa ZŠ). Maloletý A. navštevuje piaty
ročník základnej školy v J.. Matka maloletého sama uhrádza všetky výdavky, ktoré súvisia so školskou
dochádzkou, záujmové krúžky, voľnočasové aktivity, školské pomôcky, hygienické potreby, oblečenie a
obuv,ktoréjenutnépravidelneobmieňaťvzhľadomktomu,žemaloletýrýchlorastie.Nákladynabývanie
predstavujú cca 300,- Eur mesačne, strava pre maloletého, poplatky za internet a mobilné telefóny, ktoré

predstavujú sumu okolo 200,- Eur mesačne. Naviac matka hradí aj hypotéku na rodinný dom. Otec
pre maloletého syna uhrádza súdom určené výživné vo výške 60,- Eur, dobrovoľne do augusta 2019
uhrádzal mesačne po 100,- Eur, t.j. za celý kalendárny rok uhradil 1.200,- Eur (od 01. 05. 2018 do 31. 05.2019), takže je v jeho schopnostiach platiť vyššie výživné. Dňa 14. 05. 2020 poslal úhrnom 720,- Eur za
posledných 12 kalendárnych mesiacov. Teda výživné platí raz za kalendárny rok úhrnne za 12 mesiacov,
čo je absurdné. Uvedená suma nepostačuje ani na pokrytie základných veci pre maloletého. Nad rámec

výživného otec synovi neposiela žiadnu finančnú čiastku a taktiež maloletému nekúpil žiadne oblečenie
alebo školské potreby, ktoré maloletý potrebuje takmer každý mesiac. Otec maloletého pracuje vo firme
Q. C., Q..J..H.., Q. Q. A. X, XXX XX J.T., kde vykonáva pomocné stavebné práce. Taktiež má otec
stolársku dielňu, v ktorej pracuje a aj z tejto činnosti má príjem.

2. Navrhovateľka - matka prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní na pojednávaní
trvala na podanom návrhu v celom rozsahu, nakoľko od posledného určenia výživného, od ktorého
uplynulo 8 rokov, sa potreby maloletého podstatne zmenili. Maloletý A. v súčasnej dobe navštevuje
druhý stupeň ZŠ, v dôsledku čoho sa potreby maloletého zvýšili. Ďalej uviedol, že je v schopnostiach,
možnostiach a majetkových pomeroch otca maloletého, aby prispieval výživným po 200,- Eur mesačne
na maloletého A., pretože v súčasnej dobe pracuje v spoločnosti Q. Ď. a popri tejto práci vykonáva

stolárske práce vo svojej dielni, čiže sa jedná o duplicitný príjem. Otec maloletého od januára 2020
prispieval výživným na maloletého sumou 60,- Eur s tým, že za mesiac jún, júl a august 2020 neprispel
žiadnou sumou.

3. Navrhovateľka - matka maloletého na pojednávaní naďalej trvala na svojom podanom návrhu. Má

vedomosť o tom, že otec maloletého je schopný platiť uvedenú sumu. Okrem práce u pána Ď., vo firme
SD Company, vykonáva nielen aj stolárske a tesárske práce, s pánom J. z A. L. E. vyrábajú altánky
a tiež vykonáva činnosť pre pána I. J. z B.. Taktiež vykonáva stolárske práce vo svojej dielni v A. L.
E., kde má stolárske stroje a pásovú pílu. Matka maloletého uviedla, že ona pracuje ako stredoškolský
pedagóg na Q. H. Š. K. v J., kde jej čistý mesačný príjem predstavuje 1.100,- Eur. Taktiež poberá

prídavok na dieťa. Vlastní rodinný dom v E., spláca hypotekárny úver po 210,33,- Eur mesačne. Ďalej
uviedla, že v rámci dištančnej výučby má maloletý zapožičaný notebook zo školy, a preto by bolo
potrebné v budúcnosti zabezpečiť maloletému vlastný nothebook, čo predstavuje ďalší odôvodnený
výdavok. Maloletý je aj dobrým športovcom a zapája sa do športových aktivít a to zjazdové lyžovanie,
bežkovanie a korčuľovanie. Korčule na ľad a kolieskové korčule mu zakúpil otec. Otec na maloletého,

okrem výživného, maloletému na nič iné okrem spomenutých korčulí neprispieva a to ani na vreckové.

4. Otec maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu na pojednávaní nesúhlasil s
navrhovaným zvýšením výživného vo výške 200,- Eur na maloletého, súhlasil so zvýšením, čo do
výšky 150,- Eur mesačne. Poprel skutočnosti tvrdené navrhovateľkou - matkou maloletého, že by

mal mať zriadenú dielňu, z ktorej by mal mať ďalšie príjem, ako aj ďalšie skutočnosti tvrdené
navrhovateľkou ohľadom jeho bočných príjmov. Na druhej strane potvrdil, že stolársku dielňu mal
predtým u starej matky navrhovateľky, ale tú musel zrušiť. Čo sa týka určenia výživného na základe
princípu potencionality príjmov, výšky prípadných zárobkov na ponúkané pracovné miesta nie sú
skutočné a preto právny zástupca otca maloletého dieťaťa navrhol, aby súd vyžiadal zárobky od

zamestnávateľa klienta, pokiaľ pracovník pracuje na plný úväzok. Taktiež poukázal na priemerné mzdy
pracovníkov vo Východoslovenskom kraji, najmä s poukazom na práce v okrese J.. Ďalej uviedol, že
maloletý A. trávi u otca v podstate každý týždeň počas víkendu, ale aj časť prázdnin, teda počas
týchto dní otec plní všetky náklady na syna, ktorú treba zohľadniť. Vyživovacie povinnosti na strane
navrhovateľky - matky maloletého sú oveľa lepšie ako u otca.

5. Otec maloletého na pojednávaní upresnil, že je pravdou, že má nejakú pílu, ale to neznamená, že
tam riadne pracuje. Je pravda, že si sem tam niečo privyrobí, ale to tiež neznamená, že si tak zarába.
Čo sa týka voľných pracovných miest ohľadne ponúk stolára, uviedol, že nie sú vytvorené vhodné
podmienky pre prácu v stolárskych dielňach a človek predsa nemôže robiť v prachu. Taktiež dodal, že

mu v súčasnosti dochádzka za prácou z A. L. E. do F. vadí, kde tiež voľné pracovné miesto stolára vadí,
pretože to je 30 km od jeho bydliska a tiež má výhrady k platovým podmienkam.

6. Kolízna opatrovníčka navrhla, aby súd zvýšil výživné z 60,- Eur na 180,- Eur na maloletého A., ktorá
suma by bola primeraná možnostiam a schopnostiam otca maloletého, ako aj potrebám maloletého.

Od poslednej súdnej právnej úpravy sa zvýšili každodenné opodstatnené potreby s prihliadnutím na
jeho vek, dospievanie, oblečenie, stravovanie, voľnočasové aktivity a všetky skutočnosti bežného
života maloletého dieťaťa. V tejto súvislosti poukázala na využitie princípu potencionality príjmu osoby
povinného, v tomto prípade otca maloletého dieťaťa plniť si vyživovaciu povinnosť s prihliadnutím najeho vek, zdravotný stav a dosiahnuté vzdelanie a prax. Vyživovacia povinnosť rodiča je prednostná
pohľadávka, keďže najskôr treba uspokojiť potreby maloletého dieťaťa a následne potreby rodičov.

7. Súd sa oboznámil s dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu a to správami o vykonanom šetrení
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J., správou Q. H. Š. K. - zamestnávateľa matky, potvrdení o
poberaní prídavku na dieťa od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J., mzdovým listom otca maloletého
Q. C. s. r. o., správou Obce A. L. E., evidovanými voľnými pracovnými miestami v okrese J., pripojeným
spisom tun. súdu 7 P 39/2013, výpisom z úhradách výživného za obdobie od novembra 2015 do marca

2021, písomným vyjadrením otca maloletého, ako aj ďalšími listinami, ktoré sú súčasťou spisu.

8.ZosprávySociálnejpoisťovne-pobočkaJ.zodňa17.08.2020vyplýva,žeD..V.H.aA.H.nepoberajú
žiadnu dávku v nezamestnanosti, ani dávku nemocenského poistenia.

9. Zo správy Q. H. Š. K., O. X, XXX XX J. zo dňa 17. 09. 2020, je zrejmé, že D.. V. H. pracuje u nich od

01. 11. 2014 na pozícii učiteľky odborných predmetov, kde jej čistý mesačný príjem predstavuje okolo
1.100,- Eur.

10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny J. zo dňa 18. 09. 2020 vyplýva, že D.. V. H. je
poberateľkou prídavkov na dieťa od februára 2020 vo výške 24,59 Eur.

11. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 30. 09. 2020 je súdu zrejmé, že maloletý A.
pochádza z manželského zväzku matky D.. V. H. a otca A. H., ktoré manželstvo rodičov bolo rozvedené.
Sociálnym šetrením bolo zistené, že otec maloletého nesúhlasil s navrhovaným zvýšením výživného vo
výške200,-EurnamaloletéhoA.,pretožeajonpotrebujefinančnéprostriedkypreuspokojovaniesvojich

potrieb, ako aj potrieb maloletého, keďže sa maloletý zdržiava v jeho starostlivosti počas víkendov,
prípadne aj prázdnin. Otec maloletého okrem vyživovacej povinnosti na maloletého A., inú vyživovaciu
povinnosť nemá. Žije v staršom rodinnom dome v A. L. E., ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, ktorý si
začal postupne rekonštruovať podľa finančných možností. V spoločnej domácnosti občasne prebýva aj
jeho priateľka. Maloletý má u neho svoju vlastnú detskú izbu, kde má vytvorené podmienky pre riadnu

výchovu a starostlivosť. Otec maloletého je zamestnaný v spoločnosti Q. C., s.r.o., J., kde vykonáva
tesárske a klampiarske práce a jeho pracovno-právny vzťah je založený prostredníctvom pracovnej
zmluvy. Výška jeho čistého mesačného príjmu podľa jeho vyjadrenia predstavuje cca 260,- Eur. Iný
príjem nemá. Výdavky otca maloletého predstavujú poplatok za telefón, internet vo výške 50,- Eur
mesačne, poplatok za elektrickú energiu vo výške 30,- Eur mesačne, poplatok za vodu vo výške 8,- Eur

ročne (v obci majú vlastný vodovod), nákup PHM vo výške 20,- Eur mesačne, poistné za auto 60,- Eur
polročne (10,- Eur mesačne) a ďalšie bežné výdavky súvisiace so stravou, ošatením a hygienickými
potrebami. Vo veci svojej vyživovacej povinnosti vo vzťahu k maloletému A. do mesiaca marec 2020
zasielal na výživu maloletého po 100,- Eur mesačne a počas pandémie koronavírusu poslal naraz 720,-
Eur na celý rok, čo vychádza 60,- Eur mesačne. Aj nad rámec výživného sa podieľal na potrebách svojho

maloletého dieťaťa tým, že v čase, kedy sa maloletý zdržiava v jeho starostlivosti, vtedy znáša všetky
náklady súvisiace so zabezpečením jeho potrieb, kúpi mu aj oblečenie, prípadne obuv, školské potreby
vo výške cca 50,- Eur ročne. Maloletý A. je žiakom 6. ročníka základnej školy v J.. Styky otca s maloletým
sa realizujú pravidelne, aj cez víkendy a to od piatka do nedele. Vzťah medzi otcom a maloletým je podľa
vyjadrenia otca dobrý, otec ho učí rôznym zručnostiam a to aj vo svojej stolárskej dielni.

12. Zo mzdového listu zamestnanca A. H. Q. C., s.r.o., A.W. X, XXX XX J. vyplýva, že jeho čistá mesačná
mzda za obdobie od októbra 2019 do septembra 2020 sa pohybovala od 235,56 Eur do 350,23 Eur.

13. Zo mzdových listov zamestnancov Q. C., s.r.o., A. X, XXX XX J. vyplýva, že ich čistá mzda za marec

2021 sa pohybovala od 37,24 Eur do 286,11 Eur.

14. Zo stránky www.profesia.sk o prehľade evidovaných voľných pracovných
miest s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie a prax otca maloletého zo dňa 20. 05. 2021 v okrese
J. sú zrejmé voľné pracovné miesta a to operátor výroby X., Q..J..H.., s miestom výkonu práce K.,

s termínom nástupu ihneď, s hrubou mesačnou mzdou od 1.000,- do 1.300,- Eur, vodič taxislužby, s
miestom výkonu práce Rožňava, s termínom nástupu ihneď, s hrubou mesačnou mzdou 700,- Eur,
stolár, s miestom výkonu práce J., prípadne F. Z. B. s termínom nástupu ihneď, s hrubou mesačnou
mzdou 623,- až 750,- Eur, stolár - montážnik drevených konštrukcií s miestom výkonu práce Rožňava,mzdovými podmienkami 6,- Eur na hodinu, pomocný robotník X., Q..J..H.., s miestom výkonu práce K.,
s termínom nástupu ihneď, s hrubou mesačnou mzdou od 1.000,- Eur do 1.600,- Eur.

15. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je
ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

16. Podľa ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

rodičov.

17.Podľaustanovenia§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.13)

18. Podľa ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

19. Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Podľa ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na
dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

22. Podľa čl. 5 Základných zásad Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom

pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého
dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

23. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24. Podľa čl. 3 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa

zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je nevyhnutná pre jeho blaho, pričom
berú ohľad na práva a povinnosti jeho rodičov, zákonných zástupcov alebo iných jednotlivcov právne
za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a správne opatrenia.25. Podľa čl. 5 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, sa zaväzujú
rešpektovať zodpovednosť, práva a povinnosti rodičov alebo, v zodpovedajúcich prípadoch a v súlade
s miestnou obyčajou, členov širšej rodiny alebo obce, zákonných zástupcov alebo iných osôb právne

zodpovedných za dieťa, ktoré smerujú k zabezpečeniu jeho orientácie a usmerňovaniu pri výkone
práv podľa Dohovoru v súlade s jeho rozvíjajúcimi sa schopnosťami.

26. Podľa čl. 9 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečia, aby dieťa nemohlo byť oddelené od svojich rodičov proti ich vôli, ibaže príslušné úrady

na základe súdneho rozhodnutia a v súlade s platným právom a v príslušnom konaní určia, že také
oddelenie je potrebné v záujme dieťaťa. Také určenie môže byť nevyhnutné v niektorom konkrétnom
prípade, napríklad, ak ide o zneužívanie alebo zanedbávanie dieťaťa rodičmi alebo ak rodičia žijú
oddelene a treba rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa.

27. Podľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú

právo dieťaťa oddeleného od jedného alebo oboch rodičov udržiavať pravidelné osobné kontakty s
oboma rodičmi, ibaže by to bolo v rozpore so záujmami dieťaťa.

28. Podľa čl. 12 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne

vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

29. Podľa čl. 12 ods. 2 Dohovoru o právach dieťaťa štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru,
zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne

vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať
patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni.

30. Dohovor o právach dieťaťa prijalo valné zhromaždenie OSN dňa 20. 11. 1989, pre územie Slovenskej
republiky, nadobudol platnosť dňa 06. 02. 1991 a je uverejnený pod č. 104/1991 Zb..

31. Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia a to hlavne v otázke určenia výživného zo strany
povinného rodiča na maloletého, t.j. v tomto prípade otca, súd vychádzal z majetkových a príjmových
pomerov oboch rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará a

na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto
potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv a tiež
potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb,
prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so
zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje riadne vedenie človeka v spoločnosti.

Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu,
pričomaktomožnostiaschopnostirodičovdovoľujú,mávýživnézabezpečovaťdieťaťuprimeranýpodiel
na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov,
pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov,

ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä
pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.

32.Nazákladevykonanéhodokazovaniadospelsúdkzáveru,žeodposlednejsúdnejúpravyvýživného,
ktorá bola v roku 2013, t.j. za obdobie ôsmych rokov, došlo k podstatným zmenám a zvýšeným nákladom

v dôsledku rastu a vývoja na strane maloletého A., jednak súvisiace s plnením si povinnej školskej
dochádzky maloletého a jednak náklady vyplývajúce aj z veku a potrieb maloletého. Súd pri rozhodovaní
prihliadol aj na to, že matka maloletého je ten z rodičov, ktorý sa osobne stará o maloletého z hľadiska
poskytovaniaosobnejstarostlivostiomaloletého,akoajjehovýchovy,keďzostranymatkynebolizistené
žiadne nedostatky. Matka zabezpečuje celkovú starostlivosť o maloletého, je zamestnaná ako odborný

pedagóg na Q. H. Š. K. v J., kde jej čistý mesačný príjem predstavuje okolo 1.100,- Eur mesačne. Okrem
tohopoberáajprídavoknadieťavovýške24,95Eurmesačne.Nákladynabývaniepredstavujúcca300,-
Eur mesačne, strava a poplatky za internet, mobilné telefóny, ktoré výdavky predstavujú sumu cez 200,-
Eur mesačne. Taktiež matka maloletého sama uhrádza všetky poplatky spojené so školskými potrebami,záujmovými krúžkami, voľnočasovými aktivitami, oblečením, stravou, ako aj ostatné výdavky. Otec
maloletého je zamestnaný v spoločnosti Q. C., s.r.o., A. X, XXX XX J., kde vykonáva pomocné stavebné
práce, s čistým mesačným príjmom od 235,56 Eur do 350,23 Eur. Okrem vyživovacej povinnosti na

maloletého A., inú vyživovaciu povinnosť nemá. Medzi mesačné výdavky otca maloletého patrí poplatok
za telefón a internet vo výške 50,- Eur mesačne, poplatok za elektrickú energiu vo výške 30,- Eur
mesačne, poplatok za vodu vo výške 8,- Eur ročne (v obci majú vlastný vodovod), nákup PHM vo výške
20,- Eur mesačne, poistné za auto 60,- Eur polročne a ďalšie bežné výdavky súvisiace so stravou,
ošatením a hygienickými potrebami. Nad rámec výživného sa otec maloletého podieľa na potrebách

svojho maloletého dieťaťa tým, že v čase, kedy sa maloletý zdržiava v jeho starostlivosti, znáša všetky
náklady súvisiace so zabezpečením jeho potrieb ako je oblečenie, obuv, prípadne školské potreby vo
výške do 50,- Eur ročne. S navrhovaným zvýšením výživného na maloletého Kristiána vo výške 200,-
Eur nesúhlasil, ale súhlasil so zvýšeným výživným, čo do výšky 150,- Eur.

33. Súd v tomto prípade pri určení výživného uplatnil princíp potencionality príjmov osoby povinnej

platiť výživné, ktoré spočíva v tom, že prihliada nielen na skutočné príjmy povinného, ale vychádza z
jeho potencionálnych príjmov, ktoré povinný mohol mať vzhľadom na svoj vek, t.j, 43 rokov, zdravotný
stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania atď.. Súd zistil ponuky na trhu práce vzhľadom k
zameraniu a praxi povinného otca, z ktorých vyplynulo, že je v schopnostiach a možnostiach otca reálne
dosahovať vyšší príjem ako v súčasnosti dosahuje. V súvislosti s touto skutočnosťou súd poukázal

na voľné pracovné miesta v okrese J. ako napr. vodič taxislužby s hrubou mesačnou mzdou do 700,-
Eur, operátor výroby PRP, s.r.o., s miestom výkonu práce Tomášovce, s hrubou mesačnou mzdou od
1.000,- do 1.300,- Eur, stolár, s miestom výkonu práce Rožňava, prípadne Moldava nad Bodvou s hrubou
mesačnou mzdou 623,- až 750,- Eur, stolár - montážnik drevených konštrukcií s miestom výkonu práce
J., mzdovými podmienkami 6,- Eur na hodinu, pomocný robotník PRP, s.r.o., s miestom výkonu práce

K., s hrubou mesačnou mzdou od 1.000,- Eur do 1.600,- Eur a iné.

34. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je súdu zrejmé, že ide o voľné pracovné ponuky, pri ktorých by
otec maloletého dosahoval značne vyšší príjem, ako príjem, ktorý dosahuje momentálne. Súd je toho
názoru, že je v schopnostiach a možnostiach otca si zabezpečiť takú pracovnú pozíciu v okrese J., teda

v mieste svojho bydliska, a tomu zodpovedajúce mzdové ohodnotenie tak, aby si plnil súdom určenú
vyššiu vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletému Kristiánovi než akú si ju plnil doposiaľ, nakoľko
od poslednej súdnej úpravy v roku 2013, kedy bol maloletý ešte v útlom veku, sa v súčasnej dobe
podstatne zvýšili odôvodnené potreby maloletého s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, vzdelanie,
voľnočasové aktivity, dospievanie, oblečenie a stravovanie.

35. Súd vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a s prihliadnutím na odôvodnené potreby
maloletého Kristiána, rozhodol tak, že zvýšil výživné na maloletého A. na 180,- Eur mesačne, ktorá
určená výška výživného na maloletého A. zodpovedá zmeneným potrebám maloletého a je v súlade s
majetkovými možnosťami a schopnosťami otca maloletého, ktorý má možnosť s ohľadom na dosiahnutý

stupeň vzdelania a prax sa v okrese J. zamestnať sa, kde by dosahoval vyšší príjem ako príjem,
ktorý dosahuje, čo by malo byť v jeho záujme, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči
maloletému dieťaťu a jednak by si tým zabezpečil pravidelný vyšší mesačný príjem na zabezpečenie
si svojich osobných potrieb, s čím otec maloletého aj súhlasil, keďže sám uviedol, že mu v súčasnej
práci nevyhovuje výška mzdy. Súd preto vyhovel návrhu matky, ktorý považoval za opodstatnený a

zvýšil výživné na maloletého a to 180,- Eur/mesačne, kým v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.
Súd zároveň poukazuje na tú skutočnosť, že otec maloletého okrem toho, že vykonáva prácu stolára,
resp. tesára v spoločnosti Q. C. s. r. o., má možnosť tieto práce vykonávať aj v lepšie ohodnotených
pracovných pozíciách, prípadne svoju profesiu môže vykonávať aj brigádnickou formou, keďže práca
stolára a tesára je žiadaná hlavne v okrese J., prípadne v okolí, keď týchto profesií je málo a takto by

mohol dosahovať vyšší príjem. Otec maloletého má teda možnosť výhodnejšieho zárobku, je v jeho
schopnostiach a možnostiach dosahovať vyšší príjem zabezpečením si takej pracovnej pozície, čomu
by zodpovedalo aj výhodnejšie mzdové ohodnotenie, aby plnenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k
maloletému nebolo ohrozené.

36.PlatobnémiestoplateniavýživnéhootcamaloletéhoA.bolourčenédorúkmatkyadeňzročnostiotca
maloletého bolo určený vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Výživné bolo určené počnúc od 13. 06. 2020.37. Zároveň sud zaviazal otca maloletého zaplatiť nedoplatok na výživnom na maloletého Kristiána za
obdobie od 13. 06. 2020 do 30. 04. 2021 v úhrnnej sume po 1.428,- Eur s tým, že súd umožnil otcovi
maloletého uhrádzať zaostalé výživné v splátkach po 50,- Eur mesačne, splatných spolu s bežným

výživným, s čím matka maloletého súhlasila, pod následkom straty výhody splátok.

38. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach do 15

dní od jeho doručenia v 3 vyhotoveniach. (§59 ods.1 CMP).

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63
CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(exekučný poriadok) v znení neskorších zmien. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na
vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 citovaného zákona) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 citovaného zákona).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.