Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. apríl 2021

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10Csp/86/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5720204217
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2021:5720204217.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Mýtna 48, 811 07, Bratislava, IČO: 37 927 795, proti
žalovanému: A. Z., D.. XX.X.XXXX, N. O. XXX/XX, XXX XX, H., právne zastúpenému JUDr. Petrom
Vachanom, advokátom so sídlom Pavla Mudroňa 1191/5, 010 01, Žilina, IČO: 42 350 026, v konaní o
zaplatenie 2.196,21 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu o zaplatenie 2.131,30 € spolu:
- s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.196,21 € od 28.2.2018 do 27.8.2020
- s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.176,21 € od 28.8.2020 do 15.2.2021
- s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.131,30 € od 16.2.2021 do zaplatenia,
sa zamieta.

II. Vo zvyšku uplatneného nároku sa konanie zastavuje.

III. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Martin dňa 1.10.2020, upravenou podaním z 25.11.2020, sa
pôvodný žalobca S. Ú. N., V..Z.., Z. Z. S. N., ako veriteľ proti žalovanému ako dlžníkovi domáhal
zaplatenia sumy 2.196,21 € spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 28.2.2018 do
zaplatenia a náhrady trov konania.

X. S. Ú. N. ako právny nástupca obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v
Kežmarku, IČO: 35 923 130, v žalobe konštatovala, že žalobca a žalovaný uzatvorili spolu dňa 9.2.2016
zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX /. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanému pôžičku
vo výške 2.500 €. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 60 mesačných
splátkach v sume 69,79 € a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.187,40 €. Do dnešného dňa
uhradil žalovaný z vyššie uvedenej zmluvy sumu 1.301,22 €.

3. Podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

4. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

5. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé
povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca v zmysle
vyššie uvedeného ustanovenia listom zo dňa 29.12.2017 - Predžalobná upomienka, vyzval žalovaného
k úhrade dlžných splátok, na čo poskytol žalovanému dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní.
Súčasne žalobca žalovaného upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky,
žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaný ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky
neuhradil. Žalobca využil oprávnenie v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia a dňa 19.2.2018 úver
zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 22.2.2018 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej
lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená
v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia
premlčacej lehoty. Neuhradením aspoň splátky uvedenej v predžalobnej upomienke sa žalovaný dostal
do omeškania viac než 3 mesiace, a teda súčasne žalobcovi vzniklo v zmysle § 53 ods. 9 Obč. zákonníka
oprávnenie vyhlásiť dlh za splatný v celom rozsahu naraz. Keďže ku zosplatneniu dlhu nedochádza
automaticky priamo zo zákona, v zmysle zákonnej úpravy musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky
omeškania dlžníka. K uvedenému žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici
sp. zn.: 16Co/33/2018 a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn: 17Co/447/2016. Ku dňu podania
žaloby žalovaný dlžné splátky neuhradil. Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje
čl. 10.2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania návrhu predstavuje sumu
2.196,21 €. Žalobca si zároveň uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho
po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou
zásielkou, kde bežná doba doručenia je 5 dní. V zmysle čl. 15.2 sa zásielka považuje za doručenú
piatym dňom od podania na poštovú prepravu. Zmluvnú pokutu, evidovanú v priloženom prehľade
splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 258,97 €, si žalobca v tomto konaní neuplatnil. Ku dňu podania
žalobného návrhu mal žalovaný uhradiť sumu 3.497,43 € /označené v prehľade splátok a úhrad ako
stĺpec „Splátka“/. Ku dňu podania žalobného návrhu žalovaný uhradil sumu 1.301,22 €, ktoré sú riadnymi
splátkami poskytnutého finančného plnenia. Uvedená suma je v prehľade splátok a úhrad evidovaná v
stĺpci „Úhrada“. Súčasťou pohľadávky žalobcu a sú aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady
spojené s jej uplatnením, t.j. v predmetnej veci sú týmito nákladmi náklady spojené s vymáhaním
pohľadávky. Uvedené náklady žalobca eviduje v prehľade splátok a úhrad (v stĺpci „MP3“) vo výške 2,70
€. Istina + Náklady - Úhrady = Dlžná suma 3497,43 € + 2,70 € - 1.301,22 € = 2.198,91 €. Náklady na
vymáhanie pohľadávky si žalobca v tomto konaní uplatnil vo výške 0 €. Zostatok pohľadávky evidovaný
v prehľade splátok a úhrad vo výške 2.457,88 €, zahŕňa aj zmluvnú pokutu vo výške 258,97 €, ktorú si
žalobca v tomto konaní neuplatnil. Na základe vyššie uvedeného Dlžná suma - Neuplatnené náklady =
Žalovaná suma 2.198,91 € - 2,70 € = 2.196,21 €.

6. K žalobe žalobca pripojil listinné dôkazy preukazujúce, že je právnym nástupcom pôvodného
veriteľa, obchodnej spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku, zmluvu o
spotrebiteľskom úvere uzatvorenú touto obchodnou spoločnosťou so žalovaným dňa 9.2.2016 a zmluvu
o poskytovaní služieb uzavretú medzi obchodnou spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., so
sídlom v Kežmarku a žalovaným zo dňa 1.12.2015, predžalobnú upomienku z 29.12.2017 a doručenku
preukazujúcu prevzatie tejto predžalobnej upomienky, vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru - list S. N.
z 22.2.2018, prehľad splátok a úhrad.

7. Súd vo veci rozhodol najskôr vydaním platobného rozkazu, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel.

8. Proti platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný, v ktorom dôvodnosť žaloby namietal. Vo svojom
odpore žalovaný namietal absenciu tvrdení žalobcu ohľadne spôsobu overenia bonity klienta, teda
žalovaného, v zmysle § 7 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Následne poukázal
na ust. § 11 ods. 2 citovaného zákona, podľa ktorého, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V
prípade hrubého porušenia podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé

porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy, alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Súčasne žalovaný namietal nárok žalobcu na zaplatenie nákladov spojených
s vymáhaním pohľadávky. Naviac poukázal na skutočnosť, že neboli (podľa žalovaného) splnené
podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zákonníka, keďže
žalovaný namieta doručenie oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a žalobca nepreukázal,
že toto oznámenie sa dostalo do poznávacej sféry žalovaného.

9. Žalobca na to reagoval podaním zo dňa 23.2.2021 a vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného
poukázal na tú skutočnosť, že občiansky preukaz žalovaného nebol žiadnym spôsobom odcudzený
a klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Klient podpisom danej zmluvy prehlásil, že všetky
uvádzané údaje sú pravdivé. Žalovaný taktiež prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe
žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú
súčasťou uzatvorenej zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a
tieto nerozporoval. Zmluvné podmienky boli žalovaným riadne podpísané. Žalovaný zároveň preukázal
výšku jeho mesačného príjmu a na druhej strane aj jeho mesačné výdavky. Zmluvne stanovená výška
mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty javí ako primeraná. Žalovaný
spočiatku riadne uhrádzal predpísané mesačné splátky, pričom žalobca nemá dosah na okolnosti, ktoré
po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý úver a o týchto ani nemohol mať
vedomosť. Žalobca taktiež poukázal na tú skutočnosť, že žalovaný žiadnym spôsobom neinformoval
žalobcu o zmene finančných pomerov, ktoré by znemožnili žalovanému riadne splácanie poskytnutého
úveru. Rovnako tak zo strany žalovaného nebola prednesená žiadosť o prípadné zníženie mesačnej
splátky, ktorú by žalobca posúdil a so žalovaným dohodol nové podmienky splácania. Žalobca vo vzťahu
k položke MP3, teda nákladom spojených s vymáhaním pohľadávky uvádza, že žalovaný v zmluve
svojím podpisom súhlasil so zmluvnými podmienkami, aj čo sa týka všetkých nákladov. V zmysle čl.
10 bod 10.4 zmluvných podmienok sú súčasťou pohľadávky aj náklady, ktoré navrhovateľovi vznikli v
súvislosti s vymáhaním pohľadávky, ktoré sa označujú ako MP3. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky aj náklady spojené s jej uplatnením a práve táto hodnota
predstavuje sumu 2,70 €, pričom žalobca trvá na priznaní tejto položky. Žalobca uviedol, že sa jedná o
náklady spojené s úkonmi počas mimosúdneho vymáhania danej pohľadávky, pričom ich výška je daná
percentuálnym podielom zo sumy vymoženej pohľadávky na základe čiastkových úhrad poukazovaných
žalovaným po dátume zosplatnenia pohľadávky.

10. Vo vzťahu k otázke vyhlásenia mimoriadnej splatnosti dlhu žalobca uvádza, že v konaní dodržal
všetky zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v
zmysle čl. 10 bod 10.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením, ktorú aj žalovaný dňa
10.1.2018 prevzal, o čom svedčí aj žalovaného podpis na doručenke a dodržanie zákonnej 90-dňovej
lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu bolo
zasielané žalovanému len obyčajnou poštou, nakoľko pred zosplatnením bola žalovanému adresovaná
výzva aj s doručenkou, v rámci ktorej bol žalovaný upozornený na možnosť zosplatnenia dlhu v
prípade neuhradenia dlžných splátok. K otázke zosplatnenia však žalobca uviedol, že žalovaný sa mohol
o zosplatnení dozvedieť najneskôr doručením podanej žaloby. Žalobca uviedol, že predmetná listina má
len deklaratórny charakter a jej účinky spätne nastanú momentom oboznámenia sa žalovaného s jej
obsahom.

11. Vzhľadom na tieto konštatovania žalobca zotrval na podanej žalobe.

12. K tomuto vyjadreniu potom znova podal svoju dupliku žalovaný podaním zo dňa 16.3.2021, kde
zotrval na argumentácii, ktorú žalovaný uviedol už v odpore voči platobnému rozkazu.

13. Pred prvým meritórnym pojednávaním vo veci podaním doručeným tunajšiemu súdu 1.4.2021
pôvodný žalobca S., V..Z.., oznámil súdu, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil žalobca
svoju splatnú pohľadávku uplatnenú v tomto súdnom konaní, na obchodnú spoločnosť Intrum Slovakia,
s.r.o., so sídlom Bratislava, Mýtna 48, IČO: 35 831 154. Pôvodný žalobca preto súdu navrhol, aby súd
pripustil zmenu subjektov konania na strane žalobcu a to tak, že z konania vystúpi doterajší žalobca,
obchodná spoločnosť S. Ú. N., V..Z.. a na jej miesto na strane žalobcu vstúpi do konania Intrum Slovakia,
s.r.o., so sídlom v Bratislave.

14. Súd takúto zmenu subjektu v zmysle § 80 ods. 2 C.s.p. pripustil uznesením sp. zn. 10Csp/86/2020
zo dňa 8.4.2021.

15. Následne súd prejednal na pojednávaní dňa 28.4.2021 spor v neprítomnosti právnych zástupcov
strán, ktorí sa obaja vo veci ospravedlnili.

16. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 19.4.2021 navrhol vykonať pojednávanie v
jeho neprítomnosti a žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. S poukazom na už predtým konštatovanú
argumentáciu uviedol tiež, že v danom prípade sa právnym nástupcom obchodnej spoločnosti Consumer
Finance Holding, a.s., stala S. Ú.Á. N., V..Z.., ktorá pohľadávku, ktorá je predmetom konania v žalovanej
výške, postupovala na nového žalobcu, pričom mala dodržať ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Žalovaný ďalej uviedol, že predžalobnú upomienku a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
vypracovala obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., ktorá v tom čase bola nebankovým
subjektom a teda v roku 2016 a 2017 sa na ňu nevzťahovalo ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o
bankách. Od 1.1.2018 sa právnym nástupcom zaniknutej spoločnosti stala S. Ú. N., V..Z... Podľa názoru
žalovaného splnenie, resp. nesplnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nebankového
subjektu podľa § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zákonníka nemožno stotožňovať so splnením, resp. nesplnením
povinnosti banky, alebo pobočky zahraničnej banky postupovať podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Žalovaný tvrdil, že za výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách nemožno považovať predžalobnú
upomienku a tiež ani oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Tieto dokumenty sa vzťahujú na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zákonníka a nie na ust. § 92
ods. 8 Zákona o bankách. Keďže pohľadávku postúpila S. Ú. N., V..Z.., ak právny nástupca obchodnej
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., je potrebné, aby predložila výzvu podľa § 92 ods. 8 Zákona
o bankách S. Ú. N., V..Z... Keďže predžalobná upomienka zo dňa 26.1.2017, ani oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.3.2017 nie je výzvou banky, nemožno súhlasiť s argumentáciou
žalobcu o tom, že v konaní je daná jeho aktívna legitimácia.

17. Právny zástupca žalobcu súdu zaslal podanie z 20.4.2021, ktorým žalobu čiastočne zobral späť, keď
žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 2.131,30 € spolu s 5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 2.196,21 € od 28.2.2018 do 27.8.2020 a s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
2.176,21 € od 28.8.2020 do 15.2.2021 a 5 % úrok z omeškania z sumy 2.131,30 € od 16.2.2021 do
zaplatenia, teda oproti pôvodne žalovanej sume došlo týmto podaním k čiastočnému späťvzatiu žaloby.

18. Žalobca podaním zo dňa 14.4.2021 rovnako žiadal zaplatiť celkovo sumu 2.131,30 € spolu s
takto koncipovaným úrokom z omeškania a to vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný vykonal dňa
27.8.2020 úhradu vo výške 20 € a dňa 15.2.2021 úhradu v sume 44,91 €. K bonite klienta žalobca
uviedol, že žalovaný prehlásil, že ku dňu podpisu zmluvy mu neboli známe žiadne okolnosti, ktoré
by mohli mať vplyv na riadne plnenie jeho záväzku. Uvedené vyhlásenia sú súčasťou uzatvorenej
zmluvy, teda žalovaný mal možnosť sa s podmienkami plnenia oboznámiť a tieto nerozporoval. Zmluvné
podmienky boli žalovaným riadne podpísané. Žalovaný zároveň z titulu zamestnanca preukázal výšku
jeho mesačného príjmu v sume 1.100 € a zároveň preukázal výšku mesačných výdavkov v sume 700
€. Zmluvne stanovená výška mesačnej splátky sa tak s poukazom na žalovaným uvádzané hodnoty
javí ako primeraná. Žalovaný počas skoro dvoch rokov riadne hradil predpísané splátky, pričom žalobca
nemá dosah na okolnosti, ktoré po podpise zmluvy znemožnili žalovanému riadne splácať poskytnutý
úver a o týchto ani nemohol mať vedomosť. S poukazom na ust. § 565 Obč. zákonníka na ust. §
53 ods. 9 Obč. zákonníka a podľa článku 10 bod 2 zmluvných podmienok zmluvy o pôžičke, mal
právo veriteľ pre neplnenie dlhu úver zosplatniť. Žalovaný bol preukázateľne v omeškaní viac ako
90 dní so zaplatením splátky splatnej v mesiaci október 2017 a preto bol právnym predchodcom
žalobcu vo forme predžalobnej upomienky vyzvaný na zaplatenie, pričom zároveň bol upozornený na
možnosť zosplatnenia pohľadávky v celosti. Predmetnú písomnosť žalovaný riadne prevzal 10.1.2018,
čo potvrdil vlastnoručným podpisom na doručenke, ktorá bola súdu predložená. Keďže žalovaný na
výzvu nereagoval, právny predchodca žalobcu pristúpil k zosplatneniu pohľadávky v celosti ku dňu
19.2.2018. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti bolo žalovanému zasielané prostredníctvom
obyčajnej listovej zásielky dňa 22.2.2018, doručenkou preto žalobca nedisponuje. Predmetná písomnosť
má iba deklarátorné účinky. Žalovaný sa preto mohol o zosplatnení dozvedieť najneskôr z doručenej
žaloby.

19. Napriek tomu, že súd opakovane žalujúcu stranu žiadal, aby predložila dôkaz o doručení oznámenia
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru a tiež, aby žalujúca strana predložila dôkazy preukazujúce
skúmanie bonity klienta, žalujúca strana takéto dôkazy súdu nepredložila.

20. Na pojednávaní dňa 28.4.2021 súd preto vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených do súdneho
spisu stranami sporu a takto vykonaným dokazovaním zistil tento skutkový stav veci:

21. Obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom v Kežmarku ako veriteľ (k
1.1.2018 zlúčená s S., V..Z.., Z. Z. S. N. - pôvodným žalobcom), uzavrela dňa 9.2.2016 so žalovaným
ako dlžníkom, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX. Predmetom tejto zmluvy bolo
poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru spotrebiteľovi vo výške 2.500 € pri celkových nákladov
spotrebiteľa 1.687,40 € a celkovej čiastke k zaplateniu 4.187,40 € pri mesačných splátkach 69,79 €,
priemernej hodnote RPMN 18,09 % ročne, RPMN úveru 25 % ročne, prvej splátky úveru zročnej k
20.2.2016 pri termíne konečnej splatnosti úveru 20.1.2021, odplate 25 %, splatnosti splátok vždy k 20.
dňu v mesiaci a dobe trvania zmluvy do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa zmluvy. Podľa článku
10 bod 2 úverovej zmluvy, veriteľ bol oprávnený v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok
pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou, teda
vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, alebo čiastočného
plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, a to za podmienok ustanovených v § 53
ods. 9 a § 565 Obč. zákonníka.

22. Napriek námietkam žalovanej strany a výzvam súdu žalobca, a to ani pôvodný, ani ten, ktorý nahradil
v konaní pôvodného žalobcu po postúpení pohľadávky Obchodnej spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o.
do spisu nepripojil dôkazy preukazujúce, akým spôsobom pôvodný veriteľ skúmal bonitu klienta pred
uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Samotná žalujúca strana odkazovala len na údaje, ktoré
poskytol klient v časti II. zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je nazvaná „údaje klienta o zamestnaní
a finančnej situácii“. Ide teda o údaje, ktoré poskytol samotný klient - žalovaný - bez toho, aby strana
žalujúca predložila dôkazy, že takto poskytnuté údaje aj nejakým spôsobom overovala.

23. V konaní preto nebol produkovaný dôkaz preukazujúci, že by sa bol pôvodný veriteľ uspokojil s
inými dôkazmi o bonite žalovaného, než boli jeho tvrdenia v samotnej zmluve a totiž, že žalovaný je
zamestnaný v obchodnej spoločnosti Volkswagen SK, dostáva mzdu na účet, má vyživovaciu povinnosť
k dvom osobám, zamestnaný je od júla 2002 pri priemernom čistom mesačnom príjme 1.100 €, splátkach
úverov 600 € a iných mesačných výdavkoch 100 € mesačne. V čase uzavretia úverovej zmluvy totiž
k 9.2.2016 platný Zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov v rozsiahlom ustanovení § 7 v ods. 1 až 17 upravoval otázku posúdenia schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

24. V zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona, vtedy účinnom znení, veriteľ je pred uzatvorením zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

25. Podľa § 7 ods. 16 písm. b/ citovaného zákona, vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie
najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané
informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje
získané z jedného, alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa
rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti veriteľa splácať spotrebiteľský úver.

26. Podľa § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.
V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti
splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkov a rodinnom stave spotrebiteľa,

alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy, alebo registra na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

27. Podľa vykonaného dokazovania veriteľ, obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.,
predchodca dnešného žalobcu v pozícií veriteľa, zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere porušil povinnosť
konania s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nakoľko sa uspokojil len s údajmi, ktoré mu
poskytol samotný dlžník, teda žalovaný bez toho, aby tieto údaje poskytnuté dlžníkom pri uzavretí
úverovej zmluvy nejakým spôsobom overil. Žalujúca strana totiž v celom konaní neposkytla dôkazy
preukazujúce overovanie bonity žalovaného, napr. údajmi z príslušnej databázy, alebo z registra na účely
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, prípadne vyžadovanie predloženia
nejakých potvrdení o výške príjmu, o výške úverov, či iných životných nákladov žalovaného.

28. Podľa presvedčenia súdu vzhľadom na dikciu ustanovenia § 11 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, potom veriteľ nielenže nebol oprávnený vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru a požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, ale naviac hrubé porušenie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou spôsobuje podľa presvedčenia súdu aj ďalší právny
následok a to je bezúročnosť a bezpoplatkovosť samotného úveru. Keďže veriteľ nebol oprávnený
vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, predžalobná upomienka zaslaná listom z 29.12.2017 a žalovanému
doručená 2.1.2018 upozorňujúca na možnosť postupu podľa § 53 ods. 9 a § 565 Obč. zákonníka nemala
právny následok notifikácie vyžadovanej ustanovením § 53 ods. 9 Obč. zákonníka.

29. Podľa § 53 ods. 9 Obč. zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v
splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

30. Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti, ktoré bolo urobené bankou v liste z 22.2.2018, potom
vzhľadom na ustanovenie § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nemohlo spôsobiť zmenu
zročnosti úveru oproti dohode veriteľa a dlžníka v pôvodnej písomnej podobe zmluvy a totiž spôsobiť
právny následok, že by sa celý zvyšok úveru stal splatný v lehote, ktorú banka v liste z 22.2.2018 uviedla.
Naviac žalovaný rozporoval, že by sa toto oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru dostalo do
jeho poznávacej sféry, že by mu ho banka doručila a žalujúca strana toto tvrdenie žalovaného nevyvrátila,
teda nepreukázala, že by sa žalovaný o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru dozvedel skôr, než mu bola
s platobným rozkazom doručená žaloba a jej prílohy, ktoré takéto oznámenie veriteľa zahrňovali.

31. Platobný rozkaz spolu so žalobou aj ďalšími prílohami bol žalovanému doručený 21.12.2020.
Napriek tomu však banka nemala právo ku tomuto dňu žiadať od žalovaného zaplatenie celého zvyšku
úveru, nakoľko takéto oprávnenie bolo vylúčené ustanovením § 11 ods. 2 prvá veta Zákona č. 129/2010
Z.z.. V čase, keď žalovaný dňa 21.12.2020 prevzal žalobu s jej prílohami a spolu s vydaným platobným
rozkazom, úver podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere nebol ešte zročný v celom rozsahu, pretože termín
jeho konečnej splatnosti bol dohodnutý k 20.1.2021. Až po tomto dátume mohla banka požadovať proti
žalovanému splatenie celej dlžnej sumy. Po 20.1.2021 však žalobca neprodukoval dôkaz preukazujúci,
že by banka bola vo vzťahu k žalovanému urobila kvalifikovanú výzvu, ktorej obsahom by bolo zaplatenie
splatného celého zvyšku úveru, zročného k 20.1.2021 v zmysle § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách, po ktorej by žalovaný bol nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením
svojho peňažného záväzku voči banke pred postúpení pohľadávky banky vo vzťahu k žalovanému na
iný nebankový subjekt, ktorým je v tomto prípade žalobca.

32. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom v roku 2021, keď došlo k
postúpeniu pohľadávky zo strany S., V..Z.., N. na žalobcu uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ak
je napriek písomnej výzve banky, alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako
90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke,
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka, alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzky postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len postupník) aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre
postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu, ani pravidlá
pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo
banka, alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky

uhradil banke, alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu, vrátane
jeho príslušenstva; to neplatí ak súčet všetkých omeškaní v klienta so splnením, čo len časti toho
istého peňažného záväzku voči banke, alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri
postúpení pohľadávky je banka, alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka, alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou, alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

33. Po 20.1.2021, keď bol zročný celý zvyšok dlhu žalovaného podľa úverovej zmluvy banka neurobila
ďalšiu písomnú výzvu na zaplatenie zvyšku dlhu a od tohto dňa, teda od 20.1.2021 do dňa 23.3.2021,
keď S., V..Z.. postúpila pohľadávku voči žalovanému na nebankový subjekt - žalobcu uvedeného v
záhlaví tohto rozsudku, nebol žalovaný v omeškaní nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní s celým
nesplateným zvyškom dlhu. Za obdobie od 21.1.2021 (konečná splatnosť úveru bola dohodnutá k
20.1.2021), bol totiž žalovaný v omeškaní do dňa postúpenia pohľadávky (23.3.2021) len 72 dní.

34. Vzhľadom na tieto skutočnosti podľa presvedčenia súdu neboli splnené podmienky pre platné
postúpenie pohľadávky z banky na nebankový subjekt - žalobcu, vyžadované ust. § 92 ods. 8 Zákona
č. 483/2001 Z.z. a nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky VÚB, a.s. voči žalovanému na
žalobcu - postupníka. Aj keď žalobca bol subjektom podľa § 17 ods. 1 písm. a) Zákona č. 129/2010 Z.z.,
nie je bankou a preto banka pri postúpení bankovej pohľadávky na nebankový subjekt, je viazaná aj
vyššie citovaným ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ktorý nedodržala.

35. Preto postúpenie pohľadávky voči žalovanému z banky na žalobcu nebolo platné pre rozpor s ust.
§ 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankác (§ 39 Obč. zákonníka) a žalobca sa preto nestal vecne
legitimovaným subjektom na uplatnenie práva na zaplatenie zvyšku úveru spolu s jeho príslušenstvom
vo vzťahu k žalovanému. Inak povedané, nestal sa novým veriteľom vo vzťahu k žalovanému.

36. Súd preto žalobu žalobcu zamietol a tam, kde žalujúca strana v priebehu konania obmedzila svoj
nárok, teda čiastočne zobrala žalobu späť, súd konanie podľa § 145 ods. 2 C.s.p. (Zákon č. 160/2015
Z.z.) zastavil.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému proti
neúspešnému žalobcovi priznal na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 3. 1. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.