Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. júl 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7C/37/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8717208282
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8717208282.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne M. O., P.. XX.X.XXXX, Y.

H. Š., E. XXX/XX, zast. JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Žriedlova 3, Košice, IČO: 35553961,
proti žalovaným 1/ Wüstenrot poisťovňa, a. s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31383408,
zast.JUDr.MiroslavouSlovinskou,advokátkou,Štefánikovonámestie13,SpišskáNováVes,pracovisko
Poprad, Tatranské námestie 8, IČO: 42319617 a 2/ KOOPERATÍVA poisťovňa,
a.s.,ViennaInsuranceGroup,Štefanovičova4,81623Bratislava,IČO:00585441,vkonaníozaplatenie
sumy 27.904,-- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .

II. Konanie v časti o zaplatenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 12.362,-- eur s
príslušenstvom a zvýšenia náhrady za sťaženého spoločenského uplatnenia v sume 5.840,-- eur z a
s t a v u j e .

III. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne bolestné v sume
3.797,-- eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 19.10.2017 do zaplatenia a bolestné v sume

3.284,-- eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 4.857,-- eur s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 11.5.2017 do
zaplatenia a v sume 382,-- eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne zvýšenie náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume

1.048,-- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

VI. V časti o zaplatenie úroku z omeškania zo sumy 3.797,-- eur za obdobie od 1.2.2017 do 18.10.2017
a zo sumy 4.857,-- eur za obdobie od 1.2.2017 do 10.5.2017 žalobu z a m i e t a.

VII. Žalobkyňa má n á r o k na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

VIII. Žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 1.8.2017 žiadala, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade celkovo
k zaplateniu sumy 27.904,-- eur z titulu náhrady škody, ktorá pozostávala z bolestného v sume
3.797,-- eur, náhrady za sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 17.219,-- eur a zvýšenia náhradyza sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 6.880,-- eur. V súvislosti s nárokmi na bolestné a
sťaženie spoločenského uplatnenia si uplatnila aj úrok z omeškania. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že dňa
X.XX.XXXX v čase o 12.15 hod. došlo k dopravnej nehode tak, že došlo k zrážke vozidiel vedených

vodičmi G. Š. a G. O. D., pri ktorom utrpela ťažkú ujmu na zdraví s dobou liečenia cca 12 mesiacov.
Motorové vozidlá boli povinne zmluvne poistené u žalovaných v 1. a 2. rade. Nesúhlasila s návrhom
na prerušenie konania a v tejto súvislosti poukazovala na skutočnosť, že ustanovenie § 431 Obč.
zákonníka nie je možné aplikovať na daný skutkový stav, pretože toto zákonné ustanovenie možno
použiť len na vyporiadanie medzi prevádzateľmi dopravných prostriedkov, ktoré sa stretli, nie však na

posúdenie nároku na náhradu škody uplatnené treťou osobou vezúcou sa v jednom z týchto vozidiel.
Jej zodpovedajú za škodu prevádzatelia zúčastnených vozidiel podľa zásad objektívnej zodpovednosti
v zmysle § 427 až 430 Obč. zákonníka. Z tohto dôvodu by výsledok trestného konania nemal vplyv na
rozhodnutie súdu v danej veci. Ak by trestné konanie skončilo tak, že sa nepodarí preukázať zavinenie
žiadneho z vodičov, tak podľa vyjadrenia žalovaných by žalobkyňa ani nemala nárok na náhradu škody.

2. Podaním zo dňa 30.1.2019 žalobkyňa sčasti zobrala žalobu späť, konkrétne ohľadom náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 12.362,-- eur s príslušenstvom z dôvodu, že absolvovala
ďalšiu operáciu, pri ktorej jej bol odstránený pakĺb, teda v rámci sťaženia spoločenského uplatnenia už
nebolo dôvodné hodnotenie položky 387a, ale iba položky 396d. Zároveň však došlo k rozšíreniu o 20
bodov v položke 432c. Žalobkyňa taktiež zobrala späť žalobu v časti o zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia, keď si uplatňovala v tejto časti iba zaplatenie sumy 1.048,-- eur, teda oproti
pôvodne uplatnenému nároku došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby vo výške 5.840,-- eur. Žalobkyňa
vychádzala jednak z toho, že po úprave sťaženia spoločenského uplatnenia predstavuje náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 5.239,-- eur a uplatňovala si už navýšenie nie v rozsahu 40
% ako v pôvodnej žalobe, ale iba v rozsahu 20%. Zároveň navrhla rozšíriť žalobu v časti bolestného

o sumu 3.284,-- eur, keďže dňa 27.11.2017 absolvovala operáciu pseudoartrózy. Súd pripustil zmenu
žaloby uznesením na pojednávaní dňa 30.4.2019.

3. Žalobkyňa aj v záverečnom prednese poukázala na svoje písomné vyjadrenia. Má za to, že žalovaní
v 1. a 2. rade zodpovedajú za náhradu škody podľa § 427 Občianskeho zákonníka, a že preukázala

uplatnený nárok na náhradu škody v celom rozsahu.

4.Žalovanáv1.radevpísomnýchvyjadreniachuviedla,žespodanoužalobounesúhlasíčodoprávneho
základu, ako aj výšky. Považuje ju za predčasne podanú, a preto nedôvodnú. Poukázala na to, že
stále nie je skončené trestné konanie vedené na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XT/XXX/XXXX a

navrhlakonanieprerušiťdoprávoplatnéhoskončeniatrestnéhokonania.Podľažalovanejv1.radeúčasť
prevádzky motorového vozidla na dopravnej nehode nemožno bez ďalšieho stotožňovať s objektívnou
zodpovednosťou za vznik predmetnej dopravnej nehody. Má za to, že uplatnený nárok žalobkyne je
závislý od právoplatného rozhodnutia v trestnom konaní vedenom proti G. Š.. Súd sa musí zaoberať
tým či menovaný, ktorý je poistený u žalovanej v 1. rade, porušil pravidlá cestnej premávky, pretože

iba skutočnosť, že svojim vozidlom jazdil v danom čase a na danom mieste a prišiel do kontaktu s
vozidlom, ktorého vodič porušil pravidlá cestnej premávky, nie je v príčinnej súvislosti so vznikom škody,
a teda nezakladá mieru jeho účasti na vzniku škody. V prípade, že G. Š. nie je zodpovedný za vzniknutú
dopravnú nehodu, nie je možné hovoriť o jeho účasti na spôsobení vzniknutej škody. Skutočnosť, že
došlo k stretu prevádzky dvoch vozidiel, sama o sebe nezakladá predpoklad, že obaja prevádzkovatelia

majú svoju účasť na vzniku škody. V prípade ak by sa v trestnom konaní právoplatne preukázalo, že
dopravná nehoda nastala tak ako to tvrdí G. Š., teda, že príčina jej vzniku bola na strane vodiča vozidla
poisteného u žalovanej v 2. rade, tak takýto priebeh dopravnej nehody vo vzťahu k žalovanej v 1. rade
zakladá dôvod pre aplikáciu tzv. špeciálnej liberácie objektívnej zodpovednosti. Na tejto argumentácii
žalovaná v 1. rade zotrvala aj v priebehu ďalšieho konania.

5.Napojednávanídňa30.4.2019žalovanáv1.radeuviedla,žekvýškeuplatnenéhonároku,čiužztitulu
bolestného, alebo sťaženia spoločenského uplatnenia, po zmene žaloby nemá výhrady, ale namieta
výšku mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Podľa žalovanej v 1. rade žalobkyňa
ohľadomtohtonárokuneuniesladôkaznébremeno,pretožezdokazovanianevyplynulo,žebyžalobkyňa

bola mimoriadnym prípadom hodným osobitného zreteľa, že by trpela obzvlášť závažnými následkami
úrazu v porovnaní s obdobnými poškodeniami zdravia, alebo že by trpela mimoriadne a neobvykle
závažnými zásahmi do osobného, občianskeho, či pracovného života. Následky, ktorými žalobkyňa trpí,
považuje za bežnú súčasť poškodenia zdravia. Poukázala na to, že žalobkyňa je riadne zamestnaná vrovnakom zamestnaní ako pred úrazom a bolo jej len uznané zníženie pracovnej schopnosti v rozsahu
15%.Aniďalšiezamestnaniaktorévykonávalaprednehodou,neskončilikvôlijejzdravotnémustavu,ale
pretožeichvykonávalanazákladedohôdopracovnejčinnosti,ktoréboličasovoobmedzené. Poukázala

aj na výpoveď svedka, podľa ktorého si žalobkyňa doma porobí všetky veci sama, napr. varenie,
upratovanie. Z výpovede samotnej žalobkyne vyplynulo, že zvláda aj dlhšie presuny, pretože, keď jej
ušiel autobus, tak dokázala prejsť pešo 5 km. Napriek zdravotnému stavu neuvažovala o presťahovaní
z tretieho poschodia rodinného domu na nižšie poschodie. Samotné uznanie invalidity nepodmieňuje
automaticky navýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia a poukázala tiež aj na to, že určité navýšenie

vykonal aj znalec pri bodovom hodnotení v znaleckom posudku.

6. Žalovaná v 2. rade žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie je daná jej pasívna vecná legitimácia,
pretože dopravnú nehodu zavinil vodič G. Š., ktorý bol poistený u žalovanej v 1. rade. Trestné
konanie má síce význam z hľadiska preukázania zavinenia vodiča motorového vozidla značky B. I.,
avšak z hľadiska objektívnej zodpovednosti je toto zavinenie irelevantné, nakoľko stále zodpovedá

za škodu ako prevádzateľ motorového vozidla, ktorá bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky
práve jeho motorového vozidla. Už v písomnom vyjadrení zo dňa 31.10.2017 žalovaná v 2. rade
uviedla, že rozporuje aj samotnú výšku uplatňovanej škody, avšak z obsahu písomného vyjadrenia
vyplýva, že namieta iba mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože samotné
uznanie invalidity automaticky nepodmieňuje nárok žalobkyne na zvýšenie sťaženia spoločenského

uplatnenia a už vôbec nie v požadovanej výške 40 %. V písomnom vyjadrení zo dňa 24.4.2019 žalovaná
v 2. rade konštatovala, že vzhľadom ku korekciám hodnotení zdravotného stavu žalobkyne oproti
pôvodne vypracovaným znaleckým posudkom má za to, že existujú dôvodné pochybnosti o správnosti
bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, preto sa obrátila na znalecký
ústav za účelom posúdenia adekvátnosti bodového hodnotenia. Znalecký posudok však nepredložila

na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 30.4.2019, ani na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 12.6.2019.
Aj v rámci záverečného prednesu žalovaná v 2. rade namietala, že nie je ustálený priebeh škodovej
udalosti, teda ani zodpovednosť konkrétneho subjektu a rozporovala tiež výšku samotných nárokov
na náhradu škody. Pripojila sa k argumentácii žalovanej v 1. rade ohľadom mimoriadneho navýšenia
sťaženia spoločenského uplatnenia. V zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR sa má súd pri

mimoriadnom navýšení zaoberať aj otázkou proporcionality. Poukázala na výpoveď svedka G. O. D.,
ktorý uviedol, že žalobkyňa si vie navariť, sama urobiť viaceré veci a jediný problém vidí v tom, keď je
potrebné so žalobkyňou niekam ísť. Poukázala aj na to, že žalobkyňa už pri nástupe do zamestnania
doložila posudok o invalidite tak, že zamestnávateľ s jej zdravotným stavom bol oboznámený a z
vyjadrenia zamestnávateľa vyplýva, že môže vykonávať pracovnú činnosť v plnom rozsahu a pracovnú

zmluvu má na dobu neurčitú. Žalobkyňa síce tvrdila, že pred nehodou mala plat 1.500,-- eur, ale
podľa výpovede svedka - jej manžela, dosahovala plat v rozsahu 800,-- až 900,-- eur. Poukázala aj na
ustanovenie § 5 ods. 1 písm. b) Zákona o povinnom zmluvnom poistení, z ktorého vyplýva, že ak poistná
zmluva neustanovuje inak poistiteľ nenahradí za poistného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu,
za ktorú poistený zodpovedá svojmu manželovi, alebo osobám, ktoré s ním v čase vzniku škodovej

udalosti žili v domácnosti. Podľa žalovanej v 2. rade žalobkyňa a G. O. D. v čase škodovej udalosti žili
v spoločnej domácnosti.

7. Z výpovedí strán, ich písomných vyjadrení, výpovedí svedkov D. O., G. O. H.M., G. O. D. a z obsahu
predložených listinných dôkazov, najmä znaleckého posudku č. 4/2016, lekárskych správ, znaleckého

posudku č. 58/2016, odborného posudku o invalidite, návrhu dohody o náhradu škody, dokladov o
doručení dohody, pracovnej zmluvy žalobkyne, rozhodnutia Sociálnej poisťovne - ústredia, potvrdenia
o invalidite a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, znaleckého posudku č. 57/2018,
súd zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa X.XX.XXXX žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode ťažkú ujmu na zdraví s dobou liečenia cca
6 mesiacov. K dopravnej nehode došlo v dôsledku stretu motorových vozidiel značky B. I. T. X.-XXXAY
a vozidla značky Š. B. T. E.-XXXCP. Motorové vozidlo značky B. I. viedol vodič G. Š. a toto motorové
vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej v 1. rade. Motorové vozidlo značky Š. B. viedol ako
vodič G. O. D. (H. Ž.) a motorové vozidlo bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej v 2. rade. Voči

vodičovi vozidla B. I. je vedené trestné konanie na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. XT/XXX/XXXX,
ktoré však doposiaľ nie je právoplatne skončené.9. Žalobkyňa pri dopravnej nehode utrpela viaceré zranenia. Bolestné v prípade žalobkyne bolo
stanovené znaleckým posudkom vypracovaným D.. V. L. pod č. 4/2016. V rámci bolestného znalec
hodnotil položku 111a v počte 35 bodov a položku 190d v počte 180 bodov, t. j. spolu vo výške 215 bodov.

Dátum ustálenia zdravotného stavu pre účely hodnotenia bolestného znalec stanovil ku dňu 25.1.2016. t.
j.cca8týždňovpotejtooperácii.Zdôvoduďalšejoperácie,ktorúžalobkyňaabsolvovaladňa28.11.2017,
bolo znaleckým posudkom č. 57/2018 vypracovaným znalcom D.. V. L., ohodnotené aj ďalšie bolestné
podľa položky 190d v počte 180 bodov. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa bola od
27.11.2017 do 1.12.2017 hospitalizovaná na KÚCH v U. a počas hospitalizácie bola dňa 28.11.2017

operovaná v celkovej anestéze pre pseudoartrózu dolného konca stehennej kosti vľavo. Pri operácii bol
pribratý pôvodný osteosyntetický materiál, lomná línia bola odkrvavená, do lomnej línie boli dané štepy
a bola znovu urobená osteosyntéza väčšou kovovou dlahou.

10. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo ohodnotené znaleckým posudkom č. 58/2016
vypracovaným znalcom D.. V. L.. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva, že žalobkyňa bola

hospitalizovaná v období od 2.10.2014 do 10.10.2014 a následne od 26.11.2015 do 29.11.2015.
Posudzované poranenia zanechali u poškodenej telesné - somatické trvalé následky a to: pakĺb tela
stehennej kosti vľavo nad kondylmi, obmedzenie pohyblivosti ľavého kolenného kĺbu stredného stupňa
a pooperačné jazvy hypertrofického charakteru nad lopatou ľavej bedrovej kosti a v oblasti dolnej časti
ľavého stehna na ploche 42 cm2 povrchu tela. Znalec teda hodnotil položku 387a s počtom bodov

700, položku 396b s počtom bodov 150 a položku 432b s počtom bodov 50. Zároveň konštatoval, že
poškodená je výrazne obmedzená v každej bežnej dennej činnosti v dôsledku pakĺbu tela stehennej
kosti vľavo. Bodové hodnotenie by bolo možné navýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie
uplatniť sa v živote a spoločnosti v jej veku, ale vzhľadom na odsek 3 jej treba prihliadnuť aj na to,
že odporúčaný zákrok, hoci nie je jednoduchý, odmietla, preto znalec položku nenavýšil. Vzhľadom k

tomu, že pri operácii dňa 28.11.2017 bol odstránený jeden z trvalých následkov a to pakĺb tela stehennej
kosti vľavo, v znaleckom posudku č. 57/2018 došlo aj k úprave hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia, keď už bola hodnotená iba položka 396b v počte 150 bodov zvýšená o 50 % podľa § 10 ods.
4 Zákona č. 437/2004 Z. z. a ďalej položka 432c, ktorá oproti pôvodnému posudku bola zvýšená o 20
bodov, t. j. nad 70 bodov, keďže plošné hypotrofické jazvy už boli na 57 cm2 povrchu tela.

11. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne č. XXXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX bol žalobkyni priznaný
invalidný dôchodok od 1.8.2015. U žalobkyne bola konštatovaná miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť v rozsahu 60 %. V čase dopravnej nehody a aj v súčasnom období je žalobkyňa
zamestnaná. Podľa správy zamestnávateľa zo dňa 17.5.2019 žalobkyňa je zamestnancom od 1.1.2017.

Pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu neurčitú. Pri nástupe do pracovného pomeru predložila
rozhodnutie o invalidnom postihnutí zo sociálnej poisťovne. Rozsah práce sa od 1.1.2017 nezmenil
a môže plne vykonávať pracovnú činnosť v celom rozsahu pracovnej zmluvy. Aj v správe Sociálnej
poisťovne - pobočka Poprad zo dňa X.XX.XXXX sa konštatuje, že pokles pracovnej schopnosti nemôže
byť viac ako 40 %, teda nemôže mať priznanú úrazovú rentu, ale z hľadiska poklesu pracovných

schopností žalobkyňa nemôže vykonávať 15 % doterajších pracovných činností.

12. V súvislosti so zdravotným stavom žalobkyne a jej obmedzeniami v rodinnom, pracovnom a
spoločenskom živote bolo vypočutých viacero svedkov.

13. Svedok D. O., H. Ž., vypovedal, že pred nehodou mala žalobkyňa tri zamestnania, dnes potrebuje
pomoc pri rôznych činnostiach aj v práci. Keďže svedok pracuje ako sociálny pracovník, tak spolupracuje
so žalobkyňou, a keď nevládze, tak urobí prácu aj za ňu. Podľa svedka žalobkyňa potrebuje pomoc
pri upratovaní, varení, praní, preto s manželkou chodievajú za ňou skoro každý deň. Taktiež ju zvykne
odviezť k lekárom. Ku konkrétnym činnostiam, s ktorými pomáha žalobkyni uviedol, že jej musí vyniesť

nákup, drevo. Manželka jej pomáha pri varení, pretože žalobkyňa nemôže dlho stáť. Svedok sa pri
starostlivosti strieda s bratom a sestrou. V práci jej pomáha tak, že keď má rozniesť predvolania na
očkovanie, tak ide s ňou a spolu to roznesú.

14. Svedok G. O. H., D. Ž., vypovedal, že v čase dopravnej nehody žili so žalobkyňou v spoločnej

domácnosti. Po nehode sa ich vzťahy zhoršili, obaja boli nervózni, často sa hádali, preto podal návrh
na rozvod. Svedok uviedol, že pred nehodou sa o domácnosť starala žalobkyňa, všetko zvládali sami a
nepotrebovali volať deti. Taktiež uviedol, že žalobkyňa má problémy aj pri chôdzi po schodoch, keď ešte
bývali spolu tak aj musel zavolať kamaráta a vyniesli ju na stoličke. Svedok tiež uviedol, že žalobkyňamá problémy pri varení, upratovaní. Potvrdil, že v čase pred nehodou žalobkyňa okrem príjmu zo
zamestnania robila aj na základe dohôd o pracovnej činnosti, takže mala aj ďalšie príjmy.

15. Svedok G. O. D., H. Ž., vypovedal, že po nehode sa veľmi zmenila životná situácia žalobkyne,
pretože pred nehodou boli fungujúca rodina, po nehode mala žalobkyňa zdravotné problémy a taktiež
aj jeho manželka, ktorá bola v čase nehody vo vozidle. Svedok sa musel starať o manželku ako aj o
žalobkyňu a museli pomáhať aj súrodenci. Konkrétne uviedol, že žalobkyňa si nemôže doniesť do domu
drevo, vodu, nemôže dvíhať ťažšie veci, bolia ju nohy, preto ju musí buď on, alebo brat niekedy odviezť

k lekárovi. Aj tento svedok uviedol, že žalobkyňa má problémy pri chôdzi a hlavne keď je zlé počasie,
tak ju niekedy po schodoch musia vyniesť na stoličke. Potvrdil aj problémy medzi rodičmi. Svedok tiež
uviedol, že žalobkyňa si pred nehodou porobila všetko, aj teraz si porobí sama, ale je problém, keď
treba niekde ísť.

16. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (účinného od 13.6.2014 do 31.12.2014) fyzické

a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky.

17. Podľa § 428 cit. zákona svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,

že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

18. Podľa § 429 cit. zákona prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak
za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť
ich opatrovať.

19. Podľa § 444 cit. zákona pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a
sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

20. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia (účinného od 1.8.2014) náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí
byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví, priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov.

21. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v

akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

22. Podľa § 5 ods. 1 cit. zákona pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

23. Podľa § 5 ods. 5 cit. zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity,
môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.

24. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha náhrady škody na zdraví, a to priznaním bolestného

a sťaženia spoločenského uplatnenia a zároveň žiada zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia. Obaja žalovaní v konaní namietali nedostatok pasívnej legitimácie a žalovaná v 1. rade
navrhla prerušiť konanie do právoplatného skončenia trestného konania, v ktorom sa rieši zodpovednosť
vodiča G. Š. za vzniknutú dopravnú nehodu. Medzi stranami nebolo sporné, že k poškodeniu zdravia
žalobkyne došlo pri dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa X.XX.XXXX. V čase nehody bolo motorové

vozidlo, ktoré viedol vodič G. Š., povinne zmluvne poistené u žalovanej v 1. rade a vozidlo, v ktorom sa
viezla žalobkyňa, bolo povinne zmluvne poistené u žalovanej v 2. rade. V zmysle § 427 Občianskeho
zákonníka prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto
prevádzky. V takomto prípade je teda zodpovednosť za škodu založená na princípe objektívnej
zodpovednosti, ktorej sa prevádzateľ motorového vozidla môže zbaviť iba za podmienky podľa § 428

Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak je škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v
prevádzke, tejto sa prevádzateľ zbaviť nemôže a inak sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že sa
škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.25. Nesporne v danom prípade ku vzniku škody došlo okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke,
teda takejto zodpovednosti sa prevádzatelia nemôžu zbaviť. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že
k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo v súvislosti so stretom prevádzok dvoch motorových vozidiel,

teda s poukazom na § 427 Občianskeho zákonníka za vzniknutú škodu zodpovedajú prevádzatelia
týchto motorových vozidiel. Je pravdou, že doposiaľ nebolo právoplatne skončené trestné konanie, ktoré
je vedené voči jednému z vodičov, a to G. Š., teda nedá sa zatiaľ vylúčiť ani zodpovednosť vodiča
druhého motorového vozidla účastného na dopravnej nehode, t. j. G. O. D.. Keďže k dopravnej nehode
došlo stretom dvoch prevádzok a škoda bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke,

tak podľa názoru súdu v danom prípade za škodu vzniknutú žalobkyni zodpovedajú prevádzatelia
oboch motorových vozidiel a výsledok trestného konania bude rozhodujúci iba z hľadiska vyporiadania
sa medzi prevádzateľmi motorových vozidiel podľa ich účasti na spôsobení vzniknutej škody, čo aj
jednoznačne vyplýva z ust. § 431 Obč. zákonníka. Z tohto dôvodu súd nepovažoval návrh na prerušenie
konania žalovanej v 1. rade za dôvodný, preto v zmysle § 162 ods. 3 Zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok v platnom znení /ďalej len CSP/ návrh na prerušenie konania zamietol.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že v danom prípade je daná objektívna zodpovednosť za
vzniknutú škodu u prevádzateľov oboch motorových vozidiel, ktorých stretom došlo k dopravnej nehode,
teda k vzniku škody. Súd poukazuje aj na viaceré rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý obdobným
spôsobom riešil otázku objektívnej zodpovednosti pri strete dvoch prevádzok. Ide o rozsudky Krajského

súdu v Prešove č. k. 12Co/160/2016-197 zo dňa 14.6.2017 (rozhodnutie sa týkalo priamo nárokov
žalobkyne), ako aj rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 22Co/29/2017-249 zo dňa 13.11.2018 a
uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 21Co/5/2018 zo dňa 27.3.2018. Vzhľadom na uvedené
teda nesporne je daná pasívna legitimácia žalovaných, u ktorých prevádzatelia motorových vozidiel
mali povinne zmluvne poistené motorové vozidlá účastné na dopravnej nehode. Pokiaľ žalovaná v 2.

rade namietala, že z jej strany nie je daná povinnosť plniť aj s poukazom na ust. § 5 ods. 1 písm. b)
Zák. č. 381/2011 Z. z., tak túto námietku súd nevyhodnotil ako dôvodnú. Predovšetkým by muselo byť
preukázané, že žalobkyňa žije s poistenou osobou v spoločnej domácnosti, čo preukázané nebolo,
pretože tak žalobkyňa, ako aj vodič motorového vozidla - G. O. D., majú vlastnú domácnosť a nebolo
preukázané, žeby tieto osoby spolu trvale žili a spoločne uhrádzali náklady na svoje potreby, ako to

vyžaduje ust. § 115 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, že by táto okolnosť bola preukázaná, tak súd
poukazuje na znenie § 5 ods. 1 písm. b), podľa ktorého poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu,
ak ide o zodpovednosť za škodu podľa § 4 ods. 2 písm. b) - d). Z ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b) - d)
vyplýva, že ide o nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením, alebo stratou
veci, účelne vynaložených nákladov spojením s právnym zastúpením a ušlého zisku. Táto možnosť sa

však nevzťahuje na nárok na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ktorá je upravená v § 4
ods. 2 písm. a) citovaného zákona. Tento druh škody teda poisťovateľ musí hradiť bez ohľadu na to, či
poistený žil s poškodeným v spoločnej domácnosti, alebo nie.

27. Výšku uplatneného nároku žalobkyňa preukázala predložením znaleckých posudkov vypracovaných

D.. V. L.. Bolestné bolo určené znaleckým posudkom č. 4/2016 na hodnotu 275 bodov a z
dôvodu ďalšej operácie, ktorú absolvovala žalobkyňa dňa 28.11.2019, bolo znaleckým posudkom č.
57/2018 ohodnotené aj ďalšie bolestné vo výške 180 bodov. Sťaženie spoločenského uplatnenia bolo
ohodnotené znaleckým posudkom č. 58/2016 v celkovej výške 975 bodov. S prihliadnutím na operáciu
pri ktorej došlo k odstráneniu jedného z trvalých následkov - pakĺbu tela ľavej stehennej kosti, bolo

znaleckým posudkom č. 57/2018 upravené hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia tak, že bola
vypustená položka č. 387a v počte 700 bodov a ostalo len hodnotenie položky 386b (150 bodov) a 432c,
u ktorej došlo k navýšeniu o 20 bodov, vzhľadom k tomu, že sa zvýšil rozsah plošných hypotrofických
jaziev z pôvodných 42 cm2 povrchu tela na 57 cm2.

28. Žalovaná v 1. rade nerozporovala predložené znalecké posudky ani výšku uplatneného nároku
z titulu bolestného a sťaženého spoločenského uplatnenia a namietala iba priznanie mimoriadneho
zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaná v 2. rade síce už v písomnom vyjadrení k
žalobe uviedla, že rozporuje aj samotnú výšku uplatňovanej škody, avšak v písomnom vyjadrení nie sú
obsiahnuté žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by rozporovali uplatnený nárok na bolestné, alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia. V tomto písomnom vyjadrení aj žalovaná v 2. rade namietala iba mimoriadne
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Po doručení zmeny žaloby bola žalovaná vyzvaná, aby
v lehote 30 dní navrhla prípadné dôkazy (rovnako aj žalovaná v 1. rade). Žalovaná v 2. rade výzvu
prevzala dňa 18.2.2019. Na túto výzvu žalovaná v 2. rade nereagovala a až potom čo jej bolo oznámené,že pojednávanie stanovené na deň 30.4.2019 nebude odročené, doručila súdu dňa 26.4.2019, t. j. po
uplynutí lehoty, vyjadrenie, v ktorom uviedla, že v prejednávanej veci existujú dôvodné pochybnosti o
správnosti bodového hodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže aj zo strany

znalca došlo ku korekciám v hodnotení zdravotného stavu žalovanej. Zároveň tvrdila, že sa obrátila
na znalecký ústav za účelom posúdenia adekvátnosti bodového hodnotenia, sťaženia spoločenského
uplatnenia. Ani v tomto vyjadrení teda žalovaná v 2. rade neuviedla žiadne konkrétne tvrdenia, ktorými
by spochybnila predložené znalecké posudky, na základe ktorých bola stanovená výška hodnotenia
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia.

29. Žalovaná v 2. rade sa bránila, že z jej strany nedošlo k porušeniu zásady koncentrácie konania,
pretože výzva, ktorá jej bola doručená 18.2.2019, neobsahovala poučenie o koncentrácii konania. V tejto
súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 160 ods. 3 písm. a) CSP, v zmysle ktorého súd nemá všeobecnú
poučovaciu povinnosť, ak je stranou právnická osoba, za ktorú konal zamestnanec, alebo člen, ktorý
má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Aj napriek tomu, že súd nemá túto poučovaciu

povinnosť vo vzťahu k žalovanej v 2. rade, v uzneseniach zo 4.10.2017 a 17.5.2018, ktorými žalovaná v
2. rade bola vyzvaná na vyjadrenie k žalobe, resp. na vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne, bolo zahrnuté
aj poučenie o následkoch nedodržania lehoty. Zároveň súd poukazuje na to, že žalovaná v 2. rade
síce tvrdila, že požiadala znalecký ústav o vypracovanie posudku, avšak tento posudok nepredložila na
pojednávaní dňa 30.4.2019, ani na pojednávaní dňa 12.6.2019, dokonca nepredložila ani žiadny doklad

o tom, že si objednala vypracovanie znaleckého posudku. Na základe uvedeného môžeme konštatovať,
že žalovaná doposiaľ v rámci prostriedkov procesnej obrany neurobila také skutkové tvrdenia, ani
nepredložila žiadne dôkazy, ktorými by relevantne spochybnila výšku uplatneného nároku žalobkyne z
titulu bolestného a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Žalovaná v 2. rade doposiaľ neuviedla
v čom by mal byť uplatnený nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, preukázaný

znaleckými posudkami, neprimeraný, resp. nesprávne určený. Nestačí iba konštatovať, že strana má
dôvodné pochybnosti bez toho, aby uviedla konkrétne tvrdenia spochybňujúce vyčíslený nárok.

30. Z predložených dôkazov jednoznačne vyplýva, že žalobkyňa absolvovala dňa 28.11. ďalšiu operáciu,
teda jej vznikol nárok na ďalšie bolestné. Ku korekciám náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

došlo iba z toho dôvodu, že na základe operácie absolvovanou žalobkyňou bol odstránený jeden z
trvalých následkov, preto bolo bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia znížené. Taktiež
nebolo žiadnymi dôkazmi spochybnené, že došlo k zväčšeniu plochy hypotrofických jaziev, v dôsledku
čoho došlo k navýšeniu položky č. 432c o 20 bodov. Súd teda považoval nárok uplatnený žalobkyňou z
titulu náhrady bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia za preukázaný v dostatočnom rozsahu.

Návrh na vykonanie dôkazov predložením znaleckého posudku vypracovaného znaleckým ústavom
súd zamietol z vyššie uvedených dôvodov, pričom prihliadol predovšetkým na skutočnosť, že žalovaná
v 2. rade neuviedla žiadne skutkové tvrdenia, ktorými by bolo popreté skutkové tvrdenia žalobkyne,
resp. aspoň relevantným spôsobom spochybnené ohľadom výšky uplatneného nároku a tiež zohľadnil
nedodržanie lehoty na predĺženie dôkazov a skutočnosť, že predloženie tohto dôkazu by vyžadovalo

nariadenie ďalšieho pojednávania, teda pripustenie tohto dôkazu by odporovalo aj ustanoveniu § 153
ods. 2 CSP. Zároveň súd zamietol aj ďalší návrh na vykonanie dôkazu, a to výsluch M.. W., ktorý súd
považoval za nadbytočný vzhľadom na záver súdu o objektívnej zodpovednosti za vzniknutú škodu
prevádzateľom motorových vozidiel účastných na dopravnej nehode.

31. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhovel žalobe v časti uplatnených nárokov na
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia a zároveň v zmysle § 145 ods. 2 CSP zastavil konanie v
časti o zaplatenie sumy 12.362,-- eur s príslušenstvom, v ktorej žalobkyňa zobrala žalobu späť. Taktiež
súd v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia zastavil konanie aj v časti o zaplatenie sumy 5.840,--
eur z titulu zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože aj v tejto časti žalobkyňa

zobrala žalobu späť.

32. Žalobkyňa žiadala zvýšiť aj náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to pôvodne v rozsahu
40 % a po zmene žaloby, keď vychádzala aj zo zmenenej výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia, v rozsahu 20 %. Ust. § 5 ods. 5 Zák. č. 437/2004 umožňuje vo výnimočných prípadoch

zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a to najviac o 50 %. Musí ísť o prípad osobitného
zreteľa, pričom z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že takýmto prípadom je uznanie invalidity,
čo je jednoznačne vyjadrené v citovanom zákonnom ustanovení. Podľa názoru súdu teda už za
predpokladu, že poškodená osoba bola uznaná invalidnou, možno uvažovať o zvýšení náhrady zasťaženie spoločenského uplatnenia s tým, že výšku zvýšenia je potrebné stanoviť podľa konkrétnych
okolností prípadu tak, ako to konštatoval aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/192/2015
zo dňa 23.2.2017, teda je potrebné rešpektovať princíp proporcionality, ktorý vyžaduje aby existoval

vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou ujmou. Zo strany žalobkyne bolo
jednoznačne preukázané, že bola uznaná invalidnou, pretože miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je 60 %. Nepochybne trvalé následky, ktoré sa u žalobkyne prejavili v súvislosti s
dopravnou nehodou ju výrazným spôsobom obmedzujú aj v bežných činnostiach v živote. Tieto okolnosti
boli podľa názoru súdu potvrdené aj výpoveďami svedkov D. O. N. G. O. H.M.. Iba svedok G. O. D.Š. v

súvislostisotázkouakéčinnostižalobkyňanemôževykonávaťuviedol,žesiporobísama,alejeproblém,
keď treba niekam ísť. Avšak aj z výpovede tohto svedka je zrejmé, že žalobkyňa si nemôže doniesť
drevo, vodu, dvíhať ťažšie veci čo potvrdzuje aj výpoveď svedka D. O., ktorý vypovedal akým spôsobom
a pri akých činnostiach spoločne s manželkou pomáhajú žalobkyni. Z výpovede všetkých svedkov
vyplynulo, že žalobkyňa má problémy s chôdzou, najmä po schodoch, dokonca tak, že niekedy ju musia
vyniesť na stoličke. Nesporne žalobkyňa musela upustiť aj od niektorých pracovných aktivít, keďže pred

nehodou okrem pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy vykonávala pracovné činnosti aj na
základe ďalších dohôd o pracovnej činnosti. Vzhľadom na súčasný zdravotný stav je zrejmé, že už
nemôže vykonávať ďalšie pracovné aktivity. Žalovaný poukazovali aj na vyjadrenie zamestnávateľa,
ktorý konštatoval, že rozsah práce sa nezmenil a žalobkyňa môže plne vykonávať pracovnú činnosť
v celom rozsahu pracovnej zmluvy. Tu je však potrebné poukázať na skutočnosť, že zamestnávateľ

neporovnával obdobie pred nehodou so súčasným obdobím a súčasné pôsobenie žalobkyne, pretože
v čase dopravnej nehody bola žalobkyňa zamestnaná u iného zamestnávateľa, ale porovnával rozsah
práce v čase vzniku pracovného pomeru, t. j. od 1.1.2017 a v tom období už žalobkyňa bola uznaná
invalidnou a prejavovali sa u nej trvalé následky spojené s poškodením zdravia.

33. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd teda konštatuje, že žalobkyňa preukázala uznanie
invalidity, teda v prípade žalobkyne ide o prípad hodný osobitného zreteľa, kde je možné zvýšiť
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. S poukazom na predložené lekárske správy, svedecké
výpovede, ktorými boli preukázané obmedzenia žalobkyne v bežnom spoločenskom a pracovnom
živote, keď vzhľadom na trvalé následky žalobkyne má problémy s chôdzou, a to predovšetkým po

schodoch, čo ju limituje aj v pracovnej činnosti a tiež s vykonaním základných úkonov ako sú nákupy,
varenie, upratovanie a podobne, súd dospel k záveru, že navrhované zvýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia o 20 % je primerané preukázaným trvalým následkom u žalobkyne. Keďže
po úprave náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia znaleckým posudkom č. 57/2018 bola výška
sťaženia spoločenského uplatnenia v sume 5.239,-- eur, súd priznal žalobkyni zvýšenie náhrady v sume

1.048,-- eur, čo predstavuje zvýšenie o 20 %.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v platnom znení, ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 563 cit. zákona, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

36. Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania z bolestného v sume 3.797,-- eur a z náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 4.857,-- eur od 1.2.2017. Pri uplatnených nárokoch na náhradu škody
časplnenianevyplývazprávnehopredpisu,tedapovinnosťdlžníkaplniťnastávapotom,čohovsúlades
ust. § 563 Obč. zákonníka veriteľ na plnenie vyzve. Pri nárokoch upravených Zákonom č. 437/2004 Z. z.
zároveň v zmysle § 6 môže poskytovateľ náhrady a poškodený uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie

spoločenského uplatnenia. V prípade ak poškodený podá takýto návrh nárok na náhradu škody môže
uplatniť až po uplynutí troch mesiacov od jeho podania, pokiaľ nedôjde k uspokojeniu jeho nárokov.
Žalobkyňa podala takýto návrh obom žalovaným, pričom obaja žalovaní ho prevzali dňa 10.2.2017.
Týmto dňom im teda začala plynúť lehota na uspokojenie nárokov, ktorá skončila dňom 10.5.2017, teda
do omeškania sa mohli dostať až odo dňa 11.5.2017, a preto súd s poukazom na ustanovenie § 517 ods.

2 Obč. zákonníka priznal žalobcovi úrok z omeškania z nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia
až odo dňa 11.5.2017 a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na bolestné,
v tomto smere žalobkyňa nepredložila žiadnu výzvu adresovanú žalovaným, preto súd za kvalifikovanú
výzvu na plnenie považoval až doručenie žaloby, čo nastalo u oboch žalovaným 18.10.2017, preto úrokz omeškania priznal súd až od nasledujúceho dňa t. j. odo dňa 19.10.2017. Výška úroku z omeškania je
v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania.

37. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni, ktorá bola v celom
rozsahu úspešná ohľadom nároku na bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenie sťaženia
spoločenského uplatnenia priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

38. V priebehu konania zobrala žalobkyňa žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 12.362.,-- eur z titulu
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a aj v časti o zaplatenie sumy 5.840,-- eur z titulu
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. V danom prípade čiastočné späťvzatie žaloby
nebolo motivované správaním žalovaných, teda v tejto časti z procesného hľadiska zastavenie konania
zavinila žalobkyňa, čo znamená, že v zmysle § 256 ods. 1 CSP by vznikol nárok na náhradu trov konania
žalovaným. Súd však zohľadnil okolnosti prípadu, ktoré považuje za dôvody hodné osobitného zreteľa.

Predovšetkým súd prihliadol na skutočnosť, že k čiastočnému späťvzatiu došlo po tom čo žalobkyňa
podstúpila operáciu, pri ktorej bol odstránený jeden z trvalých následkov a na základe tejto skutočnosti
bolo prehodnotené bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia a s touto skutočnosťou
potom súvisí aj úprava uplatňovaného nároku za zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, i keď
tento nárok si žalobkyňa po zmene žaloby uplatňovala v nižšom rozsahu ako pôvodne. Z týchto dôvod

súd dospel k záveru, že je dôvodná aplikácia ustanovenia § 257 CSP, preto žalovaným v 1. a 2. rade
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).