Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/171/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115208609
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7115208609.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia v právnej veci starostlivosti súdu o
maloletého V. M. S. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice na návrh matky Q. S. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v X. č. XXX okres W. Ľ.
prechodne v S.H. na ul. B. č. XX za účasti otca B. V. nar. X.X.XXXX bývajúcom v O. - V. na ul. F. č. XX
zastúpeného Advokátskou kanceláriou Advocatius s.r.o. so sídlom na ul. Palackého č. 12, P. O. Box 69
v mene ktorej koná ako konateľka a advokátka JUDr. Zdena Benčíková Bratislava v konaní o zvýšenie
výživného, o odvolaní otca aj matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.11.2018 č.k.

21P 194/2015-771 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal. V. M. S. nar. XX.X.XXXX naposledy určené
rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa z 2.4.2014 č.k. 4P 42/2013-488 z 240 € mesačne na 340
€ mesačne od 1.9.2017 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať matke maloletého vždy do 15. dňa
v mesiaci vopred.

Zrušuje rozsudok v napadnutých výrokoch o určení dlžného výživného, trovách konania a v rozsahu

zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. V. z 240 € na 290 € od
1.9.2015 do 31.8.2016 a od 1.9.2016 do 31.8.2017 na sumu 340 € a od 1.9.2017 do budúcnosti na 400
€ mesačne, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné
výživné za obdobie od 1.9.2015 do 31.10.2018 v sume 5.840 € povolil otcovi splácať v 200 € mesačných
splátkach až do zaplatenia spolu s bežným výživným. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak na základe návrhu matky podaného 10.4.2015, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného
na maloletého V. z 240,- € na 700,- € z dôvodu, že od predchádzajúcej úpravy výživného sa podstatne
zvýšili jeho potreby v dôsledku jeho zhoršeného zdravotného stavu. Otec s návrhom nesúhlasil a navrhol
ho zamietnuť. Kolízny opatrovník doporučil o návrhu rozhodnúť podľa odôvodnených potrieb maloletého
a podľa možností a schopností jeho otca.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že o výživnom pre maloletého bolo naposledy

právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni č. 4P/42/2013 - 488 zo dňa
2.4.2014. Výživné pre vtedy 8 ročného V. bolo určené vo výške 240,- EUR. Matka maloletého v tom
čase nepracovala a otec maloletého pracoval ako finančný analytik. Jeho príjem bol po odpočítaní
všetkých výdavkov vo výške 1.000,- EUR. Súd z pripojených dôkazných materiálov zistil, že zdravotnýstav maloletého bol kompletne posúdený a rozhodnutie o tom dostala matka 1.7.2014. Miera funkčnej
poruchy V. bola určená 50% a bolo zistené, že maloletému V. vyplývajú z ťažkého zdravotného
postihnutiadôsledkyvoblastimobilityaorientácie.Voblastikomunikácieavoblastizvýšenýchvýdavkov

z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia mu nevznikli, preto sa táto kompenzácia nenavrhla. V
oblasti sebaobsluhy bol maloletý posúdený tak, že je odkázaný na dohľad a usmerňovanie inej fyzickej
osoby. Peňažný príspevok matka poberala do februára 2015 vo výške 220,- EUR. V. z dôvodu ťažkého
zdravotného postihnutia je odkázaný na poskytovanie sprievodcovstva. V správe bolo uvedené, že
tieto sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia sa navrhli kompenzovať formou peňažných

príspevkov na opatrovanie. Maloletý je individuálne začlenený do vzdelávania a bolo vyhovené jeho
individuálnemu začleneniu bez úprav učebných osnov pre žiaka II.B. triedy. Súhlasili so zmenou
formy vzdelávania. Od školského roka 2014/2015 mal byť vedený ako žiak so špeciálnymi výchovno-
vzdelávacími potrebami. Maloletý mal v čase podania návrhu 9 rokov. Jeho matka tvrdila, že je odkázaný
na špeciálnu, bezlepkovú a antihistamínovú diétu a z toho dôvodu na jeho stravovanie mesačne uhrádza
od 250,- EUR do 300,- EUR. Na oblečenie a hygienu pre dieťa uhrádza 50,- EUR. Maloletý má syndróm

ADHD a je autista. Má Aspergerov syndróm. Vzhľadom k tomu, že otec sa o maloletého nezaujíma a
starostlivosť o dieťa zabezpečuje výlučne ona, domnieva sa, že by bolo vhodné, aby všetky výdavky,
ktoré má so starostlivosťou o dieťa a ktoré sú 500,- EUR - 600,- EUR uhrádzal jeho otec. Matka sa
starala aj o staršieho, vtedy 16 ročného syna, ktorý študoval v Košiciach na Strednej zdravotníckej škole
na Moyzesovej ulici a býval spolu s ňou. Matka synovi zaplatila aj internát, aby v čase, keď sa ona

nenachádza v Košiciach, bolo dieťa na internáte. Starší syn sa volá S. S. S. a je polosirotou. Jeho otec
zomrel v roku 2002 a dieťa poberalo sirotský dôchodok vo výške 127,- EUR mesačne. Príjmy rodiny
matky v roku 2015 a k 31.8.2016 činili v priemere mesačne 940,44 EUR. Výdavky tvorili hlavne na
stravu z dôvodu synových zdravotných problémov, pretože musel prejsť na bezlepkovú diétu. Chlieb mu
kupuje za 3,50 EUR a cestoviny za 1,50 EUR. Niektoré potraviny zase vôbec jesť nemôže. Nemôže

mu kupovať mlieko a mliečne výrobky. Jediné čo môže jesť, je tvrdený syr. Musí z jeho stravy vylúčiť
mäso, mlieko, pšenicu, resp. lepok a je len 5 % vhodných potravín, ktoré sú však nesmierne drahé,
alebo ktoré sa snaží dopestovať v záhrade. Tvrdila, že problémy syna sa znásobili, keď nastúpil do školy.
Matka začala jeho liečbu dopĺňať o rôzne liečivá, napríklad vitamín K2, MK7, vitamín D3, kyselinu alfa-
lipoovú, koenzým Q10, NAC N-Acetyl cysteín, ktorý pomáha z organizmu odbúravať rôzne zápaly, L-

Glutamín, L-Lysine, vitamín C vo zvýšených dávkach. Maloletý užíva Kreon, ktorý mu pomáha tráviť.
Kupuje okrem liekov, ktoré sú na predpis aj protiparazitiká. Jedno sedenie u psychológa stojí 16,50
EUR, druhá psychologička v Košiciach ich stála 20,- EUR/hod. a navštevujú ich každý mesiac. Aj
psychologické sedenia zahrnula do nákladov. Uvedené lieky a výživové doplnky mu odporúčala užívať
jehogastroenterologičkaMUDr.G.,ktorúmatkanavštevujesmaloletýmvKežmarskejnemocnici.Okrem

toho chodí dieťa k ortopédovi MUDr. O. v Košiciach. Má predpísané ortopedické vložky do topánok,
ortopedický vankúš. Ortopedický vankúš môže mať predpísaný raz za rok, alebo raz za dva roky a vložky
sa kupujú pravidelne, ako dieťaťu rastie noha, približne každé 3 mesiace. Platí sa len za recept. Na
zdravotné výdavky syna matka vynakladá mesačne približne 100,- Eur. Okrem toho maloletý V. chodí
do kúpeľov kvôli gastroenterologickým problémom, chodí so sprievodcom do Bardejovských kúpeľov

raz ročne. Celkovo ju tento pobyt spolu s nákladmi na dopravu a vreckovým stojí 500,- Eur. Matka
preukazovala ročné výdavky na V. vo výške približne 700,- EUR. Tvrdila, že takmer celý ich príjem minie
na V. potreby a na domácnosť. Starší syn musí vyjsť zo svojho sirotského dôchodku a z toho, čo si
zarobí na brigáde. Okrem toho bolo rozsudkom Okresného súdu v Košiciach č. 21P/67/2014 zo dňa
30.9.2014 z majetku otca na osobnom účte pridelených 6.000,- EUR pre mal., ktoré ešte stále využíva

na potreby staršieho syna. Náklady na maloletého V. na celý rok zdokladovala nasledovne: Zdravotné
náklady vo výške 956,89 EUR, ktoré pozostávajú z liekov, návštev ambulancií, liečenie, ktoré musela
uhradiť vrátane asistenta. Oblečenie ju stojí 291,68 EUR, lyžiarsky krúžok - 775,85 EUR , futbal - 649,12
EUR, knihy - 41,30 EUR, školské potreby - 98,71 EUR; filmy + divadlo - 104,51 EUR; rekreácie - 436,35
EUR; cestovanie - 107,95 EUR; úrazové poistenie na V. 41,05 EUR. Kúpila mu laptop vo výške 425,-

EUR, pretože na ňom potrebuje pracovať. Má tomto laptope špeciálne programy. Strava na celý rok
približne cca 3.000,- EUR, čo je 250,- EUR - 300,- EUR na mesiac; benzín - 1.227,18 EUR, inkaso
na byt 37,60 EUR; telefón za celý rok 101,12 EUR. Na auto, ktoré je písané na syna V., dostali štátny
príspevok, doplácali naň 4.000,- EUR. Platia havarijné poistenie vo výške 209,72 EUR; PZP - 80,15
EUR. Za registráciu zaplatili 33,- EUR, za zimné pneumatiky 400,- EUR. V. treba neustále voziť, nie

je možné, aby používal MHD, pretože nie je schopný sa hromadne prepravovať bez toho, aby bol na
to psychologicky pripravený. Aj vzhľadom k tomu im bol poskytnutý príspevok na auto z úradu práce.
Lyžiarsky krúžok maloletý navštevoval do 31.8.2016, pretože tam už nechcel chodiť. Futbal ho baví, hrá
za ŠK Nová Ľubovňa. Ďalšie výdavky má matka s vozením dieťaťa z dediny do školy v Starej Ľubovni,ktorá je 7 km od X., kde od roku 2017 spoločne s deťmi býva. Bydlisko zmenila v dôsledku jej vážneho
ochorenia. Stále je zamestnaná u svojej sestry, u toho istého zamestnávateľa, na tom istom pracovnom
poste, ale keďže bola chorá, 7 mesiacov nepracovala, poberala nemocenské dávky v priemere 280,-

Eur. Už 4 roky má V. individuálny študijný plán, do školy chodí približne 3-krát za týždeň. Hrá futbal v ŠK
Nová Ľubovňa, za čo mesačne platila do roku 2017 15,- Eur. Požiadala otca dieťaťa, aby tieto poplatky
uhrádzal, v tomto roku sa neplatí nič. Väčšie sumy peňazí sú potrebné vtedy, keď ide na turnaj, každý
rok absolvoval 3 - 4 turnaje, minimálne 2-dňové. Maloletý má mobilný telefón, platí mu kredit vo výške
5,- Eur mesačne, okrem toho mu kupuje hygienické potreby, čo stojí približne 10,- Eur. Na ošatenie a na

obuv vynaloží v priemere 40,- Eur mesačne. Na začiatku školského roka doplácali za učebnice a cvičné
zošity približne 30,- Eur. Chodí na klavír raz týždenne, za čo sa platí 42,- Eur za polrok, približne za 15,-
Eur na rok sa kupujú noty. Občas dá synovi nejaké vreckové, aby si v škole mohol kúpiť džús, alebo niečo
podobné. Posledné dva roky maloletý nebol na žiadnej dovolenke ani v žiadnom tábore. Oblečenie pre
maloletého sa snaží recyklovať po staršom synovi, musí mu však kupovať topánky. Maloletý okrem toho,
že je v autistickom spektre, má hyperaktívny syndróm, čiže musí byť stimulovaný. Je to doporučené

psychiatrom a psychológom. Vzhľadom k tomu, že nemá žiaden mužský vzor, hľadala spôsob, akým
môže budovať u neho disciplínu, aj nadväzovanie sociálnych kontaktov vzťahov. Kupuje mu knihy veľa
spolu čítajú. Raz do roka idú k moru, pretože starší syn je astmatik. Celkové náklady na V. bez nákladov
na auto boli za rok 8.294,31 EUR, čo je približne 700,- EUR mesačne. Od roku 2013 absolvovali rôzne
vyšetrenia, ktorých diagnostika bola ukončená až v apríli a máji 2014. V máji/2014 požiadala úrad práce

o komplexný posudok, 1.7.2014 úrad práce uznal V. za osobu ťažko zdravotne postihnutú.

4. Matka sa od 1.9.2014 zamestnala v spoločnosti EMKA v Poprade. Je to účtovnícka firma, kde
vykonáva rôzne administratívne a pomocné práce. Firma patrí jej rodičom a sestre. Jej priemerný čistý
mesačný zárobok bol v roku 2015 420,- EUR brutto. Okrem toho poberala rodinné prídavky vo výške 47,-

EUR, nakoľko sa stará aj o staršieho syna z jej predchádzajúceho vzťahu a dostávala aj kompenzáciu
na dopravu pre maloletého vo výške 33,- EUR a 240,- EUR dostávala od otca maloletého ako výživné.
Tvrdila, že žijú striedavo v X. a v S.. V S. bývajú v 2-izbovom byte patriacom firme, za ktorý platila
112,78 EUR. Matka predložila rozhodnutie riaditeľky ZŠ s materskou škôlkou sv. Cyrila a Metoda v Starej
Ľubovni o tom, že povoľuje vzdelávanie maloletého V. S. podľa individuálneho učebného plánu. Maloletý

má kmeňovú školu v Starej Ľubovni, ale má individuálny učebný plán, čiže nechodí do školy každý deň.
Matka osobne doučuje syna a dva až štyrikrát do mesiaca dieťa navštívi školu. Z potvrdenia o zárobku
matky maloletého súd zistil, že vo februári bola jej čistá mzda 0,- EUR, bola práceneschopná, vo februári
dostala 259,22 EUR - daňový bonus, doplatok po ročnom zúčtovaní, v marci a apríli nič, v máji dostala
zálohu 170,- EUR a preplatok dane 170,- EUR, v júni bola jej čistá mzda vo výške 403,- EUR, v júli

277,18 EUR, v auguste 403,18 EUR, v septembri 403,18 EUR a v októbri 407,46 EUR. V roku 2017
poberala taktiež nemocenské dávky, vo februári 39,43 EUR, v marci 374,11 EUR, v apríli 374,11 EUR, v
máji 374,11 EUR, v júni 621,39 EUR, v júli 621,39 EUR, v auguste 621,39 EUR, v septembri 168,92 EUR,
októbri 57,22 EUR a v novembri, decembri znovu poberala nemocenské dávky. V roku 2017 bola dva
mesiace práceneschopná, bola vypísaná aj s maloletým V.. Jej priemerný mesačný príjem 420,- EUR.

5. Otec maloletého nesúhlasil so zvýšením výživného ani s argumentmi, ktoré použila matka, pretože to,
žedieťabolochoré,boloposúdenéuž1.7.2014arozsudokkrajskéhosúdujezodňa28.7.2014.Užvtedy
sa o všetkých problémoch maloletého hovorilo aj pred súdom v Starej Ľubovni a bol presvedčený, že
to súd zohľadnil aj pri určení výšky výživného. V tom čase bola jeho manželka na materskej dovolenke,

mali spolu päťročného a 2,5 ročného syna. Za bývanie platili 700,- EUR a jeho príjem bol vo výške
1.800,- EUR brutto. Domnieval sa, že na pomery jeho rodiny a jeho vlastné, bolo toto výživné určené
veľmi vysokou sumou. Popieral tvrdenia matky maloletého V., že sa nezaujímal o ich syna. V roku 2013
boli spolu na lyžovačke, maloletý bol v pohode, vtedy mal 7 - 8 rokov, nezbadal na ňom, že by bol
nejakým poškodeným, alebo zdravotne znevýhodneným dieťaťom. Nevie, čo sa odvtedy stalo, že sa

jeho zdravotný stav takto rapídne zmenil. Matka ho o týchto veciach absolútne neinformuje. Keď sa
o tom niečo dozvie, tak iba z jej návrhov, ktoré podáva na súd. Aj neskôr mal záujem sa stretnúť so
synom, chodil k nemu cez víkendy. Ako 7 ročný mu povedal, že chce ísť po prvom dni domov a keďže
to bola veľká vzdialenosť, zohľadnil jeho nepríjemné pocity odlúčenia od matky. Mal rezervovanú chatu
na Donovaloch, kde chcel ísť aj so synom. Snažil sa o tom s matkou rozprávať, ale nebrala mu telefón

a odmietala sa s ním kontaktovať. Styk so synom nemá určený. Myslel si, že sa s jeho matkou dokáže
na ňom dohodnúť, ale opak bol pravdou. Aj keď bolo dieťa u neho, matka vždy mala nejaké výhrady
k jeho starostlivosti. Jej správanie voči nemu bolo také, že mal obavy sa ďalej kontaktovať so synom.
Otec maloletého v tom čase pracoval ako finančný analytik vo firme Dell, s.r.o. a jeho priemerný čistýmesačný zárobok bol 1.450,- EUR. Poberal aj rodičovský príspevok vo výške 203,- EUR. Na výživu
syna V. platil 240,- EUR. Matka maloletého ho nikdy nepožiadala o to, aby jej prispel na nejaké zvýšené
výdavky na dieťa. Na bývanie vynakladali 700,- EUR - 750,- EUR mesačne, 400,- EUR - 450,- EUR

na stravovanie pre celú rodinu, na hygienu a oblečenie od 250,- EUR - 300,- EUR. Za telefón platil
45,- EUR a mesačne na dopravu minul 100,- EUR. Od februára 2015 bol na rodičovskej dovolenke s
mladším synom. Do februára 2016 nikde nepracoval. Manželka pracovala vo firme MSC Slovakia, kde
zarobila 1.950,- EUR. Ich mladší syn začal navštevovať materskú škôlku, ale býval veľmi často chorý,
uvažovali o tom, že jeden z nich pôjde znova na rodičovskú dovolenku. Otec maloletého si založil firmu

Pressburg Shoemakers, s.r.o., kde bol 50% spoločníkom spolu s Jonathanom Louisom Guarinom. Otec
pracoval vo firme Dell, s.r.o. do 29. 5. 2018 ako finančný kontrolór. Mal na starosti obchodné záležitosti
jednéhosegmentutýkajúcesaEurópyaÁzie.Kontrolovalnákladyspoločnostizpohľaduprevádzkového
účtovníctva. Pracoval od 20.1.2016 a jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol v priemere 1.483,- EUR.
Okrem toho je spoluvlastníkom firmy Pressburg Shoemakers, s.r.o., kde je jeho ďalším spoločníkom
osoba žijúca v USA. Podarilo sa im predať za rok 2015 aj 2016 asi polovicu zásob, ale keďže spoločnosť

bola len v začiatkoch, zisk nevykázali žiadny, resp. ani jeden zo spoločníkov nemal vyplatenú žiadnu
odmenu. Utŕžené peniaze investovali do nákupu nového tovaru. Mesačne platia účtovníka, ktorý poberá
180,- EUR. Ďalšie peniaze dávali na určitý marketing súvisiaci s propagáciou na trhu. Podali daňové
priznanie za rok 2015, kde je uvedené, že výsledok hospodárenia bol mínus 392,01 EUR. Súčet výnosov
z hospodárskej činnosti bol 4.332,72 EUR, ale náklady na hospodársku a finančnú činnosť boli vo výške

4.724,73 EUR. V súčasnosti je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny v Senci. V potvrdení o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti a ročného zúčtovania
preddavkov na daň za rok 2017, je uvedené, že úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej
činnosti je 28 559,24 Eur, základ dane je 24 732,56 Eur, na manželku je zníženie základu dane o 2
572,- Eur, zdaniteľná mzda je 22 160,12 Eur. Daň zaplatil vo výške 4 210,- Eur a preddavky na daň

vo výške 4 026,46. Otec šesť mesiacov v čase, keď bol na rodičovskej dovolenke poberal materskú
dávku vo výške 819,- EUR. V roku 2015 mal otec čistý mesačný príjem 1 745,66 EUR, v roku 2016
to bolo 1 134 EUR, v roku 2017 to bolo 1 846,66 EUR. Otec a jeho a jeho manželka už v čase, keď
mali dve maloleté deti, z ktorých starší syn je školopovinný, pracovali vo veľkých korporáciách, ktoré
ich nútili byť v zamestnaní dlho do popoludňajších hodín, na čo ich starší syn doplácal. Nemali čas

venovať sa mu pri jeho školských úlohách a kontrolovať jeho domáce práce a dieťa začalo mať v škole
veľké problémy. Keďže manželka mala vyšší príjem, rozhodol sa otec, že ostane aspoň na pol roka so
synom doma, aby mu mohol v štúdiu pomáhať. Preto je aj nezamestnaný od mája 2018. V súčasnosti
jeho manželka zarába 2 100,- Eur a on dostáva od štátu 935,- Eur a bude tieto peniaze dostávať 6
mesiacov. V septembri 2013 sa im narodilo druhé dieťa Q., manželka s ním bola na materskej dovolenke

do marca 2016. Po jej nástupe do zamestnania od marca asi pol roka bol otec na rodičovskej dovolenke
so synom a poberal rodičovský príspevok vo výške približne 230,- Eur. Rozsudok v Starej Ľubovni sa
stal právoplatným dňa 28.7.2014 a zdravotný stav ich dieťaťa bol posúdený taktiež v roku 2014. Osobne
sa stretol so synom na lyžovačke, V. normálne fungoval, riadne sa prejavoval, nezbadal na ňom žiadne
obmedzenia. V tom čase mal V. mnoho krúžkov, na ktoré chodil. V prípade, ak by bol tak zdravotne

postihnutý, ako to matka uviedla, nemohol by sa týchto krúžkov sám zúčastňovať. Pripustil, že má
problémy gastroenterologického charakteru, tieto má aj jeho mladší syn W. a takisto aj jeho rodina má s
týmzvýšenévýdavky,aleniejetoažvtakejmiere,abydieťapotrebovalo700,-eurovévýživné.Poukázal
aj na možnosti a schopnosti matky maloletého, ktorá má vysokoškolské vzdelanie a pracuje vo firme
svojej rodiny za minimálnu mzdu. V štatistických údajoch našiel, že účtovník v Košiciach zarobí od 1

000,- do 1 200,- Eur, preto neverí tomu, že matka zarába len 450,- Eur. Jeho manželka začala pracovať
v spoločnosti MSC Slovakia od februára/2015, kde zarába okolo 1.900,- EUR mesačne. V roku 2016
bol jej priemerný čistý mesačný príjem vo výške 2 259,25 EUR. Z opisu mzdových listov pani B. V. súd
zistil, že príjem manželky otca maloletého v čistom bol vo februári 2018 703,- EUR, 703,- EUR v marci
703,- EUR v apríli 703,- EUR, v máji 934,- EUR, v júni 703,- EUR, v júli 469,- EUR, v auguste 703,-

EUR, v septembri 469,- EUR. V roku 2017 boli príjmy v januári 522,- EUR, vo februári 175,- EUR, ďalej
694,- EUR, 522,- EUR, 175,- EUR, 522,- EUR, v septembri 522,- EUR, v októbri 694,- EUR, v novembri
694,- EUR, v decembri 702,- EUR. V roku 2016 v novembri to bolo 489,- EUR, v decembri 489,- EUR.
Ich rodina má výdavky za hypotekárny úver, za ktorý platia 650,- Eur. Byt v Bratislave predali a utŕžené
peniaze priložili k peniazom, ktoré si potrebovali požičať na kúpu domu. Za elektrickú energiu, vodu,

televízor a internet platia 200,- Eur mesačne. Na stravu pre 4 osoby vynaložia približne 700,- Eur, na
pohonné hmoty 200,- Eur. Kým pracoval chodil do práce autom, jeho manželka v súčasnosti dochádza z
Dunajskej Lužnej do Bratislavy, čo je približne 20 km. Celá rodina vynaloží na oblečenie mesačne okolo
200,- Eur a 100,- Eur na hygienické potreby. Ich starší syn W. chodí taktiež do futbalového krúžku, zaktorý sa platí 30,- Eur štvrťročne. Otec sa o záujmy syna V. zaujímal a dieťa v tomto športe aj slovne
podporil. Taktiež aj uhradil jeho letný kemp v roku 2017 vo výške 240,- Eur.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec. Poukázal na to, že
predchádzajúca úprava výživného bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P
42/2013-488 zo dňa 2.4.2014, ktorým bolo určené bežné výživné 240 € mesačne a rozsudok nadobudol
právoplatnosť 28.7.2014. V tom čase Okresný súd Stará Ľubovňa konštatoval, že životná úroveň matky,
majetkové pomery otca a maloletého dieťaťa aj jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým

deťom pochádzajúcim z manželstva nedovoľujú určiť súdu vyživovaciu povinnosť v matkou navrhovanej
výške 350 € mesačne. V tom čase matka návrh na zvýšenie výživného odôvodnila nepreukázanými
navýšenými nákladmi maloletého s poukazom na zhoršený zdravotný stav, ako aj s poukazom na
jej výkon pracovného pomeru v spoločnosti EMKA Poprad s.r.o. a to aj napriek tomu, že v čase
meritórneho rozhodnutia bola matka nezamestnaná. Súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 13.11.2018
ho zaviazal prispievať na výživu maloletého 400 € mesačne a zároveň dlžné výživné 5.840 € mu

povolil splácať v mesačných splátkach po 200 € mesačne, čím mu tak vznikla mesačná platobná
povinnosť 600 €. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/ e/ CSP a § 62 ods. 1 CMP.
Konštatoval, že prvoinštančný súd nedostatočne vykonal dokazovanie vo veci a týmto postupom mu
odňal možnosť riadne uskutočňovať jemu patriace procesné práva. Uviedol, že matka návrh na zvýšenie
výživného odôvodňovala zvýšením odôvodnených potrieb maloletého a tiež zmenou zamestnania. V

návrhu uvádzala, že od 1.9.2014 je zamestnancom spoločnosti EMKA Poprad s.r.o. s priemerným
hrubým mesačným príjmom 420 €, takže podľa jeho názoru je schopná participovať na starostlivosti
o maloletého vo vyššej miere ako v čase rozhodovania o predchádzajúcej úprave výživného. Vytkol
súdu prvej inštancie, že nevykonal dostatočné dokazovanie keď neskúmal, prečo matka poberá
minimálnu mzdu a nehľadá si s poukazom na jej vzdelanie výhodnejšie zamestnanie, čím sa vzdáva

výhodnejšieho zamestnania. Matka dosiahla vzdelanie v oblasti ekonómie v odbore riadenie malých
a stredných podnikov na UMB v Banskej Bystrici. V minulosti pôsobila ako tlmočníčka prekladateľka
a neskôr absolvovala kurzy liečby pomocou dorneovej metódy, kurz bankovania a kurz kvantového
liečenia, preto má možnosť dosahovať vyšší príjem, keďže má možnosť dosahovať vyššieho finančného
ohodnotenia. Výšku jej minimálneho platobného ohodnotenia považuje za účelové, keďže matka bola

spoločníkom a štatutárnym orgánom spoločnosti EMKA Poprad s.r.o. od 15.12.1997 do 22.5.2012 a
ďalšími spoločníkmi sú on a sestra matky. Prvoinštančný súd sa vôbec nezaoberal prečo je matka v
pracovnom pomere so spoločnosťou, v ktorej predtým pôsobila ako štatutárny orgán. Uviedol, že matka
návrh na zvýšenie výživného odôvodnila komplexným posudkom maloletého zo dňa 1.7.2014, pričom
druhý výrok rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa o bežnom výživnom v sume 240 € nadobudol

právoplatnosť 28.7.2014 to znamená po dátume vyhotovenia komplexného posudku a vyšetrenie
maloletého prebehlo pred 1.7.2014, teda skutkové okolnosti o zdravotnom stave maloletého boli známe
už Okresnému súdu v Starej Ľubovni v čase rozhodovania o predchádzajúcej úprave výživného a
konajúci súd zohľadňoval zdravotný stav maloletého. Matka v pôvodnom konaní uplatňovala výživné
617,12€mesačneavsúčasnosti700€mesačne,pričomvovyjadreniachdeklarujemesačnévýdavkyvo

výške 600 €. Poukázal na pravdivosť konštatovania matky, keď na pojednávaní v čase predchádzajúcej
úpravy výživného 11.10.2016 uviedla, že zdravotné problémy maloletého sa začali prejavovať keď
nastúpil do školy, pričom maloletý do školy nastúpil v roku 2013, teda v čase predchádzajúcej úpravy
výživného. Uviedol, že síce maloletý vyrástol, avšak jeho zdravotný stav sa nezmenil a má tie isté
zdravotné problémy ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom. Navýšenie výživného

považuje za svojvoľné a nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Konštatoval, že komplexný
posudok maloletého nie je zdravotným posudkom, ktorý by komplexne konštatoval zdravotný stav
maloletého a bol vypracovaný pre účely posúdenia peňažnej kompenzácie na zdravotné postihnutie
a žiadna lekárska správa posudzujúca zdravotný stav maloletého do konania založená nebola. Súd
prvej inštancie nevykonal odborné alebo znalecké dokazovanie zdravotného stavu maloletého, ktoré

by riadne odôvodnilo nárok na zvýšenie výživného najmä, ak matka konštatuje maloletému viac ako
12 rozdielnych diagnóz preto vyslovil názor, že prvoinštančný súd konštatoval v rozpore s čl. 6 ods. 1
Základných princípov CSP a tým bola v konaní porušená zásada rovnosti pred zákonom ustanovená v
čl. 12 ods. 1 Ústavy SR a v CSP sa transformuje do zásady rovnosti účastníkov konania (čl. 47 ods. 3
Ústavy). Citoval nález Ústavného súdu SR PR ÚS 43/95 tým, že bez doplnenia dokazovania výhradne

akceptoval tvrdenia matky o zdravotnom stave maloletého bez toho, aby mal matkou tvrdené skutočnosti
za preukázané a aby on sa mohol relevantne k týmto vyjadriť. Konštatoval, že podľa vyjadrenia učiteľky
v škole je mal. V. vnímavé a šikovné dieťa, ktoré promptne reaguje na svoje okolie, je poslušný,
bezproblémový, vyniká v matematike a škola mu upravila študijný program s poukazom na individuálnepotreby maloletého berúc do úvahy aj žalúdočný diskomfort. Uviedol, že v tomto smere súd prvej
inštancie dokazovanie vykonal nedostatočne, pretože nedopytoval sa školského zariadenia alebo osoby
pracujúcej s maloletým vo veci jeho zdravotného stavu. Nesúhlasí s konštatovaním prvoinštančného

súdu, ktorý opodstatnenie zvýšenia výživného vidí predovšetkým v plynutí času a fyzickom vývoji
maloletého, pretože v zmysle ustálenej súdnej praxe za opodstatnenú zmenu pomerov sa považuje
zmena v dôsledku plynutia času v zásade uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne
nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože maloleté dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené
výdavky (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 196/2016 zo dňa 7.12.2016). Uviedol,

že matka návrh podala na prvoinštančný súd na zvýšenie výživného len 9 mesiacov po právoplatnosti
predchádzajúcejúpravyvýživného.Uviedol,žematkavnávrhuz10.4.2015konštatovala,žemaloletému
boli diagnostikované choroby a to F 84.5 - Aspergerov syndróm, F 90.1 - hyperkinetická porucha
správania, K 90.9 - črevná malabsorpcia, bližšie neurčená, E 44.0 - proteínovo-energetická podvýživa
stredného stupňa, astpenia, porucha Ca - P metabolizmu, hypobetalipoproteinémia, N 39.9 - choroba
močovej sústavy, enuresis nocturna, nízke hodnoty vitamínu D, laktózová intolerancia, diagnostika nie

je ukončená vzhľadom na to, že u maloletého sa preukázala suspektívna histamínová intolerancia,
pričom súd nevykonal dokazovanie zdravotného stavu maloletého, preto presne nešpecifikoval pojmy,
ktoré matka uvádzala ako diagnózy. Vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal dokazovanie komplexne
ohľadne skutočných nákladov na špeciálnu stravu maloletého v zmysle § 14 ods. 7 zák.č. 447/2008
Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia o zmene a doplnení

niektorých zákonov a v zmysle citovaného paragrafu fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, ak má chorobu alebo poruchu
uvedenú v prílohe 5, v zmysle ktorej celiakia v detskom veku a u dospelých, ktorých zdravotný stav
si vyžaduje osobitné potravinové výrobky je klasifikovaná ako položka z kategórie poruchy 1, na
ktorú je poskytovaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie.

Pripojil zoznam potravín niektorých dostupných bezlepkových a uviedol, že Dôvera zdravotná poisťovňa
a.s. vracia nad rámec zákona doplatky za lieky, dietetické potraviny na predpis od 1.4.2016 deťom
do 18 roku veku a ich rodičom doplatky až do výšky 200 € za rok. Napriek tomu súd sa uspokojil
výhradne s konštatovaním matky o výške mesačných výdavkov na stravu bez preukázania zdravotného
stavu maloletého, v súvislosti s tým poukázal na zvýšené aktivity maloletého, napr. športový tenis,

tanečná, zimné lyžovanie, hodiny klavíra. Vyslovil názor, že pokiaľ by maloletý skutočne trpel matkou
deklarovanými zdravotnými postihnutiami, jeho športové aktivity by museli byť značne obmedzené a
má vedomosť o tom, že v súčasnosti sa venuje aj futbalu. Vytkol súdu prvej inštancie, že nezaoberal
sa matkou vyčíslenými nákladmi na zdravotné pomôcky, ktoré akceptoval bez dokazovania a takisto
vyčíslené náklady matkou považuje za nezrozumiteľné, pretože ich vyčísľuje matka spolu s mesačnými

nákladmi aj jednorazovými nákladmi, napr. na auto, čo podľa jeho názoru predstavuje doplatok matky v
sume 4.061,26 € a ostatné náklady na auto, na ktoré dostali štátny príspevok 4.000 €, platia havarijné
poistenie 209,72 €, povinné zmluvné poistenie 80,115 € a za registráciu zaplatila 33 €, na zimné
pneumatiky 400 €. Uviedol, že vychádzajúc z § 14 ods. 6 zák.č. 447/2008 Z.z., v zmysle ktorého maloletý
nie je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom a z toho dôvodu podľa § 34

citovaného zák. požadovaný mesačný príspevok na kúpu motorového vozidlo nebol navrhnutý, a preto
nie je dôvodné pri navyšovaní výživného zohľadňovať doplatok za kúpu motorového vozidla a ďalšie
výdavky spojené s ním, napríklad, keď matka do vyčíslenia zahrnula aj výdavky na čistenie auta a pod.
a z uvedeného dôvodu nie je zrejmé, prečo výdavky na motorové vozidlo prvoinštančný súd vôbec pri
zvyšovaní výživného zohľadnil, citoval čl. 46 Ústavy SR a I.ÚS 117/07. Vyslovila názor, že rozhodnutie

prvoinštančného súdu je arbitrárne, čo v časti o posúdenie zdravotného stavu maloletého, posúdenie
navýšených výdavkov pre maloletého a nezohľadnení súčasného aj eventuálneho zamestnania matky.
Súd nevykonal dostatočné dokazovanie vo vzťahu k mesačným výdavkom, ktoré matka deklarovala
a špecifikovala položky ohľadne nákupu potravín, mliečnych jogurtov, čerstvého mlieka, smotany,
acidofilného mlieka, hrozienka v mliečnej čokoláde, mliečna čokoláda Oreo, Nutella, mlieko do kávy,

mäkké syry camembert, Merci čokoláda, ktoré s poukazom na laktózovú intoleranciu maloletého
neobstoja. Taktiež neobstoja ďalšie položky napr. veterníky, tvarohové rezy, tvarohové záviny, veterníky
s čokoládou, torta čokoládová, torta malinová, pretože matka opakovane v konaní tvrdila, že maloletý
vyžaduje špeciálne upravenú vegánsku a vegetariánsku stravu a napriek tomu zahrnula do nákladov
aj napríklad majonézu, smotanu, mliečne výrobky, kávu expresso, bielu kávu, bielu kávu v Chorvátsku,

kávu gusto, cigarety, pivo, potreby na zaváranie, výdavky na dámske vložky, víno, výdavky za stravu
pre domáce zvieratá, dámsku podprsenku, kúpeľnú soľ na nohy, čelenku, balzam na pery, obedy
a posedenia s viacerými ľuďmi, vstup do aquaparku pre dve osoby, nákup dvoch infračervených
lámp, sprchovú hlavicu, kuchynský nôž, z čoho je zrejmé, že veľká časť nákladov, tak ako matka ichvyčíslila, neslúži pre potreby maloletého, ale naopak slúžia pre potreby matky a jej okolia. Rovnako
sa nestotožňuje s drahými medicínskymi výživovými doplnkami ktoré matka zakupuje zo zahraničia.
Citoval uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10C 15/2016 zo dňa 30.6.2016 v zmysle ktorého

je potrebné sa vysporiadať s argumentáciou, že rodič maloletého si chce cez výživné z významnej
miery uspokojiť aj svoje potreby a že odôvodnené potreby maloletého majú hranicu danú spotrebným
charakterom výživného, z ktorého je potrebné dbať na to, aby výživné nad túto hranicu nepriamo by
neuspokojovalo sčasti aj potreby iných osôb. Poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie
z ktorého vyplýva, že súd konštatoval, že jeho príjmy v r. 2018 sa znížili, avšak súd pokles jeho príjmov

posúdil ako vzdanie sa predchádzajúceho zárobku, a preto z neho nevychádzal. Uviedol, že na základe
skutkového stavu pracoval v spoločnosti DELL s.r.o. na pozícii finančného kontrolóra od 20.1.2016
do 29.5.2018 s čistým mesačným príjmom 1.450 €. Od 29.5.2018 bol uchádzačom o zamestnanie
evidovaným Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci a výška príspevku v nezamestnanosti
predstavovalo 935 € a bola vyplácaná do 29.11.2018 a v súčasnosti si aktívne hľadá zamestnanie.
Konštatoval, že z predošlého zamestnania oznámil súdu, že dôvodom odchodu zo zamestnania boli

zlé výsledky, ktoré v škole dosahoval jeho syn. Obaja s manželkou pracovali do neskorých hodín vo
veľkých korporatívnych firmách a nedokázali v uvedenom období deťom sa venovať natoľko, koľko by si
želali a koľko by v ich veku potrebovali. Keďže došlo k zhoršeniu školských výsledkov u jedného syna a
keďže manželka dosahovala vyšší mesačný príjem, dohodli sa, že on ukončí pracovný pomer a zostane
v domácnosti venovať sa deťom, aby sa zlepšili ich školské výsledky. V konaní bolo preukázané, že žije

v domácnosti so svojou manželkou a dvoma maloletými deťmi, mesačne splácajú úver na bývanie za
účelom kúpy rodinného domu v sume 150.000 €. V súčasnosti spláca hypotekárny úver s mesačnou
splátkou631,27€.Pretoargumentvzdaniasavýhodnejšiehozamestnanianeobstojí,pretožemáviaceré
záväzky, ktoré je povinný splácať. Z uvedeného dôvodu si aktívne hľadá zamestnanie, avšak v danom
časovom období uprednostnili obaja rodičia záujmy maloletého syna a v súčasnosti čerpajú nasporené

finančné prostriedky. Vytkol súdu prvej inštancie, že v rozhodnutí sa nezaoberal zmenami na strane
matky a to otázkou pracovného pomeru matky v spoločnosti EMKA Poprad s.r.o. odo dňa 1.9.2014
od kedy matka poberá minimálnu mesačnú mzdu 420 €, pričom k zmenám na strane matky došlo po
rozhodnutí Okresného súdu Stará Ľubovňa o pôvodnom výživnom a nadobudnutí právoplatnosti výroku
o bežnom výživnom. Špecifikoval svoj príjem v sume 935 €, príjem manželky 2.100 €, má výdavky na

hypotekárny úver 631,27 €, výdavky na elektrinu na mesiac 100 €, na vodu na mesiac 24 €, TV a internet
mesačne 29 €, mobilný telefón 13 €, strava pre šesťčlennú rodinu 650 €, náklady na oblečenie pre
štvorčlennú rodinu 150 €, liečivá 20 €, hygiena a prípravky pre domácnosť 100 €, náklady na stravu v
škole W. 25 €, Q. 25 €, náklady na poistenie W. 27,50 €, Q. 23,30 €, náklady na futbalový krúžok W. 25
€, náklady na anglický krúžok W. 40 €, náklady na anglický krúžok Q. 10 €, náklady na PZP auta 10 €

mesačne, náklady na dopravu 120 €, ostatné výdavky, aktivity, voľný čas, rekreácie 150 €. Z uvedeného
je zrejmé, že nebude finančne schopný hradiť súdom zvýšené výživné. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie nezohľadnil jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, keďže suma bežného
a dlžného výživného spolu v sume 600 € predstavuje viac ako 50% vyčíslených nákladov na maloletého
a poukázal na to, že právo na výživné je právom dieťaťa bez ohľadu na platobné miesto, ktorým je

jeden z rodičov. Pri určení výživného je potrebné vychádzať z toho, že je povinnosťou oboch rodičov
v zásade rovnakou mierou sa podieľať na starostlivosti o maloleté dieťa a nie je akceptovaný hrubý
nepomermedzipovinnosťoufinančnejstarostlivostimedzirodičmivzmysleuzneseniaNajvyššiehosúdu
ČR sp. zn. 28Cdo 2235/2016 zo dňa 3.11.2016. Popiera, že by starostlivosť o maloletého výhradne
znášala matka, pretože opakovane sa snažil o styk s maloletým, ktorý nebol zo strany matky odopieraný,

komunikuje s mal. V. pravidelne elektronicky cez službu Messenger a maloletý dostával od neho darčeky
na narodeniny, meniny a podobne. Citoval judikatúru Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 5/1997, I.ÚS
117/07, judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva zo strany 17 a konštatoval, že odôvodnenie
rozhodnutia je nepresvedčivé, zmätočné s poukazom na rozpor východiskovej argumentácie oboch
strán v konaní, kedy v bode 47. napádaného rozhodnutia a v bode 50. napádaného rozhodnutia

konštatuje navýšenie príjmov otca a následne v bode 50. konštatuje zníženie príjmov otca, pričom riadne
preskúmanie príjmov je východiskovým pre určenie výživného. Odôvodnenie prvoinštančného súdu
sa javí zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko súd riadne nezdôvodnil ktoré skutočnosti s poukazom
na výšku mesačných výdavkov matky na mal. V. považuje za preukázané, z ktorých vychádzal a
ako tieto vyhodnotil a nezohľadnil jeho ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Taktiež nevzal do úvahy

skutočnosť, že matkou deklarované mesačné výdavky boli umelo navyšované položkami ktoré neslúžia
na bezprostrednú osobnú starostlivosť o maloletého a najmä, že vychádzal z komplexného posudku
maloletého zo dňa 1.4.2014. Uviedol, že komplexný zdravotný posudok maloletého zo dňa 1.7.2014 bol
vyhotovenýibaavýhradnenaúčelyposúdeniamožnostifinančnejkompenzáciepremaloletého.Napriektomu riadne súd neustálil výšku mesačných výdavkov pre maloletého, keďže jednostranne akceptoval
vyjadrenia matky a nevykonal riadne dokazovanie ani vo veci ustálenia zdravotného stavu maloletého
ani na dokazovanie na primárne určenie skutočných potrieb maloletého a neskúmal možnosť matky o

peňažnom príspevku na špeciálne potraviny, pokiaľ ich skutočne maloletý vyžaduje. Konštatoval, že súd
prvej inštancie porušil rovnosť zbraní, keď vzal do úvahy jeho zrieknutie sa predošlého zamestnania
napriek pádnym dôvodom, ktoré nevzal do úvahy a ani schopnosti matky sa lepšie platovo uplatniť
aj vzhľadom na jej dosiahnuté vzdelanie. Vyslovil názor, že neobstojí argument prvoinštančného súdu
o zmene skutkových okolností na strane maloletého, ktorá zmena nastáva uplynutím troch rokov od

poslednej úpravy, keďže relevantné skutočnosti nenastali, čo konštatuje prvoinštančný súd v bode 45.
napádaného rozhodnutia. Výrok o bežnom výživnom nadobudol právoplatnosť 28.7.2014 a matka návrh
na zvýšenie výživného podala na súd 10.4.2015, t.j. po 9 mesiacoch a prvoinštančný súd ho napriek
tomu zaviazal k úhrade bežného výživného od 1.9.2015. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a návrh
zamietnuť, alternatívne zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

7. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhuje v odvolacom konaní rozhodnúť na základe
dostupných dôkazných materiálov s poukazom na najlepší záujem dieťaťa.

8. Matka včas podaným odvolaním napáda rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, pretože
má za to, že konanie, v ktorom súd rozhodol má vady, ktoré mohli mať a zrejme aj mali za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože nevykonal niektoré dôkazy, ktoré sú pre
rozhodnutie zjavne podstatné. Súd prvej inštancie sa nevysporiadal s jej argumentáciou prednesenou
a písomne predloženou súdu a rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je zjavne
nespravodlivý a zakladá hrubý nepomer a nerovnosť rodičov pri výkone ich rodičovských práv a

povinností k maloletému. Rozsudok považuje za zmätočný a nepreskúmateľný, pretože nie je zrejmé,
z akých skutkových zistení dospel k záverom a rozhodnutiu vo veci. V odôvodnení neurčil, ktoré so
skutkových zistení mali byť podkladom rozhodnutia, zhrnul síce tvrdenia a prednesy účastníkov, avšak
neurčil, čo mal a má za preukázané, a to najmä z tvrdení otca, ktoré mali vyznieť ako fakty, pričom
však v konaní preukázané neboli. Uviedla, že kolízna opatrovníčka poukázala na to, že na strane

maloletého dochádza jeho rastom k zvýšeniu jeho potrieb, ktoré vytvára a podmieňuje jeho zdravotný
stav a ktorý bol nesporne doloženými písomnosťami vydanými správnymi orgánmi a poskytovateľom
zdravotnej starostlivosti. Uviedla, že maloletý je odkázaný na špeciálnu bezlepkovú a antihistamínovú
diétu, čo predložila písomnosťami v konaní. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že súd do príjmov rodiny,
ktorej živiteľkou je matka, ktorú tvorí spolu so svojimi dvomi synmi, započítal aj príjem staršieho syna

predstavujúci sirotský dôchodok a neprihliadal na to, že jej starší syn je jej dieťaťom, voči ktorému má
onavyživovaciupovinnosť.Uviedla,žepredchádzajúcerozhodnutieovýživnomvodôvodneníneuvádza
okolnosti súvisiace so zdravotným stavom maloletého tak, ako bol posúdený 1.7.2014, a preto argument
otca neobstojí vzhľadom na to, že predchádzajúce rozhodnutie bolo vydané 28.7.2014. Toto konanie je
vedené v čase, keď sa potreby maloletého objektívne znova zvýšili. Za zmätočné považuje rozhodnutie

o príjme a nákladoch otca, kde uvádza v bode 3. odôvodnenia, že príjem otca bol 1.800 € a v bode
14. odôvodnenia ďalej súd uviedol, že otec pracoval ako finančný analytik s príjmom 1.450 € a nie je
zrejmé, kedy otec maloletého zarábal akú mzdu a či súd zohľadňoval hrubú alebo čistú mzdu. Taktiež
v bode 13. odôvodnenia ďalej súd uviedol tvrdenia otca, ktoré podľa jej názoru nie sú doložené a
nezakladajú sa na pravde a nemajú vplyv na existenciu povinnosti otca postarať sa o dieťa, ktoré je

zdravotne ťažko postihnuté. Otec založil inú rodinu, avšak to ho nezbavilo povinnosti starať sa o svojho
syna, ktorý z novej rodiny nepochádza. Konštatovala, že otec sa proti predchádzajúcemu rozhodnutiu
o výživnom neodvolal, pričom teraz tvrdí, že nebolo správne. Nie je zrejmé, čo súd zistil z vyjadrenia
písomných dôkazov, keď súd uviedol, že otec v roku 2013 nepozoroval na synovi zhoršenie zdravotného
stavu, pričom sám v predchádzajúcom odseku uviedol, že posúdenie zdravotného stavu maloletého

bolo ukončené a písomné potvrdené v roku 2014. Dáva do pozornosti, že otec maloletého nie je lekár,
svoje rodičovské práva plní a vykonáva zjavne príležitostne okrem platenia výživného a nie je nemožné,
aby zmenu zdravotného stavu syna si nevšimol. Je to preto, že o syna nejaví systematický záujem,
nedoložil, že by sa stretávania so synom domáhal a popiera, že mu bráni v styku so synom. V rozsudku
súd uvádza v bode 15. zhrnutie nákladov otca maloletého, pričom je treba uviesť, že ide o náklady celej

rodiny a je zrejmé, že náklady na bývanie spôsobila aj zmena spôsobu bývania otca, presťahovanie sa
z bytu do domu, pričom novú rodinu vytváral a zakladal s vedomím, že má maloletého syna. To však
nič nemení na existencii jeho zákonnej vyživovacej povinnosti k mal. V.. Vyslovila názor, že príjmy a
náklady rodiny otca nie sú predmetom tohto konania a je však nevyhnutné prihliadať na to, že otec ajeho manželka majú vedomosť o tom, že otec má maloletého syna s ťažkým zdravotným postihnutím, a
preto je namieste, aby pri fungovaní ich spoločnej rodiny brali ohľad na to, že otec má a aj v budúcnosti
bude mať zvýšené výdavky na prispievanie na výživu mal. V.. Konštatovala, že otec si založil firmu, kde

je 50 % spoločníkom, a preto súd mal zisťovať, aké náklady mal na založenie a prevádzkovanie firmy,
aký kapitál investoval, odkiaľ tento kapitál pochádza a je treba zrejme určiť, z akých peňazí vykonáva
investície a v akom rozsahu a či tým neporušuje ustanovenia Zákona o rodine, podľa ktorých výživné
má prednosť pred ostatnými výdavkami. Konštatovala, že ona doložila výdavky maloletého v sume 700
€, avšak dôkazy u otca do značnej miery absentujú ohľadne jeho výdavkov a z odôvodnenia nie sú

zrejmé príjmy otca. Je zjavné, že otec poberá dávky od štátu 935 €, pričom je zrejmé, že nemá žiadne
náklady na cestovanie do práce a iné bežné náklady a pri príjme jeho manželky, ktorá zarába 2.100
€, on dostáva od štátu 935 €, čo je príjem 4-člennej rodiny vo výške presahujúcej 3.000 € a pritom
nemožno prehliadať jej situáciu a jej príjem, na ktorý sú odkázané dve deti, pričom maloletý je zdravotne
ťažko postihnutý. Konštatovala, že zdravotný stav mal. V. jej nedovoľuje zamestnať sa v akejkoľvek
firme, pracuje vo firme u príbuzných, ktorí rešpektujú V. potreby a prihliadajú na nestálosť a možnosti

vykonávať prácu, keďže s maloletým musí navštevovať lekárov, vzdelávať ho, pripravovať do školy,
asistovať pri bežných denných činnostiach a úkonoch, pretože sám by ich nezvládol. Konštatovala,
že rodina otca si zjavne prilepšila svoj komfort a podmienky svojho života, čo je na úkor maloletého
ťažko zdravotne postihnutého syna. Citovala § 62 ods. 2, ods. 4 Zákona o rodine a poukázala na to,
že súd nikde nespomína, že súbežne s konaním o zvýšenie výživného sa viedlo na Okresnom súde

Košice I konanie o určenie spätného výživného pod sp.zn. 11P 106/2016 a následne odvolací súd
pod sp.zn. 8CoP 289/2017 zo dňa 28.3.2018 potvrdil rozsudok okresného súdu o výške výživného za
obdobie od 28.12.2012 do 15.8.2013 a určil výživné 340 € mesačne z čistého mesačného príjmu otca
1.467,67 € a manželky 667 €, pričom v tom čase mal otec 3 vyživovacie povinnosti, konkrétne k dvom
deťom a čiastočne na tehotnú manželku. Toto rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť

26.4.2018 a vykonateľnosť 6.6.2018, teda súd v tomto konaní o zvýšenie výživného mal podľa jej
názoru vychádzať zo záverov nadriadeného krajského súdu, keďže išlo o tie isté maloleté deti a v
oboch súbežných konaniach sa dokazovali tie isté okolnosti, príjmy a výdavky oboch rodičov. Z diagnózy
maloletého Aspergerov syndróm, syndróm ADHD, maloabsorbčný syndróm, histamínová intolerancia,
pričom maloletý bol uznaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Pri určovaní výšky výživného

vychádzal aj zo skutočnosti, že príjem otca bol v tom čase 1.462,75 €. S rozhodnutím Okresného súdu
Stará Ľubovňa v rozsudku 4P 42/2013 z 2.4.2014 súhlasil aj krajský súd pod sp.zn. 8CoP 289/2017
ohľadne výšky výživného 240 € mesačne a pretože súd neprihliadol na zdravotné ťažkosti dieťaťa,
krajský súd vo svojom rozhodnutí z 20.3.2017 prihliadol na zdravotné ťažkosti dieťaťa a v období pred
rokom 2014 a za obdobie od decembra 2012 do augusta 2013 a určil výživné 340 €. Jej návrh na

zvýšenie výživného bol podaný dňa 10.4.2015 a bol opieraný presne o ten fakt, že v pôvodnom rozsudku
sa neprihliadalo na zdravotný stav dieťaťa, čo de facto je potvrdené rozsudkom Okresného súdu Košice
I z 20.3.2017, ako aj rozsudkom krajského súdu z 28.3.2018. Nesúhlasí s určením zvýšeného výživného
od 1.9.2015, pretože návrh na zvýšenie výživného podala 10.4.2015, vyše rok po prvom období o určení
výživného a má za to, že splnila časovú lehotu na žiadosť o zvýšenie výživného jeden rok. Nesporným

dôvodom bol aj fakt, že maloletý bol uznaný ako zdravotne ťažko postihnutý s mierou funkčnej poruchy
50 % až v júli 2017, t.j. 3 mesiace po vyhlásení rozsudku v konaní 4P 42/2013 na Okresnom súde v Starej
Ľubovni a v čase rozhodovania súdu nebola ukončená diagnostika maloletého a súd ich neskúmal.
Poukázala na to, že v roku 2015 mala otcova domácnosť čistý priemerný mesačný príjem cca 2.666,94
€, v roku 2016 4.344,58 €. Od 1.10.2017 mal otec podpísaný dodatok k zmluve, kde mu základný

plat zvýšili na 2.170,24 €, a preto má za to, že krajský súd v roku 2018 rozhodol o výške spätného
výživného za rok 2013 v sume 340 € mesačne pri príjme domácnosti 2.134,67 € pri troch vyživovacích
povinnostiach a súd nižšej inštancie v tom istom roku by nemal rozhodovať o nižšom výživnom za
neskoršie obdobie pri troch vyživovacích povinnostiach na tri deti ak bolo preukázané, že príjmy otca
sa viac než zdvojnásobili a sám o zníženie nepožiadal a nijak nepreukázal, že by vypočítané výživné

hradiť nemohol. Uviedla, že otcovi a jeho manželke bolo vyplatených za roky 2016 až 2018 o minimálne
12.290 € viac ako ona uviedla vo svojich výpočtoch, teda spolu s čistou mzdou oboch manželov plus
rodinné prídavky na deti, materský príspevok, rodičovský príspevok 40.079,21 €, za rok 2017 47.925,60
€, z čoho vyplýva, že konajúca sudkyňa sa zmýlila v úvahe, že vypočítavala ich príjmy zo superhrubej
mzdy alebo odignorovala otcove doznanie, že ich príjem bol v sume cca 40.000 € za rok v roku 2016.

V roku 2017 otec doložil do spisu ročné zúčtovanie dane, z ktorého vyplýva, že mu bola vyplatená
mzda v sume 22.160,12 € za rok a v daňovom priznaní sa uvádza len úhrn zúčtovaných a vyplatených
príjmov (hrubá mzda), ktorá činila 28.559,24 €, od ktorej bolo odpočítané poistné na zamestnanca a
dane a z daňového priznania vyplýva, že daňovú úľavu si neuplatnil na dve deti a na manželku, aleže si manželka uplatňuje úľavu na deti a na neho, t.j. čistý príjem manželky bol vyšší, a teda v roku
2017 čistý disponibilný príjem otcovej domácnosti bol vyšší než 53.147,60 €. Z uvedeného je zrejmé,
že súd pri výpočte príjmov domácnosti otca vychádzal z chybnej premisy, a teda dospel k nesprávnemu

právnemu posúdeniu príjmových pomerov domácnosti otca a nesprávne vypočítal výšku výživného, a
teda je schopný platiť 700 € na V., ktoré je potrebné pre zabezpečenie minimálnych potrieb maloletého
a otcovi ešte zostane suma 1.679,80 €. Uviedla, že o otcovej príjmovej a platobnej spôsobilosti svedčí
fakt, že 1.12.2016 podpísal s manželkou úverovú zmluvu vo výške 157.500 €, kde bol ocenený dom
za 175.000 €, pričom otec súbežne býval v byte a platil hypotéku na byt na F. č. XX v O. - V. až do

augusta 2017, kedy byt predal. Na bývanie v byte uhrádzal 700 až 750 € mesačne, čo činí hypotéka
plus inkaso, teda od decembra 2016 až do augusta 2017 a súbežne platil hypotéku aj na byt a inú
hypotéku na dom, ako aj inkaso na obe nehnuteľnosti a banka ho posúdila ako domácnosť vysoko
bonitnéhoklientasvysokýmpríjmom,keďmudovolilamaťsúbežnedvehypotéky,zroku2013na84.000
€ a v roku 2016 a 157.500 €. Otec byt predal podľa katastra v auguste 2017, teda na účet mu prišli
značné finančné prostriedky plne disponibilné, pričom súd neskúmal, za akú cenu byt predal, teda sa

nie v úplnosti zaoberal majetkovou stránkou otcovej domácnosti, čo je na škodu maloletého dieťaťa.
Keďže z dôkazných listín vyplýva, že si hypotéku na dom vzali o 9 mesiacov skôr ako predali byt a
dostali za neho peniaze, teda utŕžené peniaze za byt nemohli priložiť k peniazom na dom. Považuje
taktiež za nepravdivé a účelové tvrdenie otca, že takáto suma peňazí mu nikdy nebola vyplatená,
pretože súd neskúmal bankové výpisy otca a do spisu ich nevyžiadal, a preto ani nemôže tvrdiť, čo

mu vyplatené bolo alebo nebolo. Vytkla súdu prvej inštancie, že všetky náklady si pripočítal na vrub
otec ako náklady svojej domácnosti, ale príjmy manželky pripočítavať nechcel, pričom aj jeho manželka
môže zabezpečovať zvýšenú úroveň ich detí, zatiaľ čo on sa môže podieľať na nákladoch ich syna
V.. Poprela, že by dostala rozhodnutie o zdravotnom stave maloletého 1.7.2014, pretože toto prevzala
29.7.2014, teda takmer o mesiac neskôr. Poukázala na to, že otec uvádzal, že od februára 2015 bol na

rodičovskej dovolenke, pričom z potvrdenia o príjme od zamestnávateľa je jasne uvedené, že za február
aj za marec poberal plat, teda nemohol byť na rodičovskej dovolenke. Otec poberal materský príspevok
od 16.3. do 27.9.2015. Taktiež súd nesprávne konštatoval z potvrdenia o zaplatení dane z príjmov za
rok 2017, že si otec uplatnil zníženie dane na manželku v sume 2.572 €, pričom z daného potvrdenia
vyplýva, že si na manželku zníženie dane neuplatnil. Pokiaľ súd uviedol, že manželka odporcu bola

na materskej dovolenke do marca 2016 a ak bol otec od roku 2015 na rodičovskej dovolenke, nemohla
byť súčasne manželka na materskej dovolenke. Uviedla, že odporcova manželka mala od apríla 2014
príjem v MSC Slovakia 600 až 660 €, a preto nemohla byť kontinuálne aj v roku 2015 a 2016 na
materskej, keďže bola zamestnaná a poberala príjem a v roku 2015 poberal materskú otec. Manželka
otca začala plat poberať v marci 2015 po návrate z rodičovskej dovolenky, pričom mala príjmy u MSC

Slovakia, ktoré boli zdokladované, zároveň mala príjem od pána P. paralelne a ešte stihla aj podnikať
od roku 2018 vo firme Pressburg SHOEMAKERS s.r.o., ktorej polovičný podiel na ňu otec prepísal v
máji 2018, teda príjem manželky bol omnoho vyšší ako uviedol otec a vypočítal súd. Uviedla, že súd
nesprávne konštatoval, že maloletý má tie isté zdravotné problémy, keďže v čase predchádzajúceho
rozhodnutia súdu neboli zdravotné ťažkosti maloletého skúmané, pretože nebola ukončená diagnostika

a dieťa síce zdravotné problémy malo, ale v rozsudku súdu prvej inštancie ani odvolacieho súdu to
zohľadnené nebolo, až následne Okresným súdom v Košiciach sp.zn. 11P 116/2016 pri rozhodovaní o
určení spätného výživného, kedy už boli k dispozícii komplexné lekárske posudky. Z lekárskych správ,
ktorépredkladalaaajzovšetkýchaktuálnychvyšetrení,ktorévroku2015absolvovalivrátaneliečebných
pobytov, z týchto je úplne jasné, že zdravotný stav dieťaťa sa v čase menil, a preto konštatovanie súdu

o nemennosti zdravotného stavu maloletého je nepravdivé, účelové a v prospech otca. V roku 2017 na
jeseň dala urobiť maloletému minerálovú analýzu, z ktorej sa zistilo, že má vysoké hodnoty toxických
kovov v tele a za toto vyšetrenie zaplatila poplatok 70 €, pričom otec bol o tom upovedomený a výsledky
analýzy otcovi poskytla. Na základe tejto analýzy maloletému začali suplementovať rôzne preparáty,
ktoré mu mali napomôcť k chelácii ťažkých kovov z tela a pomôcť zlepšiť jeho zdravotný stav. Zbavil

sa nočnej enurézy, ktorou trpel od 5. do 12. roku života. Z jednotlivých lekárskych správ doložených v
spise sú jasné zmeny biochemických markerov, zápalových markerov, ktoré sa v čase menili, maloletého
zdravotný stav je stabilizovaný, zdravý nie je ani nikdy nebude, ani nebude môcť viesť život ako zdravý
človek. Pervazívna vývinová porucha je celoživotná, teraz keď je v období puberty sa niektoré jeho
problémy stávajú viac vypuklými a viackrát otca vyzývala, aby sa podieľal na synovej liečbe alebo

pomohol s hľadaním cesty, ako mu pomôcť, aby navrhol spôsob liečby, dohodol odborníkov, na čo však
otec nikdy nereflektoval a ani na synove narodeniny sa neozval ani neposlal darček. Uviedla, že pokiaľ
otec v konaní poukazoval na zdravotné problémy syna W., ktorý má taktiež laktózovú intoleranciu ako V.,
otec však žiadne potvrdenie do spisu nedoložil a uviedol, že v roku 2015 mal príjem 1.745,66 €, v roku2016 1.134 €, v roku 2017 1.846,66 €, avšak z potvrdenia od zamestnávateľa vyplýva, že v roku 2016
malminimálne1.447€,pretosúdnemalprihliadaťnavyjadreniaotca,alesamalriadiťlistinnýmidôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise. Poukázala na svoj zhoršený zdravotný stav a taxatívne vymenovala, že vo

februári2018bolapráceneschopná,počas3,5rokabolaniekoľkokrátpráceneschopnáprepretrvávajúce
ochorenie GI traktu a v čase prvoinštančného konania sa liečila antibiotikami na helikobakter pylori, no
však testy boli robené len z krvi, liečba nezabrala, následne nastúpila do práce, pretože potrebovala
peniaze na zabezpečenie životných potrieb seba aj maloletých detí, a následne už v roku 2017 bola
v zlom zdravotnom stave, nebola schopná fungovať, mala problémy žalúdka, pretrvávajúce prudké

bolesti, absolvovala gastroenterologické vyšetrenie endoskopom s biopsiou tkanív s výsledkom, ktorého
bola intestinálna metaplázia so stredne intenzívnou chronickou gastritídou a v apríli 2018 odoslala
súdu podrobný nález a chronológiu jej diagnostiky a liečby, ktorú jej lekárka vystavila 23.2.2018 a
následne ho odovzdala 5.3.2018 na konajúci súd. Uviedla, že v januári 2018 mala úraz, spadla zo
schodov, dislokovala si koleno a pohmoždila bedrový kĺb, týždeň musela chodiť o barlách a doposiaľ má
problémy s pohybovým aparátom. Nie je schopná dlho stáť, sedieť, ani dlhšie ležať, čo ju obmedzuje

pri všetkých činnostiach vrátane pracovných. Uviedla, že aj starší syn S. je astmatik, ktorý v roku 2017
prekonal mononukleózu, od mája do októbra 2017 každý mesiac absolvovala hematologické vyšetrenie
na špecializovanej hematologickej ambulancii, kde mu sledovali krv, pretože lekárka nemohla vylúčiť
ani onkologické ochorenie a dodnes starší syn nemá ukončenú diagnózu a ani lekárom poskytnutú
liečbu. O týchto problémoch vedel aj otec, pretože ho e-mailami žiadala, by jej pomohol, keď potrebovala

peniaze na liečbu V. aj liečbu staršieho syna, čo otec odignoroval a taktiež odignoroval aj skutočnosť,
že mal. V. má plánovaný strojček na zuby, od 28.2.2019 ho má pevne zalepený na hornej čeľusti
s finančným nákladom 500 €. Uviedla, že má bakalárske vysokoškolské vzdelanie a po 10-ročnom
pobyte v USA začala pracovať v roku 2014, je bez akejkoľvek praxe v odbore a predstavy otca o 1.000
€ platoch na východe v oblasti účtovníctva považuje za nedôvodné, keď napríklad ani asistentky na

súdoch s právnickým titulom nezarábajú viac ako 500 € čistého. Uviedla, že v rozsudku sa nachádza
množstvo zmätočných, neúplných výrokov, niektorých nepodložených dôkazmi a množstvo podstatných
a priamych informácií sa v ňom nenachádza, preto navrhuje zmeniť rozsudok, zvýšiť výživné z 240 € na
425 € od 10.4.2015 do 31.12.2015 a od 1.1.2016 do 31.12.2016 na 693 € a od 1.1.2017 do budúcna na
700 € mesačne. Dlžné výživné za obdobie od 10.4.2015 do 31.12.2018 v sume 27.159,33 € navrhuje

splácať v 500 € mesačných splátkach až do zaplatenia spolu s bežným výživným.

9. Matka sa vyjadrila k odvolaniu otca a poukázala na rozsudky ohľadne predchádzajúcej úpravy
výživného tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho súdu a zdôraznila, že v konaní 11P 106/2016,
ktoré bolo súbežne vedené s konaním 21P 194/2015 boli súdom predkladané z jej strany rovnaké

listinné doklady ohľadne príjmov, výdavkov aj zdravotného stavu dieťaťa, pričom v konaní 21P 194/2015
chýbali dôkazy o príjme otca a jeho manželky, pričom fotila lustrácie SP o príjme otca a jeho manželky
zo spisu 11P 106/2016 a predkladala ich v konaní 21P 194/2015. Ohradila sa voči tvrdeniu otca, že
zvýšenie výživného odôvodnila nepreukázanými navýšenými nákladmi na maloletého, pretože všetky
náklady predložila súdu vo forme účteniek, výpisov z bankových účtov, výpisov z kreditných kariet a ku

všetkému doložila výstupy zo svojho účtovníctva, ktoré už vedie 5 rokov a zachytáva každú transakciu
a zároveň doplnila aj e-mailovú komunikáciu medzi otcom a synom ohľadne otcovej argumentácie
týkajúcej sa jej ekonomického vzdelania, ktoré je bakalárskym titulom, pričom otec vedel, že do USA
odišla v roku 1999 zo 4. ročníka na Ekonomickej fakulte UNB, teda vzdelanie nedokončila a odišla do
USA, zanechaním štúdia mala nulovú prax v odbore. Keď sa v roku 2008 vrátila z USA počas života

tam robila upratovačku, čašníčku, dvíhačku telefónov a posledné dva a pol roka pred V. narodením
administratívu a čiastočné účtovníctvo, ktorého prax na Slovensku bola nepoužiteľná, preto hľadala
alternatívny zdroj príjmu. Uviedla, že v USA častokrát nemala príjem, hoci ubytovanie platila v sume 800
€ mesačne a nedostatok pracovných príležitostí a aj to, že v roku 2008 odporca prestal platiť výživné
na maloletého ju donútilo k tomu, že sa vrátila na Slovensko, pretože jej chýbali zdroje na živobytie. Po

návrate sa živiť účtovníctvom alebo prekladateľstvom nemohla, pretože na Slovensku to bolo viazané
na skúšku, na ktorú si netrúfla, tlmočníctvo nikdy nevykonávala a tak v USA aj na Slovensku sú nutné
k tomu štátne alebo súdne skúšky. Uviedla, že je matkou dvoch detí, po smrti prvého partnera až do
času, keď stretla otca, starala sa sama, živila jedno dieťa bez akejkoľvek podpory, keďže v USA synovi
nebol uhrádzaný sirotský dôchodok a nemal v USA na neho nárok po smrti svojho otca a následne po

otehotnení s V. a jeho narodení po tom, čo otec ušiel z ich života a finančne jej nepomohol, až kým
americký súd ho nezaviazal platením výživného v sume 55 USD týždenne na novorodenca, čo sa neskôr
zvýšilo na 66 USD týždenne. Ako matka dvoch maloletých detí po príchode na Slovensko 23.7.2008
sa o ne sama starala, pričom starší je astmatik a mladší bol uznaný osobou s ťažkým zdravotnýmpostihnutím. Bývajú u jej rodičov, ktorí sú dôchodcovia a obaja s ťažkými zdravotnými komplikáciami,
matka prekonala rakovinu a otec niekoľko infarktov a operáciu srdca. Uviedla, že fakt, že mal. V. je
narodenývr.2006vNewYorkuvylučujeakúkoľvekjejzainteresovanosťvrodinnejfirme,zospoločníctva

jej nevyplývali žiadne výhody, na konaní firmy sa vôbec nepodieľala, dividendy zo zisku jej vyplácané
neboli, čo je možné zistiť z daňových priznaní firmy. Celodenne sa stará o dve maloleté deti, z ktorého
jedno bolo ťažko zdravotne postihnuté a stav si vyžadoval celodennú opateru. V čase konania súdu prvej
inštancie bola vedená ako nezamestnaná a ako samostatný rodič s dvomi maloletými deťmi však bola
nezamestnateľná. Aby spĺňala podmienky evidencie uchádzačov o zamestnanie musela si hľadať prácu,

chodiť na pohovory, odkiaľ sa vracala s tým, že ju neprijali. V roku 2014 jej matka donútila jej sestru, aby
vo firme ju zamestnala, aby mohla mať nejaký príjem, avšak keďže sestra pracovnú silu nepotrebovala,
súhlasila pod podmienkou minimálnej mzdy s tým, že bude vykonávať pomocné administratívne práce
a zároveň bude mať priestor starať sa o V.. Od roku 2015 má zdravotné problémy, kvôli ktorým často
bola PN a ktoré jej znemožňovali celé mesiace pracovať. Komplexný posudok z 1.7.2014 bol prvý zo
série komplexných posudkov, ktoré v priebehu rokov obdŕžali a ním bol maloletý uznaný osobou s

ťažkým zdravotným postihnutím. V priebehu konania ju otec obviňoval, že si to vybavila, že dieťa je
úplne v poriadku, pričom jeho argumentácia je nepravdivá, pretože nemohla podplatiť 7-10 špecialistov
z vlastných odborov a dokonca aj posudkového lekára úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Uviedla,
že súbežne s pracovným pomerom riadne opatrovala maloletého a jej zamestnanie nesmelo narúšať
to, aby dieťa opatrovala, preto aj argumentácia vraj nie je v jej možnosti zamestnať sa v tomto svetle je

nezmyselné, pretože by nesplnila podmienky nároku na opatrovanie. Od februára 2015 ako konštatuje
súd v bode 7. poberala peňažný príspevok na opatrovanie 220 € a kompenzáciu na dopravu pre
maloletého 33 €, kde súd vychádzal z preukázaných listín, ktoré mal k dispozícii, pričom peňažný
príspevok na kompenzáciu dopravy je viazaný na peňažný príspevok na kúpu osobného motorového
vozidla, preto otec vychádza z nesprávnej premisy, že dieťa nie je natoľko postihnuté, pretože vychádza

z prvotného komplexného posudku a nie zo skutkového stavu, ktorý bol súdom preukázaný, a preto
jeho argumentácia je irelevantná. Pokiaľ otec poukazoval na to, že v čase predchádzajúcej úpravy
náklady na dieťa preukazovala v sume 617,12 € a v súčasnosti 700 €, pričom v roku 2013 preukazovala
náklady krúžkové činnosti, za ktoré uhrádzala finančné prostriedky sama, pretože si myslela, že čím viac
maloletéhopočasdňazamestná,týmskôrbudeschopnývnocizaspaťavnocinebudevládaťmaťnočné

mory. Avšak po naštudovaní diagnózy maloletého sa štruktúra jej výdavku zmenila, pričom za posledné
tri roky najviac peňazí ide o liečiv, liečebných pobytov a stravy maloletého. Výdavky na domácnosť
absolútne skresala na minimum, aby mohla zaplatiť náklady na liečbu oboch detí. Náklady na zdravotnú
starostlivosť mal. V. vzhľadom na jeho zdravotný stav sa zvýšili, čo listinne zdokladovala. Poprela
tvrdenie otca, že nezdokladovala lekárskou správou zdravotný stav maloletého, pretože 25.9.2018 do

spisu doložila lekárske správy od gastroenterológa za rok 2017-2018, prepúšťaciu správu z liečenia
Bardejovských kúpeľov, správu z chirurgie o zlomenine, gastroenterologické správy, ktoré obsahujú
diagnózy aj iných špecialistov, doplnila aj správu kardiologického vyšetrenia a v roku 2014 komplexne
sa posudzovali všetky dostupné lekárske správy aj posudkový lekár z úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny, ako aj komplexný posudok posudkového lekára. Pokiaľ otec konštatoval, že sa rozprával

s triednou učiteľkou, ktorá popisovala šikovnosť maloletého, zabudol pripomenúť, že triedna učiteľka
ho informovala aj o tom, že trikrát do týždňa jej zavolá, že má pre maloletého prísť, pretože už na
druhej vyučovacej hodine je mu zle, povedala mu, že ako matka promptne reaguje a do školy okamžite
príde a následne maloletému sa dostatočne venuje, čo je vidno aj na výsledkoch, že keď sa do školy
dostaví, učivo má dobraté a na vyučovanie je pripravený. Uviedla, že nenamieta aby otec si prizval

odborníka z medicíny z každej špecializovanej oblasti a to kardiológa, gastroenterológa, nefrológa,
psychiatra, psychológa a ďalších, aby opätovne vyšetrili maloletého a nemá námietky ani voči tomu,
aby absolvovali genetické vyšetrenie aj napr. sám otec, aby mali komplexný obraz a presne vedeli
nájsť, v čom spočíva jadro zdravotného problému maloletého a aby bol otec prítomný na jednotlivých
vyšetreniach a zabezpečil komplexnú logistiku jednotlivých vyšetrení od objednania až po dovezenie

maloletého a odvoz syna domov. Pokiaľ otec vymenoval zoznamy potravín a definoval príspevky na
kompenzáciu na diétne stravovanie, tak na toto majú nárok celiatici, maloletý celiakiu potvrdenú nemal,
teda nemá nárok na tento príspevok. Na odporúčanie gastroenterológa v roku 2017 začali vylučovať
zo stravy lepkové potraviny, následkom čoho po niekoľkomesačnej bezlepkovej diéte sa v krvi znížili
hodnoty zápalových markerov. Konštatovala, že riadi sa pokynmi odborníkov a všetky tieto správy

boli predložené, konkrétne lekárske správy z 28.2.2017, kde je doporučená bezlepková vegetariánska
bezmliečna strava a z 11.2.2016, ktorú bezlepkovú diétu doporučuje v rámci poruchy autistického
centra v správe aj z 27.2.2014 lekárka, ktorá doporučuje pokračovať v bezlepkovej diéte a následne
aj z 29.5.2014 aj z 2.10.2014. Z uvedeného dôvodu argumentáciu otca ohľadne zdravotného stavumaloletého považuje za neúplné, vytrhnuté z kontextu a účelové. Ohľadne vymenúvavania jednotlivých
položiek nákupu, čo keby nenakúpila, tak otec vychádzal z nákladov, ktoré predložila súdu, pričom
tvrdí, že nepreukázala navýšené náklady. Prehrabal sa v 150 stranách jej účtovníctva, ktoré súdu

bez rozpakov predložila, pretože nemá čo skrývať a zabudol spomenúť, že účtovníctvo predložila v
triedených výdajoch a tam, kde sa náklady dajú sledovať a konkrétnu osobu napr. náklady na zdravotné
výdaje, školu, futbal, na knihy, vzdelanie V., predkladala takto a ak by otec skutočne prepočítal výdaje,
mal prepočítať bločky a nie jej výstupy z účtovníctva. Napriek tomu, že otec je účtovník, snažil sa jej
údaje účelovo podsúvať ako myšlienku, že si na V. započítala svoje náklady, čo sú aj tak drobné oproti

tomu aké sú skutočné zdravotné výdavky a že vynakladá ich vyše 1.000 € ročne a sú plne zdokladované.
Pokiaľ sa týka jedla pre psa, Elie je V. sučka, doniesol ju ako šteniatko pred 4,5 rokmi, vďaka nej sa
naučil prekonávať obrovský strach, ktorým trpel a ustúpili mu v poslednom období nočné desy. Elie s
V. spáva, je to preňho terapeutická pomôcka a vytknúť jej, že raz za rok V. psovi kúpila granule a inak
jej nosila mäso z bitúnku zadarmo a pritom zabúdať, že v roku 2008 otec neplatil na V. výživné, za to,
že sa staral o svojho psa Zubyho a nemohol chodiť za V., lebo jeho pes bol chorý, preto to považuje

za irelevantnú námietku. Konštatovala, že pokiaľ by otec mal záujem o syna, tak by sa s ním stýkal, bol
by zainteresovaný do jeho života a tým, že jej vytýka veci vytrhnuté z kontextu poukazuje len na to, že
absolútny záujem o syna nemá. Uviedla, že sa vzdal dobre plateného miesta, na ktorom mu bol v októbri
2017 zvýšený plat na 2.170 €, súd to posudzoval vo svetle toho, čo otec vo svojom odvolaní nespomína,
že od roku 2015 popri zamestnaní aj podnikal a v máji 2018 prepísal svoj podiel vo firme na manželku,

následne odišiel zo zamestnania a prihlásil sa na úrade práce ako nezamestnaný. Manželka stíha popri
prvom zamestnaní mať aj druhé zamestnanie a ešte aj podnikať. Za tri roky podnikania otec mal do mája
2018, kedy vlastnil 50 % podiel firma vykazovala stratu t.j. na úkor výživného podporoval tri roky svoje
nefunkčné podnikanie, kde v máji v roku 2017 dosiahla firma stratu - 5.136 € a súd pri rozhodovaní o
zvýšení výživného určite vzal do úvahy aj tento fakt, že otec dokázal zo svojho platu za tri roky platiť

stratové podnikanie, a preto jeho argumentácia o príjmovej nedostatočnosti je účelová. Hlavnú knihu,
ktorú otec predložil súdu ako fakt za rok 2015 vytlačenú 29.4.2016 nachádzajúcu sa na č.l. 174 a 177
listu spisu, kde na č.l. 175 na analytickom účte 343 ako daň z pridanej hodnoty uvádza položky len za
mesiac október a november ale na súvsťažnom analytickom účte 604 tržby za tovar na č.l 177 uvádza
aj položky za mesiac december. Konštatovala, že nie je možné, aby na súvsťažných účtoch, kde sa

tovar predáva s DPH a teda sa musí kumulovať aj DPH na súvsťažnom účte 343 aby v hlavnej knihe
uvedené nemal a keďže v tom čase bola otcova firma mesačným platcom DPH až k 25.1.2016 mali byť
aktualizované údaje o DPH a keďže tlačil knihu až v apríli 2016, jednoznačne z toho vyplýva, že nešlo o
časový posun bez spracovania účtovníctva, ale z toho vychádza jediný záver, že kniha bola pozmenená
aby vykresľovala v tom čase zlý hospodársky výsledok firmy, a preto takýto falšovaný dokument má súd

vyhodnotiť ako nepravdivý. Navyše v čase, keď z 84.000 € hypotéky za byt v roku 2013 sa zaviazal na
157.000 € hypotéku v roku 2016 to vyznieva ako argument otca, že sa potreboval venovať synovi kvôli
zlým výsledkom v škole ako zavádzajúci. Vyslovila názor, že súd posudzoval nielen príjmové pomery,
ale aj majetkové pomery otca, pričom maloleté dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Konštatovala, že komunikácia medzi otcom a synom je sporadická, napríklad v decembri 2018 sa so

synom nekontaktoval. Konštatovala, že preukázala, že v roku 2016 príjem celej rodiny bol 420 € zo
zamestnania, 47 € prídavky na deti, sirotský dôchodok staršieho syna 127 €, 240 € výživné a 33 €
kompenzácia dopravy, čo v úhrnnej sume činí 867 €. V roku 2018 zvýšením sirotského dôchodku a
kompenzácii a prídavkov dostala naspäť celú daň zo závislej činnosti zaplatenú ako preddavky, mala
mesačný rozpočet cca 940 € a do toho rozpočtu sa musela zmestiť. Zdôrazňuje, že pri starostlivosti

o maloleté deti jej vypomáhajú rodičia, obaja chorí a na dôchodku tým, že uhrádzajú celé náklady
na bývanie a deťom, najmä staršiemu synovi dávajú peniaze, keď odchádza na internát, aby si mal
za čo kúpiť jesť, pretože zo sirotského mu uhrádza len stravu na internáte a ubytovanie. Považuje
argumentáciu otca v odvolaní vo všetkých bodoch za spornú a v mnohých za nepravdivú, účelovú a
vytrhnutú z kontextu.

10. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky konštatoval, že matka sama vo svojom podaní zo dňa 25.4.2019
konštatovala, že rozsudok jej bol doručený 5.4.2019 a v takomto prípade lehota na podanie bola dňa
20.4.2019 sobota v zmysle ust. § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak posledný deň lehoty pripadne
na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Najbližší

nasledujúci pracovný deň bol 23.4.2019, t.j. utorok, nakoľko 22.4.2019 bol deň pracovného pokoja -
Veľkonočný pondelok. Preto navrhol odmietnuť odvolanie matky podľa § 386 písm. a/ CSP. Konštatoval,
že matka nie je subjektom oprávneným na podanie odvolania. Opätovne poukázal na to, že tvrdenia
matky o zhoršenom zdravotnom stave maloletého, resp. o jeho ťažkom zdravotnom postihnutí neboliv konaní preukázané, preto považuje tvrdenia matky za účelové a zavádzajúce. Vyslovil názor, že bez
riadneho vykonania dokazovania na takých nepreukázaných tvrdeniach nemožno založiť tak vážne
rozhodnutie, akým je zvýšenie výšky výživného o 40 %. Matka sa snaží vytvoriť dojem opodstatnenosti

zvýšenia výživného, avšak v konaní bolo nariadené dokazovanie za účelom objektívneho zhodnotenia
zdravotného stavu maloletého a nebola predložená žiadna lekárska správa posudzujúca zdravotný
stav maloletého. Komplexný posudok maloletého zo dňa 1.7.2014 nie je zdravotným posudkom
maloletého a dokonca ani lekárskou správou, ktorá by konštatovala zdravotný stav maloletého, ale
bol vypracovaný na účely posúdenia peňažnej kompenzácie za zdravotné postihnutie a nepreukazuje

zmenu skutkového stavu na strane maloletého. Komplexný posudok je zo dňa 1.7.2014 a druhý výrok
rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa o bežnom výživnom v sume 240 € nadobudol právoplatnosť
28.7.2014, t.j. po dátume vyhotovenia komplexného posudku. Vyšetrenie mal. V. sa uskutočnilo pred
1.7.2014 a nové okolnosti boli súdu známe v čase, keď rozhodoval o výške bežného výživného.
Komplexný posudok namieta, pretože je nepravdivý, neaktuálny a nepoužiteľný pre účely preukázania
potreby zvýšenia výživného. Navyše konštatoval, že v oblasti mobility a orientácie maloletý nemá

vážnejšie obmedzenia a požadovaný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla sa nenavrhlo.
Nepreukázanie zhoršenia zdravotného stavu maloletého potvrdila aj samotná matka ktorá uviedla, že
poplatok za analýzu v sume 70 € platil otec, ktorému výsledky poskytla, na základe tejto analýzy začali
maloletého suplementovať rôznymi preparátmi, ktoré mali pomôcť chelácii ťažkých kovov z tela a na
základe celoročnej suplementácie sa syn zbavil nočnej enurézy, ktorou trpel od piateho do dvanásteho

veku života a stav má stabilizovaný. Tvrdenia matky o nemožnosti styku s maloletým pri jeho stave a
psychickom rozpoložení, kedy styk nemožno vynucovať ani určiť jeho termíny akokoľvek pevne, nemajú
oporu vo vykonanom dokazovaní ani v dosiahnutom vzdelaní matky, ktorá sa nevie vyjadriť k tomu,
aký vplyv na maloletého by malo stretávanie s otcom v pravidelnom kontakte a súd neuskutočnil jediný
rozhovor s maloletým ani prostredníctvom kolízneho opatrovníka. Poukázal na to, že v konaní nebolo

vykonané dokazovanie za účelom aktuálneho, komplexného a predovšetkým objektívneho posúdenia
zdravotného stavu maloletého, preto vyjadrenie matky o opodstatnenosti navýšených nákladov na
zdravotný stav maloletého sú bez dôkaznej váhy až do času znaleckého alebo odborného ustálenia
odpovedí na podstatné otázky v konaní. Uviedol, že v zmysle ustálenej súdnej praxe sa za opodstatnenú
zmenu pomerov považuje zmena v dôsledku plynutia času troch rokov od poslednej úpravy. Matka

podala návrh po 9 mesiacoch od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P
42/2013-488 zo dňa 2.4.2014 a nepreukazuje opodstatnenú zmenu pomerov, preto postup matky
považuje za šikanózny a opakovane bez reálneho základu iniciuje súdne spory. Namieta rozpis nákladov
vynaložených matkou na mal. V., konkrétne zdravotné náklady v sume 956,89 €, za rok náklady na auto
4.784,80 €, pričom na auto, ktoré je napísané na V. dostali štátny príspevok 4.000 €, platia havarijné

poistenie209,72€,PZP80,15€,zaregistráciuzaplatili33€,zimnépneumatiky400€,pričommaloletého
treba neustále voziť a nie je možné, aby používal MHD, pretože nie je schopný sa hromadne prepravovať
bez toho, aby bol na to psychicky pripravený, aj vzhľadom k tomu im bol daný príspevok na auto z
úradu práce, pričom z komplexného posúdenia, ktorým matka odôvodňuje potrebu zvýšenia výživného
vyplýva, že maloletý v zmysle § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 nie je odkázaný na individuálnu prepravu

osobným motorovým vozidlom a z uvedeného dôvodu podľa § 34 citovaného zákona peňažný príspevok
požadovaný matkou na kúpu osobného motorového vozidla nenavrhuje.

11.Matkapodalastanoviskokvyjadreniuotcaauviedla,žezotrvávanaodvolaníajvyjadreníkvyjadreniu
otca. Konštatovala, že odvolanie podala riadne a včas a v zákonom stanovenej lehote. Lehota na

podanie odvolania 15 dní od doručenia rozsudku bola splnená, keďže podanie urobila 23.4.2019,
ktorý bol prvým pracovným dňom po uplynutí lehoty ku dňu 20.4.2019 (sobota), pričom nasledujúci
pondelok bol štátnym sviatkom a pripája aj prílohu, konkrétne potvrdenie pošty o podaní odvolania
dňa 23.4.2019. Popiera tvrdenia otca, že nebolo preukázané zdravotné postihnutie mal. V., keďže
doložila všetky potvrdenia o tom, že maloletý je ťažko zdravotne postihnutý, a preto tvrdenia otca o

zdravotnomstavemaloletéhopovažujezazavádzajúce.Uviedla,ževpriebehukonaniaprvoinštančného
súdu, ako aj v rámci konania, ktoré prebiehalo súbežne ohľadne mal. V. sp.zn. 11P 106/2016 pripojila
všetky lekárske správy a komplexný posudok. Relevantné pre toto konanie, v ktorom sa po prvýkrát
rozhodovalo o miere funkčnej poruchy maloletého, jednalo sa o komplexný posudok zo dňa 1.7.2014
a za týmto posudkom nasledoval celý rad ďalších posudkov podľa žiadostí, ktoré podali na jednotlivé

kompenzácie. Uviedla, že komplexný posudok podala spolu s návrhom. Kompenzácia sociálneho
dôsledkuťažkéhozdravotnéhopostihnutiajezmierneniealeboprekonaniesociálnehodôsledkuťažkého
zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním
sociálnych služieb podľa osobitného predpisu. Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia jeznevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s
fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok.
Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 % a je to

nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby,
ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
Posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu, sociálny pracovník príslušného
orgánu a iný prizvaní odborníci a lekárska posudková činnosť je hodnotenie a posúdenie zdravotného
stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby. Určovanie funkčnej

poruchy, posudzovanie sociálnych dôsledkov v oblasti kompenzácii posudzovania jednotlivých druhov
odkázanosti, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať
opatrovanie, posudzovanie fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím a lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu,
ktorý pri vykonávaní posudkovej činnosti spolupracuje s lekárom so špecializáciou v špecializačnom
odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý

poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast. Uviedla, že pri výkone lekárskej
posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu pre účely kompenzácie
na účely preukazu na účely parkovacieho preukazu a posudkový lekár požiada poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti o kompenzáciu lekárskeho nálezu a lekársky nález nesmie byť starší ako 6 mesiacov.
Uviedla, že predložením komplexného posudku o miere funkčnej poruchy 50 % a uznania za osobu s

ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré predložila spolu s návrhom na zvýšenie výživného dostatočne
preukázala zdravotný stav maloletého a ďalej nutne nepotrebovala predkladať čiastkové lekárske správy
od jednotlivých odborníkov. Navyše do konania predložila aj jednotlivé lekárske správy od špecialistov,
dokonca aj z liečebných kúpeľov, na ktorých sú taxatívne vymenované synove diagnózy, doložila
všetky gastroenterologické správy, správy z kúpeľných pobytov. Uviedla, že zdravotný stav maloletého

nie je primeraný jeho veku a je vo vzťahu k bežným činnostiam v porovnaní s deťmi v jeho veku
výrazne obmedzujúci a limituje ho, čo v celom rozsahu musí ona kompenzovať. Argumentácia otca,
že komplexný posudok je nepravdivý, je ťažko hodnotiť, či on je ten jediný, kto určuje pravdivosť
alebo nepravdivosť rozhodnutí posudkových lekárov a dôkazom jeho vyjadrenia je to, že neustále
vytrháva veci z kontextu, uvádza lži a prezentuje ich ako nesporné fakty, pričom skutočné fakty prekrúca.

Konštatovala, že synov stav je stabilizovaný, ale zdravý nie je a nikdy nebude a nikdy nebude môcť
viesť život ako zdravý človek. Pervazívna vývinová porucha je celoživotná, v súčasnosti maloletý ide
do puberty a niektoré jeho zdravotné problémy sa stávajú vypuklejšími. Uviedla, že nie raz aj na
pojednávaniach vyzývala otca, aby sa podieľal na synovej liečbe, aby jej pomohol s hľadaním cesty
ako mu pomôcť, aby navrhol spôsob liečby, dohodol odborníkov, konzultácie, vyšetrenia, avšak otec jej

nikdy v ničom nepomohol, iba ju napádal na súdnych pojednávaniach a spochybňoval synov zdravotný
stav. Aktuálny stav je mierne zlepšený, niektoré prejavy ustúpili, zlepšilo sa sociálne fungovanie, ale
maloletý nie je schopný samostatnej existencie, vyžaduje neustálu prítomnosť školského asistenta a
doma si rodina zvykla na potrebu a rôzne opatrenia ohľadne jeho fungovania. Lekárske správy súdu
predkladala ona, keďže otec o syna neprejavuje záujem ani po jej niekoľkonásobných žiadostiach o

pomoc. Uviedla, že otec opakovane konštatuje, že ona ako matka nič nepreukázala, pričom uvádza
nepravdivé tvrdenia, o maloletého javí minimálny záujem a nekomunikuje s ním takmer vôbec. Tvrdenia
otca ohľadne jej dosiahnutého vzdelania vo vzťahu k stretávaniu sa otca s maloletým nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, pretože v závere okresný súd neuskutočnil jediný pohovor s maloletým
ani prostredníctvom kolízneho opatrovníka, ktorý mu bol ustanovený, čím vlastne otec obvinil súd,

že si nesplnil svoju zákonnú povinnosť, neskúmal pomery na strane dieťaťa, pričom maloletý bol na
pohovore u Mgr. W. ešte v roku 2016 a táto kolízna opatrovníčka o tom podala správu a dokonca pred
následným pojednávaním sa o tom s otcom pred súdnou sieňou zhovárala, a uviedla, že maloletý sa
s ním stretávať chce, čo rovnako povedala aj počas pojednávania a dôkazy sa nachádzajú v spise.
Nikdy otcovi v styku nebránila, niekoľkonásobne ho žiadala, aby sa zaujímal o svoje dieťa, poskytla

mu telefónne číslo, e-mailovú adresu. Od roku 2013, kedy na stretnutie maloletého priviezla, otec sám
nevykonal jediný úkon, aby sa s maloletým stretol. Maloletý bol sklamaný zo správania otca a mal
určité obdobia, keď o ňom nechcel ani počuť, lebo ho sklamal, keď mu sľúbil, že sa s ním stretne,
alebo mu pošle darček a nakoniec sa tak nestalo. Poukázala na to, že zmena pomerov v tomto prípade
nastala zmenou zdravotného stavu maloletého vo vzťahu k jeho mimoriadne zmeneným zdravotným

ťažkostiam. Preukázala v priebehu prvoinštančného konania, že musela zabezpečiť prostriedok na
prepravovanie maloletého a vynaložiť finančné prostriedky na jeho kúpu a navyše auto bolo maloletému
priznané ako príspevok. Náklady dieťaťa za uplynulé roky rozpísala podrobne, vyčíslila pri každom
svojom podaní, pri stanovení diagnózy vynakladala finančné prostriedky na benzín, keďže často chodilina lekárske vyšetrenia po celom východnom Slovensku, vynakladala ich na V. športové a záujmové
aktivity, aby bol edukačne a psychologicky usmerňovaný a náklady sa zvýšili aj na stravu, keďže z
bežnej vegetariánskej stravy museli prejsť na špecificky upravenú stravu a podľa toho nakupovať aj

potraviny, ktoré niekoľkokrát sa menili a obmieňali po konzultácii a usmernení s gastroenterológom.
Poprela, že by si započítala svoje náklady do odôvodnených nákladov maloletého, čo považuje za
nepravdivé, pretože ona osobitné nákupy nerobí pre syna, nakupuje spoločne pre seba a svojich
dvoch synov. Pokiaľ ide o iné položky, tie nesúvisia s tým, že občas pre ňu robí nákup iný príbuzný,
avšak tieto nákupy ona uhradiť musí. Je neprimerané od nej požadovať, aby vo vzťahu k maloletému

viedla osobitné domáce hospodárenie a mnohé potraviny, ktoré pre neho zabezpečuje, je potrebné
spotrebovať rýchlo a tie sa spotrebúvajú spoločne. Otcom namietané niektoré položky, ktoré údajne
mala zakúpiť pre seba, tak presne špecifikovala spôsob jej účtovníctva, z čoho jednoznačne vyplýva,
že účtenky kopírovala v celku, nevystrihávala z nich V. položky a keďže ich predkladala celé, tak ako
boli, mal ich otec poriadne preštudovať a porovnať s výstupmi z účtovníctva. Účtenky sú k dispozícii,
výšku jednotlivých položiek si mohol napísať a dohromady spočítať. Poprela, že by sa dobrovoľne

vzdala zamestnania, pričom otec popri svojich možnostiach sa vzdal reálne dobrého príjmu, zmenil
zamestnanie, pričom vo vyjadrení zásadne inštruuje ju ako matku starajúcu sa o ťažko zdravotne
postihnuté dieťa aby svoj príjem zvýšila, keďže osobne sa o dieťa stará, zabezpečuje chod domácnosti,
venuje maloletému všetok svoj čas, pričom z jeho podaní a z konania je zrejmé, že jeho pomery a
podmienky to dovoľujú. Poukázala na to, že otec uvádza svoje hodnotenie jej situácie, ktorá sa sama

neustále stará o maloletého, vychováva ho, prispôsobuje mu život, investuje do neho všetok svoj čas,
pričom otec hodnotí tento stav ako stav umožňujúci jej vylepšiť živobytie, pričom on sám účelovo zmenil
zamestnanie, ponížil svoj príjem. Z podaní otca a z jeho konania je zrejmé, že jeho pomery a podmienky
dovoľujú, aby na výživu a výchovu maloletého prispieval tak, aby kompenzoval svoju neprítomnosť
a neúčasť na výchove maloletého a jeho vyživovaní, no účelovo sa plneniu vyživovacej povinnosti

zodpovedajúcej potrebám maloletého vyhýba. Konštatovala, že lepšie zamestnanie a ani len ponuku
lepšieho zamestnania nemala, takže ho ani prijať nemohla a nemohla sa ho ani vzdať na rozdiel od
otca. Pokiaľ otec poukazoval na jej zdravotný stav, kde v lekárskej správe je nález, diagnostický záver a
prognóza ochorenia, tak v súvislosti s nimi vyslovila názor, že diagnostický záver lekára je dostatočným
preukázaním zdravotného stavu a otec ani jeho právna zástupkyňa nemajú relevantné vzdelanie na to,

aby mohli posudzovať jej zdravotný stav, prípadne synov. Vyslovila názor, že zdravotný stav staršieho
otcovho syna nemal byť účelom dokazovania, konkrétne, že maloletý mal laktózovú intoleranciu, o
čom je potrebné predložiť lekársku správu a taktiež je potrebné predložiť výpis zo žiackej knižky alebo
vysvedčenie o školských výsledkoch mal. W., pre ktorý musel otec ukončiť pracovný pomer vo firme
Dell s.r.o. a prepísať podiel vo firme Pressburg SHOEMAKERS s.r.o. na manželku, a preto ani nemohol

vôbec pracovať, keďže maloletý bol dopoludnia v škole a popoludní na futbale, ako sám uviedol vo
svojich výdavkoch na maloletého syna W.. Otec neuviedol podľa jej názoru žiadne relevantné tvrdenia k
preukázaniu jeho ekonomickej situácie, a preto zotrváva na svojich tvrdeniach ktoré predložila. Ohľadne
dlžného výživného poukázala na to, že otec v roku 2017, keď bol zamestnaný vo firme Dell s.r.o. si mohol
odkladať finančné prostriedky na eventuálne zaplatenie dlhu v konaní na zvýšenie výživného, a preto

neobstojí jeho argument, že zvýšenie výživného by malo byť pre neho likvidačné, pretože nezodpovedal,
ani nepreukázal fakt, prečo v roku 2015 financoval stratové podnikanie Pressburg SHOEMAKERS s.r.o.,
za roky 2015, 2016, 2017 vykazoval stratu, za rok 2018 len minimálny zisk 388 €, pričom spoločnosť,
ktorú na manželku prepísal v máji 2018 nemá žiadnych zamestnancov a aj tak vykonáva činnosť, teda
nejaká osoba bez zamestnaneckého alebo iného obdobného pomeru vykonáva činnosť, ktorá prináša

výnosy firme. Taktiež otec nezodpovedal, prečo financoval stratové podnikanie od roku 2015 do 2017
keď bol konateľom firmy, naakumuloval stratu 11.450 € a finančné prostriedky vynaložil namiesto na
platbu výživného na pokrytie straty v podnikaní a zároveň okrem vyrobenej straty do podnikania vložil
svoje peňažné prostriedky minimálne v sume 12.000 €. Vyslovila názor, že výživné má prednosť pred
akýmikoľvek inými nákladmi a pri posudzovaní faktu o otcových možnostiach a schopnostiach by tento

fakt mal byť vzatý v úvahu. Ohľadne finančnej situácie ktorú vykazuje otec ako nedostatočnú poukázala
na to, že otec bol schopný tri roky od prvej hypotéky na byt kúpiť si dom v P. J. a k 84.000 € hypotéke
z decembra 2013 na byt mu pribudla 157.000 € hypotéka z jari 2016 na dom, pričom byt predal až v
auguste 2016, teda v tom istom období platil dve hypotéky súčasne a obýval len jednu nehnuteľnosť,
preto vyslovila názor, že otec si zariadil luxusnejšie bývanie aj na úkor výživného pre maloletého, pričom

mal a mohol zabezpečovať rovnaké životné podmienky pre všetky svoje deti, teda ja pre V.. Súhlasí s
otcom, že súdom neboli preskúmané všetky relevantné skutočnosti, najmä neboli podrobne preskúmané
finančné a majetkové pomery otca a dotazuje sa, prečo si na byte na F. č. XX v O. stále ponechaltrvalý pobyt, a prečo má firma Pressburg SHOEMAKERS s.r.o. aj v súčasnosti, ktorá je už prepísaná na
manželku, taktiež sídlo na adrese F. č. XX, teda v byte, ktorý údajne predal.

12. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

13. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Podľa § 388 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil

skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine, ale nesprávne ich aplikoval na zistený
skutočný stav a takto dospel k nesprávnemu záveru o existencii podstatných a trvalých zmien pomerov
odôvodňujúcich zmenu rozhodnutia o výživnom oproti predchádzajúcej úprave vyživovacej povinnosti
otca k mal. V. M..

16. K odvolacím námietkam rodičov odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí
právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením
dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie
návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a
ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne

za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté
v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O
svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by
sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo
význam. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami

účastníka konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

17. Pokiaľ rodičia namietajú nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd poznamenáva,
že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy,
pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí

dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený
účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Na druhej strane
je potrebné vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda
týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť
súdne konanie. V konaní na súde prvej inštancie však boli preukázané všetky skutočnosti podstatné

pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o zvýšení výživného, a to v rovnakom rozsahu vo vzťahu k zisteniu
pomerov otca, ako aj matky maloletého. Matka s komplexným posudkom predložila aj lekárske správy
preukazujúce zhoršenie zdravotného stavu maloletého, v dôsledku čoho sú jeho odôvodnené potreby
zvýšené, preto odvolacia námietka otca o potrebe nariadiť znalecké dokazovanie za účelom dôsledného
zistenia jednotlivých diagnóz maloletého je irelevantná, pretože znalecký posudok je len jedným z

dôkazných prostriedkov, ktorý má rovnakú silu ako ostatné dôkazy, nie je možné ho priorizovať a je
potrebné ho hodnotiť ako každý dôkaz jednotlivo, ako aj v súvislosti s ďalšími vykonanými dôkazmi.
Znalcovi zásadne nepatrí vyjadrovať názor na prejednávanú vec, prípadne navrhovať úpravu pomerov
účastníkov konania.

18. Zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie týkajúcich sa
určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom vyplýva, že kritériami určovania rozsahu
výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery
rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho,
aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto

potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na
bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho
záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby,
ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb odstupňovaná a závisípredovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov
dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.
Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla

rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného
stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa
odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je
potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa,
ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Pri určovaní rozsahu vyživovacej povinnosti

je súd povinný prihliadať aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Na strane
povinných, rodičov dieťaťa, súd zisťuje ich reálne príjmy, celkové majetkové pomery, nevyhnutné životné
náklady a prihliada aj na ich ďalšie zákonné vyživovacie povinnosti. Vychádzajúc z uvedených úvah je
potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom.

19. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, že v tomto prípade

došlo k podstatným a trvalým zmenám pomerov odôvodňujúcim zmenu doterajšieho rozhodnutia o
výživnom, keďže v dôsledku veku a rastu maloletého dieťaťa a v tej súvislosti i školskej dochádzky došlo
k nepochybnému zvýšeniu odôvodnených potrieb dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať
obajarodičiaprimeranesvojímmožnostiam,schopnostiamamajetkovýmpomerom.Súdnapraxustálila,
že k zmenám pomerom aj bez ďalšieho dochádza u dieťaťa spravidla prestupom z nižšieho na vyšší

stupeň vzdelávania, prípadne ak nenastanú iné zmeny pomerov v dôsledku plynutia času, ktorý taktiež
súdna prax ustálila ako plynutie približne doby troch rokov, v priebehu ktorých sa menia odôvodnené
potreby dieťaťa, predovšetkým na zabezpečenie stravy, ošatenia, záujmovej a športovej činnosti.

20. Odvolací súd poukazuje na to, že žiaden účinný zákon Slovenskej republiky nezakotvuje pre

povinného rodiča právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je vyučený, ale Zákon o rodine
zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Preto pokiaľ rodič
sa vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu pre svoje maloleté dieťa bez vážneho dôvodu,
je povinnosťou súdu preto jeho príjem posudzovať z jeho potencionálnych možností ktoré mal, ale ich
nevyužil. Zo zásad vyplývajúcich z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že súd musí pri určení

výživného prihliadnuť na to, či povinný neopustil pre neho vhodné zamestnanie poskytujúce mu väčší
príjem, pretože je povinnosťou súdu zabrániť pokusom uniknúť vyživovacej povinnosti tým, že by si
povinný našiel zamestnanie s nízkym platom, resp. takmer so žiadnym v domnienke, že ho následne
nemožno postihnúť. Pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať
a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity

aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu a tým možnosť poskytovania určeného výživného.

21. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok
prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno

od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu maloletému dieťaťu, čo je v súlade
s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie
rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62
ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú
povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného ustanovenia, ktorý zdôrazňuje mieru rodičovskej zodpovednosti

tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť,
to znamená, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Preukazovanie výdavkov povinného
rodiča môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá
dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.
Zároveň je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je zákonná povinnosť, z

čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie
vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené a to aj s predpokladom neustále sa zvyšujúcich potrieb
dieťaťa.

22. Odvolací súd pri rozhodovaní o zvýšení výživného dôsledne porovnal pomery v čase

predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi na strane účastníkov so súčasnými pomermi
a zisti, že od predchádzajúcej úpravy výživného uplynulo krátke časové obdobie a matka návrh
na zvýšenie výživného odôvodňovala komplexným posudkom maloletého zo dňa 1.7.2014, ktorý
stanovil mieru funkčnej poruchy mal. V. M. S. na 50 % podľa prílohy č. 3, časť IV.1.c k zákonuč. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a preto sa považuje maloletý za
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudzovanému mal. V. M. S. vyplývajú z ťažkého

zdravotného postihnutia sociálne dôsledky, v oblasti mobility a orientácie sa forma kompenzácie
nenavrhuje, pretože maloletý je schopný so sprievodcom sa premiestniť k vozidlu verejnej hromadnej
dopravy osôb a prostriedku železničnej dopravy. V oblasti sebaobsluhy je odkázaný na opatrovanie,
ktoré je kompenzované príspevkom na opatrovanie a poskytovanie sprievodcovstva. Z komplexného
posudku jednoznačne vyplýva, že ťažkosti maloletého v súvislosti so zhoršeným zdravotným stavom

vyžadujú mimoriadnu náročnosť v starostlivosti o maloleté dieťa, ako aj v rozsahu odôvodnených potrieb
maloletého a na tom nič nemení fakt, že výsledné diagnózy boli prijaté a dieťa bolo uznané za ťažko
zdravotne postihnutú osobu, v dôsledku čoho mal odloženú školskú dochádzku a základnú školu začal
navštevovať od 1.9.2013. Stravovací režim maloletého v dôsledku odporúčania ošetrujúcich lekárov
je zameraný na bezlepkovú diétu, bezlaktózovú diétu v dôsledku histamínovej intolerancie, ktorých
sprievodné symptómy, ktoré sa prejavili u maloletého odôvodňovali zvýšenie odôvodnených potrieb

maloletého, pretože sa zvýšili celkové náklady na zdravotné ošetrenia maloletého, na zabezpečenie
liekov a potravinových doplnkov, pričom z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že maloletý matkou
uvádzané zdravotné problémy mal aj v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výške výživného. Matkou
predložený komplexný posudok slúži na kompenzáciu peňažných príspevkov ťažkého zdravotného
postihnutia v oblasti sebaobsluhy, keďže maloletý je v dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia pri

vykonávaní základných úkonov sebaobsluhy odkázaný na dohľad a usmerňovanie inej fyzickej osoby,
preto je odkázaný na opatrovanie, ktoré je kompenzovateľné peňažným príspevkom na opatrovanie,
nakoľko je z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia odkázaný na sprievodcu, ktoré matka poberala,
konkrétne peňažný príspevok v sume 220 € a kompenzáciu na dopravu poberala matka v sume 33 €. K
zmene pomerov od predchádzajúcej úpravy výživného došlo u matky v tom, že v čase predchádzajúcej

úpravy výživného bola nezamestnaná a v súčasnosti dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 420
€ a rodinné prídavky poberá v sume 47,04 €, daňový bonus 100 €. Keďže mal. V. v dôsledku
zdravotného postihnutia má školou upravený študijný program s poukazom na jeho individuálne potreby,
je potrebné konštatovať, že matka je v dôsledku starostlivosti o mal. V. značne obmedzená pri hľadaní
si adekvátneho zamestnania. Odvolací súd poznamenáva, že vyživovacia povinnosť má niekoľko

foriem a môže byť plnená osobnou starostlivosťou, druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti
je poskytovanie vecných plnení, bývania. Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie
výživnéhoakopeňažnéhopríspevkunauhrádzaniepotriebdieťaťa.Rodič,ktorýsaodieťaosobnestará,
plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení, bývania, stravy, nákupu ošatenia,
zabezpečením zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa

osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určil súd, preto nemožno súhlasiť s námietkou
otca, že matka nevyužíva svoje vzdelanie a schopnosti na dosiahnutie adekvátneho vyššieho príjmu a
je potrebné konštatovať, že táto odvolacia námietka otca je nedôvodná. Taktiež je nedôvodná odvolacia
námietka otca ohľadne nepreukázania zhoršeného zdravotného stavu maloletého matkou lekárskymi
správami, pretože obsahom spisu je preukázané, že matka predložila lekárske správy, konkrétne z

detskej gastroenterologickej ambulancie MUDr. X. G., lekársku správu z kardiologického vyšetrenia,
prepúšťaciu správu z liečenia v Bardejovských kúpeľoch, lekárske správy z psychiatrickej ambulancie
MUDr. I. Y., z ktorých je zrejmý zdravotný stav maloletého a že na odporúčanie gastroenterológa začala
matka vylučovať zo stravy pre maloletého lepkové potraviny, následkom čoho postupne v krvi sa znížili
hodnoty zápalových markerov a naďalej je doporučená bezlepková vegetariánska strava, aj keď celiakia

umaloletéhoneboladiagnostikovaná,apretonemôževzhľadomnastanovenúdiagnózubyťmaloletému
poskytovaná kompenzácia na diétne stravovanie. Pokiaľ otec namietal dôvodnosť absolvovania rôznych
záujmových krúžkových činností a športových aktivít maloletého, ktoré považoval vzhľadom na zhoršený
zdravotný stav maloletého za nedôvodný a prehnaný, odvolací súd sa stotožňuje s konštatáciou
matky, že v začiatku choroby, pokiaľ sa nevykryštalizovali záujmy maloletého jednoznačne a maloletý

mával v noci často nočné mory, tak matka sa ho snažila v priebehu dňa zamestnať a následne po
naštudovaní jednotlivých diagnóz maloletého a rôznych štruktúr jeho výdavkov sa postupne snažila
od niektorých aktivít ustúpiť, čo matke nie je možné vyčítať, ako nemožno vyčítať ani výdavky na
psa pre mal. V., ktorý je v určitom zmysle v súvislosti s ochorením maloletého ako terapeutická
pomôcka. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením súdu prvej inštancie vo vzťahu k možnostiam

a schopnostiam otca plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému v súlade s uplatneným princípom
potencionality vyplývajúceho z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že vzdanie sa
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu musí mať špekulatívny charakter
za účelom pokusu povinného uniknúť vyživovacej povinnosti. Uvedené ustanovenie je však potrebnévztiahnuť aj na prípady, ak sa povinný vzdá bez vážneho dôvodu vhodného zamestnania poskytujúceho
mu väčší príjem alebo iného majetkového prospechu bez toho, aby si v dohľadnej dobe zabezpečil
porovnateľný zdroj príjmu tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Pri určení

výživného je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky
dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný
berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahrňuje aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie
príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Povinnosťou súdu
je vždy prihliadnuť na celkové majetkové pomery a tzv. potencionalitu príjmu povinného, t.j. k zjavne

nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí,
ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť,
nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Väčšiu výpovednú hodnotu má pri
určovaní a zisťovaní potencionality príjmu aj zistenie potenciálnej životnej úrovne, ktorá je limitovaná
okremmajetkovýchpomerovajfinančnýminárokminauspokojovaniepotriebpovinnéhorodiča,vdanom
prípade otca, ktorý ako rodič má maloleté dieťa sústavne sa pripravujúce na budúce povolanie, ktoré nie

je schopné samé sa živiť, preto je povinný s využitím svojich subjektívnych vlastností, najmä vzdelania,
pracovných skúseností organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálne možnosť plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v
prípadochjednoznačnéhopreukázaniatakéhodôležitéhodôvodu,ktorývznikolobjektívnebezzavinenia
povinného. Konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v dôsledku objektívnych príčin

ním nezavinených) vzdal doterajšieho výhodného zamestnania (s vyšším príjmom) a zamenil ho za
zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods. 1 druhá veta Zákona o rodine),
nemôže byť na úkor oprávneného dieťaťa. Otec maloletého v čase predchádzajúcej úpravy pracoval ako
finančný analytik vo firme Dell, s.r.o. a jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol 1.450,- EUR. Poberal
aj rodičovský príspevok vo výške 203,- EUR. Otec maloletého si založil firmu Pressburg Shoemakers,

s.r.o., kde bol 50% spoločníkom spolu s X. J. F.. Otec pracoval vo firme Dell, s.r.o. do 29. 5. 2018
ako finančný kontrolór. Mal na starosti obchodné záležitosti jedného segmentu týkajúce sa Európy a
Ázie. Kontroloval náklady spoločnosti z pohľadu prevádzkového účtovníctva. Pracoval od 20.1.2016
a jeho priemerný čistý mesačný zárobok bol v priemere 1.483,- EUR. Okrem toho je spoluvlastníkom
firmy Pressburg Shoemakers, s.r.o., kde je jeho ďalším spoločníkom osoba žijúca v USA. Podarilo sa

im predať za rok 2015 aj 2016 asi polovicu zásob, ale keďže spoločnosť bola len v začiatkoch, zisk
nevykázali žiadny, resp. ani jeden zo spoločníkov nemal vyplatenú žiadnu odmenu. Utŕžené peniaze
investovali do nákupu nového tovaru. Mesačne platia účtovníka, ktorý poberá 180,- EUR. Ďalšie peniaze
dávali na určitý marketing súvisiaci s propagáciou na trhu. Podali daňové priznanie za rok 2015, kde je
uvedené, že výsledok hospodárenia bol mínus 392,01 EUR. Súčet výnosov z hospodárskej činnosti bol

4.332,72 EUR, ale náklady na hospodársku a finančnú činnosť boli vo výške 4.724,73 EUR. V súčasnosti
je otec evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci. V
potvrdení o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti a ročného zúčtovania preddavkov na daň za
rok 2017, je uvedené, že úhrn zúčtovaných a vyplatených príjmov zo závislej činnosti je 28 559,24 Eur,
základ dane je 24 732,56 Eur, na manželku je zníženie základu dane o 2 572,- Eur, zdaniteľná mzda

je 22 160,12 Eur. Daň zaplatil vo výške 4 210,- Eur a preddavky na daň vo výške 4 026,46. Otec šesť
mesiacov v čase, keď bol na rodičovskej dovolenke poberal materskú dávku vo výške 819,- EUR. V
roku 2015 mal otec čistý mesačný príjem 1 745,66 EUR, v roku 2016 to bolo 1 134 EUR, v roku 2017
to bolo 1 846,66 EUR. Otec a jeho a jeho manželka už v čase, keď mali dve maloleté deti, z ktorých
starší syn je školopovinný, pracovali vo veľkých korporáciách, ktoré ich nútili byť v zamestnaní dlho

do popoludňajších hodín, na čo ich starší syn doplácal. Nemali čas venovať sa mu pri jeho školských
úlohách a kontrolovať jeho domáce práce a dieťa začalo mať v škole veľké problémy. Keďže manželka
mala vyšší príjem, rozhodol sa otec, že ostane aspoň na pol roka so synom doma, aby mu mohol v
štúdiu pomáhať. Preto je aj nezamestnaný od mája 2018. V súčasnosti jeho manželka zarába 2 100,-
Eur a on dostáva od štátu 935,- Eur a bude tieto peniaze dostávať 6 mesiacov. V septembri 2013 sa im

narodilo druhé dieťa Q., manželka s ním bola na materskej dovolenke do marca 2016. Po jej nástupe do
zamestnania od marca asi pol roka bol otec na rodičovskej dovolenke so synom a poberal rodičovský
príspevok vo výške približne 230,- Eur. Manželka otca začala pracovať v spoločnosti MSC Slovakia od
februára/2015, kde zarába okolo 1.900,- EUR mesačne. V roku 2016 bol jej priemerný čistý mesačný
príjem vo výške 2 259,25 EUR. Z opisu mzdových listov pani B. V. súd zistil, že príjem manželky otca

maloletého v čistom bol vo februári 2018 703,- EUR, 703,- EUR v marci 703,- EUR v apríli 703,- EUR, v
máji 934,- EUR, v júni 703,- EUR, v júli 469,- EUR, v auguste 703,- EUR, v septembri 469,- EUR. V roku
2017 boli príjmy v januári 522,- EUR, vo februári 175,- EUR, ďalej 694,- EUR, 522,- EUR, 175,- EUR,522,- EUR, v septembri 522,- EUR, v októbri 694,- EUR, v novembri 694,- EUR, v decembri 702,- EUR.
V roku 2016 v novembri to bolo 489,- EUR, v decembri 489,- EUR.

23. Odvolací súd po porovnaní pomerov účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného, ako
aj ich aktuálnych dokazovaním preukázaných pomerov dospel k odlišnému záveru ako súd prvej
inštancie ohľadne zmeny pomerov na strane maloletého, a to s počiatkom, nakoľko k podstatnej a trvalej
zmene pomerov došlo u maloletého v súvislosti s nástupom na druhý stupeň základného vzdelávania,
ktorú skutočnosť aj ustálená súdna prax považuje za výraznú zmenu v tých okolnostiach, ktoré boli

podkladom rozhodnutia o výživnom, ako aj nárast odôvodnených potrieb oprávneného maloletého
dieťaťa za obdobie 3 rokov od predchádzajúcej úpravy výživného minimálne s jeho vekom a tomu
zodpovedajúcemu vývinu a predovšetkým jeho zdravotným stavom, nakoľko mal. V. M. je dieťa s ťažkým
zdravotným postihnutím, pričom tento nepriaznivý zdravotný stav maloletého v konečnom dôsledku
neumožňuje matke zvýšiť si svoj mesačný príjem a s prihliadnutím aj na ďalšiu vyživovaciu povinnosť
matky dospel k záveru, že boli splnené zákonné kritériá pre zvýšenie výživného, ktoré podľa § 388

CSP zvýšil v rozsahu na 340 € mesačne od nástupu maloletého na druhý stupeň základnej školy.
Odvolací súd takto dospel k záveru, že zmeny pomerov, ktoré nastali u rodičov, ako aj ich detí sú
vzájomne vyvážené a neodôvodňujú určenie iného rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému
dieťaťu s poukazom na to, že uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletých detí je vždy limitované
možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, v danom prípade otca, u ktorého napriek

tomu, že pri zvyšovaní výživného bolo potrebné vychádzať z potencionality príjmov, avšak okrem mal.
V. M. má aj ďalšie dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, ktorých odôvodnené potreby taktiež
vekom narastajú a tiež je potrebné k nim prihliadnuť.

24. Podľa ust. § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,

ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

25. V dôsledku zmeny rozhodnutia o zvýšení výživného odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o dlžnom výživnom, taktiež súvisiaci výrok o trovách konania a v rozsahu zrušenia
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie so zreteľom na to, že odvolací súd nemal poznatky o

tom, či a v akom rozsahu otec platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie.

26. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v naznačenom smere,
prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným a bude povinnosťou súdu prvej inštancie opäť
rozhodnúť o dlžnom výživnom pre mal. V. M., ktoré v danom prípade predstavuje rozdiel medzi pôvodne

určeným výživným 240 SK a súčasným 340 €, ako aj o spôsobe jeho zaplatenia, presne špecifikovať,
ako dospel k sume dlžného výživného, ktoré plnenia otca započítal do dlhu na výživnom, zistiť dôsledne
skutočný stav v naznačenom smere, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným (§ 35
CMP), zistený skutočný stav veci posúdiť podľa príslušných ustanovení Zákona o rodine, opäť vo veci
rozhodnúť v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotiť dôkazy jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a

následne svoje rozhodnutie jednoznačne odôvodniť v súlade s § 220 ods. 2 CSP tak, aby rozhodnutie a
úvahy, ktorými sa riadil pri rozhodovaní boli spätne preskúmateľné a boli logicky správne a presvedčivé.

27. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3: 0 (ust. § 393 ods. 3 druhej vety
CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).