Rozhodnutie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. január 2010

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/143/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5808203207
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 01. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2010:5808203207.8

Rozhodnutie

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobkyne: S. G.,
J.. XX.XX.XXXX, bytom L. XX, právne zastúpená: JUDr. Pavol Dlhopolček - advokát, so sídlom Žilina,
Republiky 30, proti žalovanému: PRIMULA, s.r.o., Zuberec 373, IČO: 31 603 521, právne zastúpený:
JUDr. Peter Tonhauser - advokát, so sídlom Banská Bystrica, Námestie SNP 17, v konaní o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I/ Okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30. 06. 2008 zo strany žalovaného je n e p l a t n é .

II/ Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 01. 07. 2008 do doby
opätovného prideľovania do práce vo výške 1 264,80 EUR brutto mesačne spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,5 % od 01. 09. 2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 8,5 % zo sumy 1246,80 EUR od
01. 10. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 7,5 % zo sumy 1246,80 EUR od 01. 11. 2008 do

zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5 % zo sumy 1246,80 EUR od 01. 12. 2008 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 6,5 % zo sumy 1246,80 EUR od 01. 01. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5 %
zo sumy 1246,80 EUR od 01. 02. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5 % zo sumy 1246,80
EUR od 01. 03. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5% zo sumy 1246,80 EUR od 01. 04. 2009
do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5 % zo sumy 1246,80 EUR od 01. 05. 2009 do zaplatenia, s

úrokom z omeškania 6,5 % zo sumy 1246,80 EUR od 01. 06. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
6,5 % zo sumy 1246,80 EUR od 01. 07. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5 % zo sumy
1246,80 EUR od 01. 08. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5 % zo sumy 1246,80 EUR od
01. 09. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5% zo sumy 1246,80 EUR od 01. 10. 2009 do
zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5% zo sumy 1246,80 EUR od 01. 11. 2009 do zaplatenia, s úrokom
z omeškania 6,5% zo sumy 1246,80 EUR od 01. 12. 2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 6,5%

z sumy 1246,80 EUR od 01. 01. 2010 do zaplatenia.

III/ V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

IV/ O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou, doručenou súdu dňa 11. 08. 2008, doplnenou dňa 18. 05. 2009 sa žalobkyňa domáhala,

aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 30. 06. 2008 zo strany žalovaného
je neplatné, pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 01. 12. 1997 naďalej trvá, a že
žalovaný je povinný poskytnúť žalobkyni náhradu mzdy za obdobie od 01. 07. 2008 do doby opätovného
prideľovania práce vo výške 1264,80 EUR mesačne s úrokom z omeškania, ktorého výška je uvedená
vo výrokovej časti rozsudku, od
31. 08. 2008 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 01. 12. 1997

uzavrela žalobkyňa pracovný pomer u žalovaného na dobu neurčitú od01. 12. 1997 na výkon práce V. s.r.o. s miestom výkonu práce - Hotel PRIMULA Zuberec. Mzda
bola dojednaná na 9800,- Sk spolu s poskytnutím bytovej jednotky s výškou nájmu 1000,- Sk
mesačne, ktorá mala byť zrážaná pri výplatách mesačných odmien za prácu. Ostatné dohodnuté

podmienky boli upravené dodatkom č. 1 zo dňa 01. 10. 2000, na základe ktorého došlo k úprave
základného platu na sumu 13000,- Sk a prémie do výšky 40%, od dátumu 01. 01. 2001. Dňa
30. 06. 2008 na valnom zhromaždení žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobkyne doručené
okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného s odôvodnením, že žalobkyňa závažným
spôsobom porušila pracovnú disciplínu a to tým, že spôsobila schodok na peňažných prostriedkoch v

pokladni zamestnávateľa - žalovaného, ktoré mali byť žalobkyni zverené žalovaným, čo mal preukázať
inventúrnym súpisom ku dňu 31. 05. 2008. Ako ďalšie dôvody žalovaný uviedol:
- neodvedenie poistného na zdravotné poistenie príslušným zdravotným poisťovniam za mesiace marec
a apríl 2008
- údajné vydanie nesprávneho pokynu účtovníčke spoločnosti, podľa ktorého účtovníčka nezaúčtovala
všetky odpisy za rok 2007, v dôsledku čoho zamestnávateľ - žalovaný zaplatil vyššiu daň z príjmu

fyzických osôb
- nepodpísanie koncoročných inventúr a štvrťročných stavov pokladne, neuzavretie dohôd s údržbárom,
vodičom a účtovníčkou za zamestnávateľa - žalovaného, ktoré sú vyžadované všeobecnými právnymi
predpismi.
Dňa 01. 07. 2008 žalobkyňa oznámila žalovanému, že nesúhlasí s ukončením pracovného pomeru

a vyzvala žalovaného, aby zamestnával žalobkyňu naďalej za nezmenených podmienok. Na tento list
žalovaný nereagoval a žalobkyni odo dňa doručenia tohto listu odmietol prideľovať prácu.

K žalobe sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že je pravdou, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy zo dňa
01. 12. 1997 vykonávala u žalovaného prácu ako riaditeľka spoločnosti. Žalovaný s ňou ukončil okamžite

pracovný pomer dňa 30. 06. 2008. Žalovaný trvá na tom, že okamžité skončenie pracovného pomeru
je platné, pretože bolo uskutočnené písomnou formou, osobami, ktoré boli za žalovaného oprávnené
vykonávať právne úkony, a bolo doručené žalobkyni. K doručeniu došlo na valnom zhromaždení
žalovaného dňa 30.
06. 2008, kde bola žalobkyňa prítomná so svojím právnym zástupcom, kde jej bol zo strany konateľa

žalovaného predložený list s názvom „ Okamžité skončenie pracovného pomeru „ , ktorý jej bol
najprv nahlas prečítaný a následne odovzdaný. Žalobkyňa však túto písomnosť odmietla prevziať
a následne jej právny zástupca prevzal okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa žalovaného
dôvody, definované v okamžitom skončení pracovného pomeru sú jasné, zrozumiteľné a určité a
žalovaný dodržal aj subjektívnu a objektívnu lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru. Keďže

u žalovaného nepôsobia zástupcovia zamestnancov, žalovaný nebol povinný prerokovať okamžité
skončenie pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov.

Vo veci sa uskutočnili pojednávania, a to dňa 05. 10. 2009, 09. 11. 2009 a 16. 12. 2009, na ktorých
žalobkyňa na žalobe zotrvala. Doplnila, že od žalovaného nikdy nedostala náplň práce ani neuzavrela

dohodu o hmotnej zodpovednosti. Konatelia ju pri nástupe do zamestnania ubezpečili, že hotel je
zabehnutý. V tom čase konateľmi boli K.. Š. M. K.. A.. Povedali jej , aby sa starala o chod hotela a že
hotel treba zveľadiť. Zamestnancom, ako kuchárom, čašníkom aj ostatnému personálu dávala pracovné
pokyny. Ekonómkou bola K.. S.Š., ktorá pracovala len na dohodu. Za žalovaného nikto neurčil, kto má
na starosti pokladňu. Robila s ňou aj prevádzkarka K.. Š., tá pracovala do roku 2001, účtovníčka p.

S.Á. a prevádzkar F.. G., ten pracoval od 01. 10.. 2003 do 30. 04. 2003. Inventúry pokladne nerobila,
myslela si, že je to povinnosť ekonómky. Začiatkom februára 2008 sa jej F.. Ž.H. spýtal, koľko peňazí
je v hoteli. Ona povedala, že peniaze sú, čím myslela, že hotel má dosť peňazí na prevádzku. V
marci 2008 sa jej na zasadnutí dozornej rady pýtali, že ak vychádzajú z koncoročnej uzávierky, tak
by v pokladni malo byť 5 miliónov korún. To ju prekvapilo, lebo z hotela si stále brali pôžičky firmy

Alpina a Tatravest. V týchto firmách bol zainteresovaný K.. A. M. K.. Z.. Peniaze požičiavala na základe
pokynov od starostu F.. Z.. Dňa 13. 05. 2008 ju žalovaný odvolal z funkcie H. M. V.. Poslali ju na
dovolenku. Dňa 30. 06. 2008 sa uskutočnilo valné zhromaždenie žalovaného, kde sa zúčastnila aj
so svojím právnym zástupcom. F.. Ž. odovzdal okamžité skončenie pracovného pomeru jej právnemu
zástupcovi. Na tomto valnom zhromaždení K.. A. pred všetkými prečítal okamžité skončenie pracovného

pomeru. Keď odovzdávala veci pri svojom odchode dňa 14. 05. 2008, nekonala sa žiadna fyzická
inventúra pokladne, nebol spísaný inventúrny zápis. Nikdy neodvádzala povinné zdravotné poistenie za
zamestnancov. Nedávala ekonómke pokyny, ako má zaúčtovať odpisy. Nevie, kto podpisoval inventúry
a stavy pokladne. Daňové priznania a výkazy pre daňový úrad od roku 2001 podpisovala ona, nikto inýnejavil záujem ich podpisovať. V podstate nekontrolovala účtovnú závierku žalovaného, podpísala ju tak,
ako jej ju predložila účtovníčka. Účtovníčke dôverovala, pretože vždy bolo všetko v poriadku. Účtovníčka
nikdynežiadalapokyny,akomáspracovaťúčtovnúzávierku.Nikdyjuneoboznámilasobsahomúčtovnej

závierky, ani iných konateľov.

Konateľ žalovaného F.. Š. na pojednávaní uviedol, že pri nástupe žalobkyne do práce jej spoločne s K..
A. uviedli, že má riadiť zamestnancov, zabezpečovať personálne veci, viesť bežnú prevádzku hotela. V
čase, keď nastúpila žalobkyňa, tak riaditeľka spoločne s prevádzkarkou dávali účtovníčke pokyny a aj ju

kontrolovali. Toto fungovalo do roku 2001, kedy z hotela odišla prevádzkarka. Začiatkom roku 2008 ho
F.. Ž. upozornil, že v pokladni chýba zhruba 5 miliónov korún. Vždy bolo zaužívané, že inventúry a stavy
pokladne podpisovala riaditeľka a ďalší konateľ. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyni
nedoručili skôr preto, lebo na valnom zhromaždení prisľúbila, že chýbajúce peniaze do pokladne vráti.
Druhý konateľ žalovaného K.. A. na pojednávaní uviedol, že v roku 1997 prijímal žalobkyňu do práce
spoločne s F.. Š.. Pri prijatí žalobkyne do pracovného pomeru nepovažovali za potrebné celkom detailne

žalobkyni vysvetľovať, čo je jej povinnosťou, pretože to bola skúsená pracovníčka, mala skúsenosti s
vedením podobných zariadení v minulosti. Zo začiatku mala na starosti vedenie pokladne K.. Š., ktorá
bola prevádzkarkou. Asi po dvoch mesiacoch začala žalobkyňa viesť pokladňu spolu s p. Š.. Účtovníčka
mala na starosti účtovne vykázať výšku poistného na zdravotné a sociálne poistenie a úhradu mala
robiť žalobkyňa, tá k tomu mala aj dispozičné právo. Náplňou práce účtovníčky bolo účtovať odpisy,

žalobkyňavšakmalamožnosťichvýškuurčovať.Hneďponovomroku2008,pravdepodobnevsúvislosti
s tým, že ako konateľ nastúpil F.. Ž., tak sa dopočul, že stav na pokladni je vysoký a že tam tie peniaze
zrejme nebudú. Nevie, za aké obdobie žalobkyňa nepodpísala koncoročné inventúry a stavy pokladne.
Nesprávnosť pokynu zaúčtovať všetky odpisy za rok 2007 vidí v tom, že bola zaúčtovaná nižšia výška
odpisov, než podľa zákona mohla byť. Odpisy spoločnosti účtovala K.. S.. Tá ho neupozornila, že jej

žalobkyňa dala nesprávny pokyn na zaúčtovanie odpisov. Údržbár pracoval u žalovaného asi 2 roky
predtým,akozospoločnostiodišlažalobkyňa.Účtovníčkanastúpilaeštepredúdržbárom.Vodičpracoval
externe asi 2 až 3 roky predtým, ako u nich skončila žalobkyňa. Pri skončení pracovného pomeru so
žalobkyňou si neoveril, aký je stav na bankovom účte žalovaného, ale predpokladal, že peniaze na
pokladni sú, takže malo byť z čoho zaplatené zdravotné poistenie. Pri prijatí žalobkyne do pracovného

pomeru on s F.. Š. inventúru pokladne nerobil a nevie, či ju robil niekto iný. Za pokladňu vtedy bola
zodpovedná K.. Š..

Okrem výsluchov účastníkov konania súd vykonal dokazovanie výsluchmi svedkov F.. I. Ž., Q. S., N. Z.
a prečítaním listinných dôkazov, nachádzajúcich sa v súdnom spise, a to: pracovná zmluva zo dňa 01.

12. 1997, uzavretá medzi žalobkyňou ako zamestnancom a žalovaným ako zamestnávateľom z čl. 7-8,
odvolanie z funkcie z čl. 9, okamžité skončenie pracovného pomeru z čl. 10-11, list právneho zástupcu
žalobkyne, adresovaný žalovanému z čl. 12, výpis z obchodného registra žalovaného z čl. 14-19, zápis z
rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia PRIMULA, s.r.o. zo dňa 09. 05. 2008 z čl. 20, zápisnica
z rokovania mimoriadneho valného zhromaždenia PRIMULA, s.r.o. zo dňa 13. 05. 2008 z čl. 21, zápis

zo dňa 23. 05. 2008 z čl. 22-23, zápis zo zasadnutia dozornej rady zo dňa 25. 04. 2008 z čl. 24-25,
zápisnica z valného zhromaždenia PRIMULA, s.r.o. zo dňa 30. 06. 2008, audítorská správa z čl. 48-49,
inventúrny súpis k 13. 05. 2008 z čl. 92-93, mzdové listy žalobkyne za mesiace 04-06/2008 z čl. 113-115,
vyjadrenie žalovaného k veci z čl. 118-122 a zistil nasledovný skutkový stav:

Žalobkyňa ako zamestnankyňa uzavrela so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 01. 12. 1997
pracovnú zmluvu, na základe ktorej začala u žalovaného vykonávať prácu ako V. s.r.o. s miestom výkonu
práce Hotel PRIMULA Zuberec. Dňa 30. 06. 2008 jej žalovaný doručil okamžité skončenie pracovného
pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, v ktorom uviedol, že závažným porušeným
pracovnej disciplíny sú nasledovné skutočnosti:

- vznik schodku na peňažných prostriedkoch v pokladni zamestnávateľa, ktoré boli zamestnancovi
zverené, v súlade s inventúrnym súpisom vyhotoveným ku dňu 13. 05. 2008 v celkovej výške 5 543
359,- Sk. Namiesto v účtovných výkazoch uvádzanej sumy 5 568 072,39 Sk sa však ku dňu vykonania
inventúrneho súpisu v pokladni zamestnávateľa nachádzala hotovosť vo výške 24 712,90 Sk. Za
vzniknutý rozdiel vo výške 5 543 359,49 Sk a škodu v rovnakej výške tým spôsobenú zamestnávateľovi

pritomzodpovedázamestnanecakovedúcizamestnanecvplnomrozsahu,ktorýtútoskutočnosťpotvrdil
svojím podpisom na inventúrnom súpise zo dňa 14. 05. 2008, pretože opakovane potvrdzoval existenciu
peňažných prostriedkov na pokladni zamestnávateľa, hoci sa tieto na pokladni spoločnosti nenachádzali
- neodvedenie poistného na zdravotné poistenie príslušným poisťovniam za mesiace marec a apríl 2008- vydanie nesprávneho pokynu účtovníčke nezaúčtovať všetky odpisy za rok 2007, v dôsledku čoho
zamestnávateľ zaplatil vyššiu daň z príjmov fyzických osôb
- nepodpísanie koncoročných inventúr a štvrťročných stavov pokladne

- neuzavretie dohôd s údržbárom, vodičom a účtovníčkou zamestnávateľa, ktoré sú vyžadované
všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Listom zo dňa 01. 07. 2008 žalobkyňa žalovanému oznámila, že so skončením pracovného pomeru
nesúhlasí a vyzvala ho, aby ju zamestnával ďalej za nezmenených podmienok. Žalovaný na túto výzvu
nereagoval.

Podľa § 68 Zákonníka práce:

(1) Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

(2) Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov
odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4.

Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

V zmysle ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

V zmysle ust. § 134 Zákonníka práce:

(1) Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný zárobok") zisťuje zamestnávateľ
zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období.
(2) Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje

priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len „ OZ „ ) ak ide o omeškanie s plnením

peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10a nar. vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka ak došlo k omeškaniu pred 1. januárom 2009, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2008.Podľa § 3 cit. nar. vlády v znení účinnom do 31. 12. 2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok
diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že žaloba je dôvodná. Súd dospel k záveru, že hoci okamžité
skončenie pracovného pomeru bolo uskutočnené písomnou formou a bolo doručené žalobkyni dňa
30. 06. 2008 tým, že po tom, čo bola F.. I. Ž. oboznámená s jeho obsahom, ho odmietla podpísať,
samotný obsah okamžitého skončenia pracovného pomeru má vady, ktoré spôsobujú jeho neplatnosť a

navyše žalovaný ako zamestnávateľ nedodržal subjektívnu a objektívnu lehotu na okamžité skončenie
pracovného pomeru so žalobkyňou. Čo sa týka prvej skutočnosti, uvedenej v okamžitom skončení
pracovného pomeru, a to vznik schodku na peňažných prostriedkoch v pokladni zamestnávateľa, ktoré
boli žalobkyni zverené, súd je toho názoru, že táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Z výsluchu
žalobkyne,aleajkonateľažalovanéhoF..Š.vyplýva,žeprinástupežalobkynedoprácenebolavykonaná
inventúra pokladne, čo žalovaný v konaní netvrdil, ani nepreukázal. Žalobkyňa nemala so žalovaným

uzavretú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Z výsluchu svedkyne Q. S. navyše vyplýva, že okrem
žalobkyne mala prístup k pokladni aj K.. Š., prevádzkarka, ktorá u žalovaného pracovala pred nástupom
žalobkyne do práce až do roku 2001, a aj F.. G.. Táto svedkyňa uviedla aj, že už K.. Š. v roku 2001
odchádzala preto, že na pokladni bol schodok. Podľa svedkyne Q. S. už pred 5 alebo 6 rokmi, keď
u žalovaného pracoval F.. G., nesúhlasil účtovný stav s fyzickým stavom peňažných prostriedkov v

pokladni. Inventúry pokladne sa dlhodobo nevykonávali, čo vyplýva aj z auditorskej správy z čl. 48-49. Za
situácie, keď žalobkyňa od žalovaného neobdržala svoju pracovnú náplň a pri jej nástupe do pracovného
pomerunebolauskutočnenáfyzickáinventúrapokladne(tánapokonbolauskutočnenáaž13.05.2008),
žalovaný spoľahlivo nepreukázal, že by za vznik schodku na pokladni bola zodpovedná žalobkyňa, resp.
aninepreukázalvýškutohtoschodku.ZvýpovedesvedkovF..Ž., konateľov žalovanéhoF..Š.M.K..A.a

z výpovede svedka N. Z. vyplýva, že žalovaný ako zamestnávateľ mal už začiatkom roka 2008, v mesiaci
január, najneskôr však na zasadnutí dozornej rady 25. 04. 2008 vedomosť o tom, že na pokladni je
schodok, a preto nedodržal subjektívnu 2-mesačnú lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Z výpovede svedkyne Q. S. vyplýva, že zamestnávateľ nedodržal ani objektívnu 1-ročnú lehotu na toto
skončenie, pretože ako uviedla, schodok na pokladni bol už v roku 2001, kedy odchádzala z firmy K..

Š.. Čo sa týka druhej skutočnosti, uvedenej v okamžitom skončení pracovného pomeru - neodvedenie
poistného na zdravotné poistenie príslušným zdravotným poisťovniam za mesiace marec a apríl 2008,
svedkyňa Q. S. uviedla, že ona spracovávala odvody za zamestnancov a tiež ich aj uhrádzala cez HOME
BANKING. Poistné za mesiace marec a apríl 2008 uhradila, ale na účte žalovaného nebol dostatok
finančných prostriedkov a preto tento príkaz nebol realizovaný. Žalovaný teda opäť nepreukázal, že

by odvádzanie odvodov za zamestnancov bolo povinnosťou žalobkyne, podľa svedkyne Q. S. túto
činnosť u žalovaného vykonávala ona a poistné nebolo za tieto mesiace zaplatené z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov na bankovom účte žalovaného. Čo sa týka ďalšej skutočnosti, uvedenej v
okamžitom skončení pracovného pomeru, a to vydanie nesprávneho pokynu účtovníčke nezaúčtovať
všetky odpisy za rok 2007, v dôsledku čoho zamestnávateľ zaplatil vyššiu daň z príjmov právnických

osôb, tento dôvod súd považuje za neurčitý, nakoľko žalovaný neuviedol minimálne to, aká mala byť
správnavýškaodpisovaoakúčiastkunásledkomnesprávnejvýškyodpisovzaplatilžalovanývyššiudaň
z príjmov. Aj tento dôvod však súd považuje za pochybný, pretože nesprávnosť takéhoto pokynu je len
v rovine subjektívneho názoru žalovaného, ktorého opodstatnenosť v čase dania okamžitého skončenia
pracovného pomeru žalovaný v konaní nepodložil žiadnym dôkazom. Súd tiež prihliadol na to, že podľa

svedkyne Q.. S. jej žalovaná pokyn na zaúčtovanie odpisov dala vo februári 2008, teda žalovaný opäť
nedodržal subjektívnu 2-mesačnú lehotu na okamžité skončenie pracovného pomeru. Ako ďalší dôvod
pre okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaný uviedol nepodpísanie koncoročných inventúr
a štvrťročných stavov pokladne. Súd tento dôvod považuje za neurčitý, pretože nie je uvedené, za
aké obdobie žalobkyňa nepodpísala koncoročné inventúry a štvrťročné stavy pokladne a tiež žalovaný

nepreukázal, že by toto bolo jej povinnosťou. Navyše z výpovede svedkyne Q. S. vyplýva, že sa u
žalovaného vykonávali len inventúry skladu, nevykonávali sa však inventúry pokladne ani štvrťročné
stavy pokladne, ktorý stav bol u žalovaného ešte pred nástupom žalobkyne do práce. Súd konštatuje,
že žalovaný opäť nedodržal subjektívnu ani objektívnu lehotu na skončenie pracovného pomeru so
žalobkyňou. Čo sa týka neuzavretia dohôd s údržbárom, vodičom a účtovníčkou, z výpovede svedkyne

Q.. S. vyplýva, že išlo o živnostníkov, kde sa nevyžaduje písomná forma zmluvy, a títo pracovali u
žalovaného niekoľko rokov pred skončením pracovného pomeru so žalobkyňou. Ani v tomto prípade
žalovanýnedodržallehotunaokamžitéskončeniepracovnéhopomerusožalobkyňou.Čosatýkaobrany
žalovaného, že medzi účastníkmi ani pracovný pomer nevznikol, že medzi nimi existoval len tzv. faktickýpracovný pomer, nakoľko žalobkyňa ako riaditeľka hotela sa neskôr stala konateľkou žalovaného, súd
sa s týmto tvrdením nestotožnil. Výsluchmi konateľov žalovaného F.. Š. M. K.. A. bolo preukázané, že
títo žalobkyni dali pracovné príkazy pri jej nástupe do práce a tiež z výpovede svedka Z.Ľ. vyplýva, že

starosta obce L. ako štatutárny zástupca spoločníka s najväčším obchodným podielom fakticky riadil
žalobkyňu, keď K.. Z. pôžičky pre firmy Tatravest a Alpina prejednával len osobne so starostami obce L.
F.. Z. a F.. I., a peniaze týmto firmám vyplácala za žalovaného žalobkyňa. Aj podľa konateľa žalovaného
F.. Š. žalobkyňa aj keď sa neskôr stala konateľkou, naďalej ostala riaditeľkou hotela. Aj vzhľadom k tomu,
že žalovaný toto vyjadrenie súdu predložil až na poslednom pojednávaní, hoci dovtedy bez akýchkoľvek

pochybností žalobkyňu označoval za svoju zamestnankyňu, súd dospel k záveru, že táto jeho námietka
nie je dôvodná.

Keďže súd dospel k záveru, že žalovaný so žalobkyňou pracovný pomer skončil neplatne, a žalobkyňa
mu dňa 01. 07. 2008 oznámila, že trvá na ďalšom zamestnávaní, súd jej priznal náhradu mzdy vo
výške jej priemerného mesačného zárobku od 01. 07. 2008 do doby opätovného prideľovania práce

žalovaným. Zo mzdových listov žalobkyne za mesiace
04-06/2008 z čl. 113-115 súd zistil, že v rozhodnom období žalobkyňa dosiahla priemerný mesačný
zárobok 1 264,80 EUR brutto.

Podľa ust. § 129 ods. 1 Zákonníka práce mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr

do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.

Keďže žalovaný sa dostal do omeškania so mzdy, resp. jej náhrady žalobkyni, súd žalobkyni priznal
okrem náhrady mzdy aj úrok z omeškania v zákonnej výške, od prvého dňa jednotlivých nasledujúcich

kalendárnych mesiacov, kedy sa žalovaný dostal do omeškania a v prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol.

Súd tiež zamietol žalobu v časti určenia, že pracovný pomer uzavretý pracovnou zmluvou zo dňa 01.
12. 1997 naďalej trvá, pretože žalobkyňa v súlade s ust. § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku

v konaní netvrdila ani nepreukázala, že má na takomto určení naliehavý právny záujem.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že po
právoplatnosti tohto rozsudku bude o nich rozhodnuté osobitným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 42 ods. 3 O.s.p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, jeho datovania a podpísania)

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa
osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona; (zákon č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien) a ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).