Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 4C/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120384693
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., LL.M. Zuzana Bajlová

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2021:6120384693.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobcu:

Obec Važec, Na Harte 19/19, 032 61 Važec, IČO: 00 315 842, zastúpený JUDr. Ivanom Ilavským,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Martina Hattalu 2159/38, Dolný Kubín, IČO: 48 411 736
proti žalovaným: 1./ T. T., H.: XX. XX. XXXX, Z. XXX/X, N., zastúpený Mgr. Samuelom Dorociakom,
advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 42 391 059,
2./ N. T., nar: XX. XX. XXXX, E. XXX/X, N., v spore o zaplatenie 934,40 eur, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie 549 eur s a z a s t a v u j e.
II. Žalovaní 1./, 2./ s p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 385,40 eur do 15 dní

od právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalobcovi sa voči žalovaným 1./, 2./ p r i z n á v a náhrada trov konania v plnom rozsahu.
IV. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na upomínací súd - Okresný súd Banská Bystrica sa žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu domáhal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu spoločne a nerozdielne
934,40 eur. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými 1./, 2./ ako
nájomcami bola uzatvorená dňa 14. 08. 2019 Zmluva o nájme bytu na dobu určitú od 01. 09. 2019 do

29. 02. 2020. Predmetom zmluvy bol nájom trojizbového bytu č. X, N. C. M. K. Č. XXXX, postavenom
na pozemku parcela č. 2130/17 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 195 m2, zapísanom na LV č.
XXXX Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre okres Liptovský Mikuláš, obec Važec
a katastrálne územie N.. V zmysle článku II. Nájomnej zmluvy boli žalovaní povinní uhrádzať nájomné
vo výške vypočítanej v Evidenčnom liste bytu, t. j. vo výške 183 eur mesačne, okrem toho boli povinní
uhrádzať platby za služby spojené s užívaním bytu, vodné, stočné a elektrickú energia za spoločné
priestory. Nájomný vzťah skončil dňa 29. 02. 2020. Napriek tejto skutočnosti žalovaní 1./, 2./ užívajú byt

bez právneho dôvodu. Vzhľadom na bezdôvodné užívanie bytu v mesiacoch jún, júl, august, september
roku 2020 vznikol žalovaným dlh vo výške 732 eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktorý neuhradili.
Zároveň im vznikol dlh na vodnom, stočnom za prvý polrok roku 2020, ktorý predstavuje 202,40 eur,
preto sa žalobca domáha zaplatenia sumy 934,40 eur. V dôkaze označenom ako „Vyúčtovanie dlžnej
čiastky“ je uvedené celková dlžná suma 2.215,40 eur, ktorú eviduje žalobca voči žalovaným. Žalobca sa
však touto žalobou nedomáha zaplatenia dlžnej sumy, ktorá vznikla za mesiace november až december
2019 a január až máj 2020, ale domáha sa len dlžnej sumy za mesiace jún až september 2020, vodného

a stočného za prvý polrok 2020.

2. Upomínací súd vydal vo veci dňa 12. 10. 2020 pod sp. zn. 24Up/1815/2020 (č. l. 22 spisu) platobný
rozkaz, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanej 2./ do vlastných rúk a voči ktorému podal žalovaný1./ prostredníctvom svojho právneho zástupcu odpor, a pretože žalobca navrhol pokračovanie na
príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v súlade so
zákonom č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní, vec bola dňa 25. 03. 2021 postúpená Okresnému

súdu Liptovský Mikuláš.

3. V podanom odpore (č. l. 26 spisu) žalovaný 1./ uviedol, že dňa 10. 12. 2019 zaslala žalovaná 2./
žalobcovi oznámenie o potrebe vykonania opravy predmetného nájmu spolu so žiadosťou o opravu
predmetu nájmu, ktorá žiadosť bola žalobcovi doručená 12. 12. 2019. Žalovaná oznámila žalobcovi,

že byt, ktorý je predmetom nájmu trpí vážnymi vadami, ktoré spočívajú v zaplesnení jednotlivých stien.
Uvedené vady spôsobujú, že predmet nájmu nie je spôsobilý na riadne užívanie, a to s prihliadnutím
na tú skutočnosť, že žalovaní v predmete nájmu žijú s malými deťmi. Plesne nachádzajúce sa na
stenách a v okolí okeníc sú zdraviu nebezpečné, a preto je predmet nájmu neobývateľný. U žalovaných
a ich maloletých detí a pobyt v predmetnom byte prejavil zvýšenou chorobnosťou (opakované infekcie
dýchacích ciest, zápaly spojiviek, zápaly nosovej sliznice, zápaly prínosových dutín, dráždivý kašeľ,

upchávanie nosa, sťažené dýchanie, bolesti hlavy, bolesti hrdla, únava), vysilením imunitného systému
s potrebou antibiotickej liečby. V zmysle § 673 Občianskeho zákonníka nájomca nie je povinný platiť
nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom.
Preto žalovaná 2./ oznámila žalobcovi, že do okamihu odstránenia vád predmetu nájmu, nájomné platiť
nebudú. Dňa 20. 01. 2020 sa uskutočnila ohliadka bytu za účasti žalovanej 2./ a zástupcu žalobcu, bol

vyhotovený záznam a fotodokumentácia, z ktorej jednoznačne vyplýva, že všetky izby sú okolo okien
zavlhnuté a zaplesnené. Nájomný vzťah skončil ku dňu 29. 02. 2020, ale nakoľko žalobca nepodal
v lehote do 30 dní od skončenia nájmu žalobu na vypratanie nehnuteľnosti v zmysle § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka, sa nájomná zmluva obnovila na dobu trvania šesť mesiacov do 31. 08. 2020,
preto zo strany žalovaných nedošlo k žiadnemu bezdôvodnému obohateniu. Postup žalobcu považujú

za mimoriadne neseriózny a účelový, nakoľko žalobca pri popise skutkového stavu zatajil podstatné
skutočnostitýkajúcesanespôsobilostibytunariadneužívanie.Zároveňzatajilskutočnosť,ženazáklade
opakovaných výziev zo strany žalovaných nebol schopný doposiaľ zabezpečiť opravu predmetného bytu
tak, aby tento byt žalovaní spolu s maloletými deťmi mohli riadne užívať.

4. Žalobca vo svojej duplike doručenej upomínaciemu súdu (č. l. 38 spisu) uviedol, že odpor žalovaného
1./ považujú za špekulatívny a účelový. Žalobca sa snažil telefonicky dohodnúť na termíne odstránenia
vád na byte, avšak žalovaná 2./ neposkytla súčinnosť a bez jej súčinnosti nemohol žalobca vstúpiť
do bytu a začať odstraňovať žalovanými uvádzané vady. Neodstránenie závad na byte žalobcom ako
prenajímateľom nie je dôvodom na neplatenie nájomného zo strany žalovaných. Platenie nájomného

a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu patrí totiž medzi základné povinnosti nájomcu.
Nájomca nie je pozbavený povinnosti platiť nájomné ani v prípade, ak si prenajímateľ neplní svoju
povinnosť odstrániť kvalifikované závady, ktoré bránia riadnemu užívaniu bytu. Splnenie povinnosť platiť
nájomné nemožno podmieňovať tým, či si prenajímateľ plní svoju povinnosť zabezpečiť nájomcom plný
a nerušený výkon práv spojený s užívaním bytu. Ani v prípade nesplnenia povinnosti prenajímateľa

odstrániť závady v byte, nájomca nie je oprávnený prestať platiť nájomné, ale má k dispozícii režim
upravený v § 691 Občianskeho zákonníka. Rovnako za mylné považujú konštatovanie žalovaného 1./
o obnovení nájomnej zmluvy. Predmetom nájmu je totiž byt, a preto sa použijú špeciálne ustanovenia
o nájme bytu. Ustanovenie § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka vylučuje aplikáciu § 676 ods. 2
Občianskeho zákonníka. V tomto prípade sa neuplatňuje automaticky obnovenie nájomného vzťahu.

5. Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením č. k. 4C/10/2021-43 zo dňa 06. 04. 2021 vyzval právneho
zástupcu žalovaného 1./ a žalovanú 2./ na podanie repliky, pretože sa žalovaní 1./, 2./ nevyjadrili, vo
veci bolo nariadené pojednávanie.

6. Podľa § 180 CSP súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných, žalovaná 2./ mala doručenie
predvolania na pojednávanie vykázané podľa § 111 ods. 3 CSP. Súd neakceptoval žiadosť právneho
zástupcu žalovaného 1./ o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním, pretože
sa nejedná o dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania aký má na mysli ust. § 183 ods. 1 CSP.
Žiadosť o odročenie pojednávania bola konajúcemu súdu doručená len deň pred nariadeným termínom

pojednávania, kolízia s iným pojednávaním nebola riadne zdokladovaná a z podanej žiadosti nie je
zrejmé, kedy sa právny zástupca žalovaného 1./ dozvedel o dôvode odročenia pojednávania.7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobu berú čiastočne späť v časti čo do
zaplatenia sumy 549 eur, pretože táto bola zo strany žalovaných 1./, 2./ uhradená. Uviedol, že sa
domáhajú zaplatenia sumy 385,40 eur, ktorá predstavuje bezdôvodné obohatenie za september 2020

a náklady za spotrebu vody za prvý polrok roku 2020.

8. V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, a to so Zmluvou o nájme
bytu uzatvorenou medzi stranami sporu dňa 14. 08. 2019 (č. l. 13 spisu), s čiastočným výpisom z LV
č. XXXX Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pre okres Liptovský Mikuláš, obec a

katastrálne územie N. (č. l. 16 spisu), s evidenčným listom bytu č. X/X zo dňa 05. 05. 2009 (č. l. 18
spisu), s vyúčtovaním služieb spojených s užívaním bytu za prvý polrok roku 2002 zo dňa 23. 07. 2020,
vrátane dokladu o jeho doručení žalovanej 2./ ( (č. l. 18, 19 spisu), s vyúčtovaním dlžnej čiastky ku dňu
18. 09. 2020 (č. l. 20 spisu), so záznamom z ohliadky obecného nájomného bytu č. XXXX na ulici E.
A. vo N. (č. l. 30 spisu), s Oznámením potreby vykonania opravy predmetného bytu a so žiadosťou o
opravu predmetu nájmu zo dňa 10. 12. 2019 (č. l. 31 spisu), s výpisom z účtu žalobcu o úhrade sumy

549 eur zo strany žalovaných.

9. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, s prihliadnutím na všetko čo v konaní
vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

10. Súd mal preukázané, že dňa 14. 08. 2019 bola medzi žalobcom v právnom postavení prenajímateľa
a žalovanými 1./, 2./ v právnom postavení nájomcu uzatvorená Zmluva o nájmu bytu, predmetom ktorej
bol byt č. X v bytovom dome súpisné číslo XXXX, o výmere 66,14 m2, pozostávajúci z troch obytných
miestností a príslušenstva (chodba, kuchyňa, komora, sociálne zariadenie), ktorá nájomná zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú od 01. 09. 2019 do 29. 02. 2020 (vrátane). Nájomcovia sa zaviazali uhrádzať

nájomné vo výške vypočítanom v „Evidenčnom liste bytu“, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou nájomnej
zmluvy s tým, že výška preddavkov za služby spojené s užívaním bytu sa stanovuje osobitne písomnou
dohodou. V zmysle Evidenčného listu bytu č. X/X, uznesením obecného zastupiteľstva č. 21/2009 zo
dňa 20. 02. 2009 bolo základné nájomné stanovené na 160 eur, poistné bytového domu 3 eur, fond
opráv a údržby 16 eur a iné poplatky a služby 4 eur, spolu 183 eur. Z Vyúčtovania služieb spojených

s užívaním bytu za prvý polrok 2020 mal súd preukázaný nedoplatok vo výške 202,40 eur. Výzva na
úhradu uvedeného nedoplatku v termíne do 05. 08. 2020 bola doručená žalovanej 2./ dňa 27. 07.
2020. Z vyúčtovania zo dňa 18. 09. 2020 mal súd preukázané, že celková dlžná čiastka k 18. 09. 2020
predstavuje 2.215,40 a predstavuje nájomné november až december 2019 vo výške 366 eur, nájomné
január až september 2020 vo výške 1.647 eur a vodné, stočné za prvý polrok roku 2020 vo výške 202,40

eur. Zo Záznamu z ohliadky predmetného bytu zo dňa 20. 01. 2020 mal súd zistené, že prvá ohliadka
bola naplánovaná na 17. 12. 2019 a z dôvodu odcestovania žalovanej 2./ bola presunutá na iný termín.
Ohliadkou bolo zistené: V spálni pod stropom sú steny po celej dĺžke smerom k oknu zavlhnuté, v rohoch
sanachádzavýraznápleseňaajnesúvislepocelejdĺžkesteny,vkuchynisústenyokolookienzavlhnuté,
zaplesnené, okná sú značne orosené, v detskej izbe steny v okolí balkónového okna a v rohoch sú

zavlhnuté, zaplesnené, celkovo cítiť v byte ťažký a značne vlhký vzduch. Listom zo dňa 10. 12. 2019
nájomcovia oznámili žalobcovi ako prenajímateľovi, že predmet nájmu je neobývateľný, vyzvali ho na
odstránenie vád predmetu nájmu s tým, že do okamihu odstránenia vád predmetu nájmu nebudú platiť
nájomné v zmysle § 673 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmet nájmu nie je spôsobilý na riadne
užívanie, pobyt v predmetnom byte predstavuje závažné zdravotné riziko pre nájomcov a ich deti.

11. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.

12. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

13. Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a
prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do
30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne.Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu
sa obnovuje na túto dobu.

14. Podľa § 698 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nájomca má právo na primeranú zľavu z nájomného,
dokiaľ prenajímateľ napriek jeho upozorneniu neodstráni v byte alebo v dome závadu, ktorá podstatne
alebo po dlhší čas zhoršuje ich užívanie. Právo na primeranú zľavu z nájomného má nájomca aj vtedy,
ak sa neposkytovali plnenia spojené s užívaním bytu alebo sa poskytovali vadne, a ak sa v dôsledku
toho užívanie bytu zhoršilo.

15. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

16. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého
nájomného pôvodne za mesiace jún až september 2020 a zaplatenia nedoplatku za vodné a stočné

za prvý polrok roku 2020, spolu vo výške 934,40 eur, keď iné nároky si v tomto konaní neuplatňoval.
V priebehu súdneho sporu zobral žalobca žalobu čiastočne späť v časti čo do zaplatenia sumy 549
eur, pretože táto bola zo strany žalovaných 1./, 2./ uhradená, v ktorej časti súd konanie podľa § 145
ods. 2 CSP zastavil. Bolo preukázané, že medzi stranami sporu, a to žalobcom v právnom postavení
prenajímateľa a žalovanými v právnom postavení nájomcu bola dňa 14. 08. 2019 uzatvorená Zmluva

o nájme bytu na dobu určitú do 29. 02. 2020 (vrátane) za dojednané mesačné nájomné 183 eur.
Nájomná zmluva zanikla uplynutím doby nájmu a pretože žalovaní užívajú byt aj po skončení doby
nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodal návrh na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, nedošlo
k obnoveniu nájomnej zmluvy za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne, nakoľko
ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka pre zánik nájmu bytu neplatí. Súd sa preto nestotožnil

s právnym názorom žalovaných, že v súdenom prípade došlo ku konkludentnému obnoveniu nájmu,
pretože predmetom nájmu bol byt a právna úprava obnovenia nájomného vzťahu neplatí pre úpravu
práva nájmu bytu.

17. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaní predmetný byt aj po skončení doby nájmu

naďalej užívajú a neuhrádzajú výdavky tým spojené, preto sa žalobca voči žalovaným domáha vydania
bezdôvodného obohatenia vo výške obvyklého nájomného, ktorého výšku žalovaní (§ 186 ods. 1 CSP)
nespochybnili. Jednou zo zásad občianskeho práva totiž je, že nikto sa nemá bezdôvodne obohacovať
na ujmu iného. Tento právny vzťah obdobný zodpovednostnému záväzkovo-právnemu vzťahu možno
charakterizovať ako stav, ktorý nastáva priamo zo zákona medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a

tým, na úkor koho niekto bezdôvodné obohatenie získal. Žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal,
že žalovaní doposiaľ neuhradili bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného za mesiac
september roku 2020 vo výške 183 eur a nedoplatok vo výške 202,40 eur za vodné a stočné za prvý
polrok 2020, preto súd zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu vo výške
385,40 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

18. K tvrdeniam žalovaných, že predmet nájmu vykazuje vady, ktoré bránia v jeho riadnom užívaní a
preto žalovaní nie sú povinní platiť nájomné, súd uvádza nasledovné: Ustanovenie § 673 Občianskeho
zákonníka spolu s ust. § 674 upravuje následky vady prenajatej veci vo vzťahu k povinnosti nájomcu
platiť nájomné, je upravené v siedmej hlave, prvý oddiel ako všeobecné ustanovenia, ale pretože

predmetom nájomnej zmluvy bol byt, v danom prípade je potrebné aplikovať špeciálnu úpravu, ktorá
má prednosť, teda ustanovenia § 698 a 697 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak si prenajímateľ
nesplní svoju zmluvnú povinnosť zabezpečiť nájomcovi riadne užívanie bytu a poskytovať plnenia, ktoré
sú spojené s užívaním bytu, nájomcovi vznikne právo na zľavu z nájomného. Čo treba považovať za
primeranú zľavu závisí od toho, do akej miery a v akom rozsahu bolo užívanie bytu v súvislosti so

skutočnosťami zakladajúcimi právo na zľavu z nájomného sťažené alebo obmedzené. V tomto prípade
teda nemožno aplikovať ust. 673 Občianskeho zákonníka, na ktoré sa odvolávajú žalovaní 1./, 2./. Aj z
platnej právnej úpravy vyplýva, že ak sú splnené zákonné podmienky, existuje nárok na primeranú zľavu
z nájomného, nie o odpustenie povinnosti platiť nájomné v celom rozsahu. Platenie nájomného a úhrad
za plnenia poskytované s užívaním bytu patrí medzi základné povinnosti nájomcu bytu a splnenie tejto

povinnosti nemožno podmieňovať tým, či prenajímateľ plní svoju povinnosť zabezpečiť nájomcovi plný
a nerušený výkon práv spojený s užívaním bytu (pozri rozsudok NS SR sp. zn. 26Cdo/2083/2002 zo dňa
24. 04. 2003 a sp. zn. 26Cdo/2325/2003 zo dňa 07. 04. 2004). Tejto povinnosti nie je nájomca zbavený
ani v prípade, že prenajímateľ neplní svoju povinnosť odstrániť kvalifikované vady brániace riadnemuužívaniu bytu. Právo uplatňovať si zľavu z nájomného však prislúcha len nájomcovi a v danom prípade
žalovaným nájom bytu zanikol.

19. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal úspech vo
veci, priznal voči žalovaným 1./ a 2./ plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia
podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.