Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. máj 2013

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17Cpr/3/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8312209442
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Černegová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2013:8312209442.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudkyňou JUDr. Valériou Černegovou v právnej veci navrhovateľa Z. E.D.V.,

Š. XXXX/X, N., zast. advokátom JUDr. Mariánom Meždejom, Advokátska kancelária, Kudlovská 1,
Humenné, proti odporcovi ARDEM Slovakia spol. s. r. o., Komenského 2651/1, Snina, zast. JUDr.
Ondrejom Kellerom, Advokátska kancelária, Námestie slobody 2, Humenné o zaplatenie 3.045,71 eur
s prísl. takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žalobu nad sumu 192,09 eur.

O trovách konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľasapodanýmnávrhomzodňa24.11.2011domáhalnaodporcovizaplateniasumy3.045,71

eur s príslušenstvom v skrátenom konaní v konaní XXRo/XXX/XX, na ktorú žiadal zaviazať odporcu.
Súd na návrh navrhovateľa rozhodol v skrátenom konaní vydaním platobného rozkazu pod č. k. XXRo/
XXX/XX-XX dňa 19. 12. 2011.

Na odpor podaný odporcom, ktorý bol doručený súdu dňa 11. 1. 2012 postupoval súd v konaní pod č.
XXC/XX/XXXX a následne v konaní XXCpr/X/XXXX.

Navrhovateľ podaný návrh odôvodnil tým, že pracoval u odporcu a odporca mu neuhradil mzdové
zvýhodnenie za prácu nadčas za obdobie r. 2008 - 2011 v celkovej výške 3.045,71 eur.

Odporca v podanom odpore poukázal na to, že je nepochopiteľné prečo navrhovateľ uplatnil svoj nárok
voči odporcovi po tak dlhom časovom odstupe, uviedol, že navrhovateľ v priebehu rozhodného obdobia
nemal voči výplatným listinám, resp. výške mzdy žiadne výhrady ústne, resp. písomné. Z tohto dôvodu
žiadal vydaný platobný rozkaz zrušiť a žalobu navrhovateľa voči odporcovi v celom rozsahu zamietnuť.

V ďalšom konaní potom navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu disponoval žalobným návrhom
tak, že v časti sumy 192,09 eur vzal žalobu späť, o čom súd rozhodol uznesením zo dňa 25. 6. 2012,
v tejto časti žalovanej sumy konanie zastavil a vo zvyšku žalobný návrh s príslušenstvom vylúčil na
samostatné konanie. Toto uznesenie súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 20. 7. 2012. O zvyšku návrhu
navrhovateľa súd potom konal v konaní č. k. XXCpr/X/XXXX.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, odporcu a jeho právneho
zástupcu, vypočul navrhovaných svedkov a oboznámil sa s listinnými dôkazmi:Výsluchom navrhovateľa bolo preukázané, že navrhovateľ bol v pracovnom pomere u odporcu na
základe pracovnej zmluvy zo dňa 8. 5. 2007. V tom čase odporca zamestnával navrhovateľa tak, že
ešte bol ako fyzická osoba. Pracovnou zmluvou zo dňa 30. 6. 2008 uzavretou medzi navrhovateľom

a odporcom už odporca figuruje pod obchodným menom ARDEM Slovakia, s. r. o. zastúpený Z.Á. O..
Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú so skúšobnou dobou 3 mesiace. Odo dňa 1. 7. 2008
bola uzatvorená medzi účastníkmi konania pracovná zmluva na dobu neurčitú. Navrhovateľ poukázal na
to, že pokiaľ bol v pracovnom pomere u odporcu v minulom období až do r. 2010, pracoval na montážach
po celom Československu, ale aj v zahraničí v Nemecku a cca 90 % zákaziek vybavil pre firmu práve

on. Mzdové nároky navrhovateľa u odporcu boli dohodnuté iba v rámci pracovnej zmluvy. Iná dohoda o
pracovných nárokoch navrhovateľa u odporcu nebola ani neskôr dohodnutá. Navrhovateľ vykonával u
odporcu pracovnú pozíciu stavbyvedúceho. Dôvodil, že konateľ odporcu sa naňho vo všetkom spoliehal,
preto jeho tvrdenia uvedené v odpore, že nárok, ktorý si uplatňuje je v skutočnosti odmena a uviedol,
že týmto tvrdením odporca zavádza a poukazoval na výplatné pásky, konkrétne na „šichtovnicu“, kde je
uvedené koľko odpracoval hodín za mesiac. Pri stanovení výšky žalovanej sumy odpracované hodiny

navrhovateľ vynásobil 20 dňami v mesiaci, následne ich vynásobil 8-hodinovým pracovným časom a
zvyšok odpracovaného času sa odzrkadlil vo forme odmien. Navrhovateľ s týmto názorom odporcu
nesúhlasil, pretože toto je jeho odpracovaný čas naviac ale bez príplatkov. On sa v tomto konaní domáha
príplatkov za prácu nadčas. Poukázal aj na správu inšpektorátu práce a na konanie odporcu, z ktorého
vyplýva, že ani tejto inštitúcii nepredložil odporca doklady, pretože jeho konanie bolo špekulatívne,

nakoľko práca nadčas ročne môže byť iba v počte 150 hodín ročne, preto odporca dal tieto hodiny do
odmien.

Navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu sa nestotožnil s tvrdeniami odporcu, ktoré uvádzal v
odpore, považoval ich za právne irelevantné. Navrhovateľ pri výpočte žalovanej sumy vychádzal z

vlastnej evidencie, ktorú viedol od r. 2008 do konca mesiaca február 2011, z dostupných výkazov
odpracovaných hodín, ktoré mal k dispozícii a z vyžiadaných denných záznamov stavby, kde je uvedený
odpracovaný počet hodín a popis vykonaných prác. K listinným dôkazom, ktoré predložil s doručenou
žalobou (výplatné listiny) uviedol, že tieto obsahujú aj položku odmena, za ktorou je mzda za prácu
nadčas bez mzdového zvýhodnenia. V tomto smere poukázal na skutočnosti uvádzané v denných

záznamoch stavby, kde napr. za mesiac november 2008 odpracoval spolu 156,5 hodín, z toho na
výplatnej listine je uvedené, že odpracoval 128, za ktoré dostal mzdu a odmenu vo výške 189,21 eur za
odpracované hodiny naviac v počte 28,5 hodín. V mesiaci október 2010 v zmysle výkazu odpracovaných
hodín odpracoval spolu 240 hodín, avšak vo výplatnej listine sa uvádza odpracované hodiny 168. Za
72 hodín práce nadčas dostal odmenu 478,08 eur. Poukázal na to, že odporca uvádzal vo výplatných

listinách len počet odpracovaných hodín, ktoré neprevyšovali 8 hodín denne. Na základe vyššie
uvedeného potom navrhovateľ poukázal na to, že neobstojí tvrdenie odporcu v tom, že položka odmena
odráža sumu, ktorú sa sám odporca dobrovoľne rozhodol navrhovateľovi zaplatiť za vykonanú prácu,
keďže bol s ním spokojný. V tomto smere dal do pozornosti súdu aj písomné vyjadrenie Inšpektorátu
práce v Prešove zo dňa 6. 6. 2011, ktorým reagoval na podnet navrhovateľa, že odporca neposkytol

ani tejto inštitúcii prvopis evidencie pracovného času za kontrolované obdobie. Ďalej Inšpektorát
práce v Prešove konštatoval, že odporca predložil iba evidenciu dochádzky len s uvedením počtu
odpracovaných hodín vypracovanú pre účtovné účely. Listinné dôkazy, na ktoré poukazoval navrhovateľ
(montážne denníky, pracovné výkazy - šichtovnice, prvopisy evidencie dochádzky s uvedením začiatku
a konca časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu) neboli predložené. Z tohto dôvodu

konštatoval, že preto nebolo možné preveriť skutočne odpracované hodiny a nárok navrhovateľa na
poskytnutiemzdovéhozvýhodneniazaprácunadčas,nočnúprácuaprácuvosviatok.Navrhovateľtvrdil,
že vyzýval odporcu počas pracovného pomeru o vyplatenie mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas,
ale zo strany odporcu zostalo len pri sľuboch. Počas pracovného pomeru tento svoj nárok neuplatnil u
odporcu, pretože ako tvrdil sa obával predčasného ukončenia pracovného pomeru zo strany odporcu

a to aj z toho dôvodu, že od 1. 4. 2011 je poberateľom predčasného starobného dôchodku. Podaním
doručeným súdu dňa 13. 4. 2012 v konaní 17Cpr/1/2012 navrhovateľ doručil aj návrh na zmenu a
doplnenie svojho návrhu v časti príslušenstva žalovanej sumy a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti
mzdy dvadsiaty deň v mesiaci.

Odporca vo svojich písomných podaniach cestou svojho právneho zástupcu doručených súdu dňa
11. 1. 2012 a 17. 4. 2012 navrhol, aby súd žalobu navrhovateľa zamietol. Odporca poprel povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi žalovanú sumu na základe navrhovateľom uvedených skutočností. Tvrdenia
navrhovateľa, že odporca mu nevyplatil mzdové zvýhodnenie vo výške 25 % a 50 % priemernéhozárobku za prácu nadčas za obdobie 10 - 11/2008, 1 - 12/2009, 1 - 12/2010 a 1 - 2/2011 poprel.
Tvrdenia navrhovateľa, že vo výplatnej listine za uvedené obdobie je položka, ktorá je uvedená ako
odmena v skutočnosti mzda za prácu nadčas sa nezakladajú na pravde a predmetné výplatné listiny

odrážajú reálny skutkový stav pri jednotlivých položkách uvedených vo výplatnej listine je presne a
nespochybniteľne špecifikované za čo zamestnanec za dané rozhodné obdobie dostáva mzdu. Vo
výplatnýchlistináchjepresneuvedenékoľkopracovnýchhodínodpracovalnavrhovateľzadanýmesiaca
aká výška mzdy mu patrí. Položka odmena odráža sumu, ktorú sa sám odporca dobrovoľne rozhodol
navrhovateľovi zaplatiť za vykonanú prácu, keďže bol s ním spokojný. Dôvodil, že navrhovateľ zavádza

súd, ak uvádza, že finančná čiastka uvedená v položke odmena odráža mzdu za prácu nadčas.
Poukázal na to, že navrhovateľ v prospech odporcu nevykonal žiadnu prácu nadčas tak ako tvrdí, čo by
odôvodňovalo zákonnú povinnosť odporcu mu ju nahradiť. Navrhovateľ nepredložil a neoznačil žiadny
dôkaz, ktorým by preukázal dôvodnosť svojej žaloby. Odporca poukázal aj na konanie navrhovateľa
cestou Inšpektorátu práce v Prešove, ktorý vykonaným šetrením nepotvrdil ním tvrdené skutočnosti.
Navrhovateľ v priebehu ním uvádzaného obdobia nemal voči výplatným listinám, resp. voči výške mzdy,

ktorá mu bola odporcom vyplácaná žiadne výhrady či už ústne alebo písomné. Navrhovateľ nepreukázal
listinnýdôkazotom,žezamestnávateľmuvydalpríkaz,abypracovalnadurčenýtýždennýpracovnýčas,
poprípade že dal súhlas zamestnancovi na takúto prácu. Spochybnil listinné dôkazy - ktoré navrhovateľ
v konaní predložil a na základe ktorých sám uviedol, že ich vlastnoručne vypracoval a z týchto odvodzuje
svoj žalobný nárok. Odporca zároveň cestou svojho právneho zástupcu písomným podaním doručeným

súdu dňa 17. 4. 2012 vzniesol z dôvodu právnej istoty námietku premlčania čo do uplatneného nároku
za obdobie 10/2008 splatný dňa 20. 11. 2008, ako aj v časti príslušenstva úroky z omeškania vo výške
16,5 % ročne zo sumy 133,55 eur od 21. 11. 2008 do zaplatenia vo výške 15 % ročne zo sumy 58,55 eur
od 21. 12. 2008 do zaplatenia, vo výške 10 % ročne zo sumy 54,31 eur od 21. 2. 2009 do zaplatenia, vo
výške 9,5 % ročne zo sumy 73,42 eur od 21. 3. 2009 do zaplatenia. Z týchto všetkých dôvodov odporca

žiadal, aby súd žalobný návrh navrhovateľa zamietol na trovy navrhovateľa.

Súd v konaní vypočul svedka S. V., ktorý pre spoločnosť odporcu vykonával práce na živnosť,
navrhovateľ bol v tom čase stavbyvedúcim. Svedok vykonával v tomto období pre odporcu v rámci svojej
živnostenskej činnosti zváračské a zámočnícke práce. Svoju činnosť vykonával v období r. 2008 - 2010,

ale iba v určitých mesiacoch príkladmo uviedol, že pri prácach v spoločnosti Chemko Strážske počas
obdobia 6 mesiacov. Svedok nemal vedomosť o tom, kto zabezpečoval zákazky pre firmu odporcu.
Zároveň nemal vedomosť o tom, aké oprávnenia preniesol konateľ odporcu na navrhovateľa. Svedok
nevedel potvrdiť, či navrhovateľ v tom čase, keď svedok vykonával prácu pre odporcu, vykonával prácu
nad rámec pracovného času. Nebol účastný ani takej situácie, aby konateľ odporcu vydal navrhovateľovi

príkaz na vykonanie práce nadčas. Potvrdil, že pracovná doba bola určená od 6.00 hod. ráno do
18.00 hod. večer. Svedkovi nebol známy žiadny prípad sťažnosti spolupracovníkov na to, že vykonával
prácu nadčas, resp. že za prácu nedostal mzdu. Vo výnimočných prípadoch sa práca vykonávala podľa
potreby, napr. v Nemecku, resp. v Slovnafte aj v čase do 23.00 hod., ale pri týchto prácach na týchto
stavbách boli pracovníci podriadení vedúcim týchto firiem. Pri prácach na zákazkách iných firiem, napr.

v Slovnafte a pod. príkazy na vykonanie práce vydávali zástupcovia konkrétnej firmy a tie príkazy potom
preberal navrhovateľ.

Z listinného vyjadrenia konateľa spoločnosti UNIMONT ČAJKOV, s. r. o. vyplýva, že na základe
výberového konania v Slovnaft, a. s. Bratislava dostala táto firma zákazku na montážne práce. Po

doporučení vedúceho stavby bola okrem iných vybraná aj firma odporcu. Po telefonickej dohode s
konateľom spoločnosti odporcu p. O. bola vypracovaná objednávka, vzájomne odsúhlasená s menným
zoznamom pracovníkov, ktorí budú vykonávať montážne práce. Potvrdil, že montážne práce boli riadené
zo strany spoločnosti UNIMONT ČAJKOV vedúcim stavby podľa pracovného harmonogramu prác.
Nástup a ukončenie pracovnej doby boli podľa postupu jednotlivých prác na daných zariadeniach. Na

konci mesiaca bol vydaný potvrdený výkaz odpracovaných hodín pracovníkov za daný mesiac, ktorý
prevzali jednotliví zástupcovia firiem oproti podpisu bez námietok.

Pracovnou zmluvou zo dňa 30. 6. 2008 vznikol pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom
na skúšobnú dobu 3 mesiacov na pracovnú pozíciu stavbyvedúci s miestom výkonu práce Slovenská

republika a štáty EÚ. V zmluve bol dohodnutý mesačný hrubý príjem 200,-- Sk/hod. a týždenný pracovný
čas 40 hod.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú s dňom nástupu do práce 1. 7. 2008. Dňa
31. 3. 2011 navrhovateľ a odporca uzatvorili dohodu o skončení pracovného pomeru podľa ust. § 60
Zákonníka práce, pričom pracovný pomer skončil dňa 31. 3. 2011 na žiadosť navrhovateľa.Dňa 6. 6. 2011 písomným oznámením Inšpektorát práce v Prešove oznámil navrhovateľovi
na jeho podnet výsledok prešetrenia jeho podnetu. Vo svojom podnete navrhovateľ namietal

porušenie povinnosti zamestnávateľa (odporcu) vo veci nedodržiavania podpísaných pracovných
zmlúv, nedodržania, nezabezpečenia pracovného času, nezaplatenia príplatkov za nadčasové hodiny
a príplatky za prácu v karcinogénnom prostredí, neposkytnutia hygienických potrieb, ochranných
nápojov, nezabezpečenie čistenia pracovného ošatenia a neposkytnutie ochranného ošatenia pred
poveternostnými vplyvmi. Inšpektorát práce v tomto oznámení uviedol, že vychádzal iba z predložených

dokladov predložených zamestnávateľom a preto konštatoval, že zamestnávateľ porušil povinnosť
poskytnúť na požiadania inšpektorátu práce podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce.
Inšpektorátprácepoprešetreníuložilkontrolovanémusubjektupovinnosťprijaťopatrenianaodstránenie
zistených porušení právnych predpisov a ich príčin. V časti navrhovateľom namietaných nárokov z
pracovného pomeru odporučil navrhovateľovi obrátiť sa na príslušný súd.

Po takto vykonanom dokazovaní súd právne uzatvára:

Podľa ust. § 97 ods. 1 Zákonníka práce práca nadčas je práca vykonávaná zamestnancom na príkaz
zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas vyplývajúci z vopred
určeného rozvrhnutia pracovného času a vykonávaná mimo rámca rozvrhu pracovných zmien.

(5)Prácunadčasmôžezamestnávateľnariadiťlenvprípadochprechodnejanaliehavejzvýšenejpotreby
práce, alebo ak ide o verejný záujem, a to aj na čas nepretržitého odpočinku medzi dvoma zmenami,

prípadne za podmienok ustanovených v § 94 ods. 2 až 4 aj na dni pracovného pokoja. Nepretržitý
odpočinok medzi dvoma zmenami sa nesmie pritom skrátiť na menej ako osem hodín.

(7) V kalendárnom roku možno nariadiť zamestnancovi prácu nadčas v rozsahu najviac 150 hodín.

(9) Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov.

Podľa ust. § 99 Zákonníka práce zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu pracovného času, práce
nadčas, nočnej práce, aktívnej časti a neaktívnej časti pracovnej pohotovosti zamestnanca tak, aby bol
zaznamenaný začiatok a koniec časového úseku, v ktorom zamestnanec vykonával prácu alebo mal

nariadenú alebo dohodnutú pracovnú pohotovosť.

Podľa ust. § 121 ods. 1 Zákonníka práce za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a
mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnancovi, ktorý vykonáva
rizikové práce, patrí za prácu nadčas dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej v sume 35 %

jeho priemerného zárobku.

(2) Zamestnávateľ môže v kolektívnej zmluve dohodnúť okruh zamestnancov, s ktorými je možné
dohodnúť, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná práca nadčas, najviac však v úhrne 150 hodín
v kalendárnom roku. Zamestnávateľ, ktorý nemá v kolektívnej zmluve dohodnutý okruh zamestnancov

podľa prvej vety, môže písomne dohodnúť s vedúcim zamestnancom v priamej riadiacej pôsobnosti
štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu alebo s vedúcim zamestnancom, ktorý je v priamej
riadiacej pôsobnosti tohto vedúceho zamestnanca, so zamestnancom, ktorý vykonáva koncepčné,
systémové, tvorivé, metodické alebo obchodné činnosti, riadi, organizuje alebo koordinuje zložité
procesy alebo rozsiahle súbory veľmi zložitých zariadení, že vo výške mzdy bude zohľadnená prípadná

prácanadčas,najviacvšakvúhrne150hodínvkalendárnomroku.Vtýchtoprípadochzamestnancoviza
prácu nadčas nepatrí mzda vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas podľa odseku 1 a nemôže
za túto dobu čerpať náhradné voľno.

Za prácu nadčas sa považuje v súlade s ust. § 97 ods. 1 ZP akákoľvek práca vykonávaná na príkaz

alebo po dohode so zamestnávateľom nad rozsah 40 hodín. Prácu nadčas môže zamestnávateľ
so zamestnancom dohodnúť, avšak za splnenia podmienok určených zákonom, t. j. dohodou so
zamestnancom aj o prípadnom zvýšení zákonného limitu nadčasovej práce ročne. Výkon práce
zamestnanca mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad rozsah ustanoveného týždennéhopracovného času, ktorá nebola zamestnávateľom nariadená, resp. dohodnutá, sa nepovažuje za
prácu nadčas. Rozsah a podmienky práce nadčas určí zamestnávateľ po predchádzajúcej dohode
so zamestnancom. Základnou podmienkou pre nariadenie práce nadčas je existencia prechodnej a

naliehavej potreby pre zvýšenie rozsahu práce. Zákonník práce neumožňuje zamestnávateľom, aby
nariaďovali výkon nadčasovej práce v prípade a pri prácach, ktorých výkon je potrebný stále a nielen
v prechodnom období.

V prejednávanej právnej veci navrhovateľ v konaní tvrdil, že zamestnávateľ, t. j. konateľ odporcu

vydal príkaz na vykonanie práce nadčas ústne a tento príkaz dával priebežne. Žiadny listinný dôkaz
svedčiaci o uzavretí dohody zamestnávateľa so zamestnancom na vykonanie práce nadčas, v ktorom
by boli uvedené podmienky a rozsah práce nadčas, v konaní navrhovateľ nepredložil. Navrhovateľ
si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.045,71 eur s príslušenstvom z titulu nevyplatenia mzdového
zvýhodnenia vo výške 25 % a 50 % priemerného zárobku za prácu nadčas za obdobie 10 - 11/2008, 1 -
12/2009, 1 - 12/2010 a 1 - 2/2011. Pokiaľ by odporca za takéto časové obdobie žiadal od navrhovateľa

vykonanie práce nadčas, pretože bola daná existencia prechodnej a naliehavej potreby pre zvýšenie
rozsahu práce, je málo pravdepodobné, aby za tým účelom a to aj z dôvodu právnej istoty neuzatvoril
ako zamestnávateľ so zamestnancom dohodu o vykonaní práce nadčas. Svoje tvrdenia o tom, že vo
výplatnej listine evidovaný údaj v položke odmena odráža mzdu za prácu nadčas, žiadnym spôsobom
v konaní navrhovateľ nepreukázal. Navrhovateľ listinné dôkazy, ktorými tento svoj nárok a tieto tvrdenia

preukazoval, vypracovával sám (ide o denné záznamy o počte odpracovaných hodín), navrhovateľ sám
ako stavbyvedúci viedol montážny denník a ďalšie záznamy na jednotlivých stavbách, kde vykonával
práceuodporcu.Navrhovateľsvojetvrdeniavkonanínepreukázalpríkazomnavykonanieprácenadčas,
resp. uzavretou dohodou medzi ním a zamestnávateľom. V prípade ak by bola uzavretá dohoda medzi
účastníkmikonaniaonadčasovejpráci,zamestnávateľbybolvsúladesustanoveniamiZákonníkapráce

povinný viesť okrem iného aj evidenciu dohodnutej nadčasovej práce. Predmetom dohody by potom za
prácu nadčas bolo mzdové zvýhodnenie, resp. dohoda o tom, že zamestnanec uprednostnil za prácu
nadčas náhradné voľno. V prípade dohody o vykonaní práce nadčas by evidenciu pracovného času
mal viesť zamestnávateľ. Ako z vyššie uvedeného vyplýva inštitút práce nadčas môže byť vykonaný
zamestnancom na príkaz zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. V konaní sa navrhovateľovi

nepodarilo preukázať, že zamestnávateľ vydal príkaz na vykonanie práce nadčas, resp. že uzatvoril
dohodu o vykonaní práce nadčas.

V tejto súvislosti, že medzi zamestnávateľom a zamestnancom nedošlo k dohode o vykonaní práce
nadčas, súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR č. 5Cz/1/1989 zo 16. 1. 1989: Pre posúdenie

toho, či ide u pracovníka o prácu nadčas, je pri jej nariaďovaní ako aj pri odmeňovaní (s príplatkami za
jej vykonávanie) rozhodujúca úprava o dňoch pracovného pokoja, ktorá sa pracovníka týka.

K námietke premlčania uplatneného nároku navrhovateľom odporcom za obdobie mesiacov 10/2008,
príslušenstva úroku z omeškania vo výške 16,5 % ročne zo sumy 133,55 eur od 21. 11. 2008 do

zaplatenia, vo výške 15 % ročne zo sumy 58,55 eur od 21. 12. 2008 do zaplatenia, vo výške 10 % ročne
zo sumy 54,31 eur od 21. 2. 2009 do zaplatenia, vo výške 9,5 % ročne zo sumy 73,42 eur od 21. 3.
2009 do zaplatenia, súd poznamenáva, že v tejto časti navrhovateľ písomným podaním zo dňa 25. 6.
2012 vzal svoju žalobu späť a súd konanie v tejto časti, t. j. v sume 192,09 eur uznesením zo dňa 25.
6. 2012 konanie zastavil.

Z dôvodu nepreukázania uplatnených mzdových nárokov spočívajúcich v práci nadčas navrhovateľom
súd aj vo zvyšku žalovanej sumy, t. j. nad sumu 192,09 eur žalobu navrhovateľa zamietol.

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove cestou Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie olehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia.
V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).