Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Halmešová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/2/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415202704
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Halmešová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4415202704.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Halmešovej a členiek
senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Eriky Madarászovej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinnému: I. C.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX P., o vymoženie 4288,51 Eur s príslušenstvom a trov exekúcii,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. 11Er/146/2015-22 zo dňa
14.04.2020 takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami
§ 41 ods. 1, § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.03.2017
(ďalej len "Exekučný poriadok"), § 52 ods. 1, 2, 3, 4 § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5, Občianskeho zákonníka,
ako aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť.
2. Súd prvej inštancie poukázal na návrh na vykonanie exekúcie zo dňa 21.01.2015, ktorým sa
oprávnený domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na vymoženie 4288,51 eura s príslušenstvom
a trov exekúcie poukazujúc na rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 05663/13 zo dňa 23.05.2013
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská, a. s., ktorý mal nadobudnúť
právoplatnosť dňa 19.05.2014 a vykonateľnosť 22.05.2014. Rozhodcovským rozsudkom bola
povinnému uložená povinnosť zaplatiť sumu vo výške 4288,51 eura, úrok z omeškania vo výške 8,75
% ročne zo sumy 2251,81 eura od 20.11.2012 do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie vo
výške 266,32 eura, trovy právneho zastúpenia vo výške 571,89 eura, náklady inkasného konania vo
výške 150,- eur. Vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva o poskytnutí flexipôžičky
medzi právnym predchodcom oprávneného ( spol. Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské
nivy 1, Bratislava ) a povinným zo dňa 19.11.2007. Na základe zmluvy bol právnym predchodcom
povinnému ako fyzickej osobe poskytnutý spotrebný úver vo výške 70.000,- Sk, pričom povinný sa
zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť úroky, odplatu za poskytnutie úveru a splniť
ďalšie záväzky podľa zmluvy.
3. Exekučný súd preskúmal rozhodcovskú zmluvu, uzavretú dňa 23.09.2012 medzi povinným a
oprávneným. Rozhodcovská zmluva v bode 3, obsahuje vymedzenie súdov, pred ktorými sa môžu riešiť
prípadní spory vzniknuté z predmetnej zmluvy nasledovne: ,, 3.1 Všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o
uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie
budú riešené:a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho
rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže do 15 kalendárnych dní od
doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu žiadosť o preskúmanie
rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca ustanovený podľa
vnútorných pravidiel Stáleho rozhodcovského súdu,
b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). 3.2. Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. tohto článku zmluvy
na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto Rozhodcovskej
zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto Rozhodcovskou zmluvou v súlade
s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského
súdu. 3.3. Zmluvné strany sa dohodli, že ktorákoľvek zo zmluvných strán má právo odstúpiť od tejto
zmluvy aj bez uvedenia dôvodu, a to najneskôr v deň predchádzajúci dňu podania žaloby na Stálom
rozhodcovskom súde. Pre platné odstúpenie od zmluvy sa vyžaduje písomná forma a jeho včasné
doručenie druhej zmluvnej strane. ".
4. Exekučný súd bol toho názoru, že aj keď bola zmluva uzavretá podľa ustanovení Obchodného
zákonníka je ju potrebné posudzovať spolu s dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v
splátkach a rozhodcovskou zmluvou aj podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských
zmluvách, tak ako to vyžaduje jeho ustanovenie § 52 ods. 2. Rozhodcovská zmluva je samostatná
listina, pričom zmluvným stranám dáva na výber riešenie prípadného sporu pred rozhodcovským súdom
alebo pred štátnym súdom. Obsahuje poučenie o rozhodcovskom konaní, jeho opis. Napriek týmto
skutočnostiam mal súd za to, že je uzavretá v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka,
upravujúcimi spotrebiteľské zmluvy. Rozhodcovská zmluva má klasickú predpripravenú formu, kde boli
iba rukou dopísané osobné údaje povinného. Uviedol, že nejde o individuálne dojednanú zmluvu, tak
ako to vyžadujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď sa nachádza na samostatnom papieri,
dáva na výber druh súdu, avšak povinný nemohol ovplyvniť jej obsah. Mohol ju iba ako celok podpísať,
alebo odmietnuť. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého sa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Z uvedeného
teda vyplýva, že pod individuálnosťou dojednania sa nemyslí iba podpísanie rozhodcovskej zmluvy na
samostatnom papieri, ale osobitné, individuálne dojednanie rozhodcovskej zmluvy medzi oprávneným
a povinným, pri ktorom by mal povinný právo meniť resp. ovplyvniť obsah zmluvy.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie právny zástupca oprávneného, ktorý
žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal
nesprávne právne posúdenie veci. Poukázal na to, že oprávnený pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy
s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s
rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Bránil sa, že povinný podpísal rozhodcovskú zmluvu sám
a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie splátkového kalendára.
Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa
v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Povinný mal možnosť si rozhodcovskú zmluvu v pokoji
prečítať, porozumieť jej obsahu. Oprávnený zastal názor, že závery o nedostatku vedomosti a vôle
povinného urobiť vyhlásenie obsiahnuté v rozhodcovskej zmluve sú bez náležitého preskúmania vôle
zmluvných strán a okolnosti uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy vylúčené a nepreskúmateľné. Dôvodil,
že splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd
považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Ďalej uviedol, že rozhodnutie súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nakoľko
v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, vo veci
rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd. Podľa názoru oprávneného je odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení
právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo
súdneho spisu. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva len to, že jediným porušením povinnosti na strane
oprávneného malo byť už len uzatvorenie samostatnej rozhodcovskej zmluvy.6.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.
7.Exekučnýporiadokbolsúčinnosťouod1.júla2016vustanoveniach§9aa§9bnovelizovanýzákonom
č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného
mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
8. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na
odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že v prejednávanej veci sa oprávnený svojím návrhom zo
dňa 03.02.2017, spísaným pred súdnym exekútorom domáhal vykonania exekúcie voči povinnej na
vymoženie sumy vo výške 908,85 eura s prísl.. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp. zn.
SRSAspA 08227/16, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.12.2016 a vykonateľnosť dňa 08.12.2016.
Žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcieboladoručenásúduprvejinštanciedňa27.03.2017,
ktorý o žiadosti rozhodol napadnutým uznesením.
12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody
opakoval.
13. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o poskytnutí flexipôžičky č. 00564170114107 zo
dňa 19.11.2007 uzatvorená medzi predchodcom oprávneného a povinným je spotrebiteľskou zmluvou,
uzatvorená štandardným formulárovým systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka
je stanovené, že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore oprávnený, je
osoba, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v
tomto spore povinný, je osoba, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.
14. V tejto súvislosti odvolací súd dodal, že v danej právnej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju
právomoc na rozhodnutie sporu medzi účastníkmi na základe rozhodcovskej zmluvy uzatvorenej medzi
oprávneným a povinným dňa 23.09.2012. Z uznesenia NS SR sp.zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe
uzavretej rozhodcovskej zmluvy.
15. Odvolací súd poukázal na bod 3. nazvaný ako Predmet zmluvy, predloženej rozhodcovskej zmluvy,
z ktorého vyplynulo, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky
v splátkach, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené:a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na Stálom
rozhodcovskom súde;
b) pred príslušným súdom SR, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného
právneho predpisu (bod 3.1 rozhodcovskej zmluvy).
Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 3.1. článku zmluvy na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej
zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými
predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho rozhodcovského súdu (bod 3.2
rozhodcovskej zmluvy).
16. Odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že takto formulovaná rozhodcovská
zmluva,spôsobujeznačnúnerovnováhuvprávachapovinnostiachstrán,atovneprospechspotrebiteľa.
Zobsahuspisumalodvolacísúdzapreukázané,ževzhľadomnapodstatuplneniaoprávneného(veriteľa
- dodávateľa), je viac ako pravdepodobné, že subjektom, ktorý bude uplatňovať svoje nároky pred
povolaným orgánom, bude práve oprávnený a povolaným orgánom pre možné efektívnejšie dovolanie
sa svojho nároku bude rozhodcovský orgán podľa výberu určeného subjektu. Odvolací súd uvádza, že
predmetná rozhodcovská zmluva v bode 3.2 obsahuje neprijateľné dojednanie z dôvodu, že vylučuje
právo zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd potom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu
na Stály rozhodcovský súd. Odvolací súd poukázal aj na to, že z rozhodcovskej zmluvy vôbec jasne
nevyplýva, v akom rozsahu a akou osobou bol spotrebiteľ (povinná) poučený adekvátne o následkoch
uzavretia tejto rozhodcovskej zmluvy. Predtlačené poučenie oprávneného v rozhodcovskej zmluve
o rozhodcovskom konaní odvolací súd nepovažoval za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov
takéhoto konania. Aj podľa názoru odvolacieho súdu možnosť výberu spôsobu riešenia sporu povinnou
uvedená v rozhodcovskej zmluve je len zdanlivá a v prevažnej časti sporov zo spotrebiteľských zmlúv je
možnosť výberu na strane žalobcu - veriteľa, pričom dlžník ako spotrebiteľ v zásade žalobu nepodáva.
Spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu, čo považuje súd za nekalé
dojednanie o možnosti riešenia sporov. Odvolací súd duplicitne zdôraznil, že o individuálne dojednanú
zmluvnú podmienku nejde, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich
obsah, čo je daný prípad. Dojednanie takejto zmluvy v spotrebiteľskom právnom vzťahu je neprijateľnou
podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná, pretože spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
17. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetný exekučný titul je v rozpore so zákonom, keďže celý
postup od rozhodcovskej zmluvy až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia práv dodávateľa,
ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie
zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej zmluvy
považoval za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany spotrebiteľa, nakoľko súdny
exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú zmluvu) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal
ani právomoc rozhodovať spor účastníkov konania. Súd prvej inštancie preto správne zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.