Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. február 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415209629
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4415209629.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Viery Koscelanskej a JUDr. Lenky Halmešovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, zastúpený:
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, adresa na doručenie: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti povinnému: R. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, N., vymoženie 690,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11Er/587/2015-11 zo dňa 01. júla 2015 v spojení s
opravným uznesením č. k. 11Er/587/2015-34 zo dňa 01.07.2015 v spojení s opravným uznesením č. k.
11Er/587/2015-34 zo dňa 21.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nové Zámky, č.k. 11Er/587/2015-11 zo dňa 01.07.2015 p o
t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením žiadosť súdneho exekútora JUDr. Erika Tótha, so sídlom
Exekútorského úradu v Nitre, Piaristická 2, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 45 ods. 2 ZoRK ako
aj skutočnosťami zistenými z obsahu spisu, na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť.

2. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal
voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie, pričom poukázal na Rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie, spisovej značky II/2014-3147 zo dňa
07.04.2014, ktorý mal nadobudnúť vykonateľnosť dňa 14.06.2014 (ďalej len "rozhodcovský rozsudok").

Konštatoval, že rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť 1.340,20 eura
spolu s riadnym úrokom vo výške 16,90% p.a. zo sumy 690,00 eur odo dňa 02.08.2013 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5,00% p.a. zo sumy vo výške 690,00 eur odo dňa 02.08.2013 do
zaplatenia, rozhodcovského konania vo výške 66,00 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 142,22
eur, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

3. V dôvodoch rozhodnutia ďalej uviedol, že vydaniu rozhodcovského rozsudku predchádzala Zmluva
o poskytnutí spotrebného úveru č. 000445511280110 zo dňa 28.01.2010 na základe ktorej sa právny
predchodca oprávneného - Všeobecná úverová banka, a.s.. Právny predchodca oprávneného poskytol
povinnému finančné prostriedky, pričom ten sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v pravidelných
mesačných splátkach so splatnosťou uvedenou v zmluve. Súčasťou Zmluvy o splátkovom úvere
boli obchodné podmienky (OP). Poukázal na to, že zmluvné strany sa ďalej dohodli, že sa podriadia

rozhodnutiu Rozhodcovského súdu, ktoré bude pre obidve zmluvné strany záväzné, pričom táto
rozhodcovská doložka zaväzovala právnych nástupcov obidvoch zmluvných strán. Súd prvej inštanciepodrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých je založený inštitút
neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok
štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa

(§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Zohľadnil, že súdny dvor Európskej únie v rozsudku
C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval, že čl. 6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie.
Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ

má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu
posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť
také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o
neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa
vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný. Zdôraznil,

že slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých prípadoch aj bez
návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto postupu nebráni
ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal žalobu o zrušenie
rozhodcovského rozsudku. Konštatoval , že nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer
v spotrebiteľskej zmluve v neprospech spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka

až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo
štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný,
nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým
mravom.
4. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci, ktorá

mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na
rozhodcovskom súde. Zdôraznil, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok
odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu,akhovyvolaldodávateľakoprvý.Rozhodcovskýsúdjepritompaušálnymspôsobomzakotvený
v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí
mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie prijal
záver, rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a preto nie je
vykonateľným exekučným titulom, keďže bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal uznesenie súdu
prvej inštancie v celom rozsahu zmeniť a vyhovieť žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, resp. zrušiť a vec vrátiť prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že súd
prvého stupňa vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistil skutkový stav,
ktorý neobstojí. Namietal, že súd v zmysle ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta Exekučného poriadku je

oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul, pričom nemá zákonné oprávnenie skúmať a hodnotiť
iné listiny, ako napr. zmluvu o úvere. V danom prípade tak súd prvej inštancie nie je oprávnený vo veci
konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku, ale práve
a len ako tzv. exekučný súd. Mal za to, že exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok

ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. Doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už
nemožno preskúmať podľa § 37 zákona o rozhodcovskom konaní, má pre účastníkov rozhodcovského
konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd nemôže vec prejednať
znova, nanovo skúmať skutkový stav, vykonávať dôkazy a tie následne hodnotiť - navyše bez
účasti oprávneného. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka

rozhodnutejvecibránitomu,abybolaopätovneposúdená.Banka,akoprávnypredchodcaoprávneného,
v súlade so ZoRK uzatvorila platnú rozhodcovskú doložku. Má za to, že exekučný súd nie je oprávnený
skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, skúmať rozhodcovské konanie, ani zmluvu na
základe ktorej bol tento vydaný, keďže doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať
podľa §37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok

súdu. Navyše pôvodne oprávnený ako právny nástupca Všeobecnej úverovej banky, a. s., bol povinný
postupovať v súlade s ustanoveniami rozhodcovského zákona, pričom Všeobecná úverová banka, a.
s., postupovala v súlade s ust. § 93b) zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi
návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je daná klientovi možnosť neprijať tútozákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol, je podľa názoru oprávneného prejavom jeho osobnej
a zmluvnej slobody. Exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka. Zdôraznil,
že Občiansky zákonník v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere taxatívnym spôsobom vymedzoval,

na ktoré zmluvné typy sa piata hlava vzťahuje. Namietal, že súd prvej inštancie pri skúmaní žiadosti
o udelenie poverenia vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu, k čomu sa nemal
možnosť vyjadriť, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Okrem toho postupom súdu prvej
inštancie bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby bol povinný urobil
akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak

nahrádza pasivitu povinnej. Záverom dodal, že exekučný súd mu svojím postupom znemožnil uplatniť
svoje právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného
rozsudku.

6. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

7.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že uznesenie
súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

8. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný

zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

9. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto

zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá
ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na

odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že Zmluvou o poskytnutí spotrebného úveru s povinným uzatvorila
Všeobecná úverová banka, a. s. dňa 28.01.2010. Z rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského

súdu Slovenskej bankovej asociácie zo dňa 07.04.2014 sp. zn. II/2014-3147, ktorý je exekučným titulom
v tejto veci vyplýva, že právnym nástupcom sa stala spoločnosť BENCONT INVESTMENTS, s. r. o.,
so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692. Dňa 07.05.2015 bola Okresnému súd Nové
Zámky doručená žiadosť o udelenia poverenia. Súd napadnutým uznesením zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenia poverenia

11. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

12.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

15. Z obsahu spisu ďalej zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 31.03.2015, kedy bol
súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného zo dňa 15.03.2015 na vykonanie exekúcie na
základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskejbankovej asociácie zo dňa 07.04.2014 sp. zn. II/2014-3147. Následne súdny exekútor podaním zo
dňa 23.04.2015 (doručeným súdu prvej inštancie dňa 07.05.2015) požiadal príslušný súd o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Súd prvej inštancie

vydal napadnuté uznesenie, ktorým rozhodol, tak ako je uvedené vo výrok.

16. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto
s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody

opakoval.

17. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneného
v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že zmluva o úvere zo dňa 28.01.2010 uzatvorená
medzi Všeobecnou úverovou bankou, a. s. a povinným je spotrebiteľskou zmluvou, uzatvorenou
štandardným formulárovým systémom. V ustanovení § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je stanovené,

že spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Z úverovej zmluvy a z výpisu z obchodného registra Všeobecnej úverovej banky, a. s.,
je zrejmé, že veriteľ, v tomto spore Všeobecná úverová banka, a. s., bol osobou, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a dlžník, v tomto spore povinný, bol
osobou, ktorá pri uzatváraní zmluvy vystupovala v pozícii spotrebiteľa.

18. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že v danej veci si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
narozhodnutiesporumedziúčastníkminazákladerozhodcovskejdoložkypodľačl.II.bodu5. vzmluvyo
poskytnutí spotrebiteľského úveru uzatvorenej dňa 28.01.2010 a tiež z bodu 3. záverečných ustanovení
Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a. s, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere. Z uznesenia NS

SR v konaní vedenom pod sp.zn. 3Cdo 122/2011 vyplýva, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcieoznačízaexekučnýtitulrozsudokrozhodcovskéhosúdu,jeexekučnýsúdoprávnenýazároveň
povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

19.Vsúvislostisrozhodcovskoudoložkouanazdôrazneniesprávnostinapadnutéhouzneseniaodvolací
súd uvádza i s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR z 24. 02. 2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19,
že rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu exekučného titulu nebola v predmetnej veci
spotrebiteľom osobitne vyjednaná, ale vyplýva zo štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy
a jej VOP, tento právny vzťah teória i prax považujú za nerovnovážny. Rozhodcovská doložka v

predmetnej veci znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. S
poukazom na uvedené potom treba považovať túto rozhodcovskú doložku bez ohľadu na jej formu a
znenie za neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
ho v neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka ako
neprijateľná zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky

potom odporuje dobrým mravom. Plnenie z neprijateľnej podmienky je plnením právom nedovoleným a
štát musí bezvýhradne odmietnuť ochranu takýmto plneniam.

20. S poukazom na uvedené zistenia je potom potrebné konštatovať, že predložený exekučný titul
je materiálne nevykonateľný, nakoľko rozhodcovská doložka uvedená v samotnej zmluve o úvere a

jej VOP je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatná v zmysle
ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pričom absencia tejto vlastnosti spôsobuje v predmetnej
veci neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonávaní exekúcie. Na závere o neplatnosti predmetnej
rozhodcovskej doložky nemení nič ani námietka odvolateľa, že predložením rozhodcovskej doložky si
veriteľ plnil len svoju povinnosť, vyplývajúcu mu z ust. § 93b zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, za čo ho nemožno
v predmetnom exekučnom konaní sankcionovať. Exekučný súd vyššie uvedené nedostatky zistil už v
štádiu rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, preto
správne postupoval podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov a

žiadosť súdneho exekútora zamietol.

21. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.22. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).