Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/22/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120209526
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120209526.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členov
senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, vo veci žalobkyne: AV Group s.r.o., Dopravná
3121/4, Bratislava, IČO: 36 289 787, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Marcel BORIS, s. r. o.,
Ružinovská 40, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 863 319, proti žalovanej: TT - TRANS, s.r.o.,
Bohdanovce nad Trnavou 405, IČO: 36 252 115, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 11.
januára 2021 č. k. 36Cb/87/2020-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh žalobkyne na nariadenie
neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalovanej zakázal

nakladať s motorovým vozidlom s ev. číslom TT164GS, druh vozidla: ťahač, značka: SCANIA, typ: R450,
farba: modrá, motorovým vozidlom s ev. číslom TT965FF, druh vozidla: ťahač, značka: SCANIA, farba:
modrá, motorovým vozidlom s ev. číslom TT362FG, druh vozidla: ťahač, značka: SCANIA, typ: R440,
farba: modrá, motorovým vozidlom s ev. číslom TT827FB, druh vozidla: ťahač, značka: SCANIA, farba:
modrá, motorovým vozidlom s ev. číslom TT249FI, druh vozidla: ťahač, značka: SCANIA, typ: R440,
farba: modrá, motorovým vozidlom s ev. číslom TT096GF, druh vozidla: ťahač, značka: SCANIA, typ:

R410, farba: modrá, najmä, aby nevykonal akýkoľvek úkon, ktorým by previedol vlastnícke právo alebo
spôsobil prechod vlastníctva na tretiu osobu, použil ho ako vklad do obchodnej spoločnosti, prenajal
alebo vypožičal ho, zriadil záložné právo alebo iné vecné alebo záväzkové právo v prospech tretej osoby,
a to až do právoplatného skončenia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil právne ustanovením § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c/, § 326 ods. 1, §
328 ods. 1 § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, 2, § 333, § 334 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhala uloženia
zákazu žalovanej nakladať s vo výroku bližšie označenými motorovými vozidlami najmä, aby nevykonala
akýkoľvek úkon, ktorým by previedla vlastnícke právo alebo spôsobila prechod vlastníctva na tretiu
osobu, použila ho ako vklad do obchodnej spoločnosti, prenajala alebo vypožičala ho, zriadila
záložné právo alebo iné vecné alebo záväzkové právo v prospech tretej osoby. Potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia zdôvodnila obavou ohrozenia exekúcie, nakoľko podľa dostupných informácii
dlžník, voči ktorému má judikovanú a právoplatnú, vykonateľnú pohľadávku realizuje konkrétne kroky,
ktorými sa zbavuje majetku, z ktorého by žalobkyňa mohla byť uspokojená. Súd prvej inštancie sa v
plnom rozsahu stotožnil s právnou argumentáciou žalobkyne o dôvodnosti nariadenia neodkladného
opatrenia, nakoľko mal za to, že bola správna, vychádzala z listinnými dôkazmi osvedčeného (a vo
veľkej časti aj preukázaného) skutkového stavu a z aplikácie relevantných zákonných ustanovení.

Vzhľadom na jej vyčerpávajúci rozsah, konzistentnosť, ucelenosť, presvedčivosť, logickú postupnosť a
nadväznosť právnych úvah rozhodujúcich pre právne posúdenie veci ju súd v plnom rozsahu preberalza svoju a osvojil si ju. Z platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica z 15.6.2020, sp.
zn. 33Up/1017/2020 a Upovedomenia o exekúcii sp. zn. 26EX 467/20-8 mal preukázanú splatnú
pohľadávku žalobkyne voči dlžníkovi HZ-TRANS, s.r.o. vo výške 40.000 eur spolu s príslušenstvom a

trovami exekúcie. Vzhľadom na to, že nebolo zistené, že by dlžník mal nejaký zexekvovateľný majetok,
účelom nariadeného neodkladného opatrenia bola možnosť žalobkyne v súdnom konaní nerušene
uplatniť svoj nárok voči žalovanej na určenie neúčinnosti právneho úkonu bez toho, aby sa obávala,
že by vzhľadom na prípadnú zdĺhavosť súdneho konania a možné ďalšie nakladanie s dotknutými
motorovými vozidlami došlo k znemožneniu iného než nútene nerealizovateľného výsledku sporu.

Inštitút odporovateľnosti v zásade slúži potrebám exekučného konania, nakoľko jeho účelom je umožniť
veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto
pohľadávky z majetku (vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt), ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho
odporovateľného právneho úkonu. Rozhodnutím, ktorým súd vyhovie podanej odporovacej žalobe bude
určené, že voči žalobkyni je právny úkon urobený dlžníkom a žalovanou, ktorý ukracuje uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne, neúčinný. Toto rozhodnutie je nevyhnutným podkladom na to,

aby sa žalobkyňa na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi (platobný rozkaz), mohla
domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo
z dlžníkovho majetku. Z tvrdení žalobkyne podporených listinnými dôkazmi nebolo možné jednoznačne
vylúčiť, že dlžník sa úmyselne zbavil majetku, aby nemusel pohľadávku žalobkyne uspokojiť a zároveň,
aby mohol nerušene pokračovať vo výkone svojej doterajšej podnikateľskej činnosti. Nakoľko za

dlžníkom a žalovanou stojí jedna a tá istá fyzická osoba, ktorá je konateľom a spoločníkom zároveň
obochspoločností(dlžníkaažalovanejakonadobúdateľaprevedenýchmotorovýchvozidiel),jedôvodná
obava, že by následne aj žalovaná postupovala obdobným spôsobom ako dlžník a previedla by
motorové vozidlá ďalej, a tým by sa bezpochyby sťažilo vymoženie pohľadávky žalobkyne. Návrh na
vykonanie exekúcie v prípade úspechu žalobkyne v predmetnom súdnom spore by smeroval proti

žalovanej, v prospech ktorej bol napadnutý právny úkon urobený. Súd prvej inštancie sa stotožnil
s tým, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti existuje reálne nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy, že pred rozhodnutím vo veci samej žalovaná prevedie motorové vozidlá na tretiu osobu,
resp. na tretie osoby, a tým sa zmarí uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne. V prípade, ak
by sa žalovaná rovnako zbavila majetku ako dlžník (čo možno vysoko pravdepodobne predpokladať

vzhľadom na totožnosť konateľa a spoločníka žalovanej a dlžníka), uspokojenie pohľadávky žalobcu by
sa stalo ťažšie vymožiteľným. Neodkladné opatrenie zároveň zabezpečuje potrebnosť dočasnej úpravy
najmä tým, že poskytuje ochranu ohrozeného práva žalobkyne a vytvára situáciu pre efektívne využitie
procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušovania
alebo ohrozovania práva a bez toho, aby sa v konaní vo veci samej nedosiahol výsledok, ktorý už

neovplyvní hmotno-právne postavenie strán sporu. Neodkladným opatrením sa sleduje len zaistenie
nároku žalobkyne a majetkových hodnôt a zabráni sa ním vzniku a rozširovaniu škody, inej ujmy alebo
zhoršovaniu právnej pozície žalobkyne. Obsah neodkladného opatrenia do rozhodnutia vo veci samej
vylúči vznik nenávratného stavu alebo vznik nenapraviteľnej alebo ťažko nahraditeľnej škody, prípadne
inej ujmy. Žalobkyňa nielen osvedčila, ale aj preukázala existenciu svojej vykonateľnej pohľadávky voči

dlžníkovi, ktorú dlžník nezaplatil riadne a včas, pričom je osvedčené, že vykonal reálne kroky k tomu,
aby sťažil a zabránil žalobkyni ju uspokojiť a namiesto toho na žalovanú previedol jediný majetok, ktorým
disponoval a prostredníctvom ktorého vykonával svoju podnikateľskú činnosť. V dôsledku uvedeného
možno mať objektívne dôvodnú obavu o vykonateľnosť budúceho rozhodnutia súdu a o vymožiteľnosť
práva žalobkyne. Neodkladné opatrenie by malo zabrániť vzniku a rozširovaniu škody, prípadne inej

ujmy alebo zabrániť zhoršovaniu právnej pozície žalobkyne ako veriteľa, a to v takej miere, aby malo
pre žalobkyňu ešte zmysel uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Ujma, ktorá hrozí žalobkyni v
prípade zmarenia vymožiteľnosti pohľadávky je reálne väčšia ako dočasná strata oprávnenia žalovanej
nakladať s motorovými vozidlami po dobu do rozhodnutia vo veci samej, resp. do zániku dôvodu
na trvanie neodkladného opatrenia. Po túto dobu nestráca vlastnícke právo k vozidlám, môže ich

naďalej využívať a prostredníctvom motorových vozidiel vykonávať svoju podnikateľskú činnosť, čomu
nariadené neodkladné opatrenie nijakým spôsobom nebráni. Nariadené neodkladné opatrenie je tak
primerané. Neodkladným opatrením nariadené obmedzenie žalovanej bolo za daného právneho a
skutkového stavu jediná možnosť ako zabezpečiť účel a cieľ súdneho konania vo veci samej, pričom
iný spôsob ako neodkladné opatrenie, nebol v danom prípade účinný. Žalobkyni len samotný úspech v

meritórnom konaní nepostačuje a nadväzuje na neho vymoženie jej pohľadávky, dočasne zabezpečenej
nariadením neodkladného opatrenia.2. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie.
Odvolanie odôvodnila § 365 ods. 1 písm. d), f), g) a h) CSP. Dôvodila, že súd prvej inštancie zakázal
žalovanej nakladať s motorovými vozidlami, ktorých nie je vlastníkom, a to motorové vozidlo EČV:

TT164GS, druh vozidla: ťahač, značky SCANIA, typ: R450, farba: modrá a motorové vozidlo EČV:
TT096GF, druh vozidla: ťahač, značky SCANIA, typ: R410, farba: modrá. Žalovaná predmetné motorové
vozidlá nevlastní, nemôže s nimi ani nakladať spôsobom, ktorým by prevádzala vlastnícke právo
alebo spôsobila prechod vlastníckeho práva na tretiu osobu, či ich použila ako vklad do obchodnej
spoločnosti a pod. Vo vzťahu k týmto motorovým vozidlám považovala uznesenie, ktorým súd nariadil

neodkladné opatrenie za materiálne nevykonateľné. Keďže preukázať skutočnosť, že žalovaná nie
je vlastníkom predmetných vozidiel sa nedá (ide o negatívnu skutočnosť), nemôže v tomto smere
ani produkovať dôkazy. Pokiaľ ide o ostatné motorové vozidlá, tieto síce žalovaná vlastní, avšak
s ohľadom na skutočnosti, ktoré sú opísané vo vyjadrení k žalobe o určenie neúčinnosti právneho
úkonu, je viac ako zrejmé, že žalobkyňa neuniesla a ani nemôže uniesť dôkazné bremeno spočívajúce
v preukázaní neekvivalentnosti právneho úkonu, na základe ktorého bolo vlastnícke právo k týmto

vozidlám prevedené. Ak totiž neexistuje ukrátenie veriteľa, nemôže ísť o neúčinný právny úkon. Žalobu
považovala za zjavne nedôvodnú a podanú spôsobom, ktorým chce žalobkyňa, aby dôkazy pre jej
procesný úspech predložila súdu žalovaná. Namietala, že žalobkyňa v žalobe vôbec nešpecifikuje,
akým právnym úkonom/úkonmi dlžníka malo dôjsť k ukráteniu jej vymáhateľnej pohľadávky, nie je
možné posúdiť ani to, či je možné žalobe vyhovieť z dôvodu, či je právny úkon/právne úkony platný/

platné. Trvala na tom, že ak aj nejaký úkon s dlžníkom urobila, išlo celkom jednoznačne o právny úkon
ekvivalentný a v takom prípade nemôže na jej strane existovať úmysel ukrátiť žalobkyňu na uspokojení
jej vymáhateľnej pohľadávky. Žalobkyňa celkom jednoznačne nepreukázala (a v tomto smere neuniesla
a ani nemôže uniesť dôkazné bremeno), že platným právnym úkonom dlžníka došlo k ukráteniu
pohľadávky žalobkyne. Za účelom preukázania pravdivosti svojich tvrdení, že kúpa nebola realizovaná

za neekvivalentnú kúpnu cenu, predložila faktúru, z ktorej je zrejmá kúpna cena jednotlivých motorových
vozidiel, ktorá bola jednoznačne trhová a ekvivalentná. Pri posúdení ekvivalentnosti kúpnej ceny je
potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že vozidlá mali najazdených od 1030000 km do 1.121.550 km,
ktorá skutočnosť má (najmä) vplyv na posúdenie kúpnej ceny. Už pri zbežnom pohľade na faktúru
č. 05852020 je zrejmé, že kúpna cena vozidiel bola trhová a ekvivalentná, čo sa dá ľahko overiť na

akomkoľvek internetovom portáli ponúkajúcom jazdené ťahače. Poukázala tiež na to, že žalobkyňa síce
tvrdí, že jej pohľadávka voči dlžníkovi nebola v celom rozsahu uspokojená (avšak neuvádza v akom
rozsahu uspokojená bola) a zároveň uvádza, že sa možno domnievať, že v exekučnom konaní táto
nebude v celom rozsahu uspokojená. O tejto skutočnosti však žalobkyňa nepredložila žiadny dôkaz,
pričom platí, že k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek

odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí na to, aby sa z neho
veriteľ uspokojil. Zo žiadneho dôkazu predloženého žalobkyňou nevyplýva rozsah uspokojenia jeho
pohľadávky a ani to, že pohľadávka žalobkyne nebude či nemôže byť uspokojená z majetku, ktorý dlžník
má. Tvrdenie, že exekútorkou nebol zistený žiadny majetok dlžníka je nepravdivé a úplne zavádzajúce.
Z týchto dôvodov mala za to, že žalobkyňa nemôže byť procesne úspešná v konaní vo veci samej.

Neodkladné opatrenie považovala za neprimeraný zásah do jej vlastníckeho práva. Ak v priebehu
konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, napr. keď
z pôvodne osvedčenej skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je
splnená, neexistuje dôvod pre to, aby bolo neodkladné opatrenie nariadené.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v

spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1
CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP),
ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým a právnym stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej

inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP
a contrario) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a keďže nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, je potrebné ho zmeniť.5. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu,
odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty žalovanej (keďže žalobkyňa sa k odvolaniu
žalovanej nevyjadrila) predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky

a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby a) poskytla aspoň
časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov
nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami

alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne
do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f)
nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými

prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná
integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba
obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním
ohrozená.

9. Dokazovanie v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania.
Žalobca osvedčuje (hodnoverne) dôvodnosť a trvanie chráneného nároku (nároku vo veci samej), ako
i potrebu neodkladnej úpravy pomerov, či obavu z ohrozenia exekúcie.

10. Procesné zabezpečenie má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku,

bez ohľadu na druh neodkladného opatrenia, keďže zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu
nároku nemožno poskytnúť ani ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Jeho podstatou
je totiž obmedzenie určitých práv a ukladanie subjektívnych povinností rozhodnutím súdu, a to vo
vzťahu k slobodným a autonómnym právnym subjektom (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.

H. Beck, 2016, 1106 s.).

11. Hoci posúdenie úspešnosti tohto osvedčenia podlieha špecifickým kritériám typickým pre inštitút
neodkladného opatrenia, bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie
neodkladného opatrenia do úvahy. Pri osvedčovaní dôvodnosti a trvania chráneného nároku, teda

nárokuvovecisamej,ježalobcapovinnýdosiahnuťtzv.hodnovernéosvedčenie.Osvedčenéskutočnosti
majú preto spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska hmotného a procesného práva
legitimizuje vyhovujúci výrok a teda nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia (porov. Števček
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový

poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 1106 s.).

12. V posudzovanej veci súd prvej inštancie konštatoval preukázanie splnenia zákonných predpokladov
na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanej zákazu nakladať
s motorovými vozidla do právoplatného skončenia konania vo veci samej, s poukazom na osvedčenie

dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Súd prvej inštancie mal za
preukázanú splatnú pohľadávku žalobkyne voči dlžníkovi HZ-TRANS, s.r.o. vo výške 40.000 eur spolu
s príslušenstvom a trovami exekúcie. Súčasne mal za osvedčené, že nebolo zistené, že by dlžník mal
nejakýzexekvovateľnýmajetok.Konštatovalpotrebubezodkladnejúpravypomerovstránsporu,nakoľko
existuje reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, že pred rozhodnutím vo veci samej

žalovaná prevedie motorové vozidlá na tretiu osobu, resp. na tretie osoby, a tým sa zmarí uspokojenie
vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne. V prípade, ak by sa žalovaná rovnako zbavila majetku ako
dlžník (čo možno vysoko pravdepodobne predpokladať vzhľadom na totožnosť konateľa a spoločníka
žalovanej a dlžníka), uspokojenie pohľadávky žalobkyne by sa stalo ťažšie vymožiteľným.13. Z obsahu spisu okrem iného vyplýva, že žalobkyňa disponuje vymáhateľnou pohľadávkou (na
základe platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 33Up/1017/2020 z 15.6.2020,

právoplatného a vykonateľného dňa 2.7.2020) voči dlžníkovi (spoločnosti HZ-TRANS, s.r.o., IČO: 46
305 971) a súčasne, že dlžník a žalovaná sú personálne prepojené cez osobu Ing. Jána Hureka, ktorý je
jediným spoločníkom i konateľom oboch spoločností. Taktiež bolo preukázané, že u súdnej exekútorky
JUDr. Ing. Zuzany Dobrodenkovej prebieha pod sp. zn. 26EX 467/2020 exekúcia na vymoženie
pohľadávky oprávnenej (žalobkyne) voči dlžníkovi vyplývajúcej z vyššie uvedeného exekučného

titulu. Na základe dotazu žalobkyne, poverená exekútorka e-mailom z 10.11.2020 oznámila, že na
okresnom dopravnom inšpektoráte nie sú evidované žiadne vozidlá (na základe súčinnosti urobenej
dňa 10.9.2020). Z faktúry č. 05852020 a nesporných skutkových tvrdení žalovanej v odvolaní vyplýva,
že dlžník predal štyri motorové vozidlá žalovanej za ekvivalentnú kúpnu cenu (dve zo žalobkyňou
označených motorových vozidiel ani nevlastní).

14. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či
- je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
- navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),

- uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
- navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,
- právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad

nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
- sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (Števček, M., Ficová, S. Baricová,
J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha:
C.H.Beck, 2016, 1092 s.).

15. V prvom rade bolo potrebné zaoberať sa osvedčením dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana, a to najmä s ohľadom na nesporné skutkové tvrdenia žalovanej v odvolaní (keďže
žalobkyňa ich žiadnym spôsobom nepoprela). Je zrejmé, že už len samotné hodnoverné osvedčenie
nároku žalobkyne vo veci samej nebolo v predmetnej veci naplnené (miera pravdepodobnosti vyhovenia
žalobe za daných skutkových tvrdení žalobkyne a žalovanej a predložených listinných dôkazov, bola

nižšia než pravdepodobnosť jej zamietnutia). Nie je totiž zrejmé, z čoho žalobkyňa vyvodzuje základnú
hmotnoprávnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu, ktorou je skutočné ukrátenie veriteľa.

16. Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku
dlžníka. K tomu smerujú odporovateľné právne úkony dlžníka s treťou osobou. Ide o také právne

úkony, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku
súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na
základe exekúcie), hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť. K ukráteniu
uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka,
ak však dlžník napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom vlastní taký majetok,

ktorý sám osebe postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil. V prípade, že dlžníkov právny úkon
nemal za následok zmenšenie jeho majetku, lebo za prevedené veci, práva alebo iné majetkové hodnoty
dostal ich obvyklú cenu, alebo mu za ne bola inak poskytnutá primeraná (rovnocenná) náhrada, nemôže
taktiež dôjsť k ukráteniu vymáhania pohľadávky veriteľa. Aj keď má dlžník totiž dlhy, nedošlo v dôsledku
tzv. ekvivalentného právneho úkonu k zmenšeniu jeho majetku a na uspokojenie pohľadávky veriteľa

môže slúžiť majetok dlžníka, hoci sa zmenila štruktúra jeho aktív, v rovnakej hodnote (cene), ako keby
k týmto právnym úkonom nedošlo. Z toho vyplýva, že samotné zmenšenie majetku dlžníka, hoci aj v
dôsledku zmluvy nevýhodnej pre dlžníka, nie je samo osebe dôvodom pre vyhlásenie jej neúčinnosti, ak
i takto zmenšený majetok dlžníka postačuje na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa (porov.
Rc 30/2009, Rc 64/2002).

17. Zo žiadneho listinného dôkazu pritom nevyplýva, že dlžník (spoločnosť HZ-TRANS, s.r.o., IČO:
46 305 971) nedisponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobkyne.
Konštatovanie súdu prvej inštancie, že nebolo zistené, že by dlžník mal nejaký exekvovateľný majetok,z obsahu spisu žiadnym spôsobom nevyplýva. Poverená exekútorka e-mailom uviedla len toľko, že na
dopravnom inšpektoráte nie sú evidované motorové vozidlá; neuviedla, že by pohľadávka žalobkyne
bola nevymožiteľná, resp. že povinná (dlžník) nevlastní exekvovateľný majetok.

18. K osvedčeniu obavy z ohrozenia exekúcie odvolací súd ďalej uvádza nasledovné. Žalobkyňa
neuviedla žiadne relevantné skutkové tvrdenia ohľadom reálnosti predaja motorových vozidiel zo strany
žalovanej(napr.inzercianainterneteatď.).Žalobkyňamusítotižsúdopísanímrozhodujúcichskutočností
presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre

tento inštitút charakteristický. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť.
Nie je taktiež prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd apelovaním na závažnosť
možných následkov. Zámer predaja motorových vozidiel žalovanou z ničoho nevyplýva.

19. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa neosvedčila skutočnosti spĺňajúce atribút
vysokej pravdepodobnosti ohrozenia exekúcie, ako jednej zo základných podmienok pre nariadenie

neodkladného opatrenia, a to i s poukazom na skutočnosť, že k odvolaniu žalovanej sa žiadnym
spôsobom nevyjadrila. Len samotná úvaha o možnom prevode motorových vozidiel na tretie osoby bez
ďalšieho obavu z ohrozenia exekúcie neosvedčuje. Konštatovanie súdu prvej inštancie bolo v tomto
smere nesprávne. Na uvedenom (pre účely osvedčenia obavy z ohrozenia exekúcie) nič nemení ani
personálne prepojenie medzi dlžníkom a žalovanou.

20. Dodáva sa, že v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva
plnohodnotné dokazovanie. Sporné vyššie uvedené otázky bude potrebné vyriešiť v sporovom konaní
pri naplnení všetkých pravidiel civilného procesu, keďže v skrátenom konaní súd nemá priestor na bližšie
preskúmanie predmetnej veci.

21. Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobkyne, je povinnosť označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto
procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.

22. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil
tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

23. Z dôvodu, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení nepredstavuje konečné rozhodnutie, odvolací
súd (tak ako ani súd prvej inštancie) nerozhodoval o trovách odvolacieho konania.

24. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje

sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,

ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.