Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/82/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2618202144
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:2618202144.3

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: F. Z., bytom Ž.W. XX, Ž., Č. F., proti
žalovanej:Úradpráce,sociálnychvecíarodinySenica,sosídlomVajanského17,Senica,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.:SE1/RSK/ZAM/2017/15188 z 15.08.2017, o kasačnej sťažnosti
žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č.k. 43Sa/4/2020-71 z 20. mája 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 43Sa/2/2019-22 z 11.06.2019 odmietol žalobu F. Z.
o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. SE1/RSK/ZAM/2017/15188 z 15.08.2017 (ďalej aj
preskúmavané rozhodnutie), ktorým žalovaný vyradil Mgr. M. Z. z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

Žalobca voči tomuto uzneseniu podal kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd nesprávne riešil
neodvolanie sa proti rozhodnutiu, pretože Mgr. Z. sa odvolania proti rozhodnutiu č. SE1/RSK/
ZAM/2017/15188 z 15.08.2017 vzdala. Dodal, že krajský súd neriešil, že došlo k zneužitiu právomoci
verejného činiteľa. Pre posudzovanie o vyradení z evidencie je rozhodujúci počet pracovných dní, na
ktoré je zmluva uzatvorená a či tento počet prekračuje 40 pracovných dní v kalendárnom roku.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedenej kasačnej sťažnosti zrušil uznesenie

krajského súdu z 11.06.2019 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie z dôvodu, že z obsahu
administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, ani to
netvrdil a nebolo mu ani doručené rozhodnutie žalovaného. Žalobca bol zamestnávateľom účastníčky
správneho konania. Zároveň je z obsahu žaloby jednoznačné, že žalobca ani nenamietal porušenie
svojich subjektívnych práv, ale porušenie práv jeho zamestnankyne - Mgr. Z.. Keďže žalobca nebol
účastníkom správneho konania, nenamietal porušenie svojich subjektívnych práv a napadnutým

rozhodnutím správneho orgánu nebolo zasiahnuté do jeho majetkových či iných práv, žaloba bola
podaná neoprávnenou osobou. Prichádza do úvahy len zásah do majetkovej sféry zamestnankyne
žalobcu, ktorá ako jediná bola účastníčkou konania pred správnym orgánom.

3. Po vrátení veci krajský súd vydal nové uznesenie sp.zn. 43Sa/4/2020 z 20.05.2020, ktorým žalobcovu
žalobu z 27.08.2018 opätovne odmietol. V odôvodnení uznesenia uviedol, že zo spisu má preukázané,

že žalobca nebol účastníkom administratívneho konania, ani to netvrdil a nebolo mu ani doručované
rozhodnutie žalovaného. Bol zamestnávateľom účastníčky konania. Nenamietal porušenie svojich práv,
ale porušenie práv zamestnankyne. Žalobca sa domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorý
vyradil zamestnankyňu žalobcu z evidencie uchádzačov o zamestnanie. Žaloba preto bola podaná
zjavne neoprávnenou osobou, a preto ju krajský súd podľa § 98 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) odmietol.4. Proti uvedenému uzneseniu krajského súdu z 20.05.2020 podal žalobca (sťažovateľ) kasačnú
sťažnosť, v ktorej uviedol, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi
konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej
rozhodovacej praxe. V rámci sťažnostných bodov uviedol, že v uznesení je nesprávne ako žalovaný
uvedený Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, pričom žalovaným je L., riaditeľ tohto úradu. Súd
nesprávne riešil neodvolanie sa voči rozhodnutiu s tým, že nikomu nevznikla škoda, pričom by mu malo
byť známe, že Mgr. Z. sa odvolania voči tomuto rozhodnutiu na základe zavádzajúcich informácii vzdala.

Pre vyradenie z evidencie nezamestnaných je rozhodujúci počet pracovných dní, na ktoré je pracovná
zmluva uzatvorená a či tento počet prekračuje, alebo neprekračuje zákonom stanovenú hranicu 40
pracovných dní v kalendárnom roku. Súd ani ústredie práce ako aj vyšetrovateľ a ostatní neriešili, či sa
Ing. M. G. vydaním preskúmavaného rozhodnutia dopustil protizákonného konania, teda či z jeho strany
došlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Dĺžka evidencie pracovnej zmluvy u Sociálnej poisťovne
nie je totožná s dohodnutým pracovným časom, ako potvrdil vo svojich rozhodnutiach najvyšší súd,

rozhodujúci je čas - počet pracovných dní, na ktorý je pracovná zmluva za dané obdobie dohodnutá.
Žiadal rozhodnutie zrušiť, vyvodiť zákonné dôsledky voči riaditeľovi úradu alebo vec vrátiť na ďalšie
konanie. V prípade odmietnutia kasačnej sťažnosti žiadal o jednoznačné vysvetlenie - vyjadrenie na
základe akého zákona je možné rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom ponechať v platnosti a či
je takýto postup možný aj v iných veciach.

5. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že súhlasí s napadnutým uznesením krajského
súdu z 20.05.2020 a navrhuje kasačnú sťažnosť zamietnuť.

6. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril sťažovateľ, ktorý uviedol, že podľa Zákonníka práce existuje

skrátený pracovný úväzok a z toho plynie, že doba evidencie pracovnej zmluvy u Sociálnej poisťovne
nezodpovedá pracovným dňom obdobne ako v prípade práce študenta, a preto je rozhodnutie Ing.
Kovára v rozpore so zákonom.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že kasačnú

sťažnosťpodalvčasúčastníkkonania,beznariadeniapojednávania(§455SSP)preskúmalvecadospel
k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

8. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne
neoprávnenou osobou.

9. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

10. Správny súdny poriadok v § 178 ods. 1 priznáva aktívnu legitimáciu na podanie žaloby na
preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá o sebe tvrdí,
že bola ako účastník administratívneho konania na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch ukrátená rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy. Žiaden subjekt nie je aktívne
legitimovaný na podanie takej žaloby v prospech inej osoby s výnimkou prokurátora. So zreteľom na

ustanovenie § 178 ods. 1 SSP treba považovať za náležitosť žaloby aj konkrétne tvrdenie žalobcu o
tom, že bol ukrátený na svojich právach nezákonným rozhodnutím správneho orgánu, pričom musí ísť
o subjektívne práva vyplývajúce z právneho predpisu. Zároveň musí ísť o osobu, ktorá tvrdí, že bola na
svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátená ako účastník konania.

11. Najvyšší súd mal z obsahu súdneho spisu za preukázané, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
preskúmania rozhodnutia správneho orgánu, ktoré bolo vydané v administratívnom konaní, kde žalobca
nebol účastníkom. V podanej žalobe netvrdil, že preskúmavané rozhodnutie žalobcu ukracuje na jeho
právach. Opakovane uviedol, že vydaním preskúmavaného rozhodnutia zmaril žalovaný Mgr. M. Z.
uplatnenie práva na prácu vo forme ďalšej občasnej práce vo firme Schneider a syn s.r.o. Z uvedeného

je zrejmé, že žalobca netvrdí ukrátenie svojich práv, ale práv Mgr. M. Z..

12. Kasačný súd pripomína, že správne súdnictvo nie je založené na princípe verejnej žaloby, ktorý
umožňuje komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie právžalobcu musí byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potencionálne možné. Dokonca ani samotné
postavenie účastníka správneho konania k naplneniu podmienky ukrátenia práv žalobcu nevedie. V tejto
súvislosti kasačný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 3Sžr/2/2014, v ktorom

uviedol, že: „Súd v každej konkrétnej veci posudzuje, či žalobca spĺňa zákonom stanovené podmienky
procesnej aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom súdnictve. Žalobná legitimácia v zmysle
§ 247 ods. 1 a § 250 ods. 2 OSP musí byť daná pre všetky prípady, kedy je dotknutá právna sféra
žalobcu. S prihliadnutím na účel súdneho prieskumu administratívnych rozhodnutí, táto podmienka musí
byť splnená v priebehu celého konania, ...“

13.Zuvedenéhovyplýva,žekrajskýsúdsprávnežalobuodmietol,keďžežalobcasanedomáhalochrany
svojich práv. Nie je preto naplnený dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, ktorý
sa riadil právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

14. V súvislosti s dôvodom kasačnej sťažnosti týkajúcim sa znemožnenia uskutočnenia práva účastníka

konanie v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, kasačný súd poukazuje na
skutočnosť, že v kasačnej sťažnosti okrem konštatovania, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces nie je uvedené, v čom konkrétne sťažovateľ vidí porušenie tohto práva resp. ktoré práva ako
účastník konania nemohol uplatniť. Zo spisu krajského súdu kasačný súd porušenie žalobcových práv
nezistil. Zároveň je potrebné dodať, že kasačný súd síce nie je v danej veci viazaný sťažnostnými bodmi

(§ 453 ods. 2 v spojení s § 134 ods. 2 písm. d/ SSP), nie je však jeho úlohou domýšľať si, v čom spočíva
tvrdené porušenie práv sťažovateľa.

15. Sťažovateľ ďalej namietal odklon od ustálenej rozhodovacej praxe. V tejto súvislosti kasačný súd
musí poukázať na to, že sťažovateľ neuviedol ani jedno rozhodnutie, od ktorého sa krajský súd mal

odkloniť.

16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti žiadal uviesť jednoznačné vysvetlenie, na základe akého zákona
je možné rozhodnutie vydané v rozpore so zákonom ponechať v platnosti. V zmysle § 2 ods. 2 SSP
sa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté

rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej
správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, môže za podmienok ustanovených týmto zákonom
domáhať ochrany na správnom súde. Je teda zrejmé, že ak došlo k ukráteniu práv Mgr. Z., iba ona ako
oprávnená osoba sa mohla domáhať nápravy.

17. Zároveň je potrebné poukázať na to, že v zmysle ust. § 7 ods. 1 písm. a/ SSP správne súdy
nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich
právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný
predpis. Na ochranu práv Mgr. Z. bolo preto predovšetkým potrebné, aby boli Mgr. Z. ako účastníčkou
administratívneho konania najskôr vyčerpané riadne opravné prostriedky v administratívnom konaní

(podané odvolanie) . Je zrejmé, že Mgr. Z. ako účastníčka administratívneho konania sa ochrany svojich
práv v administratívnom konaní nedomáhala, vo veci odvolanie nepodala, pričom nie je rozhodujúce,
z akého dôvodu tak neurobila. Uvedené má za následok neexistenciu procesných podmienok na
preskúmanie rozhodnutia žalovaného správnym súdom, a teda nemožnosť vysloviť prípadný rozpor so
zákonom.

18. V zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na
základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. Nemôžu tak robiť z vlastnej iniciatívy, bez
podania žaloby oprávnenou osobou. Vzhľadom na to, že v uvedenom prípade absentuje žaloba podaná
oprávnenouosobou,nemôžesasúdzaoberaťanihmotnoprávnyminámietkamitýkajúcimisasprávnosti,

resp. nesprávnosti vyradenia Mgr. Z. z evidencie uchádzačov o zamestnanie.

19. Čo sa týka žalobcovej námietky ohľadom nesprávneho označenia žalovaného, túto kasačný súd
považoval za nedôvodnú z dôvodu, že z ust. § 180 ods. 1 SSP je zrejmé, že žalovaným je orgán verejnej
správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný

prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie. Žalovaným
teda nemôže byť fyzická osoba - riaditeľ úradu, ktorý v mene úradu koná, ale je ním orgán verejnej
správy, ktorý rozhodnutie vydal.20. Pokiaľ sa žalobca domáhal vyvodenia zodpovednosti voči riaditeľovi žalovaného a poukazoval na
možnosť spáchania trestného činu, kasačný súd uvádza, že v rámci správneho súdnictva nie je správny
súd oprávnený posudzovať otázky trestnej zodpovednosti, ktorých preverovanie patrí do kompetencie

orgánov činných v trestnom konaní prípadne súdu v rámci konania o trestnej veci.

21. Vzhľadom na uvedené dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd postupoval správne, keď žalobu,
ktorú nepodala oprávnená osoba, odmietol. Kasačnú sťažnosť žalobcu preto považoval za nedôvodnú
a postupom podľa § 461 SSP ju zamietol.

22. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní
nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a
žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1
SSP v spojení s § 168 SSP).

23. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s
§ 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť.