Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. máj 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Asan/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200759
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Milučký

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:8018200759.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a

členov senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD., v právnej veci sťažovateľa
(predtým žalobcu): I.. R. Y., bytom T. Ľ. XXX, právne zastúpeného: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS
| ADVOKÁTI s. r. o., so sídlom Dunajská 32, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 102314882/2018 zo dňa 22. novembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/111/2018-53 zo dňa 17. októbra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačnú sťažnosť z a m i e t a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie na správnom súde

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 102314882/2018 zo dňa 22. novembra 2018, ktorým potvrdil rozhodnutie č. 101095538/2018 zo dňa

5. júna 2018, ktorým bola žalobcovi podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“)
v nadväznosti na § 165e ods. 2 daňového poriadku uložená pokuta vo výške 450,00 EUR za správny
delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku - uvedenie v daňovom priznaní dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 nižšej ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť. O
trovách konania rozhodol správny súd tak, že podľa § 167 ods. 1 v spojení s § 168 SSP účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

2. Správny súd v napadnutom rozsudku uviedol, že žalovaný sa v preskúmavanom rozhodnutí
vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane,
dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie
náležiteodôvodnilauviedol,akýmiúvahamibolvedenýprihodnotenívykonanýchdôkazov.Pretodospel
k záveru, že žalovaný postupoval správne, keď po vysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu
odvolanie zamietol a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

3. K námietke neprávoplatnosti rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane z pridanej hodnoty zo dňa 24.
novembra 2016 a procesných vád v postupe správcu dane, ktorý mal nezákonne (neúčinne) doručovať
rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane, správny súd uviedol, že nie je dôvodná. Konštatoval, že zadministratívneho spisu žalovaného jednoznačne vyplýva, že rozhodnutie prevzal osobne žalobca dňa
15. novembra 2017, ktorého podpis je na doručenke preukazujúcej doručenie tohto rozhodnutia. Vo
vzťahu k doručovaniu rozhodnutí správcu dane a žalovaného preskúmavaných v tomto konaní vyslovil,

že tie boli doručené až po tom, čo dňa 28. augusta 2018 bolo zo strany žalobcu predložené generálne
plnomocenstvo pre splnomocnenca na zastupovanie v konaní, a boli aj prevzaté na adrese žalobcu
splnomocnencom. Z uvedených dôvodov tvrdenia žalobcu o nezákonnosti doručovania a preberania
rozhodnutí osobami V.. Y. a pani K., nie sú dôvodné.

4. Za neopodstatnenú označil správny súd aj námietku predčasnosti rozhodnutia a povinnosti
rešpektovať a dodržiavať vzťah tzv. závislých rozhodnutí, ktoré sú vzájomne podmienené v následnom
poradí. Poukázal na právoplatnosť rozhodnutia správcu dane o vyrubení rozdielu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2013 zo dňa 24. novembra 2016, a to s ohľadom na §
155 ods. 12 daňového poriadku, podľa ktorého je možné v prípade upravenia sumy rozdielu dane
novým rozhodnutím upraviť alebo zrušiť uloženú pokutu z úradnej moci. Táto zákonná eventualita pri

postupe správcu dane dostatočným spôsobom zabezpečuje ochranu práv daňového subjektu pred
rozhodnutiami ukladajúcimi sankciu, ktoré v dôsledku zrušenia rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane,
strácajú svoj materiálny podklad. Z týchto dôvodov pokladal námietku žalobcu o potrebe prerušiť
konaniazostranysprávcudanezanedôvodnú.Priexistenciimateriálnehopodkladu(tedaprávoplatného
rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane) pre vydanie rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt, nie

je ani prípadné prebiehajúce súdne konania prekážkou v ďalšom postupe správcu dane, ktorý má byť
zavŕšený vydaním rozhodnutia o uložení pokuty za správny delikt. Preto úvahu žalobcu, že daňové
konanie malo byť prerušené, pretože aj keď išlo o fakultatívnu možnosť prerušenia, s poukazom na
princíp spravodlivosti daňového konania sa naň malo hľadieť ako na obligatórny dôvod prerušenia,
vyhodnotil ako nesprávnu. Následne dal do pozornosti skutočnosť, že ani podanie ústavnej sťažnosti

proti rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žaloba o zrušenie rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane,
nepredstavuje okolnosť, pre ktorú by bolo nevyhnutné prerušiť konanie o ukladaní sankcie za tento
správny delikt (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Asan/8/2017).

5. Ani námietka žalobcu týkajúca sa absencie predpísaných náležitostí rozhodnutia k okolnostiam

rozhodujúcim pre uloženie pokuty, podľa názoru správneho súdu nebola spôsobilá privodiť zrušenie
rozhodnutia žalovaného. Vyslovil, že z obsahu rozhodnutia správcu dane zo dňa 4. júna 2018 je zrejmé,
že je v ňom označené ustanovenie zákona, z ktorého vyplýva, aké konanie žalobcu je správnym deliktom
-§154ods.1písm.e/daňovéhoporiadkuspolusoskutkovoupodstatoutohtodeliktu,akoajustanovenie
zákona, podľa ktorého bola ukladaná pokuta za správny delikt (§ 155 ods. 1 písm. f/ daňového poriadku),

uvedená je konkrétna výška pokuty. V odôvodnení potom správca dane vysvetlil na základe čoho dospel
k záveru o spáchaní deliktu žalobcom, k čomu mal k dispozícii materiálne podklady, a to právoplatné
rozhodnutie zo dňa 24. novembra 2016 o určení rozdielu dane z pridanej hodnoty v konkrétnej výške za
konkrétne zdaňovacie obdobie, a v ktorom aj popísal spôsob zistenia výšky pokuty použitím právneho
predpisu v nadväznosti na zistenia úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky. Následne sa žalovaný s

týmto rozhodnutím a jemu predchádzajúcim postupom správcu dane stotožnil, považoval ho za súladný
so zákonom a s odvolacími námietkami žalobcu sa vysporiadal a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Správny
súd na základe toho považoval argument žalobcu o nepreskúmateľnosti rozhodnutí pre absenciu ich
náležitostí za neopodstatnený. Absencia precízneho vysvetlenia a úvah ohľadom výšky uloženej pokuty
ešte aj z iných pohľadov, než striktne zákonných, ktoré aplikoval správca dane v situácii, akou bola táto,

že výška pokuty vyplýva z až matematicky presného vzorca, podľa názoru správneho súdu nemôže mať
dopad na zákonnosť tohto rozhodnutia. Napadnuté rozhodnutia tak netrpia vadou nepreskúmateľnosti,
či nezrozumiteľnosti.

6. Taktiež považoval za potrebné uviesť a zdôrazniť, že správny súd preskúmava zákonnosť

právoplatných správnych rozhodnutí, to znamená, že súdne konanie nepredstavuje „predĺženie“,
resp. „pokračovanie“ správneho konania. Aj podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej
republiky je v správnom súdnictve nevyhnutné prihliadať na špecifiká vyplývajúce z postavenia a
právomocí všeobecných súdov, ktoré nie sú pri preskúmavaní postupu a rozhodnutí orgánov verejnej
správy súdmi skutkovými, ale súdmi, do právomocí ktorých patrí predovšetkým preskúmanie právnych

otázok týkajúcich sa postupu a rozhodnutia tohto orgánu (napr. sp. zn. I.ÚS 217/2015).

7. Preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a postup orgánov verejnej správy nielen v rozsahu
žalobných námietok, ale aj mimo žalobných bodov posudzujúc, či v konaní nie sú vady uvedené v §195 písm. a/ až e/ SSP, avšak žiadne z tam vymenovaných dôvodov, kedy súd nie je viazaný rozsahom
žaloby, nezistil. Naopak, mal jednoznačne za to, že zistenie skutkového stavu bolo dostačujúce na
riadne posúdenie veci, a že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého

rozhodnutia je v súlade s administratívnym spisom. Nedošlo ani k uplynutiu prekluzívnej lehoty, v ktorej
bolo možné vyvodiť zodpovednosť za správny delikt, lehota bola dodržaná. Nezistil porušenie žiadnych
zásad trestného konania podľa Trestného poriadku. Taktiež boli dodržané zásady ukladania trestov.

8. V tejto súvislosti správny súd poukázal aj na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej

republiky v rozsudkoch sp. zn. 3Asan/12/2019, 3Asan/13/2019 a 3Asan/14/2019 zo dňa 7. augusta
2019, týkajúci sa zhodnej právnej problematiky - uloženia pokuty inému daňovému subjektu za totožný
správny delikt podľa § 154 písm. e/ daňového poriadku.

9. Zdôraznil, že ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov, na ktoré žalobca poukazoval v žalobe sú v daňovom konaní neaplikovateľné,

nakoľko podľa § 163 daňového poriadku, na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o
správnom konaní. Daňový poriadok v štvrtej časti má osobitnú úpravu pod názvom Daňové konanie.

10. Zároveň poukázal aj na konštantnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok zo
dňa 21. januára 2009 vo veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. apríla 1994 vo veci Van

de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. vo veciach vedených pod sp.
zn. III.ÚS 209/04, III.ÚS 95/06, III.ÚS 260/06), podľa ktorých nie je potrebné, aby bola daná podrobná
odpoveď na každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení
rozhodnutia na zásadnú a relevantnú námietku.

II.
Obsah kasačnej sťažnosti

11. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote kasačnú sťažnosť
prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP, navrhujúc, aby

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č.
k. 6S/111/2018-53 zo dňa 17. októbra 2019 v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,
alternatívne aby zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102314882/2018
zo dňa 22. novembra 2018, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka stará Ľubovňa č.
101095538/2018 zo dňa 5. júna 2018 a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie.

12. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že v preskúmavaných rozhodnutiach absentujú
dátumy nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti, a to predovšetkým rozhodnutia o vyrubení
rozdielu dane. Rovnako tak namietal, že žalovaný, ako aj správca dane si nezaobstarali dostatok
potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci, a tiež opomenuli spoľahlivo, presne a úplne zistiť

skutkový stav veci. Taktiež mal za to, že prekročili medze zákonom dovolenej správnej úvahy a
rozhodnutie bolo odôvodnené nezákonným dôkazným prostriedkom. Zároveň tvrdil, že preskúmavané
rozhodnutia neboli vydané v súlade s relevantnými zákonmi a ostatnými právnymi predpismi a v
rozhodnutiach absentovali zákonom predpísané náležitosti. Ďalej namietal, že procesne nepostupovali
v súlade s platným právnym poriadkom. Vo vzťahu k preskúmavaným rozhodnutiam preto žiadal

ich zrušenie z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, ako aj z dôvodu, že
sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Súčasne videl vadu napadnutých
rozhodnutí aj v tom, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a
skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi
a nemá v nich oporu. Napokon dodal, že v prípade preskúmavaných rozhodnutí došlo k podstatnému

porušeniu ustanovení o procesnom konaní, ktoré malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí.

13. Žalovanému ďalej vyčítal, že nerešpektoval práva žalobcu, keď svoje rozhodnutie odôvodnil
nedostatočne a nesprávne vyhodnotil predložené a zadovážené dôkazné prostriedky, pričom sa zároveň
nevysporiadal s námietkami žalobcu, ktorý opakovane poukazoval na skutočnosti svedčiace v jeho

prospech, avšak žalovaný im nevenoval pozornosť v odôvodnení svojho rozhodnutia.

14. Súčasne namietal, že preskúmavané rozhodnutia nielenže nevychádzajú zo spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci, ale aj obsahujú podstatné rozpory, ktoré správny súd nijakým spôsobomneodstránil.Pretovuvedenomvidelpochybenie,prektorémalsprávnysúdrozhodnúťtak,žerozsudkom
zruší žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

15. Následne uviedol, že z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane a ani rozhodnutia žalovaného nie
je zrejmé, v čom videli protiprávnosť konania žalobcu. Zdôraznil, že závažnosť porušenia povinností
je potrebné posúdiť z hľadiska významu porušenej povinnosti vo vzťahu k verejnému záujmu, ktorý
sa uložením zákonnej povinnosti chráni. Ďalej dal do pozornosti, že z napadnutého rozhodnutia a
rozhodnutia správcu dane nie je zrejmé ani to, ako bolo vyhodnotené trvanie protiprávneho stavu, ani to,

aké malo porušenie povinností následky. Tvrdil, že v odôvodnení rozhodnutí absentujú dôvody, prečo
správny orgán rozhodol o uložení pokuty v konkrétnej výške, a nie je z nich zrejmé, ako vyhodnotil
závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností. S ohľadom na uvedené
rozhodnutia označil za nepreskúmateľné, nezrozumiteľné a nepresvedčivé.

16. Zároveň žalovanému, ako aj správnemu súdu vyčítal nepreskúmateľnosť ich rozhodnutí. Túto vadu

videl v absencii zákonom požadovanej miery správnej úvahy, vo vzťahu ku ktorej námietke Krajský
súd v Prešove len konštatoval, že napokon ani námietka žalobcu týkajúca sa absencie predpísaných
náležitostí rozhodnutia k okolnostiam rozhodujúcim pre uloženie pokuty podľa jeho názoru nebola
spôsobilá privodiť zrušenie rozhodnutia žalovaného. Doplnil, že rozhodnutie o uložení pokuty za
správny delikt, ktoré nie je odôvodnené uvedenými skutočnosťami, je podľa ustálenej judikatúry súdov

nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Podľa žalobcu absentuje správna úvaha najmä z pohľadu, či
určenávýškasankcieniejevočižalobcovilikvidačná,pričomtentonedostatokneboldoterazodstránený.

17. V závere kasačnej sťažnosti namietal, že sankcia uložená správcom dane neplní preventívnu
funkciu, keďže správca dane pristúpil k výpočtu pokuty s veľkým časovým odstupom po porušení

povinnosti daňového subjektu, a síce šesť rokov od spáchania správneho deliktu, hoci daňový subjekt
svoju povinnosť splnil. Označil za nezákonné, aby uložená pokuta plnila len represívnu funkciu bez
súčasne prítomného prvku prevencie.

18. Žalovaný vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nepodal.

III.
Právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

19. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa

§ 492 SSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho
vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná
sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 455 SSP s tým, že
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho
súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19. mája 2021 (§ 137 ods. 2 SSP).

20. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok
krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia
žalovaného o uložení pokuty sťažovateľovi, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré

mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného,
ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce,
najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť
napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení splnenia podmienok vykonávania súdneho
prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)

sakasačnýsúdstotožňujesoskutkovýmizávermikrajskéhosúduvtomrozsahu,akosiichosvojilkrajský
súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ako aj sťažovateľom, ktoré sú obsiahnuté v
administratívnom spise.

21. Podľa § 154 ods. 1 písm. e/ daňového poriadku správneho deliktu sa dopustí ten, kto uvedie

v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní daň, ktorá je nižšia ako daň, ktorú mal v
daňovom priznaní uviesť.22. Podľa § 155 ods. 1 písm. f/ bod 1 daňového poriadku správca dane uloží pokutu vo výške rovnajúcej
sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a sumy, o ktorú správca
dane zvýšil rozhodnutím vydanom vo vyrubovacom konaní daň uvedenú v daňovom priznaní alebo

dodatočnom daňovom priznaní alebo zaplatenú podľa osobitných predpisov bez podania daňového
priznania, za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e/ a f/.

23. Podľa § 155 ods. 4 daňového poriadku, ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby Európskej
centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. f/ nedosiahne 10 %, pokuta sa uloží vo výške

rovnajúcej sa 10 % zo sumy podľa odseku 1 písm. f/; ak 1,5-násobok základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky v prípadoch podľa odseku 1 písm. g/ nedosiahne 5 %, pokuta sa uloží vo
výške rovnajúcej sa 5% z rozdielu medzi sumou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní a sumou
uvedenou v daňovom priznaní podľa odseku 1 písm. g/.

24. Podľa § 155 ods. 6 daňového poriadku pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. f/ sa uplatňuje

základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného
vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty podľa odseku 1 písm. g/ sa uplatňuje základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň podania dodatočného daňového priznania.

25. Podľa § 155 ods. 12 daňového poriadku ak bola novým právoplatným rozhodnutím suma rozdielu

dane alebo suma nároku podľa osobitných predpisov upravená, upraví sa alebo sa zruší z úradnej moci
pokuta uložená podľa odseku 1 písm. f/; novým rozhodnutím o pokute sa pôvodné rozhodnutie zrušuje.

26. Podľa § 161 daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.

27. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj
administratívny spis žalovaného dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.

28.Kasačnýsúdsastotožnilsozáveromkrajskéhosúdu,žeskutkovýstavzistenýapopísanýžalovaným

v napadnutom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu je dostatočný a
zodpovedá zisteniam v správnom konaní, teda obsahu administratívneho spisu.

29. Daňový úrad Prešov vykonal u sťažovateľa kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
január 2013 - december 2013 a január 2014, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 102524255/2016

zo dňa 9. februára 2016. Na základe výsledkov takto vykonanej kontroly a vyrubovacieho konania
vydal správca dane dňa 24. novembra 2016 rozhodnutie č. 104359691/2016, ktorým podľa § 68 ods. 5
daňového poriadku vyrubil rozdiel dane v sume 4 500,00 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie október 2013.

30. Na základe vyššie uvedeného právoplatného rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane správca dane,
tedazdôvodu,žesťažovateľuviedolvdaňovompriznanídanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobie
október 2013 daň, ktorá bola nižšia ako daň, ktorú mal v daňovom priznaní uviesť (§ 154 ods. 1 písm.
e/ daňového poriadku), tak prvostupňovým rozhodnutím správne uložil sťažovateľovi podľa § 155 ods.
1 písm. f/ bod 1, § 155 ods. 4 daňového poriadku pokutu vo výške 450,00 EUR.

31. Kasačné námietky sťažovateľa, ktorými žalovanému, ako aj správcovi dane vyčítal rozsiahle
pochybenia, najmä, že rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú
nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôkazov, zistenie skutkového stavu je
nedostačujúce na riadne posúdenie veci, ako aj, že skutkový stav, ktorý bol vzatý za základ napadnutých

rozhodnutí je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, rovnako ako aj ostatné námietky
žalobcu vznesené v kasačnej sťažnosti, kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko vo vzťahu
k uvedeným žalobca neposkytol bližšie odôvodnenie a konkretizáciu, preto potom pre kasačný súd
nebol vytvorený dostatočný priestor, aby sa s kasačnými námietkami stotožnil. Iba všeobecný poukaz na
pochybenia administratívnych orgánov bez ich bližšieho odôvodnenia nepostačuje na zmenu záverov

správneho súdu. Takto formulovanými žalobnými námietkami žalobca v podstate len vyjadril všeobecný
nesúhlas so zisteniami a závermi žalovaného, bez jeho vlastných skutkových tvrdení a konkrétnych
námietok podložených dôkazmi alebo inými podkladmi, čo neumožňovalo súdny prieskum zákonnosti.Nie je úlohou súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody
nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať a ani ich za žalobcu špecifikovať.

32. Kasačný súd rovnako tak nemohol prihliadnuť ani na kasačnú námietku, spočívajúcu v tvrdení, že v
rozhodnutiach absolútne absentujú dátumy nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti jednotlivých
rozhodnutí, a to predovšetkým rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane. Kasačný súd poukazuje na
skutočnosť, že z predloženého spisového materiálu vyplýva, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného
nadobudlo právoplatnosť dňa 28. novembra 2018, pričom je opatrené aj doložkou právoplatnosti.

Súčasťou administratívneho spisového materiálu je aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane -
Daňového úradu Prešov č. 101095538/2018 zo dňa 5. júna 2018, a rozhodnutie Daňového úradu Prešov
č. 104359691/2016 zo dňa 24. novembra 2016 o vyrubení rozdielu dane, ako aj potvrdenia o doručení
písomností (doručenky), preukazujúce ich riadne doručenie, a taktiež skutočnosť, že predmetné
rozhodnutia nadobudli právoplatnosť. Vo vzťahu k uvedenému kasačný súd dodáva, že samotný
fakt, že v týchto rozhodnutiach sa neuvádzajú dátumy nadobudnutia právoplatnosti a vykonateľnosti

nepredstavuje pochybenie, ktoré by malo vplyv na vecnú správnosť preskúmavaných rozhodnutí.
Zároveňdodáva,žesamotnádoložkaprávoplatnostiniejeprávnouskutočnosťou,ktorábymalavplyvna
právne vzťahy účastníkov konania. Takýto vplyv má len právoplatnosť ako taká, ktorá nastáva nezávisle
na vôli správneho orgánu, či účastníkov konania, a to v momente, kedy sú splnené zákonné podmienky,
teda keď je rozhodnutie riadne doručené, a keď ho už nie je možné napadnúť odvolaním.

33. Napokon kasačný súd nemohol prisvedčiť ani námietke sťažovateľa, ktorý tvrdil, že správca dane
pristúpil k uloženiu pokuty s veľkým časovým odstupom po porušení povinnosti daňového subjektu, a
síce šesť rokov od spáchania správneho deliktu. V zmysle ustanovenia § 155 ods. 11 písm. b/ daňového
poriadkupokutunemožnouložiť,akuplynulopäťrokovodkoncaroka,vktoromnadobudloprávoplatnosť

rozhodnutie správcu dane, ak sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 154 ods. 1 písm.
e/ až h/. Zo spisového materiálu vyplýva, že v danom prípade bola rozhodnutím správcu dane č.
101095538/2018 zo dňa 5. júna 2018 potvrdeným rozhodnutím žalovaného č. 102314882/2018 zo dňa
22. novembra 2018 žalobcovi uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu - uvedenia nižšej dane z
pridanej hodnoty, ako mala byť v daňovom priznaní uvedená, a to za zdaňovacie obdobie október 2013,

teda správne orgány postupovali v súlade s cit. zákonným ustanovením a pokutu žalobcovi vyrubili v
zákonnej lehote.

34. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s námietkami sťažovateľa sa
krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by

zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako
bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu
kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

35. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že

sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky
podľa § 167 ods. 1 SSP) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods.
1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.

36. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.