Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. jún 2021

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/51/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8520010215
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2021:8520010215.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 2. júna 2021

v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému W. F. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej
látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný W. F., nar. XX.X.XXXX v Y. W., trvale bytom S. XXXX/XX, Y. W.,

j e v i n n ý , ž e

dňa 15.2.2020 v čase okolo 02:30 hod. pod vplyvom alkoholu v množstve 0,85 mg/l etanolu na liter

vydýchnutého vzduchu, čo predstavuje 1,77 promile alkoholu v krvi, viedol osobné motorové vozidlo
zn. T. K., tabuľka s evidenčným číslom SL XXX AK, po ceste III/3107 v obci Haligovce, okres Stará
Ľubovňa, kde sa plne nevenoval vedeniu vozidla, s uvedeným vozidlom prešiel do protismeru vľavo
pri rodinnom dome č. XXX, následne na to stočil volant vpravo, kde prešiel s vozidlom cez smetnú
nádobu do priekopy mimo vozovku, z ktorej následne vyšiel s vozidlom, na ceste ho otočilo a ostal
stáť v protismere, privolanou hliadkou Obvodného oddelenia PZ v Podolínci bola u obžalovaného v
čase o 02:58 hod. vykonaná dychová skúška na alkohol, elektronickým meračom AlcoQuant 6020 plus,

evidenčné číslo A410178, číslo merania 4795, ktorým bola u obžalovaného nameraná hodnota 0,85 mg/
l etanolu na liter vydychovaného vzduchu,

t e d a

vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, činnosť, pri ktorej
by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,

č í m s p á c h a l

prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, pri zistení

poľahčujúcichokolnostípodľa§36písm.k/,písm.l/Trestnéhozákonaanezistenípriťažujúcichokolností
podľa § 37 Trestného zákona, trest odňatia slobody na 4 /štyri/ mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa§50ods.1Trestnéhozákonasúdobžalovanémuurčujeskúšobnúdobuna20/dvadsať/mesiacov.Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému zároveň u k l a d á trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu na 20 /dvadsať/ mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podal dňa 3.7.2020 tunajšiemu súdu obžalobu
na W. F. pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona (ďalej
tiež iba „Tr. zák.“), ktorého sa menovaný obžalovaný podľa obžaloby mal dopustiť tak, ako je uvedené
i v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 2.6.2021, po prednesení obžaloby okresným prokurátorom, obžalovaný

bol poučený podľa § 121 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej tiež iba „Tr. por.“) a podľa § 257 ods. 1 až 8 Tr.
por., na čo obžalovaný učinil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.; následne na všetky
otázky súdu kladené mu v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/,
h/ Tr. por. odpovedal obžalovaný „áno“. Po vyjadrení na hlavnom pojednávaní prítomného prokurátora,
prítomnej poškodenej G. F., a na hlavnom pojednávaní prítomného zástupcu obhajcu obžalovaného,

súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uvedené vyhlásenie obžalovaného prijal, pričom podľa § 257
ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že nevykoná dokazovanie v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutku
a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste (nárok na náhradu škody nebol voči obžalovanému v
tejto veci poškodenými uplatnený; zároveň z obsahu spisu a výsledkov celého dovtedajšieho konania
nevyplynula potreba rozhodovať o uložení ochranných opatrení obžalovanému).

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostitedasúdužnevykonávaldokazovanievrozsahuobžalovaným
priznanéhospáchaniaskutku,t.j.kotázkeviny,aobžalovanéhotýmtorozsudkomuznalvinnýmzprečinu
ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil tak, ako je
uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, nakoľko uvedeným konaním (ako mu to bolo

za vinu kladené v podanej obžalobe) obžalovaný naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty
uvedeného trestného činu a v danej veci neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že by obžalovaný nebol za jeho spáchanie trestne zodpovedný, alebo, že by zanikla trestnosť
spáchaného činu.

Súd vo vzťahu k rozhodnutiu o treste a náhrade škody vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,
čítaním listinných dôkazov, ako je podrobne popísané v zápisnici o hlavnom pojednávaní zo dňa
2.6.2021, ako aj čítaním zápisníc o výpovediach svedkov - poškodených G. F. a M. F..

Obžalovaný vo svojej výpovedi poukázal na to, že žije s rodičmi, kde jeho mama pracuje ako kvetinárka

a otec v zahraničí ako murár. Obžalovaný nemá žiadne úvery, je slobodný, nemá žiadne deti a pracuje
v zahraničí, v Nemecku, ako elektrikár, a to v spoločnosti Revmont s.r.o. Stará Ľubovňa, turnusovo tak,
že štyri týždne je v práci a 10 dní doma, pričom v týchto je už zahrnutá cesta z práce domov a následne
späť do práce. Cesta zo Slovenska do práce a z práce späť na Slovensko trvá 8 až 10 hodín, pričom
cestujú tak štyria autom a z toho sú dvaja šoféri, ktorí sa striedajú, šéf im neudal žiadne iné možnosti,

iba autom, lebo musia so sebou brať aj náradie. Keď jazdia do práce sú teda štyria, vodičák majú iba
traja, avšak jeden z nich troch sa bojí jazdiť na takú dlhú cestu, za volant nesadne. Ďalej uviedol, že
jeho príjmy sú okolo 2.000,- eur mesačne, ide o čistú mzdu; výdavky má v poslednej dobe dosť vyššie,
pretože pomáha stavať otcovi dom, kde prispieva na stavbu, a to materiál, práce, ako sa mu dá - v
priemere 1.000,- eur mesačne. S rodičmi sa striedajú s výdavkami na stravu a ešte v práci si platí za

ubytovanie 20,- eur za noc, aj stravu v práci si musí zaobstarať sám; zostáva mu z výplaty už len na
také keď ide von, aby mal niečo pre seba. Poukázal na to, že žalovaným skutkom rozbil svojej mame
auto, za ktoré jej zaplatil 2.500,- eur, a zničil jeden smetný kontajner, za ktorý tiež zaplatil okolo 25,-
eur. Nepamätá si presný dôvod prečo viedol vozidlo. Ľutuje to. Uviedol, že alkohol požíva keď má niekto
nejakú oslavu. Tiež poukázal na to, že je študent, externe študuje na vysokej škole v Košiciach - Vysoká

škola bezpečnostného manažérstva; v treťom ročníku; za školu si platí ročne 1.600,- eur.

O náhrade stíhaným skutkom spôsobenej škody zo strany obžalovaného poškodeným v plnej výške
svedčia výpovede poškodených A. F. a Z. F. z prípravného konania, ktoré boli v rámci dokazovania
prečítané, pričom výšku spôsobenej škody mal súd preukázanú v prípravnom konaní podanými

odbornými vyjadreniami (č.l. 56, č.l. 57 spisu), v zmysle ktorých konaním obžalovaného bola namotorovom vozidle A. F. spôsobená škoda 2.000,- eur, na smetnej nádobe Z. F. škoda vo výške 35,50
eur.

Napriek prijatiu vyhlásenia obžalovaného o vine, je potrebné vo vzťahu k rozhodovaniu o treste
neopomenúť i tú skutočnosť, že podľa zápisov o dychových skúškach sa obžalovaný dopustil skutku
bezprostredne, resp. v krátkej dobe po tom, ako požil alkoholické nápoje. Miera alkoholu v jeho
organizme totiž po obmedzení jeho osobnej slobody po spáchaní skutku, podľa výsledkov opakovaných
dychových skúšok, ešte stúpala.

Z miesta bydliska je obžalovaný hodnotený všeobecne, v zásade kladne s tým, že nie sú vedomosti o
problémoch v súvislosti s jeho správaním sa na verejnosti, nebolo voči nemu vedené orgánmi mesta
priestupkové konanie, nie sú evidované voči jeho osobe žiadne sťažnosti alebo oznámenia zo strany
spoluobčanov.

Z výpisu evidenčnej karty obžalovaného ako vodiča vyplýva, že vodičské oprávnenia na vedenie
motorovýchvozidielpríslušnýchskupínmuboliudelené25.6.2015,pričomdoposiaľsadopustilnaúseku
cestnej premávky jedného priestupku, prekročil maximálnu dovolenú rýchlosť, za čo mu bola 22.7.2016
uložená pokuta 20,- eur, ktorú zaplatil. Okrem toho bol podľa údajov v centrálnej evidencii správnych
deliktov a priestupkov raz postihnutý za zastavenie a státie na zeleni, a to v blokovom konaní Mestskou

políciou Mesta Košice pokutou vo výške 20,- eur, kde priestupku sa dopustil 17.10.2017.

Obžalovaný nebol doposiaľ trestne stíhaný a odsúdený v inej veci. K tu za vinu mu kladenej trestnej
činnosti sa obžalovaný priznal, trestný čin oľutoval; na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o vine
podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.. Súd nezistil na strane obžalovaného žiadnu priťažujúcu skutočnosť.

Je pravdou, že verbálny prejav obžalovaného na hlavnom pojednávaní vyžadoval asi dvakrát ho
upozorniť na nevhodnosť súčasného usmievania sa, v konečnom dôsledku však táto skutočnosť môže
byť u jednotlivca i prejavom trémy alebo stresu, teda v konečnom dôsledku dané skutočnosti neboli zo
strany súdu dôvodom na uvažovanie o tom, či ľútosť zo strany obžalovaného je alebo nie je úprimná,
a to aj vzhľadom na to, že od spáchania činu sa preukázateľne iného protiprávneho konania doposiaľ

nedopustil.

Vyhodnotením všetkých vyššie uvedených skutočností jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, s
prihliadnutím na zistenie dvoch poľahčujúcich okolností na strane obžalovaného (a to v zmysle
vyššie uvedených skutočností podľa § 36 písm. k/ a písm. l/ Tr. zák.), ale zároveň aj na povahu

spáchaného činu, okolnosti, miesto a čas jeho spáchania a jeho následky, dospel súd k záveru,
že je na dosiahnutie zákonom vyžadovaného účelu trestu (§ 34 ods. 1 Tr. zák.) v danom prípade
potrebné uložiť obžalovanému trest odňatia slobody, a to za súčasného uloženia príslušného trestu
zákazu činnosti. Uloženie iného druhu trestu ako trestu odňatia slobody (osobitne peňažného) by bolo
z pohľadu súdu príliš mierne a spáchanej trestnej činnosti, okolnostiam jej spáchania a spôsobeným

následkom neprimerané a nedostatočné. Navyše vzhľadom na pomery obžalovaného vyplynuvšie z
jeho výpovede, ktorý síce deklaroval, že jeho mesačná mzda je okolo 2.000,- eur, súd poukazuje na
to, že podľa výsledkov lustrácie obžalovaného v Sociálnej poisťovni, jeho hrubé príjmy od uvádzaného
zamestnávateľa sa od októbra 2019 do marca 2021 pohybujú iba v rozmedzí 520,- až 623,- eur.
Ak by aj obžalovaný nesprávne za mzdu považoval príslušné náhrady v súvislosti s výkonom práce

v zahraničí (stravné, cestovné, a pod.), treba uviesť, že tieto nároky primárne slúžia na náhrady
príslušných výdavkov zamestnanca, pričom nemožno sa o ne a ich výšku relevantne opierať vo vzťahu k
uloženiu peňažného trestu a dôvodnému očakávaniu jeho vykonania (môže dôjsť k úrazu zamestnanca -
nemocenská dávka sa nebude vypočítavať aj z takýchto náhrad, iba zo skutočnej mzdy, ak dôjde k strate
zákazky v zahraničí nebudú sa zamestnancovi takéto platby uhrádzať, resp. bude mu pridelená práca

na dlhšie obdobie na Slovensku, nebude vyslaný do zahraničia - nebudú mu už patriť takéto náhrady
a pod.).

Na uloženie, ďalšieho v danom prípade do úvahy prichádzajúceho zo všetkých zákonom upravených
druhov trestov, trestu povinnej práce súd nevzhliadol podmienky, nakoľko už s poukazom na miesto a

čas práce obžalovaného v zahraničí, dĺžku jeho reálneho pobytu medzi pracovnými turnusmi doma, za
skutočnosti, že popri tom navyše študuje, je z pohľadu súdu už teraz zrejmé, že výkon takéhoto trestu
by bol viac než komplikovaný, ak vôbec v zákonom stanovenom čase relevantne možný.Za primeraný, a to jednak v smere individuálnej, ako aj generálnej prevencie, vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti, považuje súd trest odňatia slobody v uloženej výmere štyroch mesiacov, a to práve
s ohľadom na všetky tu vyššie zistené skutočnosti, na ktoré je súd povinný podľa § 34 ods. 4 Tr. zák.

pri určovaní druhu a výšky trestu prihliadať, pričom v rámci toho pre úplnosť treba dodať, že vzhľadom
na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd nemohol, napriek takpovediac sile samotného vyhlásenia o
vine, ako vyplýva napr. zo stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
27.6.2017 sp. zn. Tpj 55/2016 v súvislosti s ustanovením § 39 Tr. zák., v danom prípade uvažovať o tom,
že by pre nápravu obžalovaného postačovalo uložiť trest odňatia slobody a určiť dĺžku skúšobnej doby

v nižšej než uloženej výmere, pretože ani zo spomenutého stanoviska Najvyššieho súdu SR v tomto
smere nemožno vyvodzovať obligatórnosť takéhoto postupu, ale len to, že ním deklarovaná možnosť
príslušného postupu musí byť odôvodnená v konkrétnom prípade i inými rozhodnými skutočnosťami,
nielensamotnýmvyhlásenímpodľa§257ods.1písm.b/Tr.por.,čouobžalovanéhovtejtovecinaplnené
nie je.

Zároveň súd, keďže sa obžalovaný tu stíhaného trestného činu dopustil pri vedení motorového vozidla,
uložil obžalovanému podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (§ 34 ods. 6 Tr. zák.) i trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá každého druhu, a to na dvadsať mesiacov, ktorú dobu súd v danom prípade
považuje s poukazom na všetky vyššie uvedené a rozhodné skutočnosti, povahu trestnej činnosti a jej
následky, okolnosti a spôsob spáchania trestného činu, mieru jeho ovplyvnenia alkoholickými nápojmi v

čase spáchania skutku, s prihliadnutím na samotnú osobu obžalovaného, za primeranú na dosiahnutie
účelu trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr.. zák..

V tomto smere treba s ohľadom na výpoveď obžalovaného doplniť, že prekážkou na uloženie trestu
zákazu činnosti nemôže byť ani to, že z pracovnej skupiny, s ktorou jazdí do práce a späť, majú len

traja vodičské oprávnenie a aj z toho sa jeden z nich jazdiť bojí. Bude na samotnom zamestnávateľovi
či rozdelí svojich zamestnancov do takých partií, aby ak sa majú dopravovať samostatne dopravnými
prostriedkami, mohli sa do práce v zahraničí dopravovať aj bezpečne (striedať sa pri vedení použitého
vozidla), resp. postará sa o náležitú dopravu iným spôsobom, resp. umožní obžalovanému vykonávať
iný druh práce, v inom mieste a pod.. Uloženie trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v danom

prípade je s poukazom na samotnú podstatu spáchanej trestnej činnosti nevyhnutným pre náležitú
ochranu spoločnosti pred páchaním ďalšej takej trestnej činnosti a odradenie aj iných osôb od páchania
trestných činov, osobitne rovnakého druhu, z ktorého spáchania bol uznaný vinným obžalovaný, pričom
podstata tohto trestu, osobitne v dnešnej dobe, má nepochybne najvýraznejší vplyv na samotného
páchateľa v tom smere, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Stará

Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi a zákonnému zástupcovi,
plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie. Odvolanie má odkladný

účinok.
Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe,
c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem

obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.

Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.