Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. november 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/16/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200748
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8716200748.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov

senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v spore žalobcu: Mesto Vysoké Tatry, 062
01 Starý Smokovec, IČO: 00 326 585, zastúpený: JUDr. František Komka, advokát, Hlavná 27, 080
01 Prešov, proti žalovanému: Bývalé urbárske spolumajiteľstvo Milbach - pozemkové spoločenstvo, so
sídlom Mlynica 141, 059 91 Mlynica, IČO: 31 300 103, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. SIDOR,
s.r.o., so sídlom Zdravotnícka 4373/6, 058 01 Poprad, IČO: 36 866 156,o zrušenie spoločenstva s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 15C/14/2016-93 zo dňa 4.12.2018
takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II.

II. Odmieta odvolanie proti výroku I.

III. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Predmet konania
1. Žalobca sa v konaní domáha zrušenia Bývalého urbárskeho spolumajiteľstva Milbach - pozemkového
spoločenstva.

Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Poprad ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak
že cit.:
„I. Návrh žalobcu na prerušenie konania z a m i e t a.
II. Súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.“
3. Súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že Obvodný úrad v

Poprade rozhodnutím Rg. č. 12/96-práv 96/03011-002 zo dňa 18.3.1996 registroval Bývalé urbárske
spolumajiteľstvo Milbach - pozemkové spoločenstvo. Notárskou zápisnicou N 391/2003 Nz 92217/2003
zo dňa 14.10.2003 bolo osvedčené nadobudnutie spoluvlastníckych podielov jednotlivých členov
uvedených v notárskej zápisnici k nehnuteľnostiam a to vydržaním podľa § 134 Občianskeho zákonníka.
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 27.1.2016 domáhal zrušenia žalovaného a nariadenia jeho
likvidácie.
4. Prijal právny záver, podľa ktorého žalobcovi nesvedčí aktívna vecná legitimácia. Zo žiadneho

všeobecne záväzného právneho predpisu nevyplýva aktívna vecná legitimácia žalobcu. Absentuje
hmotnoprávne ustanovenie, na základe ktorého by bol žalobca oprávnený domáhať sa zrušenia
žalovaného. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol. Žalobca podal návrh na prerušenie
konania podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP. Súd v tejto súvislosti uvádza, že je len na jeho posúdení, čitakýto návrh podá alebo nie. Súd nedospel k záveru o splnení podmienok na konanie o súlade právnych
predpisov. Preto zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania.
5. Poukázal na ust. § 6, ods. 1,2 zákona č. 97/2013 Z.z., § 162, ods. 1,3 CSP.

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255, ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
Obsah odvolania žalobcu.
7. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s právnym

názorom súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Zo skutkových tvrdení
žalobcu vyplýva, že žalovaný ako Bývalé urbárske spolumajiteľstvo Milbach - pozemkové spoločenstvo
so sídlom Mlynica 141, bolo založené od samého prvopočiatku v dôsledku porušenia zákona a na
základe absolútne neprávnych právnych úkonov, akými sú napr. spoločenská zmluva, zoznam členov
spoločenstva, notárska zápisnica spísaná notárkou Alžbetou Podhorskou. Právne úkony postihnuté
absolútnouneplatnosťounemajúzanásledokvznik,zmenualebozánikprávalebopovinností.Absolútna

neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona - ex lege, a pôsobí od začiatku - ex tunc voči
každému. Každý, kto ma na tom naliehavý právny záujem, môže sa jej bez časového obmedzenia
dovolávať súdnou i mimosúdnou cestou. Je nesporné, že zák. č. 181/1995 Z. z. o pozemkových
spoločenstvách, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1.9.1995, a ktorý platil až do novely zák. č. 97/2013 o
pozemkových spoločenstvách ustanovením § 24 upravoval, že súd môže na návrh osoby, ktorá osvedčí

právny záujem rozhodnúť o zrušení spoločenstva a o jeho likvidácii ak zaniknú predpoklady vyžadované
zákonom na vznik spoločenstva alebo ak sa jeho založením porušil zákon. Novela citovaného zákona
zák. č. 97/2013 Z. z., ktorá nadobudla účinnosť dňom 1.5.2013 taktiež v ustanovení § 6 ods. 1 písm.
b/ upravuje, že spoločenstvo sa zrušuje dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva
alebo dňom, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Podľa názoru žalobcu treba mať zato,

že ustanovenie § 6 ods. 1 písm. b/ je obsahovo v súlade s pôvodným ustanovením § 24 zák. č.
181/1995 Zb., podľa ktorého súd mohol na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem rozhodnúť o
zrušení spoločenstva a o jeho likvidácii za splnenia dvoch samostatných podmienok a to, ak zaniknú
predpoklady vyžadované zákonom na vznik spoločenstva alebo ak sa jeho založením porušil zákon
(čo je dané v prejednávanej veci). Nová právna úprava obsah ustanovenia § 24 prevzala do ust. §

6 ods. 1 spoločenstvo sa zrušuje dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení spoločenstva alebo
dňom keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť, teda súdu naďalej prislúcha rozhodovanie o
zrušení spoločenstva, ku ktorému môže dôjsť tak ako bolo upravené predtým, ak zanikli predpoklady
vyžadované zákonom na vznik spoločenstva, resp. ak sa jeho založením porušil zákon, čo u žalovaného
je dané. Žalobca poukazuje na vyslovený právny názor a závery ústavného súdu v jeho náleze

na strane 37. a nasl., ktorými sú viazané všetky všeobecné súdu, kde okrem iného vyplýva, že pri
akceptovaní premisy, že vlastníctvo bývalých podielnikov zostalo zachované, bolo úlohou správneho
orgánu (a aj súdu) odôvodniť právne nástupníctvo členov pozemkového spoločenstva po „pôvodných
podielnikoch", teda vysporiadať sa s tým, ako členovia pozemkového spoločenstva ktorí sú uvedení vo
výrokovej časti rozhodnutia, vstúpili do práv a povinností po pôvodných urbárnikoch vrátane identifikácie

samotných pôvodných urbárníkov. Vo všeobecnosti konštatuje ústavný súd, je právnym nástupcom
totiž ten, kto vstupuje do práv a povinnosti právneho predchodcu na základe skutočností ustanovených
hmotným právom. K záveru o tom, kto je právnym nástupcom nemožno dospieť bez riadnej identifikácie
pôvodného subjektu jednotlivých pôvodných urbárnikov, od ktorého sa nástupníctvo odvádza.
Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods.
1 a 2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu

Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom

prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza( § 387,
ods. 2 CSP).
10. Žalobca v odvolaní namieta nesprávne právne posúdenie súdu, ktorý žalobu zamietol z dôvodu
absencie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Má za to, že súd má povinnosť na návrh každého, ktoosvedčí právny záujem, rozhodnúť o zrušení pozemkového spoločenstva, ak sa jeho založením porušil
zákon.
11. Podľa § 6, ods. 1 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách Spoločenstvo sa zrušuje

a) znížením počtu členov spoločenstva na menej ako päť, b) dňom uvedeným v rozhodnutí súdu o
zrušeníspoločenstvaalebodňom,keďtotorozhodnutienadobudneprávoplatnosť,c)zrušenímkonkurzu
po splnení rozvrhového uznesenia, zrušením konkurzu z dôvodu, že majetok úpadcu nepostačuje
na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, zamietnutím návrhu na vyhlásenie
konkurzu pre nedostatok majetku, zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku, zrušením

konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu po splnení konečného rozvrhu výťažku, d)
rozhodnutím zhromaždenia.
12. Podľa § 6, ods. 2 zákona č. 97/2013 Z.z. o pozemkových spoločenstvách člen spoločenstva môže
podať na súd návrh na zrušenie spoločenstva, ak a) spoločenstvo nevykonáva činnosť a b) výbor ani
dozorná rada nemá minimálny počet členov a nenastúpil náhradník alebo nie sú zvolení členovia výboru
a dozornej rady alebo výboru a dozornej rade uplynulo funkčné obdobie a ani opakovane nie je zvolený

nový výbor alebo nová dozorná rada.
13. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona o pozemkových spoločenstvách pozemkové
spoločenstvo je právnickou osobou a ako právnická osoba môže aj zaniknúť. Zániku pozemkového
spoločenstva ako právnickej osoby, obdobne ako je tomu aj v prípade iných právnických osôb,
predchádza jeho zrušenie. Zákon o pozemkových spoločenstvách upravuje zrušenie a zánik

pozemkového spoločenstva najmä v § 6, v ktorom sú ustanovené dôvody zrušenia pozemkového
spoločenstva a aktívna legitimácia na podanie návrhu člena pozemkového spoločenstva na zrušenie
pozemkového spoločenstva na súd. O zrušení pozemkového spoločenstva môže na návrh člena
pozemkovéhospoločenstvarozhodnúťsúd(§6ods.1písm.b)zákonaopozemkovýchspoločenstvách).
Ak súd rozhodne o zrušení pozemkového spoločenstva, pozemkové spoločenstvo sa zrušuje dňom

uvedeným v rozhodnutí súdu o zrušení pozemkového spoločenstva alebo dňom, keď toto rozhodnutie
nadobudne právoplatnosť.( viď Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1KO/24/2019 zo dňa 9.6.2020).
V zhode so záverom citovaného právneho záveru najvyššieho súdu, odvolací súd, rovnako ako
aj súd prvej inštancie má za to, že v prejednávanej veci, domáhať sa zrušenia pozemkového
spoločenstva je oprávnený len člen tohto spoločenstva z dôvodov taxatívne uvedených v § 6, ods.

2 Zákona o pozemkových spoločenstvách. Na základe uvedeného je dôvodný záver súdu prvej
inštancie o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Ak žalobca poukazuje na predchádzajúcu
zákonnú úpravu, bolo by v rozpore so zásadou zákazu retroaktivity takúto právnu normu aplikovať na
prejednávaný prípad.
14. Predmetom konania je návrh na zrušenie pozemkového spoločenstva, nie návrh na určenie

absolútnej neplatnosti právneho úkonu (notárskej zápisnice), na základe ktorej došlo k založeniu
žalovaného pozemkového spoločenstva. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že súd podľa obsahu mal
posudzovať absolútnu neplatnosť notárskej zápisnice, odvolací súd poukazuje na rozsudok NS SR,
sp.zn. 2 Cdo 11/2007 zo dňa 29.1.2008 podľa ktorého: „Zo samotnej podstaty činnosti notára
spočívajúcej v osvedčovaní právne významných skutočností je zrejmé, že žaloba o neplatnosť takéhoto

osvedčenia vydaného notárom, do úvahy neprichádza. Notársky poriadok preto ani nemá osobitné
ustanovenie, ktoré by umožňovalo osobe tvrdiacej o sebe, že bola vydaným osvedčením dotknutá na
svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť osvedčenia. Rovnako ani hmotné právo (Občiansky
zákonník, Obchodný zákonník) nemá zákonné ustanovenia, ktoré by umožňovali dotknutej osobe
domáhať sa (ne)platnosti osvedčenia vydaného notárom. V hmotnom práve sa nachádzajú len zákonné

ustanovenia, ktoré upravujú platnosť právneho úkonu.“ V prejednávanom prípade je predmetom konania
návrh žalobcu na zrušenie spoločenstva ( žalovaného ) tak, ako to vo svojom žalobnom návrhu jasne
vymedzil žalobca. Ak by aj súd mal posúdiť podľa obsahu žalobu ako žalobu o určenie neplatnosti
právneho úkonu, na základe ktorého bol žalovaný založený, v súlade s citovanou judikatúrou by takého
určenie v občianskoprávnom konaní neprichádzalo do úvahy. V súvislosti s Nálezom Ústavného súdu ,

č.k. IV. ÚS SR 150/2018-144 zo dňa 6.12.2018 a jeho argumentáciou citovanou žalobcom v odvolaní,
odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v dôsledku predmetného nálezu ÚS SR bol zrušený rozsudok
NS SR, sp.zn. 10 Sžr 154/2016 zo dňa 23.8.2017 a v predmetnom konaní sa rieši aj otázka vlastníckeho
práva členov pozemkového spoločenstva žalovaného.
15. Ani ďalšie skutočnosti uvádzané odvolateľom v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť vecnú

správnosť napadnutého rozsudku. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z
ustanovenia § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. rozsudok ako vecne správny potvrdil.
16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 251, § 255 ods. 1 CSP.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).