Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. september 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/62/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010324
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5814010324.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr.
Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 10. septembra 2020
prejednal odvolanie prokurátora podané proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/24/2014
z 24.1.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), písm. c) Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo,

sp.zn. 4T/24/2014 z 24.1.2020.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 4T/24/2014 z 24.1.2020 bol obžalovaný T. P. podľa

§ 285 písm. b) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry v Námestove sp.
zn. Pv 281/13/5507-36 z 12.12.2014 pre skutok kvalifikovaný ako zločin (správne malo byť uvedené
prečin - pozn. odvolacieho súdu) podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe, že

dňa 25.9.2012 v čase okolo 10:00 h. v F. po tom, ako po vzájomnej dohode so I. G., nar. X.XX.XXXX,

užíval pracovný stroj - šmykom riadený nakladač GEHL, rok výroby 2009, VIN:GHL05640C00507529,
naktorýuzatvorildňa8.2.2011I.G.leasingovúzmluvuč.LZF/11/00675sospoločnosťouF.Leasing,a.s.,
Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, zaplatil tri splátky, neskôr už neplatil, následne čoho si leasingová
spoločnosť v zmysle uvedenej leasingovej zmluvy uplatnila vlastnícke právo na predmet leasingu, v
uvedenýdeňodovzdalpracovníkovizmluvnéhopartneraF.Leasing,a.s.,spoločnostiOZASFinance,SR
nezistenýpracovnýstrojnezistenéhovýrobcunamiestonakladačaGEHL,ktorýbolpredmetomleasingu,

čím spoločnosti F. Leasing, a.s., Panónska cesta 11, 852 01 Bratislava, IČO: 35 704 713, spôsobil škodu
vo výške 25.665,- EUR.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodenú spoločnosť F. Leasing, a.s., Panónska cesta 11, Bratislava,
IČO: 35 704 713, s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie prokurátor. V písomných dôvodoch odvolania
poukázal na to, že sa nestotožňuje s vecným odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré súd
prezentoval na strane 7-8 rozsudku, pretože podľa jeho názoru nezodpovedá vykonanému dokazovaniu
a právnemu stavu veci. Závery súdu nezodpovedajú skutkovému a právnemu stavu veci v čase
skutku, ktorý je predmetom obžaloby. Tieto argumenty boli prevzaté zo zrušeného oslobodzujúceho
rozsudku zo dňa 20.4.2018, doplnená bola iba časť týkajúca sa civilných rozsudkov. Neostáva nič

iné len odkázať na predchádzajúcu argumentáciu prokurátora a aspoň stručne zopakovať, že v čase
skutku, ktorý je predmetom obžaloby, už boli všetky zmluvné dojednania o zodpovednosti za škodyna predmete leasingu bezpredmetné, pretože išlo o situáciu, keď nájomca pre neplatenie splátok
odnímal predmet leasingu, čiže realizoval výkon svojho vlastníckeho práva k veci v zmysle § 123
Občianskeho zákonníka. Krajský súd v Žiline na strane 11-13 tieto skutočnosti posúdil a podrobne

odôvodnil, prečo ani judikovaná pohľadávka z titulu nedodržania zmluvných podmienok nemá vplyv
na posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného. Nie je celkom zrejmé, prečo boli tieto
argumenty zopakované pri novom rozhodovaní, kde je prvostupňový súd viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu. Pokiaľ prvostupňový súd spochybňuje úmysel obžalovaného spôsobiť škodu, znovu
túto skutočnosť posudzuje nie v príčinnej súvislosti s predmetom obžaloby, ale vo svetle finančného

vysporiadania zmluvného vzťahu, ktorú už bol v čase skutku skončený. Z hľadiska subjektívnej stránky
trestného činu opätovne zdôraznil, že obžalovaný už bol predtým k danému nakladaču účastníkom
zmluvného vzťahu, poznal históriu užívania stroja a jeho úkony pri prijatí ručiteľského záväzku mu
dávali všetky potrebné vedomosti o právnych vzťahoch, ktoré s tým súvisia. Z výsluchov obžalovaného,
svedka I. G. aj svedka S. J. vyplynulo, že obžalovaný presne vedel, o aké právne vzťahy ide a čo
je predmetom snaženia poškodeného. Pokiaľ okresný súd uvádza, že nebolo preukázané, že vôbec

došlo k zámene strojov, keďže leasingová zmluva bola uzavretá bez fyzickej obhliadky stroja, len
na základe dokladov a fotodokumentácie poskytnutej I. G., že ani pri odoberaní stroj nemohol byť
identifikovaný, lebo nemal príslušné znaky, prokurátor uviedol, že znova ide o argumenty prevzaté z
predchádzajúceho rozsudku, ktoré nie sú v súlade s obsahom dokazovania, vykonaného na hlavnom
pojednávaní. Súd doplnil pasáž o výpovedi K. Z. a skutočnosti, že odobratý stroj nemal identifikačné

znaky. Aj tu prvostupňový súd nevychádzal zo záverov, ktoré urobil odvolací súd na strane 13-15
zrušujúceho uznesenia, kde okrem iného podrobne uviedol dôvody, ktoré nasvedčujú, že predmetom
leasingu a iných právnych vzťahov medzi zúčastnenými osobami bol skutočne nakladač GEhl 5640,
pričom inkasnej spoločnosti bol odovzdaný úplne iný stroj. Dôkazy zabezpečené na účel nového
rozhodnutia, nijako nezmenili skutočnosti, očividne vyplývajúce z dovtedajšieho dokazovania, totiž, že

si obžalovaný od I. G. zapožičal stroj, ktorý bol predmetom leasingu a že stroj, ktorý následne odovzdal
splnomocnenému zástupcovi leasingovej spoločnosti, bol iný, než požadovaný predmet leasingu. Prvú
z týchto skutočností obžalovaný v podstate priznal na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2015, kde
jednoznačne potvrdil kontinuitu totožnosti stroja od jeho prvej kúpy od pána A. až po rokovanie s
inkasnou agentúrou. Svedok S. J. uviedol, že obžalovaný mu pri absencii identifikačných znakov tvrdil,

že ide o predmet leasingu. Samotná fyzická zámena stroja vyplýva z fotodokumentácie predmetu
leasingu, poskytnutej poškodeným, fotografií z obhliadky vydaného stroja a vyjadrenia svedka S. G.
(malo byť zrejme uvedené I. G.-pozn. odvolacieho súdu) o identite vydaného stroja podľa fotografií. Ide
o viacero na seba nezávislých dôkazov, čiže ich ťažko spochybňovať. Súd sa ani v novom rozsudku
nevyjadril, prečo neuveril svedkovi I. G., hoci jeho výpoveď logicky zodpovedá zvyšným dôkazom.

Pokiaľ okresný súd uvádza, že sporná je aj výška škody, keď znalec bez obhliadky, len na základe
fotodokumentácie ohodnotil stroj na sumu 25.665 EUR, prokurátor uviedol, že znovu ide o pasáž
prevzatú z predchádzajúceho rozsudku. V tejto súvislosti uviedol, že na hlavnom pojednávaní konanom
23.1.2020 reagoval na názor krajského súdu a navrhol zmeniť právnu kvalifikáciu skutku na prečin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v súlade s časovou hodnotou stroja podľa odborného

vyjadrenia. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Poškodený v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátora uviedol, že sa stotožňuje s podaným
odvolaním. K argumentu súdu, že obžalovaný nemal v úmysle spôsobiť škodu, nakoľko za túto

zodpovedá ako ručiteľ zmluvy, uviedol, že nie je možné pristúpiť ku dekriminalizácii skutku len s
odôvodnením, že páchateľ zodpovedá za spôsobenú škodu. Trestnosť skutku nemôže byť vyvrátená
len tou skutočnosťou, že sú porušené aj iné ako trestnoprávne normy. Je neprípustné, aby s poukazom
na princíp „ultima ratio“ boli vylúčené prostriedky trestnej represie, ak sú splnené všetky predpoklady
vznikutrestnejzodpovednostilenzdôvodu,žeurčitéprotiprávnekonaniemásúkromnoprávnyzáklad,t.j.

prichádza do úvahy súbežné uplatnenie pomocou súkromnoprávnych prostriedkov. K argumentu súdu,
že nebolo preukázané, že vôbec došlo k zámene strojov, poukazuje na to, rovnako ako prokurátor, že
okresný súd vôbec nevzal do úvahy výpoveď svedka I. G.. V predmetnom konaní podľa jeho názoru bol
zadovážený celý súbor nepriamych dôkazov, ktoré preukazujú zodpovednosť obžalovaného. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu

znovu prejednal a rozhodol.

Odvolací súd z hľadiska procesného postupoval podľa § 326 ods. 1 písm. b) Tr. por., pretože napadnutý
rozsudok trpí takými chybami, ktoré nemožno odstrániť na verejnom zasadnutí.Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že odvolanie prokurátora je dôvodné.

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový
stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Trestný poriadok teda ustanovuje, že primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu
veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí to s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým
je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie páchateľov a uskutočnenie spravodlivého

procesu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 285 písm. b) Tr. por. súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak skutok nie je trestným činom.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa dôsledne

neriadil citovanými zákonnými ustanoveniami.

Krajský súd primárne konštatuje, že skutkové zistenia, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj
oslobodzujúci rozsudok, nie sú logicky odôvodnené a zároveň sa odvolací súd ani nemôže stotožniť s
úvahami právneho charakteru, na ktorých súd prvého stupňa založil svoj oslobodzujúci rozsudok.

Krajský súd na tomto mieste pripomína, že Okresný súd Námestovo rozsudkom, sp.zn. 4T/24/2014 z
20.4.2018 obžalovaného podľa § 285 písm. b) Tr. zák. oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej
prokuratúry v Námestove sp. zn. Pv 281/13/5507-36 z 12.12.2014 pre skutok kvalifikovaný ako zločin
podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. Na základe odvolania podaného prokurátorom

Krajský súd v Žiline uznesením, sp.zn. 3To/77/2018 z 31.1.2019, napadnutý rozsudok okresného súdu
zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. b) a c) Tr. por. a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Vo svojom rozhodnutí krajský súd
zrozumiteľne odôvodnil svoje skutkové a relevantné právne názory na prejednávanú trestnú veci a
analýzou napadnutého rozsudku, ako i konania, ktoré mu predchádzalo, po preskúmaní predloženého

súdneho a vyšetrovacieho spisu dospel k záveru, že neexistujú žiadne nové skutočnosti, ktoré by boli
podkladom pre zmenu názorov krajského súdu vyjadrených v označenom rozhodnutí.
Krajský súd po preskúmaní spisu zistil, že súd prvého stupňa sa v ďalšom konaní dôsledne neriadil
právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v uznesení krajského súdu, sp.zn. 3To/77/2018
z 31.1.2019, v otázkach práva procesného aj práva hmotného. Okresný súd po zrušení veci

na hlavných pojednávaniach 19.3.2019, 13.6.2019, 23.1.2020, nevykonal dôsledne dokazovanie v
intenciách uvedených v zrušujúcom rozhodnutí. Nedoplnil dokazovanie v celom rozsahu tak, ako to v
zrušujúcom rozhodnutí uviedol krajský súd.

V zmysle pokynu krajského súdu sa okresný súd dôsledne nezameral najmä na zistenie, kto prevzal

kúpnu cenu vo výške 35.880,00,- Eur, resp. 25.116,- Eur po odpočítaní akontácie (prvej splátky) vo
výške 10.764,00,- Eur, a to aj s poukazom na príjmové a výdavkové pokladničné doklady nachádzajúce
sa v spise. Podľa listinného dôkazu na č.l. 250 spisu, peniaze vo výške 25.116,- EUR zaslala leasingová
spoločnosť na účet vedený vo C. č. XXXXXXXXX/XXXX a príjemcom platby mal byť práve obžalovanýT. P. Q.. V uvedených súvislostiach obžalovaný v rámci svojho vyjadrenia k výpovedi svedka I. G.
uviedol, že bolo to tak, že v čase celej akcie bol v nemocnici a keď sa vrátil, stroj bol preleasingovaný a
peniaze boli na účte. Odvolací súd len dedukuje, že išlo o účet obžalovaného a že skutočným príjemcom

finančných prostriedkov bol práve obžalovaný.

Okresný súd postupom podľa § 269 Tr. por. neprečítal ani listinný dôkaz - spisový materiál z OO PZ
v Leviciach sp. zn. ČVS:ORP-702/OVK-LV-2011. Obžalovaný aj v ďalšom konaní na svoju obhajobu
tvrdí, že: „G. zobral stroj do Nitry a odtiaľ sa vrátil, že mu ho ukradli... Myslím, si, že si ho dal ukradnúť a

že na tomto boli s A. predtým dohodnutí... V podstate boli s A. dohodnutí tak, že vezmú ešte jeden stroj
a oba stroje veľký aj malý zmiznú a že to preplatí poisťovňa...“.

Súd prvého stupňa zrejme neporozumel odôvodneniu uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn.
3To/77/2018 z 31.1.2019. Treba opätovne zhrnúť podstatu celej prejednávanej veci.

Spoločnosť F. Leasing, a.s., uzatvorila s dlžníkom I. G. (ďalej len Dlžník) dňa 8.2.2011 Leasingovú
zmluvu č. LZF/11/00675. Predmetom financovania leasingovej zmluvy bol použitý stroj: Šmykom
riadený nakladač GEHL r.v. 2009, VIN: GHL05640C00507529. Kúpna cena predmetu financovania
predstavovala 35.880,00,- Eur s DPH, pričom Dlžník uhradil prvú zvýšenú splátku vo výške 10.764,00,-
EursDPH.SúčasťouLeasingovejzmluvybolaDohodaoplatbáchnájomnéhokzmluveč.LZF/11/00675,

na základe ktorého sa Dlžník zaviazal splácať spoločnosti F. Leasing, a.s., pravidelné mesačné splátky
spolu 44, každú vo výške 731,33,- Eur a to k 7. dňu v mesiaci, počnúc 7.3.2011. Dňa 8.2.2011
spoločnosť F. Leasing, a.s., uzatvorila so I. G. a obžalovaným T. P. ručiteľskú listinu, v ktorej obžalovaný
prehlásil spoločnosti F. Leasing, a.s., že ručí za všetky záväzky I. G. vyplývajúce z leasingovej
zmluvy.NeoddeliteľnousúčasťouLeasingovejzmluvyboliajVšeobecnézmluvnépodmienkyfinančného

leasingu F. Leasing, a.s. pre stroje a zariadenia 02/10. Dlžník nedodržal platobnú disciplínu, na ktorú sa
zaviazal v predpise splátok a hrubo tak porušil dohodnuté zmluvné podmienky. Dlžník uhradil prvých 16
splátok, 17. splátku uhradil vo výške 17,84,- Eur dňa 28.2.2012 a nasledovné splátky neuhradil vôbec.
Z dôvodu neuhradenia 17.- 21. splátky spoločnosť F. Leasing, a.s. vypovedala Leasingovú zmluvu ku
dňu 8.2.2012, čo vyplýva z Ukončenia Leasingovej zmluvy č. LZF/11/00675 zo dňa 8.2.2012. V súlade

s bodom 4.4.1 Všeobecných zmluvných podmienok platí, že ak leasingový nájomca mešká 25 a viac
dní so zaplatením leasingovej splátky, zmluvnej pokuty alebo úroku z omeškania, a to i čiastočne, je
spoločnosť F. Leasing, a.s., oprávnená vypovedať zmluvu. Podľa bodu 4.7.1 Všeobecných zmluvných
podmienok tiež platí, že ak leasingový nájomca mešká s úhradou leasingovej splátky, a to i čiastočne,
bez ohľadu jej čiastočného neskoršieho zaplatenia, t.j. ak ktorákoľvek takto splatná splátka nebude v

150. deň odo dňa splatnosti v plnej výške pripísaná na účet F., skončí sa leasingová zmluva automaticky
150 deň odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky, ibaže by F. Leasing písomne vyhlásil, že na ďalšom
pokračovaní leasingovej zmluvy trvá. Pokiaľ leasingová zmluva bude ukončená automaticky podľa tohto
článku Všeobecných zmluvných podmienok, je leasingový nájomca povinný vrátiť predmet leasingu
vrátane dokladov a príslušenstva, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou predmetu leasingu, do sídla F.

Leasing najneskôr 155 deň odo dňa splatnosti nezaplatenej splátky, pokiaľ F. Leasing neurčí inak. V
zmysle čl. 1.5.2. predmet leasingu je vo výlučnom vlastníctve F. Leasing a leasingový nájomca, pokiaľ
na neho nebude prevedené vlastnícke právo podľa čl. 4, nesmie predmet leasingu predať, založiť alebo
akýmkoľvek spôsobom zaťažiť v prospech tretích osôb, ani darovať.

Krajský súd, rovnako ako prokurátor, zdôrazňuje, že v posudzovanom prípade sa nerieši prípad
pokračovania v leasingových splátkach po poškodení, zničení, strate, odcudzení alebo predčasnom
opotrebení predmetu leasingu. Všetky tieto zmluvné dojednania už boli bezpredmetné, pretože išlo o
situáciu, keď leasingovému nájomcovi pre neplatenie splátok sa odnímal predmet leasingu. Leasingová
spoločnosť (leasingový prenajímateľ) nežiadala ďalšie splátky, ale ukončila zmluvný vzťah a uplatňovala

sivýkonsvojhovlastníckehoprávakveci.Naposúdenievecijeprávneirelevantné,ktoaakýmspôsobom
zodpovedal počas trvania leasingového nájmu za škody na prenajatej veci, ani spôsob, akým mali byť
platené leasingové splátky. Na posúdenie veci je právne irelevantné aj to, že podľa leasingovej zmluvy
leasingový nájomca, t.j. svedok I. G., kým na neho nebude prevedené vlastnícke právo, nesmel predmet
leasingu predať, založiť, alebo akýmkoľvek spôsobom zaťažiť v prospech tretích osôb, ani darovať.

Na posúdenie trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaného nemá vplyv ani tzv. judikovaná pohľadávka,
ktorou bola vyriešená náhrada za nedodržanie zmluvných podmienok súvisiacich s vyúčtovaním
predčasne ukončenej leasingovej zmluvy LZF/11/00675, pričom celkový nedoplatok so započítanímdodatočne uhradených súm vo výške 777,67 Eur a 547,67 Eur (tieto dokonca po odobratí stroja uhradil
obžalovaný) predstavoval sumu 13.704,64 Eur (rozsudok Okresného súdu Námestovo sp.zn.
2Bc/37/2013 z 3.4.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 13Cob/132/2015 z

28.10.2015).

Obžalovanému sa kladie za vinu, že po tom, ako po vzájomnej dohode so I. G. užíval pracovný stroj -
šmykom riadený nakladač GEHL, rok výroby 2009, VIN:GHL05640C00507529, na ktorý uzatvoril dňa
8.2.2011 I. G. leasingovú zmluvu č. LZF/11/00675 so spoločnosťou F. Leasing, a.s., Panónska cesta

11, 852 01 Bratislava, zaplatil tri splátky, neskôr už neplatil, následne čoho si leasingová spoločnosť
v zmysle uvedenej leasingovej zmluvy uplatnila vlastnícke právo na predmet leasingu, dňa 25.9.2012
odovzdal pracovníkovi zmluvného partnera F. Leasing, a.s., spoločnosti OZAS Finance, SR nezistený
pracovný stroj nezisteného výrobcu namiesto nakladača GEHL, ktorý bol predmetom leasingu.

Z protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla spísaného pracovníkom zmluvného partnera F. Leasing,

a.s., S. J., vyplýva, že stroj, ktorý odovzdal obžalovaný bol nefunkčný, mal pokazený motor, ktorý sa
nachádzal mimo stroja, karoséria nanovo nastriekaná žltou farbou, na stroji chýbal štítok s výrobným
číslom, interiér vozidla zničený, vyrabovaný, stroj nemal EČV, ani technický preukaz. Žiada sa
pripomenúť, že svedok S. J. uviedol, že obžalovaný pri odovzdávaní stroja tvrdil, že ide o predmet
leasingu.

V zmysle uzavretej leasingovej zmluvy predmetom leasingu bol použitý stroj: šmykom riadený nakladač
GEHL, r.v. 2009 v hodnote 35. 880,00,- Eur.

K predmetu leasingu bol vypočutý svedok I. G., ktorý po tom, ako mu bola predložená fotodokumentácia

z obhliadky stroja, jednoznačne uviedol, že stroj, ktorý je na predložených fotografiách, určite nie je
stroj, ktorý on leasingoval. Tam sa jednalo o nový stroj, rok výroby 2009 a na fotografiách je nejaký
starý stroj, s určitosťou to nie je stroj, ktorý mal ako predmet leasingu. Svedok na hlavnom pojednávaní
stroj podrobnejšie popísal. Podľa vyjadrení svedka stroj bol zánovný. Nepamätá si nič také, že by na
ňom nejaká časť nefungovala. Stroj bol plne kompletný. Stroj mal paletyzačné vidly a lyžicu. Mal okná,

sedačku. Myslí si, že tieto zariadenia mal stroj od začiatku. Stroj bol žltej farby, mriežka vpredu nebola
a stroj mal všetky sklá z bokov mriežky. To, že ten stroj nie je ten, ktorý brali na leasing, by mohol
potvrdiť jeho otec. Svedok zároveň uviedol, že on stroj používal na prácu v stavebníctve. Keď prišla
kríza, nemal prácu, tak ho na žiadosť požičal obžalovanému s tým, že bude za stroj platiť aj leasingové
splátky. Svedok v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný mu vyslovene povedal, že tento stroj má

na robotách na južnom Slovensku a že leasing za uvedený stroj platiť bude.

Svedok I. G. v ďalšom konaní pri svojej výpovedi zotrval na tom, že predmetný stroj bol funkčný, bol
používaný na stavebné účely, so strojom sa pracovalo na Orave. Stroj mal štandardnú výbavu ako lyžica,
vidly, miešačka na betón. Ďalej uviedol, že ten stroj videl asi tri mesiace predtým, ako ho prišla zobrať

leasingovka.Ponahliadnutífotografiínač.l.126-151svedokzotrvalnatom,ženiejetotenstroj,ktorýbol
predmetom leasingu. Tiež uviedol, že nebol A. „biely kôň“. Podľa jeho názoru, s A. musel byť dohodnutý
obžalovaný, aj keď bol v nemocnici.

Neobstojí argument okresného súdu, že nebolo preukázané, že vôbec došlo k zámene strojov,

keďže leasingová zmluva bola uzavretá bez fyzickej obhliadky stroja, len na základe dokladov a
fotodokumentácie poskytnutej I. G.. Je nepochybné, že svedok I. G. poznal históriu stroja a na stroji aj
pracoval. Dokonca k identifikácii stroja by sa vedel vyjadriť aj otec svedka.

Okresný súd sa ani v poradí druhom rozsudku s výpoveďami svedka I. G. nijako nevysporiadal, dokonca

jeho svedecké výpovede v súhrne ostatných dôkazov ani nehodnotil. V odôvodnení napadnutého
rozsudku neuviedol, prečo svedkovi I. G. neuveril. Treba pripomenúť, že menovaný svedok bol riadne
poučený o význame svedeckej výpovede, aj o trestných následkoch krivej výpovede, naviac svedok
pred okresným súdom zložil prísahu.

V okolnostiach danej veci aj krajský súd poukazuje na výpoveď samotného obžalovaného, ktorý rovnako
poznal históriu stroja. Obžalovaný vyslovene uviedol, že on stroj kúpil od A.. Chvíľu na ňom robil, potom
ochorel, ležal v nemocnici a sám nevedel, či ešte bude vládať vykonávať prácu. Preto ho chcel A.i vrátiť,
s čím on nesúhlasil. Počas jeho pobytu v nemocnici A. vybavil leasing s tým, že ho na leasing zobral G.a z neho urobili ručiteľa. G. na ňom chvíľu robil, potom mu ho vrátil, že nemá dostatok práce. On taktiež
na ňom chvíľu robil, ale stroj však nebol taký výkonný ako predtým. Potom sa pokazil. Išlo o totožný
stroj, ktorý mu pán G. požičal. Bol to ten istý stroj, ktorý od A. kúpil.

V ďalšom konaní súd opätovne vypočul obžalovaného, ktorý uviedol, že pôvodne mal tento stroj A. s
tým, že, v čase, keď bol v nemocnici, tak za ním prišli, že ho chcú zobrať na leasing, aby im dal doklad,
že im dám prácu, teda aby im robil ručiteľa. Tento stroj však bol výkonnostne veľmi slabý, nestíhal, a
preto sa na ňom nerobilo. Ten malý stroj bol u neho na dvore. Rozobral ho, niečo na ňom pozváral, ale

leasing sa naň neplatil. Potom prišli z leasingovky a stroj zobrali. On keď sa vrátil z nemocnice, tak stroj
už bol v leasingu. Z leasingovej spoločnosti ho nikto nebol ani pozrieť, nakoľko A. s G. im ukázali len
fotku, že sa jedná o zánovný stroj. On nebol pri uzatváraní leasingovej zmluvy. V podstate z nemocnice
prišiel po všetkom. On stroj kúpil od A. a potom ho predal leasingovke. Ten stroj bol u neho na dvore, iba
raz si ho požičal G. na jeden alebo dva dni a potom mu ho vrátil. Bol to ten istý stroj. K výpovedi svedka I.
G. uviedol, že bolo to tak, že v čase celej akcie bol v nemocnici a keď sa vrátil, stroj bol preleasingovaný

a peniaze boli na účte.

Okresný súd sa ani v poradí druhom rozsudku s výpoveďami obžalovaného nijako nevysporiadal,
dokoncajehodruhávýpoveďzodňa 19.3.2019 niejecitovanáanivodôvodnenínapadnutéhorozsudku.

V prejednávanej trestnej veci treba tiež zdôrazniť, že obžalovaný bol síce len ručiteľom a leasingovým
nájomcom bol svedok I. G., avšak v posudzovanom prípade je podstatná práve tá skutočnosť, že
obžalovaný poznal históriu predmetu leasingu. Nešlo o osobu, ktorá pred tým, ako na základe dohody so
I. G., predmetný stroj užívala, nemala o stroji nijakú vedomosť. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou
trestného spisu, je zistiteľné, že dodávateľom predmetu leasingu, t.j. šmykom riadeného nakladača zn.

GEHL, bol samotný obžalovaný. Obžalovaný ako predávajúci na základe kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2011
predal nakladač GEHL kupujúcemu - F. Leasing, a.s. za kúpnu cenu 35.880,00,-Eur. Obžalovaný ako
predávajúci záväzne prehlásil, že je vlastníkom nakladača. Obžalovaný podpísal aj dohodu o postúpení
a započítaní pohľadávok k zmluve č. LZF/11/00675, ručiteľskú listinu. Obžalovaný vystavil faktúru č.
110013 na sumu 25.116,-Eur, na základe ktorej fakturoval F. Leasing, a.s., šmykom riadený nakladač

GEHL 5640, VIN: GHL05640C00507529, ako aj presuvný podkop CanginiBene CX2,6. V spise sa
nachádza aj príjmový pokladničný doklad zo dňa 8.2.2011 vystavený obžalovaným, z ktorého vyplýva,
že obžalovaný (T. P., Q., XXX XX F. XXX) prijal od I. G. sumu 10.764,- Eur ako čiastočnú úhradu faktúry
VF 110013. V spise sa nachádza aj výdavkový pokladničný doklad zo dňa 8.2.2011 vystavený I. G., z
ktorého je zistiteľné, že I. G. vyplatil obžalovanému (T. P., Q., F. XXX) sumu 10. 764,- Eur za úhradu

faktúry FA 110013. K špecifikácii predmetu leasingu sa v spise nachádza aj listinný doklad označený
ako „Podklad pre rozhodnutie“, z ktorého je zistiteľné, že predmetom leasingu mal byť šmykom riadený
nakladač GEHL, r.v. 2009, 540 motohodín, lyžica, palet., VD podkop, malo ísť o takmer nový stroj s
príslušenstvom od dodávateľa T. P. Q..

Nie je podstatné ani to, že pri uzatváraní leasingovej zmluvy konal I. G. a nie obžalovaný, nakoľko
bol v tom čase hospitalizovaný v nemocnici. Na č.l. 240 spisu sa nachádza kópia osvedčenia o
pravosti podpisu obžalovaného, z ktorého vyplýva, že dňa 8.2.2011 v Ružomberku pred pracovníčkou
poverenou notárkou JUDr. Jitkou Lehotskou bola osvedčená pravosť podpisu T. P., ktorý zároveň
pred touto osobou vlastnoručne podpísal listinu (bližšie neurčenú - pozn. odvolacieho súdu). Keďže

obžalovaný podľa vlastných tvrdení bol hospitalizovaný v nemocnici v Ružomberku, nie je vylúčené,
že všetky príslušné doklady týkajúce sa leasingu mohol podpísať samotný obžalovaný aj počas
hospitalizácie v Ružomberku, ktorá mala trvať od 3.2.2011 do 11.2.2011. Naviac je nepochybné, že
podpisy na príslušných listinách obžalovaný doposiaľ nenapadol. Obžalovaný doposiaľ nenamietal ani
tú skutočnosť, že ako dodávateľ leasingovej spoločnosti nedodal na základe kúpnej zmluvy č. 1100675/

KZ z 8.2.2011 šmykom riadený nakladač GEHL 5640, s konkrétnym číslom VIN: GHL05640C00507529.

Všeobecne treba pripomenúť, že výpoveď obžalovaného je dôkazom rovnocenným s ostatnými
dôkazmi. Obsah výpovede obžalovaného je zároveň formou jeho obhajoby, pričom krajský súd
neopomína, že obžalovaný sa môže brániť spôsobom, ktorý uzná za vhodný, a teda i tvrdeniami,

ktoré sa nezakladajú na pravde. Pravdivosť tvrdení obžalovaného je však potrebné vyvrátiť procesne
relevantnými dôkazmi a zistením skutkového stavu veci, o ktorom nie sú pôvodné pochybnosti a ktoré
zároveň vyvracajú výpoveď a obhajobu obžalovaného.Je pochopiteľné, že obžalovaný T. P. popiera spáchanie súdeného skutku. Využíva tak svoje zákonné
právo hoci aj beztrestne klamať. Výpoveď obžalovaného musí súd vždy posudzovať s rešpektom a s
ohľadom aj na to, že môže uvádzať nepravdu a tú prezentovať ako jedinú pravdu - svoju. Preto je vždy v

prioritnom záujme obžalovaného predložiť súdu svoje alibi, a tak dodať svojim vyjadreniam „punc úplnej
pravdivosti“.

Pri hodnotení vierohodnosti svedka je súd povinný prihliadať najmä k vnútornej štruktúre výpovede
svedka, teda či si neodporuje v podstatných okolnostiach, o ktorých vypovedal, k logickým súvislostiam

o okolnostiach, o ktorých vypovedá, či výpoveď svedka je v súlade aj s ostatnými dôkazmi zadováženými
v trestnom konaní, pričom nie menej podstatná bude aj okolnosť vzťahu svedka (poškodeného)
k obžalovanému alebo poškodenému, teda či svedok s obžalovaným alebo poškodeným je v
príbuzenskom vzťahu, resp. (ne)priateľskom, susedskom či zamestnávateľskom vzťahu, prípadne v
inom vzťahu podriadenosti alebo nadriadenosti. Taktiež je potrebné prihliadať na existenciu vlastného,
často hmotného záujmu svedka na výsledku trestného konania, v prípade, že v trestnom konaní vyjde

najavo motív a príčiny vyplývajúce či už z pozitívneho alebo negatívneho pomeru medzi svedkom a
obžalovaným alebo svedkom a poškodeným, ktoré by mohli mať na výpoveď svedka vplyv. Je úlohou
súdu,abypozváženívšetkýchtýchtodôkazovaokolnostíprípadu,postupomvzmysle§2ods.12Tr.por.
podľa vnútorného presvedčenia rozhodol, ktorá skupina dôkazov je vierohodná a ktorá vierohodná nie
je. Pritom nemožno opomenúť, že svedok na rozdiel od obžalovaného má zákonnú povinnosť vypovedať

pravdu, a preto logicky i právne vždy musí platiť prezumpcia pravdivosti tvrdenia svedka, a to až do
okamihu, kým nie je preukázaný opak.

Krajský súd sa prikláňa k názoru prokurátora, že dôkazy zabezpečené na účel nového rozhodnutia,
nijako nezmenili skutočnosti, očividne vyplývajúce z dovtedajšieho dokazovania, totiž, že obžalovaný

si od I. G. zapožičal stroj, ktorý bol predmetom leasingu a že stroj, ktorý následne odovzdal
splnomocnenému zástupcovi leasingovej spoločnosti, bol iný, než požadovaný predmet leasingu. Prvú
z týchto skutočností obžalovaný v podstate priznal na hlavnom pojednávaní dňa 10.11.2015, kde
jednoznačne potvrdil kontinuitu totožnosti stroja od jeho prvej kúpy od pána A. až po rokovanie s
inkasnouagentúrou.SvedokS.J.uviedol,žeobžalovanýmupriabsenciiidentifikačnýchznakovtvrdil,že

ide o predmet leasingu. Samotná fyzická zámena stroja vyplýva z fotodokumentácie predmetu leasingu,
poskytnutej poškodeným, fotografií z obhliadky vydaného stroja a vyjadrenia svedka S. G. (malo byť
zrejme uvedené I. G. - pozn. odvolacieho súdu) o identite vydaného stroja podľa fotografií. Svedok I. G.
v ďalšom konaní doslova uviedol, že predmetný stroj videl asi tri mesiace predtým, ako ho prišla zobrať
leasingovka. Svedok sa jednoznačne vyjadril, že on by leasingovej spoločnosti stroj odovzdal, ale stroj

už nebol u obžalovaného.

Pokiaľ okresný súd uvádza, že sporná je aj výška škody, keď znalec bez obhliadky, len na základe
fotodokumentácie ohodnotil stroj na sumu 25.665,- EUR, treba pripomenúť, že prokurátor na hlavnom
pojednávaní konanom 23.1.2020 reagoval na názor krajského súdu a navrhol zmeniť právnu kvalifikáciu

skutku na prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v súlade s časovou hodnotou stroja
podľa odborného vyjadrenia. Nie sú nijaké pochybnosti ohľadne určenia všeobecnej hodnoty predmetu
leasingu na základe fotodokumentácie vypracovaného súdnym znalcom Ing. Martinom Obtulovičom.

Odvolací súd nemá v úmysle opustiť postavenie nestranného tribunálu, ale jeho povinnosťou je hľadať

cestu k spravodlivosti, ktorá nepatrí len obžalovanému, ale všetkým. Následne úlohou súdu prvého
stupňa po doplnení dokazovania v naznačenom smere bude logickým spôsobom vyhodnotiť všetky
dôkazy jednotlivo, ale aj v ich súvislostiach tak, aby došlo k naplneniu primárneho cieľa - zásady
náležitého zistenia skutkového stavu veci, ktorým je spravodlivé rozhodnutie súdu. Takýto postup súdu
súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a spravodlivé

potrestanie páchateľov a uskutočneniu spravodlivého procesu.

Odvolací súd poukazuje tiež na to, že okresný súd vykonal hlavné pojednávanie 24.1.2020, na ktorom
vyhlásil odsudzujúci rozsudok, v neprítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu, bez toho, aby mal súhlas
od obžalovaného na konanie v neprítomnosti. Týmto postupom okresného súdu došlo k závažnému

skráteniu práv obžalovaného, ktoré sú mu zaručené Trestným poriadkom, najmä za účelom uplatnenia
obhajoby.Za existujúceho skutkového a právneho stavu potom odvolaciemu súdu nezostalo nič iné, len podľa
§ 321 ods. 1 písm. b), c), Tr. por. zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť
okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie,
je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd.

Právnym názorom treba rozumieť názor odvolacieho súdu vyslovený v otázkach procesného aj

hmotného práva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.