Uznesenie ,
Odmietajúce podanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. máj 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 32Cob/12/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120205268
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120205268.2

Uznesenie

KrajskýsúdvTrnavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.TerézieMecelovejačlenovsenátu
JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Róberta Foltána, v právnej veci žalobcu: Ing. Miroslav Mlynár PhD.,
Matušovičovský rad 3524/74,Vrútky, IČO: 10962174, proti žalovanej: SFG Holding, s.r.o., Bratislavská
ulica 5234/45, Trnava, IČO: 47 652 870 zastúpenej advokátom: JUDr. Marek Radačovský, Žriedlová 3,
Košice, o nahradenie prejavu vôle žalovanej, o odvolaní žalobcu a žalovanej proti uzneseniu Okresného

súdu Trnava z 15. januára 2021 č. k. 28Cb/45/2020-409, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie žalobcu v napadnutej zastavujúcej časti o d m i e t a .

II. Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti náhrady trov konania p o t v r d z u j e .

III. Strany sporu nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie I. konanie zastavil a II. žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 1 ods. 1, § 5 ods. 1 písm. a/, § 5 ods. 2, §
8 ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov
(ďalej len „ZoSP“), čl. 4 ods. 1, 2, čl. 17, § 256 ods. 1, § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).

Vecne dôvodil, že žalobca sa žalobou z 1.7.2020 domáhal, aby súd nahradil vyhlásenie vôle žalovanej,
žeakopredávajúcauzatvárakúpnuzmluvusožalobcomakokupujúcimopredajičastipodnikuvhodnote
980.000 eur v znení predloženom žalobcom, ktorá tvorí súčasť rozsudku. Vzhľadom k tomu, že žalobca
súdny poplatok za žalobu z predmetu konania v stanovenej lehote nezaplatil, súd prvej inštancie konanie
zastavil. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanej nepriznal ich náhradu, nakoľko žalobca
síce zavinil zastavenie konania, keďže nezaplatil súdny poplatok z predmetu konania, avšak žalovanej

v konaní žiadne trovy, ktoré by bolo možné nahradiť, nevznikli.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca v časti zastavenia konania navrhujúc zrušenie
napadnutého uznesenia a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uviedol, že jeho zástupca
Mgr. Vladimír Franko za neho zaplatil súdny poplatok zo žaloby v riadnom termíne. Zrejme nastala
situácia, kedy sa poplatok nezaradil z dôvodu, že nebol uhradený žalobcom. Z opatrnosti v odvolacej

lehote uhradil súdny poplatok a záverom dal do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Cdo 52/2017.

3. Žalovaná včas podaným odvolaním v časti nepriznania jej náhrady trov konania navrhla zmenu
napadnutého výroku tak, že má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej
inštancienesprávneuzatvoril,žežalovanejnevznikližiadnetrovykonania,ktorébybolomožnénahradiť.

O spore sa dozvedela z listu vlastníctva. Ako obozretný vlastník okamžite pristúpila k vykonávaniu
procesných úkonov za účelom ochrany vlastníctva pred neoprávneným zásahom žalobcu do jej práv.Udelila preto plnomocenstvo na zastupovanie advokátovi, ktorý bezodkladne doručil Krajskému súdu
v Trnave vo veci sp. zn. 21Cob/116/2020 svoje vyjadrenie k odvolaniu žalobcu, v rámci ktorého došlo
k značnému zhromažďovaniu dôkazov potrebných pre súdne konanie za účelom procesnej obrany

žalovanej. Žiadala súčasne priznať náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu (bez výzvy zo strany súdu) žalovaná uviedla, že rozhodnutie
najvyššieho súdu, ktoré dal do pozornosti žalobca, neobstojí s poukazom na novelu zákona o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov účinnú od 1.7.2017. Podľa nej platí, že k zrušeniu

uznesenia o zastavení konania môže dôjsť len ak sa dodatočne zistí, že k samotnému zastaveniu vôbec
nemalo prísť, čo však žalobca nepreukázal.

5. Podľa § 14 ods. 1 ZoSP ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa
primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a/.

6. Podľa § 357 písm. a/ CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení
konania.

7. V konaní podľa ZoSP koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, vrátane rozhodovania o zastavení
konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho

úradníka (§ 14 ods. 4 veta prvá, druhá ZoSP). Zákonodarca z uvedeného dôvodu vylúčil v konaní vo
veciach poplatkov primerané použitie ustanovenia § 357 písm. a/ CSP, ktoré pripúšťa odvolanie proti
uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania.

8. Podľa § 386 písm. c/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Možnosť vecného prejednania odvolania veci odvolacím súdom je viazaná na objektívny stav
prípustnosti odvolania proti príslušnému rozhodnutiu súdu (ako aj na subjektívne oprávnenie účastníka
napadnúť rozhodnutie odvolaním).

10. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému
zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodol o odmietnutí odvolania žalobcu (z dôvodu jeho objektívnej
neprípustnosti).
Taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý v ustanovení § 357 písm.

a/ až o/ CSP, pričom na konanie vo veciach poplatkov bola aplikácia ustanovenia § 357 písm. a/ (o
prípustnosti odvolania proti uzneseniu o zastavení konania) výslovne vylúčená. Z uvedeného dôvodu
preto nebolo možné vecne sa zaoberať odvolacími námietkami žalobcu.

11. Dodáva sa, že skutočnosť nesprávneho poučenia strán sporu o prípustnosti odvolania proti

napadnutému uzneseniu súdu prvej inštancie (v časti I výroku) zo strany súdu prvej inštancie nezakladá
ich procesnú legitimáciu uplatnenia tohto opravného prostriedku, keďže jeho prípustnosť je ex lege
vylúčená. Ustanovenie § 362 ods. 3 CSP poskytuje stranám ochranu iba v prípade nesprávneho
poučenia o neprípustnosti odvolania, ktorá spočíva v tom, že odvolateľ je oprávnený podať odvolanie
(opravný prostriedok) v zákonom predĺženej trojmesačnej lehote plynúcej od doručenia odvolaním

napadnutého rozhodnutia (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf
47/2010).

12. V zmysle § 357 písm. m/ CSP je odvolanie prípustné proti uzneseniu o nároku na náhradu trov
konania, o ktorom súd rozhodne v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).

13. V posudzovanej veci zastavenie konania zavinil žalobca nezaplatením súdneho poplatku riadne a
včas, v dôsledku čoho bolo konanie zastavené. Súd prvej inštancie preto dôvodne aplikoval ustanovenie
§ 256 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane. Nárok na náhradu trov konania tak vznikol žalovanej, ktorej podľa záveru súdu

prvej inštancie do vydania rozhodnutia nevznikli žiadne trovy konania, ktoré by bolo možné nahradiť.
Ako bolo vyššie uvedené, proti výroku o náhrade trov konania podala včas odvolanie žalovaná.14. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
Za trovy konania možno považovať len také výdavky, ktoré sú preukázané, odôvodnené a účelne

vynaložené, ak vznikli v konaní v súvislosti s uplatnením alebo bránením práva. Ak vynaložené výdavky
nespĺňajúniektorýztýchtoatribútov,nemôžusapovažovaťzatrovykonania,atedanemôžubyťpriznané
ani v rámci náhrady trov konania.

15. Je potrebné rozlišovať medzi platením trov konania (§ 252 CSP) a náhradou trov konania. Každý si

v konaní platí sám tie výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú a len následne za splnenia predpokladov v
ustanovení § 255 a nasl. CSP má prípadný nárok na ich náhradu.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie vecne správne
rozhodol, keď náhradu trov konania žalovanej nepriznal. Správne konštatoval, že žalovanej nevznikli
žiadne trovy konania, ktoré by bolo možné nahradiť. Žalovaná uviedla, že sa o prebiehajúcom konaní

dozvedela z listu vlastníctva, na ktorom sú zapísané nehnuteľnosti v jej vlastníctve, ktoré sú predmetom
sporu a následne sama iniciatívne podala vyjadrenie (bez výzvy zo strany súdu).
Odvolací súd dáva do pozornosti, že v tomto konkrétnom prípade, teda ešte predtým ako sa súd
prvej inštancie začne zaoberať vecou samou, je povinný odstrániť vady podania spočívajúce aj v
nezaplatení súdneho poplatku za žalobu. V prípade, ak žalobca nezaplatí súdny poplatok zo žaloby,

nemožno pokračovať v konaní a súd je povinný takéto konanie zastaviť. O prebiehajúcom súdnom
konaní sa tak druhá strana dozvie až rozhodnutím o zastavení konania, a to z toho dôvodu, že súčasťou
rozhodnutia o zastavení konania je aj výrok o náhrade trov konania. Skutočnosť, že žalovaná už v tomto
konaní vyvinula vlastnú iniciatívu na obranu svojho vlastníckeho práva, nezakladá automaticky nárok
na náhradu trov konania, a preto odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že jej v

tomto štádiu žiadne účelne vynaložené trovy konania nevznikli. Navyše, pokiaľ ide o priznanie náhrady
trov konania za úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu o zamietnutí
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (ktorú požadovala žalovaná), odvolací súd uvádza, že
odvolanie žalobcu proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalovanej
s poukazom na ust. § 331 ods. 1 druhá veta CSP doručené nebolo (a teda ani nebol dôvod, aby sa k

nemu vyjadrila), a preto nešlo o účelne vynaložený výdavok zo strany žalovanej.

17. Súd prvej inštancie preto napadnutým uznesením rozhodol správne, keď žalovanej náhradu trov
konania nepriznal. Na základe uvedeného potom odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v časti náhrady trov konania ako vecne správne potvrdil.

18. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa§256ods.1CSPakstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,súdpriznánáhradutrovkonania

protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa čl. 4 ods. 1 a 2 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré

upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. Ak takého ustanovenia
niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a
to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak,
aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej
náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

CSP neobsahuje osobitnú úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania v prípade, ak je
odvolanie odmietnuté. Samotné ustanovenie § 396 ods. 1 CSP odkazuje na použitie ustanovení o
trovách konania pred súdom prvej inštancie. Je preto potrebné rozhodnúť o trovách odvolacieho konania
podľa analogického použitia ustanovenia § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku svojou povahou
najbližšiu odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade odvolacie konanie končí bez toho, aby

odvolací súd rozhodoval o veci samej (porov. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 28.7.2016
sp. zn. 12Co/209/2016).19. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1, § 255 ods.
1 CSP a čl. 4 ods. 2 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho
konania, pretože žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Dodáva sa, že

ani žalovaná nebola v odvolacom konaní úspešná v napadnutej časti, keď odvolací súd jej odvolanie
nepovažoval za dôvodné.

20. Na záver odvolací súd konštatuje, že zastavením konania vo veci nebola vec prejednaná meritórne,
a tak netvorí prekážku rozhodnutej veci a strana sa môže s novou žalobou obrátiť na súd.

21. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

22. Písomné vyhovenie uznesenia vypracovala členka senátu JUDr. Erika Tischlerová.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý

výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.