Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce odvolanie… Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2013

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoE/84/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4303899129
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2013:4303899129.1

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ, advokát doc. JUDr. Branislav
Fridrich, PhD., IČO: 36 864 421, proti povinnej: J. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom v C., A.
XX, t.č. na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníčkou Miladou Nedorolíkovou, súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Levice, o vymoženie sumy 474,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávnenej proti
uzneseniu Okresného súdu Levice z 30. januára 2012, č. k. 10Er/237/2003-18, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej zastavujúcej časti p o t v r d z u j e .

V zamietajúcej časti odvolanie oprávnenej o d m i e t a .
Návrh na prerušenie konania z a m i e t a .
Povinnej právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyššou súdnou úradníčkou, súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a exekúciu zastavil, návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol a oprávnenej uložil
povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi trovy exekúcie v sume 58,13 eur do
3 dní od právoplatnosti uznesenia. Právne vec odôvodnil ust. § 41 ods. 2, § 44 ods. 6, § 57 ods. 1
písm. g/, § 58 ods. 1, § 196, § 200 ods. 1, § 203 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (ďalej ako „EP“), § 22 ods. 2, § 23, § 39 Občianskeho zákonníka
(ďalej ako „OZ“), § 160 ods. 1 a § 167 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej ako OSP). Poukázal
na to, že pokiaľ ide o notársku zápisnicu, ako exekučný titul, hlavný dôraz je kladený na výslovný
súhlas povinnej osoby z exekúciou. Vôľa povinnej osoby nesmie byť postihnutá žiadnymi právne
relevantnými vadami, najmä nesmie byť dôsledkom prinútenia. Skutočnosť, že povinná nevyslovila
súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice osobne, ale na tento úkon splnomocnila inú osobu, ako
aj na skutočnosť, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon, no samotné plnomocenstvo
dlžníkom podpísané nie je, je nedostatkom, pre ktorý súd nemôže považovať notársku zápisnicu za
materiálne vykonateľný exekučný titul. Vzhľadom k formulácii plnomocenstva, ktoré vytváralo široký
priestor pre konanie a právne úkony splnomocnenca a na neexistujúcu zmluvnú voľnosť povinnej pri
zvolení si zástupcu, je dôvodný záver, že takéto splnomocnenie je pre obchádzanie zákona neplatným
právnym úkonom, čo následne robí neplatným právnym úkonom aj samotnú notársku zápisnicu.
Považoval notársku zápisnicu za neplatný právny úkon a na keďže na základe tohto neplatného
právneho úkonu sa vedie exekučné konanie, musel súd vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a túto zastaviť.
Vzhľadom na zastavenie exekúcie zamietol návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora, nakoľko
by to odporovalo hospodárnosti exekučného konania. Priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 58,13 eura a nepriznal mu hodinovú odmenu za úkony, a to žiadosť o udelenie poverenia, žiadosť
o súčinnosť register obyvateľov SR a dopravný inšpektorát, pretože si ich duplicitne vyúčtoval.

Odvolanie podala v zákonnej lehote na podanie odvolania oprávnená, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol nad rámec
zverenej právomoci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/ OSP. Tvrdila, že súd prvého stupňa svojím postupom
odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle § 205 ods. 2 písm. a/ OSP v spojení s § 221
ods. 1 písm. d/ OSP. Mala za to, že vo veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, pretože prvostupňový
súd nevykonal náležité dokazovanie. Namietala aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ OSP.
Opatrovníčka povinnej sa k odvolaniu oprávnenej písomne nevyjadrila.
Sudca súdu prvého stupňa predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože odvolaniu nemienil
v zmysle § 374 ods. 4 OSP vyhovieť, nakoľko napadnuté uznesenie považoval za vecne správne.
Dňa 09.08.2012 bol súdu prvého stupňa doručený návrh oprávnenej na prerušenie konania v ktorom
žiadala, aby odvolací súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP a Súdnemu dvoru EÚ na
základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ predložil prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:

1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy ?

2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na Smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi ?
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávnenej v napadnutej zastavujúcej časti nie je dôvodné. Preto uznesenie v tejto časti ako
vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 OSP. V časti týkajúcej sa odvolania oprávnenej o zmene
súdneho exekútora odvolanie odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. e/ OSP.
Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa § 36 ods. 5 EP, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť,
nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu
exekučného konania.
Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.
Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa
správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať
štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie správnosti
preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako neoddeliteľnej súčasti
práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty
účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.
Odvolací súd v zmysle § 212 OSP viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nakoľko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR ako aj nálezmi
Ústavného súdu SR. Mal za to, že všetky dôvody, ktoré oprávnená uvádzala v odvolaní vyriešil už súd
prvého stupňa v napadnutom uznesení, pričom rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu nie je
možné posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a druhoinštančné konanie tvoria jeden celok.

Odvolací súd na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd je povinný
zaoberať sa v každom štádiu exekučného konania tým, či tu nie je nejaká prekážka, pre ktorú by exekúcia
ďalej prebiehať nemala, pretože opak by mohol byť v rozpore s platným právom. Ak exekučný súd už
vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky exekučného titulu, ide síce o
pochybenie exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje
pochybenie môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp. zastaví v časti.

Exekučný súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala
v súlade so zákonom. Keďže v danom prípade išlo o absolútne neplatný právny úkon a absolútna
neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje, súd prvého stupňa mohol zastaviť exekúciu v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania.
Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím,
ktoré by v zmysle § 159 ods. 3 OSP tvorilo prekážku veci rozsúdenej, a preto námietku oprávneného,
že súd prvého stupňa posudzoval vec, o ktorej už raz rozhodol, vyhodnotil ako nedôvodnú, rovnako
tak považoval za nedôvodnú aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva bola
posúdená notárom. Zdôrazňuje, že súd nie je viazaný právnym názorom notára pri spisovaní notárskej
zápisnice.
Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Aj pri posudzovaní
notárskej zápisnice sa preto uplatňuje prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým
exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky materiálnej
vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala
právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu vzniknutej na
základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho
dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorý
je najdôležitejšou náležitosťou exekučnej notárskej zápisnice, pretože až tento prejav vôle povinného
robí z notárskej zápisnice verejnú listinu spôsobilú byť exekučným titulom na nútený výkon povinnosti
uvedenej v jej obsahu. Uvedeným prejavom vôle povinného sa teda završuje vznik exekučného titulu.
Odvolací súd po preštudovaní spisu zistil, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice nie je
platné. Splnomocnenie Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu
je uvedené v predtlači Zmluvy o úvere, a tak povinná osoba nemala možnosť túto skutočnosť zmeniť
ani ovplyvniť a už podpisom zmluvy sa vopred vzdala svojich práv namietať akúkoľvek skutočnosť
týkajúcu sa predmetnej zmluvy a svojho záväzku. Nie je z neho možné zistiť konkrétny rozsah oprávnení,
ktoré z neho zástupcovi vyplývajú a následne posúdiť, či konal splnomocnenec v mene splnomocniteľa
v medziach oprávnenia zastupovať, či tým vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi, alebo
či splnomocnenec prekročil svoje oprávnenie vyplývajúce z plnomocenstva a či na základe takéhoto
úkonu mohli vzniknúť práva a povinnosti zastúpeného. Ak v čase uzavretia dohody o plnomocenstve
neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tom čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh
uznať alebo nie, a ani nemohla splnomocniť inú osobu na uznanie dlhu. V čase spísania notárskej zá-
pisnice ako exekučného titulu už musí právny záväzok existovať. Notárska zápisnica nespĺňa požiadavky
uvedené v § 41 ods. 2 písm. c) EP. Aby bola notárska zápisnica so súhlasom k vykonateľnosti spôsobilým
exekučným titulom, mala byť spísaná povinnou a oprávnenou a v žiadnom prípade nemohla byť spísaná
zástupcom povinnej Mgr. Tomášom Kušnírom, nakoľko notársku zápisnicu ako exekučný titul možno
spísať iba s povinnou osobou, prípadne s osobou, ktorej povinná osoba udelila na tento prípad špeciálne
plnomocenstvo, ktoré ju osobitne splnomocňuje na podpísanie notárskej zápisnice. Podpis na takomto
plnomocenstve musí byť notárom osvedčený. Právny záväzok a ďalšie zákonom požadované náležitosti
musia byť v notárskej zápisnici špecifikované najmä z hľadiska obsahu. Výslovný súhlas povinnej osoby
s vykonateľnosťou a exekúciou je podstatnou náležitosťou notárskej zápisnice. Ide o jednostranný a
neodvolateľný úkon povinnej osoby. Keďže v notárskej zápisnici absentuje podstatná náležitosť, nedá
sa táto považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto je exekúcia neprípustná a musí byť zastavená.
Notárska zápisnica, na podklade ktorej sa oprávnená domáha nároku voči povinnej osobe, nie je
spôsobilým exekučným titulom, keďže odporuje zákonu, konkrétne § 22 ods. 2, § 23 a § 39 Občianskeho
zákonníka.

Nakoľko bol v priebehu odvolacieho konania doručený návrh oprávnenej na prerušenie konania podľa
§ 109 ods. 1 písm. c) OSP, odvolací súd bol povinný o tomto návrhu rozhodnúť. Odvolací súd v prvom
rade považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že Exekučný poriadok je vo vzťahu k Občianskemu
súdnemu poriadku špeciálnym právnym predpisom, pričom ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku
sa aplikujú v prípade, ak chýba špeciálna právna úprava. Prerušenie konania Exekučný poriadok
upravuje v § 36 ods. 5, a to tak, že výslovne zakotvuje, že exekučné konanie nemožno prerušiť. Z
uvedeného dôvodu je podanie návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 OSP neprípustné.
Exekučný poriadok vylučuje použitie ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktoré umožňujú súdu
za určitých okolností konanie prerušiť. Exekučné konanie sa prerušuje, iba ak to výslovne určuje osobitný

predpis. Odvolací súd navyše dodal, že je vecou vnútroštátneho súdu, pred ktorým začal spor a ktorý
nesie zodpovednosť za súdne rozhodnutie, posúdiť nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke
pre vydanie rozhodnutia vo veci samej, ako aj relevantnosť otázok, ktoré predloží Súdnemu dvoru
EÚ. V prejednávanom prípade neexistuje potreba obrátiť sa s predbežnou otázkou výkladu úniového
práva na Súdny dvor EÚ, nakoľko všetky otázky, ktoré oprávnená vo svojom návrhu uvádza sú už
konštantnou judikatúrou vyriešené, z čoho vyplýva, že nie je záujem na tom, aby sa odpovedalo na
otázky už zodpovedané (doktrína acte éclaire - konanie objasnené alebo konanie už rozsúdené), a že
začatie konania o predbežnej otázke nie je potrebné v prípadoch, keď sú výklad a aplikácia úniového
práva natoľko zrejmé, že nie je potrebné obracať sa s predbežnou otázkou na Súdny dvor EÚ (doktrína
acté clairé - konanie jasné alebo zrozumiteľné).
Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,
keď exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil, a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Odvolací súd odvolanie oprávnenej v časti uznesenia, ktorou bol zamietnutý návrh na zmenu súdneho
exekútora v zmysle ust. § 218 ods. 1 písm. e) odmietol z dôvodu zastavenia exekúcie.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1
OSP a povinnej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, napriek tomu, že bola v odvolacom konaní
úspešná, a to z dôvodu, že si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.