Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/243/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717205386
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6717205386.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v právnej veci
žalobcu: Basler Lebensversicherung - Aktiengesellschaft, so sídlom Ludwig - Erhard-Str. 22, Hamburg
204 59, Spolková republika Nemecko, na území SR konajúca prostredníctvom organizačnej zložky
Basler Lebensversicherung - AG, pobočka poisťovne z iného členského štátu, sídlo organizačnej zložky
Námestie SNP 15, 811 03 Bratislava, IČO: 35 951 770, zastúpeného: Advokátska kancelária SKLEGAL,
s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, proti žalovanému: Z. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A.XXXX/
XX, XXX/XX, XXX XX I., korešpondenčná adresa:XXX. J. X X, občan SR, o zaplatenie 3 704,94 € s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/10/2017-63 zo
dňa 17. 01. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/10/2017-63 zo dňa 17. 01. 2018 p o t v r d z u j e v
časti druhého výroku, tak že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 800 € s úroku z omeškania
5 % ročne od 10. 11. 2018 do zaplatenia a úroky z omeškania v sume 331,68 €, všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku druhého výroku odvolací súd p r i p ú š ť a čiastočné
späťvzatie žaloby, rozsudok prvoinštančného súdu v časti späťvzatie žaloby z r u š u j e a konanie

v tejto časti žaloby z a s t a v u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 8C/10/2017-63 zo dňa 17. 01. 2018 vo výroku, ktorým
rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi p o t v r d z
u j e (tretí výrok).

IV. Výrok, ktorým súd konanie v časti o zaplatenie sumy 2 036,13 € s prísl. zastavil (výrok prvý) a výrok,
ktorým súd vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 122 € (výrok štvrtý) zostáva nedotknutý.

V. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že konanie v časti o zaplatenie 2 036,13 € s príslušenstvom zastavil
(prvý výrok).
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 668,81 € spolu s 5% úrokom z
omeškaniaročnezosumy3704,94€od06.04.2016do26.07.2017,s5%ročnýmúrokomzomeškania

zosumy2668,81€od27.07.2017do03.08.2017as5%úrokomzomeškaniaročnezosumy1668,81
€ od 04. 08. 2017 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok druhý).
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému (výrok tretí).
Súd vrátil žalobcovi súdny poplatok vo výške 122 € (výrok štvrtý).2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom domáhal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 704,94 € s príslušenstvom, ktoré nesprávne poukázal na účet

žalovaného. Dňa05.04.2016vyzvalžalovanéhonavráteniesumy3704,94€.Dňa17.08.2016žalobca
bol bankou žalovaného upovedomený, že vrátenie nesprávne poukázaných peňažných prostriedkov
bankou nemožno vykonať, nakoľko tieto sú blokované súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom.
Žalobca tvrdil, že žalovaný mu nevrátil ani časť nesprávne poukázanej platby, ktorá nebola blokovaná
t.j. 1 668,81 €, čo mohol už v roku 2015.

3. V priebehu prvoinštančného konania žalobca žalobu v časti o zaplatenie 2 036,13 € zobral späť z
dôvodu, že žalovaný mu vrátil dňa 26. 07. 2017 sumu 1 036,13 € a dňa 03. 08. 2017 sumu 1 000 €. V
ostávajúcejčastižiadal,abysúdzaviazalžalovanéhonazaplateniesumy1668,81€ajspríslušenstvom.

4. Okresný súd na základe čiastočného späťvzatia návrhu konanie o zaplatenie sumy vo výške 2036,13

€ s príslušenstvom zastavil a konal len o zaplatenie sumy istiny vo výške 1 668,81 € spolu aj s 5%
úrokom z omeškania zo sumy 3 704,94 € od 06. 04. 2016, tak ako to bolo uplatnené žalobou do 26. 07.
2017, kedy došlo k prvej úhrade zo strany žalovaného, ďalej nasledujúcim dňom od 27. 07. 2017 žiadal
žalobca priznať 5% úrok zo sumy 2 668,81 € a to do 03. 08. 2017, kedy došlo k ďalšej úhrade pohľadávky
a od tohto dátumu žiadal žalobca priznať 5% úrok zo sumy 1 668,81 € od 04. 08. 2017 až do zaplatenia.

5. Žalovaný potvrdil, že mu bola zaslaná suma 3 704,94 €. Od 30. 12. 2013 je jeho účet zablokovaný na
sumu 1 668,81 €, nemal v úmysle sa neoprávnene obohatiť. Má záujem vrátiť aj zvyšnú sumu, avšak je
v zlej finančnej situácii a nemá k dispozícii žiadne finančné prostriedky na bankových účtoch, nevlastní
žiadne nehnuteľnosti ani žiaden majetok. Neuznáva ani povinnosť platiť úroky z omeškania vo výške 5%

a taktiež ani trovy konania. Žalobca si môže dovoliť náklady na právne zastúpenie pri riešení situácie,
pre neho je to neprimerane vysoký náklad nemôže si právne zastúpenie dovoliť.

6. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, ktorý posudzoval podľa § 451 ods. 1,
2, § 456 Občianskeho zákonníka.

7. Súd prvej inštancie posúdil nárok a zistil, že návrh žalobcu je v celom rozsahu dôvodný. Žalovaný
nepoprel, že mu žalobca omylom na jeho účet poukázal suma vo výške 3 704,94 €, na ktorú žalovaný
nemal nárok. Na základe tohto mal okresný súd preukázané, že návrh žalobcu o vrátenie sumy 3
704,94 € v čase podania žaloby bol v celom rozsahu dôvodný. Zo strany žalobcu došlo v zmysle § 451

ods. 2 Občianskeho zákonníka k plneniu bez právneho dôvodu žalovanému (poukázaniu finančných
prostriedkov, na ktoré žalovaný nemal žiaden nárok) a k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného vo výške 3 704,94 €. Z ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva,
že bezdôvodné obohatenie sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získalo. Žalobca nezapríčinil a ani
žiadnym iným spôsobom nemá možnosť ovplyvniť exekučné konanie vedené JUDr. Jozefom Ďuricom

voči žalovanému, so súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Ďuricom nemá žiaden právny vzťah. Exekútor
vykonávaexekúciunazákladepoverenianaudelenieexekúcieavtomtoprípadevzťahjedanýlenmedzi
oprávneným v rámci exekúcie, samotným exekútorom a povinným v rámci exekúcie t. j. žalovaným.
Do tohto vzťahu žiadnym spôsobom nemôže zasahovať samotný žalobca. Žalobca si správne uplatnil
zaplatenie celej sumy voči žalovanému a tento mu je povinný ju vydať.

8. Žalobcovi priznal nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 OZ od 06. 04.
2016, z toho dôvodu, že žalovaný bol žalobcom vyzvaný na vrátenie predmetnej sumy listom zo dňa
05. 04. 2016. Vedomosť žalovaného o tom, že žalovaný vedel, že má uvedené peňažné prostriedky
vrátiť a že tieto patria žalobcovi jednoznačne vyplýva z jeho listu adresovaného žalobcovi zo dňa 21.

04. 2016, kde sám uvádza, že tieto neplánované pohyby na jeho účte zaznamenal už dňa 05. 08. 2015.
Na základe uvedeného dňom od 06. 04. 2016 sa žalovaný s vrátením peňažných prostriedkov dostal
do omeškania. K tvrdeniu žalovaného, že nemohol vrátiť žalovanú sumu, pretože mu bola blokovaná,
okresný súd poukázal na to, že na účet žalovaného bola pripísaná celkove suma 3 704,94 €, o ktorej sa
žalovaný dozvedel už 05. 08. 2015, tak ako na to poukazuje v liste zo dňa 21. 04. 2016 a od tejto doby

žalovaný žiadnym spôsobom nevrátil predmetnú sumu, ani časť predmetnej sumy. Mal vrátiť minimálne
rozdiel medzi sumou, ktorá mu bola exekútorom blokovaná vo výške 1 668,81 € a sumou, ktorá mu bola
poukázaná 3 704,94 €, t. j. celkove sumu 2 036,13 €, v žiadnom prípade nemožno prihliadať na to,
že žalovaný až po vyše dvoch rokoch od prijatia predmetnej sumy žalobcovi zaplatil túto sumu a to vdvoch splátkach 26. 07. 2017 vo výške 1 036,13 € a dňa 03. 08. 2017 vo výške 1 000 €. Okresný súd
poukázal na to, že až pod ťarchou začatia súdneho konania a vydania platobného rozkazu žalovaný
začal splácať predmetnú sumu.

9. Za účelové tvrdenie okresný súd považoval žalovaného o tom, že uvedenú sumu chce vrátiť v
splátkach, správania žalovaného nepreukazuje úmysel uvedenú sumu vrátiť. Okresný súd u žalovaného
nevidel žiadnu snahu, aby až do začatia konania a následného vydania platobného rozkazu, kedy sa
dozvedel o žalobe, akúkoľvek sumu zaplatil žalobcovi, mohol kedykoľvek a v akýchkoľvek aj nižších

čiastkach splácať uvedenú sumu, čím by sa jeho dlh voči žalobcovi o tú ktorú zaplatenú sumu znížil.
Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie a nikdy žiadnu splátku neuradil až dovtedy, pokiaľ sa nedozvedel,
že je proti nemu vedené súdne konanie. Takéto konanie žalovaného nemôže požívať žiadnu právnu
ochranu ani čo sa týka zaplatenia úrokov z omeškania, ani čo sa týka trov konania, pretože samotný
žalovaný svojim konaním súdu preukazuje to, že až dovtedy kým nedostal platobný rozkaz, nevrátil
finančné prostriedky, a teda tieto peniaze mohol využiť.

10. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcovi náhradu trov
konania vo výške 100 %. Zastavenie konania zavinil žalovaný, ktorý zaplatil žalobcovi sumu 2 036,13
€. Žalobca bol v celom rozsahu úspešný. K námietke žalovaného, aby súd žalobcovi nepriznal trovy
konania okresný súd uviedol, že nevidel na strane žalovaného také dôvody, ktoré by toto umožňovali,

resp. také dôvody, ktoré by odôvodňovali nepriznať trovy konania žalobcovi, z dôvodu, že hoci žalovaný
vedel o tom, že mu neoprávnene bola zaslaná suma 3 704,94 € dňa 05. 08. 2015, z tejto sumy žiadnu
platbu žalobcovi dobrovoľne nevrátil, pričom bol povinný mu vrátiť celú neoprávnene prijatú sumu.
Žaloba bola podaná až dňa 03. 04. 2017, žalobca nemal inú možnosť ako sa domáhať zaplatenia
uvedenej sumy súdnou cestou, pretože počas jedného roka od kedy žalovaný zaslal žalobcovi svoj list

zo dňa 21. 04. 2016 zo strany žalovaného nedošlo k žiadnemu návrhu akým spôsobom chce vrátiť
predmetnú sumu, tento aj v predmetnom liste len poukazoval na to, že predmetné prostriedky mu boli
blokované, pričom účelovo zamlčal tú skutočnosť, že tieto boli blokované len do určitej výšky a ani nad
túto výšku žiadne peniaze nevrátil. Teda žalobca žiadnym spôsobom nevidel snahu, že by žalovaný
celú sumu resp. jej časť, resp. po častiach dlžnú sumu chcel žalobcovi vrátiť. Preto okresný súd mal za

to, že nie sú tu žiadne dôvody na to, aby žalobcovi nepriznal trovy konania, nakoľko tento nemal inú
možnosť ako si vymáhať predmetnú sumu súdnou cestou.

11. Proti rozsudku v súlade s § 355 ods. 1 CSP, v lehote v súlade s § 362 ods. 1 CSP podal odvolanie
žalovaný. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak, že súd uloží žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi sumu

1 668,81 € v mesačných splátkach, prvú splátku vo výške 168,81 € a potom 80 €/mesačne, v prípade,
že súdny exekútor uvoľní prostriedky blokované na účte exekúciou EX 1694/02 žalovaný je povinný
uvoľnené prostriedky uhradiť žalobcovi bezodkladne po tom, ako sa o ich uvoľnení dozvie a uhradiť
úrok z omeškania 5 % ročne zo sumy 2 036,13 € od 06. 04. 2016 do 26. 07. 2017, a zo sumy 1 000 €
od 27. 07. 2017 do 03. 08. 2017 a žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania vo výške 55 % (2

036,13 / 3 704,94) voči žalovanému.

12. Žalovaný podal odvolanie z dôvodu, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal a nevzal do úvahy navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a k nesprávnemu právnemu

posúdeniu veci. Nikdy neobdržal výzvu od jeho banky na zadanie príkazu o spätný prevod. Obdržanie
mylnej platby reklamoval v jeho banke už 10. 08. 2015, banka mu neposkytla žiadnu súčinnosť. Žalobca
mumylnouplatbouspôsobilnepríjemnosti,keďžemuodišieltrvalýpríkaz,ktorýužneplánovalrealizovať.
Odmieta tvrdenie, že sa chcel bezdôvodne obohatiť a že získal nejaký majetkový prospech. Keby to
mal v úmysle, podal by v banke žiadosť o splnenie exekúcie z blokovaných peňažných prostriedkov a

zvyšok voľných prostriedkov by okamžite vybral a minul. Voľné prostriedky nevybral okamžite, ale až
02. 01. 2016, po tom, čo mu bolo doručené uznesenie OS Zvolen, že jeho návrh na zastavenie exekúcie
zamieta. Finančné prostriedky vybral z účtu z dôvodu obavy, aby neboli aj tieto zablokované exekútorom.
Právny zástupca žalobcu pred začatím pojednávania 17. 01. 2018 ho oslovil s návrhom uzavrieť zmier,
ktorý v danom okamihu nepodpísal, pretože nebol na to pripravený, nevedel zareagovať, potreboval sa

poradiť, zaskočila ho výška splátky 160 € mesačne, ktorú nie je schopný pravidelne posielať. Zároveň
pripojil žiadosť o uzavretie zmieru v rámci odvolacieho konania. Nepopiera, že žalobca nezapríčinil
exekučné konanie voči nemu, avšak má právo uplatniť voči oprávnenému na súde návrh na vylúčenie
veci z exekúcie. Súhlasí s tým, že sa mohol pokúsiť vrátiť sumu 2 036,13 € už skôr, neurobil tak znevedomosti, nemal úmysel sa obohatiť na úkor žalobcu, z daných prostriedkov nemal žiadny prospech.
Ak by ho žalobca kontaktoval pred podaním žaloby, bezodkladne by túto sumu vrátil. Mal za to, že bude
schopný vrátiť žalovanú sumu naraz. Mal snahu to vyriešiť, avšak nesúhlasil s exekúciou EX/1694/02,

ktorá blokuje zvyšné prostriedky v sume 1 668,81 €. Nemohol vrátiť finančné prostriedky z iného účtu,
lebo iný účet nemá. Nemal z čoho finančné prostriedky vrátiť.

13. Odvolateľ v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že do celej situácie ho
čiastočne dostala nepozornosť zamestnanca žalobcu, a teda určitú časť nákladov by mala znášať aj

osoba, ktorá uskutočnila mylný prevod na jeho bankový účet. Trovy konania by mali byť rozdelené v
pomere žalobca 45 % (1 668,81 / 3 704,94) a žalovaný 55 % (2 036,13 / 3 704,94). Žiada, aby žalobca
priznal svoj podiel viny na vzniknutej situácii a podieľal sa na nákladoch trov konania. Žalobca sa mohol
pred zahájením vymáhania pohľadávky pokúsiť o zmier a predísť tak vysokým trovám konania. Od
žalobcu obdržal jedinú výzvu na vrátenie neoprávnenej sumy zo dňa 05. 04. 2016, na ktorú odpovedal a
vysvetlil mu svoju situáciu. Súd mu uložil zaplatiť zvyšok istiny vo výške 1 668,81 € s prísl. do troch dní,

pričom neprihliadol na to, že nemá k dispozícii finančné prostriedky ani majetok, nemá pravidelný príjem,
je voči nemu vedená exekúcia. Jeho rodičia sú tiež nemajetní, nemá možnosť požičať si od rodiny.

14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Žalovaný nepredložil
žiadny doklad, ktorý by potvrdzoval, že by uskutočnil akékoľvek úkony smerujúce k tomu, aby boli

peňažné prostriedky minimálne vo výške nedotknutej exekúciou poukázané na účet žalobcu. Žalovaný
ani takmer rok od výzvy nevrátil žalobcovi, čo i len časť dlžnej sumy, preto bol žalobca z dôvodu plynutia
premlčacejdobynútenýdomáhaťsasvojhonárokunasúdepodanímžaloby.Predpojednávanímnavrhol
žalobca žalovanému posledný pokus o mimosúdne vyriešenie sporu zmierom tak, že by bol žalovaný
povinný vrátiť nižšiu sumu a to 1 600 € v 10 splátkach, pričom mu uvedené bolo vysvetlené právnym

zástupcom žalobcu ako aj súdom. Žalovaný po vydaní rozsudku navrhol uzavrieť zmier tak, že uhradí ku
dňu 22 03. 2018 čiastku vo výške 168,81 € a následne bude splácať dlh mesačnými splátkami do výšky
80 €. 22. 03.2018 sumu vo výške 168,81 € uhradil, v mesiaci apríl žiadnu splátku neuhradil, 04. 05. 2018
uhradil 100 €, nemožno teda očakávať, že bude žalovaný splácať svoj dlh pravidelne. Nebolo tiež možné
sa domáhať žalobcom vydania finančných prostriedkov proti oprávnenému v exekúcii, poukázujúc na

ust. § 104 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. Pokiaľ ide o trovy konania, v súlade s § 257 CSP neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa. Žalobca mal záujem uzatvoriť zmier a to aj na pojednávaní.

15. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že sa snaží dosiahnuť spravodlivé rozhodnutie
vo veci úrokov z omeškania a náhrady trov konania. Nepopiera svoju povinnosť vrátiť žalobcovi mylnú

úhradu v plnej výške, toto však nebol schopný. Uviedol, že žalobcovi vrátil sumu 2 794 € = 1 0369,13
(26. 07. 2017) + 1 000 (02. 08. 2017) + 168,81 ( 21. 03. 2018), + 100 € (03. 05. 2018) + 100 € (14. 06.
2018) + 70 € (21. 06. 2018) a zostáva mu teda vrátiť sumu 1 230 €, ktorú je schopný splácať v splátkach
80 - 130 €/mesiac. Všetko čo žiada je odpustenie úrokov z omeškania zo sumy 1 668,81 €, ktorá bola
zablokovaná na jeho účte a odpustenie trov konania vo výške 45 %, nakoľko táto situácia nevznikla jeho

úmyselným konaním ale nešťastnou zhodou náhod.

16. Žalobca v priebehu odvolacieho konania zobral žalobu v časti späť, z dôvodu čiastočnej úhrady
žalovanej sumy, zotrval na žalobe v časti o zaplatenie istiny 800 € s úroku z omeškania 5 % ročne
od 10. 11. 2018 do zaplatenia a úroku z omeškania 331,68 €. Vo zvyšku zobral žalobu späť. Úrok

z omeškania žiadal:
- zo sumy 3 704,94 € za obdobie od 06. 04. 2016 do 25. 07. 2017,
- zo sumy 2 668,81 € za dobu od 26. 07. 2017 do 03. 08. 2017,
- zo sumy 1 668,81 € za dobu od 04. 08. 2017 do 21. 03. 2018,
- zo sumy 1 500 € za dobu od 23. 03. 2018 do 03. 05. 2018,

- zo sumy 1 400 € za dobu od 05. 05. 2018 do 14. 06. 2018,
- zo sumy 1 300 € za dobu od 16. 06. 2018 do 21. 06. 2018,
- zo sumy 1 230 € za dobu od 23. 06. 2018 do 12. 07. 2018,
- zo sumy 1 100 € za dobu od 14. 07. 2018 do 15. 08. 2018,
- zo sumy 1 000 € za dobu od 17. 08. 2018 do 09. 10. 2018,

- zo sumy 900 € za dobu od 11. 10.2018 do 08. 11. 2018.

17. Žalovaný nevyjadril nesúhlas so späťvzatím časti žaloby.18. Krajský súd ako súd odvolací ( § 34 CSP ), preskúmal vec v rozsahu podľa § 379, 380 CSP, bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 385 CSP, pripustil späťvzatie časti žaloby a rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti späťvzatia zrušil a konanie zastavil, vo zvyšku rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil

v súlade s § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

19. Žalobca zobral v priebehu odvolacieho konania žalobu v časti späť, a to nad zaplatenie sumy 800 €
s úroku z omeškania 5 % ročne od 10. 11. 2018 do zaplatenia a nad vyčíslený úrok z omeškania 331,68
€, z dôvodu, že žalovaný mu uhradil časť priznanej sumy súdom prvej inštancie v priebehu odvolacieho

konania.

20. V súlade s § 370 ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí,
odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti,

použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

21. Odvolací súd vzhľadom na späťvzatie žaloby v časti a vzhľadom k tomu, že protistrana neuviedla
vážne dôvody, pre ktoré by nesúhlasila so späťvzatím žaloby v časti, rozhodol o pripustení späťvzatia
žaloby, v tejto časti zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie v časti späťvzatia žaloby zastavil.

22. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

23. Odvolací súd v konaní súdu prvej inštancie nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

24. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia v napadnutej časti. V súdenej
veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, v
ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných skutočností, dostatočne zistil
skutkovýstavamalspoľahlivéadostatočnépodkladyprerozhodnutieoveci.Dôvody,prektorétakurobil
správne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací

súd a v podrobnostiach na ne odkazuje.

26. Odvolanie žalovaného nepoukazuje na žiadne také dôvody, ktoré by podmieňovali zmenu
rozhodnutia.

27. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd, vzhľadom na odvolacie
dôvody udáva, že súd prvej inštancie v súlade s § 215 ods. 1 CSP rozhodol na základe zisteného
skutkového stavu, skutkový stav subsumoval pod správnu normu hmotného práva, ktorú správne
interpretoval.

28. Žalobca sa domáhal, aby mu žalovaný vrátil finančné prostriedky, ktoré omylom poukázal na účet
žalovaného.Vkonaníbolonespornezistené,žefinančnéprostriedkypoukázanéžalobcombolipripísané
na účet žalobcu. Správne súd prvej inštancie vec posudzoval podľa § 451 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a dospel k záveru, že pripísaním finančných prostriedkov žalobcu bez právneho dôvodu
na účet žalovaného došlo na strane žalovaného k bezdôvodnému obohateniu. V súlade s § 456 OZ

predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Žalovaný sám
uznal, že mu vznikla povinnosť vydať plneniu, t.j bezdôvodné obohatenie. Žalobca vyzval žalovaného
na vrátenie bezdôvodné obohatenie. Tým, že žalovaný na výzvu žalobcu bezdôvodné obohatenie mu
nevydal, dostal sa do omeškania a v súlade s § 517 ods. 1/, 2/ OZ vzniklo žalobcovi právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania až do zaplatenia plnenia. Keďže žalobca preukázal splnenie

predpokladov hypotézy ustanovenia § 517 OZ, okresný súd jeho návrhu v tejto časti vyhovel a priznal
žalobcovi úrok z omeškania, ktorý nárok vyplýva zo zákona, súd nemôže nepriznať nárok na úrok z
omeškania, ak sú splnené zákonné predpoklady, súd úrok z omeškania nemôže odpustiť. Neplatenie
úroku z omeškania povinným by prichádzalo do úvahy na základe dohody veriteľa s dlžníkom, k takejtodohode však nedošlo, a preto formulované námietky odvolateľa, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v časti priznania úroku z omeškania nesprávne nie je dôvodné.

29. Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol o povinnosti žalovaného splniť dlh v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Odvolateľ namietal, že nemá k dispozícii finančné prostriedky, ani majetok, je
vočinemuvedenáexekúcia. Podľa§232ods.3CSPlehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Okresný súd správne považoval
za účelové tvrdenie žalovaného o tom, že uvedenú sumu chce vrátiť v splátkach, pretože žalovaný

mohol kedykoľvek a v akýchkoľvek, aj nižších čiastkach splácať uvedenú sumu, čím by sa jeho dlh voči
žalobcovi o tú ktorú zaplatenú sumu znížil, a to už od jeho nadobudnutia vedomosti o pripísaní uvedenej
platby na jeho účet 05.08.2015. Žalovaný tvrdil, že nemá k dispozícii finančné prostriedky, ani majetok,
je voči nemu vedená exekúcia, nie je potom možné vzhľadom na nemajetnosť žalovaného určiť ani
výšku splátky.

30. Odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania. Súd
prvej inštancie správne neaplikoval ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady
na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad.

Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov
konania. Súd prvej inštancie pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa správne prihliadal
na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Odvolací súd sa v
plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia okresného súdu v tejto časti a v plnom rozsahu
naň odkazuje. Okresný súd nevidel na strane žalovaného také dôvody, ktoré by odôvodňovali nepriznať

trovy konania žalobcovi, z dôvodu, že hoci žalovaný vedel o tom, že mu neoprávnene bola zaslaná
suma 3 704,94 € dňa 05. 08. 2015, z tejto sumy žiadnu platbu žalobcovi dobrovoľne nevrátil, žaloba
bola podaná až dňa 03. 04. 2017. Žalobca nemal inú možnosť ako sa domáhať zaplatenia uvedenej
sumy súdnou cestou, pretože počas jedného roka od kedy žalovaný zaslal žalobcovi svoj list zo dňa 21.
04. 2016 zo strany žalovaného nedošlo k žiadnej úhrade, ani žiadnemu návrhu akým spôsobom chce

žalovaný vrátiť predmetnú sumu. Okresný súd teda správne nezistil okolnosti hodné osobitného, pre
ktoré by výnimočne náhradu trov konania žalobcovi nepriznal.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v časti, v ktorej
žalobca nezobral žalobu späť, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania, keď súd prvej inštancie

rozhodol podľa správneho ustanovenia zákona a toto aj správne vyložil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
a § 256 ods. 2 CSP. Konanie bolo v časti zastavené, avšak jeho zastavenie z procesného hľadiska

zavinil žalovaný. V súlade s § 256 ods. 2 CSP ak strana procesne zavinila trovy konania, súd prizná
náhradu trov konania protistrane. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný,
preto vzniklo proti žalovanému právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Ani v
odvolacom konaní súd nezistil dôvody pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, a to z rovnakých dôvodov
ako súd v prvoinštančnom konaní.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).