Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/254/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413223180
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4413223180.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou v spore žalobkyne: F. S., rod. I. K. X., nar.

XX.XX.XXXX, bytom K. U. B. X, R., K. W., právne zastúpená JUDr. Ema Zacharová, advokát s.r.o. so
sídlom Nové Zámky, Forgáchova bašta 7, IČO: 47 237 023, v mene ktorej koná JUDr. Ema Zacharová,
konateľ, proti žalovaným: 1/ K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., 2/ J. Q., rod. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. XX, XXX XX D., 3/ S. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, XXX XX D., 4/
K. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, XXX XX D., všetci právne zastúpení JUDr. Helena Kontrová,
advokátka so sídlom Semerovo 414, IČO: 31 823 807, o určenie, že vkladná knižka je predmetom
dedičstva po poručiteľke, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že finančné prostriedky v sume 16.500,- eur s príslušenstvom, vedené ku dňu úmrtia
poručiteľky neb. O. I. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/
XXXX v Slovenskej sporiteľni a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, patrili ku dňu úmrtia neb. O.
I. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov neb. O. I. K.,
nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, naposledy bytom K. W., K. U. B. 1, R. a neb. K. I., rod. I., nar.
XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. č. XXX a patria do dedičstva po nebohej O. I. K.,
nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX.

II. Žalobkyni súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2013 prostredníctvom právnej
zástupkyne domáhala určenia, že vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX s hotovosťou vo výške 16
500,- Eur s príslušenstvom vedená v Slovenskej sporiteľni a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava,
ku dňu úmrtia neb. O. I. K., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. U. B.
X, R., K. W., patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, neb. O. I. K. a K. I. nar. XX.XX.XXXX,
bytom S. č. XXX a je predmetom dedičstva po poručiteľke. V prípade úspechu žiadala priznať náhradu

trov konania.
V žalobe uviedla, že je zákonnou dedičkou po nebohej O. I. K., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX,
naposledy bytom K. W., ako dcéra a žalovaný je manželom poručiteľky. Pôvodné dedičské konanie po
matke žalobkyne bolo vedené na Okresnom súde Nové Zámky, č. k. 16D/1141/2010, Dnot 213/2010, a
bolo zastavené, z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiadny majetok.
Žalobkyňa sa žiadosťou zo dňa 09.08.2011 domáhala na Okresnom súde Nové Zámky o dodatočné
prejednanie dedičstva z dôvodu, že v pôvodnom dedičskom konaní nebol prejednaný všetok majetok po

poručiteľke,atovkladnáknižkač.XXXXXXXXXX/XXXX,vedenávSlovenskejsporiteľni,a.s.,Bratislava,
lebo táto je vedená ako „spoločný vklad“ poručiteľky O. I. K. a žalovaného, výška hotovosti na nej činí
16.500,- eur s príslušenstvom.Na pojednávaní o tomto dedičstve vydal notár dňa 28.10.2011, ako súdny komisár osvedčenie o
dedičstve, podľa ktorého účastníci konania vyhlásili, že o vyporiadaní BSM poručiteľky a pozostalého
manžela uzavreli dohodu o tom, že do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a pozostalého

manžela patrí vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedená v SLSP a.s., Bratislava s výškou
zostatku k smrti poručiteľky 16.500,- eur. Z majetku v BSM patrí do dedičstva náhradová pohľadávka
za polovicu zostatku na tejto vkladnej knižke s príslušenstvom. Žalovanému z majetku z BSM patrí
vyššie citovaná vkladná knižka a ohľadom dedičstva sa účastníci mali vyporiadať tak, že náhradovú
pohľadávku za polovicu zostatku na vkladnej knižke nadobúda K. I., ktorý je povinný vyplatiť sumu

4.125,- eur žalobkyni do 10 dní od právoplatnosti osvedčenia o dedičstve. Následne sa zistilo,
že nakoľko poručiteľka bola štátnou občiankou K. republiky, slovenský súd aplikuje pri rozhodovaní
maďarské dedičské právo. Na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa aplikuje
slovenské právo, nakoľko poručiteľka bola vydatá za slovenského štátneho občana a manželia mali
posledné spoločné bydlisko na území SR. Podľa maďarského práva potomkovia dedia vlastníctvo a
pozostalý manžel užívacie právo k dedičstvu. Žalovaný na pojednávaní u notára na Notárskom úrade

dňa 27.06.2012 vyhlásil, že predmetná vkladná knižka nemá patriť do dedičstva po poručiteľke, ale
má byť jeho výhradným vlastníctvom, lebo tieto finančné prostriedky on nadobudol ešte pred uzavretím
manželstva s poručiteľkou. Tvrdil, že predmetné peniaze pochádzajú ešte zo 60-tych rokov. Nakoľko
na dedičskom pojednávaní nedošlo k uzavretiu dohody dedičov ohľadom spornej vkladnej knižky,
žalobkyňa ako dedička bola odkázaná uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16D/1128/2011-32

zo dňa 23.01.2013 na podanie žaloby o určenie, či vkladná knižka patrí do BSM manželov do 60 dní
od právoplatnosti uznesenia.
Žalobkyňa nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že finančné prostriedky na predmetnej vkladnej knižke
boli iba jeho výlučným vlastníctvom pred uzavretím manželstva. Manželstvo poručiteľky a žalovaného
bolo uzavreté dňa 29.04.1978 a v tomto čase, žalovaný také vysoké úspory určite nemal a ani nemohol

mať. Mala za to, že poručiteľka bola od roku 1945 až do roku 1985 zamestnaná, potom začala poberať
dôchodok. Okrem toho spoločne hospodárili ako manželia, úrodu odovzdávali, za čo mali finančné
prostriedky. Nie je podstatné podľa nej, že pôvodná vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX, bola
založená dňa 02.03.1992, a bola vedená len na meno žalovaného, nakoľko v čase jej založenia
manželstvožalovanéhosporučiteľkoutrvalouž14rokov.Podľanejpráveskutočnosť,ževšetkyfinančné

prostriedky z pôvodnej vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX, vo výške 504 381,30 Sk, boli uložené
na nástupnícku spoločnú vkladnú knižku, vedenú na mená oboch manželov svedčí o tom, že žalovaný
považoval tieto prostriedky za spoločné.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu a uviedol, že žalobu navrhuje

zamietnuť, keď ju považoval za bezdôvodnú, lebo peňažné prostriedky nakumulované na spornej
vkladnej knižke boli pred uzatvorením manželstva s matkou žalobkyne jeho výlučným vlastníctvom,
a žalovaný nikdy žiadnym prejavom vôle nepreviedol toto vlastníctvo na matku žalobkyne, ani jeho
časť, len vytvoril podmienky na spoludisponovanie pre prípad núdze v rámci rodiny, k čomu však nikdy
nedošlo, lebo ako manželia spolu hospodárili s vlastnými príjmami zo závislej činnosti, ako aj s ostatnými

spoločnými aktívami, do ktorých rozhodne nepatrili peňažné prostriedky vedené na predmetnej vkladnej
knižke.

3. Súd prvého stupňa vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 31.3.2014 č. k. 9C/254/2013-57 tak, že
žalobu žalobkyne zamietol a zaviazal ju zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného titulom náhrady

trov konania sumu 1.313,21 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Tento rozsudok nenadobudol
právoplatnosť, lebo v zákonnej lehote podala voči nemu odvolanie žalobkyňa žiadajúc odvolací súd,
aby rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobe vyhovel a v prípade úspechu aby súd žalovaného
zaviazal k náhrade trov konania žalobkyne. Konštatovala, že súd rozhodol na základe nesprávneho
vyhodnotenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Odvolací súd uznesením č. k. 5Co/692/2014-90 zo dňa 7.10.2015 napadnutý rozsudok súdu
prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre zmätočnosť
a nedostatok dôvodov, čím bola účastníkom konania odňatá možnosť konať pred súdom a pre
nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie. Poukázal na to, že poručiteľka

O. I. K. a žalovaný uzavreli manželstvo dňa 29.4.1978 a zotrvali v ňom až do smrti menovanej, ktorá
zomrela 13.8.2010. Sporná vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX bola založená dňa 7.4.2004 s
vkladom 504.381,30 Sk. Podľa oznámenia Slovenskej sporiteľne zo dňa 10.10.2011 bola táto vkladná
knižka vedená na meno poručiteľky O. I. ako spoločný vklad. V dedičskom spise č. k. 16D/1128/2011bolo založené aj ďalšie oznámenie Slovenskej sporiteľne zo dňa 17.7.2012, v ktorom sa uvádza, že
predmetná knižka bola vedená na mená K. I., O. I. ako spoločný vklad. S týmito rozpornými správami sa
súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a rozpor neodstránil. Taktiež sa nevysporiadal s tým, že žalovaný

v priebehu dedičského konania zmenil svoje stanovisko, keď najprv uzatvoril dedičskú dohodu ohľadne
predmetnej vkladnej knižky, teda nepoprel, že išlo o spoločný majetok. Až následne, keď zistil, že je
potrebné postupovať podľa maďarského dedičského práva, podľa ktorého dedia majetok poručiteľky iba
deti, zmenil svoje stanovisko a začal tvrdiť, že vkladná knižka a finančné prostriedky na nej uložené sú
jeho výlučným vlastníctvom. Touto okolnosťou sa súd prvého stupňa vôbec nezaoberal a nevyhodnotil

ju. Odvolací súd ďalej poukázal na to, že predchádzajúca vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX
bola pôvodne vedená na meno žalovaného a bola založená dňa 2.3.1992, tiež počas manželstva s
poručiteľkou.
V ďalšom konaní súd prvého stupňa má postupovať v tom smere, ako to uviedol odvolací súd a svoje
nové rozhodnutie má zdôvodniť v súlade s ustanovením § 157 odsek 2 O.S.P. a zároveň má rozhodnúť
aj o trovách odvolacieho konania.

5. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom dňa 21.9.2016 pod sp. zn. 9C/254/2013-113 a
určil, že vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX s hotovosťou vo výške 16.500,- eur s príslušenstvom,
vedená v Slovenskej sporiteľni a.s. so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, ku dňu úmrtia neb. O. I.
K., rod. I., nar. XX.X.XXXX, zomr. dňa XX.X.XXXX, naposledy bytom K. U. B. X, R., K. W., patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nebohej O. I. K. a K. I., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXX a je
predmetom dedičstva po poručiteľke a žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100
%. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 137 písmeno c) C.S.P., § 143
Občianskeho zákonníka a žalobe žalobkyni vyhovel.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 2/ a totožné odvolanie i žalovaná
3/, ktoré žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp.
zmeniť tak, že sa žaloba žalobkyne zamieta a žalobkyňa je povinná nahradiť trovy celého konania.
S poukazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), b), d), f), g) a h) CSP uviedli, že napadnutý
rozsudok je nezákonný, pretože súd po vrátení veci len zhrnul už vykonané dokazovanie a v intenciách

odvolacieho súdu už nepostupoval - nezaoberal sa rozpormi v správach Slovenskej sporiteľne, a.s.
V novom rozhodnutí súd v merite veci dovtedy vykonané dokazovanie len vyhodnotil presne naopak,
ako učinil v pôvodnom konaní, všetko oprel len o príliš voľnú úvahu pri hodnotení už v pôvodnom
konaní vykonaných dôkazov a zisteného skutkového stavu. Je zrejmé, že pôvodný žalovaný zomrel dňa
26.11.2014, v čase prebiehajúceho konania. Od daného momentu pochybili konajúce súdy, odvolacie

konanie trvalo neúmerne dlho, čím boli porušené práva strán sporu. Žalobkyňa nepreukázala žiadnym
listinným dôkazom, že peňažná suma naakumulovaná na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX
vedenej Slovenskou sporiteľnou, a.s. pozostáva zo spoločných prostriedkov žalovaného a zomr. O. I.
K. tak, ako tvrdila v žalobe, keď uviedla, že zomrelá mala príjem z pracovnej činnosti a ten vkladala
na túto vkladnú knižku. Žalobkyňa v zásade niečo tvrdí podanou žalobou, ale dôkazné bremeno v

tomto smere neuniesla, zostala len v rovine verbálnych tvrdení v rámci svojej účastníckej výpovede.
A rovnako žalobkyňa nepreukázala, že jej právna predchodkyňa reálne vložila na vkladnú knižku
č. XXXXXXXXXX/XXXX peňažnú sumu zodpovedajúcu jej podielu z predaja rodinného domu v K.
republike, zo sumy ktorej podľa tvrdenia žalobkyne mala pozostávať peňažná suma na vkladnej knižke.
Naopak žalovaný preukázal, že pri svojom spôsobe života bol schopný nasporiť sumu vo výške

deklarovanú na inkriminovanej vkladnej knižke.

7. K podanému odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa a navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Podané odvolanie považuje za účelové, pretože neobsahuje žiadne dôvody procesného ani
hmotnoprávneho charakteru, ktoré by mohli mať vplyv na iné právne posúdenie veci. V odvolaní nie

sú uvádzané žiadne nové dôkazy ani okolnosti a neobstojí tvrdenie, že súd v novom konaní vyhodnotil
len dôkazy zistené v pôvodnom konaní, keďže ani jedna zo sporových strán nedokáže produkovať
ďalšie dôkazy, ktoré by mohli prispieť k inému výsledku konania. Na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/
XXXX založenej za trvania manželstva v roku 1992 bola v roku 1998 čiastka 19.000 eur, teda je viac
než pravdepodobné, že manželia, ktorí v tom čase žili v manželstve už 20 rokov, boli zamestnaní,

neskôr poberali dôchodok, spoločne hospodárili a dopestovali si úrodu, sa podieľali na týchto úsporách
spoločne. Za dôveryhodné možno považovať tvrdenie žalobkyne, že od brata S. I. a jeho manželky
dostali pôvodný žalovaný a poručiteľka 200.000 Sk za ich opatrovanie, čo pôvodný žalovaný uznal len do
výšky 90.000 Sk, ale zo skutočnosti, že on už po nich nededil, je pravdepodobná čiastka 200.000 Sk. Jemožné predpokladať, že táto suma bola vložená na vkladnú knižku. Pôvodný žalovaný taktiež potvrdil,
že predaj rodinného domu v K. patriaceho v podiele 1 poručiteľke, i keď tvrdil, že nevie za akú čiastku.
Navyše sama poručiteľka informovala svojich rodinných príslušníkov o tom, že s pôvodným žalovaným

vlastnia úspory na predmetnej vkladnej knižke, čo svojou svedeckou výpoveďou potvrdil aj jej zať U. T..

8. K vyjadreniu žalobkyne sa vyjadrili žalovaná 2/ a 3/, pričom navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, kde využijú svoje právo na spravodlivý proces. Súd vo veci
rozhodol dňa 21.09.2016, takmer dva roky po smrti pôvodného žalovaného. Z postupu súdu a žalobkyne

nie je zrejmé, na základe čoho s nimi súd pokračoval v konaní a na základe čoho vstúpili do konania.
Postupom žalobkyne a súdu im bolo znemožnené uskutočniť prináležiace procesné práva v takej miere,
že prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Nemali možnosť vyvrátiť tvrdenia a predložiť dôkazy
na preukázanie tvrdení v podanom odvolaní.

9. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie

uznesením zo dňa 9.4.2019 pod sp. zn. 12Co/135/2017-202, keď dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných v 2. a 3. rade je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 odsek 1 písmeno
a) a b) C.S.P. v spojení s § 391 odsek 1 C.S.P. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Poukázal na to, že striktná aplikácia ustanovenia § 390 C.S.P. by spôsobila ujmu sporových strán
na ich procesných právach a požiadavka zrýchlenia konania nemôže byť nadradená nad práva strán

sporu, t. j. právo na prístup k súdu, nad právo na spravodlivý proces, ani nemôže byť v rozpore so
zachovaním procesných práv sporových strán. Hodnota zásady rýchlosti konania resp. konania bez
prieťahov nemôže byť väčšia ako hodnota zásady práva na prístup k súdu a spravodlivý proces. V tomto
smere je potrebné vychádzať zo zásady proporcionality. V danej veci vzhľadom k tomu, že súdy nemali
vedomosť o úmrtí pôvodného žalovaného, nekonali s jeho právnymi nástupcami. V konaní rozhodovali

proti neexistujúcej osobe - zomrelej, t. j. osobe, ktorá stratila právnu spôsobilosť. Keďže súdny nekonali
s právnymi nástupcami žalovaného, ktorí sa stali v čase jeho smrti v zmysle v tom čase platného
O.S.P. účastníkmi konania na základe univerzálnej sukcesie, odňali im zákonom a Ústavou garantované
procesné práva, t. j. vyjadriť sa k žalobe, navrhovať dôkazy, zúčastniť sa pojednávaní pred súdom prvej
inštancie.

Odvolací súd uviedol, že v danej veci je potrebná zmena petitu, ktorej nutnosť zapríčinil pôvodný
žalovaný a v odvolacom konaní v zmysle C.S.P. nie je možné žalobu meniť. Odvolací súd v tomto
uznesení konštatoval, že došlo k porušeniu procesných práv všetkých strán sporu, ich práva na prístup
k súdu, na spravodlivý proces a keďže v odvolacom konaní nie je možné napraviť procesné pochybenia,
ktoré vznikli v priebehu konania v tejto veci a ani umožniť zrealizovať procesné práva, ktoré oprávnene

vyplývajú zo zmenenej skutkovej situácie, čím by došlo k popretiu práva na spravodlivý proces, odvolací
súd dospel k záveru, že bolo nevyhnutne potrebné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň však odvolací súd je toho názoru, že
závery súdu prvej inštancie sú ústavne udržateľné. V ďalšom konaní súd prvej inštancie je viazaný
právnym názorom odvolacieho súdu a v konečnom rozhodnutí rozhodne aj o trovách konania, vrátane

trov odvolacieho konania.

10. Právna zástupkyňa žalobkyne elektronickým podaním doručeným súdu dňa 22.8.2019 navrhla
pripustiť zmenu petitu žaloby podľa znenia výroku tohto rozsudku, čo odôvodnila tým, že žalobkyňa
podala pôvodnú žalobu v zmysle uznesenia Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 16D/1128/2011-32,

Dnot 228/2011 zo dňa 23.1.2013, ktorým bola odkázaná, aby podala žalobu podľa znenia petitu
uvedeného v žalobnom návrhu a z podania žalovanej v 2. rade vyplýva, že vkladná knižka č.
XXXXXXXXXX/XXXX bola dňa 18.11.2011 zrušená so zostatkom istiny na vkladnej knižke 16.500,- eur,
teda rovnakej ako bola ku dňu smrti poručiteľky neb. O. I. K., rod. I., nar. XX.X.XXXX, teda ku dňu úmrtia
XX.X.XXXX. Okrem toho uviedla, že popiera tvrdenie žalovanej v 2. rade, že zo skutočnosti, že na ňu

v roku 2011 pôvodný žalovaný previedol vklad zo spornej vkladnej knižky alebo zo žiadosti o zrušenie
vkladnej knižky by vyplývalo, že majiteľom vkladnej knižky bol pôvodný žalovaný. Trvala na tom, že
predmetná vkladná knižka bola vedená ako spoločný vklad, a teda s ňou mohol nakladať ktorýkoľvek
z majiteľov.
Preto súd na pojednávaní konanom dňa 2.9.2019 uznesením pripustil zmenu petitu žaloby podľa znenia

výroku tohto rozsudku v bode I. podľa ustanovenia § 140, § 142 odsek 1 C.S.P.

11. Súd vykonal dokazovania, a to prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výpoveďami strán sporu,
výsluchom svedka a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dokladmi: dedičské spisy tunajšiehosúdu D 1194/98, D 706/96, 16D/1128/2011, 16D/582/2013 ich podrobným prečítaním a oboznámením,
najmä zo spisu 16D/1128/2011 správami zo SLSP, a.s., ako aj ďalšími dôkazmi zadováženými do
tohto spisu v súvislosti s predmetom sporu, uznesením odvolacieho súdu č. k. 5Co/692/2014-90 zo

dňa 7.10.2015, uznesením odvolacieho súdu č. k. 12Co/135/2017-202 zo dňa 9.4.2019, oznámením
právneho zástupcu JUDr. Vladimíra Lamačku, ml. z čísla listu 128, úmrtným listom žalovaného,
uznesením sp. zn. 9C/254/2013-135 zo dňa 7.2.2017, odvolaniami žalovanej v 2. a 3. rade, vyjadrením
žalobkyne k odvolaniu žalovaných, uznesením sp. zn. 9C/254/2013-152 zo dňa 10.5.2017, stanoviskom
žalovanejv2.a3.radekvyjadreniužalobkyne,zmluvouovkladovomúčte,žiadosťouozrušenievkladnej

knižky, úpravou petitu právnej zástupkyne žalobkyne, správami zo SLSP, a.s. z čísla listu 245 a 249, a
zistil tento skutkový a právny stav:

12. Právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že trvá na podanej žalobe v znení pripustenej zmene petitu.
Skutočnosť, že muselo opätovne dôjsť k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 21.9.2016
odvolacím súdom z dôvodu, že prišlo k porušeniu procesných práv všetkých strán sporu, bolo dané

tým, že súdy nemali vedomosť o úmrtí pôvodného žalovaného a zároveň súd a ani žalobkyňa nemali
vedomosť o tom, že už v čase podania žaloby predmetná vkladná knižka neexistovala, čo zapríčinilo
nutnosť zmeny petitu. Podľa názoru odvolacieho súdu, žalovaný a žalobkyňa nemá žiadny podiel viny na
vzniknutej situácii. Trvala na tom, že v tomto konaní bolo súdu prvej inštancie bezpochyby preukázané,
že finančné prostriedky na spornej vkladnej knižke boli spoločnými finančnými prostriedkami matky

žalobkyne a nebohého K. I.. Z týchto dôvodov ku dňu úmrtia matky žalobkyne patrili do ich BSM a
patria aj do dedičstva po matke žalobkyne. Pôvodný žalovaný ani jeho právni nástupcovia nepreukázali
opak, teda že by to tak nebolo. Čo sa týka odvolania žalovaných v 2. a 3. rade, poukázala na to, že
tieto neobsahujú žiadne relevantné dôvody, ktoré by mohli mať vplyv na iné právne posúdenie veci,
ako bolo právne posúdené súdom prvej inštancie v rozhodnutí zo dňa 21.9.2016. Trvala na tom, že

nie je pravdou, že by pôvodný žalovaný od začiatku tvrdil, že sa jedná o jeho výlučné vlastníctvo
s poukazom na dohodu o vyporiadaní BSM, ktorá je súčasťou dedičského spisu a ktorú uzatvorili
dňa 28.10.2011, podľa ktorej finančné prostriedky patrili do BSM a až potom, ako sa ozrejmilo, podľa
akého práva je potrebné vykonať dedičské konanie po matke žalobkyni, žalovaný zmenil názor a svoje
tvrdenia. Nesúhlasila s návrhom na dokazovanie zo strany právnej zástupkyne žalovaných, nakoľko

všetkydôkazyapožadovanéinformácieodSLSP,a.s.Bratislavaboliužvyžiadanévdedičskomkonanía
sú súčasťou dedičského spisu 16D/1128/2011 na číslach listov 21, 28 a 30. Nesúhlasila ďalej s tvrdením
právnej zástupkyne žalovaných, že žalobkyňa žiadnym spôsobom neprispievala na chod domácnosti,
nakoľko so žalovaným boli manželia 35 rokov a v čase, keď uzatvorili manželstvo, boli obidvaja ešte
zamestnaní a aktívne činní. Čo sa týka finančných prostriedkov za predaj domu v K. vo vlastníctve matky

žalobkyne, pôvodný žalovaný sa vyjadril, že vedel o predaji domu a vedel približne aj o sume, za ktorú sa
predal. Tieto finančné prostriedky z predaja domu sú súčasťou sporných finančných prostriedkov, ktoré
boli na spoločnej vkladnej knižke. Zo správy SLSP zo dňa 17.7.2012 uviedla, že jednoznačne vyplýva,
že išlo o spoločný vklad na menách K. I. a O. I.. Z týchto dôvodov navrhla žalobe v plnom rozsahu
vyhovieť a v prípade úspechu priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% voči žalovaným.

13. Žalobkyňa uviedla, že na žalobe trvala, ako aj na prednese svojej právnej zástupkyni a uviedla,
že ona má vedomosti od svojej matky, že predmetná vkladná knižka existovala, že na nej existovali
spoločné úspory jej matky a žalovaného, ktoré nadobudli aj počas trvania manželstva a tiež tam boli
úspory, ktoré získali manželia za opatrovanie brata a švagrinej žalovaného, ktorí nemali deti, a preto

ústna dohoda medzi nimi bola taká, že zanechajú poručiteľke a žalovanému finančný obnos okolo
200.000,-Skvtomčase.Matkaotýchtoskutočnostiachrozprávalanielenžalobkynialeajsvojimvnukom
a zaťom a prehlásila, že hoc čo by sa s ňou stalo, tak má spoločné peniaze so žalovaným uložené na
vkladnej knižke, ktorá je predmetom tohto konania. Okrem toho tvrdila, že jej matka bola zamestnaná,
zarábala, mala príjem, a čo mali v spoločnom vlastníctve rodinný dom v K., z toho patrila polovica

poručiteľkeapolovicanavrhovateľke,akeďhovroku1989predali,takjehomatkaztýchtopeňazí vložila
aj na predmetnú vkladnú knižku. Okrem toho peniaze na nej mali aj z toho, že si doma všetko vypestovali
a chovali zvieratá, okrem toho mali z poľnohospodárskeho družstva pôdu, kde mali zasadenú cukrovú
repu a iné plodiny a z toho mali finančné zisky, lebo tieto veci predávali. Keď jej matka šla do dôchodku,
dôchodok dostávala na účet, ktorý mala zriadený v K., peniaze si vyberala bankomatovou kartou a tieto

dávala na spoločný vklad so žalovaným. Dom v K. republike, ktorý mala v podielovom spoluvlastníctve
s matkou predali za viac ako 200.000,- Forintov. V rámci dokazovania navrhla vo veci vypočuť ako
svedka svojho syna U. T..K výpovedi žalovaného uviedla, že v mnohých veciach nehovoril pravdu, lebo v čase uzavretia
manželstva žalovaného s matkou žalobkyne mala jej matka 48 rokov a nie 50, a ešte 7 rokov počas
trvania manželstva bola zamestnaná a plat dostávala do svojich rúk. Nie je pravdou tvrdenie žalovaného

v tom smere, že s jej matkou spoločne nehospodárili, lebo manželmi boli 32 rokov, viedli spolu spoločnú
domácnosť, ich manželstvo bolo usporiadané. Nesúhlasila s tvrdením žalovaného, že on dal dva krát
po 50.000,- Sk jej a manželovi. Čo sa týka starostlivosti o brata a švagrinú žalovaného, žalobkyňa
mala vedomosť, že matka im túto starostlivosť pred ich smrťou poskytovala a keďže brat a švagriná
žalovaného boli bezdetní, zanechali im vkladnú knižku, na ktorej bolo cca 200.000,- Sk. Tvrdenia

žalovaného, že finančné prostriedky mal našetrené pred uzavretím manželstva pred rokom 1978 je
nepravdepodobné, nakoľko podľa jej tvrdenia sám uviedol, že jeho mzda v 60-tych a 70-tych rokoch sa
pohybovala od 700,- Kčs do 4000,- Kčs, z čoho nebolo možné v tej dobe ušetriť taký obnos peňazí.

14. Právna zástupkyňa žalovaných so žalobou nesúhlasila po pripustenej zmene petitu, nakoľko z
výpovede pôvodného žalovaného jednoznačne vyplýva, že žalovaná finančná hotovosť netvorila BSM

manželov, nakoľko pôvodný žalovaný mal našetrené finančné prostriedky zo 60. a 70. rokov ešte
pred uzavretím manželstva v roku 1978. Tieto finančné prostriedky sa len prenášali z jednej vkladnej
knižky, ktorú rušil, na ďalšiu vkladnú knižku, ktorú zakladal. Z pripojených výpisov zo SLSP uviedla, že
vyplýva, že neboli vkladané žiadne finančné prostriedky na vkladnú knižku a tvrdenia žalobkyne, že jej
právna predchodkyňa vkladala finančné prostriedky na túto vkladnú knižku, sa nepreukázali. Uviedla,

že pôvodný žalovaný sa jednoznačne vyjadril aj k tomu, že s právnou predchodkyňu žalobkyne nemal a
neviedol spoločnú domácnosť, nakoľko on býval na Slovensku a ona v K.. V konaní nebolo preukázané,
že by nejakým spôsobom právna predchodkyňa žalobkyne prispievala na chod domácnosti alebo že
by finančné prostriedky z predaja rodinného domu v K. použila a vložila na spoločný vklad, naopak,
mala za to, že tieto použila pre svoju potrebu a o jej výške a spôsobe použitia sa pôvodný žalovaný

ani nedozvedel. V rámci dokazovania navrhla vyžiadať správu od spoločnosti SLSP, a.s., aké finančné
prostriedky pri zakladaní tejto poslednej vkladnej knižky z 2.3.1992 pod č. XXXXXXXXXX/XXXX pri jej
zakladaní 2.3.1992 boli. V tomto smere žiadala aj o ďalšie správy konkretizované v uznesení súdu zo
dňa 2.9.2019 (číslo listu 243).
Po vykonanom dokazovaní naďalej právna zástupkyňa zotrvávala na svojom pôvodnom prednese, že

finančné prostriedky, ktoré sú predmetom sporu neboli spoločným majetkom, lebo pôvodný žalovaný sa
jednoznačne vyjadril, že išlo o finančné prostriedky, ktoré mal už na vkladnej knižke v roku 1978 pred
uzavretím manželstva. Uviedla, že v dedičskom konaní bolo preukázané, že finančné prostriedky na
vkladnú knižku z 2.3.1992 vedenú na meno K. I. boli vložené z jeho predchádzajúcej vkladnej knižky.
Na tejto vkladnej knižky, počas celej doby trvania, okrem pripisovaných úrokov, neboli vložené žiadne

finančné prostriedky. V konaní sa nepreukázalo tvrdenie žalobkyne, že aj jej matka na túto vkladnú
knižku vkladala nejaké peniaze. Navrhla žalobu preto v celom rozsahu zamietnuť a žalovaným priznať
náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobkyni.

15. Žalovaný v 1. rade uviedol, že sa pridržiava prednesu svojej právnej zástupkyne a nesúhlasí s

prednesom právnej zástupkyne žalobkyne. Uviedol, že s určitosťou vie, že keď bol dieťa, tak s otcom
často chodieval k žalovanému a pamätal si, že matka žalobkyne prišla, nabalila si veci od manžela, čo
sa týka potravín a aj peniazov a odišla. Žalobkyňa podľa jeho tvrdenia nemala dobrý vzťah so svojou
matkou.

16. Žalovaná v 2. rade uviedla, že súhlasila s výpoveďou žalovaného v 1. rade, svojho brata s tým, že
nebohý pôvodný žalovaný všetky peniaze, ktoré zarobil, si odkladal. Jediné, na čo míňal, že chodil do
kina v dedine a spolu ako 9 členná rodina súrodenci žili veľmi dobre a rozumeli si. Podľa jej názoru,
manželka nebohého žalovaného bola žalovanej v 2. rade sesternicou, ktorá sa stala vdovou a keď
začala chodievať do ich domácnosti, zistila, aké sú majetkové pomery, ako brat žije a jednoducho sa do

tejto rodiny dala tým, že opantala brata žalovanej a nakoniec si ju zobral za manželku. Po smrti matky
žalobkyne svedkyňa uviedla, že brat jej povedal, že na vkladnú knižku neboli dávané žiadne peniaze
počas celého manželstva.

17. Žalovaná v 3. rade uviedla súdu, že do 30 rokov svojho veku žila v S., pretože mala matku ťažko

chorú, ktorá zomrela, keď mala ona 24 rokov a 6 rokov sa starala o svojho otca, brata S., nebohého
žalovaného, brata K. a otca J. S.. V 30 rokoch sa vydala a odišla z obce S. do D.. Tvrdila, že jedná sa
v danom spore o vkladnú knižku, ktorá sa zrušila a tie peniaze boli bratove, jemu prináležia a švagriná
tam nedávala žiadne peniaze. Uviedla, že nerozumie tomu, prečo ich všetkých žalovaných, žalobkyňaako švagriná žaluje, keď vkladná knižka sa zrušila, peniaze sa vybrali a brat s nimi naložil ako uznal za
vhodné. Zároveň uviedla, že z obce S. odišla v roku 1970 a už potom nevedela, ako bolo naložené s
vkladnou knižkou a kto nosil na ňu peniaze. Nepamätala si tiež, akú finančnú hotovosť mal brat K. na

vkladnej knižke, keď tam ona nosila peniaze.

18. Žalovaný v 4. rade uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava prednesu svojej právnej zástupkyne
s tým, že pôvodný žalovaný bol jeho ujom a on mu pomáhal, keď ho poprosil, aby ho zobral k lekárovi
špecialistovi, keď už bol na tom zle po stránke zdravotnej, tak on ho nosil autom k lekárovi a nebohý

žalovaný mu vždy zaplatil benzín. Tvrdil zároveň, že nebohý žalovaný mu povedal, že mal peniaze na
vkladnej knižke, ale žalovaný nevedel koľko, ani sa o to nestaral, lebo to nebolo jeho vecou.

19. Pôvodný žalovaný K. I. bol v konaní vypočutý na mieste samom v jeho rodinnom dome v obci
S. a uviedol, že so žalobou nesúhlasil, lebo mal za to, že peniaze na predmetnej vkladnej knižke sú
iba jeho výlučným vlastníctvom, lebo poručiteľku si zobral za manželku, keď mala 50 rokov, dovtedy

všetky finančné prostriedky na tomto účte boli z prostriedkov, ktoré tam on vložil a našetril. Potom, keď
poručiteľka išla do dôchodku a začala poberať dôchodok podľa jeho vedomostí žalobkyňa tieto peniaze
matke spreneverila. Jeho manželka bývala počas trvania ich manželstva v K. a žalovaný v S.. Finančné
prostriedky na vkladnej knižke uviedol, že mal z práce a z príjmov za prácu, keď bol zamestnaný, pretože
len určitú malú časť z výplaty minul a zvyšok vkladal na vkladnú knižku. Uviedol, že od roku 1960 mal 4

vkladné knižky, ktoré sa mu vymieňali. Na vkladnú knižku dával len finančné prostriedky, ktoré zarobil.
Od kedy bol manželom poručiteľky počas ich spoločného manželstva jeho manželka nevkladala peniaze
na túto vkladnú knižku, a potom ako prišla na to, že jej žalobkyňa berie peniaze, poručiteľka si zriadila
účet v K. republike, kde jej chodil dôchodok. Čo sa týka spoločného hospodárenia s manželkou v čase,
keď boli manželmi uviedol, že nehospodárili spoločne, lebo on hradil všetko sám so svojich finančných

prostriedkov, najmä týkajúce sa režijných nákladov domu a iných potrieb, bežné úhrady sa uhrádzali z
peňazí, ktoré dal on manželke, keď prišla z K., lebo inak mala voľné dispozičné právo nakladať s jeho
peniazmi. Dispozičné právo nakladať s vkladnou knižkou sa zriadilo poručiteľke 4 roky pred jej smrťou.
Čo sa týkalo jeho úspor na predmetnej vkladnej knižke uviedol, že v roku 1978 mal našetrenú väčšiu časť
peňazí a zvyšok tvorili úroky, ktoré sa pripisovali na túto vkladnú knižku. Sám uviedol, že 31 rokov bol

zamestnaný v Roľníckom družstve v S. a predtým 10 rokov na Traktorovej stanici v R. U.. Na Traktorovej
stanici zarábal v 60-tych a 70-tych rokoch zhruba okolo 4000,- Kčs a na družstve od 700,- Sk do 4000,-
Sk. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že by opatroval so svojou manželkou švagrinú a brata. Na vkladnej
knižke, ktorú dostal žalovaný od jeho brata, za jeho života tam bolo okolo 90.000,- Sk, preto žalovaný
po ňom už nededil. Uviedol, že z toho dal 40.000,- Sk na výstavbu pomníka pre brata.

Čo sa týka toho, že zmenil svoj názor ohľadom spoločnej vkladnej knižky pred Notárskym úradom
uviedol, že to bolo z dôvodu, že manželka si dávala počas života na svoju vkladnú knižku v K. forinty a
on vôbec nevedel koľko, ani sa nikdy o tom neinformoval, že koľko tam má ona peňazí. Jeho manželka
množstvo vecí hradila svojej dcére - žalobkyni a zaťovi, o ktorých on ani nevedel, pričom boli manželia.
Oni ako manželia spolu nehospodárili, ani nepestovali plodiny na predaj, len pre svoju spotrebu a za

32 rokov manželstva niečo žalovaný vložil na predmetnú vkladnú knižku, ale málo a pripisovali sa tam
len úroky. Do roku 1978 na túto vkladnú knižku on ukladal svoj zárobok, a preto toto tvorí jeho výlučné
vlastníctvo. Čo sa týka predaja domu jeho manželky v K., o tejto skutočnosti žalovaný mal vedomosť,
aj to za akú kúpnu cenu ho predala so žalobkyňou, ale peniaze z tohto predaja nevložila jeho manželka
na spoločnú vkladnú knižku.

20.SvedokU.T.,zaťžalobkyne,uviedol,žeasirazmesačnesastretávalsmatkoužalobkyneapodrobne
sa s ňou zvykol rozprávať o jej rodinnom živote, ako žije na Slovensku. Jednoznačne sa pamätal, že keď
poručiteľka oslavovala svoje narodeniny, boli tam prítomní okrem nej aj jej manžel žalovaný, ich vnučka
a svedok. Poručiteľka sa tiež zmienila o tom, že opatrovali príbuzného žalovaného menom S., a keď

zomrel zobrali odtiaľ vkladnú knižku, alebo peniaze, a jednoznačne si pamätal, že vtedy ich všetkých
upozornila poručiteľka, že keď sa jej niečo stane, tak ona tam má peniaze, lebo sú spoločné, a že ich
má uložené v banke na Slovensku.

21. Z vykonaného dokazovania, listinných dôkazov a najmä z dedičského spisu Okresného súdu Nové

Zámky pod č. k. 16D/1128/2011, bolo súdu preukázané, že žalobkyňa podala návrh na dodatočné
prejednanie dedičstva po svoje matke O. I. K., nar. 12.07.1930, zomr. XX.XX.XXXX, ohľadom vkladnej
knižky, ktorá je predmetom tohto konania. Z tohto spisu súd zistil, že sa v ňom nachádzalo aj pôvodné
dedičské konanie po nebohej poručiteľke, ktoré sa viedlo tiež na Okresnom súdu Nové Zámky, podč. k. 16D/1141/2010, ktoré pôvodné konanie bolo uznesením zo dňa 04.01.2011 zastavené, pretože
poručiteľka nezanechala žiadny hnuteľný ani nehnuteľný majetok.
Ďalej z dedičského spisu č. k. 16D/1128/2011, boli zistené správy ohľadom vkladnej knižky, ktorá je

predmetom tohto konania, ktoré správy si žiadal notár - súdny komisár, ktorý bol poverený prejednaním
novoobjaveného majetku a z týchto listinných dôkazov súd čerpal aj v tomto konaní, a to, že vkladná
knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX, so zostatkom 16.500,- eur, bola vedená v SLSP a.s., Bratislava, ako
spoločný vklad ku dňu smrti poručiteľky O. I. K., zomr. XX.XX.XXXX.
Zo zápisnice zo dňa 27.06.2012, spísanej na Notárskom úrade JUDr. N. C., notára, bolo preukázané,

že žalovaný vyhlásil, že vkladná knižka nemá patriť do dedičstva po jeho manželke, nakoľko on vložil
na vkladnú knižku peniaze ešte pred uzavretím manželstva a žiadal, aby notár požiadal SLSP a.s. o
zaslanie histórie vkladov a výberov na príslušnej vkladnej knižke. Už vtedy prehlásil, že celá vkladná
knižka a peniaze na nej sú jeho vlastníctvom. Žalobkyňa vyhlásila, že podľa jej vedomostí aj jej matka
vkladala peniaze na túto vkladnú knižku.
Zo správy SLSP a.s. zo dňa 17.07.2012 vyplýva, že sporiteľňa zaslala podrobný výpis z vkladnej knižky,

ktorá je predmetom tohto sporu vedenej ako spoločný vklad na mená žalovaného a poručiteľky za
obdobie od 07.04.2004 do 17.07.2012. Vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedená na meno K. I.,
bola zrušená dňa 07.04.2004, bezhotovostným prevodom na vkladnú knižku č. XXXXXXXXXX/XXXX,
vo výške 504 381,30 Sk, vedenú ako spoločný vklad na mená K. I., O. I..
Z predložených výpisov SLSP súd zistil, že dňa 07.04.2004, bola založená vkladná knižka

bezhotovostným vkladom z iného účtu - vkladnej knižky sumou 504.381,30 Sk. Ďalej súd zistil, že boli
na tejto vkladnej knižke pripisované úroky, a v oveľa menšom množstve 2 - 3 krát výbery a takto isto to
bolo aj z ďalšieho výpisu z vkladnej knižky, ktorá je predmetom tohto sporu od 22.02. do 08.06.2012.
Tiež boli pripisované iba úroky.
Čo sa týka výpisov zo SLSP a.s., Bratislava z vkladnej knižky č. XXXXXXXXXX/XXXX, za obdobie od

01.01.1998 do 07.04.2004, bolo súdu preukázané, že už v tom čase v roku 1998 bola uvedená finančná
hotovosť19.000,-eur(514.087,10Sk)aboliibapripisovanéúrokyažiadnevýberyzatotoobdobieneboli
vykonané. A táto vkladná knižka bola založená dňa 02.03.1992, a bola vedená iba na meno žalovaného.
Zmluvou o vkladovom účte zo dňa 18.11.2011 právna zástupkyňa žalovaných preukázala, že žalovaná v
2. rade takúto zmluvu uzatvorila s pôvodným žalovaným a predmetom zmluvy bolo zriadenie vkladového

účtu pre klienta pod č. XXXXXXXXXX/XXXX.
Žiadosťou o zrušenie vkladnej knižky zo dňa 18.11.2011 právna zástupkyňa žalovaných preukázala,
že nebohý žalovaný požiadal o zrušenie vkladnej knižky č. XXXXXXXXX/XXXX a na tejto istej žiadosti
sa nachádza aj: „Potvrdenie o zrušení vkladnej knižky“ z 18.11.2011, kde je uvedené, že zostatok na
vkladnej knižke ku dňu zrušenia: 16.500,- eur, suma poplatkov: 6,65 eur, výplata vkladu prevodom:

16.493,35 eur, číslo účtu prijímateľa: XXXXXXXXXX/XXXX, čo bol účet zriadený pre nebohého
žalovaného predchádzajúcou zmluvou o vkladovom účte.
Správou SLSP a.s., ústredie Bratislava zo dňa 18.9.2019 (číslo listu 245) bolo uvedené, že informáciu,
ktorú súd považoval na základe žiadosti v predmetnom spore súd neuvádza ako účastníka konania
pána K. I., a preto v súlade so zákonom o bankách, banka požadované informácie z dôvodu ochrany

bankového tajomstva nemôže poskytnúť do času, kým nebudú splnené alebo preukázané podmienky
stanovené v zákone, prípadne osoba, o ktorej žiada súd informácie s ich poskytnutím neudelí banke
predchádzajúci písomný súhlas.
Po opakovanej žiadosti súdom z čísla listu 247 SLSP a.s., ústredie Bratislava podaním zo dňa
3.10.2019 oznámila súdu, že banka je povinná v zmysle § 42 odsek 1 zákona o bankách archivovať

informácie o uskutočnených bankových obchodoch počas 5 ročnej archivovanej doby a za obdobie
posledných 5 rokov neviedla žiadnu vkladnú knižku na meno K. I., nar. XX.X.XXXX ani vkladné knižky
č. XXXXXXXXXX/XXXX a vkladanú knižku č. XXXXXXXXXX.
Uznesením zo dňa 23.01.2013, pod č. k. 16D/1128/2011-32, z dedičského spisu vyplýva, že žalobkyňa
ako dedička bola podľa ust. § 175k ods. 2 O.S.P. odkázaná v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia na podanie žaloby o určenie, že vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX s hotovosťou vo
výške 16 500,- Eur s príslušenstvom vedená v SLSP a.s., Bratislava, ku dňu úmrtia O. I. K., zomrelej
dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom K. republika patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
poručiteľky a žalovaného. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.07.2013.

22.ZdedičskéhospisuOkresnéhosúduNovéZámky,č.k.D1194/98,bolozistené,žesaviedlodedičské
konanie po nebohom S. I., zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom S., a ako dedičia zo zákona v III.
dedičskej skupine prichádzali do úvahy p. J. Q., bytom D. a J. S., bytom D. a dedičstvo po nebohom
nadobudla v celosti J. Q., bez povinnosti vyplatiť dediča J. S., v tomto konaní išlo už po dodatočnomprejednaní dedičstva, lebo pôvodné konanie bolo vedené pod č. k. D 2004/96 a tiež dedičmi zo zákona
bolitíistídedičia,akovdodatočnomprejednanídedičstva.NebohýS.I.bolbratomžalovanéhoazároveň
nebol dedičom v týchto dedičských konaniach.

23. Z dedičského spisu Okresného súdu Nové Zámky, č. k. D 706/96, po nebohej O. I., rod. N., zomr.
XX.XX.XXXX, švagrinej žalovaného, bolo zistené, že dedičom po nej bol brat S. I., nar. v roku XXXX,
bytom S. XXX, ktorý nadobudol celé dedičstvo po nej a žalovaný ani po tejto švagrinej nič nededil.

24.ZdedičskéhospisuOkresnéhosúduNovéZámky,č.k.16D/582/2013súdzistil,žesaviedlodedičské
konanie po neb. J. S., zomr. X.X.XXXX a že dedičmi po ňom sú syn K. S., nar. X.XX.XXXX, bytom D.,
C. XXX/XX a K. S., nar. XX.X.XXXX, bytom D., C. XX/XX.

25. Oznámením o úmrtí oznámil Notársky úrad JUDr. N. C., notára, že nebohý K. I. zomrel dňa
XX.XX.XXXX a že dedičmi zo závetu, ktorý bol spísaný za prítomnosti dvoch svedkov, JUDr. Helenou

Kontrovou dňa 8.3.2012 prichádzajú do úvahy J. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., C. XX, J. Q., rod. I.,
nar. XX.X.XXXX, bytom D., V. XX a S. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., T. XX.

26. Uzneseniami súdu prvej inštancie č. k. 9C/254/2013-135 zo dňa 7.2.2017 súd procesne rozhodol o
tom, s kým bude pokračovať v predmetnom konaní po smrti nebohého žalovaného podľa ustanovenia §

63 odsek 1 C.S.P. a boli nimi žalovaný v 1. rade J. S., žalovaná v 2. rade J. Q. a žalovaná v 3. rade S. I..
Ďalším uznesením súdu prvej inštancie č. k. 9C/254/2013-152 zo dňa 10.5.2017 súd procesne rozhodol
o tom, že s kým bude pokračovať v konaní po smrti žalovaného v 1. rade J. S., ktorý medzičasom
zomrel, a to 9.3.2013 s tým, že zistil, že dedičmi po ňom sú K. S. a K. S., preto s týmito na základe tohto
uznesenia v súlade s § 63 odsek 1 C.S.P. pokračoval v konaní ako so žalovaným v 1. rade K. S. a K.

S., ako žalovaným v 4. rade.

27. Podľa ustanovenia § 137 odsek c) C.S.P., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

28. Podľa ustanovenia § 143 OZ, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť
predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí
získaných dedičstvom, alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe
alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcií majetku

jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

29. Na základe uznesenia odvolacieho súdu č. k. 12Co/135/2017-202 zo dňa 9.4.2019, ako aj uznesenia
odvolacieho súdu č. k. 5Co/692/2014-90 zo dňa 7.10.2015 súd prvej inštancie doplnil dokazovanie tak,

ako to uviedol odvolací súd a dospel k takému záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná, lebo žalovaní
nezvládli dôkazné bremeno v tomto konaní a bezpochyby nepreukázali skutočnosti, pre ktoré by bolo
dôvodné žalobu zamietnuť.
V danej veci sa žalobkyňa domáhala po pripustení zmeny petitu žaloby určovacou žalobou určenia,
že finančné prostriedky v sume 16.500,- eur s príslušenstvom, vedené ku dňu úmrtia poručiteľky neb.

O. I. K., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX na vkladnej knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej
sporiteľni a.s. so sídlom T. 48, Bratislava, patrili ku dňu úmrtia neb. O. I. K., nar. XX.X.XXXX,
zomr. XX.X.XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov neb. O. I. K., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX, naposledy bytom K. W., K. U. B. X, R. a neb. K. I., rod. I., nar. XX.X.XXXX, zomr.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom S. č. XXX a patria do dedičstva po nebohej O. I. K., nar. XX.X.XXXX,

zomr. XX.X.XXXX. Túto žalobu podala z dôvodu, že v dedičskom konaní po poručiteľke nedošlo k
uzatvoreniu dohody dedičov ohľadom spornej vkladnej knižky a žalobkyňa ako dedička bola odkázaná
uznesením Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16D/1128/2011-32 zo dňa 23.1.2013 na podanie žaloby
o určenie, či vkladná knižka patrí do BSM manželov, do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Bez
tohto rozhodnutia nie je možné dedičstvo prejednať. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa bola uznesením

Okresného súdu Nové Zámky odkázaná na podanie predmetnej žaloby, v dedičskom konaní má
automaticky podľa § 137 odsek c) C.S.P. naliehavý právny záujem na požadovanom určení.
Zo spisu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16D/1128/2011 jednoznačne vyplýva doloženými správami
Slovenskej sporiteľne a.s., ktoré si žiadal notár v konaní zo dňa 10.10.2011, že vkladná knižka č.XXXXXXXXXX/XXXX bola vedená na meno poručiteľky O. I. ako spoločný vklad. Z ďalšieho oznámenia
Slovenskej sporiteľne a.s. zo dňa 17.7.2012 vyplýva, že predmetná vkladná knižka bola vedená na
mená K. I., O. I. ako spoločný vklad. Vkladná knižka č. 0036065922/0900 vedená na meno K. I. bola

zrušená dňa 7.4.2004 bezhotovostným prevodom na vkladnú knižku č. XXXXXXXXXX/XXXX vo výške
504.381,30 Sk, vedená ako spoločný vklad na mená K. I., O. I.. Nesporne bolo preukázané v tomto
konaní, že matka žalobkyne a žalovaný uzavreli manželstvo dňa 29.4.1978 a zotrvali v ňom až do smrti
menovanej, ktorá zomrela dňa 13.8.2010. Sporná vkladná knižka, ktorá je predmetom tohto konania,
bola založená 7.4.2004 s vkladom 504.381,30 Sk, 16.742,39 eur t. z., že počas trvania manželstva

matky žalobkyne a žalovaného, a preto jednoznačne išlo o spoločné peniaze nadobudnuté počas trvania
manželstva.SpoukazomnavyššieuvedenépretoZmluvaovkladovomúčtezodňa18.11.2011ažiadosť
o zrušenie vkladnej knižky a potvrdenie o zrušení vkladnej knižky zo dňa 18.11.2011 nemajú žiadny
právny význam ako dôkaz v tomto konaní, nakoľko matka žalobkyne zomrela dňa 13.8.2010 a v tom
čase nedošlo k prevodu peňazí zo spornej vkladnej knižky a ani nebola zrušená táto vkladná knižka, a
preto tieto peniaze tvorili spoločný majetok manželov.

30. Žalobkyňa je dcérou poručiteľky a pôvodný žalovaný je manželom poručiteľky. Na dedičskom
pojednávaní vydal notár dňa 28.10.2011 osvedčenie o dedičstve, podľa ktorého účastníci konania
vyhlásili, že o vyporiadaní BSM poručiteľky a pozostalého manžela (žalovaného) uzavreli dohodu o
tom, že do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľky a pozostalého manžela (žalovaného) patrí

vkladná knižka č. XXXXXXXXXX/XXXX, vedená v SLSP a.s., Bratislava s výškou zostatku k smrti
poručiteľky 16.500,- eur. Z majetku v BSM patrí do dedičstva pohľadávka za polovicu zostatku na
tejto vkladnej knižke s príslušenstvom. Žalovanému z majetku z BSM patrí vkladná knižka a ohľadom
dedičstva sa účastníci mali vyporiadať tak, že pohľadávku za polovicu zostatku na vkladnej knižke
nadobúda K. I., ktorý je povinný vyplatiť sumu 4.125,- eur žalobkyni do 10 dní od právoplatnosti

osvedčenia o dedičstve. Následne sa zistilo, že keďže poručiteľka bola štátnou občiankou K. republiky,
slovenský súd aplikuje pri rozhodovaní maďarské dedičské právo. Na vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sa aplikuje slovenské právo, nakoľko poručiteľka bola vydatá za slovenského
štátneho občana a manželia mali posledné spoločné bydlisko na území SR. Podľa maďarského práva
potomkovia dedia vlastníctvo a pozostalý manžel užívacie právo k dedičstvu. Žalovaný na ďalšom

dedičskom pojednávaní dňa 27.06.2012 vyhlásil, že predmetná vkladná knižka nemá patriť do dedičstva
po poručiteľke, ale má byť jeho výhradným vlastníctvom, lebo tieto finančné prostriedky on nadobudol
ešte pred uzavretím manželstva s poručiteľkou. Tvrdil, že predmetné peniaze pochádzajú ešte zo 60-
tych rokov. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalovaný zmenil v priebehu dedičského konania stanovisko,
keď najprv uzatvoril dedičskú dohodu ohľadne predmetnej vkladnej knižky po vyporiadaní BSM, teda

nepoprel, že išlo o spoločný majetok a až následne zmenil svoj názor, keď zistil, že je potrebné
postupovať podľa maďarského dedičského práva, podľa ktorého dedia majetok poručiteľky iba deti a
potom začal tvrdiť, že vkladná knižka je jeho výlučným vlastníctvom. Po rozhodnutí odvolacím súdom
bolo dôkazné bremeno na strane žalovaného, aby bezpochyby preukázal, že vkladná knižka, ktorá bola
založenápočastrvaniajehomanželstvasmatkoužalobkyne,nepatrídodedičstva,lebojejehovýlučným

vlastníctvom a že nejde o spoločné finančné prostriedky, ale o jeho výlučné. V priebehu konania však
bolo bezpochyby preukázané, že žalovaný zomrel dňa 26.11.2014, a teda on sa už nevedel vyjadriť ani
preukázať skutočnosti, ktoré tvrdil a nič v tomto smere doplniť a žalovaní v 1. až 4. rade predmetné
skutočnosti tiež žiadnym spôsobom najmä hodnoverným v konaní nepreukázali. Tvrdenia žalovaných
ako aj právnej zástupkyne o tom, že finančné prostriedky, ktoré sa nachádzali na spornej vkladnej

knižke boli iba výlučným majetkom pôvodného žalovaného sa žiadnym spôsobom nepreukázali. Je v
konaní nesporné, že pokiaľ manželstvo matky poručiteľky a nebohého žalovaného trvalo ku dňu úmrtia
manželky poručiteľky, teda 13.8.2010, je nesporné, že tieto finančné prostriedky tvorili spoločný majetok
manželov, s poukazom aj na skutočnosť, že predmetná vkladná knižka bola zrušená dňa 18.11.2011,
teda dávno po smrti matky poručiteľky.

31. Súd prvej inštancie vo svojom prvom rozhodnutí žalobu žalobkyne zamietol a poukázal na to,
že žalovaný preukázal, že finančné prostriedky na vkladnej knižke nadobudol ešte pred uzavretím
manželstva. S týmito závermi sa odvolací súd nestotožnil, poukázal na to, že súd prvej inštancie tieto
skutočnosti nezdôvodnil náležitým spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam vtedajšieho O.S.P. a je

potrebné, aby sa s týmito tvrdeniami vysporiadal a zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a keďže súd
je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, s jeho názorom je povinný sa stotožniť, následne
ďalším uznesením odvolacieho súdu pod sp. zn. 12Co/135/2017 zo dňa 9.4.2019 poukázal na to, že
bolo potrebné aj druhýkrát zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie, nakoľko ako súd prvej inštancie,tak ja odvolací súd konal so zomrelou stranou sporu, ktorá nemala spôsobilosť byť stranou sporu, a
preto, aby nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom stranám sporu - žalovaným, ktorí sa stali
právnymi nástupcami, bolo potrebné pokračovať v konaní s novými žalovanými, čo súd prvej inštancie

aj vykonal, keď ich podrobne vypočul a z ich výpovedí súd zistil, že nevyplynuli žiadne nové skutočnosti,
ktoré by potvrdzovali tvrdenia nebohého žalovaného, a preto dospel k takému právnemu záveru, že
finančné prostriedky ako na prvej vkladnej knižke, tak aj na ďalšej, ktorá bola založená dňa 7.4.2004
s vkladom 504.381,30 Sk tvoria spoločný vklad manželov nebohej matky žalobkyne a žalovaného,
lebo do momentu vzniku BSM pôvodný žalovaný, ale ani žalovaní v 1. až 4. rade nepreukázali, že

by pôvodný žalovaný mal zo svojho pracovného príjmu za tie roky, kým neuzatvoril manželstvo s
poručiteľkou našetrenú istinu zodpovedajúcu sume, o ktorú sa v tomto spore jedná, žiadnym spôsobom
súdunevysvetlilakoon,takanižalovaní, nazákladečohodospelpôvodnýžalovanýktakémuzáveru,že
tieto finančné prostriedky na spornej vkladnej knižke sú výlučným vlastníctvom pôvodného žalovaného
a že ich nadobudol výlučne iba on, pretože aj pôvodná vkladná knižka založená dňa 2.3.1992 teda
počas trvania manželstva matky žalobkyne a pôvodného žalovaného, a to, že bola vedená len na meno

žalovaného neznamená, že išlo o jeho výlučné finančné prostriedky. Počas trvania manželstva táto
vkladná knižka bola prevedená bezhotovostným prevodom na novú vkladnú knižku, ktorá je predmetom
tohto konania a bola vedená ako spoločný vklad s tým, že finančné prostriedky z vkladnej knižky vedenej
na meno pôvodného žalovaného boli všetky prevedené na novú vkladnú knižku, čím sa potvrdilo, že išlo
o spoločné peniaze a úspory počas trvania manželstva. Skutočnosť, že v roku 1998 bola na vkladnej

knižke č. XXXXXXXXXX/XXXX uvedená finančná hotovosť 19.000,- eur v čase od 1.1.1998, nijako
nepotvrdzuje, že do dňa uzavretia manželstva v roku 1978 mal pôvodný žalovaný nasporenú určitú
sumu, výlučne iba on a ak by aj mal, nie je zrejmé, akú sumu mal do tej doby nasporenú a tiež nie je
zrejmé a preukázané v konaní, či od roku 1978 do roku 2010 nedošlo k jej spotrebovaniu. V súčasnosti
už nie je možné zistiť ani preukázať ani dotazom zo Slovenskej sporiteľne, o čo sa súd prvej inštancie

pokúsil (viď správy z čl. 245 a 249), že finančné prostriedky na spornej vkladnej knižke vedenej ku
dňu smrti poručiteľky v roku 2010, sú získané ešte v roku 1978. Neexistujú k tomu žiadne hodnoverné
podklady a dôkazy a žalovaní ani nenavrhovali okrem už vyššie uvedených dôkazov žiadne iné dôkazy v
tomto smere zabezpečiť a vykonať a ani žiadne nepredložili. V súčasnosti nový Civilný sporový poriadok
jednoznačne vo svojich ustanoveniach, a to § 153 a 154 hovorí o sudcovskej koncentrácii konania

a zákonnej koncentrácii konania, teda, že strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú
uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť
a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Žalovaní tieto podmienky nesplnili a

do vyhlásenia uznesenia, ktorým súd dokazovanie skončil, nepredložili žiadny hodnoverný a relevantný
dôkaz o tom, že finančné prostriedky ku dňu smrti poručiteľky, matky žalobkyne, nepatria do BSM
poručiteľky a nebohého žalovaného.

32. Z týchto dôvodov mal súd za to, že je potrebné žalobe žalobkyni vyhovieť, lebo bezpochyby

preukázala súdu, že finančné prostriedky na spornej vkladnej knižke patria do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov ku dňu smrti jej matky, lebo sa jedná o spoločné finančné prostriedky
nadobudnuté bezpochyby počas trvania manželstva nebohej O. I. K., rod. I. a K. I.. Toto manželstvo
vzniklo jeho uzavretím dňa 29.4.1978 a trvalo až do smrti nebohej O. I. K., teda do XX.X.XXXX. Žiadnym
dôkazom nebolo preukázané, že finančné prostriedky v hodnote 16.500,- eur by boli iba výlučnými

finančnými prostriedkami pôvodného žalovaného, nadobudnuté pred uzavretím manželstva. Počas
trvania manželstva matky žalobkyne a pôvodného žalovaného boli založené dve vkladné knižky tak,
ako to vyplýva z dedičského spisu Okresného súdu Nové Zámky č. k. 16D/1128/2011, a to sporná
vkladná knižka, vedená ako spoločný vklad na meno pôvodného žalovaného a matky žalobkyne
a predchádzajúca vkladná knižka s číslom XXXXXXXXXX/XXXX vedená iba na meno pôvodného

žalovaného, založená 2.3.1992, ktorá bola zrušená 7.4.2004 bezhotovostným prevodom na vkladnú
knižku, ktorá je predmetom tohto konania. Čiže jednoznačne bolo preukázané, že obe vkladné knižky
vznikli počas trvania manželstva a pôvodná bola zrušená bezhotovostným prevodom na novú vkladnú
knižku, ako spoločný vklad manželov, čo svedčí tiež o skutočnosti, že sa to stalo počas trvania
manželstva a že ide o spoločné úspory manželov ušetrené počas trvania manželstva, ako aj úroky z

týchtovkladnýchknižiek,atedaišloopeniazepatriacedoBSM.Tietoskutočnostižalobkyňabezpochyby
preukázala. Opak jej tvrdenia pôvodný žalovaný ani žalovaní nepreukázali a súd prvej inštancie je
v tomto smere viazaný názorom odvolacieho súdu. Na základe doplneného dokazovania, ako aj na
základe vyjadrenia odvolacieho súdu v uznesení pod sp. zn. 12Co/135/2017, že závery súdu prvejinštancie zdôvodnené v rozsudku zo dňa 21.9.2016 sú ústavne udržateľné a po splnení podmienok,
že žalovaných v konaní vypočul a vykonal aj dokazovanie, ktoré navrhla ich právna zástupkyňa a
ktorým sa v konaní nič nové v prospech žalovaných a pôvodného žalovaného nepreukázalo, mal za

to, že je potrebné žalobe žalobkyni vyhovieť v plnom rozsahu, pretože žiadne iné dôkazy, ktoré by
preukazovali zamietnutie žaloby v konaní produkované a predložené zo strany žalovaných neboli, a
preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobkyni v rozsahu 100 %

voči žalovaným podľa § 262 odsek 1 C.S.P. a o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením podľa ustanovenia § 262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).