Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. marec 2021

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12Er/1207/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312218690
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2021:4312218690.4

Uznesenie

OkresnýsúdLevicevoveciexekučnéhokonaniaoprávneného:INVESTTRADE,spol.s.r.o.,IČO:36589
136, so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, 048 01 Rožňava, v konaní zastúpený splnomocneným právnym
zástupcom AK JUDr. Jitkou Tutkovou, advokátkou so sídlom Mierová 94 v Humennom, v neprospech
povinného v I. rade: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. M. XXXX, XXX XX A., povinnej v II. rade: H. Q.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. 3, N., o vymoženie sumy XX.XXX,XX eura s príslušenstvom a trov exekúcie,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Súd povinnému v I. rade a povinnej v II. rade náhradu trov konania n
e p r i z n á v a.

III. Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Róbertovi Tutkovi trovy
exekúcie v sume 203,77 eura do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice dňa 07.01.2013 poveril súdneho exekútora JUDr. Róberta Tutka vykonaním
exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - zmenkového
platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V, číslo konania 1Zm/330/08-16 zo dňa 09.10.2008.

2. Súdny exekútor doručil dňa 10.02.2016 tunajšiemu súdu Doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
oprávneného, v ktorom sa uvádza, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní vznikla
na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere uzatvorenej medzi povinným a
bankou - právnym predchodcom terajšieho oprávneného - Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. ( ďalej
len „banka“). Na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere poskytol povinnému

peňažné prostriedky (ďalej len „Zmluva o úvere“). Na základe Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere boli povinnému v I. rade ako stavebnému sporiteľovi/dlžníkovi poskytnuté finančné
prostriedky výlučne na stavebný účel uvedený v čl. I ods. 2 zmluvy. Podmienky poskytnutia úveru,
platobné podmienky, podmienky odstúpenia od zmluvy ako aj sankcie spojené s odstúpením sú uvedené
v Zmluve o úvere. Na zabezpečenie úveru uzavreli zmluvné strany Dohodu o vydaní a vyplnení
biankozmenky-zmenkyč.2030688001/20060822(ďalejlen„Dohoda“),pričompripodpisetejtoDohody

došlo aj k vystaveniu biankozmenky povinným v I.rade. V zmysle Dohody mala banka právo vyplniť v
zmenke dohodnuté údaje, ak povinný nebude riadne a včas splácať úver. Ostatné podmienky vyplnenia
biankozmenky bankou sú uvedené v Zmluve o úvere. Keďže povinný nedodržal podmienky Zmluvy
o úvere, došlo k odstúpeniu od zmluvy a následnému vyplneniu biankozmenky podľa Dohody. Banka
oznámila vyplnenie zmenky povinnému a vyzvala ho na úhradu zmenkovej sumy v Oznámení o vyplnení
zmenky, povinný zmenkovú sumu neuhradil. Zmenková suma ku dňu vyplnenia zmenky bola tvorená

nesplatenou istinou s príslušenstvom (poskytnutý úver bol úročený podľa čl. II Zmluvy o úvere, a
sankcionovaný úrokom z omeškania podľa č.l. VI Zmluvy o úvere). Oprávnený k doplneniu návrhu navykonanie exekúcie pripojil Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 23.12.2005,
Dohoda o vydaní a vyplnení biankozmenky zmenka č. č. 2030688 001/20060822, Zmluvu o prevzatí
dlhu a výmene spoludlžníka, na základe ktorej sa novou spoludlžníčkou stala H. Q., nar. XX.XX.XXXX

- povinná v II. rade.

3. Na základe uvedeného tunajší súd požiadal Okresný súd Bratislava V o zapožičanie spisu sp. zn.
1Zm/330/2008.
4. Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného, poriadku exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.

rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

6. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa

§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

7.Podľa§243fods.3Exekučnéhoporiadku,exekúciepodľaodseku1saododňaúčinnostitohtozákona
odkladajú.

8. Podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku, ak sa v konaniach podľa odseku 1 nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m).

9. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote
podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a

ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

10. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je

povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

11.PodľaSmerniceRadyč.93/13/EHSz5.4.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách
(čl. 3 ods. 1) zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak

napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami
sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli

uzavreté podľa osobitného predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

14. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na

druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba,ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy)
spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) výkon práv
a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

18. Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto

alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

19. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje,
ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

20. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

21. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 54 ods. 1 prvá veta
Občianskeho zákonníka sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa od ustanovení Občianskeho

zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Taktiež nesmú obsahovať podľa § 53 ods. 1 prvá veta
Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka obsahuje
exemplifikatívny (príkladný), a teda neuzavretý výpočet neprijateľných podmienok v spotrebiteľských
zmluvách.

22. Súd sa oboznámil s doplneným návrhom na vykonanie exekúcie, exekučným titulom, s pripojeným
spisom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/330/2008 a zistil, že exekúciu je potrebné zastaviť.

23. Súd zistil, že Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., so sídlom Bajkalská 30, 829 48 Bratislava, IČO:

31 335 004 (ako veriteľ, právny predchodca oprávneného) a povinný v I. rade (ako dlžník) spolu
so spoludlžníkom (povinnou v II. rade) uzatvorili dňa 23.12.2005 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere (ďalej aj len "zmluva"). Spoludlžníci sú v predloženej Zmluve o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 16.12.2005 označení ako fyzické osoby - nepodnikatelia (t.j.
menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Z pripojeného zmenkového spisu Okresného súdu

Bratislava V sp. zn. 1Zm/330/2008 vyplýva, že povinní boli i v tomto konaní označení ako fyzické
osoby - nepodnikatelia (t.j. menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom). Zo Zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 23.12.2005 súd zistil, že predmetom zmluvy je poskytnutie
medziúveru pod č. 2030688802 vo výške 400 000 Sk (13.277,56 Eur), pričom po pridelení cieľovej
sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne

pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom
sporení (ďalej len "Všeobecné podmienky") sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod
číslom 2030688001 vo výške cca 200 000 Sk (6.638,78 Eur) s tým, že presná výška bude rozdielom
cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení.

24. Súd zo skutkových zistení dospel k právnemu záveru, že posudzovaný právny vzťah účastníkov
konania založený Zmluvou o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, je od samého vzniku
právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou (na ktorý sa vzťahujú zároveň ustanovenia
zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení a hoci zmluva o úvere je ako typová zmluva upravená vObchodnom zákonníku). Zo zmluvy je zrejmé, že ju uzatvárala Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., IČO: 31
335 004 (veriteľ), ktorá je podnikateľom a podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľom, teda
osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konala v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti, poskytovala služby v rámci svojej podnikateľskej činnosti. O tom
svedčíajvýpiszObchodnéhoregistra,kdejepriobchodnommeneveriteľauvedenýpredmetpodnikania
(činnosti) prijímanie vkladov od stavebných sporiteľov, poskytovanie úverov stavebným sporiteľom /
stavebný úver/ a ďalšie činnosti, ktoré ustanovuje zákon o stavebnom sporení v § 2 zákona o stavebnom
sporení. Súdu je známe, že veriteľ uzatvára opakovane takéto formulárové zmluvy (adhézne zmluvy,

o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane) s veľkým počtom zákazníkov a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Z uvedeného súd taktiež
vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmluvy s veriteľom boli dlžníci spotrebiteľmi, ktorí pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, úver požadovali ako fyzické osoby, nepodnikatelia, na súkromné účely. Ochrana spotrebiteľa
do vnútroštátneho práva bola premietnutá okrem zákona o ochrane spotrebiteľa aj do ustanovení §

53 ods. 3 a 4 zákonom č. 150/2004 Z. z.. Pri závere o spotrebiteľskom charaktere zmluvy a v rámci
tohto právneho vzťahu uzavretej zmluvy súd vychádzal aj z dôvodovej správy k zákonu č. 150/2004 Z.
z., podľa ktorej: "Spotrebiteľské zmluvy, ktoré možno nazvať aj typové či adhézne, sú zmluvy, ktoré o
určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom
zákazníkov s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ (oferent) zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah

týchto zmlúv, a stanovuje aj podmienky jej realizácie. Návrh zmlúv býva veľmi často predtlačený na
formulároch s tým, že fyzická osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy,
nemôže vyjednávať a môže tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť." Súd vzhľadom na
vyššie uvedené vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu, keďže
na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z. z. o ochrane spotrebiteľa

účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, podľa ktorého
spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka,
ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Nepochybne zmluva
uzavretá medzi veriteľom a dlžníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane

spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady
93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

25. Nakoľko súd predmetnú zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú, preskúmal, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, a teda či rozhodnutie, ktoré

je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky,
vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné
zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi
alebo so zákonom. Ak sa v konaniach podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku nepreukáže opak, platí,
že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku.

26. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako
slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen
podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis"
zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.

27. Podkladom na vykonanie exekúcie je rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu
Bratislava V č. k. 1Zm/330/08-16 zo dňa 09.10.2008, ktorý bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky. V predloženej Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
23.12.2005 je uvedené v čl. II., že za spracovanie medziúveru vyrubuje veriteľ dlžníkovi poplatok

vo výške 3 000 Sk (99,60 Eur), ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok
500 Sk (16,60 Eur) a za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle
platného Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 400 Sk
(13,30 Eur) je splatný podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov z mimoriadneho
medziúveru. V prípade poplatku za spracovanie medziúveru, keď súd vyhodnotil samotný poplatok

za neplatné zmluvné dojednanie, bol zjednaný v rozpore s požiadavkou dobrých mravov na ujmu
spotrebiteľa, nakoľko poplatku chýba hospodárska ekvivalencia vo vzťahu veriteľ a dlžník. Veriteľ, resp.
oprávnený nepreukázal a súdu nie je zrejmé a ani zo zmluvy nevyplýva, za aké konkrétne poskytnuté
služby vlastne má dlžník poplatok platiť, nakoľko spracovanie medziúveru je zrejme ponukou veriteľa(predloženie podmienok za akých je veriteľ ochotný poskytnúť úver spotrebiteľovi) a až jej akceptáciou
ponuky dlžníkom vzniká zmluvný vzťah. Zmluvné dojednanie o predmetnom poplatku je v zmluve bez
vymedzenia akýchkoľvek práv a povinností, nie je zrejmá jeho funkcia, je dojednaním neurčitým a

nezrozumiteľným. Ide teda len administratívnu činnosť veriteľa, ktorá logicky súvisí s jeho predmetom
podnikania a charakterom uvedeného zmluvného záväzku. Poplatok tak slúži len veriteľovi na úhradu
jeho administratívy a za uplatnenú protihodnotu nie je spotrebiteľovi poskytovaná žiadna služba, resp.
benefit. Ešte výraznejšie dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,jepotrebnévyhodnotiťuplatneniepoplatkuzazmenku16,60

Eur, ktorý je dojednaný v znení ,,Ak dlžník vydá veriteľovi biankozmenku vyrubuje sa mu poplatok 500
Sk", kde uplatnenie takéhoto poplatku je jednoznačne rozpore s dobrými mravmi. Zo zmluvy vyplýva, že
zmenka mala nesporne zabezpečovací charakter, mala byť vystavená dlžníkom ako nevyplnená (tzv.
biankozmenka). Zmenku nevystavil veriteľ, ale dlžník, vystavením zmenky teda neposkytol dodávateľ
spotrebiteľovi žiadnu službu, naopak, vystavením zmenky poskytol spotrebiteľ veriteľovi zabezpečenie
jeho pohľadávky. Dojednanie poplatku za neexistujúcu službu súd vyhodnotil rovnako ako priečiace sa

dobrým mravom a s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatné dojednanie. Pokiaľ ide
o poplatok za vedenie účtu mimoriadneho medziúveru, uzavretá zmluva má charakter predtlačeného
formulára, ktorý bol pre dlžníka (povinného) vopred pripravený a veriteľ tento typ zmluvy používa pre
širší počet svojich klientov bez toho, aby s každým individuálne dojednával jednotlivé podmienky zmluvy.
Z uvedeného vyplýva, že poplatok za správu úveru nebol individuálne dojednaný, ale len jednostranne

určený veriteľom. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb
dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované a
vykonávané vo vlastnom záujme dodávateľa. To platí aj pri poplatku za správu úveru - vedenie účtu. Súd
má za to, že keď veriteľ poskytol dlžníkovi úver, bolo len v jeho kompetencii, ako sa rozhodne predmetný
úver spravovať, no je neprípustné, aby náklady s takouto činnosťou znášal spotrebiteľ, keď navyše

mu nie je poskytované žiadne protiplnenie. Na základe uvedeného súd považuje uvedené zmluvné
podmienky za neprijateľné, pričom súčasne poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu Skalica sp.
zn. 3C/471/2012, ktorý priamo vo výroku uvedeného rozsudku určil, že "zmluvná podmienka obsiahnutá
v Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere z 5.6.2006 uzavretá medzi dodávateľom Prvá
stavebná sporiteľňa, a.s. a odporcom v 1. rade a odporcom v 2. rade ako ručiteľom v čl. II bode 7, podľa

ktorej veriteľ je oprávnený uspokojiť z mesačnej splátky úrokov z mimoriadneho medziúveru prednostne
sankčné úroky a poplatky, v čl. II. v časti mimoriadny medziúver, podľa ktorej za spracovanie medziúveru
veriteľ vyrubuje dlžníkovi poplatok vo výške 3 500 Sk a poplatok za biankozmenku vo výške 500 Sk a
podľa ktorej za vedenie úverového účtu bude veriteľ vyrubovať dlžníkovi poplatok v zmysle platného
Sadzobníka poplatkov, pričom prvý poplatok za vedenie úverového účtu vo výške 360 Sk je splatný

podľa platného Sadzobníka poplatkov s prvou splátkou úrokov, v čl. VII. bodoch 1, 2, podľa ktorej dávajú
právo odstúpiť od zmluvy iba navrhovateľovi- dodávateľovi je zmluvnou podmienkou neprijateľnou." Z
judikatúry súdov je taktiež známe, že neprijateľnou podmienkou zmluvy, ktorá znevýhodňuje dlžníka a je
v rozpore s ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka je čl. VII. bod 6 zmluvy, podľa ktorého odstúpením
od zmluvy nezaniká ani právo veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do zaplatenia celej

pohľadávky. Podľa judikatúry, neprijateľnou, teda nevýhodnou podmienkou zmluvy pre spotrebiteľa, je
aj ďalšie ustanovenie čl. VII. bod 8, podľa ktorého po odstúpení od zmluvy veriteľ má právo účtovať
si pri medziúvere 5 % úrok z omeškania nad dohodnutú úrokovú sadzbu z celého zostatku dlhu. V
tejto súvislosti je neprijateľnou podmienkou zmluvy aj čl. VII. bod 10 zmluvy, podľa ktorého v prípade
odstúpenia od zmluvy sa splatná istina, nezaplatené úroky a poplatky zúčtujú do jednej sumy, ktorá sa

ďalej úročí v súlade s bodom 8 čl. VII. tejto zmluvy. Tieto neprijateľné podmienky zmluvy sú v zmysle
§ 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neplatné. Z doplnenia návrhu oprávneným a z predložených listín
je zrejmé, že došlo zo strany veriteľa (Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.) k odstúpeniu od zmluvy. Na tento
právny úkon treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 48). Odchýliť sa od ustanovení
Občianskeho zákonníka (okrem iného aj aplikáciou všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka

o obchodných záväzkových vzťahoch) je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa.
Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúce špecificky spotrebiteľské zmluvy má
postavenie lex specialis vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka.
To platí aj pre uplatnenie ustanovení o odstúpení od zmluvy - je potrebné aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré sú v danom prípade pre spotrebiteľa priaznivejšie než ustanovenia

Obchodného zákonníka. Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka všeobecne platí, že odstúpením
od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje. K jej zrušeniu nedôjde v prípade, ak je právnym predpisom
ustanovené inak alebo ak sa účastníci zmluvy dohodli inak. Právny predpis inú úpravu aplikovateľnú
na daný skutkový stav neustanovuje. Pokiaľ ide o odlišný režim dohodnutý účastníkmi zmluvy, ajkeby zmluva alebo všeobecné obchodné podmienky stanovovali iné dôsledky odstúpenia od zmluvy,
ktoré by boli pre spotrebiteľa nepriaznivejšie a zaväzovali by ho nad rámec povinností vzniknutých
podľa Občianskeho zákonníka, bolo by takého ustanovenie zmluvy alebo obchodných podmienok v

rozpore s § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto by bolo neplatné. Zo samotného vyjadrenie
oprávneného vyplýva, že zmenková suma pozostáva okrem istiny aj z príslušenstva (poskytnutý úver
bol úročený podľa čl. II zmluvy o úvere a sankcionovaný úrokom z omeškania podľa čl. VI zmluvy o
úvere). Odstúpením od zmluvy zo strany veriteľa však bola zmluva zrušená od začiatku, preto dlžníci
mali mať len povinnosť podľa § 457 Občianskeho zákonníka vrátiť veriteľovi (oprávnenému) to, čo na

základe zmluvy dostali.

28. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie
exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky. Exekučným titulom je
zmenkový platobný rozkaz. Z pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1Zm/330/2008
exekučný súd zistil, že zmenkový súd vo veci samej rozhodol len na podklade tvrdení oprávneného v

návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade originálu predloženej
zmenky. Keďže zmenkový súd vôbec neskúmal spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľská zmluva sa v
zmenkovom spise vôbec nenachádzala) plnenie z ktorej bolo zabezpečené predloženou zmenkou, je
nepochybné, že nebolo v základnom konaní prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, prípadne
na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky a na rozpor s dobrými mravmi alebo zákonom.

V predmetnej exekučnej veci má teda exekučný súd za preukázané, že vymáhaný nárok vznikol v
súvislostisospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténapodmienkyuvedenév§57ods.1písm.m)
Exekučného poriadku, preto súd exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) s poukazom na § 243f Exekučného
poriadku zastavil.

29. Podľa § 251 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

30. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

31. Súd o náhrade trov účastníkov exekučného konania rozhodol v zmysle § 251 a § 256 ods. 1
Civilného sporového poriadku v spojení § 200 ods. 1. Exekučného poriadku. Oprávnený procesne zavinil
zastavenie konania, preto by bol povinný povinný zaplatiť náhradu trov konania. Nakoľko povinným

nevznikli žiadne trovy, súd im ich k náhrade nepriznal.

32. Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa
osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

33. Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a
náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu
trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v
súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo ( §50).

34. Podľa § 203 ods. 1EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

35. Podľa § 30 vyhl.č.68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí

exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

36. Podľa § 14 odsek 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení platnom a účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej

činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.37. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

38. V zmysle zákonného ustanovenia §203 ods.1 EP, trovy exekúcie znáša oprávnený, preto súd uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v sume 203,77 eura /vrátane
DPH/, ktoré pozostávajú z :
· odmeny 33,19 eura (vrátane DPH) podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.

288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom od 01.05.2008 (ďalej len
„Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Zb.“);
· Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Účelnosť vynaložených
hotových výdavkov je nutné posudzovať vo vzťahu k času účelne vynaloženému a k účelne vykonaným

paušálne odmeňovaným úkonom v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti. V časti náhrady
hotových výdavkov súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné v sume 13,50 eura;
· z ďalšej náhrady hotových výdavkov vo výške 112,56 eura, pričom tieto hotové výdavky pozostávajú z
cestovných náhrad v sume 81,62 eura (446 km x 0,183) za účelom miestneho zisťovania dňa 09.05.2013
a z náhrady za spotrebované pohonné látky v sume 30,94 eura (0,047 x 446 km x 1,476);

· z náhrady za stratu času v sume 10,56 eura (0,66 eura za každú aj začatú polhodinu - 16 polhodín
x 0,66).
· 20% DPH v sume 33,96 eura nakoľko súdny exekútor preukázal, že je platiteľom DPH.

39. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za použitý kancelársky materiál

(jednostranná tlač, obojstranná tlač, osobné doručenky, doručenkové obálky) spolu vo výške 3,66
eura, nakoľko je s poukazom na § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora zahrnutá aj náhrada za
administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, t.j. aj spotrebovaný kancelársky
materiál. Uvedené náklady taktiež neboli v spise preukázané žiadnym dokladom. Otázku náhrady
hotových výdavkov, konkrétne náhrady za kancelársky materiál rieši stanovisko Ústavného súdu SR I.

ÚS 157/08-16 z 29. apríla 2008, kde je vyslovený názor, že „bežný režijný kancelársky materiál“ nie je
výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné
a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky
materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr.
perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady

na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume
náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani
zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu,
že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných
výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej exekučnej činnosti alebo jej úkonov.

40. Súd ďalej súdnemu exekútorovi nepriznal uplatňovanú náhradu v sume 6 eur za archiváciu spisu
nakoľko tento úkon nepovažuje za úkon exekučnej činnosti, ale úkon súvisiaci s výkonom exekučnej
činnosti a postavením súdneho exekútora. Povinnosť riadnej úschovy spisov je povinnosťou exekútora
uloženou mu priamo zákonom a teda súd nevidí dôvod, pre ktorý by mal náklady na archiváciu

exekučného spisu znášať účastník exekučného konania.

41. V zmysle § 238 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak
uznesenie ukladá povinnosť plniť, lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jej uplynutím
je uznesenie vykonateľné.

42. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

43. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

44. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.45. Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku predmetného uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I., II. uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Proti výroku III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.