Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Marcela Dolníková Žabková

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 40Csp/156/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117224197
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marcela Dolníková Žabková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117224197.4

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M. v právnej
veci žalobcu: Severoslovenské vodárne a kanalizácie, a. s., so sídlom Bôrická cesta 1960, 010 57 Žilina,
IČO: 36672297, právne zastúpený: JUDr. Daniela Hmírová, so sídlom Oravská ulica 8557/22, 010 01
Žilina, IČO: 37972600, proti žalovanému: H.. V. F., K..XX.XX.XXXX, I. O. S. XXXX/X, XXX XX Ž., právne
zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Kvetoslava Kolínová, s. r. o., so sídlom Národná 10, 010 01

Žilina, IČO: 47240997, o zaplatenie 31,36,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou na vydanie platobného rozkazu zo dňa 13.7.2017, doručenou súdu dňa 31.7.2017, sa žalobca

domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnenú pohľadávku vo výške 31,36
Eur spolu s úrokom z omeškania po výške 5% ročne zo sumy 31,36 Eur od 14.2.2017 do zaplatenia a
povinnosť nahradiť mu trovy konania.

2. Svoj návrh žalobca odvodnil tým že faktúrou č. 1820170077, splatnou dňa 13.2.2017, vyúčtoval
žalovanému za výmenu poškodeného vodomeru v Ž., T. S., sumu 31,36 Eur a to v zmysle Cenníka

výkonov a služieb, dohody o fakturácii výkonov a výkazu vykonaných prác. Žalovaný faktúru v lehote
splatnosti nezaplatil. Žalobca poukázal na zákon č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách, ktorého § 26 ods. 1 písm. b) ukladá odberateľovi povinnosť dbať o to, aby nedošlo k
poškodeniu meradla, jeho odstráneniu alebo inému neoprávnenému zásahu. Žalobca žalobe priložil
faktúru, výzvu na zaplatenie zo dňa 23.2.2017 a 17.5.2017 a zmluvu č. XXXXXXXXX zo dňa 15.4.2009.
Vo vyjadrení k odporu žalovaného poukázal na zmluvu uzatvorenú so žalovaným č. XXXXXXXXX zo dňa

15.4.2009 o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzanie odpadových vôd verejnou kanalizáciou.
Na odbernom mieste číslo odberu XXXX - XXX - X S. XXXX/X B. Ž. došlo k poškodeniu meradla
č. XXXXXXXXX. Žalobca poškodené meradlo vymenil dňa 10.1.2017 a výmenu tohto poškodeného
vodomeru vyúčtoval faktúrou č. XXXXXXXXXX B. sume 31,36 Eur v súlade s cenníkom výkonov a
služieb žalobcu (str. 17. Bod 2 písm. a)) na Základe dohody o fakturácii výkonov a služieb a Výkazu
vykonaných prác zo dňa 10.1.2017. Keďže žalovaný namietal dôvod poškodenia a zodpovednosť za

poškodenie vodomera, požiadal žalobca o posúdenie poškodenia výrobcu vodomeru Sensus Slovensko
a.s.. Podľa technického posúdenia poškodenia vodomeru výrobcom zo dňa 15.5.2017 bola vo vodomere
„roztrhnutá hlava vodomera, vytlačené tesnenie vodomera, roztlačený strojček vodomera“. Výrobca
konštatoval „Na základe poškodenia vnútorných časti ako i puzdra vodomera možno konštatovať, že k
poškodeniu vodomera došla s vysokou pravdepodobnesťou zamrznutím vody vo vodomere.“ Žalobca
poukázal na § 2 písm. a, § 3 písm. e), § 4 ods. 1, § 26 ods. 1 písm. e), § 30 ods. 3 zák. č. 442/2002

Z.z.. Podľa žalobcu je ochrana vodomeru pred poškodením zmysle uvedeného zákona povinnosťou
odberateľa pätnej vody za poškodenie ne vodomeru mrazom alebo teplou vodou, ktoré spôsobujúnefunkčnosť vodomeru, je podľa žalobcu zodpovedný odberateľ. Aj keď vodomer nie je vo vlastníctve
majiteľa nehnuteľnosti, tento je povinný zmysle zákona zabezpečiť, aby nedošlo k jeho poškodeniu.

3. Okresný súd Žilina vo veci vydal platobný rozkaz č. k. 40Csp/156/2017-14 zo dňa 24.08.2017.

4. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom
uviedol, že žiada aby súd vo veci nariadil pojednávanie a po vykonanom dokazovaní žalobu voči
žalovanému zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Žalovaný popiera

tvrdenia žalobcu o existencii uzatvorenej Dohody o fakturácii výkonov a služieb a výkaz vykonaných prác
a nesúhlasí so skutkovými a právnymi dôvodmi a tvrdeniami žalobcu. Poukázal na zákon na §10 ods. 2 a
§15 ods. 1 písm. b) zákona. č. 442/2002 Z.z.. z ktorých ustanovení podľa žalovaného vyplýva, že vlastník
verejnéhovodovodujepovinnýzabezpečiť,abyverejnévodovodyspĺňalitechnicképožiadavkyuvedené
v § 10. Vlastníkom meradla a verejného vodovodu je žalobca. Podľa žalovaného došlo v danom prípade
k poškodeniu meradla verejného vodovodu z dôvodu jeho zamrznutia v zimných mesiacoch, na základe

čoho došlo následne k jeho oprave žalobcom. K poškodeniu meradla teda nedošlo z dôvodov na strane
odberateľa pitnej vody, t.j. žalovaného, ale jednoznačne z dôvodu, že žalobca ako vlastník zanedbal
svoju zákonnú povinnosť chrániť svoj majetok voči zamrznutiu. Žalobca podľa žalovaného nepreukázal
splnenie kumulatívnych podmienok stanovených zákonom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu
škody v dôsledku konania žalovaného. Žalovaný poprel existenciu dohode o fakturácii výkonov a služieb

a cenníka výkonov a služieb. Poukázal na §15 zák. č. 442/2002 Z.z., podľa ktorého je povinnosťou
vlastníka, t.j. žalobcu splniť si povinnosti tak, aby verejný vodovod splnil technické požiadavky uvedené
v § 10 predmetného zákona, t.j. aby nedošlo ich zamrznutiu, a nie je v súlade so zákonom, aby uvedené
povinnosti boli nad rámec zákona prevedené na odberateľa vody. Na základe uvedeného žalovaný tvrdí,
že žalobca nemá legitímny nárok na zaplatenie žalovanej sumy.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a oboznámením listinných dôkazov, ktoré tvoria
súčasť spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

6. Súd vyhodnotil daný právny vzťah ako vzťah spotrebiteľský, nakoľko u žalobcu sa jedná o dodávateľa,

ktorý svoje služby poskytuje v rámci svojho predmetu podnikania a na strane žalovaného sa jedná o
fyzickú osobu spotrebiteľa (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka).

7. Súd konštatuje, že nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu je existencia právneho vzťahu,
ktorý vznikol na základe zmluvy o dodávke vody.

8. Žalovaný v konaní rozporoval nárok žalobcu na náhradu škody, podpis žalovaného, resp. údajne jeho
príbuzného na dokladoch a existenciu škody žalobcu v dôsledku konania, resp. opomenutia konania
žalovaného.

9. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola
spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.

Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

10. Súd posudzoval zodpovednosť za škodu žalovaného podľa všeobecných ustanovení Občianskeho

zákonníkaozodpovednostizaškoduatoustanovenia§420Občianskehozákonníka,keďžedanýprípad
nespadá pod konkrétne prípady upravené v iných ustanoveniach Občianskeho zákonníka o náhrade
škody.

11. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: 1. porušenie právnej povinnosti,

2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a 4. zavinenie.
Uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne t.j. pri nesplnení čo i len jedného z týchto
predpokladov zodpovednosť za škodu nevznikne.11. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym
právom. K porušeniu právnej povinnosti môže dôjsť protiprávnym konaním alebo opomenutím toho, čo
malo byť v súlade s právom vykonané. Protiprávnosť úkonu predpokladá, že došlo k porušeniu právnej

povinnosti vyplývajúcej zo všeobecne záväzných právnych predpisov a iných noriem, zo zmlúv alebo
iných právnych úkonov. Existencia protiprávneho úkonu u žalovaného nebola v konaní preukázaná.

12. Medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom musí existovať príčinná súvislosť. Vzťah príčinnej
súvislosti je daný vtedy, ak je medzi protiprávnym úkonom a škodou vzťah príčiny a následku, t.j., ak

konanie resp. opomenutie je práve tou okolnosťou, bez existencie ktorej by k vzniku škody nedošlo.

12. Podľa § 150 Civilného sporového poriadku: 1/. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 2./ Na zistenie podstatných a
rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

13. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť sú základné povinnosti strán v civilnom procese. Dôkazná
povinnosť znamená, že účastník musí na preukázanie svojich tvrdení označiť dôkazy, pričom každý
účastník musí uniesť dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia t.j. musí preukázať to, čo tvrdí.
Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky
v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe

vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za
výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že
tvrdenie účastníka nie je preukázané, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. V súlade so zásadou
kontradiktornosti konania súd len vyhodnocuje predložené dôkazy a v uvedenom prípade neboli
predložené dôkazy na preukázanie vzniku nároku.

14. Súd konštatuje, že žalobca v konaní nepreukázal porušenie povinnosti žalovaného, vyplývajúce
mu zo zák. č. 442/2002 Z.z.. Žalobca nepreukázal, že by poškodenie vodomera bolo spôsobené
nesplnením povinnosti žalovaného zabezpečiť dostatočnú ochranu vodomera pred poškodením, takže
žalovanému nevznikla povinnosť uhradiť žalobcovi škodu v podobe nákladov spojených s výmenou

a opravou čerpadla. Žalobca nepreukázal existenciu Dohody o fakturácii výkonov a služieb a výkazu
vykonaných prác medzi ním a žalovaným. Zároveň súd poznamenáva, že nemohol preskúmať,
či zmluvné podmienky nachádzajúce sa vo Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu, sú
neprijateľné zmluvné podmienky, nakoľko VOP žalobcu neboli súdu predložené. Súd konštatuje, že od
žalovaného tak nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal náklady žalobcu, ktoré si voči žalovanému

uplatnil v tomto konaní. Poukazujúc na uvedené súd má za to, že zo strany žalobcu nebola preukázaná
dôvodnosť nároku uplatneného žalobou, a preto jeho žalobu súd v celom rozsahu zamietol.

15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

16. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní
neúspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania nevznikol. Keďže súd žalobu zamietol, úspešnou
stranou v konaní bol žalovaný, na základe čoho mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100% voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.