Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. február 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/35/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1116010519
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1116010519.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom Mgr. Michalom Kačánim, v trestnej veci vedenej

proti obžalovanému B. L., pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného
zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 02.02.2017 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
B. L. R. Q. Ó. narodený XX.XX.XXXX O. Z., trvale bytom O. Z., T. X. M., prechodne bytom V. X, W. B.,
Z. nezamestnaný, t. č. vo väzbe v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

v čase od 09,00 hodiny dňa 03.06.2014 do 09.30 hodiny dňa 04.06.2014 na Karpatskej ulici č. 7
v Bratislave, z kancelárskych priestorov spoločnosti A81 s.r.o., bez použitia násilia, odcudzil voľne
položený notebook zn. MacBook Pro Retina, striebornej farby, so sériovým číslom: M., s identifikačným
číslom: W., spolu s voľne položenou peňaženkou s obsahom hotovosti vo výške 390,-Eur, čím

odcudzením vyššie uvedeného notebooku spôsobil poškodenej R.. F.. R. V.N., I.. XX.XX.XXXX, G. Z.
L. - Č., Za V. XXXX/XX, škodu vo výške 1.500,-Eur a odcudzením peňaženky poškodenému G. Č.S.,
I.. XX.XX.XXXX, G. Z. V. I. X, Bratislava, škodu vo výške 390,-Eur, pričom bolo zistené, že obvinený
B. L.R.Q., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. O. Z., T. X. M., bol rozhodnutím Okresného súdu Bratislava II, sp.
zn. 2T/124/2013, právoplatným dňom 22.10.2013, odsúdený pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 1
Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a bol mu uložený
trest odňatia slobody podmienečne na 1 rok a 4 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 3 roky do
22.10.2016,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, pričom bol za taký čin v
predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona.

Za to sao d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, § 36 písmeno l/, písmeno n/, § 37
písmeno h/ písmeno m/ Trestného zákona § 42 odsek 1 v spojení s § 41 odsek 1 Trestného zákona na
súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia

slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 odsek 2 Trestného poriadku súd ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
BratislavaIIzodňa22.12.2014,sp.zn.0T/568/2014,právoplatnéhodňa22.12.2014,akoajvšetkyďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenej R.. F..
R. V., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. L.T. - Č.T.O., Za V. XXXX/XX, škodu vo výške 1.500,- (tisícpäťsto) Eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku sa poškodená R.. F.. R. V., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. L. - Č., Za

V.N. XXXX/XX, so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku sa obvinenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému G.
Č., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. V. I.W. X, Z.F.G., škodu vo výške 390,- (tristodeväťdesiat) Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil urobiť obžalovanému B. L.
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný po
tom, čo mu bolo umožnené poradiť sa svojím obhajcom urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno
b/Trestnéhoporiadku,tedažejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobeprokurátoraOkresnej
prokuratúry Bratislava I zo dňa 31.08.2016, č. k. 3 Pv 249/14/1101 - 17. Súd následne postupoval v

súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3 písmeno
c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal zhodne „áno“.
Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom vyjadrení všetkých
procesných strán uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým nepopiera spáchanie skutku, ktorý
je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie

v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len dôkazy súvisiace
s výrokom o treste, prípadne ochrannom opatrení.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
listinných dôkazov, a to odborného vyjadrenia k výške spôsobenej škody, trestného rozkazu Okresného

súdu Bratislava II, č. k. 2T/124/2013-78 zo dňa 02.10.2013, faktúry za odcudzený notebooku, výpisu
z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, výsledku lustrácie v ZVJS,
výsledku lustrácie v GP, výsledku lustrácie v STA, odpisu registra trestov obžalovaného, odpovede na
lustráciu v registri priestupkov a oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn.
0T/568/2014.

Na základe takto vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne
spôsobom uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania
vykonaného pred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci neodôvodňujú uložiť
obžalovanému žiaden z alternatívnych trestov nespojených s trestom odňatia slobody, pričom v jeho

prípade neprichádzal do úvahy ani trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu,
nakoľko sa obžalovaný skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia.
Obžalovanémutedabolomožnéuložiťibanepodmienečnýtrestodňatiaslobodyvdolnejpolovicitrestnej
sadzby prísnejšieho zo zbiehajúcich sa trestných činov.Pri ukladaní trestu súd dôsledne vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona,
ktorý okrem iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií
upravených v § 34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní

druhu trestu a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,
ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne potrebné poukázať na to, že v danej trestnej veci

prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného trestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 0T/568/2014, právoplatným
dňa 22.12.2014, ktorým mu bol uložený trest povinnej práce vo výmere 150 hodín, pričom tento trest
nebol do vyhlásenia tohto rozsudku vykonaný (a teda nenastali účinky zahladenia odsúdenia, ktoré
by bránili uloženiu súhrnného trestu). V danom prípade totiž účinky vyhlásenia rozsudku nastali dňom

doručenia predmetného trestného rozkazu, t. j. dňom 22.12.2014, pričom v prejednávanej trestnej veci
saobžalovanýskutkudopustildňa03.06.2014,tedapredtým,akopriuvedenomtrestnomrozkazenastali
účinky vyhlásenia rozsudku. Práve takýto prípad má na zreteli ustanovenie § 42 odsek 1 Trestného
zákona, upravujúci podmienky pre ukladanie súhrnného trestu. Nakoľko v trestnej veci vedenej na
Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 0T/568/2014, bol B. L. odsúdený za prečin marenia výkonu

úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona (trestná sadzba 0 až 2
roky), súd, vychádzajúc z dikcie § 41 odsek 1 Trestného zákona, ukladal trest podľa toho zákonného
ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, t. j. podľa § 212 odsek 3
Trestného zákona (trestná sadzba 6 mesiacov až 3 roky).

Pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií upravených v § 34 odsek 4
Trestného zákona povinný posúdiť aj existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a vzájomný
pomer medzi nimi. U obžalovaného B. L. súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36
písmeno l/ Trestného zákona spočívajúcu v priznaní a úprimnom oľutovaní trestného činu a podľa
§ 36 písmeno n/ Trestného zákona, ktorý za poľahčujúcu okolnosť ustanovuje napomáhanie pri

objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (túto poľahčujúcu okolnosť súd priznal podľa
osobitosti prejednávanej trestnej veci s prihliadnutím aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 25.10.2016, sp. zn. 4 Tdo 63/2016). Na druhej strane súd u menovaného obžalovaného
zistil dve priťažujúce okolnosti, konkrétne priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona
spočívajúcu v spáchaní viac trestných činov (nakoľko ukladal súhrnný trest za dva trestné činy), ako aj

priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona spočívajúcu v prechádzajúcom odsúdení
obžalovaného za trestné činy. V dôsledku rovnovážneho pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
zostala trestná sadzba upravená v § 212 odsek 3 Trestného zákona, v ktorej rámci sa mohol súd pri
ukladaní trestu pohybovať, nezmenená, t. j. 6 mesiacov až 3 roky.

Vo vzťahu k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona súd uvádza, že táto je
daná práve tým, že obžalovaný spáchal daný skutok, resp. trestný čin v súbehu s trestným činom,
za ktorý bol uznaný vinným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.12.2014, sp.
zn. 0T/568/2014, právoplatným dňa 22.12.2014. Vo vzťahu k tomuto odsúdeniu prichádzalo do úvahy
uloženie súhrnného trestu podľa § 42 odsek 1 v spojení s § 41 odsek 1 Trestného zákona za súčasného

zrušenia výroku o treste tohto trestného rozkazu podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona. V tomto prípade
sa pri ukladaní súhrnného trestu nepoužije zásada ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci), nakoľko
súd neaplikoval asperačnú zásadu podľa § 41 odsek 2 Trestného zákona a preto nemôže ísť o dvojité
pričítanie tej istej okolnosti v neprospech páchateľa.Vychádzajúc z ustálenej trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky) súd so zreteľom na výsledky
dokazovania považoval za adekvátne uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Ako

vyplýva z odpisu registra trestov obžalovaného, tento bol pred spáchaním stíhaného prečinu už
sedem krát odsúdený, predovšetkým pre majetkovú trestnú činnosť. Iba v jednom prípade mu bol
uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, a to vo výmere 4 mesiace. Je zrejmé, že doposiaľ
ukladané alternatívne druhy trestov nespojené s trestom odňatia slobody, resp. tresty odňatia slobody s
podmienečnýmodkladomichvýkonunesplnilivýchovnúapreventívnufunkciutrestu,pričomobžalovaný

sa stíhaného prečinu dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, v dôsledku
čoho už ďalšie podmienečné odsúdenie ani neprichádzalo do úvahy (§ 49 odsek 2 Trestného zákona).
Je teda nepochybné, že účel trestu vyjadrený v § 34 odsek 1 Trestného zákona možno u obžalovaného
dosiahnuť už iba nepodmienečným trestom odňatia slobody, uplatňujúc tak zásadu jednoty prevencie
a represie.

Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu, súd má za to, že v danej trestnej veci nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 8 mesiacov zodpovedá závažnosti stíhaného prečinu, spôsobu jeho spáchania,
následku, ako aj zavineniu a priťažujúcim a poľahčujúcim okolnostiam. Obžalovaný pritom svoj postoj
k trestnej činnosti prejavil priznaním a úprimným oľutovaním činu, uznaním nároku poškodených na
náhradu škody a prísľubom snahy o jej náhradu. Z tohto hľadiska sa prísnejšie potrestanie obžalovaného

javí ako neopodstatnené, nezohľadňujúce všetky okolnosti prípadu.

Vo svetle všetkých uvedených skutočností teda možno považovať trest odňatia slobody vo výmere 8
mesiacov za dostatočný, reflektujúci požiadavku generálnej aj individuálnej prevencie a zohľadňujúci
všetky funkciu trestu.

Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Vzhľadom na to, že súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k odsúdeniu obžalovaného
trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22.12.2014, sp. zn. 0T/568/2014, právoplatným
dňa 22.12.2014, súd podľa § 42 odsek 2 Trestného poriadku zrušil výrok o treste predmetného trestného
rozkazu,akoajvšetkyďalšierozhodnutianatentovýrokobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,

ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Čo sa týka nároku na náhradu škody, túto súd poškodeným priznal v preukázanom rozsahu.
Poškodenému G. Č. súd priznal nárok na náhradu škody v celej ním uplatnenej výške, a to aj so zreteľom
na uznanie výšky spôsobenej škody zo strany obžalovaného. Poškodenej R.. F.. R. V. súd nárok na

náhradu škody priznal iba vo výške vyplývajúcej z odbornej vyjadrenia vzťahujúceho sa k všeobecnej
hodnote odcudzeného notebooku v čase spáchania skutku. V tomto smere bolo nevyhnutné vykonať
dokazovanie čo do výroku o náhrade škody v súlade s § 261 odsek 2 Trestného poriadku napriek tomu,
že obžalovaný uznal poškodenou uplatnený nárok na náhradu škody.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho

vyhlásenie, že je vinný. Poškodený môže podať odvolanie len voči výroku o náhrade škodu.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.