Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116216912
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3116216912.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v právnej veci žalobcu J.. M. M., bytom C., K. 4, proti
žalovanému Slovenská republika - zastúpenej Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky,
so sídlom Bratislava, Nám. Slobody 6, za účasti intervenienta na strane žalovaného obec Drietoma, so
sídlom Drietoma 29, zastúpeného advokátom Mgr. Júliusom Meszárošom, so sídlom Trenčín, Námestie
Sv. Anny 7269/20B, o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k.
16C/153/2016-399 zo dňa 10. septembra 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti vo výroku II. a vo výroku
III. o náhrade trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

III. Intervenient m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrhy žalobcu na prerušenie konania do právoplatného
skončenia konania o kasačnej sťažnosti vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn.

3Sžk/15/2019adoskončeniakonaniaoústavnejsťažnostižalobcupodanejprotiuzneseniuNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžk/15/2019 zo dňa 12.6.2019 zamieta (výrok I.), žalobu zamietol
(výrok II.) a vyslovil, že žalovaný a intervenient na strane žalovaného majú proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že
žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.09.2016 domáhal zaplatenia sumy 54.067 eur s úrokom z
omeškania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 24.07.2002 doručil na Okresný úrad Trenčín, odbor životného
prostredia, žiadosť o dodatočné povolenie stavby- prestavba mlyna na polyfunkčný dom Drietoma.

Okresný úrad dňa 05.08.2002 oznámil účastníkom a dotknutým orgánom začatie zlúčeného územného
a stavebného konania. Orgán štátnej vodnej správy Okresného úradu v Trenčíne, odbor životného
prostredia s vydaním dodatočného povolenia stavby nesúhlasil z dôvodu, že žalobca tento orgán
nepožiadal o vyjadrenie, či je stavba z hľadiska ochrany vodných pomerov možná. Dňa 13.12.2002
vydal vodohospodársky orgán vyjadrenie, v ktorom súhlas požadovaný stavebným úradom podmienil
splnením 10 podmienok. Stavebný úrad Okresný úrad v Trenčíne, odbor životného prostredia v termíne
do 31.03.2003, dokedy bol všeobecným stavebným úradom, nedokončil konanie a tým porušil §

4 ods. 3 zákona č. 416/2001 Z.z. ako aj metodický pokyn ministerstva, teda predpisov, ktoré mu
prikazovali konania začaté pred 01.01.2003 dokončiť. Snaha stavebného úradu žalobcu poškodiť je
zrejmá z prerušenia konania vydaného dňa 19.03.2003, ktoré nebolo poslané všetkým účastníkom,
t.j. nezákonným neprávoplatným rozhodnutím, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.04.2003, kedy užnemohol vykonať doplnenie žiadosti. Ďalej vidí žalobca nezákonnosť rozhodnutia Krajského úradu v
Trenčíne, odbor životného prostredia zo dňa 15.08.2003 v tom, že preskúmal neprávoplatné procesné
rozhodnutie Okresného úradu v Trenčíne, odbor životného prostredia zo dňa 19.03.2003 a stavebný

úrad druhého stupňa odôvodnil rozhodnutie klamstvom. Voči tomuto nezákonnému rozhodnutiu sa
nikto neodvolal, toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2003 a žalobca v tom čase
nemal takú vedomosť, akú ma teraz. Dňa 28.01.2004 vydal Obvodný úrad životného prostredia v
Trenčíne rozhodnutie, ktorým žalobcovi udelil povolenie na uskutočnenie vodnej stavby, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.02.2004. V čase vybudovania obecnej kanalizácie, na ktorú je žalobca povinný sa

napojiť, žalobcovi už neplatí povolenie na vypúšťanie odpadových vôd do toku Drietomica, a tak vodná
stavba sa stala pre žalobcu zbytočnou. Výšku škody si vyčíslil ako cenu, resp. peniaze, ktoré vynaložil
na vybudovanie vodnej stavby a nemajetkovú ujmu. O škode sa žalobca dozvedel z oznámenia o
spôsobe a možnosti napojenia sa na obecnú kanalizácie obce Drietoma č. 1007/2015 zo dňa 10.09.2015
na internete dňa 10.02.2016, a preto právo na náhradu škody nie je premlčané. Náhradu škody tvorí
úhrada skutočnej škody v sume 39.067 eur a náhrada nemajetkovej ujmy 15.000 eur. Žalobca doplnil, že

rozhodnutím zo dňa 16.10.2006 bolo konanie vo veci kolaudácie vodnej stavby prerušené, pričom nie je
možné skolaudovať a následne užívať časť stavby neschopnej samostatného užívania, pretože užívať
časť stavby je možné až po dokončení a uvedení do užívania hlavnej stavby, o ktorej stavebný úrad
rozhoduje od 24.07.2002. Tiež k nečinnosti stavebného úradu vo veci hlavnej stavby uviedol, že toto
bolo prerušené do právoplatného skončenia konania sp. zn. 24C/143/2006, pričom stavebný úrad na

výsledok tohto konania čakať nemusí a má v konaní pokračovať. Nesprávnym úradným postupom súd
tak podľa žalobcu prieťahy, pretože podľa stavebného poriadku mal stavebný úrad rozhodnúť do 30 dní
a v zložitom prípade do 60 dní, pričom stavebný úrad nebol schopný vo veci rozhodnúť viac ako 17 rokov,
nerozhodol ani do doby vybudovania kanalizácie v obci, a preto žalobca nemohol hlavný objekt, spolu
s vodnou stavbou, ktorá bola podmienkou vydania rozhodnutia, užívať. Uviedol, že na súde sa domáha

škody, nakoľko nesprávnym úradným postupom Okresného úradu Trenčín sú prieťahy v konaní, ktoré
vznikli z dôvodu nedodržania lehôt určených zákonom pre vydanie rozhodnutia a nevydanie rozhodnutia
v lehote po tom, čo odstránil nedostatky podania. Obec Drietoma nenapravila porušenie Okresného
úradu Trenčín, nedokončila konanie začaté dňa 24.07.2002, tak koná dodnes a nesprávnym úradným
postupom obce je jej nečinnosť. Následne uviedol (odlišne ako v žalobe), že požaduje náhradu škody

v sume 55.519,- eur s úrokmi z omeškania, čo má predstavovať cenu prác vykonaných na objekte
kanalizačnej prípojky a potom sa domáhal zaplatenia sumy 66.067 eur. Žalovaný žiadal zamietnuť,
nakoľko na vznik nároku na náhradu škody neboli kumulatívne splnené všetky predpoklady. Žalovaný
uviedol,žežalobcomakostavebníkombolporušenýzákon,keďžepreukázateľnetentorealizovalzmenu
stavby pred jej dokončením bez príslušného povolenia stavebného úradu. Ďalším konaním stavebného

úradu preto nemohlo dôjsť na strane žalobcu k ujme, pretože išlo o legalizáciu protiprávneho stavu
spôsobeného konaním žalobcu. Z protiprávneho konania žalobcu nemožno vyvodzovať zodpovednosť
štátu. Žalobca nepovolenú stavbu realizoval na cudzom pozemku, vlastníci s dodatočným povolením
zmeny stavby nesúhlasia, z ktorého dôvodu v súlade so zákonom odkázal stavebný úrad účastníkov
konania na súd. Dôvodom, pre ktorý nemohol žalobca vybudovanú stavbu "Splašková kanalizácia a

dažďová kanalizácia" po jej realizácii užívať je skutočnosť, že kolaudačné konanie bolo prerušené z
dôvodu nezákonnosti na strane žalobcu ako stavebníka, ktorý hlavný stavebný objekt zrealizoval bez
povolenia stavebného úradu a na cudzom pozemku, ktorého vlastníci s dodatočným povolením stavby
nesúhlasili.

2. Do konania vstúpila obec Drietoma ako intervenient na strane žalovaného z dôvodu existencie
právneho záujmu na výsledku konania, a síce z dôvodu možného uplatnenia regresného nároku voči
nemu v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z.. Intervenient sa v celom rozsahu pripojil k
argumentácii žalovaného a žiadal z totožných dôvodov žalobu zamietnuť. Mal za to, že nárok je
premlčaný v celom rozsahu, neexistuje príčinná súvislosť medzi označeným rozhodnutím a postupom

a uplatnenou škodou a poukázal na to, že uplatnená škoda nebola v celom rozsahu predbežne
prerokovaná.

3. V poslednom písomnom podaní žalobcu zo dňa 09.09.2019 doplnil (v žalobe ani v jej doplnení
neuvedené skutočnosti), že 1/ nesprávnym úradným postupom špeciálneho stavebného úradu je to,

že v záväznom stanovisku zo dňa 13.02.2002 s vydaním rozhodnutia vo veci všeobecným stavebným
úradom súhlasil po splnení podmienok, až po vydaní povolenia na vodnú stavbu, tj. objektu, ktorý nie
je samostatne schopný prevádzky. Ďalej ako nesprávny úradný postup označil to, že 2/ obec Drietoma
vydala súhlas, bez ktorého špeciálny stavebný úrad nemohol dňa 28.01.2004 vydať rozhodnutie opovolení na uskutočnenie vodnej stavby a 3/ správny orgán požadoval na stavbu, ktorej hrozilo zbúranie
a ešte aj čiastočne zasahujúcej do pozemkov, ktoré žalobca nevlastnil, pred rozhodnutím vo veci vydanie
povolenia na vodnú stavbu. Vo vzťahu k týmto pod bodmi 1, 2 a 3 uvedeným namietaným nesprávnym

úradným postupom súd na pojednávaní dňa 10.09.2019 uviedol, že tieto konania správnych orgánov
žalobca v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku, ani v žalobe, v jej doplnení ani v predošlých
podaniach žalobcu, ale ani na prvom pojednávaní konanom dňa 06.06.2019 ako nesprávny úradný
postup neoznačoval a z týchto tvrdených pochybení správnych orgánov si svoju škodu nevyvodzoval,
tieto postupy neboli súčasťou dovtedajšieho skutkového vymedzenia žaloby. Z tohto dôvodu sa jedná o

podstatné doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení, ktoré dovtedy v žalobe, v doplnení žaloby aj v
ďalších písomných podaniach prvýkrát predniesol až v podaní doručenom súdu dňa 09.09.2019, teda
takmer tri roky po začatí konania, navyše tak učinil až po prvom pojednávaní a to podaním, ktoré doručil
súdu dňa 09.09.2019, teda 1 deň pred konaním pojednávania. Súd preto uznesením vyhláseným na
pojednávaní dňa 10.09.2019 zmenu žaloby spočívajúcu v doplnení uvedených podstatných skutkových
tvrdení nepripustil, nakoľko výsledky doterajšieho konania by neboli podkladom pre konania o takto

doplnenej žalobe v spojení so zásadou koncentrácie konania, o ktorej bo žalobca poučený.

4. Žalobca podal počas konania dva návrhy na prerušenie konania, ktoré súd vyhodnotil ako nedôvodné
a rozhodol o nich prvým výrokom tohto rozsudku. Žalobca žiadal konanie prerušiť do právoplatného
skončenia konania vedeného na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp.zn. 3Sžk/15/2019

o kasačnej sťažnosti. Súd mal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky predloženého
žalobcom sp.zn. 3Sžk/15/2019 zo dňa 12.06.2019 zistené, že kasačná sťažnosť žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Trenčíne č.k. 18Sa/4/2018-175 zo dňa 15.11.2018 bola zamietnutá. O kasačnej
sťažnosti bolo právoplatne rozhodnuté, a preto konanie, do skončenia ktorého žiadal žalobca konanie
prerušiť, už bolo skončené, a preto návrh na prerušenie konania už len z tohto dôvodu nie je dôvodný,

keďže už niet prebiehajúceho konania, do skončenia ktorého by súd mal a mohol konanie prerušiť.
Okrem toho podal žalobca aj návrh na prerušenie konania do skončenia konania o ústavnej sťažnosti
proti predmetnému rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Na pojednávaní dňa 10.09.2019
žalobcauviedol,žetútosťažnosťeštelenplánujepodať,zatiaľnebolapodaná,atedakudňurozhodnutiu
o návrhu na prerušenie konania ešte konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky nebolo ani

zahájené, a teda nebolo ešte ani konania, do skončenia ktorého by súd mal konanie prerušiť.

5. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 24.7.2002 začal Okresný úrad v
Trenčíne, odbor životného prostredia zlúčené územné a stavebné konanie vo veci povolenia stavby
"Prestavba mlyna na polyfunkčný dom". Okresný úrad v Trenčíne, odbor životného prostredia vydal dňa

13.12.2002 žalobcovi ako stavebníkovi vyjadrenie k predloženému projektu stavby Prestavba mlyna
na polyfunkčný dom s tým obsahom, že uvedený orgán súhlasí s plánovanou investíciou z hľadiska
ochrany vodných pomerov za tam uvedených 10 podmienok, o.i. za podmienky, že vypúšťanie a odber
vôd podlieha povoleniu na osobitné užívanie vôd a prípojka vody, splašková a dažďová kanalizácia spolu
so zariadeniami na čistenie vôd podliehajú povoleniu na vodné stavby. Toto povolenie na uskutočnenie

vodnej stavby bolo vydané dňa 28.01.2003 (oprava rozhodnutia na deň 28.01.2004) v rozsahu prípojka
vody, splašková kanalizácia, dažďová kanalizácia a povolenie na dočasné vypúšťanie vyčistených
odpadovýchvôddotokuDrietomica,kdepovolenienaosobitnéužívanievôd(navypúšťanieodpadových
vôd) nadobudne platnosť v deň právoplatnosti rozhodnutia o uvedení stavby do užívania a povolenie
platí do doby vybudovania obecnej kanalizácie, na ktorý je investor povinný sa pripojiť, najdlhšie

však do 31.01.2014. Následne Okresný úrad v Trenčíne, odbor životného prostredia rozhodnutím
zn. F 2003/02517-ZTZ zo dňa 19.3.2003 prerušil stavebné konanie a žalobcu vyzval na doplnenie
jeho žiadosti o vydanie stavebného povolenia, uznesenie bolo žalobcovi doručené dňa 28.03.2003.
Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca sťažnosť a následne uvedené rozhodnutie Krajský úrad v
Trenčíne, odbor životného prostredia svojim rozhodnutím sp.zn. OŽP 2003/4400-10/ČeKm zo dňa

15.8.2003 zrušil a vyzval prvostupňový orgán, aby začal konanie z vlastného podnetu v zmysle § 88a
Stavebného zákona a aby vyzval žalobcu ako stavebníka na doplnenie jeho žiadosti o dodatočnom
povolení stavby o rozhodnutia dotknutých orgánov štátnej správy a organizácií. Spoločný stavebný úrad
dňa 28.5.2004 oznámil začatie stavebného konania spojeného s územným konaním. Dňa 06.07.2004
obec Drietoma vydala rozhodnutie zn. SOcÚ/55-32/2004-Tk, ktorým prerušila konanie o dodatočnom

povolení stavby a vyzvala žalobcu na doplnenie jeho žiadosti o dodatočné stavebné povolenie. Dňa
20.10.2004vydalaobecDrietomaakostavebnýúradrozhodnutiezn.SocÚ/55-3/2004-Tk,ktorýmstavbu
dodatočne povolila. Toto rozhodnutie bolo v odvolacom konaní Krajským stavebným úradom v Trenčíne /
rozhodnutie zn. KSÚ 2005/193/1465-7/MI zo dňa 8.7.2005/ zrušené a vec bola prvostupňovémuorgánu vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Obec Drietoma ako stavebný úrad potom verejnou
vyhláškou, oznámením dňa 4.11.2005 oznámil začatie stavebného konania podľa § 88a Stavebného
zákona. Dňa 18.1.2006 potom obec Drietoma rozhodnutím zn. SOcÚ/1060-30/2005/Tk prerušila

konanie o dodatočnom povolení stavby a odkázala účastníkov konania J.. Q. M., B. M. a Z. A. s
podaním na súd, po tom, čo bolo v konaní zistené, že predmetná stavba žalobcu zasahuje do parciel,
ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu a jeho manželky. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca sťažnosť.
Proti uvedenému rozhodnutiu podal protest prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne a následne
dňa 27.2.2009 obec Drietoma rozhodnutím zn. SpSÚ 1060-32/2005/Ko, Pd 4/09-2 protestu prokurátora

vyhovela a toto rozhodnutie zrušila. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne dňa 12.01.2009 podal
upozornenie na odstránenie nečinnosti stavebného úradu obce Drietoma v predmetnom stavebnom
konaní. Rovnako tak ďalšie rozhodnutie obce Drietoma zn. SpSÚ 1060-32/2005 o prerušení konania
zo dňa 16.3.2009 bolo na základe protestu prokurátora Okresnej prokuratúry v Trenčíne zrušené
rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Trenčíne zn. KSÚ-2009-618/2181-3/Km zo dňa 29.7.2009.
Dňa 01.02.2010 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Trenčín upozornenie na nečinnosť stavebného

úradu obce Drietoma z dôvodu, že samotné konanie o vydanie dodatočného povolenia stavby nebolo
právoplatne meritórne skončené. Dňa 14.04.2010 obec Drietoma vydala pod zn. SpSÚ 1060-33/2005
oznámenie o odstránení, resp. dodatočnom povolení stavby. Oznámením zo dňa 06.05.2010 stavebný
úrad oznámil, že pokračuje v konaní o dodatočnom povolení zmeny stavby. Rozhodnutím zn.
SpSÚ 1060-33/2005 zo dňa 14.06.2011 nariadil stavebný úrad obce Drietoma žalobcovi odstránenie

nepovolenej zmeny stavby "Prestavba mlyna na polyfunkčný dom" a na odstránenie stavby určil
konkrétne podmienky. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Krajský stavebný úrad v
Trenčíne ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo dňa 23.12.2011 zrušil rozhodnutie zn.
SpSÚ 1060-33/2005 zo dňa 14.06.2011, ktorým bolo žalobcovi nariadené odstránenie nepovolenej
zmeny stavby a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Rozhodnutím

stavebného úradu obce Drietoma zo dňa 19.08.2013 bolo konanie o dodatočnom povolení nepovolenej
zmeny dokončenej stavby Prestavba mlyna na polyfunkčný dom Drietoma prerušené do doby, kým
rozhodnutie Okresného súdu Trenčín v právnej veci žalobcu J.. Q. M. a spol. proti žalobcovi o
odstránenie nepovolenej predmetnej stavby, ktoré je vedené pod sp.zn. 24C/143/2006 nadobudne
právoplatnosť. Do dnešného dňa o žiadosti žalobcu o dodatočné povolenie stavby nie je právoplatne

rozhodnuté. Dňa 09.12.2014 podal žalobca na Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky
žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, v ktorej namietal nesprávny úradný postup
stavebného úradu, ktorý od 24.07.2002 o žiadosti žalobcu nerozhodol, a tým činí prieťahy, z ktorého
dôvodu nemohol žalobca hlavný objekt dokončiť kanalizáciu užívať, pričom škodu vyčíslil na sumu
39.066,55eur.Nažiadosťreagovaloministerstvodňa11.05.2015tým,žežiadosťpovažujezapredčasnú

a nedôvodnú z tam podrobne popísaných dôvodov. Dňa 17.02.2016 podal žalobca na Ministerstvo
dopravy a výstavby Slovenskej republiky ďalšiu žiadosť o predbežné prerokovanie náhrady škody,
kde uvádza, že mu bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím Okresného úradu v Trenčíne,
odboru životného prostredia zo dňa 19.03.2003 č. F 2003/02517-ZTZ zrušeným rozhodnutím zo dňa
15.08.2003 č.j. 2003/4400-10/Če, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2003 ako aj nesprávnym

úradným postupom všeobecného stavebného úradu, ktoré nevydal rozhodnutie vo veci dodatočného
povolenia stavby a tak nemohol vodnú stavbu užívať. Na túto žiadosť reagovalo Ministerstvo dopravy a
výstavby Slovenskej republiky istom zo dňa 01.07.2016 tak, že na ňu neprihliada, pretože jeho skoršia
žiadosť bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť sa neprihliada. Dňa 01.03.2016 podal žalobca na
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody vo výške 39.066,55 eur titulom nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného
postupu, ktorú doplnil podaním zo dňa 19.03.2016, kde uviedol, že sa domáha náhrady škody z dôvodu
nevydania rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, keďže stavebný orgán stále o jeho žiadosti
nerozhodol. Tiež namietol porušenie zákona č. 416/2001 Z.z., ktorý prikazoval konania začaté pred
1. januárom dokončiť. Náhrada škody bola vyčíslená na sumu 39.067 eur a náhrada nemajetkovej

ujmy na sumu 15.000 eur. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky odpovedalo listom
zo dňa 26.08.2016, kde považoval nárok žalobcu na náhradu škody za nedôvodný. Žalobca nakoniec
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcu zo dňa 02.03.2016 aj
na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, kde namietal porušenie zákona č. 416/2001 Z.z.,
nezákonnosť rozhodnutia zo dňa 19.03.2003 zn. F2003/02517-ZTZ, nekonanie druhostupňového súdu,

čo nie je v súlade s dobrými mravmi a nevydanie rozhodnutie stavebným úradom obcou Drietoma v
stanovenej lehote. Túto žiadosť doplnil dňa 04.04.2016 a uplatnil si náhradu škody v sume 39.067,-
eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000,- eur. Táto žiadosť bola postúpená na Ministerstvodopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktoré dňa 21.09.2016 oznámilo žalobcovi, že nárok považuje
za neopodstatnený z tam uvedených dôvodov.

6. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil § 153 ods. 1, 2, § 162 ods. 1,
3, § 164 zákona č. 150/2016 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ďalej ust. § 27 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len
„zákon č. 514/2003 Z. z.“), ďalej § 1 ods. 1, 2, § 2, § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15
ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1, § 22 ods. 1 až 3 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, § 140, § 117
ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), § 49
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), § 2 písm e) zákona č. 416/2001 Z.
z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky.
Pokiaľ ide o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy, žalobca za
nezákonné rozhodnutia označil rozhodnutie Okresného úradu v Trenčíne, odboru životného prostredia

č. F 2003/02517-ZTZ zo dňa 19.03.2003, ktorým bolo konanie o vydanie dodatočného stavebného
povolenia na stavbu Prestavba mlynu na polyfunkčný dom Drietoma prerušené, ktoré bolo žalobcovi
podľa doručenky doručené dňa 28.03.2003 a rozhodnutie Krajského úradu v Trenčíne, odboru životného
prostredia č. OŽP 2003/4400-10/Če, Km zo dňa 15.08.2003, ktorým bolo zrušené rozhodnutie o
prerušení konania č. F 2003/02517-ZTZ zo dňa 19.03.2003 a ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa

02.09.2003. Predmetné dve rozhodnutia uvádzal žalobca ako nezákonné rozhodnutia orgánu verejnej
správy aj v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, teda z tohto titulu bola náhrada
škody i prerokovaná, avšak nebola uspokojená. Ešte predtým, než súd pristúpil k posúdeniu splnenia
jednotlivých podmienok vzniku nároku na náhradu škody, musel vyhodnotiť námietku premlčania, ktorú
vzniesol žalovaný i intervenient. Žalobca na pojednávaní dňa 06.06.2019 pripustil, že pri nezákonnom

rozhodnutí by bol nárok na náhradu škody premlčaný, preto vzhľadom na uvedené súd konštatoval,
že námietka premlčania je dôvodná a z titulu uvedených dvoch nezákonných rozhodnutí nie je možné
nároknanáhraduškodyžalobcovipriznať.VovzťahukrozhodnutiuOkresnéhoúraduvTrenčíne,odboru
životnéhoprostrediač.F2003/02517-ZTZzodňa19.03.2003,ktorébolozrušenérozhodnutímKrajského
úradu v Trenčíne, odboru životného prostredia č. OŽP 2003/4400-10/Če, Km zo dňa 15.08.2003,

premlčacia doba podľa § 22 ods. 1 vety druhej cit. zákona začína plynúť odo dňa doručenia zrušujúceho
rozhodnutia. Zrušujúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.09.2003, to znamená, že ešte pred
týmto dátumom muselo byť doručené všetkým dotknutým subjektom, vrátane žalobcu, a teda žalobcovi
už muselo byť bez akýchkoľvek pochybností rozhodnutie doručené dňa 02.09.2003. Premlčacia doba
podľa § 22 ods. 1 cit. zákona v trvaní troch rokov uplynula v roku 2006 a premlčacia doba podľa §

22 ods. 2 cit. zákona v trvaní 10 rokov uplynula v roku 2013, pričom žaloba bola podaná na súde až
dňa 27.09.2016, teda po uplynutí subjektívnej aj objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o náhradu
škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej správ, za nesprávny úradný postup
žalobca označoval nevydanie rozhodnutia stavebného úradu v konaní o dodatočné povolenie stavby,
Prestavba mlyna na polyfunkčný dom, začatom dňa 24.07.2002, nakoľko konanie nie je do dnešného

dňa právoplatne skončené, tvrdil existenciu prieťahov v tomto správnom konaní. Súčasne namietal
porušenie zákona č. 416/2001 Z. z.. Žalobca oba uvádzané nesprávne úradné postupy vymedzoval aj v
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a titul, ktorým si uplatnil nárok na náhradu
škody bol aj predbežne prerokovaný, pričom predbežne nebol prerokovaný celý nárok na náhradu škody
tak, ako sa ho žalobca rozhodol si uplatniť po zmene žaloby pripustenej uznesením zo dňa 04.02.2019,

keď si uplatnil náhradu skutočnej škody vo výške 66.067 eur. V žiadosti adresovanej Ministerstvu
dopravy a výstavby Slovenskej republiky zo dňa 09.12.2014 si uplatnil len náhradu skutočnej škody v
sume 39.066,65 eur. V žiadosti adresovanej Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky zo
dňa 01.03.2016 v spojení s jej doplnením zo dňa 19.03.2016 si uplatnil len náhradu skutočnej škody v
sume 39.067 eur a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 15.000 eur, ktorú následne už neuplatňoval).

V žiadosti adresovanej Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky zo dňa 02.03.2016 v spojení s
jej doplnením zo dňa 04.04.2016 si uplatnil len náhradu skutočnej škody v sume 39.067 eur a náhradu
nemajetkovej ujmy v sume 15.000 eur, ktorú následne už neuplatňoval). Žalobou bol uplatnený nárok
na náhradu skutočnej škody v sume 66.067 eur, ale predbežne prerokovaný bol len nárok na náhradu
skutočnej škody v sume 39.067 eur, a teda zvyšných 27.000 eur nebol predbežne prerokovaný. Podľa

vyššie cit. § 16 ods. 4 zákona, pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len
v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, teda žalobca môže požadovať náhradu skutočnej
škodymaximálnevrozsahu39.067eur,apretoužajlenztohtodôvodubynebolomožnéneprerokovanú
zvyšnú časť nároku v sume 27.000 eur priznať. Súd ale konštatuje, že sú tu hlavne iné dôvody, pre ktorénie je možné priznať ani len časť náhrady škody uplatnenej titulom existencie nesprávneho úradného
postupu. Pokiaľ za nesprávny úradný postup žalobca považoval porušenie zákona č. 416/2001 Z. z.,
keď podľa žalobcu nebolo a malo byť konanie dokončené pôvodným stavebným úradom, súd sa s touto

argumentáciou nestotožnil. Súd v prvom rade konštatuje, že Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č. k.
4Co/136/2011-437 zo dňa 19.01.2012 už skôr ustálil, že k takto namietanému pochybeniu nedošlo. V
zákone č. 416/2001 Z. z., ktorým bol novelizovaný okrem iných aj stavebný zákon, bolo ustanovené,
že s účinnosťou od 01.01.2003 prešla z okresných úradov na obce pôsobnosť stavebného úradu.
Stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným výkonom štátnej správy.

Z obsahu spisu vyplýva, že po zrušení rozhodnutia o prerušení konania zo dňa 19.03.2003 Krajským
úradom v Trenčíne, odborom životného prostredia vo veci stavebného konania žalobcu, konala už obec
Drietoma, išlo o postup v súlade so zákonom. Krajský úrad v Trenčíne, odbor životného prostredia v
rozhodnutí zo dňa 15.08.2013, ktorým zrušil rozhodnutie Okresného úradu v Trenčíne, odboru životného
prostredia, konštatoval, že pochybenie prvostupňového orgánu spočívalo v tom, že tento orgán nezačal
konanie podľa § 88a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. tak, ako mal, z vlastného podnetu a nariadil, aby v

novom konaní začal príslušný prvostupňový orgán toto konanie z vlastného podnetu. V čase vydania
tohto rozhodnutia, teda dňa 15.08.2013, bol už ale príslušným stavebným úradom, ktorý ako jediný
príslušný mohol a mal v zmysle usmernenia vysloveného v tomto rozhodnutí, začať konanie o dodatočné
povolenie stavby z vlastného podnetu ex offo, iba obec Drietoma, na ktorú kompetencia stavebného
úradu prešla počnúc dňom 01.01.2013. To znamená, že Okresný úrad Trenčín, odbor životného

prostredia nemohol od 01.01.2013 na základe usmernenia vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí začať
konanie ex offo, pretože už v zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. nebol stavebným úradom a jediným
orgánom, ktorý tak mohol počnúc dňom 01.01.2013 učiniť, bola obec Drietoma. Preto bol aj dovtedajší
administratívny spis Obci Drietoma postúpený, aby obec ako stavebný úrad mohla začať z vlastného
podnetu konanie o dodatočné povolenie stavby, ktorá tak aj učinila a v konaní ďalej pokračovala, pričom

toto konanie (dosiaľ právoplatne neskončené) sa aj doposiaľ pred týmto stavebným úradom vedie. Preto
neobstojí v žalobe produkovaná námietka žalobcu, že mal konanie dokončiť Okresný úrad Trenčín,
odborživotnéhoprostredia,pretožetentoužod01.01.2013nebolstavebnýmúradomanemoholtedaani
konanieododatočnépovoleniestavbyexoffozačať.Súdpretonesprávnyúradnýpostupvtomtoprípade
nevzhliadol. Ďalším prípadom žalobcom namietaného nesprávneho úradného postupu boli prieťahy

a postup stavebného úradu, ktorý v zákonom stanovenej lehote nerozhodol v konaní o dodatočné
povolenie stavby "Prestavba mlyna na polyfunkčný dom Drietoma". Bolo preukázané, že v konaní o
dodatočné povolenie stavby nebolo právoplatne rozhodnuté, hoci orgán vo veci konajúci, začal konať
už v roku 2002. V zmysle stavebného zákona v spojení so stavebným poriadkom bolo povinnosťou
stavebného úradu rozhodnúť vo veci v lehote do 30 dní od začatia konania, prípadne ak sa jednalo o

zvlášť zložitých prípadoch najneskôr do 60 dní a ak nebolo možné vzhľadom na povahu veci rozhodnúť
ani v tejto lehote, mohol ju primerane predĺžiť odvolací orgán. Uvedené lehoty však stavebný úrad
zjavne nedodržal a iná lehota, ktorá mohla byť určená vo veci odvolacím orgánom v predmetnej veci
stanovená nebola. Až dňa 20.10.2004 vydala obec Drietoma ako stavebný úrad prvýkrát meritórne
rozhodnutie zn. SocÚ/55-3/2004-Tk, ktorým stavbu dodatočne povolila. Toto rozhodnutie bolo však v

odvolacom konaní Krajským stavebným úradom v Trenčíne (sp. zn. KSÚ 2005/193/1465-7/MI zo dňa
8.7.2005) zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.Nasledovalo rozhodnutie o
prerušení konania zo dňa 18.01.2006, ktoré bolo na základe protestu prokurátora rozhodnutím obce
Drietoma zo dňa 27.02.2009 zrušené. Rovnako tak ďalšie rozhodnutie obce Drietoma zo dňa 16.3.2009
o prerušení konania bolo na základe protestu prokurátora zrušené rozhodnutím Krajského stavebného

úradu v Trenčíne zo dňa 29.7.2009. Vo veci bolo meritórne rozhodnuté druhýkrát až dňa 14.06.2011,
kedy bolo žalobcovi nariadené odstránenie nepovolenej zmeny stavby "Prestavba mlyna na polyfunkčný
dom", toto rozhodnutie však bolo opäť rozhodnutím zo dňa 23.12.2011 zrušené a vec bola vrátená
na nové rozhodnutie. Na základe rozhodnutia zo dňa 19.08.2013 je konanie o dodatočnom povolení
stavby Prestavba mlyna na polyfunkčný dom Drietoma prerušené do právoplatného skončenia konania

vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 24C/143/2006. Je zrejmé, že ani do 19.08.2013, kedy
bolo vydané rozhodnutie o prerušení konania, nebolo meritórne vo veci rozhodnuté, a to ani po viac ako
10 rokoch od vykonania prvého úkonu v konaní, konanie nie je skončené doposiaľ. Na nedodržiavanie
lehôt a nečinnosť pritom stavebný úrad bol upozorňovaný opakovane aj prokurátorom. Súd konštatuje,
že takáto dĺžka správneho konania nemôže byť hodnotená ako primeraná. Súd po zohľadnení všetkých

vyššie uvedených aspektov preto konštatuje splnenie prvej podmienky pre vznik nároku na náhradu
škody, a síce existenciu nesprávneho úradného postupu. Súd následne pristúpil k skúmaniu ďalšieho
predpokladu, a to príčinnej súvislosti medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a konštatovaným
nesprávnym úradným postupom. Žalobca si uplatnil ako skutočnú škodu náklady ním vynaložené nazhotovenie vodohospodárskej časti stavby, ktorú ale nemohol užívať, pretože stavebný úrad nevydal
včas rozhodnutie na hlavnú stavbu. Žalobca bol medzičasom povinný sa napojiť na obecnú kanalizáciu,
a preto sa pre neho stala vodná stavba kvôli prieťahom v konaní zbytočnou. Súd dospel k záveru,

že medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a tvrdenou škodou absentuje príčinná súvislosť.
Náklady vynaložené na vybudovanie vodnej stavby vynaložil žalobca na základe vlastného rozhodnutia
a aj keby bolo zriadenie vodnej stavby nevyhnutné pre vydanie dodatočného stavebného povolenia
na hlavnú stavbu, ich vynaloženie nesúvisí s tým, že stavebný úrad o žiadosti žalobcu nerozhodol v
zákonom stanovenej lehote. V prejednávanej veci by príčinná súvislosť bola daná len vtedy, ak by

platilo, že nebyť nesprávneho úradného postupu, škoda by nebola bývala vznikla. Táto podmienka ale
splnená nie je. Žalobca by musel vynaložiť náklady na zriadenie vodnej časti stavby nepochybne bez
ohľadu na to, či by rozhodnutie bolo vydané včas alebo nie. Od počiatku začatia budovania vodnej
stavby žaloba vedel, že táto bude v dotknutom rozsahu plniť funkciu len do doby vybudovania obecnej
kanalizácie, maximálne do 31.01.2014, pričom aj keby bolo rozhodnutie v stavebnom konaní vydané
skôr i tak by vodnú stavbu žalobca vybudoval, i tak by sa bol býval musel v zmysle povinnosti určenej mu

zákonom pripojiť na obecnú kanalizáciu a najneskôr dňa 31.01.2014 by mu zaniklo dočasné povolenie
na vypúšťanie odpadových vôd. Súd má za to, že nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote tu preto nemalo za následok vznik tvrdenej škody. Súd preto konštatuje, že tvrdená škoda
nie je následkom vyvolaným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nevydaní rozhodnutia v
zákonnom stanovenej lehote, a preto absentuje príčinná súvislosť, čo samo osebe už bez skúmania

ostatných predpokladov vzniku nároku na náhradu škody je dôvodom pre zamietnutie žaloby.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP.
Žalovaný bol úspešný v celom rozsahu, a preto má proti neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu
trov konania. Rovnaký režim ako na žalovaného sa čo do trov konania uplatní aj voči intervenientovi

vystupujúcemu na strane žalovaného, a teda nakoľko bol žalovaný plne úspešný, patrí aj intervenientovi
vystupujúcemu v konaní na jeho strane nárok na náhradu trov konania v rovnakom plnom rozsahu.
Súd preto žalovanému aj intervenientovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsah 100 % proti
plne neúspešnému žalobcovi. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku II. a III. podal včas odvolanie žalobca. Uviedol, že v prílohe
listu zo dňa 30.05.2016 č. 2016/125, 542/Ko zaslal intervenient žurnalizovaný spis od roku 2002
do roku 2016, teda originál podľa priloženého zoznamu položiek spisu vo veci „Prestavby mlyna na
polyfunkčný dom- Drietoma“ pre stavebníka Ing. M. M. (žalobca), ktorý zoznam s prílohou je založený

v spise sp. zn. 16C/153/2016, pričom Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky tento
spis súdu nepredložilo. Listom zo dňa 12.11.2012 zaslal intervenient stavebný spis od roku 2002 do
roku 2012 Okresnému súdu Trenčín pre potreby vo veci sp. zn. 24C/153/2002. Odkiaľ má súd k
dispozíciižurnalizovanýspisintervenientaod13.11.2012doroku2016súdprvejinštancievnapadnutom
rozhodnutí neodôvodnil. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie zo spisu intervenienta, ktorý nie je

žurnalizovaný a súdu tak chýbali základné údaje o začatí konania dňa 24.07.2007 a doklady, ktoré boli
zo spisu vybrané a doklady dokazujúce konanie intervenienta po 12.11.2012. Odvolací správny orgán
zistil, že doteraz vydané rozhodnutia intervenienta neboli v súlade so zákonom, a preto ich odvolací
orgán zrušil a vrátil vec na nové rozhodnutie. Posledné rozhodnutie, ktoré intervenient v konaní vydal
bolo rozhodnutie zo dňa 14. 06.2011 č. SpSÚ 1060-35/2005 o nariadení odstránenia stavby, pričom toto

rozhodnutieboloprenezákonnosťrozhodnutímodvolaciehosprávnehoorgánudňa23.12.2011zrušené.
V tomto nezákonnom konaní intervenient pokračuje a rozhodnutím zo dňa 19.08.2013 nezákonné
konanie prerušil. Prerušenie konania trvá aj v čase, keď už žalobca stratil možnosť vodnú stavbu užívať,
pretože v čase uvedenia kanalizácie v obci do užívania, na ktorú je žalobca povinný sa napojiť, preto
mu vznikla škoda. Listom zo dňa 09.09.2019 žalobca poukázal na záväzné stanovisko špeciálneho

stavebného úradu zo dňa 13.12.2002 č. F 2002/03509-002/ZPP, ktorým podmienil vydanie rozhodnutia
vo veci povolenia na vodnú stavu, ktorá v prípade, že všeobecný stavebný úrad rozhodnutie vo veci
nevydá, nebude prevádzky schopná, čo sa aj stalo. Všeobecný stavebný úrad rozhodnutie vo veci
nevydal a nezabránil škode, ktorá žalobcovi vznikla vybudovaním vodnej stavby. V žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 01.03.2016, doplnenej dňa 19.03.2016, adresovanej

Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky žalobca poukázal na toto stanovisko a popísal
rozhodujúce skutočnosti, akým spôsobom vznikla škoda. Žalobca uvádza znovu dôležité skutočnosti, že
Okresný úrad Trenčín, odbor životného prostredia s vydaním dodatočného povolenia stavby nesúhlasil
z dôvodu, že žalobca nepožiadal tento orgán o vyjadrenie, či je stavby z hľadiska ochrany vodnýchpomerov možná. Zo stanoviska stavebného úradu v zápisnici zo dňa 23.09.2002 vyplynula žalobcovi
povinnosť požiadať o súhlas vodohospodársky orgán, pričom dňa 13.12.2002 vydal vodohospodársky
orgán vyjadrenie, v ktorom súhlas požadovaný všeobecným stavebným úradom podmienil splnením 10

podmienok. Ing. R. W. poverený zastupovaním Okresného úradu v Trenčíne, odbor životného prostredia
vysvetli, že vyjadrenie špeciálneho stavebného úradu nie je súhlasom, ktorý stavebný úrad k vydaniu
rozhodnutia vo veci požaduje a vyjadril sa, že dodatočné povolenie stavby nepodpíše pred vydaním
vodoprávneho povolenia. Súd prvej inštancie nevypočul pani Ing. H., ktorá mohla súdu vysvetliť, že
vyjadrenie dotknutého orgánu štátnej správy je záväzné pre všetkých a bez jeho splnenia všeobecný

stavebný úrad nemôže vo veci rozhodnúť. Pokiaľ ide o nepripustenie zmeny žaloby súdom prvej
inštancie, žalobca uvádza, že v poslednom doplnení žaloby zo dňa 09.09.2019 tvrdenia v bodoch 1, 2, 3
žalobca uviedol, ešte v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a aj v žalobe pred pojednávaním dňa
10.09.2019 a súd prvej inštancie na tomto pojednávaní vyhlásil nezákonné rozhodnutie, voči ktorému
sa nedalo odvolať a bolo tak porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. Súd nezákonné konanie
intervenienta a Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky odmenil tým, že im priznal nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Dňa 25.07.2002 nezačal Okresný úrad v Trenčíne, odbor
životnéhoprostrediakonanievsúlades§18Správnehoporiadku.Stavbaužvúzemístálaaneboldôvod
na vydanie územného rozhodnutia a vydanie stavebného povolenia. Oznámením zo dňa 05.08.2002
všeobecný stavebný úrad uviedol dotknuté orgány do omylu, že stavba v území ešte nestojí. K zápisnici
zo dňa 23.09.2002 je pripojené vyjadrenie, v ktorom je uvedené, že stavebník nepožiadal orgán štátnej

vodnej správy o vyjadrenie, či je stavba z hľadiska vodných pomerov možná, pričom v tejto zápisnici toto
vyjadrenie uvedené nie je a ako vyplýva zo zápisnice, povinnosťou stavebníka bolo požiadať o súhlas
vodohospodárskeho orgánu na umiestnenie a povolenie pripojenia ČOV a nie o vyjadrenie. Krajský
úrad, odbor životného prostredia rozhodnutím zo dňa 15.08.2003 sp. zn. OŽP 2003/4400-10/Če, Km
zrušil rozhodnutie zo dňa 19.03.2003 sp zn. F 2003/02517-ZTZ, v ktorom zavádza, že stavebník zmenil

charakter žiadosti o stavebné povolenie na žiadosť o dodatočné povolenie stavby. Žalobca má za to, že
stavebný úrad klame, aby zakryl skutočnosť, že nedokončil konanie začaté pred 01.01.2003 a porušil tak
zákon č. 416/2001 Z.z., ktorý prikazoval konania začaté pred 01.01.2003 dokončiť rozhodnutím vo veci.
Ako žalobca dokázal, ak chcel dostať dodatočné povolenie stavby, o ktoré požiadal dňa 24.07.2002,
bol donútený požiadať o povolenie vodohospodárskych objektov, teda objektov stavby, ktoré neboli

samostatnej prevádzky schopné, na čo žalobca stavebný úrad upozorňoval. Stavebný úrad nekonal z
dokladov, ktoré žalobca dňa 24.07.2002 predložil, porušil právo žalobcu a od začiatku koná nezákonne.
Žalobca záverom uviedol, že boli splnené všetky podmienky na priznanie nároku na odškodnenie a
navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril a uviedol, že okrem zákonného vymedzenia odvolacích dôvodov
žalobca opomenul tú skutočnosť, že odvolanie musí byť niektorou z uvedených vád odôvodnené a
nestačí len formálne citovať v zákone uvedený dôvod, ale je potrebné uviesť, v akom konkrétnom
pochybení žalobca vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Odvolanie žalobcu má síce 12 strán, ale na

týchto len opisuje a znova zhrnul skutkový stav, s ktorým sa súd prvej inštancie oboznámil počas
konania. Pokiaľ ide o odvolacím dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a) CSP, žalobca nešpecifikoval ani
jeden z uvedených procesných nedostatkov a ani samotné konanie netrpí žiadnou z týchto vád a preto
takýto odvolací dôvod v danom prípade neobstojí. Neustále poukazovanie na skutkový stav v zmysle
§ 365 ods. 1 písm. b) CSP a len konštatovanie, že zo strany súdu boli porušené práva na spravodlivý

proces nie je možné považovať za dostatočné zdôvodnenie odvolacieho dôvodu. Súd v rámci celého
konania na prvom stupni poskytoval žalobcovi dostatočný priestor na realizáciu jeho práva a nijakým
spôsobom neznemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patria procesné práva. Nevykonanie všetkých
dôkazov podľa vôle žalobcu nie je možné považovať za porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces.
Žalobca si nemôže zamieňať svoje procesné postavenie v konaní ako strana sporu s postavením súdu.

K odvolaciemu dôvodu § 365 ods. 1 písm. e) CSP žalovaný uviedol, že súd si v napadnutom rozsudku
jednoznačne a správne zdôvodnil vykonanie, resp. nevykonanie ďalších dôkazov s prihliadnutím
na ostatné dôkazy, podanú žalobu, vyjadrenie strán sporu a ostatný priebeh súdneho konanie. Z
napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že súd sa poctivo zaoberal všetkými argumentmi
žalobcu, všetkými jeho návrhmi na doplnenie dokazovania, poskytoval mu dostatočný časový, ako aj

obsahový priestor, na realizáciu jeho práv. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.10. Intervenient sa vyjadril k odvolaniu a uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava obsahu jeho
doterajších podaní a prednesov na pojednávaniach. Súd prvej inštancie v konaní vykonal dostatočné
dokazovanie a zistený skutkový stav vytvoril dostatočný základ pre rozhodnutie vo veci samej. Žalobca

v odvolaní uvádza odvolacie dôvody, z ktorých žiadny nie je daný a vo väčšine popisuje skutkový stav
veci tak, ako bol tento uvedený v žalobe. Neuvádza žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by bolo potrebné
sa vyjadrovať nad rámec doterajších vyjadrení a prednesov intervenienta. Intervenient má za to, že
nárok uplatnený žalobcom je v celom rozsahu premlčaný a taktiež že nie je daná a preukázaná príčinná
súvislosť medzi konaním intervenienta a tvrdenou škodou. Žalobca u žalovaného uplatnil a predbežne

prerokoval inú výšku škody než tú, ktorú následne uviedol v rámci zmeny žaloby. Inštitút náhrady škody
je koncipovaný ako prostriedok na náhradu ujmy utrpenej a preukázanej poškodeným. Predpokladom
vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v súlade so zákonom č. 514/2003 Z.
z. je predovšetkým existencia nesprávneho úradného postupu (ktorý je v rozpore s objektívnym právom),
existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, príčinná súvislosť medzi škodou a
nesprávnym úradným postupom. Na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody sa vyžaduje, aby boli

kumulatívne splnené všetky zákonom stanovené podmienky. Na vznik nároku náhrady škody žalobcovi
neboli kumulatívne splnené všetky zákonné predpoklady. Žalobcom ako stavebníkom bol porušený
zákon, keďže tento realizoval zmenu stavby pred jej dokončením bez povolenia príslušného stavebného
úradu. Konaním stavebného úradu preto nemohlo dôjsť na strane žalobcu k žiadnej škode, nakoľko
išlo o legalizáciu protiprávneho stavu spôsobeného konaním žalobcu. Z protiprávneho konania žalobcu

nemožno vyvodzovať zodpovednosť orgánov verejnej moci. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
27.09.2016 domáhal zaplatenia sumy 54.067 eur s príslušenstvom, pričom zmenou žaloby sa domáhal
sumy 66.067 eur, avšak predmetom predbežného prerokovania so žalovaným zo dňa 01.03.2016 bola
iná suma uplatnená na základe iných titulov (náhrada skutočnej škody v sume 39.067 eur a náhrada
nemajetkovej ujmy v sume 15.000 eur), než sú uvedené v žalobe. Intervenient navrhol, aby odvolací

súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne.

11. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že súd prvej inštancie porušil ústavnosť garantovanú čl. 46 ods. 3
Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným

postupom, pri splnení zákonom stanovených podmienok. Žalovaný a intervenient vo vyjadreniach a
ani počas celého konania nevyvrátili existenciu nesprávneho úradného postupu, nepopreli existenciu
škody a ani príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávny úradným postupom. V zmysle uvedeného je
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nezákonný a neústavný.

12. Intervenient sa vyjadril a uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava obsahu vyjadrenia k odvolaniu.
Tvrdenie žalobcu o tom, že súd prvej inštancie porušil ústavnosť garantovanú čl. 46 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky. Žalobca rovnako ako odvolacie dôvody použité v jeho odvolaní proti napadnutému
rozsudku, vo vyjadrení nijako nezdôvodňuje, v čom spočíva tvrdené porušenie ústavnosti. Pokiaľ
ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaný ani intervenient nevyvrátili existenciu nesprávneho úradného

postupu orgánov verejnej moci, tak neexistencia nesprávneho úradného postupu nebola žalovaným ani
intervenientom v konaní tvrdená, nesprávny úradný postup bol v konaní súdom zistený, s touto otázkou
sa súd vysporiadal v napadnutom rozsudku, v ktorom konštatoval splnenie prvej podmienky pre vznik
nároku na náhradu škody a síce existenciu nesprávneho úradného postupu, pričom k rovnakému záveru
dospel súd aj v inom konaní (právoplatne skončené konanie sp.zn. 15C/44/2006). Pokiaľ ide o tvrdenie

žalobcu, že žalovaný ani intervenient nepopreli príčinnú súvislosť medzi škodou a nesprávnym úradným
postupom, tak z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.06.2019 vyplýva, že, žalovaný a intervenient
zhodne popreli existenciu príčinnej súvislosti medzi škodou a nesprávnym úradným postupom ako jeden
z dôvodov, pre ktorý je potrebné žalobu žalobcu zamietnuť (popri existencii ďalších dôvodov - premlčanie
nároku, uplatnenie nároku v nesprávnej výške, ktorá nebola vopred prerokovaná).

13. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 a contrario CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutej zamietavej časti vo výroku II. spolu so súvisiacim výrokom III. o trovách konania
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v súlade s § 387 ods. 2 CSP

odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie, s ktorým sa
stotožňuje.14. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I o zamietnutí návrhov žalobcu na prerušenie konania,
odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti právoplatné
a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté /§ 367 CSP/.

15. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.
z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu
(poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí
preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu, tzv. zodpovednosť za výsledok.

Ústavným základom uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle
ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho
orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

16. Právo na náhradu škody majú tí, ktorí boli poškodení nesprávnym úradným postupom. Špeciálny
zákon nedefinuje pojem škody a neupravuje rozsah jej náhrady, preto v tomto smere je potrebné

aplikovať ustanovenia všeobecnej úpravy Občianskeho zákonníka ako správne konštatoval súd prvého
stupňa. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je objektívna (bez
ohľadu na zavinenie) a založená na kumulatívnom (súčasnom) splnení troch podmienok: nesprávny
úradný postup štátneho orgánu, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Škoda ako predpoklad vzniku zodpovednosti štátu za nesprávny úradný postup je

daná len vtedy, ak vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom. Aj keď citovaný
špeciálnyzákonnevysvetľujevzťahpríčinnejsúvislostimedzinesprávnymúradnýmpostupomaškodou,
v právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov, v rámci ktorého jeden jav - príčina,
vyvoláva druhý jav - následok. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku. Vzťah príčiny a
následku musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. 4Obo/99/2011 zo dňa 29.04.2013). To znamená, že v súlade s platnou právnou úpravou
treba pre vznik nároku na náhradu škody preukázať existenciu základných predpokladov vzniku tejto
zodpovednosti, teda samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú protiprávny úkon resp. škodová udalosť, vznik škody,
príčinnúsúvislosť(kauzálnynexus)medziprotiprávnymúkonom(škodovouudalosťou)avznikomškody.

17. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak protiprávne konanie (delikt, nezákonné rozhodnutie,
nesprávny úradný postup) a vznik škody sú v logickom slede, a teda ak protiprávne konanie škodcu
bolo príčinou a vznik škody následkom tejto príčiny. Vzťah príčiny a následku musí byť bezprostredný
(priamy). Nestačí iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúce jej existencii;

príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto
nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody
môže byť len také konanie (alebo opomenutie), bez ktorého by škodný následok nevznikol. Musí byť
teda doložené, že nebyť protiprávneho konania (opomenutia) škodcu, škodlivý následok by nenastal.
Ak príčinou škody je iná skutočnosť (napr. porušenie zmluvnej povinnosti samotným poškodeným),

zodpovednosť za škodu nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým protiprávnym konaním a
konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením
veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy
má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto určujúci význam,
v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu

medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), sa
príčinná súvislosť zisťuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/16/2012
zo dňa 30.10.2013).

18. Predmetom tohto sporu je náhrada škody, ktorá mala byť podľa tvrdení žalobcu spôsobená orgánom

verejnej moci jeho nesprávnym úradným postupom (§ 3 ods. 1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z.). I
keď citovaný zákon pojem „nesprávny úradný postup“ orgánu verejnej moci výslovne nedefinuje, pojmu
možno vyvodiť, že ide o taký jeho úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou
právnouúpravou,idetedaoúradnýpostup,priktoromdôjdekporušeniupravidielstanovenýchprávnymi
predpismi pre konanie orgánu verejnej moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie

alebo cieľov tejto činnosti, teda o postup nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup
taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný postup priamo súvisiaci s výkonom právomocí orgánu verejnej
moci. Nesprávnym úradným postupom nie sú len prípady, v ktorých orgán verejnej moci priamo koná
(pri rozhodovacej činnosti) ale aj, ak porušení povinnosť urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonomstanovenej lehote, prípadne ak je nečinnosť pri výkone verejnej moci, ak má zbytočné prieťahy v
konaní, alebo či spôsobí iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb
a právnických osôb. Pretože úradný postup nie je možné v právnom predpise upraviť do najmenších

podrobností tak, aby zahŕňal všetko, čo je potrebné pri výkone právomocí orgánu verejnej moci vykonať,
treba správnosť úradného postupu posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup orgánu
verejnej moci smeruje.

19. Odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal

kumulatívnesplnenievšetkýchpodmienokvznikuzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej moci. Žalobca si nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom orgánu verejnej správy odvodzoval od skutočnosti, že stavebný úrad v konaní o
dodatočné povolenie prestavby mlyna na polyfunkčný dom Drietoma v zákonom stanovenej lehote (ani
do dnešného dňa) právoplatne vo veci nerozhodol, pričom predmetné konanie začalo dňa 24.07.2002
a ide o prieťahy v konaní, v zmysle ktorých žalobcovi vznikla škoda. Žalobca si žalobou uplatnil nárok

na náhradu skutočnej škody vo výške 39.067 eur a vo zvyšnej časti nebolo možné prihliadnuť na
zmenou žaloby uplatnenú náhrady škody vo výške 66.067 eur, ktorej časť 27.000 nebola predbežne
prerokovaná. Odvolací súd ma z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie za preukázané,
že stavebný úrad v konaní o dodatočné povolenie stavby žalobcu právoplatne nerozhodol aj napriek
tomu, že žalobca podal žiadosť o dodatočné povolenie dňa 24.07.2002. Stavebný úrad (obec Drietoma)

až dňa 20.10.2004 prvým meritórnym rozhodnutím sp. zn. SocÚ/55-3/2004-Tk dodatočne povolil stavbu
žalobcovi, ktoré bolo následne rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Trenčíne sp. zn. KSÚ
2005/193/1465-7/MI zo dňa 08.07.2005 zrušené a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie.
Stavebný úrad rozhodnutím sp. zn. SocÚ/1060-30/2005/Tk zo dňa 18.01.2006 a rozhodnutím sp.
zn. SpSÚ 1060-32/2005 zo dňa 16.03.2009 prerušil konanie o dodatočnom povolení stavby žalobcu,

pričom obidve tieto rozhodnutia stavebného úradu boli na protest prokurátora Okresnej prokuratúry
v Trenčíne zrušené, a to rozhodnutím obce Drietoma sp. zn. SpSÚ 1060-32/2005/Ko, Pd 4/09-2 zo
dňa 27.02.2009 a rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Trenčíne sp. zn. KSÚ-2009-618/2181-3/
Km zo dňa 29.07.2009. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Trenčíne dňa 12.01.2009 a dňa 01.02.2010
podal upozornenie na nečinnosť stavebného úradu obce Drietoma z dôvodu, že samotné konanie o

vydanie dodatočného povolenia stavby žalobcu nebolo právoplatne meritórne skončené. Stavebný úrad
rozhodnutím sp. zn. SpSÚ 1060-33/2005 zo dňa 14.06.2011 nariadil žalobcovi odstránenie nepovolenej
zmeny stavby (prestavba mlyna na polyfunkčný dom), ktoré bolo opäť zrušené rozhodnutím Krajského
stavebného úradu v Trenčíne sp. zn. SpSÚ 1060-33/2005 zo dňa 23.12.2011. Následne rozhodnutím
stavebného úradu zo dňa 19.08.2013 bolo konanie o dodatočnom povolení stavby žalobcu prerušené

do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 24C/143/2006.
Odvolací súd konštatuje, že stavebný úrad vzhľadom na uvedené porušil povinnosť, ktorá mu vyplýva
z ustanovení Stavebného zákona a Stavebného poriadku a nerozhodol vo veci v lehote 30 dní od
začatia konania, ani v lehote 60 dní a ani odvolací orgán primerane nepredĺžil lehotu na rozhodnutie
vo veci, pričom stavebný úrad bol na nedodržiavanie lehôt a na nečinnosť opakovane upozorňovaný i

prokurátorom. Súd prvej inštancie správne konštatoval existenciu nesprávneho úradného postupu ako
podmienky splnenej na uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 415/2003 Z. z.. S
poukazom na skutočnosť, že konanie o dodatočné povolenie stavby žalobcu trvá neprimerane dlho
(niekoľko rokov), nie je možné akceptovať takýto postup stavebného úradu bez ohľadu na náročnosť
predmetného konania, ktoré bolo potrebné meritórne skončiť v zákonom stanovených lehotách, čo sa

v uvedenom prípade nestalo. Žalobca teda preukázal, že k nesprávnemu úradnému postupu orgánu
verejnej moci došlo.

20. Na druhej strane, pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi uplatneným nárokom na náhradu škody
a konštatovaným nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, odvolací súd má za to, že

splnenie tejto podmienky sa žalobcovi nepodarilo preukázať. Odvolací súd sa zhoduje so súdom
prvej inštancie, že nečinnosť stavebného úradu (intervenienta), spočívajúca v nevydaní rozhodnutia
v konaní o dodatočné povolenie prestavby mlyna na polyfunkčný dom Drietoma, nie je v priamej
príčinnej súvislosti so škodou, náhrady ktorej sa žalobca domáha. Žalobca tvrdil existenciu škody v
podobe nákladov vynaložených na zhotovenie vodohospodárskej časti stavby, ktorú nemohol užívať pre

nečinnosť stavebného úradu a nevydania dodatočného povolenia na hlavnú stavbu a vodná stavba sa
kvôli uvedenému stala zbytočnou pre povinnosť napojenia sa na obecnú kanalizáciu. Pri tejto škode
však spojenie s nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, teda príčinná súvislosť medzi
nimi, absentuje. Bez ohľadu na skutočnosť, kedy by stavebný úrad vydal rozhodnutie o dodatočnompovolení hlavnej stavby, žalobca zhotovil na vlastné náklady vodohospodársku časť stavby na základe
slobodného uváženia a rozhodnutia, pričom tieto náklady by musel vynaložiť na vodnú stavbu, pokiaľ
bolo v jeho úmysle dokončiť projekt prestavby mlyna na polyfunkčný dom Drietoma. Žalobca si od

začiatku musel byť plne vedomý skutočnosti, že vodohospodárska časť stavby bude plniť svoju funkciu
(na základe dočasného povolenia vypúšťania odpadových vôd) len do doby vybudovania obecnej
kanalizácie, na ktorú bol žalobca povinný sa napojiť najneskôr dňa 31.12.2014. To znamená, že v
každom prípade by žalobcovi zaniklo dočasné povolenie vypúšťať odpadové vody a táto vodná časť
by sa stala zbytočnou bez ohľadu na to, či by stavebný úrad v zákonom stanovenej lehote rozhodol o

dodatočnom povolení hlavnej stavby alebo nie. V prejednávanej veci preto nebolo možné konštatovať
príčinnú súvislosť, nakoľko žalobcom tvrdená škoda (náklady vynaložené na zhotovenie vodnej časti
stavby)nevzniklaakodôsledoknečinnostistavebnéhoúraduajehoabsencieprávoplatnéhorozhodnutia
vo veci dodatočného povolenia.

21. Neobstojí odvolacia námietka žalobcu, že stavebný úrad nedokončil konanie začaté pred 01.01.2003

a porušil tak zákon č. 416/2001 Z. z.. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že v
zmysle zákona č. 416/2001 Z. z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce
a na vyššie územné celky, s účinnosťou od 01.01.2003 prešla z okresných úradov na obce pôsobnosť
stavebného úradu, pričom stavebným úradom je obec a pôsobnosť stavebného úradu je preneseným
výkonomštátnejsprávy.Zobsahuspisuvyplýva,žeOkresnýúradvTrenčíne,odborživotnéhoprostredia

rozhodnutím sp. zn. F 2003/02517-ZTZ zo dňa 19.3.2003 prerušil stavebné konanie. Toto rozhodnutie
zrušil Krajský úrad v Trenčíne, odbor životného prostredia, rozhodnutím sp. zn. OŽP 2003/4400-10/
Če,Kmzodňa15.8.2003zrušilanásledneužvovecistavebnéhokonaniažalobcukonala obecDrietoma
ako stavebný úrad, pričom uvedený postup bol v súlade so zákonom.

22. Rovnako odvolacia námietka žalobcu týkajúca sa nepripustenia zmeny žaloby podaním zo dňa
09.09.2019, nie je dôvodná. Odvolací súd má za to, že v poslednom písomnom podaní zo dňa
09.09.2019 žalobca doplnil žalobu o podstatné skutkové tvrdenia ohľadom ďalšieho označenia a
opísania nesprávneho úradného postupu, ktoré neboli uvedené v žalobe, ani v predošlých podaniach
v rámci konania pred súdom prvej inštancie a taktiež absentovali v žiadosti o predbežné prerokovanie

nároku žalobcu na náhradu škody. Žalobca v podaní zo dňa 09.09.2019 označil za nesprávny úradný
postup: 1/ špeciálny stavebný úrad v záväznom stanovisku zo dňa 13.02.2002 s vydaním rozhodnutia
vo veci všeobecným stavebným úradom súhlasil po splnení podmienok - až po vydaní povolenia na
vodnú stavbu, tj. objektu, ktorý nie je samostatne schopný prevádzky, 2/ obec Drietoma vydala súhlas,
bez ktorého špeciálny stavebný úrad nemohol dňa 28.01.2004 vydať povolenie na uskutočnenie vodnej

stavby a 3/ správny orgán požadoval na stavbu, ktorej hrozilo zbúranie a ešte aj čiastočne zasahujúcej
do pozemkov, ktoré žalobca nevlastnil, pred rozhodnutím vo veci vydanie povolenia na vodnú stavbu. V
zmysle ust. § 153 CSP včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej
obrany (v tomto prípade podstatné skutkové tvrdia žalobcu) vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho
prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní,

alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že súd na procesný úkon neprihliadne, a tým
mu neprizná procesné účinky. Predloženie prostriedkov procesného útoky a prostriedkov procesnej
obrany nie je vykonané včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by
konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Súd prvej inštancie správne postupoval, keď zmenu žaloby
nepripustil. Z obsahu podania zo dňa 09.09.2019 je nepochybne zrejmé, že ide o podstatné doplnenie

skutkových okolností, v zmysle ktorých odvodzoval žalobca svoj nárok na náhradu škody pre nesprávny
úradný postup. Žalobca musel mať vedomosť o tvrdenom nesprávnom úradnom postupe v rozsahu,
v akom uviedol skutkové tvrdenia v podaní zo dňa 09.09.2019, už na začiatku konania, resp. v čase,
keď podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a predovšetkým v čase podania
žaloby, pričom mu nič nebránilo, aby takýto nesprávny úradný postup konštatoval už vo svojich skorších

podaniach alebo v samotnej žalobe. Predmetné konanie začalo podaním žaloby dňa 27.09.2016, pričom
žalobca v priebehu 3 rokov od podania žaloby ani raz neuviedol tie skutkové okolnosti, ktoré uviedol v
podaní zo dňa 09.09.2019 (1 deň pred pojednávaním a vyhlásením rozsudku) aj napriek tomu, že súd
prvej inštancie žalobcu poučil o koncentrácií konania a jej následkoch. Správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancieonepripustenízmenyžaloby,týkajúcejsadoplneniavyššieuvedenýchpodstatnýchskutkových

tvrdení, spočíva aj v tom, že výsledky doterajšieho konania by neboli podkladom pre konanie o takto
doplnenej žalobe.23. Záverom odvolací súd dodáva, že sa nezaoberal všetkými námietkami žalobcu obsiahnutými v jeho
odvolaní, keď odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá a ani nemusí odpovedať
na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú

rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/2005)

24. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej

časti vo výroku II. spolu so súvisiacim výrokom III. o náhrade trov konania ako vecne správny potvrdil
podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému a intervenientovi,
ktorý vystupuje v konaní na strane žalovaného, odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho

konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n édovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).