Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. december 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoCsp/26/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719202232
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šabla

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719202232.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra

Šablu a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v spore žalobcu:
BNP Paribas Personal Finance SA, so sídlom Boulevard Hausmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska
republika, konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP Paribas Personal Finance SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne
zastúpený: JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, 811 01 Bratislava, IČO: 47 234 547,
proti žalovanej: T. C., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, XXX XX N., t. č. bytom M. M. M.
XX, XXX XX N., v konaní o zaplatenie 1 116,36 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Zvolen č. k. 8Csp/38/2019-83 zo dňa 30. októbra 2019 ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100% do troch dní
od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol (prvý
výrok) a uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania (druhý výrok).

2. Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že žalobca sa žalobou
došlou na súd prvej inštancie dňa 13. 05. 2019 domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1 116,36 € spolu
s úrokom z úveru vo výške 23,76 % ročne zo sumy 916,24 € od 19. 05. 2016 do zaplatenia a úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 061,36 € od 19. 05. 2016 do zaplatenia.

3. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 13. 12. 2013 právny predchodca žalobcu

spoločnosť CETELEM Slovensko, a. s. uzatvorila so žalovanou zmluvu o revolvingovom úvere, na
základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanej revolvingový spotrebiteľský
úver, pričom výška úverového rámca činila 5 000,- €, aktuálna výška úverového rámca 600,- €, mesačná
splátka minimálne 5 % z dlžnej sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- €, splatnosť 10.
dňa v mesiaci. Žalovaná ku dňu 29. 12. 2015 vyčerpala celkovo 1 337,70 €, k mesiacu september 2015
zaplatila 824,- €, z toho naposledy 14. 09. 2015 sumu 45,- €. Oznámením zo dňa 24. 05. 2016 vyhlásil
právnypredchodcažalobcumimoriadnusplatnosťúveru,vdôsledkuktorejsaúverstalsplatnýkudňu18.

05.2016vcelomrozsahu.Kzosplatneniudošlovdôsledkunesplácaniarevolvingovéhoúveružalovanou
riadne a včas ani po opakovaných výzvach na úhradu. Dlžná suma predstavuje 1 116,36 €, z toho istina
916,24 €, úroky, poplatky a poistné 145,12 €, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 55,- €.4. Žalovaná v konaní vzniesla námietku premlčania práva žalobcu. Túto námietku odôvodnila tým, že ak
k zosplatneniu malo dôjsť dňom 18. 05. 2016, tak k nemu malo dôjsť pre nezaplatenie splátky splatnej
v mesiaci január 2016. Samotný žalobca neuviedol, s ktorou splátkou sa mala dostať do omeškania a

keďže naposledy bol pohyb na účte v septembri roku 2015, kedy žalovaná realizovala poslednú platbu,
tak s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka je podľa názoru žalovanej nárok žalobcu v celom
rozsahu premlčaný.

5.Žalobcanesúhlasilstvrdenímžalovanejopremlčanípráva.Malzato,žeaksastanesplatnýmcelýdlh,

trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva na zaplatenie celého zostávajúceho dlhu začína plynúť
odo dňa, keď sa stal splatný celý dlh, teda od 19. 05. 2016, kedy žalobca mohol svoje právo uplatniť prvý
raz. Keďže žalobu podal 13. 05. 2019, svoje právo si v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka uplatnil
v zákonnej trojročnej premlčacej dobe.

6. Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z.z.“), § 53
ods. 9, § 100 ods. 1, § 101, § 103 a § 565 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení
(ďalej aj „OZ“) dospel súd prvej inštancie k záveru, že žaloba nie je dôvodná, nakoľko právo žalobcu ňou
uplatnené je premlčané. Podľa názoru súdu prvej inštancie si žalobca neuplatnil svoje právo v trojročnej

premlčacej dobe. S poukazom na § 103 OZ mal za to, že ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročný celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplatenej splátky.
Na základe zisteného skutkového stavu mal súd prvej inštancie za to, že keďže k zosplatneniu úveru
došlo dňom 18. 05. 2016 a žalobca mohol zosplatniť celý úver až po uplynutí troch mesiacov odo dňa

nezaplatenej splátky v spojitosti § 565 OZ s § 53 ods. 9 OZ, trojmesačná spätná splátka, ktorú žalovaná
nezaplatila, pre ktorú mohol žalobca úver zosplatniť, bola splátka splatná do 10. 01. 2016 a premlčacia
trojročná doba začala v zmysle § 103 OZ plynúť odo dňa zročnosti tejto nesplnenej splátky. Trojročná
premlčacia doba teda začala plynúť 11. 01. 2016 (dňom nasledujúcim po splatnosti danej splátky) a
uplynula 11. 01. 2019. Nakoľko žalobca si nárok uplatnil žalobou zo dňa 14. 05. 2019 (z č. l. 35 spisu

vyplýva, že dňa 13. 05. 2019 - poznámka odvolacieho súdu), urobil tak po uplynutí trojročnej premlčacej
doby. Súd prvej inštancie prihliadol na dôvodne vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, a
preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp. zn. 16Co/34/2018, z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 101 OZ je úpravou všeobecnou a
ustanovenie § 103 OZ vo vzťahu k nemu je osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej

úpravy prednosť. Preto ak z ustanovenia druhej vety § 103 OZ vyplýva, že v prípade predčasnej
splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie
celého dlhu vyvolá a z ustanovenia § 101 OZ vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej
doby je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety § 103 OZ a začiatok plynutia premlčacej doby je
viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala.

7.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa§255ods.1Civilnéhosporového
poriadku (ďalej aj „C. s. p.“), t. j. podľa pomeru úspechu strán sporu. Nakoľko žaloba bola v celom
rozsahu zamietnutá, priznal žalovanej ako plne úspešnej strane sporu nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie prostredníctvom svojho
právneho zástupcu žalobca. Rozhodnutie súdu prvej inštancie označil za nesprávne z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) C. s. p., t. j. z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že
premlčanie celého zvyšku dlhu nie je viazané na okamih využitia práva veriteľa podľa § 565 OZ, ale
na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Podľa názoru žalobcu z ustanovenia
§ 565 OZ vyplýva, že pri plnení dlhu v splátkach vzniká veriteľovi právo na zosplatnenie dlhu v celej
výške len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky. Predmetné zákonné ustanovenie predstavuje

právo veriteľa, nie jeho povinnosť. Ak by veriteľ nevyužil svoje právo na splatenie celého zvyšku dlhu,
naďalej by bol oprávnený požadovať len zaplatenie už splatných splátok, t. j. premlčacia doba by plynula
ohľadne každej splátky samostatne. Podľa názoru žalobcu zo súdom prvej inštancie uplatňovaných
ustanovení § 53 ods. 9 a § 565 OZ vyplýva len obmedzenie veriteľa, za akých podmienok môžeuplatniť svojej právo na zosplatnenie celej pohľadávky, t. j. až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním
splatnej splátky. Predmetné ustanovenia však nemajú žiaden vplyv na plynutie premlčacej doby. Do
momentu predčasného zosplatnenia dlhu, v tomto prípade 18. 05. 2016 sa jednotlivé mesačné splátky

premlčiavajú samostatne a až ku dňu 18. 05. 2016 sa mohli stať splatnými zvyšné splátky splatné po
10. 06. 2016. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/216/2018
a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Co/88/2018. Zároveň poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Trenčíne sp. zn. 17Co/228/2016 zo dňa 12. 04. 2017, v ktorom krajský súd konštatoval, že „pokiaľ by
následná zročnosť celého dlhu mala mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od

prvej omeškanej splátky, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, posunul by sa začiatok plynutia
premlčacej doby pred okamžik splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcich po prvej z nich.
Ad absurdum, pokiaľ by došlo k zročnosti celého dlhu po viac ako troch rokoch od prvej omeškanej
splátky, bolo by dôsledkom zročnosti premlčanie celého dlhu. Takýto následok je neprípustný, pretože
inštitút zročnosti celého dlhu ako strata výhody splátok predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok
ochrany veriteľa. Nemôže tak mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok.´“ Žalobca mal za to, že

dodržal postup v zmysle ustanovenia § 53 ods. 9 a § 565 OZ a mohol právo po prvýkrát vykonať dňom
nasledujúcim po zosplatnení úveru, t. j. dňom 19. 05. 2016 a keďže žalobu podal 13. 05. 2019, podal ju
v zákonnej trojročnej premlčacej dobe a teda svoje právo uplatnil v tejto dobe včas minimálne v rozsahu
splátok zosplatnených k 18. 05. 2016. Preto podľa žalobcu mu mal súd prvej inštancie priznať nárok
minimálne v rozsahu sumy 611,36 € s príslušenstvom predstavujúcej istinu splátok po mimoriadnom

zosplatnení úveru.

9. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu okrem iného trvala na premlčaní práva uplatneného
žalobou, preto navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

11. Žalobca v replike oznámil odvolaciemu súdu, že sa pridržiava svojho písomného podania zo dňa
29. novembra 2019, t. j. odvolania.

12. Žalovaná dupliku nepodala.

13. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C. s. p., preskúmal vec
v rozsahu odvolania podľa § 379 C. s. p., len z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1

C. s. p. a mimo nich v rozsahu vád týkajúcich sa procesných podmienok v zmysle § 380 ods. 2 C. s.
p., ktoré vady nezistil, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. z dôvodu,
že pre rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval dôležitý
verejný záujem a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je tak v prvom výroku vo veci samej,

ako aj v závislom druhom výroku o nároku na náhradu trov konania vecne správny a je potrebné ho
podľa § 381 ods. 1 C. s. p. potvrdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie
uvedenými v odôvodnení jeho rozsudku vzťahujúcimi sa na prvý a druhý výrok a na tieto poukazuje, s
výnimkou ustálenia splátky, pre nesplnenie ktorej sa celý dlh stal zročným a od splatnosti ktorej plynula
trojročná premlčacia doba na uplatnenie práva žalobcu a od toho sa odvíjajúceho konca premlčacej

doby.Reagujúcnaodvolacienámietkyžalobcunazdôraznenievecnejsprávnostinapadnutéhorozsudku
súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

14. V prvom rade odvolací súd uvádza, že žalobca v odvolaní síce označil odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. f) C. s. p., t. j. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam, v obsahu odvolania však žiadnym spôsobom tento dôvod nešpecifikoval,
neuviedol konkrétne okolnosti, v ktorých má spočívať, t. j. neuviedol, k akému nesprávnemu skutkovému
zisteniu mal súd prvej inštancie dospieť. Z obsahu odvolania vyplýva, že v podstate napáda nesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie, keď nesúhlasí s jeho názorom, že premlčacia doba sa
počíta od splatnosti splátky, pre ktorú sa stal zročný celý dlh a nie od zosplatnenia celého dlhu, v čom

spočíva odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., t. j. rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.15. K samotnému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolací súd uvádza
nasledovné:

16. Súd prvej inštancie nespochybňoval zosplatnenie práva žalobcu, t. j. neuviedol, že by neboli
dodržanépodmienkyustanovenia§53ods.9a§565OZnavyhláseniezročnosticeléhodlhunaopak,zo
zosplatnenia dlhu k 18. 05. 2016 vychádzal. Mal však za to, že trojročná premlčacia doba na uplatnenie
práva začína plynúť odo dňa splatnosti tej nesplatenej a nesplnenej splátky, pre ktorú sa stal zročný
celý dlh.

17. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom prezentovaným v rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne, na
ktoré poukazuje žalobca v odvolaní, pretože tento vychádza z predpokladu, že k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti došlo pre prvú omeškanú splátku a z predpokladu, že oprávnenie veriteľa vyhlásiť predčasnú
splatnosť úveru nie je časovo limitované (čo by bolo neprípustné). Aj v prípade nespotrebiteľských
úverov, pri ktorých sa neaplikuje ustanovenie § 53 ods. 9 OZ je za dodržania podmienok uvedených v

ustanovení § 565 OZ zákonným následkom v zmysle ustanovenia § 103 OZ posunutie počiatku plynutia
premlčacej doby plynúcej pôvodne osobitne ohľadne splátok pôvodne splatných po splatnosti splátky,
pre omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh, pred ich pôvodnú splatnosť a pôvodný počiatok plynutia
osobitnej premlčacej doby ohľadne každej z nich. Odvolací súd je názoru, že ustanovenie § 53 ods.
9 OZ je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ustanovením § 565 OZ, t. j. veriteľ môže vyhlásiť

predčasnú splatnosť úveru do splatnosti najbližšej splátky nasledujúcej po uplynutí troch mesiacov od
splatnosti splátky, pre omeškanie s ktorou sa stal splatný celý dlh, samozrejme za splnenia ďalšej
podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ - upozornenia dlžníka na možnosť zosplatnenia úveru aspoň 15 dní
pred uplatnením tohto práva, preto tieto ustanovenia nie sú v rozpore. Ustanovenie § 53 ods. 9 OZ
nepredstavujelexspecialisvovzťahukustanoveniu§565druhávetaOZ.Toutosplátkouvtomtoprípade

bola splátka splatná dňa 10. 02 2016, (nie 10. 01. 2016 ako uviedol súd prvej inštancie) a do omeškania
s ňou sa žalovaná dostala dňa 11. 02. 2016. Najbližšou nasledujúcou splátkou splatnou po uplynutí
lehoty troch mesiacov od omeškania zo zaplatením, t. j. po 11. 02. 2016 bola splátka splatná dňa 10.
06. 2016, pretože do splatnosti splátky splatnej dňa 10. 05. 2016 ešte neuplynuli tri mesiace. Veriteľ
uplatnil právo na zaplatenie celej pohľadávky dňa 18. 05. 2016, t. j. do splatnosti najbližšej nasledujúcej

splátky (10. 06. 2016). V dôsledku zosplatnenia úveru trojročná premlčacia uplynula v zmysle § 122
ods. 2 a 3 OZ dňom 11. 02. 2019 (v pondelok, nakoľko posledný deň lehoty 10. 02. 2019 bol nedeľa -
deň pracovného pokoja). Žaloba bola podaná na súd až dňa 13. 05. 2019, t. j. právo ňou uplatnené je
premlčané. Splátkou, pre ktorú bola vyhlásená predčasná splatnosť úveru teda bola splátka splatná dňa
10. 02. 2016. Súd prvej inštancie napriek nesprávnemu určeniu počiatku a konca plynutia premlčacej

doby vec správne právne posúdil v otázke premlčania práva. Vzhľadom na to odvolací súd prvý výrok
rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

18. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nie je pritom rozhodujúce, či splátka, pre omeškanie ktorej
veriteľ pristúpil k výzve a upozorneniu podľa § 53 ods. 3 O. z. bola medzičasom zaplatená, ale či

v čase uplatnenia práva podľa § 565 O. z. existuje splátka (hoc aj nasledujúca), s ktorou je dlžník
v omeškaní viac ako tri mesiace. Podľa názoru odvolacieho súdu veriteľ môže upozorniť dlžníka na
možnosť uplatnenia práva na zaplatenie celej pohľadávky naraz, aj keď dlžník ešte nie je v omeškaní s
niektorou či viacerými splátkami po dobu troch mesiacov. Ustanovenie § 53 ods. 9 O. z. totiž nevyžaduje
ako podmienku upozornenia na možnosť využitia práva podľa § 565 O. z. omeškanie so splátkou viac

ako tri mesiace, omeškanie je rozhodujúce až z hľadiska uplatnenia práva na vyhlásenie predčasnej
splatnosti dlhu. Ak by totiž veriteľ vyčkával s upozornením až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním
splátky a následne doručoval upozornenie dlžníkovi, kedy po jeho doručení by musel čakať ďalších 15
dní na uplatnenie práva, mohlo by sa ľahko stať, že by nestihol právo uplatniť do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky.

19. Odvolací súd v zmysle § 379 písm. a) C. s. p. stanovujúcom jednu z výnimiek z viazanosti rozsahom
odvolania preskúmal aj závislý druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov
konania a tento tiež ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil. Súd prvej inštancie
rozhodol o nároku žalovanej na náhradu trov konania na základe jej plného úspechu v konaní, nakoľko

žaloba bola zamietnutá, uložil žalobcovi povinnosť na plnenie, ako aj lehotu na plnenie v súlade s
ustanovením § 262 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého o výške a prijímateľovi náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a priznal žalovanej proti žalobcovi aj nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko žalovaná bola plne úspešná aj v odvolacom konaní, keďže
odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Aj o výške a prijímateľovi náhrady trov odvolacieho konania rozhodne

v zmysle § 262 ods. 2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, z tohto dôvodu určil odvolací súd taktiež začiatok lehoty na plnenie podľa §
232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

20. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).