Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. máj 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/120/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2120010151
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2120010151.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov senátu JUDr.
Kataríny Batisovej a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaného U. A., nar. X. E. XXXX v
X., trvalé bydlisko A. XXXX/X, S., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a)
Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., o odvolaní obžalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 5. októbra 2020, č. k. 4T/3/2020-231, na verejnom zasadnutí

konanom 27. mája 2021 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného U. A. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trnava (ďalej len okresný súd) rozsudkom z 5. októbra 2020, č. k. 4T/3/2020-231, bol
obžalovaný U. A. (ďalej len obžalovaný) uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157
ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zák., ktorý spáchal na tom skutkovom

základe, že
dňa 15. januára 2019 v čase asi o 7:40 h. ako vodič špeciálneho motorového vozidla sanitná RZP,
MERCEDES-BENZ 315 CDI, evidenčného čísla TT234DS pri cúvaní po parkovisku pri oddelení
neurológie, Fakultnej nemocnice v Trnave si nezaistil bezpečné cúvanie, následkom čoho zadnou
častou motorového vozidla narazil do chodkyne Y. A., ktorá spadla na zem a časť jej bundy zachytil
kardanový hriadeľ vozidla, ktorý postupným otáčaním zakliesnil Y. A. medzi kardanový hriadeľ a

spodnú časť karosérie vozidla, čím jej spôsobil úrazový šok, roztrhnutie sleziny, zlomeninu 4 - 11 rebra
vpravo, pneumotorax vpravo, krvácanie do hrudníka obojstranne, zlomeninu tela 12. hrudného stavca,
zlomeninu krídla klinovej kosti spodiny lebky vpravo, odreninu nosa, zlomeninu 2 - 5 rebra vľavo,
pomliaždenie pľúc, pomliaždenie a odreninu prednej brušnej steny vpravo, zlomeninu krížovej kosti,
poranenie pečene, pomliaždenie obličky vľavo, tržnú ranu nad obočím vpravo, pomliaždenie kolena
vpravoscelkovoudobouliečenia2mesiace,čímobvinenýsvojimkonanímporušilpovinnosťustanovenú

v § 22 ods. 2, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, s celkovou dobou liečenia dva mesiace,
čím bola poškodená obmedzená na obvyklom spôsobe života počas hospitalizácie od 15.01.2019 do
26.02.2019 a v ambulantnej liečbe od 27.02.2019 do 18.03.2019.
Okresný súd ho za to odsúdil podľa § 157 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm.
l) a k) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov, ktorého výkonu mu podľa
§ 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák., za splnenia ust. § 49 ods. 2 Tr. zák. (vzhľadom na vymedzenie skutku

ako nedbanlivostného) podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 30
(tridsať) mesiacov. Súčasne mu podľa § 61 ods. 1 a ods. 2 Tr. zák. okresný súd uložil aj
trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 1 (jeden) rok.
V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd skonštatoval, že výrok o vine s poukazom na ust. §
172 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len Tr. por.) neodôvodňoval, nakoľko sa prokurátor a obžalovaný
po vyhlásení rozsudku vzdali práva na podanie odvolanie a obžalovaný zároveň vyhlásil, že nesúhlasí

s podaním odvolania vo svoj prospech osobami uvedenými v § 308 ods. 2 Tr. por.V rámci odôvodnenia výroku o treste okresný súd uviedol, že u obžalovaného zistil dve poľahčujúce
okolnostiasíce,žesapriznalsakspáchaniutrestnéhočinuaúprimnehooľutoval (§36písm.l)Tr.zák.)
a že sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú

škodu (§ 36 písm. k) Tr. zák.). Nepriznanie ďalšej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. j) Tr. zákona,
že pred spáchaním skutku viedol riadny život, odôvodnil okresný súd tým, že obžalovaný má viacero
záznamov v registri priestupkov a tiež tým, že skutok spáchal v skúšobnej dobe predchádzajúceho
odsúdenia. Nezistil u neho žiadnu z priťažujúcich okolností, pričom na predchádzajúce odsúdenie
neprihliadol titulom jeho zahladenia, ako aj jeho nedbanlivostnej povahy. Následne okresný súd v zmysle

§ 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. skonštatoval prevahu poľahčujúcich okolností, čo je predpokladom pre
aplikáciu § 38 ods. 3 Tr. zák. Výmera základnej trestnej sadzby pre obžalovaného bola od 12 mesiacov
do 60 mesiacov a po aplikácii § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. od 12 mesiacov - 44 mesiacov a následne
po aplikácii záverov Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.
júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016 k aplikácií § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona bola sadzba
upravená od 8 mesiacov do 44 mesiacov.

Ďalej okresný súd argumentoval, že obžalovaný má v registri trestov evidované jedno odsúdenie, pričom
aktuálne sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Avšak posudzovaný skutok spáchal v čase, keď
skúšobná doba prvého odsúdenia ešte neuplynula. V doručenom trestnom rozkaze bol obžalovanému
uložený trest na 24 mesiacov s podmienečným odkladom na 48 mesiacov, pričom obžalovanému nebol
uložený trest zákazu činnosti. Následne (po prijatí vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní),

bolo podľa názoru okresného súdu nevyhnutné uložiť mu trest zákazu činnosti, a to s prihliadnutím na
účel generálnej prevencie. Obžalovaný nie je osobou, u ktorej by mal okresný súd za preukázané, že
má sklony k riskantnej jazde, resp. riskovaniu v cestnej doprave. Na osobu, ktorá je vodičom RZP sa
však kladú nároky aj cez optiku jeho pracovných skúseností. Iným slovami, ide o osobu s mimoriadnymi
skúsenosťami pri rôznych (zrejme kolíziou hroziacich) situáciách v cestnej doprave. V prípade osoby

s takýmito skúsenosťami, resp. s takouto praxou je možné dôvodne očakávať primeranú opatrnosť
pri vedení motorového vozidla s právom prednostnej jazdy v momente, keď toto vozidlo vychádza z
priestoru mimo vozovky na cestnú komunikáciu (,,vyparkováva“ resp. ,,cúva na cestu“). Obžalovaný mal
možnosťsiprivolaťvsituáciizléhorozhľadupomoc,pričomvblízkosti,ajpodľaspisu,bolijehokolegovia,
pričom tak ale neučinil. Neuložením trestu zákazu činnosti obžalovanému by nebol naplnený jeden z

účelov trestného konania, konkrétne ochrana verejnosti pred následkami (aj neúmyselných) trestných
činov. Tento záujem má v danom prípade prednosť aj pred rizikom sťaženia uplatnenia obžalovaného,
u ktorého je v prípade pokračovania vo výkone jeho povolania zvýšené riziko opakovania minimálne
obdobného skutku. S ohľadom na fakt, že obžalovaný je osobou v tzv. preddôchodkovom veku postačí
podľa názoru súdu uloženie zákazu činnosti v minimálnom rozsahu (t. j. vo výmere 1 rok).

Pokiaľ ide o náhradu škody, k nej okresný súd uviedol, že nakoľko bol riadne a včas uplatnený len
nárok na náhradu škody zo strany poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., pričom tento
nárok bol nielen uznaný, ale aj vyplatený poškodeným pred začatím hlavného pojednávania, pričom z
listinných príloh predložených obhajcom bolo zrejmé nielen uhradenie nároku, ale aj jeho zaevidovanie
poškodenou, tak o tomto nároku nerozhodoval.

Ohľadom nároku poškodenej Y. A. (ďalej len poškodená) dospel okresný súd k záveru, že tento nebol
riadne a včas uplatnený, nakoľko zástupca poškodenej ho uplatnil voči poisťovni titulom povinného
zmluvného poistenia motorového vozidla, pričom do spisu bol postúpený poisťovňou Kooperativa, a. s.,
teda nebol uplatnený poškodenou voči obžalovanému v tomto trestnom konaní, preto o ňom okresný
súd nerozhodoval.

Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní sa prokurátor vzdal práva na podanie odvolania.
Obžalovaný po porade s obhajcom Mgr. Petrom Odehnalom (ďalej len obhajca) sa vzdal práva podať
odvolanie čo do výroku o vine, avšak podal odvolanie čo do výroku o treste.
Zahlásené odvolanie odôvodnil prostredníctvom obhajcu Mgr. Petra Odehnala osobitným písomným
podaním doručeným okresnému súdu 9. novembra 2020, v ktorom namietal uložený trest v časti zákazu

činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel vo výmere 1 (jeden) rok ako neprimerane prísny.
Poukázal na to, že trestným rozkazom z 23. januára 2020, sp. zn. 4T/3/2020, vydaným v tejto veci
bol uznaný za vinného a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 24 mesiacov, ktorý mu bol
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 48 mesiacov, pričom vtedy bola u neho zistená
poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zák. a žiadna priťažujúca okolnosť. Od vydania trestného

rozkazudovyhlásenianapadnutéhorozsudkunevyšlonajavoničnové,čobyvyznelovjehoneprospech.
Už pri vydávaní trestného rozkazu okresný súd aplikoval § 38 ods. 3 Tr. zák., preto mu nie je zrejmé,
prečo mu v napadnutom rozsudku uložil prísnejší trest za situácie, že mu priznal ďalšiu poľahčujúcu
okolnosť.Podľa obžalovaného je odôvodnenie napadnutého rozsudku ohľadom výroku o treste rozporuplné a
nekonzistentné. Na str. 5 odôvodnenia je uvedené „Ohľadom trestu, súd prihliadol na zaužívanú prax,
ktorásprijatímvyhláseniaobžalovanéhoojehovinepodľa§257písm.b)Tr.zák.spájauloženienižšieho

trestu ako bez vyhlásenia, pričom súd mal za dôvodné uložiť de facto nižší trest ako v prípade vydaného
trestného rozkazu“. Zároveň však vo výroku napadnutého rozsudku uložil aj trest zákazu činnosti podľa
§ 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorý v trestnom rozkaze uložený nebol. Výrok o treste je tak v rozpore s
odôvodnením rozsudku.
Rovnako rozporuplné sú úvahy o tom, či okresný súd prihliadal alebo neprihliadal na jeho predchádzajúc

odsúdenie rozsudkom Okresného súdu Trnava pod sp. zn. 5T/125/2015, v ktorom sa osvedčil 10.
júla 2019. Hneď prvá argumentácia uvedená v odôvodnení ohľadom výroku o treste sa týka jeho
predchádzajúceho odsúdenia, teda zrejme túto okolnosť považoval za významnú pri úvahách o uložení
trestu. Predchádzajúce odsúdenie a aj jeho zahladenie bolo okresnému súdu známe už pri vydávaní
trestného rozkazu, teda nejde o novú skutočnosť, ktorá by vyšla najavo až na hlavnom pojednávaní. Za
celkom nezákonný považoval komentár o okresného súdu o nesprávnej právnej kvalifikácii pri minulom

odsúdení s tým, že mal byť vtedy vraj stíhaný a odsúdený s prísnejšou právnou kvalifikáciou. Z toho je
zrejmé, že okresný súd sa snažil revidovať predchádzajúce právoplatné odsúdenie, ktoré považuje za
neprávne, a preto mu uložil trest zákazu činnosti v prebiehajúcom trestnom konaní.
Nestotožňuje sa ani s tým, že okresný súd prihliada na predchádzajúce rozhodnutie, keďže k jeho
zahladeniu došlo ešte skôr ako bol vydaný trestný rozkaz. O uložení trestu má rozhodnúť súd podľa

aktuálne známych okolností, preto v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia mal brať do úvahy, že
sa na neho hľadí ako na netrestaného.
Ďalej obžalovaný namietal, že mu nebola priznaná poľahčujúca okolnosť podľa §
36 písm. j) Tr. zák. Zo spôsobu spáchania skutku a z mechanizmu vzniku nehody vyplýva, že sa
nejednalo o úmyselné a nezodpovedné porušenie predpisov na úseku bezpečnosti cestnej premávky v

tom zmysle, že jeho jazda nevykazovala znaky riskantnej jazdy, nejednalo sa o ignorovanie dopravného
značenia. Na vzniku nehody sa podieľala neprehľadná situácia v mieste zrážky. Pracuje ako vodič
sanitného vozidla vo FN Trnava. Má 61 rokov, vodičom sanitky je od roku 1986 nepretržite, počas
tohto obdobia má evidované 4 priestupky na úseku cestnej dopravy. Má najazdených viac ako 1 milión
kilometrov. Žije normálny rodinný život. Je pred dôchodkovým vekom a pre výkon zamestnania potrebuje

vodičskýpreukaz.Vprácijezodpovedný,dochvíľny,svedomitý,prispôsobivýavočipacientomústretový.
Bez vodičského oprávnenia nemôže vykonávať svoju prácu a v jeho veku už inú prácu nenájde. Pre
poškodenú zabezpečil okamžitú pomoc. O jej zdravotný stav sa intenzívne zaujímal. Ospravedlnil sa
jej a skutočne ho to mrzí. Na túto argumentáciu súd v napadnutom rozsudku vôbec neprihliadol. Aj
okresný súd na str. 3 argumentoval, že vedie riadny život, no napriek tomu sa táto argumentácia vo

výroku neodzrkadlila.
S poukazom na uvedené preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. d), písm. e) Tr.
por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám rozsudkom o trest
rozhodne tak, že mu prizná ďalšiu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. a neuloží mu trest
zákazu činnosti.

Prokurátor sa k dôvodom odvolania obžalovaného nevyjadril.
Spisový materiál bol Krajskému súdu v Trnave (ďalej len krajský súd) riadne predložený na rozhodnutie
19. novembra 2020.
Za účelom prejednania odvolania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na 27. mája 2021,
ktorého sa zúčastnila prokurátorka krajskej prokuratúry, obhajca obžalovaného Mgr. Peter Odehnal a

tiež obžalovaný. Verejné zasadnutie sa konalo v neprítomnosti oboch poškodených, ktorí sa nedostavili
a svoju neúčasť neospravedlnili.
Pokiaľ ide o dokazovanie, krajský súd ho na verejnom zasadnutí nedopĺňal.
V rámci konečných návrhov prokurátorka uviedla, že žiada odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť v zmysle § 319 Tr. por. Obhajca obžalovaného Mgr. Peter Odehnal doplnil odvolanie v

tom smere, že zmyslom uloženia trestu zákazu činnosti zo strany okresného súdu bolo revidovať
predchádzajúce odsúdenie obžalovaného, čo vyplýva aj z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorý
postup on považuje za nezákonný, klient je stále zamestnaný vo FN Trnava, pričom má približne rok do
dôchodku. Od skutku, ktorý sa teraz prejednáva, sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania, preto
navrhol, aby krajský súd zrušil výrok o treste a rozhodol sám tak, že obžalovanému prizná aj poľahčujúcu

okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák. s tým, že mu nebude ukladať trest zákazu činnosti. Obžalovaný
sa pridržal vyjadrenia svojho obhajcu.
Podľa § 315 Tr. por., o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti
rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.Podľa § 316 ods. 1 Tr. por., odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je

prípustné.
Podľa § 316 ods. 3 Tr. por., odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo

c)hlavnépojednávaniebolovykonanévneprítomnostiobžalovaného,hocinatoneboli splnenézákonné
podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Tr. por., ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania

podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaného odvolania preskúmal napadnutý rozsudok a zistil,
že odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnom stanovenej lehote a proti výroku,
proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný.

Následne s poukazom na ust. § 317 ods. 1 Tr. por. krajský súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého výroku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo a zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.
Pokiaľ ide o konanie, ktoré napadnutému výroku predchádzalo, obžalovaný v odvolaní žiadne chyby
nevytýkal a krajský súd vlastným prieskumom žiadne pochybenia nezistil. Zo zápisnice z

hlavného pojednávania vyplýva, že okresný súd vykonal ohľadom výroku o treste dokazovanie procesne
správne a v rozsahu dostatočnom na zákonné a spravodlivé rozhodnutie.
Pokiaľ ide o napadnutý výrok o treste, ktorému sa vytýka jeho prísnosť, krajský súd považuje za potrebné
pripomenúť niektoré teoretické východiská rozhodné pre ukladanie trestu.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupuje každý súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre

ukladanietrestovuvedenýchvust.§34ods.1,ods.3Tr.zák.,podľaktorýchtrestmázabezpečiťochranu
spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky
na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov,
trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému
činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a
možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe
hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný
zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť

vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu
a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných
členov spoločnosti.
Trest je aj jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia
v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t. j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa

a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia
(represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom
treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Trestný
zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými
činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva
ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a

nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a
právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie,
pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľatrestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne
ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické.

Pri ukladaní trestu musí súd obligatórne prihliadnuť podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. na pomer a mieru
závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností. Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu
musí súd v súlade s ust. § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadnuť na spôsob spáchania trestného činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosti jeho nápravy.

V rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu,
ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu
je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a intenzita trestu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Neprimerane prísne (ale, samozrejme, i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i
spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v

spravodlivé rozhodovanie súdu, či jej dôveru v súdnu moc ako celok. U páchateľa neprimerane
prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za
spravodlivé. Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktorú trestným činom
spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu. Primeranosť trestu je zároveň
nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom

prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho
konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa
pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu je tak možné považovať aj za predpoklad prerastania
represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného.
Vychádzajúc z vyššie uvedených teoretických východísk krajský súd konštatuje, že okresný súd u

obžalovaného správne preskúmaval pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
a správne u neho zistil dve poľahčujúce okolnosť, že sa k spáchaniu trestného činu priznal a jeho
spáchanie úprimne oľutoval (§ 36 písm. l) Tr. zák.) a dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu (§ 36 písm.
k) Tr. zák.). Pokiaľ ide poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zák., že pred spáchaním
trestného činu viedol riadny život, túto obžalovanému ani podľa názoru krajského súdu nebolo možné

priznaťspoukazomnajehopredchádzajúceodsúdenie,ajkeďbolomedzičasomzahladené.Priťažujúcu
okolnosť u neho ani krajský súd nezistil. Správne potom pri prevahe poľahčujúcich okolností okresný
súd aplikoval ust. § 38 ods. 3 Tr. zák. a znížil hornú hranicu zákonom ustanovenej
trestnej sadzby 5 rokov o jednu tretinu, teda na 44 mesiacov.
Pokiaľ ide o výmeru trestu, tak 18 mesačný trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho

výkonu na skúšobnú dobu na 30 mesiacov je trest uložený v rámci tzv. modifikovanej trestnej sadzby,
blízko dolnej hranice a určená skúšobná doba 30 mesiacov je v dolnej polovici zákonného rozpätia
určeného ust. § 50 ods. 1 Tr. zák. Takto uložený podmienečný trest odňatia slobody je aj podľa názoru
krajského súdu spravodlivý a primeraný okolnostiam prípadu a osobe obžalovaného, ktorému vzhľadom
na jeho doterajší život nebolo ani podľa názoru krajského súdu potrebné ukladať nepodmienečný trest

odňatia slobody. Rovnako ale nebolo možné obžalovaného potrestať alternatívnym trestom k trestu
odňatia slobody, tu najmä vzhľadom na fakt, že skutok spáchal v skúšobnej dobe predchádzajúceho
podmienečného odsúdenia, aj keď toho času už zahladeného.
Pokiaľ ide o trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, ktorého
uloženie obžalovaný v podanom odvolaní primárne namietal, je potrebné prisvedčiť obhajobe, že pri

trestných činoch v doprave nie je nevyhnutné zakaždým ukladať páchateľovi trest zákazu činnosti
vedenia motorových vozidiel akéhokoľvek druhu v cestnej premávke, pretože takýto postup by mohol
byť v rozpore so zásadami a hľadiskami rozhodnými pre ukladanie trestu. Aj pri trestných činoch v
doprave je potrebné pri ukladaní trestu zohľadňovať konkrétne okolnosti toho ktorého prípadu. Druh a
intenzitatrestumusiabyťsúdomvkaždomkonkrétnomprípadestanovenétak,abyzodpovedalivšetkým

zvláštnostiam daného prípadu. Inak povedané, individualizácia trestu je prostriedkom na dosiahnutie
primeranosti trestu, pričom len primeraný trest je trestom spravodlivým.
Zároveň ale platí, že neuloženie trestu zákazu činnosti v prípade spôsobenia ťažkej ujmy na zdraví
spravidla neplní účel trestu, najmä z hľadiska generálnej prevencie. Taktiež ukladanie trestu zákazu
činnosti pri trestných činoch v doprave, aj za situácie, že bola spôsobená len „ľahká“ ujma na zdraví,

nemožno hodnotiť ako výnimočný postup súdu, lebo k ukladaniu tejto sankcie, pri posúdení samozrejme
konkrétnych okolností tej ktorej prejednávanej veci, súdy pristupujú pomerne bežne.
Zohľadňujúc potom vyššie popísané hľadiská dospel krajský súd k záveru, že uloženie trestu zákazu
činnosti je v prejednávanej veci nevyhnutné, predovšetkým s poukazom na charakter obžalovanýmporušenej povinnosti, spôsobené následky v podobe ťažkej ujmy na zdraví poškodenej a fakt,
že obžalovaný sa trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia za iný
nedbanlivostný trestný čin spáchaný v súvislosti s vedením motorového vozidla. Konkrétne bol

obžalovaný rozsudkom Okresného súdu Trnava z 1. marca 2016, sp. zn. 5T/125/2015, právoplatným
1. marca 2016, odsúdený za prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom
základe, že
dňa 20.01.2015 v čase približne od 07.30 do 08.00 hod. v Trnave na Rybníkovej ulici v smere od
Bučianskej ulice viedol osobné motorové vozidlo značky Suzuki IGNIS evidenčného čísla TT328CI,

v priebežnom jazdnom pruhu, pričom dostatočne nesledoval situáciu v cestne premávke a žiadnym
spôsobom nereagoval na neznáme motorové vozidlo stojace v smere jeho jazdy v odbočovacom
jazdnom pruhu vľavo pred priechodom pre chodcov, v dôsledku čoho nestihol zabrzdiť a narazil pravou
prednou časťou vozidla do chodkyne P. O., ktorá prechádzala po priechode pre chodcov od centra
k hale Slávia z pohľad obvineného z ľavej na pravú stranu vozovky, čím spôsobil P. O. zranenia -
zlomeninu vonkajšieho hrboľa holennej kosti vľavo, a pomliaždenie kolena vpravo vyžadujúce dobu

liečenia najmenej 6 týždňov a práce neschopnosť v trvaní sedem až osem týždňov.
Za to bol odsúdený podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., s použitím ust. § 36 písm. j), písm. l), § 38 ods. 2, ods.
3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, ktorého výkonu mu podľa § 49 ods. 1 písm.
a) Tr. zák. podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na 3 roky. Súčasne
bol zaviazaný k náhrade škody.

Pokiaľ ide o konkrétnu výmeru trestu zákazu činnosti, krajský súd je toho názoru, že na nápravu
obžalovaného a ochranu spoločnosti mu bolo potrebné uložiť vyšší trest, nie na samej dolnej hranici
jedného roka, avšak pre absenciu odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného nebolo
možné tento nedostatok napraviť.
Takto uložené tresty síce vyjadrujú morálne odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou, no len čas

ukáže, či ich kombinácia splní svoju funkciu z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky obžalovaného, tak potreba vodičského oprávnenia pre výkon povolania
podľa názoru krajského súdu nie je takou okolnosťou, ktorá by s ohľadom na spôsobený následok a
fakt, že trestný čin bol spáchaný v skúšobnej dobe predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, bola
natoľko mimoriadna, že by odôvodňovala neuloženie trestu zákazu činnosti.

Pokiaľ obžalovaný poukazoval na fakt, že predchádzajúce odsúdenie, ktorým súd argumentoval, má už
zahladené, k tomu krajský súd uvádza, že samotná skutočnosť, že sa na obžalovaného hľadí, ako keby
nebol odsúdený, ešte neznamená, že by sa na neho malo hľadieť tak, ako keby sa skutok, za ktorý bol
právoplatneodsúdený,vôbecnestal.Zákontotižustanovujelenfikciuneodsúdeniapáchateľavdôsledku
zahladenia odsúdenia, nie teda fikciu, že sa nestal skutok, za ktorý bol právoplatne odsúdený. Inak

povedané, zahladením odsúdenia, alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť
odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ spáchal trestný čin (R 71/1975). Fikcia
zahladenia odsúdenia nebráni tomu, aby súd pri hodnotení možností nápravy prihliadol na skutočnosť,
že páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin, a z tejto skutočnosti vyvodil príslušné závery z hľadiska
jeho sklonu k trestnej činnosti a jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom,

možností jeho nápravy a podobne (R 10/1974).
Pokiaľ obžalovaný namietal, že okresný súd de facto prehodnocoval trest uložený mu skorším
rozsudkom Okresného súdu Trnava z 1. marca 2016, sp. zn. 5T/125/2015, právoplatným 1. marca
2016, ide o námietku nedôvodnú. Okresný súd len poukázal na fakt, že predchádzajúce odsúdenie
obžalovaného sa rovnako týkalo nedbanlivostného trestného činu spáchaného v doprave v súvislosti s

vedením motorového vozidla, kedy obžalovaný spôsobil inej osobu ťažkú ujmu na zdraví, no napriek
tomu mu trest zákazu činnosti uložený nebol, hoci spravidla v takýchto prípadoch ukladaný býva, čo
je súdom zrejmé z ich úradnej činnosti. A spomínal to preto, lebo obžalovaný sa rovnakého benefitu v
podobe neuloženia trestu zákazu činnosti domáhal aj v tejto veci. Takáto argumentácia bola zo strany
okresného súdu plne na mieste, nakoľko ide o okolnosť významnú z hľadiska potreby ukladania trestu

zákazu činnosti v tejto trestnej veci.
Ukladanie niektorého z týchto trestov (odňatia slobody či zákazu činnosti) s použitím ust. § 39 ods. 2
písm.d),ods.4Tr.zák.peranalogiamvsúvislostisrealizovanýmvyhlásenímobžalovanéhoovine,ktoré
okresný súd prijal, neprichádzalo ani podľa názoru krajského súdu u obžalovaného do úvahy, nakoľko
trest odňatia slobody, tobôž trest zákazu činnosti uložený pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej

trestnej sadzby by s určitosťou u obžalovaného nesplnili svoj účel, najmä z hľadiska individuálnej
prevencie.
Pokiaľ obžalovaný poukazoval na to, že mu okresný súd trestným rozkazom vydaným v tejto trestnej veci
nedôvodnesprísniltrest,keďmupridalajtrestzákazučinnosti,ideonámietkunedôvodnú.Výmerutrestuodňatia slobody okresný súd v napadnutom rozsudku oproti trestu v trestnom rozkaze podstatne znížil,
jednak s poukazom na ďalšiu priznanú poľahčujúcu okolnosť, zohľadňujúc tiež realizované vyhlásenie
o vine. A pokiaľ ide o trest zákazu činnosti, tak treba zdôrazniť, že odpor voči trestnému rozkazu podal

aj prokurátor a je dôvodné sa domnievať, že tak učinil práve kvôli neuloženiu trestu zákazu činnosti v
trestnom rozkaze, keďže skutkové okolnosti prípadu sa v rozsudku oproti trestnému rozkazu zásadne
nezmenili a v rozsudku uložený trest prokurátor nenamietal.
Nezistiac teda dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia krajský súd odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne (§ 163 ods. 4, § 170 ods. 6 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.