Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. máj 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/59/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220202377
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220202377.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: Všeobecná úverová
banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352 proti žalovanému: I. J., L..
X.X.XXXX, J. C. XXX, XXX XX C., o zaplatenie 166,62 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 29,56 eur spolu s úrokmi z omeškania vo

výške 5 % ročne z tejto sumy od 29.5.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.12.2020 domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného zaplatiť mu sumu 166,62 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 29.5.2018
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.11.2015 so žalovaným ako dlžníkom Zmluvu o pôžičke ev. č.
XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 359,10,-eur na
kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Kúpna cena tovaru bola 399,-eur a žalovaný
pri podpise zmluvy uhradil akontáciu vo výške 39,9,-eur. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať

pôžičku v pravidelných 36 mesačných splátkach po 14,07 eur a to až do celkovej sumy vo výške
506,62 eur. Do podania žaloby na súd žalovaný uhradil žalobcovi sumu (bez akontácie) 329,54 eur.
Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas
preto ho žalobca listom zo dňa 28.3.2018 - predžalobná upomienka vyzval k okamžitej úhrade dlžných
splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok
nedošlo, žalobca dňa 19.5.2018 úver zosplatnil o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 23.5.2018
- Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalovaný do dnešného dňa dlžné splátky neuhradil.

Jeho celkový dlh ku dňu podania návrhu predstavuje sumu 168,78 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný
sa dostal so splatením pôžičky do omeškania, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. V žalobe ďalej
uviedol, že si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad v
stĺpci „Pokuta“ v sume 17,9 eur. Ku dňu podania žalobného návrhu mal žalovaný žalobcovi uhradiť sumu
168,78 eur. Súčasťou pohľadávky žalobcu sú aj náklady, ktoré žalobcovi vznikli v súvislosti s vymáhaním
pohľadávky, ktoré si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo výške 0,-eur v zmysle ust. § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného celkovú výšku dlžnej sumy žalovanej ku dňu podania
návrhu tvorí: istina vo výške 168,78 eur mínus náklady na vymáhanie vo výške 2,16,-eur, t.j. 166,62 eur.3. Pôvodný žalobca je právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., Hlavné
námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 z titulu zlúčenia uvedenej spoločnosti s VÚB, a.s..
Táto skutočnosť je uvedená vo výpise z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa,

Vložka číslo 341/B. V zmysle projektu rozdelenia zlúčením, spoločnosť VÚB, a.s. ako právny nástupca
pokračuje v prevádzkovaní tzv. ostatného podnikania zanikajúcej spoločnosti okrem TRIANGEL -
splátkového predaja a leasingu QCar.
4. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola spolu s prílohami, poučeniami o procesných právach a
povinnostiach doručená dňa 28.1.2021 do vlastných rúk, písomne nevyjadril.

5. Nakoľko predmetom sporu je zaplatenie sumy 166,62 eur, pričom ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1000,- eur, pojednávanie nebolo potrebné podľa § 297 veta druhá, písm. b) CSP nariadiť.
Podľa § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku dňa 20.5.2021 o 8.15 hod.
oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 11.5.2021.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.11.2015,

predžalobnou upomienkou zo dňa 28.3.2018, doručenkou na čl. 19, oznámením o vyhlásení okamžitej
splatnosti úveru zo dňa 23.5.2018, prehľadom splátok a úhrad, ako aj ostatným spisovým materiálom.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že právny predchodca žalobcu Consumer Finance
Holding, a.s. a žalovaný dňa 30.11.2015 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej
bolo poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru na zakúpenie tovaru - záhradná technika a náradie

- motorová píla MS 231 vo výške 399,- eur. Ďalej boli v zmluve dojednané tieto podmienky: počet
splátok 36, akontácia 10 % - 39,90 eur, splátka 14,07 eur, celková čiastka 506,52 eur, celková
výška a mena úveru 359,10 eur, RPMN 22,18 %, fixná ročná úroková sadzba 22,18 %, priemerná
hodnota RPMN 29,89 %, odplata 22,18 %, najvyššia prípustná výška odplaty 26,72 %, celkové náklady
spotrebiteľa 147,42 eur, termín konečnej splatnosti 2/2019, prvá splátka splatná dňa 20.3.2016. Právny

predchodca žalobcu predžalobnou upomienkou zo dňa 28.3.2018 upozornil žalovaného na nedoplatok
na splátkach v celkovej výške 42,21 eur a vyzval ho k úhrade. Zároveň ho upozornil na možnosť
zosplatnenia úveru. Predmetnú predžalobnú upomienku prevzal žalovaný 3.4.2018. Dňa 23.5.2018
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru. Z prehľadu splátok a úhrad
má súd preukázané, že žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu sumu 369,44 (z toho 39,90

akontáciu pri podpise zmluvy).
8. Právnym nástupcom právneho predchodcu žalobcu, t.j. obchodnej spoločnosti Consumer Finance
Holding, a.s. sa na základe Projektu rozdelenia zlúčením spísaného vo forme Notárskej zápisnice sp. zn.
L. XXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX, L. XXXXX/XXXX v spojení s prílohou 1 Projektu rozdelenia - Opisom
rozdelenia majetku stal žalobca v tomto spore, teda Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské

Nivy 1, Bratislava, IČO: 31 320 155.
9. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ZSÚ) spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.
10. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).
11. Podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie

je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.
13. Podľa § 7 ods.4 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banka sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch a

úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 15 a 16.
14. Podľa § 7 ods.15 ZoSÚ veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
15. Podľa § 7 ods.16 ZoSÚ vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a)

poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a ,
b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o
spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na
údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet

sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a) , ktorí sú
zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a , banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v
čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
16. Podľa § 9 ods.2 písm. f) ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 9 ods.2 písm. k) ZoSÚ Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov.

18. Podľa § 11 ods.1 ZoSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 , b) zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l) , s) , z) a aa) , c) zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená

nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver
poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa,
poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na
meno spotrebiteľa1) a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15
alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou

veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu,18b) f) veriteľ v
zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia
spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského
úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.18aa)
19. Podľa § 11 ods.2 zákona ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 ,

nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade
hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.
20. Podľa § 15 ods.1 zákona ZoSÚ zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o
spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o
kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný
celok.

21. Po vykonaní dokazovania súd dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a to jednak
s poukazom na § 11 ods.1 (pre nesprávne uvedený údaj o RPMN podľa § 9 ods.2 písm. k/ ZoSÚ a tiež
nedostatku v údaji o termíne konečnej splatnosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ) a tiež z dôvodu podľa
§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.
22. V zmysle danej právnej úpravy je totiž veriteľ povinný pri poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne

zistiťbonituklienta,tedačiklientbudeschopnýsplácaťúver.Čiveriteľtútopovinnosťriadneavsúladeso
zákonom splnil musí súd rozhodujúci o žalobe veriteľa o plnenie zosplatnenej istiny, úrokov a ostatného
príslušenstva z úveru skúmať vždy. Túto schopnosť veriteľ posudzuje predovšetkým na základe údajov
o príjmoch a výdavkoch tak, ako sa to aj uvádza v § 11 ods. 2. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti
klienta je teda kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi

zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, z ktorej bude schopný úver splácať.
Cieľom zákonodarcu bolo zamedziť zadlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne
uhrádzať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa
o tom, či zmluvu so spotrebiteľom uzavrie si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľomo úver alebo údajmi z príslušných databáz. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie vyhodnotiť
a overovať a za dostatočné sa považujú iba také informácie, z ktorých je veriteľ schopný získať
objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Pokiaľ však veriteľ takto nepostupuje, zákonodarca

jasne zadefinoval jeho počínanie ako hrubé porušenie povinnosti a z toho vyvodil sankciu vo forme
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.
23. Vychádzajúc zo žalobcom predložených dôkazov súd konštatuje, že v danom prípade žalobca
poskytol žalovanému úver napriek tomu, že vôbec nemal zistenú a preverenú výšku jeho výdavkov. Z
predloženej zmluvy o spotrebiteľskom údaje vyplýva, že žalobcovi neboli predložené žiadne doklady od

žalovaného (nie je zaškrtnutý žiaden údaj o predloženom doklade). Zo zmluvy tiež plynie, že žalovaný
je ženatý s tým, že pri príjme manželky nie je uvedený žiaden údaj. Žalovaný mal mať príjem XXX,- R.
mesačne bez akýchkoľvek mesačných výdavkov (splátok úverov, hypoték lízingov), bez nákladov na
bývanie, SIPO, telefón, čo sú absolútne nereálne údaje 0 Eur (už len s ohľadom na samotnú skutočnosť
v zmluve, že žalovaný je vlastníkom telefónu a niekde býva a náklady s bývaním mať musí).
24. V zásade si každý veriteľ môže rôzne upraviť svoje podmienky pre poskytnutie úveru a je len

na ňom, akú mieru podnikateľského rizika je ochotný v tejto súvislosti podstúpiť, nič to nemení na
tom, že vždy a za každých okolností musí byť splnený minimálny zákonom predpísaný štandard
posúdenia bonity spotrebiteľa, pričom zákon v § 11 ods.2 ZoSÚ za hrubé porušenie povinnosti podľa §
7 ods. 1 považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo

registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom nevykonanie
čo i len jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti ( k tomu pozri
rozsudokKrajskéhosúduvPrešovezodňa10.03.2020sp.zn.3Co/153/2019,najmäbod17odôvodnenia
rozsudku).
25. Zo samotnej zmluvy je zrejmé, že posúdenie bonity žalovaného nespĺňalo ani minimálne štandardy.

Tu treba pripomenúť odbornú starostlivosť dodávateľa, pričom nemožno vychádzať len z tvrdení, či
čestného prehlásenia spotrebiteľa, ak tieto nie sú podopreté konkrétnymi podkladmi a nestačí mať
preukázaný len príjem spotrebiteľa, lebo zákon jasne hovorí o preverení údajov nielen o príjme, ale aj
o výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, čo tu žalobca nepreukázal, že náležite preveril. Zo zmluvy
plynie, že žalovaný je ženatý s prázdnou kolonkou o príjme jeho partnera, naviac mesačné výdavky

(SIPO, náklady na bývanie, telefón), mesačné finančné výdavky všetky tieto majú byť v nereálnej
výške, keďže je zrejmé, že žalovaný musí niekde bývať, ak je vlastníkom telefónu, musí mať výdavky
spojené s jeho používaním, rovnako tak výdavky na živobytie. Je nereálne, aby žalovaný nemal za celý
mesiac spolu s manželkou žiadne výdavky a žil s nulovými nákladmi. Zo zmluvy tiež plynie, že právny
predchodca žalobcu ani žiadne doklady nežiadal priložiť, keďže nie sú v zmluve označené. Vychádzanie

lenzaktuálnehopríjmujevšakvovzťahukukomplexnémuposúdeniubonityžalovanéhonepostačujúce.
Nebol produkovaný žalobcom ani jediný dôkaz o tom, že by preveril aj ďalšiu povinnú zložku, to znamená
výdavkyžalovaného,najmänaživobytie.Išlobyopopretieúčeluazmysluzákona,akbystačilozostrany
dlžníka pri uzavretí zmluvy v snahe získať úver uviesť, že nemá absolútne žiadne výdavky a u veriteľa
by to nevzbudilo žiadne pochybnosti a úver by bez problémov poskytol len vzhľadom na výšku príjmu

žiadateľa. Ak sa veriteľ uspokojí len s tvrdením žalovaného, je to nepostačujúce, keďže nejde o náležité
preverenie bonity. Žalobca teda ničím nepreukázal preverenie výdavkov žalovaného, hoci to zákon
jasne vyžadoval. Vzhľadom na uvedené má za to, že došlo k hrubému porušeniu povinnosti veriteľa
zistiť konkrétnu výšku nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa. Odborná
starostlivosť naviac predpokladá, aby údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol, veriteľ overil, resp. dlžník

objektívne podložil (podporne viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.19Co/130/2019).
26. Veriteľ nezohľadňoval, neposúdil a nepreveril reálne výdavkovú zložku žalovaného, pokiaľ ide
o ekonomický status žalovaného, preto žalobca nemôže úspešne tvrdiť, že konal s odbornou
starostlivosťou. Žalobca ničím nepreukázal skúmanie výdavkov žalovaného (minimálne na stravu, lieky,
bývanie).Nejednásapretookonaniesodbornoustarostlivosťouvprípade,akveriteľsitietorozhodujúce

skutočnosti vôbec nezistil a neoveril. Bez zohľadnenia príjmov a rovnako aj výdavkov podľa názoru
súdu veriteľ nemohol objektívne posudzovať celkovú sociálno- ekonomickú situáciu žalovaného. Iba ich
vzájomným porovnaním je možné vyhodnotiť, či spotrebiteľ je dostatočne solventný a či pravdepodobne
v budúcnosti (minimálne v období, na ktoré sa zmluva uzatvára) bude schopný plniť svoje záväzky.
Skúmanie bonity žalovaného zo strany veriteľa je potrebné považovať za úplne formalistické (podporne

viď napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.12Co/136/2019). Opak žalobca nepreukázal.
27. Súd sa stotožňuje aj so závermi vyslovenými Krajským súdom v Prešove v rozhodnutí sp. zn.
6Co/171/2016 zo dňa 27.10.2016 a na ne odkazuje: „Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie
ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiťbonitu spotrebiteľa. Odvolací súd uvádza, že v tomto smere § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. vôbec
nepôsobí odradzujúco, preto je dôvodné aplikovať ustanovenie generálneho zákona - Občianskeho
zákonníka, a to § 3 ods. 1 o odmietnutí ochrany pri tak závažnom porušení povinnosti veriteľa na

finančnom trhu. Poskytovanie úverov a pôžičiek je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti,
pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu beztoho, aby bolo zrejmé,
čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých
pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie
povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od

neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových
pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie
úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou
starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke.“
28. V tejto súvislosti súd poukazuje aj článok 26 preambuly smernice Európskeho parlamentu a rady

2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, podľa ktorého členské štáty by mali prijať vhodne
opatrenia na podporu zodpovedajúcich postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu berúc do
úvahy osobitný charakter svojho trhu s úvermi. Tieto opatrenia môžu napríklad zahŕňať poskytovanie
informácii a vzdelávanie spotrebiteľov vrátane upozornení o rizikách spojených s neplnením zmluvných
ustanovení týkajúcich sa splátok a s nadmernou zadlženosťou. Najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi

je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takému správaniu a
aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch. Bez toho, aby boli
dotknuté ustanovenia o kreditnom riziku uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/48/
ES zo14.6.2006 o začatí a vykonávaní činností úverových inštitúcii, veritelia by mali byť zodpovední za

individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa. Na tento účel by mali mať možnosť využiť informácie,
ktoré im poskytol spotrebiteľ nielen počas prípravy príslušnej zmluvy o úvere, ale aj počas dlhodobého
obchodného vzťahu. Orgány členských štátov by tiež mohli veriteľom poskytnúť vhodné pokyny a
usmernenia. Aj spotrebitelia by mali konať obozretne a dodržiavať svoje zmluvné povinnosti.
29. Obdobne z judikatúry Súdneho dvora EÚ jasne vyplýva povinnosť súdov skúmať pri spotrebiteľských

zmluváchbonituspotrebiteľa.Súdvtejtosúvislostipoukazujenapr.naaktuálnyrozsudokSúdnehodvora
(druhá komora) z 5. marca 2020 vo veci C-679/2018 (M.-V. D..O..M.. G. N.) podľa ktorého Články 8 a 23
smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu
súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto

smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť
dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že
sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.
30. Záver súdu vo vzťahu k nutnosti riadneho preukázania skúmania bonity spotrebiteľa nemôže
byť pre žalobcu prekvapujúci a neočakávaný, keďže v mnohých rozhodnutiach všeobecných súdov

dôsledok nesplnenia povinnosti bol vyslovený. Len na margo viď napr. na rozsudok Okresného
súdu Prešov sp.zn.10Csp/62/2019 zo dňa 20.02.2020 a tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove
sp.zn.19Co/130/2019 zo dňa 27.02.2020, z ktorého citujúc: „Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je
pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi
zostanepovynaloženíbežnýchvýdavkovmesačnetakáčiastka,akábudepotrebnápresplácanieúveru.

Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi v ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010
Z.z. nie je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým
spôsobom žalobca pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.“ Podobne v rozsudku Krajského
súdu v Prešove zo dňa 10.03.2020 sp.zn.3Co/153/2019 je ohľadom nutnosti náležite posúdiť bonitu
spotrebiteľa, súd druhej inštancie uvádza: „je nutné konštatovať, že ustanovenie § 11 ods.2 zákona č.

129/2010 Z.z. súd v súlade s požiadavkou odbornej spôsobilosti veriteľa vykladá tak, že bonita dlžníka
musí byť skúmaná cez zisťovanie jeho príjmov a výdavkov ako aj jeho lustráciou cez príslušné databázy.
Nevykonanie jedného z týchto postupov znamená hrubé porušenie odbornej starostlivosti. Ako vyplýva
z prejednávanej veci, overenie bonity dlžníka nebolo dostatočné. Postup žalobcu bol iba formálny
a nezodpovedal odbornej starostlivosti. Žalobca nemal preukázaný príjem žalovaného hodnovernými

dokladmi, napriek tomu mu poskytol úver. Žalobca sa nezaujímal, aké má žalovaný výdavky na živobytie
ačimutedazostávadostatokfinančnýchprostriedkovnasplácanieúveru.Vkonanížalobcanepreukázal
splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Keďže žalobca hrubo porušilzákonom stanovenú povinnosť, v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov“.
31. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že by náležite skúmal a

vyhodnotil bonitu žalovaného v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej zákona č. 129/2010 Z.z. v kontexte s § 7
ods.1 citovaného zákona, čo spôsobilo bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.
32.Okremtejtoskutočnosti,súdkonštatuje,žemedzináležitostizmluvyospotrebiteľskomúvere,ktorých
nedodržanie má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru patrí v zmysle § 9 ods.2 písm. i)
a k) ZoSÚ aj uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a ročnej percentuálnej miery nákladov.

Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere
správne uvedenie týchto náležitostí neobsahuje. Čo sa týka RPMN, v zmluve je uvedený údaj o RPMN
(28,18 % ), avšak parametrom úveru uvedeným v zmluve tu v skutočnosti zodpovedá RPMN 26,66 %
(viď kalkulačka fininfo.sk MF SR). Keďže dané údaje nie sú uvedené v správnej, požiadavke zákona
zodpovedajúcej výške, nemožno na ne prihliadnuť a hľadí sa na ne, ako keby tam neboli uvedené vôbec
(viď tiež rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.12.2017 sp.zn.10Co/27/2017).

33. V uzatvorenej zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je ani uvedená konečná splatnosť pôžičky, teda
nie je naplnená dikcia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Jednou z obligatórnych
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je údaj o konečnej splatnosti úveru. Pokiaľ je súčasťou
dojednanie, že dlžník je povinný splácať úver do okamihu úplného uhradenia čerpaného úveru vrátane
príslušenstva, takéto dojednanie nezodpovedá zákonnej požiadavke. Na základe uvedeného možno

konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti úveru v zmluve absentuje. Údaj o termíne konečnej splatnosti
úverumábyťuvedenýpresne,atouvedenímkonkrétnehodňa,mesiacaaroku,kedyspotrebiteľskýúver
nadobudne konečnú splatnosť. Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho vyššie uvedených
ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy,
v akej výške a ako dlho je povinný plniť povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Preto sa vyžaduje časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom
určená na základe vstupných údajov (porovnateľný záver je vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 19.9.2012, sp. zn. 17Co/151/2012).
34. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený presne, a to uvedením konkrétneho dňa,
mesiaca a roku, kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Význam uvedenej zmluvnej

náležitosti súvisí aj s ďalšími nárokmi veriteľa vyplývajúcimi zo zmluvy o úvere. Súd pripomína, že
v zmysle ustálenej súdnej praxe (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo
143/98, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.11.2013, sp. zn. 5Co/165/2013, rozsudok Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30.05.2012, sp. zn. 1Co/30/2012, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
25.02.2014, sp. zn. 5Co/567/2013) veriteľovi prislúchajú zmluvné úroky ako odplata za poskytnutie

peňažných prostriedkov do splatnosti úveru, po jeho splatnosti má nárok na úrok z omeškania. Uvedený
údaj preto slúži na rozlíšenie, dokedy je dlžník povinný platiť zmluvné úroky a odkedy úroky z omeškania
(pozri tiež rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/315/2012, sp. zn. 16Co/315/2012,
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 10Co/129/2012, sp. zn. 17Co/360/2015, Krajského súdu v Prešove
sp. zn. 6Co/155/2014, sp. zn. 17Co/2/2015).

35. V zmluve absentuje aj ďalšia podstatná náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010
Z.z. v súvislosti s tam uvedenou RPMN, a to uvedenie všetkých predpokladov použitých na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. V zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere
okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu

mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných
v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet
tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. ,,Súdu prvej inštancie teda nemožno nič vytknúť, pokiaľ dôvod
bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ktorý predpokladá ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských
úveroch videl v absencii predpokladov použitých na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona o

spotrebiteľských úveroch). K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že ide o jeden z najdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť,
a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Pri údaji o RPMN sa
musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
Zákonodarca jasne stanovil, že nepostačuje uvedenie len výšky RPMN, ale v zmluve je potrebné uviesť

aj všetky predpoklady, ktoré boli použité pre výpočet RPMN. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej
zmluve tento údaj chýba, nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN, a preto
správne skonštatoval súd prvej inštancie, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov.
Pokiaľ žalobca namieta formalistický výklad súdu, tak odvolací súd dáva do pozornosti, že obligatórnounáležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedenie predpokladov použitých pre výpočet RPMN aj
podľa transponovanej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008, a to v článku
10 ods. 2 písm. g/ cit.: „Zmluva o úvere zrozumiteľne a stručne uvádza: ročnú percentuálnu mieru

nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané v čase uzavretia zmluvy o úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto miery;“ rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn.
5Co/59/2017 zo dňa 11.05.2017 (viď obdobne rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/124/2016
zo dňa 03.11.2016, sp. zn. 3Co/7/2017 zo dňa 06.04.2017).
36. Absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s) z) a aa) je dôvodom, pre ktorý sa

žalovanému poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto aj táto skutočnosť znamená,
že žalovaný je povinný veriteľovi vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 399,-eur. Žalovaný v konaní
nijako nespochybnil, že mu bola poskytnutá suma 399,-eur a na úver zaplatil sumu 369,44 eur, preto súd
žalobcovipriznalrozdielmedzitýmitosumamivovýške29,56euravprevyšujúcejčastiprekonštatovanú
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žalobu zamietol.
37. Žalobca si v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo

žalovanej sumy od 29.5.2018 do zaplatenia.
38. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
39. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
40. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.,

41. Žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení
s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd priznal
žalobcovi vzhľadom na vyššie posúdenie zmluvy o úvere ako bezúročnej a bez poplatkov iba nárok úrok

z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 29,56 eur a to odo dňa 29.5.2018, teda dňom nasledujúcim
po uplynutí dodatočnej lehoty na plnenie stanovenej žalobcom. V časti v ktorej súd žalobu zamietol súd
nepriznal žalobcovi ani nárok na uplatňovaný úrok z omeškania.
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
44. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 166,62 eur s príslušenstvom. Súd žalobe v časti 29,56 eur
s príslušenstvom vyhovel a žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje
17,74 % a úspech žalovaného predstavuje 82,26 %. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní by nárok na
náhradu trov konania patril úspešnejšiemu, avšak nakoľko si nárok na náhradu trov konania neuplatnil

a ani mu vychádzajúc z obsahu spisu v súvislosti s konaním žiadne trovy nevznikli, súd v súlade
so zásadou hospodárnosti konania rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania voči
žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia

na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.