Rozsudok – Zmluvy ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. marec 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/200/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315219290
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1315219290.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu

JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej, v právnej veci žalobcov: X/ C.. W. E., L.. XX.X.XXXX, X/ J..
Ľ. E., L.. XX.X.XXXX, M. J. X. X, J., zastúpených: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Pavlovič s.r.o.,
so sídlom Nám. SNP 19, Bratislava, proti žalovaným: X/ W. D., L.. XX.X.XXXX, X/ R. D., L.. XX.X.XXXX,
M. J. G. E. XXX/K, J., 3/ HEKTÁR s.r.o. (predtým D.I.M. REAL, s.r.o.), so sídlom Malý trh 2, Bratislava,
IČO: 36 779 555, všetkým zastúpených: SHM PARTNERS s.r.o., so sídlom Svätoplukova 28, Bratislava,
o zaplatenie 7.500,- eur, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ a žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava III zo

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ odmieta.
Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne sumu 2.500 eur, do troch dní.
Žalobcovia 1/ a 2/ majú nárok spoločne a nerozdielne na náhradu trov konania proti žalovaným 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne a proti žalovanému 3/ v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/, 2/ a 3/ povinnosť spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 5.000 eur, do troch dní a v časti zmluvnej pokuty v sume
2.500 eur žalobu zamietol. Žalovaným 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ spoločne a

nerozdielne náhradu trov konania, o ktorej výške rozhodne samostatným uznesením po nadobudnutí
právoplatnosti meritórneho rozhodnutia. Uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhali proti
žalovaným 1/, 2/ a 3/ zaplatenia sumy 5.000 eur titulom zloženia preddavku na budúcu kúpnu zmluvu v
súvislosti s nehnuteľnosťou, ktorá suma bola prevzatá žalovaným 3/ ako sprostredkovateľom, pričom k
uzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo z viny žalovaných 1/ a 2/, ktorí boli na dovolenke v čase dohodnutom
na podpísanie kúpnej zmluvy, pričom žalobcovia mali schválený úver; následne žalovaní 1/ a 2/ e-
mailom od zmluvy odstúpili, na čo v reakcii žalobcovia, takisto od zmluvy odstúpili. Ďalej sa domáhali

zaplatenia sumy 2.500 eur titulom zmluvnej pokuty proti žalovaným 1/ a 2/. Vykonaným dokazovaním
zistil, že dňa 19.5.2015 uzavreli žalobcovia ako budúci kupujúci a žalovaní 1/ a 2/ ako budúci predávajúci
Zmluvu o zložení preddavku na kúpu nehnuteľnosti v sume 5.000 eur do pokladne žalovaného 3/ ako
sprostredkovateľa, predmetom ktorej bol X-W. J., B. Č.. XXXX vrátane spoluvlastníckeho podielu k
pozemku, všetko podrobne špecifikované v zmluve. V čl. 2 sa za prítomnosti sprostredkovateľa účastníci
zmluvy dohodli na kúpnej cene za predmetnú nehnuteľnosť v sume 125.000 eur s tým, že prvá časť
kúpnej ceny (5.000,- eur) bude ihneď uhradená sprostredkovateľovi ako preddavok na kúpnu cenu bytu

a druhá časť kúpnej ceny v sume 120.000 eur prostredníctvom dvoch splátok (52.000 eur v hotovosti,
68.000 eur prostredníctvom hypotekárneho úveru). V čl. 3 zmluvy si účastníci dohodli sa prítomnosti
sprostredkovateľa, že kúpnu zmluvu uzatvoria najneskôr do 19.6.2015, pritom v čl. 4 bola viazanosť
zmluvou najneskôr do 18.6.2015. V čl. 3 ods. 4 mali účastníci zmluvy dohodnutú zmluvnú pokutu v sume5.000 eur, ktorá suma v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy z viny budúceho kupujúceho prepadá v
prospech budúceho predávajúceho a sprostredkovateľa v podiele 1/1. V opačnom prípade, ak dôjde
k prekážke na strane budúceho predávajúceho najneskôr do 19.6.2015, tento zaplatí zmluvnú pokutu

v tej istej výške, ktorá sa rozdelí medzi budúceho kupujúceho a sprostredkovateľa. Z predloženej
fotodokumentácie vyplynulo a v konaní to žalovaní 1/ a 2/ ani nespochybňovali, že boli v čase 18.6.2015
na dovolenke mimo územia SR. Z predloženej korešpondencie zistil, že dňa 29.6.2015 bol preposlaný
e-mail sprostredkovateľom žalovaným 3/ od žalovaných 1/ a 2/ žalobcovi 1/ s tým, že žalovaný 1/ a 2/
odstupujú od zámeru predať nehnuteľnosť z dôvodu nesplnenia podmienok zmluvy pre prekážku na

strane budúceho kupujúceho a dňa 29.6.2015 v reakcii na uvedené odstúpili od zmluvy opätovne e-
mailom žalobcovia z dôvodu, že prekážka, pre ktorú nedošlo k podpisu kúpnej zmluvy, je na strane
žalovaných. Listom zo dňa 3.7.2015 žalobcovia 1/ a 2/ písomne odstúpili od zmluvy z dôvodov, že
prekážka neuzatvorenia kúpnej zmluvy bola na strane žalovaných 1/ a 2/, ktorí v čase, keď malo dôjsť k
uzatvoreniu zmluvy, sa nachádzali mimo územia SR, budúcich kupujúcich o tom vopred neupovedomili,
čím došlo k strate dôvery; písomné odstúpenie od zmluvy bolo doručené žalovaným dňa 14.7.2015. Z

potvrdenia peňažného ústavu Uni Credit bank zo dňa 16.7.2015 vyplynulo, že žalobcovia požiadali o
hypotekárny úver na kúpu bytu č. XX, C. XX, J., T.. Ú.. O., dňa 25.5.2015 a úver v požadovanej výške bol
schválený dňa 19.6.2015. Z príjmového pokladničného dokladu č. 2/2015 zo dňa 19.5.2015 vyplynulo,
že žalobca 1/ uhradil sumu 5.000 eur, účel: rezervačný poplatok (kúpa bytu), a to priamo D.I.M. REAL
(žalovaný 3/). Zistený skutkový stav posúdil podľa § 50a ods. 1, 2, 3, § 34, § 48 ods. 1, 2, § 774, § 488,

§ 451 ods. 1, 2, § 457, § 3 ods. 1, § 458 ods. 1, 2, 3, § 544 ods. 1, 2, 3 Obč. zákonníka a uviedol, že
vykonaným dokazovaním mal preukázané, že došlo k uzavretiu právne perfektnej zmluvy a jej obsah
ani nebol v konaní sporný a pokiaľ ide o dôvody, pre ktoré sa neuskutočnila kúpa nehnuteľnosti, mal
za preukázané, že žalobcovia boli riadne pripravení na uzavretie zamýšľanej kúpnej zmluvy v termíne
riadne dohodnutom, pričom to boli práve žalovaní 1/ a 2/, ktorí sa nedostavili na podpis kúpnej zmluvy,

a to z dôvodu, že boli na dovolenke, ktorú účasť na last minut v konaní ani nepopreli. Taktiež mal za
preukázané, že žalobcovia riadne písomnou formou odstúpili od zmluvy o budúcej zmluve ohľadne kúpy
nehnuteľnosti, ktorú skutočnosť zdôvodnili správaním sa žalovaných, a teda k uzavretiu samotnej kúpnej
zmluvy nedošlo. Žalovaný 3/ v pozícii sprostredkovateľa preddavok na kúpnu cenu v sume 5.000 eur
riadne prevzal, táto suma nebola vrátená žalobcom 1/ a 2/, od žiadneho zo žalovaných. Ďalej uviedol, že

s poukazom na rozpor s dobrými mravmi vyhodnotil zmluvnú pokutu v sume 5.000 eur za neadekvátnu,
podľa notoricky známej judikatúry a navyše zmluvnú pokutu je nutné dojednať vždy ako nepodmienenú
(NS ČR sp. zn. 23Cdp/2575/2010). Mal za preukázaný vznik bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaných, obsah zmluvy o zložení preddavku z 19.5.2015 nemožno dátumovo fixovať na 18.5.2015 v
nadväznosti na účinnosť tejto zmluvy, zo svedeckej výpovede bývalého zamestnanca peňažného ústavu

vyplynulo, že úver bol schválený ešte 17.6.2015 a bolo preukázané, že ku dňu podpisu kúpnej zmluvy
19.6.2015 žalovaní 1/ a 2/ neboli na území SR. Vzhľadom na to sa stotožnil so žalobou v tejto časti a
žalobe v tejto časti vyhovel, podrobne skúmajúc okolnosti, za ktorých nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy.
V súvislosti so zmluvnou pokutou, ktorej nárok bol obsahom žalobného petitu, uviedol, že sa jedná o
konvenčnú pokutu, pri ktorej nemožno vznik povinnosti zaplatiť ju viazať kumulatívne ako na porušenie

zmluvnej pokuty, tak na následné odstúpenie od zmluvy. V tejto časti preto žalobu zamietol. O náhrade
trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.
2. Proti tomuto rozsudku v časti, v ktorej súd žalobe vyhovel, podali odvolanie žalovaní 1/, 2/ a 3/,
žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť a uložiť žalobcom
povinnosť nahradiť im trovy konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedli, že predmetná zmluva, uzavretá medzi stranami, je zmluvou
synalagmatickou, obojstranne zaväzujúcou a v zmysle § 560 Občianskeho zákonníka splnenia záväzku

z takejto zmluvy sa môže domáhať len ten, kto sám splnil svoj záväzok skôr alebo je pripravený ho
splniť.Zpredmetnejzmluvyvyplývajúsynalagmatickézáväzkyzmluvnýchstrán,atopovinnosťbudúcich
predávajúcich zabezpečiť pripravenosť predmetu kúpy na odovzdanie budúcim predávajúcim a jeho
spôsobilosť na prevod vlastníckeho práva, ktorú povinnosť si splnili, keď zabezpečili výmaz záložného
práva z predmetnej nehnuteľnosti, vypratali ju a pripravili na odovzdanie žalobcom, zabezpečili potrebné

dokumenty od správcu bytového domu a boli riadne a včas pripravení na uzavretie kúpnej zmluvy.
Povinnosti budúcich predávajúcich koreluje povinnosť budúcich kupujúcich zaplatiť kúpnu cenu, a teda
žalobcovia boli povinní preukázať svoju pripravenosť zaplatiť kúpnu cenu. Namietali, že súd prvej
inštancie sa zisťovaním skutkového stavu nezaoberal dostatočne, keď konštatoval, že žalobcovia boliriadne pripravení na uzavretie kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne, pričom vychádzal z predloženého
potvrdeniapeňažnéhoústavuazosvedeckejvýpovedeW..C.D.,ktorájevšakpodľaichnázoru,rovnako
ako tvrdenia žalobcu 1/, v rozpore s predloženými listinnými dôkazmi, a to najmä oficiálnym potvrdením

Uni Credit Bank Czech Republic and Slovakia a.s. zo dňa 6.7.2015 a predloženou e-mailovou
komunikáciou. Žalovaný 3/ v konaní navrhol doplniť dokazovanie vykonaním ďalších dôkazov, avšak
súd prvej inštancie ním navrhnuté dokazovanie uznesením nepripustil. Žalobcovia podpisom zmluvy
o zložení preddavku vyjadrili svoju vôľu financovať predmet kúpy aj prostredníctvom hypotekárneho
úveru, čo vyžaduje minimálne uzavretie úverovej zmluvy medzi príslušnou bankou a žiadateľom o úver

a záložnej zmluvy medzi príslušnou bankou a vlastníkmi nehnuteľnosti, prípadne podpísanie ďalších
dokumentov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcovia nemali dňa 19.6.2015 zabezpečené
financovanie kúpy predmetnej nehnuteľnosti tak, aby mohli byť v posledný deň lehoty podľa zmluvy
podpísané všetky potrebné dokumenty. Neboli teda v rozhodnom čase pripravení plniť svoj záväzok.
Žalobcovia mali kúpnu zmluvu pred uplynutím dohodnutej doby k dispozícii pripravenú na podpis
najneskôr dňa 16.6.2016, a aj tak zmluvu nevytlačili a nepodpísali, a teda si svoju povinnosť nesplnili.

Žalovaní 1/ a 2/ si svoju povinnosť riadne a včas splnili, ale neboli ani upovedomení o presnom čase,
miestepodpisu,pretožeimžalovaníanineoznámilianepreukazovalipripravenosťzabezpečiťplneniezo
zmluvy o zložení preddavku. Žalobcovia porušili svoju povinnosť a právnym následkom tohto porušenia
bolo uplatnenie čl. 5 bod 4 zmluvy, a teda zmluvná pokuta je oprávneným nárokom žalovaných. Práve
znak oprávnenosti nároku vylučuje naplnenie znakov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia

podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže prijali plnenie z právneho dôvodu, ktorým je zmluva
o zložení preddavku.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote
žalobcovia 1/ a 2/, žiadali rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na
ďalšiekonanie.Uviedli,žezamietnutiežalobyvtejtočastisúdprvejinštancieodôvodnilvýlučnevjednom

odseku bodu 35 odôvodnenia tým, že v prípade nároku na zmluvnú pokutu, t.j. konvenčnú pokutu,
nemožno vznik povinnosti zaplatiť viazať kumulatívne na porušenie zmluvnej povinnosti a zároveň vznik
povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať aj na odstúpenie od zmluvy. Namietali, že táto úvaha súdu
nemá opodstatnenie ani v skutkovom základe tak, ako bol v rámci dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie zistený a ani v právnom základe, keď nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie

ustálil, že žalobcovia si uplatňujú nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty kumulatívne na naplnenie dvoch
právnych skutočností. Súd prvej inštancie ustálil, že zo strany žalovaných 1/ a 2/ došlo k porušeniu
ich zmluvnej povinnosti založenej zmluvou o zložení preddavku zo dňa 19.5.2015 a na tom základe im
vznikla povinnosť vrátiť žalobcom 1/ a 2/ preddavok na kúpnu cenu nehnuteľnosti v sume 5.000 eur
tak, ako bol zložený k rukám žalovaného 3/. V spojení s povinnosťou žalovaných 1/, 2/ a 3/ spoločne a

nerozdielne vrátiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 5.000 eur prezentovanú preddavkom na kúpnu cenu je zrejmé
aj porušenie zmluvnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/, na ktoré porušenie je viazaná dojednaná zmluvná
pokuta tak, ako je špecifikovaná v čl. 3 bod 4 zmluvy. Je teda zrejmé, že k porušeniu zmluvnej povinnosti
zostranyžalovanýchdošlo,atedavzmysle§544ods.1,2a3Občianskehozákonníkavznikolžalobcom
1/ a 2/ aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, a neexistoval teda žiaden právny dôvod na úvahu o

tom, že by žalobcovia viazali nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty kumulatívne na porušenie zmluvnej
povinnosti zo strany žalovaných a zároveň na odstúpenie od zmluvy. Z celkového priebehu konania a
vykonaného dokazovania je zrejmé, že všetky prostriedky procesného útoku žalobcov smerovali len a
výlučne k tomu, aby preukázali žalovaným porušenie ich zmluvných povinností a na tomto základe si
žalobcovia uplatňovali svoje opodstatnené nároky. Súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia rozhodnutia

žiadnym spôsobom nespochybnil platnosť dohovoru zmluvných strán o zmluvnej pokute; je zrejmé, že
tentodohovorboluzatvorenýplatne,t.j.vpísomnejforme,bolaurčenávýškazmluvnejpokutyazpovahy
dohovoru o zmluvnej pokute vyplývalo, že sa jedná o akcesorický, ktorý je viazaný na splnenie hlavného
záväzku za nesplnenie, ktorého si zmluvné strany dohodli sankciu vo forme zmluvnej pokuty. Vzhľadom
na to sa javí rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako prekvapivé a neočakávané, pretože

neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila priznaniu takéhoto nároku žalobcom za stavu,
keď súd v rámci vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k nesplneniu hlavného záväzku došlo
na strane žalovaných 1/ a 2/. Podľa ich názoru vzhľadom na to, že sa jednalo o zmluvu o budúcej
kúpnej zmluve, na základe ktorej mali povinnosť pri podpísaní kúpnej zmluvy zaplatiť žalovaným celkovú
kúpnu cenu 125.000 eur, tak výška zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody bola stranami

dohodnutá dostatočne jasne a s ohľadom na celkové dohodnuté plnenie je dohodnutá výška zmluvnej
pokuty v sume 2.500 eur pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti v prospech žalobcov dohodnutá
viac ako primerane, pretože takto dohodnutá zmluvná pokuta predstavuje ani nie 2% z celkového
dohodnutého plnenia. Zamietavé rozhodnutie zjavne vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci,pričom súd prvej inštancie v rámci svojich úvah ani len nelaboroval s možnosťou svojho prípadného
moderačného oprávnenia, kde sa môže neprimerane vysoká zmluvná pokuta znížiť v neprospech
oprávneného na takéto plnenie.

4. Žalovaní vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhli rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti zmluvnej pokuty v sume 2.500 eur potvrdiť. Uviedli, že zmluva o zložení preddavku,
uzatvorená medzi stranami sporu, bola uzatvorená ako obojstranne zaväzujúca, t.j. tak žalobcovia
ako aj žalovaní 1/ a 2/ mali právo vyzvať druhú zmluvnú stranu na uzatvorenie riadnej kúpnej
zmluvy dohodnutého obsahu, čím by založili korešpondujúcu povinnosť druhej zmluvnej strany takúto

zmluvu uzavrieť. Žalobcovia do termínu trvania zmluvy o zložení preddavku (18.6.2015), ako ani do
dohodnutéhotermínunauzatvoreniekúpnejzmluvy(19.6.2015),žalovanýchaniraz nevyzvalinapodpis
kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne, ani im nepredložili žiadny zaväzujúci návrh na jej uzatvorenie.
Žalovaní 1/ a 2/ tak nemohli porušiť zmluvnú povinnosť, ktorá im ani nevznikla, keď žalobcovia nevyužili
v dohodnutom termíne svoje právo. Z ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zmluvnou
pokutou možno postihnúť iba porušenie (zmluvnej) povinnosti, a keďže k žiadnemu zavinenému

porušeniu povinnosti žalovaných 1/ a 2/ neprišlo, nemohla im vzniknúť ani povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu. Poukázali na to, že zmluvné strany si v čl. IV ods. 1 zmluvy stanovili, že ňou budú viazané len
do 18.6.2015, a nemohla preto vyvolať uplatňované účinky za údajné porušenie povinnosti, ktoré malo
nastať až po tomto dátume. S poukazom na citáciu čl. III ods. 4 zmluvy namietali, že v prvom prípade
je definované porušenie povinnosti - kupujúci nepristúpi k uzavretiu kúpnej zmluvy na prevádzané

nehnuteľnosti najneskôr do 19.6.2015, avšak v druhom prípade nie je jednoznačne definovaná žiadna
povinnosť žiadnej strany, na ktorej porušenie by sa mala zmluvná pokuta vzťahovať. Povinnosť zaplatiť
pokutu je tu viazaná na udalosť - vznik prekážky na strane budúceho predávajúceho. Vznik prekážky
nie je porušením povinnosti a nemôže s ním byť spájaná povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu. Poukázali
aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 23Cdp/2575/2010, podľa ktorého zmluvnú pokutu je nutné viazať v

zmysle § 544 Občianskeho zákonníka vždy na porušenie zmluvnej povinnosti a
dojednať ako nepodmienenú. Nemožno vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu viazať kumulatívne
ako na porušenie zmluvnej povinnosti, tak na následné odstúpenie od zmluvy. Ďalej zotrvali na svojich
tvrdeniach, že svoju povinnosť zo zmluvy riadne a včas splnili a boli riadne a včas pripravení na uzavretie
kúpnej zmluvy a žalovaný 3/ ako sprostredkovateľ riadne a včas pripravil kúpnu zmluvu a informoval

o tom žalobcu 1/. Žalobcovia nemali v deň 19.6.2015 zabezpečené financovanie kúpy predmetnej
nehnuteľnosti tak, aby mohli byť v posledný deň lehoty podľa zmluvy, t.j. 19.6.2017, podpísané všetky
potrebné dokumenty. Žalobcovia neboli pripravení na plnenie záväzku zo zmluvy o zložení preddavku,
pretože bez včasného získania/zabezpečenia finančných prostriedkov prostredníctvom hypotekárneho
úveru žalobcami nebolo možné kúpnu zmluvu uzavrieť.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) v napadnutej zamietajúcej
časti v medziach odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.) a viazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov 1/ a 2/ je dôvodné a odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ je potrebné odmietnuť ako oneskorene

podané.
6. Podľa § 362 ods. 1 C.s.p. odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
7. Podľa § 386 písm. a) C.s.p. odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene.

8. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie bol doručený právnemu
zástupcovi žalovaných 1/, 2/ a 3/ dňa 9.5.2018. Nasledujúcim dňom začala žalovaným 1/, 2/ a 3/
plynúť zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolania, ktorej posledným dňom bol deň
24.5.2018 (štvrtok - riadny pracovný deň). Žalovaní 1/, 2/ a 3/ podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej
inštancie v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu až dňa 25.5.2018, čo vyplýva

nielen z doručenky, podľa ktorej bolo ich odvolanie doručené súdu v uvedený deň o 13,04 hod., ale
aj z výsledku overenia KEP, podľa ktorého bolo toto odvolanie aj podpísané až dňa 25.5.2018 o 11,04
hod. Zo samotného odvolania žalovaných vyplýva, že vychádzali z toho, že napadnutý rozsudok im bol
doručený dňa 10.5.2018. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie doručoval napadnutý rozsudok
aj žalovanému 3/, ktorému bol doručený dňa 10.5.2018, toto doručovanie však bolo nadbytočné a

z toho dôvodu aj bezpredmetné, keďže žalovaný 3/ bol v konaní zastúpený zástupcom na základe
splnomocnenia udeleného na celé konanie a v takom prípade sa v zmysle § 110 ods. 1 vety prvej
C.s.p. doručuje písomnosť len tomuto zástupcovi. Rozhodujúce je preto doručenie rozsudku súdu prvej
inštancie právnemu zástupcovi žalovaných 1/, 2/ a 3 dňom 9.5.2018 podľa doručenky založenej v spise.9. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ podali odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty na podanie odvolania, a preto odvolací súd ich odvolanie odmietol podľa § 386 písm.
a) C.s.p. ako oneskorene podané.

10. Predmetom odvolacieho prieskumu na základe včas podaného odvolania žalobcami 1/ a 2/ bola
vecná správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zamietol ich nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty v sume 2.500 eur, uplatnený proti žalovaným 1/ a 2/ na základe čl. III. bod 4 zmluvy o Zložení
preddavku na kúpnu cenu nehnuteľnosti, uzavretej medzi stranami sporu dňa 19.5.2015.
11. V konaní medzi stranami nebolo sporné, že dňa 19.5.2015 uzavreli zmluvu o zložení preddavku

na kúpnu cenu nehnuteľnosti, na základe ktorej žalobcovia 1/ a 2/ ako budúci kupujúci zložili do
pokladne žalovaného 3/ ako sprostredkovateľa sumu 5.000 eur, titulom preddavku kúpnej ceny za
nehnuteľnostišpecifikovanévčl.I.bod5zmluvy,ktorébolivovlastníctvežalovaných1/a2/akobudúcich
predávajúcich.
12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že v predmetnej zmluve v čl. II.
sa strany dohodli na kúpnej cene za predmetnú nehnuteľnosť v sume 125.000 eur s tým, že prvá časť

kúpnej ceny (5.000 eur) bude ihneď uhradená sprostredkovateľovi ako preddavok na kúpnu cenu bytu
a druhá časť kúpnej ceny v sume 120.000 eur prostredníctvom dvoch splátok a to v sume 52.000
eur v hotovosti a v sume 68.000 eur prostredníctvom hypotekárneho úveru. V čl. III. zmluvy si strany
dohodli, že kúpnu zmluvu uzatvoria najneskôr do 19.6.2015, pričom v čl. IV. bola viazanosť zmluvou
dohodnutá najneskôr do dňa 18.6.2015. V čl. III. ods. 4 mali dohodnutú zmluvnú pokutu v sume 5.000

eur, ktorá suma v prípade neuzavretia kúpnej zmluvy z viny budúceho kupujúceho prepadá v prospech
budúceho predávajúceho a sprostredkovateľa v podiele 1/1 a v opačnom prípade ak dôjde k prekážke na
strane budúceho predávajúceho najneskôr do 19.6.2015, tento zaplatí zmluvnú pokutu v tej istej výške -
resp. vráti kupujúcemu, ktorá sa rozdelí medzi budúceho kupujúceho a sprostredkovateľa. Vykonaným
dokazovanímmalďalejpreukázané,žežalobcoviaboliriadnepripravenínauzavretiezamýšľanejkúpnej

zmluvy v termíne riadne dohodnutom, pričom boli to práve žalovaní 1/ a 2/, ktorí sa nedostavili na podpis
kúpnej zmluvy, a to z dôvodu, že boli na dovolenke, ktorú účasť na last minut v konaní ani nepopreli.
13. Správnosť uvedených skutkových záverov súdu prvej inštancie žalobcovia vo svojom odvolaní
nenamietajú a na základe oneskorene podaného odvolania žalovanými ich správnosť nemožno
preskúmavať v odvolacom konaní, a preto je potrebné z nich vychádzať pri posudzovaní dôvodnosti

uplatneného nároku žalobcov na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume 2.500 eur proti žalovaným 1/
a 2/. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v časti, v ktorej tento nárok
žalobcovzamietol,vychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci,keďzamietnutiežalobyodôvodnil
tým, že vznik povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu nemožno viazať kumulatívne na porušenie zmluvnej
povinnosti a na následné odstúpenie od zmluvy. Zo skutkového stavu zisteného a ustáleného súdom

prvej inštancie však nevyplýva, že by vznik povinnosti žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť zmluvnú pokutu v
prípade, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy v dohodnutom termíne z dôvodu prekážky na ich strane,
bola viazaná okrem porušenia zmluvnej povinnosti zároveň aj na následné odstúpenie od zmluvy. Súd
prvej inštancie preto nesprávne aplikoval ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka na zistený skutkový
stav. Súd prvej inštancie skúmal okolnosti, pre ktoré nedošlo k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy

medzi stranami a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že k uzavretiu kúpnej zmluvy
nedošlo z dôvodov na strane žalovaných 1/ a 2/, ktorí ku dňu podpisu kúpnej zmluvy neboli na území SR,
na základe čoho následne konštatoval vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaných v sume
5.000 eur, t.j. v sume žalobcami zaplateného preddavku na kúpnu cenu nehnuteľnosti, ktorú
žalovaní nevrátili žalobcom, pričom povinnosť žalovaným vrátiť žalobcom tento preddavok vznikla práve

v dôsledku porušenia ich zmluvnej povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu v dohodnutej lehote, na porušenie
povinnosti ktorej zároveň bola viazaná aj povinnosť žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť žalobcom zmluvnú
pokutu v sume 2.500 eur. Dôvodne preto žalobcovia v odvolaní namietajú, že v spojení s povinnosťou
žalovaných1/,2/a3/spoločneanerozdielnevrátiťžalobcom1/a2/sumu5.000eurzaplatenúžalobcami
ako preddavok na kúpnu cenu, je zrejmé aj porušenie zmluvnej povinnosti žalovaných 1/ a 2/, na

ktoré porušenie je viazaná dojednaná zmluvná pokuta. Keďže súd prvej inštancie mal za preukázané
porušenie predmetnej zmluvnej povinnosti žalovanými, vznikol žalobcom 1/ a 2/ v zmysle § 544 ods.
1/, 2/ a 3/ Občianskeho zákonníka aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. Odvolací súd sa stotožnil
aj s názorom žalobcov, že výšku dohodnutej zmluvnej pokuty nemožno považovať za neprimeranú
vzhľadom na to, že ňou bola zabezpečená povinnosť žalovaných uzavrieť kúpnu zmluvu, na základe

ktorej žalobcovia mali povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v celkovej sume 125.000 eur a tiež vzhľadom na
to, že pre obe zmluvné strany v prípade porušenia ich zmluvnej povinnosti bola dohodnutá zmluvná
pokuta v rovnakej výške, z čoho je zrejmé, že obe zmluvné strany túto výšku považovali za primeranú.14. Nedôvodne žalovaní vo svojom vyjadrení namietajú, že v čl. III ods. 4 zmluvy nie je jednoznačne
definovaná povinnosť žalovaných, na ktorej porušenie by sa mala zmluvná pokuta vzťahovať a že
povinnosť zaplatiť pokutu je viazaná na udalosť - vznik prekážky na ich strane, čo nie je porušením

povinnosti. Z čl. III bod 1 predmetnej zmluvy, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že kúpnu zmluvu
na prevádzané nehnuteľnosti uzatvoria najneskôr do 19.6.2015, vyplýva povinnosť oboch zmluvných
strán uzavrieť kúpnu zmluvu v uvedenom dohodnutom termíne. Keďže v bode 4 uvedeného článku bola
dohodnutá povinnosť žalovaných zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad, ak nedôjde k uzavretiu kúpnej
zmluvy v dohodnutom termíne z dôvodu akejkoľvek prekážky na strane žalovaných 1/ a 2/ ako budúcich

predávajúcich, je zrejmé z celého kontextu predmetného článku zmluvy, že neuzavretie kúpnej zmluvy
žalovanými 1/ a 2/ z dôvodu akejkoľvek prekážky na ich strane v dohodnutom termíne je porušením
ich povinnosti v tomto termíne kúpnu zmluvu uzavrieť, na porušenie ktorej povinnosti je viazaná ich
povinnosť zaplatiť predmetnú zmluvnú pokutu. Pri posudzovaní vzniku povinnosti žalovaných zaplatiť
zmluvnú pokutu nemožno vychádzať ani z čl. IV ods. 1 zmluvy, v ktorom si strany dohodli, že zmluvou
sú viazané najneskôr do 18.6.2015, keď povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu bola viazaná na porušenie

povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu v termíne do 19.6.2015. Žalovaní vo svojom vyjadrení ďalej uviedli, že
svoju povinnosť neporušili a že k neuzavretiu kúpnej zmluvy nedošlo v dôsledku porušenia povinnosti
žalobcami, na ktoré námietky však nemožno v odvolacom konaní prihliadať, keď skutkové závery súdu
prvej inštancie, týkajúce sa dôvodov, pre ktoré nedošlo k uzavretiu kúpnej zmluvy a porušenia zmluvnej
povinnosti žalovanými 1/ a 2/ nenapadli žalovaní včas podaným odvolaním.

15. Z uvedených dôvodov, keď rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vychádzal
z nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tejto napadnutej
časti podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že žalobe vyhovel.
16. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a 2 v spojení s § 255 ods. 1 a §
256 ods. 1 C.s.p. a žalobcom 1/ a 2/, ktorí mali úspech v konaní v celom rozsahu, priznal náhradu trov

konaniaprvoinštančného,aajodvolacieho,ktoréhovýsledokjevčastiodmietnutiaodvolaniažalovaných
1/, 2/ a 3/ analogický ako pri zastavení konania, pričom odmietnutie odvolania zavinili žalovaní 1/, 2/ a
3/ oneskoreným podaním odvolania.
17. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je

prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok

odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovouorganizáciouaakichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekoná,mávysokoškolsképrávnické

vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).