Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. máj 2021

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/50/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8220202089
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2021:8220202089.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBardejovsudcomJUDr.MilanomMajerníkom,PhD.,vsporežalobcu:IntrumSlovakias.r.o.,
so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom
Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: C. D., L.. XX.XX.XXXX, J. D.Y. X, XXX XX J., o zaplatenie
66,63 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 45,60 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania

zo sumy 34,70 eur od 24.11.2017 do 16.10.2020, zo sumy 24,70 eur od 17.10.2020 do 16.11.2020,
zo sumy 14,70 eur od 17.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,90 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, a to
všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 36,88 %,

o ktorých výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy istiny vo výške 45,60 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 34,70 eur od
24.11.2017 do 16.10.2020, zo sumy 24,70 eur od 17.10.2020 do 16.11.2020, zo sumy 14,70 eur od
17.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,90 eur od 28.12.2017 do zaplatenia, zmluvnej pokuty vo výške

21,03 eur, a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 08.07.2020 došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s., so sídlom Bajkalská 28, 81762
Bratislava, IČO: 35 763 469, zapísaná v OR OS Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 2081/B (ďalej len
„Slovak Telekom, a.s.“) na žalobcu. Medzi Slovak Telekom, a.s. a žalovaným bola uzavretá podľa § 44
zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách Zmluva o poskytovaní verejných služieb (ďalej

len „zmluva“), na základe ktorej poskytol a sprístupnil žalovanému verejné elektronické komunikačné
služby, za čo sa žalovaný zaviazal uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Slovak Telekom, a.s.
podľa uzavretej zmluvy poskytoval žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami: faktúra
č. XXXXXXXXXX zo dňa 08.12.2017 vo výške 35,89 eur s lehotou splatnosti 27.12.2017, faktúra č.
XXXXXXXXXX zo dňa 08.11.2017 vo výške 39,91 eur s lehotou splatnosti 23.11.2017. Na zabezpečenie
záväzku viazanosti žalovaného zo zmluvy bola dojednaná zmluvná pokuta s klesajúcou výškou podľa

dĺžky trvania plnenia zmluvy, tzv. degresívna zmluvná pokuta, ktorej základ sa za každý deň plnenia
zmluvy pomerne znižuje. Žalovaný porušil záväzok viazanosti a zmluvná pokuta vo výške 21,03 eur bolavyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX. Žalovaný napriek výzve na zaplatenie dlžnej sumy pohľadávku
žalobcu nezaplatil. Do dňa podania žaloby uhradil žalovaný z uvedenej sumy sumu 20 eur.

3. Žalovanému bola žaloba s prílohami doručená dňa 05.02.2021, avšak k žalobe sa nevyjadril.

4. Podľa § 297 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva

neprevyšuje 1 000 eur.

5. Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

6. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 66,63 EUR, išlo o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu
v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne
vyhlásil dňa 18.5.2021.

7. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, a to zmluvou o poskytovaní verejných služieb -
služba Mobilný internet zo dňa 10.12.2013, faktúrou č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb spoločnosti Slovak Telekom, a.s.,
zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020 a jej prílohou, oznámením o postúpení pohľadávky

zo dňa 22.07.2020, výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 09.09.2020 s podacím hárkom, zmluvou
o poskytovaní verejných služieb zo dňa 13.07.2016, vyjadrením žalobcu doručeným dňa 02.02.2021 s
prílohami, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

8. Z predloženej zmluvy zo dňa 10.12.2013, ktorú žalovaný uzavrel s predchodcom žalobcu, vyplýva, že

bol žalovanému poskytovaný program služieb DATA SIM MI NEOB3 na telefónne číslo XXXXXXXXXX.

9. Z predloženej zmluvy zo dňa 13.07.2016 vyplýva, že žalovaný uzavrel s predchodcom žalobcu ďalšiu
zmluvu,predmetomktorejboloposkytovanieverejnejtelefónnejslužbynatelefónnečísloXXXXXXXXXX
s dobou viazanosti 24 mesiacov.

10. Podľa bodu 3 zmluvy Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne
Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem
sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej Podniku v
dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na

základe tejto Zmluvy o balíku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za
Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi
neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bolo Účastníkovi na základe tejto Zmluvy MT poskytnutý.
Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tejto Zmluvy sú uvedené v bode 1 tejto Zmluvy alebo v
Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma 120 eur,

ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tejto Zmluvy (ďalej len „Základ pre výpočet“).
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje
denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v
dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tejto zmluvy
alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena

c) predchádzajúceho bodu tejto Zmluvy: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet ZP -
(celé dni uplynuté z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet zmluvnej
pokuty). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná.
Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za
porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik je oprávnený požadovať náhradu škody

spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorej bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná
pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej pokuty.11. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu 35,89
eur, faktúra bola splatná dňa 27.12.2017. Uvedená suma predstavovala poplatky a DPH za služby.

12. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu 39,91
eur, faktúra bola splatná dňa 23.11.2017. Uvedená suma predstavovala poplatky a DPH za služby.

13. Z faktúry č. XXXXXXXXXX vyplýva, že predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu 21,03
eur ako zmluvnú pokutu.

14. Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 22.07.2020 bolo žalovanému oznámené postúpenie
pohľadávky predchodcu žalobcu na žalobcu. V prílohe k zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný
uvedený pod referenčným číslom XXXXXXXXXX.

15. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 09.09.2020 vyzval súčasný žalobca žalovaného na úhradu

dlhu. Predmetná výzva bola žalovanému doručovaná dňa 11.09.2020.

16. V zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“) zmluvou o poskytovaní verejných
služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať

príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná;38a) to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom
zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno

dojednať len v písomnej forme.

17. Podľa § 44 ods. 10 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy
o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti.

18. Podľa § 52 ods. 1 - 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 - 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide

o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak
dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa

nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo

zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,

g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena

dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,

m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu

s predĺžením platnosti zmluvy,
o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,

r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,
s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,

t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,
u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,
w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky

tretej osobe.

21. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 - 3 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je
pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo

zriadená na ochranu spotrebiteľa.

23. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.24. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

26. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

27. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28.Podľa§544ods.1OZakstranydojednajúpreprípadporušeniazmluvnejpovinnostizmluvnúpokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

29. Predmetný právny vzťah zo zmluvy medzi stranami súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu
v zmysle § 52 a nasl. OZ, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný
ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok, bol daný žalobcom bez
možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané,
že predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ako aj to,

že žalovanému boli poskytované príslušné služby. Na základe uzavretej zmluvy bol žalovanému
poskytovaný a aktivovaný dohodnutý program služieb, za ktoré bola žalovaný povinný platiť dohodnuté
ceny služieb v zmysle vystavených vyššie uvedených faktúr. K žalobe ako takej sa žalovaný nevyjadril.

30. Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť

svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Cieľom
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom spočíva na strane sporu.
Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového
základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou
povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledkom konania, ktorý závisí od zistených

a vykonaných dôkazov.

31. Pohľadávka predchodcu žalobcu bola následne postúpená na súčasného žalobcu, ktorý sa tak stal
aktívne legitimovaný na podanie žaloby. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené, pričom
toto postúpenie žalovaný nerozporoval.

32. Na základe vyššie uvedeného po vykonanom dokazovaní s poukazom na citované zákonné
ustanovenia súd žalobe ako dôvodnej vyhovel len v časti poplatkov za služby spolu v sume 45,60 eur,
ako to vyplýva zo žalobcom vystavených faktúr tak, ako je to vyššie uvedené.

33. Žalobca si v konaní ďalej uplatnil zmluvnú pokutu v sume 21,03 eur. Uviedol, že ide o degresívnu
zmluvnú pokutu, má zohľadňovať počet dní uplynulých z doby viazanosti, celkový počet dní viazanosti
a základ.

34. Súd poukazuje na to, že samotná zmluvná pokuta bola dohodnutá v predtlačenej zmluve, ktorá

nebola individuálne dojednaná. Žalovaný nemal možnosť odmietnuť ju. Zmluvná pokuta dojednaná ako
súčasť zmluvy nebola dojednaná individuálne a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Keďže ide
o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nič na tom nemení fakt, že táto zmluvná pokuta bola dohodnutá ako
degresívna. Zohľadňuje len čas plynutia doby viazanosti, nie iné skutočnosti a okolnosti. Zmluvná pokuta
dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy je neplatná, keďže nejde o individuálne dojednanú pokutu.

Keďže nejde o individuálne dojednanú pokutu, spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Je to v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa.35. Je potrebné poukázať na to, že je právom žalobcu ako poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie
povinnosti odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov.
Predmetom zabezpečenia bola povinnosť žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté

služby, ako aj povinnosť zákazníka po určitú dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom
služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“
ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb, či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem
služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený objem hovorov a dátových služieb,
prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných hovorov, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú

politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a zabezpečiť odbyt služieb minimálne
po stanovenú dobu. Zákazník sa riadi na základe snahy získať určité výhody pri predpokladanej
spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby
a viazanosti. Poskytovateľ služieb pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním
služiebzákazníkomminimálnevrozsahustanovenéhopaušáluanazabezpečenienávratnostiinvestície
„výhod“ vo forme určitých zliav v cene služby alebo telefonických prístrojov požaduje zotrvanie určitú

dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou.

36. V zmluvnom vzťahu s predchodcom žalobcom po dobu 24 mesiacov ukladalo žalobcovi povinnosť
zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny
poskytovateľa služieb. Sankcionovanie žalovaného zmluvnou pokutou za ukončenie zmluvy nemožno

hodnotiť inak ako odradzujúcu podmienku a postup, teda ako podmienku neprijateľnú spôsobujúcu
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (§ 53
ods. 1 OZ). Rovnako dojednanie zmluvnej pokuty za nezaplatenie ceny za poskytnuté služby je
neakceptovateľné. Na tom nič nemení ani fakt, že žalobca sa snažil zohľadniť časový aspekt porušenia
tejto povinnosti vyjadrujúci denné klesanie základu zmluvnej pokuty počas plynutia doby viazanosti

do dňa prerušenia poskytovania služieb v dôsledku nezaplatenia sumy za poskytnuté služby. Pri
oneskorenej úhrade peňažného plnenia nemôže ostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej
porušením záväzku. Nezaplatením ceny sa rozumie neuhradenie ceny poskytnutých služieb v plnej
výške. Môže teda nastať situácia, že spotrebiteľ si svoj záväzok nesplní len v nepatrnom rozsahu
napr. z vyúčtovanej sumy neuhradí 1 euro. Zmluvná pokuta dojednaná pre prípad nezaplatenia ceny

za poskytnuté služby, výšku pohľadávky takto vzniknutej vôbec nezohľadňuje. Zmluvná pokuta, tak
ako bola dojednaná, teda umožňuje poskytovateľovi služieb požadovať od spotrebiteľov zaplatenie
zmluvnej pokuty vo výške podstatne prevyšujúcej pohľadávku vzniknutú porušením záväzku zaplatiť
sumu poskytnutých služieb. Je potrebné zachovať korektný prístup k právam zákazníka ako spotrebiteľa
a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že znemožňujú uplatnenie

akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 24 mesiacov je pomerne rozsiahly
záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie, ale aj ekonomickej a sociálnej situácie.
Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah
služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny, zmena
celkovej finančnej situácie na strane zákazníka, alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo aj samotný

operátor po určitom období poskytuje výhodnejšie služby.

37. Sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku nesmie znemožňovať zákazníkovi
- spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej
ktorej služby. Dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad ukončenia zmluvy priamo odporuje ustanoveniam

zákona o elektronických komunikáciách.

38. Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času v rozsahu
porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti, a
zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia

dohodnutá počas celej platnosti zmluvy alebo jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne
neprimeraná a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie.

39. Dojednaná zmluvná pokuta v danom prípade je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle §
53 ods. 5 OZ je neplatná. Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie

a žalovanému povinnosť plniť. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky
v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu
povinnosti.40. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „smernica“).

41. Zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia OZ.

42.Ustanovenie§53ods.4OZdemonštratívneurčuje,čojemožnévyhodnotiťakoneprijateľnézmluvné

podmienky. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj taká, ktorá nebola individuálne dojednaná.

43. Súd by mal mať na zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym
právam účastníkov. Ústavne články o súdnej ochrane čl. 46 a nasl., čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd spolu s občianskym súdnym poriadkom predstavujú všeobecné požiadavky

spravodlivého procesu. Vzťah práva a spravodlivosti načrtol český Ústavný súd, keď v jednom zo
svojich nálezov uviedol: „súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia musí smerovať
k spravodlivému výsledku. Právo musí byť predovšetkým nástrojom spravodlivosti, nielen súborom
právnych predpisov ktoré sú mechanicky a formalisticky aplikované bez ohľadu na zmysel a účel toho,
ktorého záujmu chráneného príslušnou normou” (porovnaj nález Ústavního soudu ČR sp. zn. II. ÚS

222/07).

44.Súdnydvorzároveňjudikoval,žeexistujenezanedbateľnénebezpečenstvo,žepriemernýspotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky (spojené prípady C-240 až C-244/98).
Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduchá záležitosť. Smernica indikatívnym

spôsobom vypočítava, čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu posudzovanej klauzuly,
posúdenie ostatných zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie
všetkých okolnosti prípadu a ii; čl. 4 ods. 1 smernice).

45. Z dôvodu existujúceho nebezpečenstva, že priemerne obozretný spotrebiteľ to nedokáže, je práve

zo strany súdneho dvora judikovaná nevyhnutnosť ex offo súdnej kontroly. Pokiaľ však už má vec sudca
tzv.,,nastole“apreskúmavavec,takpodľanázorusúdujepovinnýexofforeagovaťnanečestnékonanie
veriteľa a nečestné zmluvné podmienky a naplniť tak článok 6 smernice.

46. Je tiež dôležité poznamenať, že ide o základné konanie pred súdom. Tým sú dané predpoklady

na to, aby sa veriteľovi nepriznalo plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok. Postačí aplikovať
princípypráva.Navyšetým,žesúdvprocesepodľanariadenianepriznáplneniez neprijateľnejzmluvnej
podmienky, nijako neobmedzí účinok, ktorý sleduje nariadenie. Proces podľa nariadenia je osobitným
špecifickým konaním s posilnením zásady koncentrácie a súd si nemyslí, že by tvorca nariadenia
vychádzal z premisy, že pri tomto druhu procesu neplatia závery judikatúry súdneho dvora k čl. 6

smernice.

47.Smernicavýslovneregulujepôsobenieajnavzťahypozánikuzmluvy.Podľačlánku3.1tátosmernica
sa uplatňuje na nekalé obchodné praktiky podnikateľov voči spotrebiteľom tak, ako sú ustanovené
v článku 5, pred, počas a po uskutočnení obchodnej transakcie vo vzťahu k produktu. Účelom tejto

smernice je prispieť k riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a dosiahnuť vysokú úroveň ochrany
spotrebiteľa aproximáciou zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov
o nekalých obchodných praktikách poškodzujúcich ekonomické záujmy spotrebiteľov.

48. V žiadnom prípade teda nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie

(§ 53 ods. 2 OZ). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách.
Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu,
spôsobuje v konkrétne posudzovanom zmluvnom vzťahu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,čojevrozporesochranouprávspotrebiteľa,akoajvrozpore
s Chartou základných práv Európskej únie, podľa ktorej v záujme naplnenia jedného zo základných práv
Európskej únie politiky únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, je preto potrebné využiť

všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby
neprimeranépostupyspotrebiteľov,nezaťažovali.Žalobcaakoosobapodnikajúcanatrhuelektronických
komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od
neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou.
Dojednaná zmluvná pokuta je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle § 53 ods. 5 OZ je neplatná.

Z neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť.

49. V súvislosti s vysloveným názorom súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť všeobecných
(odvolacích) súdov v obdobných veciach, keď súdy konštatovali neprijateľnosť zmluvnej pokuty v
zmluvách, či dodatkoch k zmluvám o pripojení, a to aj vo vzťahu k degresívnej zmluvnej pokute (napr.
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/103/2015, sp. zn. 21Co/99/2015, sp. zn.

7Co/36/2015, sp. zn. 6Co/105/2019 zo dňa 14.11.2019, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 11Co/199/2017 a ďalšie rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/89/2019, sp. zn.
22Co/41/2017 zo dňa 22.03.2018, sp. zn. 25Co/92/2018 zo dňa 12.02.2019, sp. zn. 7Co/233/2016 zo
dňa 24.08.2017, rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10CoCsp/3/2020, 9Co/130/2019). Súd
nevidí dôvod na odklon od tejto judikatúry. Z tohto dôvodu súd nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej

pokuty v sume 21,03 Eur zamietol.

50. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ho súd v
súladesustanovením§517ods.2OZzároveňajnaúhraduzákonnéhoúrokuzomeškaniavovýške5%
ročne zo sumy 34,70 eur od 24.11.2017 do 16.10.2020, zo sumy 24,70 eur od 17.10.2020 do 16.11.2020,

zo sumy 14,70 eur od 17.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 30,90 eur od 28.12.2017 do zaplatenia. Výška
úroku z omeškania je určená podľa dňa vzniku predmetného záväzkového vzťahu (po 01.02.2013) a
podľa prvého dňa omeškania, t.j. deň nasledujúci po dni splatnosti tej ktorej faktúry.

51. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

54. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 66,63 eur (100 %), úspešným bol v časti súdom priznanej sumy
45,60 eur (68,44 %). Vo zvyšku 21,03 eur bol procesne neúspešným a to v zamietavej časti v rozsahu
31,56 %. Miera úspechu žalobcu preto predstavuje 36,88 % (68,44 % - 31,56 %). Nakoľko mal žalobca v

spore čiastočný úspech v percentuálnom vyjadrení vo výške 36,88 %, priznal mu súd nárok na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 36,88 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.