Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. máj 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/96/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518201449
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7518201449.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudkýňJUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so
sídlom v Bratislave, Bajkalská 19B, IČO: 36 613 235, zastúpená TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pajštúnska 5, proti žalovanému: O. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom X. O. M. XXX, zastúpený F. Ž.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom X. M., B. XX, o zaplatenie 528,24 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 4. novembra 2019 sp.zn. 18C 56/2018

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudokOkresnéhosúduKošice-okoliezodňa4.novembra2019č.k.18C56/2018-102.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 528,24 € s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 26.9.2017
do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči
žalovanému vo výške 100%, ktorá bude vyčíslená súdom prvej inštancie samostatným uznesením po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 528,24 € s príslušenstvom titulom

náhrady poistného plnenia v zmysle § 24 ods. 7 zákona 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon 381/2001 Z.z.).

3. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že dňa
7.7.2017žalovanýakovodičmotorovéhovozidlazn.zn.O.,W.:M.vdôsledkudopravnejnehodyspôsobil
škodunamotorovomvozidleFIAT,W.:M..Kdátumunehodykvozidluškodcunebolouzatvorenépovinné
zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, preto vznikla

žalobcovi povinnosť plniť poškodenému z poistného garančného fondu. Žalobca poškodenému riadne
uhradil poistné plnenie vo výške 528,24 €. K uvedenej sume dospel tak, že od skutočných nákladov na
opravu poškodenia podľa faktúry v sume 607,67 € odpočítal amortizáciu náhradných dielov 79,43 €, t.j.
528,24 €. Vyzval žalovaného na refundáciu tejto sumy, pričom žalovaný výzvu prevzal dňa 28.8.2017.
V lehote stanovenej žalobcom (do 25.9.2017) dlh neuhradil, čím sa nasledujúcim dňom (od 26.9.2017)
dostal do omeškania a žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania.

4. Právne posudzoval vec podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/, § 24 ods. 7 zákona 381/2001
Z.z. a podľa § 420 ods. 1, § 427 ods. 1 a § 517 ods. 1 Obč. zák. v spojení s § 3 nar. vl. 87/1995 Z.z.5. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je v spornej časti preukázaný
a dôkazy predložené žalovaným vyhodnotil ako nedostatočné na spochybnenie výšky nároku. Uviedol,
žežalovanýrozporovalibavýškužalobouuplatnenéhonárokuažiadalojejprešetrenie,avšakkonkrétne

dôkazy, ktoré má za tým účelom súd vykonať, neuviedol. Na preukázanie procesnej obrany predložil
súdu emailovú komunikáciu z 5.9.2017 a 6.9.2017 so spoločnosťou Autosklo Košice s.r.o., ktorá na
jeho dotaz ohľadom výmeny skla na auto značky I. Y. uviedla cenu 200 € za výmenu autoskla s novým
tesnením a montážou a spoločnosť Autosklo Hornet s.r.o. uviedla sumu 205 € bez uvedenia, čo táto
suma zahŕňa. Súd túto emailovú komunikáciu vyhodnotil ako dôkaz, ktorý nespochybnil výšku nároku

žalobcu z dôvodu, že išlo o predbežnú kalkuláciu bez fyzickej ohliadky konkrétneho vozidla a zistenia
skutočného stavu. Po predbežnej kalkulácii 205 € od spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o., ktorá vykonala
výmenu poškodeného čelného skla následne za 607,67 €, mal žalovaný možnosť konfrontovať tento
rozpor či už so žalobcom alebo so spoločnosťou Autosklo Hornet s.r.o. Z týchto dôvodov považoval
nárok žalobcu v plnom rozsahu za preukázaný, a preto žalobe vyhovel.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP
a priznal ich plnú náhradu úspešnému žalobcovi proti neúspešnému žalovanému.

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný podľa obsahu z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V dôvodoch odvolania uviedol, že žalobca nemá nárok na sumu
vo výške 528,24 € s príslušenstvom a má nárok len na sumu, ktorá je adekvátna spôsobenej škode.
Škoda pritom vznikla iba v rozsahu poškodeného čelného skla a žiadna iná škoda pri nehode nevznikla.
Suma, ktorú si nárokuje žalobca, je neprimeraná spôsobenej škode a dôkaz, ktorý predložil, že táto
suma je neprimeraná, je cenová ponuka, okrem iných aj spoločnosti Hornet Autosklo . Väčší dôkaz

o neprimeranosti požadovanej sumy ako cenová ponuka spoločnosti Hornet Autosklo, ktorá urobila
opravu poškodeného vozidla, nemôže existovať. Pri oprave na poškodenom vozidle, ktorú mala hradiť
poisťovňa, si firma Hornet Autosklo vyčíslila sumu 607,67 € v zmysle faktúry predloženej v spise, ale
pre žalovaného ako fyzickú osobu vyčíslila za výmenu čelného skla aj s montážou sumu 205 €. Išlo
pritom výlučne iba o výmenu čelného skla. K odvolaniu pripojil emailovú komunikáciu so štyrmi firmami

v Košiciach, zabezpečujúcimi výmenu čelného skla, ktoré obsahujú konečné cenové ponuky výmeny
čelného skla na poškodenom vozidle, z ktorých ani jedna nepresahuje sumu 230 €. Pri porovnaní faktúry,
ktorú vystavila firma Hornet Autosklo, s priloženou emailovou komunikáciou je zrejmé, že oprava a
cenové ponuky sa týkali toho istého vozidla. Z toho vyplýva, že pri totožnej škode, type auta, roku výroby,
sériovom čísle a oprave na poškodenom vozidle je odlišná výsledná cena za opravu. S poukázaním na

tieto skutočnosti je preukázané, že žalobcom vyčíslená suma je neadekvátna k spôsobenej škode, a
preto s rozsudkom nesúhlasí.

8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu považuje za vecne správne a v plnom rozsahu sa s ním

stotožňuje, aj s jeho odôvodnením. Zdôraznil, že žalobca svoj nárok čo do dôvodu a výšky preukázal
listinnými dôkazmi, pri likvidácii škodovej udalosti postupoval v zmysle platnej legislatívy vo všetkých
úkonoch, ktoré v predmetnom prípade uskutočnil a jeho nárok zo strany žalovaného nebol spochybnený
žiadnymi relevantnými skutočnosťami.

9. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP) a dospel k záveru,
že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 25. mája 2021 o 9.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. dv. 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 18. mája 2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219
ods. 1, 3 CSP.13.Žalovanýuplatnilodvolacie dôvodypodľa§365ods.1písm.f/ah/CSP,t.j.súdprvejinštanciedospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí
ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a

ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP (do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

15. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §

133 až 135 O.s.p.).

16. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

17. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

18. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, pričom vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy, tieto dôkazy vyhodnotil
podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj
založilsvojerozhodnutie,zozistenéhoskutkovéhostavuvyvodilajsprávnyprávnyzáveranebolizistené

žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu, v zmysle ktorého
žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu toho (poistného plmenia), čo za neho plnil v zmysle § 24

ods. 7 zákona 381/2001 Z.z. v spojení s ust. § 24 ods. 2 písm. b/ cit. zák. vo výške priznanej rozsudkom,
teda v rozsahu poskytnutého poistného plnenia poškodenému.

20. Ohľadne vyššie uvedeného záveru správne a podrobné sú dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými
sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje.

21. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného
odvolací súd uvádza nasledovné.

22. Predmetom sporu je zaplatenie sumy 528,24 € s príslušenstvom titulom náhrady poistného plnenia

v zmysle § 24 ods. 7 v spojení s ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zákona 381/2001 Z.z., pričom v konaní nebol
sporný základ nároku, ale spornou bola jeho výška a táto je spornou aj v odvolacom konaní.

23. Žalovaný v odvolaní nepopiera zodpovednosť za vzniknutú škodu a nepopiera ani tú skutočnosť,
že v čase nehody nemal zaplatené zákonné poistenie, avšak rozporuje výšku škody, ktorej náhrady

sa žalobca domáha tvrdiac, že ide o výšku neadekvátnu spôsobenej škode. Ohľadne tejto procesnej
obrany odkazuje na emailovú komunikáciu so spoločnosťou Hornet Autosklo s.r.o. a Autosklo Košice
s.r.o., ktorej predmetom bola cenová ponuka na výmenu poškodeného skla motorového vozidla I. Y. a
táto cenová ponuka je v rozpore s následne účtovanou cenou opravy spoločnosťou Hornet Autosklos.r.o. na základe faktúry, ktorú do spisu predložil. Tento dôkaz pritom považuje za preukázanie svojej
obrany, že žalobou uplatnený nárok nezodpovedá spôsobenej škode.

24. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní
pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite vysporiadal pri rozhodovaní vo veci.

25. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku (odsek 16), žalovaný žiadal prešetrenie výšky
žalobou uplatneného nároku, avšak konkrétne dôkazy, ktoré má súd za tým účelom vykonať, neoznačil.

Ako dôkazy predložil iba emailovú komunikáciu z 5.9.2017 a 6.9.2017 so spoločnosťou Autosklo Košice
s.r.o. a Autosklo Hornet s.r.o., z ktorých vyplýva cenová ponuka 200 € za výmenu autoskla s novým
tesnením a montážou od spoločnosti Autosklo Košice s.r.o. a 205 € od spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o.
bez uvedenia, čo táto suma zahŕňa a túto emailovú komunikáciu súd vyhodnotil tak, že nie je spôsobilá
spochybniť výšku nároku uplatnenú žalobcom, keďže išlo o predbežnú kalkuláciu bez fyzickej ohliadky
konkrétneho vozidla a zistenia skutočného stavu.

26. Súd žalovaným predložené dôkazy, ktoré mali spochybniť výšku žalobou uplatneného nároku,
vyhodnotil ako nedostatočné a nespôsobilé spochybniť žalobcom preukázanú výšku nároku a s týmto
záverom sa stotožňuje aj odvolací súd.

27. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
č. 381/2001 Z.z.“), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto
je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla
zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto

je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená
nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

28. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária poskytuje z poistného garančného
fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba

bez poistenia zodpovednosti.

29. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu
podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods.

1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo
plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

30. Zo znenia § 24 ods. 2 písm. b/ zákona 381/2001 Z.z. vyplýva, že kancelária poskytuje plnenie za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá,

pričom ide o osobu bez poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Za takúto osobu treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takéhoto vozidla,
u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona 381/2001 Z.z.

31. V ust. § 24 ods. 7 zákona 381/2001 Z.z. je potom upravené právo kancelárie poisťovateľov

na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla voči tomu, kto za škodu zodpovedá a ide o tzv. postihové právo. Okruh osôb, proti
ktorým má kancelária toto právo, je upravený rôzne, v závislosti od toho, aký je status vozidla, ktorého
prevádzkou bola škoda spôsobená. V prípadoch podľa odseku 2 písm. a/, b/, f/ a g/ má kancelária
právo proti tomu, kto za škodu zodpovedá (veta prvá citovaného zákonného ustanovenia). V prípade

podľa odseku 2 písm. c/ má kancelária právo proti poisťovateľovi (veta druhá citovaného zákonného
ustanovenia) a napokon v prípade podľa odseku 2 písm. e/ a podľa § 24a ods. 1 písm. a/ zákona
má kancelária povinnosť požadovať náhradu toho, čo plnila poškodenému, od príslušnej kancelárie
poisťovateľov (veta tretia citovaného zákonného ustanovenia). To znamená, že kancelária má v prípade
poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b/ zákona 381/2001 Z.z. právo

postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu (§ 420 ods. 1, §
427 ods. 1 Obč. zák.).32. Právo Slovenskej kancelárie poisťovateľov podľa § 24 ods. 7 zákona 381/2001 Z.z. je regresným
právom, a nie právom na náhradu škody. Kancelária má pritom právo proti tomu, kto za škodu
zodpovedá, na náhradu toho, čo za neho plnila.

33. V prejednávanej veci žalobca preukázal plnenie poškodenému Drevofarm s.r.o. za škodu spôsobenú
žalovaným vo výške 528,24 € dňa 23.8.2017 a nakoniec táto skutočnosť ani sporná nebola. Preukázal
aj spôsob výpočtu výšky škody, ktorá predstavovala náklady na opravu poškodenia v celkovej výške
607,67 € po odpočítaní amortizácie z nahradzovaných dielov pri oprave poškodenia v sume 79,43 €, t.j.

celkovo vyplatil poistné plnenie z garančného fondu vo výške 528,24 €.

34. Práve výšku nákladov na opravu poškodenia namietal v konaní žalovaný s poukazom na cenové
ponuky ohľadne tejto opravy, ktoré boli podstatne nižšie, ako následne účtovaná oprava.

35. V zmysle ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a

rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

36. Podľa ust. § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

37. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ust. § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

39. Podľa ust. § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná (odsek 1). Súd môže
aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo
zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu

nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak (odsek 2). Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na
zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné a na zistenie
cudzieho práva (odsek 3).

40. V zmysle článku 8 Základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia

dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

41. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ak žalovaný popiera skutkové tvrdenia
žalobcu, konkrétne spochybňuje výšku škody, z ktorej bolo následne vypočítané poistné plnenie, je

povinný označiť na tieto svoje skutkové tvrdenia dôkazy, pretože inak ide o popretie neúčinné.

42. Povinnosťou žalovaného bolo preto označiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o neadekvátnej
výške škody a žalovaný za takéto dôkazy označil emailovú komunikáciu.

43. Ako však správne súd uviedol, samotná táto emailová komunikácia, obsahom ktorej sú cenové
ponuky, môže vyvolať pochybnosti o dôvodnosti následne účtovanej ceny opravy, ktorá cena bola trikrát
vyššia než samotné ponuky, avšak sama o sebe iba táto cenová ponuka nie je spôsobilá spochybniť
faktúrou vyúčtované náklady na opravu.

44. Žalovaný žiadne iné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti nepredložil a ani nenavrhol súdu, aby
vykonal dôkazy, ktoré sám k dispozícii nemá.

45. Súd pritom nemá možnosť ex offo vykonávať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli, okrem
výnimiek vyplývajúcich z ust. § 185 ods. 2 a 3 CSP, pretože v opačnom prípade by išlo o porušenie

kontradiktórnosti konania ako základného princípu upraveného v článku 8 CSP.

46. Žalovaný bol riadne poučený o povinnostiach vyplývajúcich z vyššie citovaných zákonných
ustanovení, bol poučený aj o práve dať sa zastúpiť advokátom (poučenie č.l. 48).47. Po podaní odporu bol súdom (rovnako ako žalobca) vyzvaný, aby predložil návrhy na vykonanie
dokazovania do 15 dní od doručenia uznesenia aj s poučením, že ak v tejto lehote dôkazy nepredloží,

nemusí súd na ne neskôr prihliadať (č.l. 61).

48. Napriek výzve súdu na predloženie návrhov na vykonanie dokazovania žalovaný v písomnom
podaní zo dňa 9.5.2019 opätovne poukázal iba na emailovú komunikáciu a uviedol, že žiada o
prešetrenie neadekvátnej sumy, avšak spôsob, akým súd mal toto šetrenie vykonať (návrhy na

vykonanie dokazovania ohľadne ním tvrdenej neadekvátnosti žalobou uplatnenej sumy) neuviedol a súd
túto jeho povinnosť nemôže ex offo nahrádzať, keďže by tým porušil zásadu rovnosti strán v konaní.

49. Žalovaný sa následne pojednávania dňa 4.11.2019 nezúčastnil, teda ani pred vyhlásením rozsudku
do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania neoznačil žiadne dôkazy spôsobilé preukázať jeho
procesnú obranu, a preto súd správne vychádzal iba z tých dôkazov, ktoré mu boli do vyhlásenia

uznesenia o skončení dokazovania predložené oboma sporovými stranami.

50. Pokiaľ žalovaný v odvolaní predkladá dôkazy, ktoré neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie,
na tieto odvolací súd nemohol prihliadnuť, pretože nejde o novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366
CSP.

51. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní
pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má nimi preukázané, že v konaní
došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez

svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

52. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiaden takýto dôvod, pre ktorý by bolo možné pripustiť nové dôkazy
v odvolacom konaní a najmä nepreukázal, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť už v konaní pred
súdom prvej inštancie. Takúto ďalšiu emailovú komunikáciu mal možnosť žalovaný zabezpečiť aj pred

vyhlásením rozsudku, teda v konaní na súde prvej inštancie, avšak odhliadnuc od vyššie uvedeného
odvolací súd uvádza, že touto komunikáciou opäť iba spochybňuje výšku škody účtovanú faktúrou zo
dňa 17.7.2017 (č.l. 42), avšak tieto dôkazy nie sú sami o sebe spôsobilé spochybniť rozsah vzniknutej
škody, pozostávajúcej zo skutočných nákladov na opravu poškodenia a v nadväznosti na to aj žalobou
uplatnený nárok.

53. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, keď preukázal rozsah poistného plnenia poskytnutého
za žalovaného a naopak, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojej obrany o
neadekvátnej výške tohto poistného plnenia, keď na túto procesnú obranu predložil dôkazy, ktoré nie
sú spôsobilé sami o sebe vyvrátiť skutočnosti preukázané žalobcom, vecne správne preto rozhodol súd

prvej inštancie, ak žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

54.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypotvrdil
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o náhrade trov konania.

55. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní neúspešný, preto nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania
úspešnému žalobcovi, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, zohľadňujúc ust. § 251 CSP.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).