Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 12C/55/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1107226612
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Janics Bajánková

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2015:1107226612.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janou Janics Bajánkovou v právnej veci

navrhovateľa: N. Q., bytom U. XXX, okr. R., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na
výkon trestu odňatia slobody Ilava, Mierové nám. 1, Ilava, proti odporcom: 1/ Ministerstvo spravodlivosti
SR, Župné námestie 13, Bratislava, 2/ Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR,
so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, 3/ Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráž so
sídlom Šagátova 1, Bratislava, 4/ Ústav na výkon väzby Nitra, so sídlom Cintorínska 3, Nitra, o uloženie
povinnosti písomne sa ospravedlniť a o náhradu nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Súd o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.8.2007, upraveným dňa 15.2.2011 a 25.08.2012 sa
navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcov na ospravedlnenie sa na zaplatenie nemajetkovej ujmy
vo výške 160 000,-€, ako aj na náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že v súvislosti s trestným konaním, 3 lúpeže a 3 vraždy sa nachádza vo
väzbe, resp. t. č. vo výkone trestu. Na pojednávania v týchto trestných veciach bol predvádzaný z

väzby eskortou. V januári 2006 si pri cvičení vo väzbe poranil nohy a od bolesti nebol schopný prejsť po
vlastných nohách. Z uvedeného dôvodu ho na pojednávanie dňa 17.1.2006 príslušníci ZVJS dovliekli
doslova ako vrece zemiakov a to tak, že ho jeden príslušník držal pod jednou pazuchou a druhý pod
druhou pazuchou pričom visel vo vzduchu. Navyše bol spútaný, čo znamenalo, že sa mu pri prenášaní
putá zarezávali do zápästí, čo mu spôsobovalo neznesiteľnú bolesť a muky. Takýmto spôsobom bol
prenášaný až do svojej cely, čo je vzdialenosť medzi celou a tzv eskortnou miestnosťou na súde niekoľko
sto metrov a ďalších niekoľko desiatok metrov je to z eskortnej cely do pojednávacej miestnosti a

spôsobili mu neznesiteľnú bolesť a muky. Zdôraznil, že celé toto sa odohrávalo pred zrakmi verejnosti
a zástupcov médií z dôvodu, že prípad mal širokú publicitu a reportáže boli odvysielané vo všetkých
slovenských televíziách a aj v televízii NOVA na území Českej republiky. Mal za to, že uvedené konanie
je nesporne ponížením ľudskej dôstojnosti a závažným zásahom do jej súkromia a teda neoprávneným
zásahom do jeho osobnostných práv. Zásah považoval o to závažnejší, že sa udial pred očami médií
a verejnosti a celá jeho kauza mala širokú publicitu. Poukázal nato, že odporca svojim konaním narušil
jeho osobnostnú a mravnú integritu, znížil jeho dôstojnosť v spoločnosti, vážnosť a česť a znížil tým jeho

možnosť uplatnenia v spoločnosti. V dôsledku uvedeného konania prežíval citové a duševné utrpenie
v dôsledku poníženia a výsmechu okolia od členov rodiny ako aj celej spoločnosti. Odporca - Štát
zastúpený Ministerstvom spravodlivosti ho vystavil poníženiu a zosmiešneniu hanbe a ohováraniu v
spoločnosti. Mal za to, že odporca uvedeným konaním zapríčinil u neho značnú ujmu na jeho dôstojnostia v jeho osobnostných právach. Dôvodil, že uvedeným konaním došlo jednak k porušeniu ustanovení §
11 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, k porušeniu jeho práv, ktoré mu priznáva Ústava Slovenskej
republiky, medzinárodné zmluvy, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj ustanovenia zákona č.

514/2003 Z.z. Navrhovateľ požadoval zaplatenie nemajetkovej ujmy ako spravodlivé zadosťučinenie
z dôvodu porušenia práva na ochranu osobnosti zapríčineného jeho ponížením, ku ktorému došlo
pred širokou verejnosťou, kedy bol na pojednávanie dovlečený spôsobom nezlučiteľným so zachovaním
ľudskej dôstojnosti vo výške 5 000 000 SK (169 969,59 eur), ktorá výška korešponduje s výškou
odškodnení priznávaných vnútroštátnymi súdmi a sumu vo výške 350 000 Sk (11 617, 87 eur) z dôvodu

porušenia čl 3 Dohovoru o ohrane ľudských práv za bolesť, ktorá mu bola spôsobená vyššie opísaným
predvedením na súd. Pri stanovení tejto výšky vychádzal z rozhodnutí ESĽP, ktorú súd priznáva za
porušenie uvedeného článku.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, prednesom zástupcov odporcov, oboznámil
sa s listinnými dokladmi a to , kópia článku z nitrianskych novín ( č.l. 115), obrazový zvukový záznam s

televíznych správ televízie TA3. Lekárska správa MUDr. K. Z. ako aj s ostatným obsahom spisu a zistil
nasledovný skutkový stav:

Podaním zo dňa 15.2.2011, došlým súdu dňa 18.02.2011 a podaním doručeným súdu dňa 28.8.2012
žiadal, aby súd do konania pripustil ďalších odporcov: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti

SR, so sídlom Župné nám. 13, Bratislava, Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže,
so sídlom Šagátova ul. 1, Bratislava a Ústav na výkon väzby, so sídlom Cintorínska 3, Nitra. Uvedené
zdôvodnil tým, že všetky tieto subjekty sú zodpovedné za porušenie jeho práv a sú tak povinné nahradiť
mu vzniknutú škodu. Uznesením č.k. 12C 55/2007-194 zo dňa 12.10.2012 súd vstup navrhovaných
odporcov do konania pripustil.

Zo zápisnice zo dňa 20.06.2003 o výsluchu navrhovateľa pred Okresným súdom
Trenčín na základe dožiadania tunajšieho súdu, súd zistil, že navrhovateľ odmietol vypovedať s tým, že
uviedol, že bude vypovedať len pred zákonným sudcom.

Podaním doručeným súdu dňa 28.8.2012 navrhovateľ súdu upresnil, že sa domáha náhrady
nemajetkovejujmyvovýške10.000,-EURzaspôsobenúneznesiteľnú,opakovanúadlhotrvajúcufyzickú
bolesť a 150.000,-EUR za spôsobené poníženie, verejné poníženie, ponižujúce zaobchádzanie (týranie,
mučenie), poníženie ľudskej dôstojnosti ako aj za duševné utrpenie, traumu, pocity krivdy a poníženia,
pocity nespravodlivosti a pod., ktoré prežil a pociťoval ako priamy dôsledok porušenia jeho práv. Žiadal,

aby sa mu odporcovia v 1- 4. rade za svoje konanie ospravedlnili. V ostatnej časti, t.j. v časti o zaplatenie
nemajetkovej ujmy 17.587,47 EUR zobral svoj návrh na začatie konania späť.

Uznesením č.k. 12C 55/2007-268 zo dňa 11.10.2013 súd konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej
ujmy 17.587,47 EUR zastavil a pripustil zmenu žalobného petitu znení:

Odporcovia v 1., 2., 3. a 4. rade sú povinní písomne sa ospravedlniť za porušenie práva navrhovateľovi,
zaplatiťnavrhovateľovisumuvovýške160.000,-EURztitulunáhradynemajetkovejujmyatrovykonania,
spoločne a nerozdielne, a to všetko do 14 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z fotografie založenej v spise na č.l. 115 súd zistil, že sa jedná o fotografiu uverejnenú v tlačovom

periodiku, pričom je na nej vidieť ako dvaja príslušníci nesú navrhovateľa a to tak, že má ruky spútané
pred telom a drží v nich tašku. Príslušníci nesú navrhovateľa tak, že ho držia pod pazuchou každý z
jednej strany.

Oboznámením sa s obrazovým záznamom nachádzajúcim sa na DVD súd zistil, že sa na ňom nachádza

záznam z eskorty navrhovateľa odvysielaný TV TA3, z ktorého je vidieť ako dvaja príslušníci nesú
navrhovateľa a to tak, že má ruky spútané pred telom a drží v nich tašku a miestami si rukami a taškou
kryje tvár pred prítomnými novinármi. V ďalšom sa na ňom nachádzajú útržky rozhovor, ktoré poskytli
osoby odlišné od navrhovateľa médiám.

Z lekárskej správy vyplýva, že navrhovateľ bol ošetrený z dôvodu, že si dňa 16.01.2006 poranil nohy-
spôsobil si pomliaždeniu mäkkých tkanív pri cvičení. Podľa záverov lekára bol schopný účasti na
pojednávaní nariadenom na deň 17.01.2006. Následne 17.01.2006 bol predvedený na ambulanciu pred
súdom lebo zle nastúpil na schodoch, udrel si koleno ľavej nohy. O 8.45 bol vyšetrený MUDr. K. Z.,všeobecným lekárom Ústavu na výkon väzby Nitra, ktorý stav uzavrel ako „ objektívne koleno bez
viditeľných známok traumy, menovaný týmto konaním chce oddialiť súdne konanie, sebapoškodzuje sa
a úmyselne zneužíva zdravotnícke ošetrenie“

Navrhovateľ na pojednávaní zotrval na podanom návrhu. Poukázal na už súdom prejednané dôkazy t.j.
kópia článku z nitrianskych novín ako aj obrazový zvukový záznam s televíznych správ televízie TA3.
Zdôraznil, že namieta najmä porušenie práva na ochranu osobnosti a to konkrétne pre porušenie práva

zákazu mučenia, ponižovania, neľudského zaobchádzania, trestania a pod., kde je toto právo zakotvené
nie len v Ústave SR čl. 16 19 ale aj základe ľudské právo článku Dohovoru v Listine zákl. ľudských
práv. Na podporu svojich argumentov poukázal na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a
to vo vzťahu k je výške odškodného vo výške 10 000 eur z titulu nemajetkovej ujmy na zachovanie
práva dôstojnosti väzňa, ktoré sa stali priamo vo väznici, teda mimo oči verejnosti. Dôvodil, že v jeho
prípade došlo k porušeniu práva verejne v budove súdu za prítomnosti médií, čo dotknutí zástupcovia

štátu veľmi dobre vedeli. Ďalej uviedol, že použitie pút samé o sebe nie je porušením čl. 3 Dohovoru,
ak so sebou nenesie porušenie sily, alebo vystavenie zrakom verejnosti. Uviedol, že v jeho prípade
už z dôkazov vyplýva akým spôsobom boli tieto putá použité. Zdôraznil, že spôsobom akým bol na
pojednávanie predvedený bol ponížený nie len v jeho očiach, ale cítila by sa tak každá osoba, ktorá by
bola na jeho mieste a to nie len z dôvodu, že sa tak dialo v prítomnosti verejnosti, ale aj preto, že mu

tým bola spôsobená značná opakovaná dlhotrvajúca bolesť.

V vzťahu k námietkam odporcom mal za to, že sú nedôvodné. K námietke, že nebolo preukázané, že mu
vzniklaujma,poukázalnarozhodnutiaESPLP,zktorýchjasnevyplýva,žeajväzeňmáľudskúdôstojnosť
a za jej porušenie jej prináleží odškodné vo forme nemajetkovej ujmy, pričom toto odškodné nikdy nebolo

menšie ako 10 000 eur, zdôraznil, že v týchto prípadoch došlo k poškodeniu mimo očí verejnosti, pričom
v jeho prípade došlo k porušeniu práva verejne a dokonca formou informačných prostriedkov, ktoré
boli dostupné a šírili sa po celom území SR. Mal za to, že uvedeným je vzniku ujmy je preukázaný
automaticky vznikom resp. existenciou samotného porušenia práva, ktoré je v žalobe namietané.

Vo vzťahu k premlčaniu poukázal na skutočnosť, že konanie začína na návrh. Mal za to, že návrh bol
v jeho prípade podaný riadne a včas. Pribratie odporcov do konania považoval len rozšírenie návrhu a
zákon nestanovuje žiadnu lehotu, do kedy možno návrh rozšíriť, opraviť, resp. túto lehotu stanovuje do
prvého súdneho pojednávania, čo v jeho prípade bolo dodržané. Mal za to, že ustanovenie § 100 OZ
nemožno aplikovať ako to namietajú odporcovia, nakoľko toto ustanovenie jasne používa výrazy, veriteľ,

dlžník a podobne, teda ide o také porušenie práva, o ktorom obidve strany vedeli, lebo sa tak dialo
napr. na základe zmluvy. Pričom v jeho prípade došlo k porušeniu práva zásahom, ktorý nemal možnosť
ovplyvniť. A aj ustanovenia nasledujúce po§100 OZ uvádzajú, že k premlčaniu dôjde do dvoch rokov,
od kedy k porušeniu práva došlo a od kedy sa o porušení práva dotknutá osoba dozvedela, resp. o tom,
kto je za porušenie práva zodpovedný. Poukázal na skutočnosť, že ani jeden z odporcov nepredložil

taký dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, kedy sa dozvedel o tom, kto je za porušenie práva zodpovedný.
Keďže túto podmienku ani jeden z odporcov nesplnil, ich námietky premlčania považoval za nedôvodné
a zdôraznil, že v konaní označil viac odporcov z toho dôvodu, že on dodnes neviem určiť, kto je za
porušenie práva zodpovedný.

Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa nedostatku pasívnej vecnej legitimácie uviedol, že práve z tohto
dôvodu, je v konaní označených viacero odporcov, nakoľko minimálne jeden z nich musí mať pasívnu
legitimáciu. Poukázal na rozpornosť ustanovení jednotlivých zákonov, kde jeden zákon stanovuje, kto
právo porušil, iný kto je za porušenie práva zodpovedný a ďalší zase to, kto je povinný uhradiť náhradu
škodu. Pričom tieto si vzájomne protirečia. Preto z dôvodu právnej opatrnosti označil všetky subjekty,

ktoré prichádzajú do úvahy v rámci možnosti dostatku pasívnej legitimácii minimálne v jednom subjekte,
a to s poukazom na ustanovenie § 64 ods. 6, 7 zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže, kde
je uvedené, že náhradu škody spôsobenú zborom hradí ministerstvo, pričom predmetný zákon nikde
nedefinuje pojem škodu z čoho zrejme vyplýva, že sa tým rozumie každá škoda, teda tak škoda
majetková i nemajetková, ktorá je predmetom jeho návrhu.

Vo vzťahu k požadovaniu ospravedlnenia, uviedol, že oň požiadal z dôvodu právnej opatrnosti, keďže
sa mu dostali do rúk rozhodnutia, vnútroštátnych súdy, ktoré rozhodli tak, že dotknutá osoba, keď
nepožaduje ospravedlnenie, nemá právo na priznanie nemajetkovej škody v peniazoch, preto sarozhodol žiadať i ospravedlnenie. Čo sa týka samotnej výšky odškodnenia poukazál na existenciu
rozhodnutí vnútroštátnych súdov SR.

Sumu pozostávajúcu zo 160 000 eur, navrhovateľ požadoval za jedno porušenie, ale vzhľadom na
to, že je toto porušenie obsiahnuté vo viacerých právnych predpisov a jeho ochrana je zaručovaná vo

viacerých právnych predpisov, tak na tieto všetky právne predpisy poukázal. Primárne však žalobu podal
podľa ustanovenia § 11 a 14 OZ ako žaloba na ochranu osobnosti, kam spadá všetko to čo namietal,
teda porušenie zákazu mučenia, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, teda poníženie ľudskej
dôstojnosti, ktoré týmto zaobchádzaním vzniklo, a to sa týka i samotného vzniku bolesti, ktoré toto
porušenie práva sprevádzalo. Čo sa týka námietok vo vzťahu zákona č. 514/2003 Z.z. toto namietol
len okrajovo z dôvodu právnej opatrnosti pre prípad, že by niektorí z odporcov alebo niekto iní namietal

alebo tvrdil, že porušenie práv ktoré namietal, nespadajú pod ochranu osobnosti, ale spadajú pod vyššie
citovaný zákon.

Z dôvodu spôsobenej bolesti požadoval sumu 10 000 eur z titulu náhrady nemajetkovej ujmy a to z
dôvodu, lebo ESPLP už rozhodol, že za takéto porušenie práva má obeť právo na odškodnenie práve

v takejto výške. Čo sa týka zvyšnej nemajetkovej ujmy t.j. sumy okolo 150 000 eur (5 milión Sk) túto
odôvodnil na základe ustálenej judikatúry súdov SR. V týchto rozhodnutiach súdy rozhodli, že obeť
porušenia práva má právo dostať odškodné vo výške 5 miliónov Sk resp. až 150 000 eur za duševné
utrpenie, stres, traumu, poníženie, krivdu, nespravodlivosť a podobne, ktoré utrpeli a prežili v dôsledku
porušenia práv. Zdôraznil, že v ním citovaných rozhodnutiach išlo len o to, že o dotknutých osobách

napísali niečo, čoho pravdivosť žalovaní nevedeli preukázať, to čo bolo nepravdivé. V jeho prípade bol
zásah závažnejší v tom, že som bol priamo vystavený ponižujúcemu zaobchádzaniu, ktoré sa udialo nie
len na verejnosti, ale bolo šírené na území SR formou informačných prostriedkov.

Doplnil, že bolesť, za ktorú požadujete náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10 000 eur mu vznikla v

momente ako ho spútaného zdvihli do vzduchu a niesli. Toto trvalo po celý čas keď ho niesli, čo sa konalo
opakovane. Skutkové okolnosti na zaplatenie nemajetkovej ujmy odôvodnil, tým že mu odporcovia
spôsobili bolesť spôsobom akým ho na súd predviedli, spôsobili mu tým poníženie pred verejnosťou a
cestou informačných prostriedkov po celom území SR a po mimo nej.

K charakteru a okolnostiam zranenia, ktoré mu neumožňovalo riadnu chôdzu uviedol, že pred
pojednávaním dňa 17.1.2006, mu pri cvičení spadla posteľ na „hnáty“ oboch nôh. K zlomeninám
ani vážnejším zraneniam nedošlo, ale bolesti boli tak závažné, že mu neumožňovali stúpať a kráčať.
Zdôraznil, že nešlo o úmyselné poškodenie zdravia.
Ku spôsobu predvádzania na pojednávanie dňa 17.1.2006 uviedol, že príslušníkom muselo muselo byť

zrejmé, že sa nedokázal na nohy postaviť čo vyplýva i z toho, že ho na súd dovliekli, Na druhý deň mi
bol poskytnutý invalidný vozík. Prišli k nemu na celu, kde im vysvetlil, že utrpel zranenie deň pred tým,
požiadal o ošetrenie, a lekár mu zranenie nastriekal nejakým prostriedkom ktorý používajú športovci pri
podobných zraneniach. Následne ho spútali zdvihli do vzduchu a následne sa dialo už to čo som popísal.
Pri ceste do skladu príslušníkom, ktorí ho predvádzali upozorňoval že má bolesti, šmykol sa a udrel si

koleno čím si spôsobil ďalšie zranenie, dialo sa tak pred kamerami.
K porušeniu jeho práva na ľudskú dôstojnosť došlo spôsobením bolesti a tým, že predvedenie bolo
uskutočnené spôsobom, ktorý bol ponižujúci už vo všeobecnosti, nie len tým, že mu bola spôsobená
fyzická bolesť, ale aj to že sa tak dialo pred očami verejnosti, a informačných prostriedkov. Takýto spôsob
predvedenia považoval za nezákonný a nezdôvodniteľný.

Jeho práva na súkromie bolo porušené tým, že tento zásah sa stal verejne a ESPLP používa výraz
právo na ochranu práva pred publicitou čo spadá pod práva na ochranu súkromia.
Jeho práva na rodinný život bolo porušené tým, že bol zosmiešnený a tým boli zosmiešnené aj jeho deti.
Porušenie jeho práva na telesnú integritu, podľa vyjadrenia navrhovateľa vyplývalo zo samotného

porušenia práva, že bol vystavený ponižujúcemu zaobchádzaniu, tým, že jeho rodina bola vystavená
zosmiešňovaniu. Bol vystavený aj posmeškom zo strany iných väzňov, nemohol preto chodiť na
vychádzky, lebo na neho pokrikovali, posmievali sa mu a výsmešky prežíval ako ponižujúce. Boli
to narážky a výsmech. Bola to bežná škodoradosť zo strany skupiny osôb voči jednotlivcovi, ktorýbol vystavený takémuto zaobchádzaniu. V značnej miere bola znížená jeho dôstojnosť a vážnosť
v spoločnosti, tým že bol vystavený fyzickej bolesti, fyzickému utrpeniu, poníženiu a to na pred
občanmi na celom území SR. Nepriaznivé následky uvedeného konanie príslušníkov ZVJS vo vzťahu

k jeho postaveniu v rodine a tiež jeho postavenia v spoločnosti, spočívali v tom, že bol vystavený
zosmiešňovaniu, prežíval pocit stresu, traumy. Bola mu .spôsobená bolesť, ktorá vznikla tým, že ho
spútaného niesli, pričom sa takýto spôsob spútania používa pri mučení.
Či bol po predvedení na pojednávanie dňa 17.1.2006 lekársky ošetrený si vzhľadom na časový odstup
nepamätal. Uviedol, však, že bol som ošetrený v súvislosti s poranením nôh a nie v súvislosti so

zraneniami, ktoré mu vznikli pri predvádzaní na pojednávanie.
K Uplatnenej výšky nemajetkovej ujmy, udal, že mu išlo o samotné poníženie, ktorému som vystavený
a spôsobená bolesť, a nie o tom ako ho vníma a vnímala spoločnosť.

Vo vzťahu k spôsobu akým bol spútaný uviedol, že spôsob spútania vyplýva z fotografie a z
videozáznamu.

Odporcavprvomradežiadalnávrhzamietnuťzdôvodunedostatkupasívnejlegitimácieatozdôvodu,že
v zmysle zákona č. 4/2001Z.z. za škodu zodpovedá štát zastúpený MSSR. Poukázal pritom na rozpor
v návrhu, kde v časti návrhu navrhovateľ uvádzal, že návrh smeruje voči štátu a v časti, že sa domáha
ochrany osobnosti v zmysle ustanovení OZ a napokon poukazuje na to, že došlo u neho k porušeniu čl,

3 Dohovoru o ľudských právach. Mal za to, že k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa nedošlo
konaním ZVJS, ale medializáciou trestného konania voči navrhovateľovi. Navyše mal za to, že z DVD,
ktoré predložil navrhovateľ nevyplýva, že by mu boli spôsobené muky tak ako ich uvádza navrhovateľ,
ruky nemal počas eskorty spútané za chrbtom, ale pred telom. Mal za to že navrhovateľ kládol pri eskorte
pasívny odpor, nakoľko mal nohy zdvihnuté vo vzduchu a odmietal ich použiť. Predvedenie podľa jeho

názoru prebehlo v súlade so zákonom a intenzita zásahu nepresiahla prípustnú mieru. Uviedol, že k
porušeniu práv navrhovateľa nedošlo a eskorta bola vykonané v súlade so zákonom.

Poukázal na to, že návrh navrhovateľa pripúšťa rôzne právne posúdenie a v tejto súvislosti poukázal na
to, že ak by súd toto konanie posúdil ako konanie o ochrany osobnosti, tak tu zákon špecificky upravuje

povedzme dôkaznú situáciu a to tak, že napr. pri žalobe o ochranu osobnosti je potrebné označiť dôkazy
na preukázanie nároku už na prvom pojednávaní a v prípade, že sú takéto dôkazy označené neskôr
tak súd na ne prihliadnuť za splnenie ďalších podmienok nemôže. Návrhy na doplnenie dokazovania
prednesené navrhovateľom považoval za nehospodárne a nadbytočné. Vzhľadom na miesto, na ktorom
sa uskutočňuje dnešné pojednávanie a vzhľadom na náklady s tým spojené, si žalovaný 1 od tohto

momentu uplatňuje aj nárok na náhradu trov konania. Poukázal na to, že ak navrhovateľ opiera svoj
nárok o ustanovenia Občianskeho zákonníka, tak je potrebné zdôrazniť, že jedným z najdôležitejších
inštitútov, na ktoré súd v každom konaní musí prihliadať je inštitút dobrých mravov. Mal za to, že návrh
navrhovateľa sa dobrým mravom prieči, a to už či do základu nároku s poukazom na osobu žalobcu,
jeho správanie v tomto konaní ako aj s poukazom na početnosť iných veľmi obdobných konaní, ktoré

navrhovateľ doposiaľ vedie. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti žiadal žalobný návrh v celom
rozsahu zamietnuť a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

Vo vzťahu k navrhovateľom prezentovaným dôkazom o výške priznávaných finančných zadosťučinení
uviedol, že spojitosť s prípadom žalobcu je nie nijaká. Mal za to, že navrhovateľ vychádzal z domnelej

fikcie, ktorú si vytvoril sám, že pri predvedení verejnosti bol vystavený veľkému poníženiu, či závažnému
zásahu do cti, dôstojnosti. Aj ak by súd mal preukázané v konaní, že došlo k neoprávnenému zásahu
pri predvedení tak zásah do jeho cti, dôstojnosti, rodiny, bol jednoznačne negatívne ovplyvnený, nie
tým ako bol predvedený, ale to za aké dôsledky bol obvinený. Jeho obraz mohol byť spochybnený
v očiach rodiny a verejnosti ale mohlo to byť jedine skutkami ktoré spáchal, ako ich spáchal ako aj

vzhľadom na výšku uloženého trestu. Toto je podľa jeho názoru ujma ktorú navrhovateľ utrpel, ale utrpel
ju v dôsledku s násilnou trestnou činnosťou, táto konzumuje zanedbateľný zásah, ktorým by mohol byť
zásah predvedenia.

Odporca v druhom rade vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej

ujmy. Poukázal na to, že pôvodná žaloba má znaky žaloby na ochranu osobnosti, pričom voči nemu
bola rozšírená až podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 28.8.2012. Dal do pozornosti, že NS SR
už bolo opakovane ustálené, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch má čo do peňažnej
časti majetkový charakter a vo vzťahu k nemu plynutie času spôsobuje právne účinky medzi ktoré patríaj premlčanie nároku. Žalobca sa teda svojim dnes prezentovaným právnym názorom snaží odkloniť
od judikatúry NS SR, pričom vychádza z toho, že jeho nárok sa nemohol premlčať, keďže si svoj
nárok uplatnil včas a z toho dôvodu, že k premlčaniu nemôže dôjsť preto, lebo sa nedozvedel kto za

škodu zodpovedá. Tento názor považoval za nesprávny, z dôvodu, že právna teória pozná objektívnu
a subjektívnu premlčaciu lehotu. Ak dôjde k márnemu uplynutiu jednej z týchto lehôt, nie je možné
úspešne rozporovať námietku premlčania. V prípadoch ako je tento NS SR judikoval, že premlčacia
doba uplynie za tri roky od kedy malo dôjsť k neoprávnenému zásahu do práv poškodeného. Uvedené
aplikované na náš prípad znamená, že žalobcov nárok sa premlčal za tri roky odo dňa kedy došlo k

jeho predvedeniu na účely súdneho pojednávania. K tomuto celkom jednoznačne a preukázateľne došlo
ešte v roku 2006, preto ak si žalobca svoj nárok voči žalovanej 2 uplatnil až v roku 2012, urobil tak
oneskorene.. Záverom žalovaná 2 poukazuje aj na námietky, ktoré v tomto konaní produkovali ostatní
účastnícinažalovanejstraneatožalovaný1,žalovaný3ažalovaný4. Vovecisamejpovažovalnávrhza
nedôvodný, navrhovateľ svoje tvrdenia o neprimeranom spôsobe predvedenia na súdne pojednávania
aomožnomvznikuujmynajehoprávach,dôstojnosti,čicti,nepreukázal.Vovzťahuknárokunaochranu

podľa ustanovení OZ vzniesol námietku nedostatku pasívnej legitimácie. Čo sa týka nároku na náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa zákona č. 514/2003Z.z..trval na tom, že navrhovateľ nepreukázal,
že by zásah do jeho práv v súvislosti s predvedením na súd bol neprimeraný, právne naopak podľa
informácii, ktorými disponuje kládol odpor a teda nie je možné potom opačne tvrdiť, že príslušní ZVJS
boli tí, ktorí by použili spôsob predvedenia, ktorý navrhovateľ prirovnal k mučeniu.

Odporca v treťom rade vzniesol námietku premlčania a namietal nedostatok pasívnej legitimácie vo
vzťahu u všetkým právnym titulom uvádzaným navrhovateľom. Navyše mal za to, že navrhovateľ
vznik ním deklarovanej ujmy nijakým spôsobom nepreukázal. V plnom rozsahu sa stotožňuje aj s
argumentáciou, ktorú predniesol odporca 1, 2, a vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhol, aby

návrh navrhovateľa súd zamietol ako nedôvodný a premlčaný. A nepriznal mu náhradu trov konania.
Eskortu dňa 17.1.2006, od ktorej navrhovateľ odvíja svoj nárok, ktorý je predmetom tohto konania
vykonávali príslušníci UVV Nitra.

Odporca v štvrtom rade vzniesol námietku premlčania. K právnemu titulu uplatnenia náhrady

nemajetkovej ujmy titulom ochrany osobnosti uviedol že zásah príslušníkov ZVJS nepredstavoval
exces, ale predstavoval úkon nepresahujúci mieru nevyhnutnú na dosiahnutie účelu trestného konania a
zebezpečenie prítomnosti navrhovateľa na pojednávaní dňa 17.01.2006. Poukázal na to, že navrhovateľ
pri eskorte kládol pasívny odpor a teda príslušníci ZVJS boli nútení ho do pojednávacej miestnosti
eskortovať takým spôsobom, že ho držali každý pod jednu pazuchu pričom navrhovateľ visel nohami

vo vzduchu. Poukázal na zdravotný stav navrhovateľa vyplývajúci z vyjadrenia K.. Z.. K vyjadreniu
navrhovateľa, že tento bol zavesený za putá uviedol, že v článkoch novinách je vidieť že ho niesli za
pazuchy, nie za putá. A ak došlo k nejakým bolestiam a mučeniu tak tieto zranenia by boli viditeľné,
na ktoré však navrhovateľ nepoukázal.

Navrhovateľ v priebehu konania navrhol doplniť dokazovanie nariadením znaleckého dokazovania,
znalcom, z odboru psychológie, resp. psychiatrie k tomu, aby sa objasnilo čo to je vlastne nemajetková
ujma, ako aj dokazovanie predvolaním a vypočutím svedkov, ktorí vykonali predvedenie navrhovateľa na
inkriminované pojednávanie, vypočutím svedkov, ktorí boli prítomní na tomto pojednávaní a to sudcov,
zapisovateľku, osoby prítomné v pojednávacej sieni, zástupcov médií advokátov, pribratie znalca do

konania za účelom zistenia bolesti, vyžiadaním si pôdorysu UVV Nitra a súdu Nitra, predložením dôkazu
kópie žiadosti v zmysle zákona č. 514/2003Z.z., založením rozhodnutia ESLP vo veci S. vs. Nemecko a
doplnenie dokazovania prejednaním dôkazu o kladení odporu. Keďže uvedené dôkazy neboli potrebné
pre ďalšie rozhodnutie vo veci, súd tieto návrhy na doplnenie dokazovania aj s poukazom na zásadu
hospodárnosti a efektívnosti konania zamietol.

Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 12 ods. 1 Ústavy SR ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a

slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa čl.16 ods. 2 Ústavy SR nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému, neľudskému či ponižujúcemu
zaobchádzaniu alebo trestu.Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej
povesti a na ochranu mena.

Podľa§11z.č.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlenObč.zák.)fyzickáosobamáprávonaochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho
mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 13 Obč. zák. :
ods.1: Fyzickáosobamáprávonajmäsadomáhať,abysaupustiloodneoprávnenýchzásahovdopráva
na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie.
ods. 2: Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej
miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo

na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
ods. 3: Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na
okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa § 415 Obč. zák. každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na

majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 64 z.č. 4/2001 Z.z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže ods. 6: Štát zodpovedá aj za škodu
spôsobenú zborom alebo jeho príslušníkom v súvislosti s plnením úloh ustanovených týmto zákonom;
to neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného
zákroku príslušníka zboru. ods. 7: Náhradu škody poskytuje v zastúpení štátu ministerstvo.

Podľa čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd nikoho nemožno mučiť alebo
podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a

d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti

pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutiaEurópskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 4 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má
ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľa § 17 ods. 2 cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie
je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 cit. zákona výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s
prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Zbor väzenskej a justičnej stráže (ďalej len "zbor") je ozbrojený bezpečnostný zbor, ktorý plní úlohy na

úseku

a) výkonu väzby,

b) výkonu trestu odňatia slobody(§1 zákona č. č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej stráže v

znení neskorších predpisov).

Zbor organizačne tvoria
a)generálne riaditeľstvo,

b) ústavy na výkon väzby, ústavy na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody
pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených (ďalej len "ústav"). Generálne riaditeľstvo
a ústavy sú rozpočtové organizácie.(§2 ods.1,5 zákona č. č. 4/2001 Z. z. o Zbore väzenskej a justičnej
stráže v znení neskorších predpisov).

Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 20 OSP každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom
rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.

Podľa § 100 ods. 3 Občianskeho zákonníka nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných

knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.Súd vyhodnotil v konaní vykonané dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach a dospel k záveru,
že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť.

Z vykonaných dôkazov mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol dňa 17.01.2006 eskortovaný na
pojednávanie v súvislosti s trestným konaním za 3 lúpeže a 3 vraždy. V čase namietaného spôsobu
eskorty sa nachádzal nachádza vo väzbe. Na pojednávania v týchto trestných veciach bol predvádzaný
z väzby eskortou. V januári 2006 si pri cvičení vo väzbe poranil nohy. Z uvedeného dôvodu ho na

pojednávanie dňa 17.1.2006 predvedený príslušníkmi ZVJS s putami na rukách.

Navrhovateľ odôvodnil podaný návrh tým, že jeho eskorta na vyššie uvedené pojednávanie sa
uskutočnilatýmspôsobom,žebol príslušníkmiZVJSdovlečenýakovrecezemiakovatotak,žehojeden
príslušník držal pod jednou pazuchou a druhý pod druhou pazuchou pričom visel vo vzduchu. Navyše
bol spútaný, čo znamenalo, že sa mu pri prenášaní putá zarezávali do zápästí, čo mu spôsobovalo

neznesiteľnú bolesť a muky. Takýmto spôsobom bol prenášaný niekoľko sto metrov a to opakovane.
Celé toto sa odohrávalo pred zrakmi verejnosti a zástupcov médií a uvedené konanie malo za následok
zníženie jeho ľudskej dôstojnosti, bolo závažným zásahom do jeho súkromia a neoprávneným zásahom
do jeho osobnostných práv.

Súdkonštatuje,žezvykonanéhodokazovaniavyplynulo,ženavrhovateľbolnapredmetnépojednávanie
predvedenýtýmspôsobom,žemalrukyspútanépoužitímpút,pričommalrukyspútanésmeromdopredu
pred telo a obomi rukami držal nepretržite tašku. Z video záznamu súd zistil, že navrhovateľ si miestami
kryl tvár rukami a taškou pred novinármi nachádzajúcimi sa pred pojendávaciou miestnosťou a rukami
v rámci možností plynúcich zo spútania rúk putami pohyboval. Predvedenie realizovali dvaja príslušníci

ZVJS a to tým spôsobom, že ho viedli držiac popod pazuchy každý z jednej strany.

Navrhovateľ si voči každému z odporcov uplatnil svoj nárok viacerými právnymi titulmi a to jednak
v zmysle z.č. 514/2003 Z.z., tiež v zmysle § 11 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka o ochrane
osobnosti a aj z ustanovení o zodpovednosti za škodu obsiahnutých v § 415 a 420 Občianskeho

zákonníka, súd preto skúmal dôvodnosť jednotlivých právnych titulov.

Povinnosťousúdujevyriešiťotázkuvecnejlegitimácie.Vecnelegitimovanýjetenúčastníkkonania,ktorý
jesubjektomhmotnoprávnehovzťahu,oktoromsavproceserozhoduje.Vsporovomkonaní rozlišujeme
aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu. Účastník konania, ktorý je ako žalovaný subjektom hmotnoprávnej

povinnosti má pasívnu vecnú legitimáciu. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol
subjektom práva alebo povinnosti, o ktoré išlo v konaní, čo vedie k zamietnutiu žaloby.

Pokiaľ ide o nárok uplatnený v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., tento v § 4 špecifikuje zodpovedné
orgány konajúce v mene štátu, pričom súd konštatuje, že v danom prípade je pasívne legitimovaný

len odporca v 2. rade, nie však odporcovia v 1., 3 a 4. rade, keďže títo nie sú označení ako orgány
zastupujúceSRanespĺňajúpodmienkyvymedzenéuvedenýmustanovením, tedavočinimjeuplatnenie
si tohto nároku uvedeným právnym titulom nedôvodné.

V danom prípade Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Generálne riaditeľstvo zboru

väzenskej a justičnej stráže a Ústav na výkon väzby Nitra, ktorých navrhovateľ označil ako žalovaného
1, 3 a 4, nie sú subjektom hmotnoprávneho vzťahu v zmysle zákona č.514/2003Z.z. a preto nie sú
pasívne vecne legitimovaný. Vzťah zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
podľa zákona č.514/2003Z.z. je medzi navrhovateľom a SR zastúpenou príslušným orgánom konajúcim
za štát , ktorá vystupuje vo vzťahoch zodpovednosti štátu vo vlastnom mene. Subjektom, ktorý je v

danom prípade nositeľom hmotnoprávnej povinnosti je Slovenská republika zastúpená v danom prípade
Ministerstvom spravodlivosti SR ako samostatný subjekt civilného procesu.

Vo vzťahu k samotnému nároku navrhovateľa uplatňovanému z titulu náhrady nemajetkovej ujmy
spôsobenej nesprávnym úradným postupom pri výkone verejnej moci súd vo vzťahu k odporcovi v

druhom rade ( Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR), uvádza že navrhovateľ
v konaní nepreukázal nesprávny úradný postup. Zákon č. 514/2003 Z.z. príkladmo uvádza, čo možno
za takýto postup považovať a v zásade sa jedná o porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkoneverejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb. Navrhovateľ nesprávny úradný postup vidí v tom ako postupovali
odporcovia, keď ho predvádzali na pojednávanie ním uvádzaným spôsobom.

Taktiež súd poukazuje na skutočnosť, že v zmysle. § 17 z.č. 514/2003 Z.z. nie je možné priznať
poškodenému ospravedlnenie, len konštatovať porušenie práva a v prípade ak toto nie je dostatočné,
priznať aj nemajetkovú ujmu. Navrhovateľ si v predmetnom konaní uplatnil nemajetkovú ujmu 150 000
eur,ktorúvšakvkonanínijakonepreukázal.Súdlenpodotýka,žetvrdenienavrhovateľaozávažnejujme,

ktorá mu vznikla v dôsledku jeho vlastných pocitov nepovažuje súd za dôvodné. Navrhovateľ nijakým
spôsobom nepreukázal, že z uvedeného dôvodu bol znížená jeho ľudská dôstojnosť v spoločenskom,
pracovnom a kultúrnom prostredí a že ním deklarované správanie sa spoluväzňov voči jeho osobe
bolo výlučne v dôsledku ním namietaného spôsobu jeho predvedenia na pojednávanie konané dňa
17.01.2006. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že v danom prípade išlo o citeľný zásah do práva
navrhovateľanajehočesť,dôstojnosť,súkromnýživotarovnakonebolo preukázané, ženavrhovateľom

namietaný úradný postup mal nepriaznivé dôsledky na jeho ďalšie pracovné uplatnenie. Navrhovateľ v
časeeskortybolosobouumiestnenouvÚstavenavýkonväzby,predvzatímdoväzbynebolvpracovnom
pomere a z miesta bydliska ako aj počas výkonu väzby bol hodnotený negatívne.

Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na skutočnosť, že jeho trestná vec bola medializovaná a mala širokú

publicitu súd k uvedenému poznamenáva, že jeho trestá vec bola medializovaná počas celého trestného
konania vedeného na Krajskom súde v Nitre ako aj počas odvolacieho konania na Najvyššom súde
SR, teda aj pred ním namietaným spôsobom predvedenia na pojednávanie konané dňa 17.01.2006.
Pozornosť médií a širokej verejnosti upriamil na svoju osobu sám navrhovateľ a to svojim konaním,
ktoré bolo predmetom trestného stíhania voči jeho osobe a nie tým, akým spôsobom bol na jedno z

pojednávaní nariadených v trestnej veci vedenej na KS v Nitre predvedený. Súd okrajom poznamenáva,
že navrhovateľom namietané predvedenie nemalo vplyv na ďalší spôsob a priebeh medializácie jeho
osoby, či už v zmysle poklesu alebo vzostupu záujmu médií a verejnosti o jeho priebeh trestného konania
ale o osobu navrhovateľa ako takú.

V konaní teda navrhovateľ nepreukázal základné podmienky na priznanie nároku týmto právnym titulom,
ktoré musia byť pre jeho úspešné uplatnenie si kumulatívne splnené a to nesprávny úradný postup,
škodu a z uvedeného dôvodu ani príčinnú súvislosť medzi nimi.

Predmetný nárok súd skúmal aj v zmysle ust. § 11 a nasledujúcich Obč. zák. o ochrane osobnosti.

Súd hneď v úvode v danom prípade konštatuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie odporcu v . 2.
rade, keďže k zásahu musí v prípade predmetných ustanovení Občianskeho zákona. dôjsť konkrétnym
subjektom a nejde teda o zodpovednosť štátu, ale o občianskoprávny vzťah.

Základným predpokladom priznania materiálnej satisfakcie je nemajetková ujma, ktorá je spôsobilá

v značnej miere znížiť dôstojnosť občana a jeho vážnosť v spoločnosti. Zároveň predpokladom
úspešnej realizácie práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka je existencia
neoprávneného zásahu a skutočnosť, že takýto zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na
chránených osobnostných právach. Aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo sa domáhať
náhrady nemajetkovej ujmy, musia byť obe náležitosti splnené. „Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou

bola zásahom znížená dôstojnosť alebo vážnosť osoby v spoločnosti, treba vychádzať z následnej
reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom či inom prostredí fyzickej osoby. Túto mieru treba
zisťovať dokazovaním a posúdiť na základe poznania a vyhodnotenia tejto reakcie. Iba v prípade, ak
sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej
miere v zmysle §13 ods. 2 OZ, môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne priznaná náhrada

nemajetkovej ujmy v peniazoch, (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/15/03). _
Základnými predpokladmi pre priznanie nároku uvedeným právnym titulom sú:
1/ neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť, či
ohroziť osobnosť fyzickej osoby,
2/ ujma na osobnosti fyzickej osoby spočívajúca v znížení dôstojnosti alebo jej vážnosti

v značnej miere,
3/príčinná súvislosť medzi bodmi 1 a 2.
V konaní nebolo preukázané, že u navrhovateľa došlo k poškodeniu zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ktoré bolo v príčinnej súvislosti s konaním eskorty príslušníkov Zboru väzenskej a justičnejstráže v Ústave na výkon väzby Nitra dňa 17.01.2006 a v príčinnej súvislosti s konaním ním označeného
odporcu v štvrtom rade.

Podľa názoru súdu navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že by k následkom zásahu došlo práve
v príčinnej súvislosti s ním namietaným vykonaním eskorty dňa 17.01.2006, a navyše ani nepreukázal,
že by eskorta prebiehala spôsobom ako uvádza v návrhu, s tým, že súd poukazuje na podrobnejšie
zdôvodnenie popisu eskortu v uvedené vyššie v odôvodnení tohto rozsudku.

Navrhovateľ tiež nepreukázal, že k následku zásahu došlo v oblasti jeho zdravia, cti a dôstojnosti.
Absentuje tiež preukázanie príčinnej súvislosti medzi následkami zásahu a samotným zásahom do
osobnostných práv navrhovateľom uvádzaným priebehom eskorty.

Z vykonaného dokazovania má súd za to, že navrhovateľ bol v očiach verejnosti známy nie z toho
dôvodu akým spôsobom prebehla eskorta, ale z dôvodu skutkov za, ktoré bol právoplatne odsúdený, o

čom svedčí široká publicita jeho trestnej kauzy už z dôb pred inkriminovaným pojednávaním. Rovnako
mienka o ňom v očiach verejnosti bola vytvára jeho vlastným konaním, ktoré malo za následok trestné
stíhanie navrhovateľa, ktoré skončilo jeho odsúdením.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľom namietané porušovania práv počas eskorty

17.01.2006 boli realizované výlučne v pôsobnosti ústavu Nitra. Výkon väzby navrhovateľa, teda aj
realizáciu jeho práv realizoval vyššie uvedený ústav a nie MSSR a generálne riaditeľstvo , teda
odporcovia v 1 až 3 rade.

Ústav je samostatnou rozpočtovou organizáciou štátu a má postavenie právnickej osoby. Ako právnická

osoba s vlastnou právnou subjektivitou, je ústav spôsobilý mať práva a povinnosti, ako aj procesnú
spôsobilosť účastníka v konaní podľa § 20 Občianskeho súdneho poriadku.

Súd z uvedených dôvodov dospel k záveru, že odporca v 1, 2 a 3. , tak ako ich označil navrhovateľ
v danej veci nie sú pasívne legitimované subjekty a z tohto dôvodu návrh podľa § 11 a nasl. OZ voči

ním ako nedôvodný zamietol.

Vo vzťahu k pasívne legitimovanému odporcu v 4. rade (Ústav na výkon väzby Nitra) musel
súd prihliadnuť na ním vznesenú námietku premlčania. Navrhovateľom namietaný zásah do jeho
osobnostných práv sa uskutočnil dňa 17.01.2006 a týmto dňom začala plynúť trojročná premlčacia

lehota, táto uplynula dňom 17.01.2009, navrhovateľ nárok voči odporcovi 4, uplatnil na súde dňa
18.02.2011 podaním zo dňa 15.2.2011, z uvedeného súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľa je
voči odporcovi v 4. rade premlčaný, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu. Z opatrnosti
však návrh navrhovateľa voči odporcovi v 4. rade preskúmal aj čo do dôvodnosti návrhu.

Súd sa nestotožnil s námietkou navrhovateľa že k premlčaniu v jeho prípade nemohlo dôjsť nakoľko
návrhu vo veci samej podal včas a návrh na pripustenie vstupu odporcu v 2-4. Rade bol len spresnením
návrhu. V tomto je smere je možné prisvedčiť jeho námietke len vo vzťahu k odporcovi v 2. rade ( SR-
MSSR) a to z dôvodu, že tento je jednak jednoznačne označený v texte návrhu navrhovateľa ako subjekt
voči, ktorému návrh smeruje ( č.l. 8 p.v.) návrhu zo dňa 9.8.2007 a jednak vyplýva z obsahu návrhu kde

navrhovateľ v niekoľkých pasážach uvádza, že jeho návrh smeruje aj voči štátu. Vo vzťahu k odporcom
v tretom a štvrtom, rade súd udáva, že týchto navrhovateľ ako odporcov označil prvý krát až v podaní
zo dňa zo 15.2.2011, došlým súdu dňa 18.02.2011, teda po vyše piatich rokoch od ním uvádzaného
neoprávneného zásahu do jeho chránených osobnostných práv. Súd navyše poznamenáva, že každý
z navrhovateľom označených odporcom má vlastnú právnu subjektivitu a teda účinky podania žaloby

plynú vo vzťahu ku každému z nich samostatne a podanie žaloby voči jednému z nich neznamená
automaticky nástup právnych účinkov spojených s podaním žaloby voči všetkým neskôr označeným
subjektom- odporcom. Inak povedané podanie návrhu voči jednému subjektu neznamená automatické
prerušenie plynutia premlčacej doby voči iným subjektom.

Taktiež navrhovateľ nepreukázal základné predpoklady pre priznanie takéhoto nároku uvedeným
právnym titulom, ktorými sú: 1. neoprávnený zásah do chráneného osobnostného práva, ktorý je
objektívne spôsobilý porušiť, či ohroziť osobnosť fyzickej osoby, 2. ujma na osobnosti fyzickej osoby
spočívajúca v znížení dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej osoby v značnej miere a príčinná súvislosťmedzi 1. a 2. Občianskoprávna ochrana osobnosti fyzickej osoby sa poskytuje len proti takému
zásahu do osobnostných práv, ktorý je možný kvalifikovať ako neoprávnený, protiprávny a nedovolený.
Navrhovateľ nepreukázal takéto protiprávne konanie odporcov, ktorým malo byť zasiahnuté do jeho práv

a ktoré by malo byť v príčinnej súvislosti s ujmou, ktorú ani bližšie neodôvodnil a nepreukázal.

Z uvedených dôvodov teda navrhovateľov návrh vyhodnotil aj pri jeho skúmaní týmto právnym titulom
ako nedôvodný.

Navrhovateľ si svoj nárok uplatnil aj titulom náhrady škody v zmysle § 415 a 420 Obč.zák. a tiež zákona
č. 4/2001 Z.z. V prípade tohto právneho titulu opätovne súd konštatuje nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie na strane odporcu v 2. rade a to z dôvodov ktoré už uviedol pri skúmaní nároku titulom
ochrany osobnosti.

Navrhovateľ sa v konaní domáha ospravedlnenia sa od odporcov a náhrady nemajetkovej ujmy, pričom

ustanovenie § 420 Obč. zák. dopadá na prípady, keď v dôsledku porušenia určitej právnej povinnosti
vznikne poškodenému ujma majetková (tzv. škoda). Tá sa primárne prejavuje v zmenšení majetku
poškodeného a v nemožnosti jeho rozmnoženia, avšak nemožno ju obmedzovať len na také prípady;
zahŕňa totiž aj ujmu na zdraví. Náhrada nemajetkovej umy a ospravedlnenie nie sú škodou, ktorá by
zodpovedala uvedeným ustanoveniam a teda ju nie je možné ani priznať uvedeným právnym titulom.

Navrhovateľ v konaní nijako nepreukázal existenciu majetkovej ujmy, resp. škody na zdraví, ktorá by
vznikla porušením právnej povinnosti odporcov; také porušenie povinnosti v konaní nebolo už z vyššie
uvedených dôvodov rovnako preukázané. Súd poukazuje na to že aj zákon č. 4/2001 Z.z. v § 64
vyžaduje spôsobenie škody, pričom škodou je ujma majetková, ktorú si navrhovateľ v konaní neuplatnil
a preto súd aj týmto právnym titulom uplatnený nárok vyhodnotil ako nedôvodný, pričom v zmysle ods.

7 uvedeného ustanovenia je tu aj nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcov v 2. až v 4. rade,
keďžeakoposkytovateľuvedenejnáhradyjeuvedenéministerstvo.Pretožeprepriznanienáhradyškody
je nevyhnutné naplnenie všetkých predpokladov a to existencia protiprávneho konania, škoda, príčinná
súvislosť medzi nimi a zavinenie, ktorých existencia nebola v konaní preukázaná, súd návrh aj z tohto
právneho titulu zamietol.

Súd záverom vo vzťahu ku všetkým navrhovateľom uplatneným nárokom viacerými právnymi titulmi
zdôrazňuje, že v sporovom konaní nepostačuje iba tvrdiť ale tvrdenia dokázať. Žalobca sa obmedzil
iba na konštatovanie svojich tvrdení, ktoré odôvodnil tým, že ponižujúce zaobchádzanie je také
zaobchádzanie, ktoré je spôsobilé vyvolať pocit stratu, menej cennosti alebo potupiť dotknutú osobu,

pričom stačí ak je obeť pokorená vo svojich vlastných očiach. Navrhovateľ na pojednávaní niekoľko krát
uviedol, že ujmu, ktorú pociťuje je ujmou, ktorá spočíva najmä v jeho prežívaní a pocitoch. To však samo
o sebe nepostačuje, a preto navrhovateľ neuniesol dôkazného bremena, čo má potom v konaní za
následok jeho procesný neúspech .

Sumarizáciou vyššie uvedených skutočností posúdil súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal voči
odporcom ospravedlnenia sa a nemajetkovej ujmy ako nedôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v šiestich vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

V Ilave, dňa 14. mája 2015
Mgr. Jana Janics Bajánková

sudkyňa