Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. máj 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/111/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4310216705
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4310216705.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň JUDr.

Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: CAPITOL, a.s., IČO: 35 750 448, so sídlom
Štefanovičova 4, 811 04 Bratislava, proti žalovanému: T.. T. W., nar.XX.XX.XXXX, bytom D.. XX. H. XXX/
XX, XXX XX W. B. V., o zaplatenie 1.483,36 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Levice č. k. 13C/132/2011-742 zo dňa 20.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Levice (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu s odkazom na ust.

§ 642 Obchodného zákonníka, § 191 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP"). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 21.12.2010
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu vo výške 1.483,36 eura s 18 % ročným
úrokom z omeškania odo dňa 01.08.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania a trovy právneho
zastúpenia. Uvedenú sumu žalobca požaduje z dôvodu ručenia žalovaného vrátením provízie za storno
poistných zmlúv, ktoré uzatvoril v mene žalobcu. Právny zástupca žalobcu sa k prejednávanej veci
vyjadril tak, že žalovaný získaval províziu za poistné zmluvy sprostredkované členmi tímu, od januára

2007 do októbra 2007, čo vyplýva z jednotlivých vyúčtovaní žalobcu za jednotlivé mesiace. Po októbri
2007 do januára 2009, kedy došlo k ukončeniu spolupráce, dochádzalo už len k stornám poistných
zmlúv a v následných vyúčtovaniach dochádza k navyšovaniu dlhu z dôvodu storno provízii. Zároveň
žalobca do spisu predložil vyúčtovanie za január 2009, kde uvádza, že zostatok storno rezervy bol
vo výške 64,27 eura a o túto storno rezervu bol znížený dlh z vyúčtovania. Na upresnenie uviedol,
že vo vyúčtovaní za mesiac január 2009 celkový dlh žalovaného predstavoval 790,51 eura, od tejto
sumy je potrebné odpočítať storno rezervu vo výške 64,27 eura, a preto pri vyúčtovaní za január 2009

predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi sumu vo výške 726,24 eura z titulu storna poistných zmlúv.
Za predchádzajúce obdobie z titulu, že došlo k stornu poistných zmlúv bol žalovaný vyzvaný žalobcom
na zaplatenie sumy vo výške 654,04 eura, pričom túto sumu žalovaný aj zaplatil 17.08.2009. Už v
žalobe žalobca špecifikoval, že žalovaná suma pozostáva zo 4 vyúčtovaní, a to za august 2009, február
2010, marec 2010 a máj 2010. Z týchto vyúčtovaní je možné pri spočítaní splatného dlhu toho - ktorého
vyúčtovania zistiť súčtom výšku žalovanej sumy, t. j. za august 2009 splatný dlh vo výške 159,34 eura,
čo zodpovedá storno províziám za poistnú zmluvu T. W. č. XXXXXXXXXX, ďalej vo februári 2010 splatný

dlh 9,20 eura, kde žalobca žiada vrátenie storno provízie za zmluvu T. T. č. XXXXXXXXXX, ďalej za
marec 2010 splatný dlh vo výške 477,92 eura, kde žalobca žiada vrátenie storno provízie za poistné
zmluvy T. W. č. XXXXXXXXXX a T. W. č. XXXXXXXXXX, a nakoniec máj 2010 splatný dlh vo výške913,10 eura podľa druhej strany vyúčtovania, a to za 9 stornovaných poistných zmlúv. Toto sú všetky
poistné zmluvy, o ktoré ide v tomto súdnom spore.

2. Dňa 01.06.2017 sa žalovaný svojím podaním vyjadril k žalobcom predloženým listinám tak, že z týchto
dokladov nebolo možné preveriť ako na seba nadväzujú, kedže neboli kompletné od 10/2007. Žalobca
podľa neho môže vymáhať pohľadávky len do 3/2009. Na základe uvedeného (a tvrdení obsahovo
korešpondujúcimi s predchádzajúcimi vyjadreniami žalovaného) mal žalovaný za to, že konanie by
malo byť zastavené z dôvodu nedostatočnej spolupráce žalobcu so súdom, nepreukázanie dlhu a

nedostatočné vyčíslenie storno rezervy tak, ako bola použitá. Podľa jeho vyjadrení žalobca nedokázal,
že mu je dlžný peniaze, keďže od januára 2009 už nemá nárok na storno rezervu. Doklady, ktoré žalobca
predkladá sú podľa žalovaného neoprávnené a opravované podľa potrieb žalobcu.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za to, že hoci žalovaný od začiatku konania
namietal, že zmluvu o sprostredkovaní nikdy nepodpísal, že podpis na zmluve nie je jeho, toto tvrdenie

žalovanéhobolovyvrátenévypracovanímznaleckéhoposudkusúdnehoznalcaY..N.B.,znalcazodboru
písmoznalectvo č. X/XXXX, ktorý potvrdil skutočnosť, že podpis na zmluve je vlastnoručným podpisom
žalovaného. Na základe uvedeného je nesporné, že zmluva o sprostredkovaní bola platne uzavretá a
je dokumentom, na základe ktorého vznikol právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný mal
v zmysle zmluvy o sprostredkovaní ako aj Všeobecných podmienok pre poradcov nárok na províziu za

dojednanie poistných zmlúv a zároveň za každú žalovaným dojednanú poistnú zmluvu žalovaný ručí
za prípadné stornovanie poistnej zmluvy vo výške 100 % priznaných jednotiek a vyplatenej provízie pri
storne zmluvy počas obdobia jedného roka od začiatku platnosti zmluvy a vo výške 33 % pri storne
zmluvy počas obdobia druhého roka od začiatku platnosti zmluvy. Za účelom zaistenia ručenia za
stornovaniedojednanýchzmlúvbolodzačiatkuspoluprácevytváranýúčetvovýškemax.20%mesačnej

provízie žalovaného (storno rezerva). Žalovaný počas celého konania tvrdil, že žalobca si storno províziu
za stornované zmluvy uplatnil jednak z vytvorenej storno rezervy vo výške cca 2.000 eur a jednak na
základe výzvy žalobcu o dlhu žalovaného žalovaný zaplatil týmto istým titulom sumu 654,04 eura dňa
17.08.2009 - čo potvrdil aj žalobca. Navyše žalovaný poukazoval neustále na skutočnosť, že žalobca
nepredložil doklady tak, aby sa z nich dalo jednoznačne určiť odôvodnenosť pohľadávky žalobcu a jej

presná výška.

4. Na návrh žalobcu za účelom ochrany žalovaného bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie
znaleckou organizáciou R., U.., U..G..C.. so sídlom P. XX, G.. Účelom tohto znaleckého dokazovania
mala byť odpoveď na otázku, či žalobca dôvodne žaluje istinu vo výške 1.483,36 eura z titulu ukončenia

zmluvy o sprostredkovaní zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá vznikla na základe stornovania poistných
zmlúv v zmysle dohodnutých zmluvných podmienok a na základe VZP, ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy a vyčísliť výšku dlhu, uviesť presný postup výpočtu v súlade s podmienkami
zmluvy o sprostredkovaní a so Všeobecnými podmienkami žalobcu tak, aby bol celý postup výpočtu
preskúmateľný. Výsledkom znaleckého posudku znaleckej organizácie č. 4/2018 (čl. 621 a nasled.)

bolo konštatovanie, že na základe predložených dokladov (aj opakovane žiadaných od žalobcu) nie je
možné jednoznačne zistiť výšku dlhu žalovaného, keďže žalobca nepredložil k znaleckému dokazovaniu
jednoznačné doklady o výške svojej pohľadávky.

5. Na základe uzavretej zmluvy o sprostredkovaní je síce osvedčený nárok žalobcu na storno províziu

žalovaného podľa príslušných ustanovení VZP, avšak absentuje preukázanie presného spôsobu
výpočtu, jej výšky ako aj spôsob započítania už vrátenej storno provízie na dlh žalovaného. Na
základe žalobcom predložených listinných dôkazov nebolo možné vypočítať presnú výšku pohľadávky
voči žalovanému a žalobca ani na základe výzvy súdu, ani na základe výzvy ustanovenej znaleckej
organizácie nepredložil ani dodatočne dôkazy, ktoré by tento jeho uplatňovaný nárok - zaplatenie sumy

1.483,36 eura s príslušenstvom - osvedčovali. Navyše z predložených dokladov nie je zrejmé ani to,
kedy jednotlivé zmluvy nadobudli účinnosť (platnosť) a ku ktorému dátumu boli stornované, a teda či je
žalobca oprávnený vymáhať storno províziu v lehote dvoch rokov od začiatku platnosti resp. účinnosti tej
ktorej zmluvy. Keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepredložil súdu - ako aj znalcovi - všetky
doklady potrebné k jednoznačnému osvedčeniu jeho nároku v tomto konaní, súd žalobu zamietol.

6. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal plnú náhradu
trov konania, keďže žalobu zamietol, a preto mal žalovaný úspech v celom rozsahu.7. Keďže žalobca dal návrh na vykonanie znaleckého dokazovania a v konaní bol v celom rozsahu
neúspešný, súd mu uložil povinnosť nahradiť trovy štátu vynaložené na znalecké dokazovanie v celkovej
výške 1.150,67 eura, ktorá predstavuje súčet odmien vyčíslených znalcami po odpočítaní zloženého

preddavku vo výške 700 eur.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote písomné odvolanie žalobca navrhujúc napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a žalovaného zaviazať na zaplatenie sumy 1.483,36 eura s 18 %
ročným úrokom z omeškania odo dňa 01.08.2010 do zaplatenia, prípadne aby rozhodnutie zrušil a vec

vrátil súdu prvej inštancie. Podané odvolanie odôvodnil s odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
V konaní bolo vykonané množstvo dôkazov, ktoré svedčili v prospech žalobcu. Tvrdenia žalovaného boli
klamlivé a zavádzajúce, o čom svedčí i znalecký posudok č. X/XXXX zo dňa 07.04.2015, vypracovaný
Y.. N. B.. V znaleckom posudku č. 04/2018 zo dňa 30.08.2018, vyhotovenom znaleckou organizáciou R.
U.. U..G..C.., sa súdny znalec dopracoval k dvom dlžným sumám 1.700,61 eura alebo 1.559,56 eura,
ktoré majú predstavovať dlh žalovaného voči žalobcovi. Zo znaleckého posudku vyplýva, že žalovaný je

dlžný žalobcovi sumu minimálne 1.559,56 eura, teda žaloba o zaplatenie sumy vo výške 1.483,36 eura
je legitímna a oprávnená. Žalobca si v súdnom konaní môže uplatniť i nižší nárok ako mu oprávnene
patrí a ako vyplynie z vykonaného dokazovania. Mal za to, že žalovanému neprináleží náhrada trov
konania v rozsahu 100 %, keďže žalovaný svojím konaním úmyselne maril súdne konanie a prednášal
nepravdivé tvrdenia.

9. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný (č. l. 768) navrhujúc napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedol, že
odvolanie bolo podané po odvolacej lehote, pretože bolo súdu doručené až 01.04.2019. Od začiatku
konaniamalžalovanýzáujemskončiťsporbezakýchkoľvekprieťahov.Žalovanýzdokladoval,žežalobca
nemá nárok na storno províziu. Každú upomienku na nedoplatky v storne za poistné zmluvy vyplatil. O

pravosti svojho podpisu neklamal, čo potvrdzuje i skutočnosť, že v spise existujú dve zmluvy s dvoma
rôznymi podpismi. Z výpisu emailových komunikácii medzi žalobcom a W., a.s. vyplýva, že zmluvy neboli
stornované. Aj na pojednávaní právny zástupca žalobcu potvrdil, že zmluvy boli platné aj 29.01.2009.
Žalobca preto nemá nárok na vrátenie provízie, ktorú si súdne uplatňuje. Na základe znaleckého
dokazovania nie je možné jednoznačne zistiť výšku dlhu žalovaného, pretože žalobca nepredložil k

znaleckému dokazovaniu jednoznačné doklady o výške svojej pohľadávky.

10. Toho istého dňa doručil žalovaný súdu ďalšie vyjadrenie (č. l. 771) označené ako „Súdne
pojednávanie, žiadam uviesť do spisu". V tomto vyjadrení požiadal, aby bol vypočutý v spore
prostredníctvom písomnej výpovede, pretože je zdravotne postihnutý s poruchou reči a bežných

telesných funkcii. Opätovne zdôraznil svoj záujem o skončenie konania bez prieťahov, poukázal na
falošné zmluvy. Bola jeho povinnosť uzatvárať poistné zmluvy pre zamestnancov J. U. U., pretože to
vyplývalo z ich interných predpisov. Nebol to žiadny podvod. Žalobca nemá nárok na vrátenie provízie,
pretožezmluvynebolistornované,čopotvrdiliprávnyzástupcažalobcunapojednávanídňa20.03.2012.

11. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi
(§ 379, § 380 CSP), ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal
vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci dospel k tomu záveru, že v
zákonnej lehote podané odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 1.483,36 eura spolu s 18 % ročným úrokom z omeškania odo dňa 01.08.2010 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným bola uzatvorená
zmluva o sprostredkovaní dňa XX.XX.XXXX, pričom žalobca uvedenú sumu požaduje z dôvodu ručenia

žalovaného vrátením provízie za storno poistných zmlúv, ktoré uzatvoril v mene žalobcu. O podanej
žalobe rozhodol Okresný súd Levice platobným rozkazom č. k. 11Ro/471/2010-25 zo dňa 02.02.2011
tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel. Platobný rozkaz sa však nepodarilo doručiť žalovanému do
vlastných rúk, preto ho súd uznesením č. k. 11Ro/471/2010-47 zo dňa 13.09.2011 zrušil. Po vykonanom
dokazovaní a nariadenom znaleckom dokazovaní súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol rozsudkom

č. k. 13C/132/2011-742 zo dňa 20.11.2018, ktorým žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného
bremena žalobcom. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, pričom odvolací súd konštatuje,
že odvolanie bolo podané v zákonnej 15-dňovej lehote na podanie odvolania (napadnutý rozsudok bol
žalobcovidoručenýdňa13.03.2019ažalobcaodvolanieodovzdalnapoštovúprepravudňa28.03.2019).13. Podľa § 132 ods. 1, 3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a

žalobný návrh. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže
bez svojej viny pripojiť.

14. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

15. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

16. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky

dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

17. Dokazovanie je časťou občianskeho súdneho konania, v ktorej si súd vytvára poznatky potrebné
na rozhodnutie vo veci. Strany sporu majú procesnú, dôkaznú povinnosť, teda povinnosť uviesť dôkazy
na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný dôsledok spojený s dôkaznou povinnosťou môže mať

za následok neunesenie dôkazného bremena. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného
bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné
postavenie. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany konania za to, že v
konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v
jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých

prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie
o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení stanovenú v § 132 ods. 1 CSP alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná
vôbec).Dôkaznébremenoohľadomurčitýchskutočnostíležínatejstranesporu,ktorázexistencietýchto
skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu sporu, ktorá existenciu týchto

skutočností tiež tvrdí.

18. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je upravené v ust. § 132 a §
188 CSP, ktoré stanovuje dôkaznú povinnosť v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje
tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na procesnej strane sporu. Výsledkom

celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je
podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové
tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno
potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého
pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná (porov. rozsudok NS SR sp. zn. 6 MCdo 1/2010). Zjednodušene

povedané, určitú skutočnosť možno považovať za dokázanú v konaní, ak sudca postupom podľa § 191
CSP z vykonaných dôkazov nadobudne odôvodnené vnútorné presvedčenie o tom, že táto skutočnosť
z týchto dôkazov a obsahu celého konania naozaj vyplýva.

19. Odvolací súd konštatuje, že v predmetnej veci bol správny postup súdu prvej inštancie, ktorý ustálil,

že podanej žalobe s poukazom na neunesenie dôkazného bremena žalobcom v časti preukázania
výšky žalovanej sumy nemožno vyhovieť. V dôsledku neunesenia dôkazného bremena žalobca znáša
pre neho nepriaznivé rozhodnutie, t.j. zamietnutie podanej žaloby. Čo sa týka jednotlivých odvolacích
námietok, odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu nezistil, že by súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov, a že rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20.Citovanéustanoveniazakotvujúdôkaznúpovinnosťstránvsporovomkonaní,tedapovinnosťoznačiť
dôkazy na svoje tvrdenia. V predmetnom konaní žalobca pred súdom prvej inštancie tvrdil, že v zmysle
uzatvorenej zmluvy o sprostredkovaní dňa XX.XX.XXXX má od žalovaného nárok na storno províziu

vo výške 1.483,36 eura s príslušenstvom. Pri takomto skutkovom tvrdení žalobcu bolo jeho povinnosťou
označiť a predložiť súdu relevantné listinné dôkazy na preukázanie výšky žalovanej sumy tak, aby súd
prvej inštancie mohol preskúmať spôsob výpočtu výšky žalovanej sumy - storno provízie a súčasne,
aby súd mohol preskúmať i listinné dôkazy, z ktorých žalobca pri výpočte storno provízie vychádzal, ateda či tieto listiny skutočne zakladajú nárok žalobcu v uplatnenej výške. Dôkazné bremeno preukázania
výšky žalovanej storno provízie jednoznačne spočívalo na žalobcovi. Odvolací súd zhodne so súdom
prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, pretože nebolo

možné preskúmať, či žalobcom uplatnený nárok v sume 1.483,36 eura je uplatnený v adekvátnej
výške. V danej veci totiž nepostačovalo pred súdom tvrdiť, že storno provízia, ktorej zaplatenia sa
od žalovaného domáha je vo výške 1.483,36 eura, ale túto výšku ako i jej výpočet bolo potrebné
príslušnými listinnými dôkazmi hodnoverne preukázať. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie
tvrdil, že žalovaná suma pozostáva zo 4 vyúčtovaní, a to za august 2009 splatný dlh vo výške 159,34

eura, čo zodpovedá storno províziám za poistnú zmluvu T. W. č. XXXXXXXXXX, ďalej vo februári 2010
splatný dlh 9,20 eura, kde žalobca žiada vrátenie storno provízie za zmluvu T. T. č. XXXXXXXXXX,
ďalej za marec 2010 splatný dlh vo výške 477,92 eura, kde žalobca žiada vrátenie storno provízie za
poistné zmluvy T. W. č. XXXXXXXXXX a T. W. č. XXXXXXXXXX, a nakoniec máj 2010 splatný dlh
vo výške 913,10 eura podľa druhej strany vyúčtovania, a to za 9 stornovaných poistných zmlúv. Na
podporu svojich tvrdení predložil i určité listinné dôkazy, avšak žalobcom predložené dôkazy pre výpočet

výšky storno provízie ako žalovanej sumy neboli dostačujúce. V tomto smere odvolací súd poukazuje
na znalecké dokazovanie nariadené súdom prvej inštancie za účelom zistenia, či žalobca dôvodne
žaluje o zaplatenie sumy 1.483,36 eura. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 13C/132/2011-614 zo dňa
20.04.2018 nariadil znalecké dokazovanie z odboru ekonómia a manažment, odvetvie účtovníctvo a
daňovníctvo a za súdneho znalca ustanovil znaleckú organizáciu R., U.. U..G..C.., so sídlom P. XX,

G.. Úlohou súdneho znalca bolo preskúmať v súdnom konaní žalobcom predložené listinné dôkazy
a ustáliť, či žalovaná suma 1.483,36 eura zodpovedá výpočtu storno provízie (na základe zmluvy
o sprostredkovaní, dohodnutých zmluvných podmienok a Všeobecných podmienok pre poradcov),
ktorú je v dôsledku stornovania poistných zmlúv žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť. Súčasne súd
od súdneho znalca požadoval uvedenie presného matematického výpočtu storno provízie tak, aby

bol preskúmateľný. Napriek skutočnosti, že žalobca bol vyzvaný prostredníctvom súdu výzvou zo dňa
21.06.2018 doručenou právnemu zástupcovi žalobcu dňa 25.06.2018 na predloženie ďalších podkladov
na objektívne vypracovanie znaleckého posudku, presne špecifikovaných v liste zo dňa 11.06.2018,
žalobca na túto výzvu nereagoval a potrebné podklady na vypracovanie znaleckého posudku nedoložil.
Z tohto dôvodu sa predmetné znalecké dokazovanie z dôvodov zapríčinených žalobcom nemohlo

objektívne zrealizovať, pretože žalobca neposkytol súdnemu znalcovi potrebnú súčinnosť spočívajúcu
v predložení relevantných listinných podkladov potrebných na splnenie zadaných znaleckých úloh.
Vzhľadom na to súdny znalec síce vypracoval znalecký posudok č. 4/2018 dňa 04.09.2018, avšak
so záverom, že na základe žalobcom predložených listinných dôkazov tvoriacich obsah spisového
materiálu, nie je možné jednoznačne zistiť výšku dlhu (storno provízie) žalovaného, pretože žalobca

nepredložil k znaleckému dokazovaniu jednoznačné doklady o výške svojej pohľadávky. Na základe
takéhoto výsledku znaleckého dokazovania súdu prvej inštancie neostávalo nič iné, ako skutkovú
situáciu ustáliť v prospech žalovaného tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania
výšky svojho nároku na zaplatenie sumy 1.483,36 eura.

21. Správny právny záver súdu prvej inštancie nie je spôsobilá spochybniť ani námietka žalobcu, že
súdny znalec v znaleckom posudku dospel k dvom dlžným sumám, a to sume 1.700,61 eura a 1.559,56
eura, pričom žalobca si pred súdom uplatnil nárok na zaplatenie sumy 1.483,36 eura, a teda podaná
žaloba je legitímna a oprávnená. S touto úvahou žalobcu sa odvolací súd nestotožňuje a poukazuje na
záver znaleckého posudku, v ktorom súdny znalec konštatoval, že na základe žalobcom predložených

dôkazov nie je možné jednoznačne zistiť výšku dlhu žalovaného. Hoci súdny znalec vypracoval znalecký
posudok a dospel k určitým dlžným sumám, podstatným v danej veci je, že tento znalecký posudok
nebol objektívne vypracovaný, pretože súdny znalec pre jeho vypracovanie nemal k dispozícii všetky
potrebné listinné podklady. Už v liste zo dňa 11.06.2018 súdny znalec uviedol, že pre objektívne
vypracovanie znaleckého posudku je nevyhnutné, aby žalobca doplnil ďalšie podklady špecifikované v

tomto liste. Žalobca však žiadne požadované podklady nedoplnil. Z uvedených dôvodov nie je možné
vychádzať zo znaleckého posudku, na objektívne vypracovanie ktorého súdny znalec nemal k dispozícii
všetky potrebné podklady. Rovnako súd nemohol podanej žalobe vyhovieť len na základe dôkazov
predložených žalobcom, pretože tieto dôkazy nepostačovali ani súdnemu znalcovi na vypracovanie
objektívneho znaleckého posudku za účelom zistenia dôvodnosti výšky žalovanej sumy, a preto nemôžu

postačovať ani súdu pre vyhovenie žalobe a priznanie uplatneného nároku žalobcu.

22. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o trovách konania. Nemožno prijať záver, že
žalovaný úmyselne maril súdne konanie, preto by mal žalobcovi patriť nárok na náhradu trov konania.Je pravdou, že v priebehu konania sa tvrdenie žalovaného o sfalšovaní jeho podpisu na zmluve
o sprostredkovaní ukázalo vykonaným znaleckým dokazovaním za nepravdivé, no táto skutočnosť
nedeklaruje úmyselné marenie predmetného súdneho konania žalovaným. Súd prvej inštancie pri

rozhodovaní o trovách konania správne postupoval v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP, a teda v zmysle
zásady procesného úspechu v spore. Žalobca nepredložil listinné podklady potrebné pre vykonanie
objektívneho znaleckého dokazovania, čím neuniesol dôkazné bremeno v časti preukázania výšky
žalovanej sumy, preto znáša dôsledky spojené so zamietnutím jeho žaloby. Jedným z týchto dôsledkov
je i náhrada trov konania protistrane. Žalovaný bol v predmetnom spore v celom rozsahu úspešný,

preto má zákonný nárok na náhradu trov konania. V danej veci by bolo nespravodlivé, pokiaľ by súd
žalovanému náhradu trov konania nepriznal, vzhľadom na jeho procesný úspech, i s prihladnutím
na okolnosti predmetného sporu a dôvod zamietnutia žaloby. Odvolací súd dodáva, že žalobcovi nič
nebránilo potrebné listinné podklady súdnemu znalcovi predložiť a tým uniesť dôkazné bremeno na ňom
spočívajúce. Keďže tak neurobil, je dôvodné, aby trovy tohto konania znášal práve žalobca, v spore v
celom rozsahu neúspešný.

23.Nazákladevšetkýchuvedenýchskutočnostíodvolacísúdvsúladesust.§387ods.1CSPnapadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

24. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd o trovách odvolacieho konania

rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že mu priznal voči žalobcovi
nárok na náhradu trov vynaložených v tomto štádiu konania. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, §

421CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).