Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. máj 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/251/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413212043
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4413212043.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň

JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej, v spore žalobcu: R. X., nar. XX.X.XXXX, bytom T., G..
Y. X, právne zastúpený: JUDr. Roman Foltín, advokát, so sídlom Školská 3, Nitra, IČO: 42 119 626,
proti žalovanému: W. J. Y., Y.. Y. N..K.., so sídlom U. O. XX, Q. M., právne zastúpený: JUDr. Richard
Schwarz, advokát, so sídlom Rákocziho 12, Nové Zámky, o náhradu nemajetkovej ujmy, o zaplatenie
sumy 100.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky
zo dňa 25. júna 2018 č. k. 9C/285/2013-360, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 100.000 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 11, § 13
Občianskeho zákonníka, s odôvodnením, že ako zamestnanec spoločnosti W., G..Y.., so sídlom

v W., kde je zamestnaný od XX.X.XXXX, ako vodič kamiónovej dopravy, dňa XX.X.XXXX utrpel
vážny pracovný úraz v prevádzke žalovaného, kedy z dôvodu nesprávnej manipulácie s tovarom,
resp. z dôvodu posunu materiálu, ktorý sa nakladal na ložnú plochu jeho vozidla, ho tento materiál
zasiahol a spôsobil mu zlomeninu oboch kostí nohy v členku. Z dôvodu tohto zranenia bol
hospitalizovaný v nemocnici, následne operovaný a do nohy mu musel byť vložený kovový materiál.
Jeho práceneschopnosť trvala od XX.X.XXXX do X.X.XXXX. Z dôvodu, že jeho zdravotný stav bol
dlhodobo zlý poberal iba dávku z titulu práceneschopnosti vo výške 180-190 eur mesačne, až pokiaľ

nebol schopný nastúpiť späť do práce. Vzhľadom na rozsah zranenia bol traumatológom po obodovaní
bolestného vo výške 390 bodov a Y. z dôvodu trvalých následkov vo výške 300 bodov, upozornený na
to, aby lekárske správy, vrátane obodovania predložil obvodnému lekárovi, z dôvodu, že rozsah jeho
zranenia je taký, aby mohlo byť rozhodované o priznaní invalidného dôchodku. Ďalej žalobca v žalobe
uviedol, že vo vyjadrení experta, ktorý vyhotovil svoj posudok v rámci trestného konania, je zrejmé, že
došlo k pochybeniu na strane žalovaného, ktorý porušil predpisy v oblasti bezpečnosti práce, keď boli
porušené bezpečnostné predpisy o prevádzke zdvíhacích zariadení, bezpečnostný predpis pri obsluhe

elektrického mostového žeriava, a diaľkovým rádiovým ovládaním, a v neposlednom rade bol príčinou
zranenia zlý technický stav mostového žeriavu. Mal za to, že žalovaný zodpovedá za škodu, ktorá bola
spôsobená jeho prevádzkovou činnosťou. Jeho zodpovednosť ako právnickej osoby je zodpovednosť
objektívna a to bez ohľadu na to, či bolo zranenie spôsobené úmyselne, z nedbanlivosti, prípadnezamestnancami spoločnosti. Uviedol, že spôsobeným úrazom má trvalé následky a to obmedzenú
hybnosť nohy a nie je schopný vykonávať činnosti ako pred úrazom. Výrazne je obmedzený pri výkone
práce,pretožeakovodičpoužívačastosvojenohy,aprivykladanítovarusimusídávaťpozor,nakoľkosa

musí premiestňovať viackrát za deň na ložnú plochu auta a späť. Dostal sa do existenčných problémov,
za ktoré nesie zodpovednosť žalovaný. Pred úrazom zarábal v čistom mesačne asi 600 eur, počas doby
PN od XX.X.XXXX dostával iba nemocenskú dávku 180 eur. Táto skutočnosť výrazne ovplyvnila život
jeho rodiny. Jeho manželka bola prepustená z práce k XX.XX.XXXX, ako rodina sa dostali na hranicu
prežitia. Má tri deti, z toho iba jedno je plnoleté, ktoré s nimi žije v spoločnej domácnosti. V čase, keď

sa mu stal úraz bola jeho dcéra H. tehotná a v Q. XXXX sa mu narodil vnuk. Poukázal na to, že jeho
dcéra, v čase keď porodila mala iba XX rokov, a preto on nedostával až do jej plnoletosti žiadnu dávku,
a musel sa na viac starať aj o vnuka. V dôsledku úrazu, ktorý utrpel sa dostala jeho rodina do vážnych
finančných problémov, lebo jeho manželka po prepustení nezarábala ani 300 eur. Mali vysoké náklady
na domácnosť týkajúce sa úveru na dom v banke vo výške 370 eur, lebo si požičiavali peniaze od rodiny,
a siahli na všetky svoje úspory, napokon ani to nestačilo a boli nútení žiadať o pozastavenie splácania

úveru na obdobie pol roka v Y. XXXX. Pred úrazom v prevádzke žalovaného sa snažil zabezpečovať
potreby svojej rodiny aj brigádami, pretože je vyučený J. a počas víkendov si privyrábal ako J.. Po
úraze však túto činnosť nedokáže vykonávať pre obmedzenú hybnosť nohy. V dôsledku zanedbania
bezpečnostných predpisov u žalovaného podľa neho boli vo vážnej miere poškodené jeho osobnostné
práva v zmysle OZ a základného práva v zmysle Ústavy Slovenskej republiky. V značnej miere bolo

poškodené jeho zdravie, lebo má zohyzdenú nohu, v letnom období nemôže nosiť letnú obuv bez
ponožky, pretože jeho holá noha s výraznými keloidmi po operácii priťahuje pohľady okoloidúcich ľudí.
Týmto úrazom bol postihnutý aj jeho spoločenský život, a vo vážnej miere bolo narušené jeho právo viesť
riadny rodinný život, pretože sa dostal na hranicu existenčných problémov, nevedel riadne zabezpečiť
chod domácnosti pre nedostatok finančných prostriedkov, trpel depresiami a z toho dôvodu trpela i jeho

rodina, pretože nemohli viesť ako dovtedy štandardný a šťastný rodinný život. Z právneho hľadiska
poukázal na to, že ku škode na zdraví došlo nepochybne pri prevádzkovej činnosti žalovaného podľa
ust. § 420a OZ, čo je jeho objektívnou zodpovednosťou, pričom neboli splnené žiadne liberačné dôvody,
a preto ust. § 420 OZ, je v tomto prípade iba okrajovým ustanovením. Poukázal na to, že pracovný úraz,
ktorý utrpel bol zachytený kamerou, a napriek tejto skutočnosti žalovaný nevedel predložiť kamerový

záznam, ani vyšetrovateľom v trestnej veci a ani ako dôkaz do tejto občianskoprávnej veci.

3. Žalovaný sa vyjadril písomne podaním zo dňa 23.5.2013, v ktorom uviedol, že žalobu považuje za
neopodstatnenú, a navrhoval ju zamietnuť v celom rozsahu, nakoľko v kritický deň dňa XX.XX.XXXX asi
o XX:XX hod. v areáli pracoviska žalovaného zamestnanci R. J., ako T. a H. X., ako K.P., uviazali plechy

na dve mačky a pomocou mostového žeriava s diaľkovým ovládaním presunuli plechy pre nákladné
motorové vozidlá a potom vodič - žalobca a R. J., ktorí stáli na korbe vozidla dali pokyn obsluhe žeriavu,
aby tieto dvíhal a uložil na ložnú plochu nákladného motorového vozidla. Obsluha žeriavu posúvala
plechy smerom do ložnej plochy podľa pokynu žalobcu a na jeho pokyn žeriavnik postupne posúval
plechy smerom k žalobcovi a R. J.. Poškodený žalobca riadil celý pohyb plechov, pričom nedodržal

bezpečnú vzdialenosť od plechov, a tieto ho zasiahli do spodnej časti tela. K zásahu došlo v dôsledku
toho, že sa žalobca zdržoval v nebezpečnej blízkosti plechov, nedodržal dostatočný bočný a kolmý
odstup od posúvaného tovaru a v dôsledku výkyvu plechov došlo k pritlačeniu spodnej časti jeho tela -
nohy, následkom čoho utrpel pracovný úraz. Podľa názoru žalovaného, žalobca svojím konaním porušil
ust. § 12 ods. 2 písm. a), c), bod 2, zák. č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, nedodržaním bezpečnostnej
úrovne, ktorá vyplýva z č. l. 9, písm. n) Y. - XXXXXX, XXXX. Z právneho hľadiska poukázal na ust. §
420 ods. 3 OZ.

4. Súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol prvýkrát rozsudkom dňa 25.5.2015 tak, že zaviazal

žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 30.000 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku,
vo zvyšku súd žalobu zamietol a o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaného zaviazal k
povinnosti zaplatiť žalobcovi titulom náhrady trov konania sumu 1.664,04 eura na účet právneho
zástupcu žalobcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie
žalobca v zamietajúcej časti a žalovaný vo vyhovujúcej časti.

5. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 04.08.2015 v zmysle § 166 odsek 1 OSP rozhodol, že žalovaný je
povinný zaplatiť na účet súdu súdny poplatok za návrh v sume 1800 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že podal odvolanie vočirozsudku v merite veci, pričom posúdenie veci v merite a rozhodnutie o žalovanom nároku má vplyv i
na rozhodnutie o poplatkovej povinnosti.

6. Odvolací súd v Nitre uznesením zo dňa 22.2.2017 pod č. k. 5Co/932/2015-311 zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nedostatočné
právne posúdenie. Poukázal na to, že v danej veci je nesporné, že predmetom konania je odškodnenie
poškodenia zdravia žalobcu, ktoré vzniklo ako pracovný úraz pri plnení pracovných povinností žalobcu

prejehozamestnávateľaspoločnosťW.Y..N..K..Súdprvejinštancievecprávneposúdilakonároktitulom
náhrady škody podľa § 420a OZ. Absolútne sa však nezaoberal právnou úpravou podľa Zákonníka
práce, žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s pracovno-právnou úpravou, keďže išlo o pracovný úraz.
Neujasnil si dostatočne právne posúdenie veci z hľadiska zistených skutkových okolností, ani z hľadiska
námietok a obrany žalovaného. Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil
skutkový stav, keď sa vecou nezaoberal komplexne, nezistil, či žalobcovi boli vyplatené nároky titulom

bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia a v akej výške, či prebiehali aj iné konania týkajúce sa
iných právnych nárokov v súvislosti s predmetným pracovným úrazom. Okrem toho si súd prvej inštancie
neujasnil, aké nároky v súvislosti s poškodením zdravia si v zmysle príslušných právnych predpisov
môže poškodený uplatňovať, či je možné si uplatňovať nároky za poškodenie zdravia aj súbežne
podľa Zákonníka práce, ako aj podľa Občianskeho zákonníka a ako nemajetkovú ujmu, odškodnenie

bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Nezaoberal sa tiež tým, či si žalobca uplatnil u svojho
zamestnávateľa nejaké nároky v súvislosti s pracovným úrazom a čo mu bolo vyplatené. Odvolací súd
v tomto smere dal za pravdu žalovanému, že súd prvej inštancie si osvojil výlučne argumenty žalobcu
a s obranou žalovaného sa v konaní nevyporiadal dôsledne. V odôvodnení súdu neuviedol svoje úvahy
a názory ohľadne tvrdení a argumentácie žalovaného.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie. Zistil, že lekárskym posudkom
o bolestnom, J.. R. T., R. oddelenia úrazovej chirurgie, a J.. M. E., C. chirurga žalobcovi bolo stanovené
bolestné v počte bodov 390 a sťaženie spoločenského uplatnenia v počte bodov 300. Začiatok liečenia
bol určený dňom XX.X.XXXX, ukončenie liečenia bolo stanovené dňom XX.XX.XXXX, z toho v ústavnej

starostlivosti bol od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX, a pracovná neschopnosť mu trvala od XX.X.XXXX
do X.X.XXXX. Sociálna poisťovňa pobočka W. žalobcovi vyplatila nemocenské dávky za obdobie od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v celkovej výške 2102 eur. Žalobca preukázal, že stále je liečený na
postihnutúnohu,pretožesavyskytujúrôzneďalšiezdravotnéproblémyvsúvislostispracovnýmúrazom,
ktoré majú trvalé následky. Pred úrazom mal žalobca čistý zárobok 609,36 eura a 751,93 eura a po

úraze v H. a H. XXXX mal plat 637,19 eura a 699,53 eura. Sociálna poisťovňa pobočka W. rozhodnutím
zo dňa X.X.XXXX č. XXXXX-XX/XXXX-W. žalobcovi priznala nárok na náhradu za bolesť v dôsledku
pracovného úrazu zo dňa XX.X.XXXX v sume 4088 eur a nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 3144 eur. Žalobca bol vyšetrovaný lekárom A. dňa XX.X.XXXX, mal naordinovanú
ďalšiu liečbu vzhľadom na pracovný úraz, bolo uvedené, že bude pokračovať v individuálnej S., plávaní a

s poskytnutím vhodného invalidného dôchodku s trvalými následkami. Žalobca trpí hypotrofiou svalstva
stehna aj predkolenia s výraznou jazvou v okolí členka, má fibrotické zmeny, hybnosť v ľavom členku
výrazne obmedzená.

8. Protokolom Inšpektorátu práce Q. zo dňa X.X.XXXX sa vyšetrovali príčiny pracovného úrazu žalobcu,

bolo konštatované, že vyšetrovaná udalosť je závažným pracovným úrazom v zmysle § 17 ods. 4 písm.
a) zák. č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci. Ďalej boli zistené nedostatky zo
strany postihnutého - žalobcu: § 12 ods. 2 písm. a) a c) bod 2, zák. č. 124/2006 Z. z, o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
nedodržaním bezpečnostnej úrovne, ktorá vyplýva z čl. 92, písm. n) Y. XX XXXX: XXXX, tým, že pri

ukladaní plechov na ložnú plochu vozidla sa zdržoval v nebezpečnej blízkosti plechov, a pri náhlom
výkyve plechov došlo k pritlačeniu nohy, následkom čoho utrpel pracovný úraz s ťažkou ujmou na zdraví.
Zo strany zamestnávateľa W., G..Y.., W., a zo strany kontrolovaného subjektu - žalovaného, neboli
zistené žiadne nedostatky. Na základe sťažnosti žalobcu následne Inšpektorát práce v Q. zistil, že boli
porušené bezpečnostné predpisy o prevádzke zdvíhacích zariadení a to tak, že nebol vypracovaný

písomný dokument o posúdení rizík pri všetkých pracovných činnostiach, t. j. nebol vypracovaný ani na
prenášanie veľkých bremien, čo je porušením § 6 ods. 1, písm. c) zák. č. 124/2006 Z. z. Boli porušené
bezpečnostné predpisy obsluhy zdvíhacieho zariadenia a to tak, že obsluha zdvíhacieho zariadenia
žeriavnik, ohrozil osoby, ktoré sa nachádzali v návese, kde sa bremená mali uložiť, čím došlo k porušeniučl. 70 Y. XX XXXX: XXXX, kde je uvedené, že so závesným bremenom sa smie pohybovať tak, aby
nedošlo k väčšiemu alebo nebezpečnému rozhúpaniu bremena. Taktiež bol porušený predpis čl. 72,
písm. q) Y. XX XXXX: XXXX, kde je uvedené, že obsluha zdvíhacieho zariadenia a preprave bremena

má zakázané prepravovať bremená nad pracujúcimi, alebo v ich nebezpečnej blízkosti. Zdvíhacie
zariadenie bolo schopné prevádzky. Inšpektorát práce konštatoval, že spoločnosť XPO. - R., Y..N..K..,
nebola oprávnená na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce, táto spoločnosť nevlastnila v
čase úrazu XX.XX.XXXX oprávnenie na výchovu a vzdelávanie, pričom vykonával školiacu činnosť v
rámci BOZP pre žalovaného, z čoho vyplýva, že žeriavnik v čase úrazu H. X. mal žeriavnický preukaz

a R. J. mal viazačský preukaz vydaný touto spoločnosťou, t. j. boli v čase úrazu neplatné. Dodatkom
Inšpektorát práce Q. zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že žeriavnik H. X., ktorý obsluhoval žeriav v čase
pracovného úrazu mal platný preukaz žeriavnika ev. č. XXX/XX vydaný dňa XX.XX.XXXX. Okrem toho
absolvoval opakované školenia revíznym technikom zdvíhacích zariadení v potrebnom rozsahu pred
úrazom, ako aj po úraze. Žeriavnik H. X., v čase úrazu obsluhoval žeriav Elektrický mostový žeriav typ
H. a na obsluhu takéhoto žeriavu nebolo potrebné oprávnenie na výchovu a vzdelávanie v zmysle §

16 ods. 1 zák. č. 124/2006 Z.z. v platnom znení. H. X. mal vydaný aj viazačský preukaz ev. č. XXX/
XX dňa XX.XX.XXXX, ktorý absolvoval školenia aj opakované školenia revíznym technikom zdvíhacích
zariadení. R. J. mal viazačský preukaz ev. č. XXX/XX a absolvoval dňa XX.XX.XXXX aktualizačnú
odbornú prípravu viazačov bremien. Ďalej bolo konštatované, že zo stany postihnutého R. X., bolo
zistené porušenie § 12 ods. 2, písm. f), zák. č. 124/2006 Z.z., o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci,

lebo postihnutý v čase výkonu práce, kedy prišlo k úrazu nepoužil pridelenú pracovnú obuv.

9. V konaní pred Okresným súdom Nové Zámky č. k. 3T 97/2014 žeriavnik H. X., ktorý obsluhoval
mostový žeriav v čase pracovného úrazu súhlasil s uzavretím Dohody o vine a treste za prečin
ublíženia na zdraví poškodeného R. X. a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní X mesiacov s

podmienečným odkladom na X rok. Poškodení - žalobca, T. M. R., G..Y.., Sociálna poisťovňa, pobočka
W. s nárokom na náhradu škody boli odkázaní na občianske súdne konanie. V tomto znení súd v
predmetnej veci rozhodol aj rozsudkom zo dňa 13.08.2014, pod č. k. 3T 97/2014-315, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 13.8.2014.

10. Znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, znaleckej spoločnosti H. Y..N..K.., so sídlom v J., v trestnej
veci č. k. A.: K.-XXXX-Q.-Q.-XXXX, bolo stanovené, že boli porušené rôzne bezpečnostné predpisy
o prevádzke zdvíhacích zariadení a ďalej bolo konštatované, že obsluha žeriavu a viazač porušili
ustanovenia zák. č. 124/2006 Z. z. § 12, ods. 2, písm. a), tým, že nedodržali právne predpisy a ostatné
predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, s ktorými boli riadne a preukázateľne

oboznámení. Obsluha žeriavu nedodržala ustanovenia normy Y. XX XXXX, keď prevádzka zdvíhacích
zariadení musí byť priebežne kontrolovaná, aby nedochádzalo k zakázaným manipuláciám žeriavnikov
a viazačov. Či bolo príčinou zranenia žalobcu zlý technický stav zariadenia, zlé zavesenie materiálu a
iné, znalec uviedol, že sa nedá jednoznačne stanoviť, ale s určitosťou uviedol, že technický stav žeriavu
bol vyhovujúci, čo vyplýva z predložených dokladov v spisovom materiály. K vzniku podľa znalca prispeli

faktory: nesprávny výber žeriavu, vzhľadom na to, že žeriavnik pri manipulácii s bremenom na korbe,
nevedel bez porušenia technických podmienok výrobcu bezpečne uložiť predmetný materiál, nakoľko
je zakázaná manipulácia rýchlosti pojazdu mačky, ťukaním, nesprávne zaviazanie bremena, vzhľadom
na prepravované bremeno. Zavesenie bremena na prostriedky na uchopenie a zavesenie bremien: 4 x
oceľové lano - oko - hák - nevyhovuje. Ide o viazanie na špičku háku, čo je zakázaná manipulácia, jednak

v zmysle Technickej Dokumentácie výrobcu, jednak v zmysle Y. XX XXXX, čl. 92 písm. d). V tomto
posudku ďalej znalec konštatoval odpoveďou na otázku č. 4, na strane 160 spisu, že zamestnávatelia
porušili svoju povinnosť zo zákona NS SR č. 124/2006 Z. z., § 6 ods. 1, písm. d), i), j), tým, že umožnili
pracovníkom zúčastneným pri nakládke predmetného materiálu na predmetnú korbu auta, predmetným
žeriavom použitím predmetného pracovného postupu nakládky.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 195 ods. 1, 2, 4, 6, § 220 ods. 1, 2 veta prvá, 3, §
219 ods. 1 Zákonníka práce a uviedol, že na základe vykonaného dokazovania v intenciách uznesenia
odvolacieho súdu a z dôvodu, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
považoval za potrebné žalobu zamietnuť.

12. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že predmetom konania je
odškodnenie poškodenia zdravia žalobcu, ktoré vzniklo ako pracovný úraz pri plnení pracovných
povinností žalobcu pre jeho zamestnávateľa W. Y..N..K.. Z týchto dôvodov posudzoval tento nárok podľaZákonníka práce, pretože išlo o pracovný úraz, ktorý upravuje špeciálne Zákonník práce. Po rozhodnutí
veci odvolacím súdom žalobca preukázal súdu, že mu boli vyplatené nároky titulom bolestného v
dôsledku utrpeného pracovného úrazu zo dňa XX.X.XXXX v sume 4.088 eur Sociálnou poisťovňou,

pobočkou v W. na základe rozhodnutia zo dňa X.X.XXXX a tak isto mu týmto istým subjektom bol
vyplatený nárok za náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného úrazu zo dňa
XX.X.XXXX v sume 3.144 eur rozhodnutím zo dňa X.X.XXXX. Okrem toho preukázal súdu lekárskou
správou J.. U. E., lekárky A., že naďalej pretrvávajú trvalé následky tohto pracovného úrazu a že je
liečený a doporučuje sa poskytovanie vhodného invalidného dôchodku. Okrem toho mu boli týmto istým

subjektom vyplácané nemocenské dávky po XX.XX.XXXX v celkovej výške 2.102 eur a to za obdobie od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by si žalobca uplatnil u
svojho zamestnávateľa iné nároky v súvislosti s pracovným úrazom a čo mu zamestnávateľ vyplatil. Tiež
nebolo preukázané v konaní, že prebiehali aj iné konania okrem subjektu Sociálnej poisťovne, pobočka
W., ktorá vyplatila nároky za bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia ako aj nemocenské dávky,
nejaké iné konania, týkajúce sa iných právnych nárokov v súvislosti s predmetným pracovným úrazom.

13. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade u žalobcu išlo o pracovný úraz, pretože
žalobca bol v čase, keď mu vznikol pracovný úraz v pracovnom pomere so spoločnosťou W. Y..N..K.., bol
jehozamestnancom,atedanároky,ktorévzniknúzamestnancovipriplnenípracovnýchúloh,jepotrebné
si uplatňovať u zamestnávateľa, lebo ujma vznikla pri plnení pracovných úloh. Občiansky zákonník by sa

mohol použiť iba v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy, ak by vzniknutá škoda nebola spôsobená pri
plnení pracovných povinností pre zamestnávateľa. Iba v takom prípade by si žalobca mohol uplatňovať
nároky na náhradu nemajetkovej ujmy priamo u žalovaného. Žalobca však v tomto smere pochybil
a nesprávne žaloval žalovaného s tými nárokmi, ktoré si uplatnil v tomto konaní, pretože najprv mal
podať žalobu o náhradu škody z pracovného úrazu proti svojmu zamestnávateľovi, a to spoločnosti W.

Y..N..K.. a následne táto spoločnosť si mohla uplatňovať podľa § 219 odsek 1 Zákonníka práce regresnú
náhradu voči spoločnosti žalovaného, a to na základe príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka,
§ 420 a nasl. Žalovaný v tomto konaní nie je pasívne legitimovanou stranou sporu, preto nemôže byť
žalobca úspešný v tomto konaní. V danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa,
ktorá vyžaduje vznik ujmy, škodnú udalosť a príčinnú súvislosť medzi škodnou udalosťou a škodou, čo v

danom prípade bolo preukázané a boli splnené všetky atribúty tejto zodpovednosti za vznik pracovného
úrazu, pretože žalobca bol vyslaný svojím zamestnávateľom na pracovnú cestu a pracovný úraz sa mu
stal pri plnení pracovných úloh, resp. v súvislosti s plnením pracovných úloh, čiže vznikla žalobcovi ujma,
škodná udalosť v súvislosti s tým, že utrpel pracovný úraz a v tejto súvislosti aj príčinná súvislosť medzi
škodnou udalosťou a škodou a rozhodne žalobca mal z tohto titulu žalovať svojho zamestnávateľa, a to

spoločnosť W. Y..N..K.. a následne zamestnávateľ žalobcu si mohol svoje nároky uplatňovať regresnou
náhradou voči žalovanému v súvislosti s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Tieto
skutočnosti však preukázané v tomto konaní neboli.

14. Vzhľadom k záveru o absencii pasívnej legitimácie žalovaného sa súd prvej inštancie v ďalšom

nezaoberal otázkou nároku žalobcu na náhradu nematkovej ujmy ani otázkou zodpovednosti za
škodu v súvislosti s § 420 OZ, preto bližšie neodôvodňoval ani nerozvádzal v odôvodnení rozsudku
tie skutočnosti, ktoré zistil výsluchom svedkov v konaní a ďalšími listinnými dôkazmi v súvislosti
s Inšpektorátom práce, znaleckým posudkom, zmluvami o zabezpečovaní služieb bezpečnostného
technika a zmluvami o zabezpečovaní odborných prehliadok, odborných skúšok elektrických zariadení

a všetkými tými listinnými dôkazmi, pretože pokiaľ si žalobca nesprávne uplatnil svoj nárok u nesprávne
označeného žalovaného, potom nie je dôvod na rozsiahlejšie odôvodňovanie nároku žalobcu, pretože
tento nárok si mal správne uplatniť u svojho zamestnávateľa a potom by súd v inej veci a v inom
rozhodnutí sa bližšie zaoberal podrobným zdôvodnením nároku v súvislosti s pracovným úrazom.
Súd prvej inštancie uviedol, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, tento v konaní plne

rešpektoval. Poukázal na to, že právny zástupca žalobcu sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s
námietkou právneho zástupcu žalovaného ohľadne pasívnej legitimácie, ktorú učinil hneď po otvorení
prvého pojednávania vo veci, následne v odvolaní a aj po rozhodnutí odvolacím súdom.

15. V súvislosti s dopĺňacím rozsudkom súdu prvej inštancie č. k. 9C/285/2013-293 zo dňa 4.8.2015

súd prvej inštancie poukázal na to, že aj tento bol uznesením odvolacieho súdu zrušený v celom
rozsahu a keďže súd prvej inštancie rozhodol v poradí druhým rozsudkom inak ako rozhodol vo svojom
prvom rozsudku, žalobu zamietol, preto žalovanému nevznikla zo zákona povinnosť, aby zaplatil súdny
poplatok za žalobu. Z týchto dôvodov nebolo potrebné o tomto nároku rozhodnúť. Žalobca bol v tomtokonaní zo zákona oslobodený od zaplatenia súdneho poplatku s poukazom na ustanovenie § 4 odsek
2 písmeno i) zákona č. 71/1992 Zb. v platnom znení.

16. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP a priznal ich žalovanému, ktorý
bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, ako aj spolu s nárokom na náhradu trov odvolacieho konania,
pretože aj v odvolacom konaní bol úspešný.

17. Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe

vyhovieť. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie prejednávanú vec nesprávne právne posúdil pričom ale
vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, ktoré popisuje v úvodnej časti svojho odôvodnenia rozsudku.
Tiež je názoru, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré bližšie popísal aj v
rozsudku zo dňa 25.05.2015 kedy základu žalobného nároku vyhovel. Rozsiahle dokazovanie vo veci
tak isto súd bližšie popisuje v tomto napadnutom rozsudku. Ďalej uviedol, že keďže súd prvej inštancie
zamietol žalobu vzhľadom na výnimočné okolnosti prípadu, kedy takmer došlo k amputácií jeho nohy

v prevádzke žalovaného čo zapríčinil jeho zamestnanec, ktorý bol za tento skutok odsúdený a boli
jednoznačne poukázané pochybenia a porušenie bezpečnostných predpisov v prevádzke žalovaného,
mal na rozhodnutie o trovách konania použiť ustanovenie § 257 Civilného sporového poriadku a
náhradu trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa žalovanému nepriznať. Namietal, že
žalovaný nie je pasívne legitimovaným subjektom. Uviedol, že za utrpený pracovný úraz si voči svojmu

zamestnávateľovi W., Y..N..K.. uplatnil svoje práva v rámci sociálnej a pracovnej oblasti, ktorý tieto
skutočnosti riadne zaznamenal, predložil na dotknuté inštitúcie, aby sa mohli realizovať všetky jeho
nároky vyplývajúce zo sociálneho a úrazového poistenia. Poukázal na to, že žalobou si uplatnil to,
že došlo k porušeniu povinností na strane žalovaného, čo bolo preukázané rozsiahlym dokazovaním.
Predmetom žaloby nie je nárok z titulu pracovného úrazu v rámci pracovnoprávnych vzťahov v zmysle

Zákonníka práce, pretože tieto nároky si riadne uplatnil v súčinnosti so svojim zamestnávateľom,
predmetom jeho žaloby je spôsobenie nemajetkovej ujmy a to konaním, ktoré je účelovo viazané iba na
žalovaného, jeho zodpovednosť a je izolované od jeho pracovnoprávnych nárokov, ktoré si uplatňoval
voči zamestnávateľovi z titulu pracovného úrazu. Jedná sa o to, že žalovaný svojou nečinnosťou,
resp. konaním v ktorom poukazoval na svoju bezúhonnosť a splnenie všetkých povinností v rámci

výkonu podnikateľských povinností vo svojej prevádzke zavádzal Inšpektorát práce aj súd. Spôsobil,
že Sociálna poisťovňa mu odmietla plniť sociálne dávky vo výške priemernej mzdy ako by tomu malo
byť, nakoľko z dôvodu postoja žalovaného prerušila konanie o priznaní dávok vrátane dávok bolestného
a sťaženia spoločenského plnenia a bolestné a sťažené spoločenské uplatnenie mu bolo zo strany
sociálnej poisťovne zaplatené až na H. XXXX, teda X a R. roka od spôsobeného úrazu. Z dôvodu

takéhoto konania žalovaného mu Sociálna poisťovňa po dobu X roka od úrazu vyplácala iba sumu 180
eur mesačne ako dávku práceneschopnosti a nič viac. Na základe toho sa jeho rodina dostala na hranicu
prežitia, pretože dovtedy zarábal sumu 650 až 700 eur mesačne v čistom. V prípade, že by žalovaný
konal, riadne poskytol dotknutým orgánom všetku súčinnosť, ktorá vyplývala z jeho zodpovednosti, tak
by nenastala taká situácia, že mu sociálna poisťovňa odmietla platiť dávky v rozsahu priemernej mzdy,

resp. prerušila konanie o s tým spojenými otázkami. Podľa jeho názoru toto konanie žalovaného je jeho
izolovanou zodpovednosťou, ktorá nemôže byť prenesená na iný subjekt. Z tohto nároku vzniknutej
nemajetkovej ujmy počas doby práceneschopnosti je pasívne vecne legitimovaný žalovaný. Uvedená
nemajetková ujma mu vznikla v čase kedy mal obmedzený príjem vo výške 180 eur mesačne (dávka
PN) po dobu H. roka. Poukázal na jeho vyjadrenia v konaní, že má so svojou manželkou 3 deti, z toho

v čase úrazu bolo iba jedno plnoleté, ktoré žilo s nami v spoločnej domácnosti, čiže bol podstatným
živiteľom celej rodiny. V tom čase mal tehotnú XX ročnú dcéru, študentku Y.X., ktorá sa v Q. XXXX stala
slobodnou matkou, ako neplnoletá až do XX.XX.XXXX nemohla dostávať žiadne dávky, takže sa musel
starať aj o ňu, rovnako tak o svojho vnuka. V H. XXXX sa stala jeho manželka nezamestnanou, čo
ďalekovhoršomovplyvnilopostavenieichrodiny.Dostalisadotakvážnehofinančnéhostavu,peniazesi

museli požičiavať od rodiny. Taktiež prišli o svoje motorové vozidlo, keďže nemali peniaze na vykonanie
STK, EK a zaplatenia povinného zmluvné poistenia, na základe čoho bolo vozidlo vyradené z evidencie
vozidiel. Do dnešného dňa svoje dlhy nedokázali splatiť. Vo vážnej miere bolo narušené jeho právo viesť
riadny rodinný život, jeho deti mali problém s cestovaním do školy, pretože nemali dostatok finančných
prostriedkov. V dôsledku týchto skutočností trpel depresiami a z toho dôvodu trpela aj celá jeho rodina.

V dôsledku zavinenia žalovaného boli vo vážnej miere poškodené jeho osobnostné práva, pričom vec
nie je možné napraviť uvedením do pôvodného stavu a preto je na mieste žiadať primerané finančné
zadosťučinenie.18. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť. Uviedol, že takto podaná žaloba proti nemu, ako aj podrobnosti odvolania proti rozsudku
nemajú podľa dôkaznej situácie oporu v zákone. Poukázal na to, že poškodený žalobca bol v čase

úrazu zamestnancom spoločnosti W., Y..N..o.. so sídlom v W. v pozícii vodiča a jeho zranenie vzniklo pri
nakladaní tovaru pre svojho zamestnávateľa v prevádzke žalovaného. To znamená že k úrazu žalobcu
došlo jednoznačne pri plnení pracovných úloh v prospech svojho zamestnávateľa. Tento pracovný
úkon vykonával žalobca ako pracovník a zamestnanec svojho zamestnávateľa v rámci dodávateľsko-
odberateľských vzťahov, medzi W., Y..N..K.. W. a žalovaným W. J. Y., Y.. Y..N..K.. Nie je možné, aby

žalobca žaloval náhradu nemajetkovej ujmy podľa Občianskeho zákonníka, keď jednoznačne ak nejaká
ujma v danom prípade vznikla, tak vznikla pri plnení pracovných úloh žalobcu. Podľa § 195 ods. 2
ZP, pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a silným pôsobením
vonkajších vplyvov.

19. Žalovaný poukázal na právny názor vyslovený v rozhodnutí Krajského súdu Bratislava zo dňa
08.07.2009, sp. zn. 15Co/524/2008, že v prípade, ak sa jedná o pracovný úraz spôsobený poškodenému
inou osobou pri plnení jeho pracovných úloh, je potrebné si nárok na náhradu škody uplatniť voči
jeho zamestnávateľovi a to s poukazom na § 195 ods. 2 ZP, pričom v danom prípade sa jedná o
objektívnu zodpovednosť zamestnávateľa, ktorej predpokladom nie je zavinenie a ani protiprávnosť.

Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutú škodu je, že osoba, ktorá
škodu spôsobila musí byť zamestnancom v pracovnom pomere alebo inom právnom pomere podľa §
214 a § 215 ZP, a že k pracovnému úrazu došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s
ním. Zákonník práce má ako špeciálny právny predpis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku postavenie
nadradeného právneho predpisu v súlade so zásadou lex specialis derogat legi generali. Občiansky

zákonník by sa teda v súvislosti s náhradou nemajetkovej ujmy podľa § 420 a nasl. použil iba v
prípade, ak by vzniknutá škoda nebola spôsobená pri plnení pracovných povinností pre zamestnávateľa
(napr. ak by sa žalobca bol zdržiaval v prevádzke žalovaného bez toho, aby plnil pracovné úlohy
pre zamestnávateľa - vo voľnom čase a počas toho by bolo došlo k jeho pritlačeniu plechmi o korbu
vozidla). Iba v takomto prípade by si žalobca mohol uplatňovať nároky na náhradu nemajetkovej

ujmy priamo u žalovaného. Ustanovenie § 420 OZ je všeobecným ustanovením „pojednávajúcim
k otázke zodpovednosti za škodu, avšak Zákonník práce, ako špeciálny právny predpis upravuje
otázku zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla pracovníkovi pri plnení pracovných úloh, alebo v priamej
súvislosti s nimi" (rozsudok Krajského súdu Bratislava zo dňa 08.07.2009, sp. zn. 15Co/524/2008).
Túto argumentáciu Krajského súdu potvrdil aj Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení

zo dňa 29.04.2011, sp. zn. IV. ÚS 170/2011, podľa ktorého ak súd vychádzal pri posudzovaní nárokov
z § 195 a nasl. ZP s tým, že u poškodeného sa jednalo jednoznačne o pracovný úraz, a preto bolo
potrebné uplatniť si predmetný nárok voči jeho zamestnávateľovi a až následne bolo možné uplatniť
regresný nárok podľa § 219 ods. 1 ZP voči tretej osobe, ktorá za škodu zodpovedá podľa Občianskeho
zákonníka, takýto výklad je z pohľadu Ústavného súdu ústavne aprobovateľný. Z vyššie uvedeného

je teda zrejmé, že žalobca zvolil od začiatku nesprávny postup, nakoľko najprv sa mal obrátiť na súd
žalobou o náhradu škody z pracovného úrazu proti svojmu zamestnávateľovi - spoločnosti W., Y..N..K..
Následne si spoločnosť W., Y..N..K.. mohla podľa ustanovenia § 219 ods. 1 ZP uplatňovať regresnú
náhradu voči spoločnosti žalovaného, a to na základe príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka
(t. j. § 420 a nasl. OZ).

20. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP) a dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP (Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016), odvolací súd rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

22.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.23. Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení
sa (úplne) správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí
vyhotovovať štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 220 ods. 2 CSP, ale sa len obmedzí

na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vykonal vo veci
dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, správne vec posúdil po právnej stránke, preto
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto v zmysle
§ 387 ods. 1 CSP sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a

nebude ich opakovať.
24. Odvolací súd dodáva, že dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozsudku súdu prvej
inštancie. Prvoinštančný súd totiž vo veci dostatočne zistil skutkový stav a v intenciách platnej právnej
úpravy vyvodil z neho i správne právne závery, vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu,
vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, príslušné ustanovenia
podstatné pre právne posúdenie veci interpretoval a aplikoval právne súladným spôsobom, jeho úvahy

sú logické, a preto aj celkom legitímne a právne akceptovateľné. Súd prvej inštancie primerane
rozumným a okolnostiam danej veci postačujúcim spôsobom reflektoval i na odvolateľom vznášané
tvrdenia, na danú vec aplikoval i relevantné hmotnoprávne ustanovenia a svoje rozhodnutie presvedčivo
a náležite odôvodnil, zodpovedajúc už i na všetky právne a skutkovo významné otázky predkladané
žalobcom v jeho odvolaní.

25. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne také skutočnosti, skutkové či právne, s ktorými by sa súd prvej
inštancie nebol vyporiadal, pokiaľ boli pre danú vec relevantné. Odvolací súd považuje za správne i
argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu. K dôvodom súdu prvej inštancie
dodáva:

26. Nemajetkovou ujmou v zmysle § 13 ods. 2 OZ je ujma v nemajetkovej sfére života fyzickej osoby,
ktorá sa bezprostredne nepremieta do fyzickej integrity ani do majetkovej sféry fyzickej osoby a treba ju
dôsledne odlišovať od majetkovej ujmy, vrátane ujmy na zdraví s majetkovými dôsledkami (§ 16 OZ) a
inej nemajetkovej ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej integrity fyzickej osoby, za
ktorú sa náhrada poskytuje podľa iných predpisov (§ 444 OZ). Zmyslom náhrady nemajetkovej ujmy v

peniazoch podľa § 13 ods. 2 OZ je dosiahnuť vyváženosť medzi ujmou na hodnotách ľudskej dôstojnosti
ajejkonkrétnymfinančnýmvyjadrením.Cieľomjezmierniťnepriaznivýnásledokneoprávnenéhozásahu
a poskytnúť čo najúplnejšiu a najúčinnejšiu občianskoprávnu ochranu osobnosti fyzickej osoby. Na
rozdiel od toho, zmyslom náhrady ujmy vzniknutej ako priamy dôsledok zásahu do telesnej (fyzickej)
integrity fyzickej osoby (§ 444 OZ) je poskytnúť relutárnu náhradu za ujmu spôsobenú poškodením

zdravia, jeho liečenia alebo odstraňovania jeho následkov (bolestné), resp. za ujmu na zdraví, ktorá má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo plnenie jeho spoločenských úloh (sťaženie spoločenského uplatnenia).

27. Zamestnávateľ je zodpovedný za škodu pri pracovnom úraze, alebo v dôsledku choroby z povolania

zamestnanca, ak sa svojej zodpovednosti nezbaví celkom, alebo čiastočne podľa § 196 zákona č.
311/2001 Z.z. Zákonníka práce. Zamestnávateľ sa môže svojej zodpovednosti zbaviť celkom, ak
preukáže, že vznik pracovného úrazu zavinil sám poškodený zamestnanec. Dôkazné bremeno je však
na strane zamestnávateľa, ktorý musí preukázať, že: a) zamestnanec porušil právne predpisy, alebo
ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ide o zavinené

porušenie predpisov zamestnancom, s týmito predpismi bol riadne oboznámený a zamestnávateľ
ich znalosť sústavne vyžadoval a kontroloval, dodržiavanie týchto predpisov zamestnávateľ sústavne
vyžadoval a kontroloval, uvedené skutočnosti boli jedinou príčinou škody, b) zamestnanec si privodil
pracovný úraz opitosťou, alebo požitím iných omamných, alebo psychotropných látok, ak uvedené
skutočnosti boli jedinou príčinou škody a zamestnávateľ nemohol škode zabrániť. Zamestnávateľ sa

svojej zodpovednosti zbaví sčasti, ak preukáže že: a) postihnutý zamestnanec porušil svojim zavinením
právne predpisy, alebo ostatné predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
práci,hocibolsnimiriadneapreukázateľneoboznámený,ažetotoporušeniebolojednouzpríčinvzniku
škody, b) jednou z príčin vzniku škody bolo, že zamestnanec bol pod vplyvom alkoholu, omamných
látok, alebo psychotropných látok, c) zamestnancovi vznikla škoda preto, že si počínal v rozpore s

obvyklým spôsobom správania sa tak, že je zrejmé, že hoci neporušil právne predpisy, alebo ostatné
predpisy, alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, alebo osobitné predpisy,
konal ľahkomyseľne a musel si pritom byť vzhľadom na svoju kvalifikáciu a skúsenosti vedomý, že
si môže privodiť ujmu na zdraví. Mieru zavinenia zamestnanca určí zamestnávateľ podľa výsledkovšetrenia. Za účelom objektívneho zistenia príčin vzniku pracovného úrazu, prípadne určenia miery
zavinenia zamestnanca, môžu zamestnávatelia zriaďovať komisie, závery ktorých bude možné použiť
aj pre posúdenie ďalších nárokov zamestnancov.

28. Podľa ustanovenia § 195 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. pracovný úraz je poškodenie zdravia, ktoré
bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle
od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Za pracovný úraz teda
možno považovať úraz, ktorý sa stal na pracovisku pri plnení pracovných povinností alebo inej činnosti,

vykonávanej v závislosti od nariadenia zamestnávateľa. Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných
povinnostívyplývajúcichzpracovnoprávnehovzťahu,ináčinnosťvykonávanánapríkazzamestnávateľa
a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.

29. V danej veci k poškodeniu zdravia žalobcu došlo pri plnení pracovných úloh pre zamestnávateľa W.
Y..N..K..W.počaspracovnejdoby.Totopoškodeniezdraviažalobcujepretopracovnýmúrazom,zaktorý

zodpovedá v plnom rozsahu zamestnávateľ bez ohľadu na to, že pracovný úraz sa stal v areáli iného
subjektu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zamestnanec tohto iného subjektu bol v trestnom konaní
uznaný za vinného za spôsobenie poškodenia zdravia žalobcu. Všetky nároky súvisiace s pracovným
úrazom si môže zamestnanec uplatniť iba voči svojmu zamestnávateľovi, ktorý zodpovedá za pracovný
úraz zamestnanca, následne si zamestnávateľ môže u iného subjektu, ktorého zamestnanec zavinil

pracovný úraz, uplatniť refundáciu vyplatených nárokov.

30. Keďže žalobca si uplatnil žalovaný nárok voči žalovanému, ktorý nie je vo veci pasívne legitimovaný,
t. j. nie je nositeľom hmotného práva, súd prvej inštancie sa nemusel zaoberať vecou v takom rozsahu
dokazovania, ktoré bolo nadbytočné. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nárok bol uplatnený voči subjektu

bez pasívnej legitimácie, odvolací súd sa nevyjadruje k meritu veci ohľadne zdôvodnenia nemajetkovej
ujmy finančnou stratou na dávkach od sociálnej poisťovne.

31. Vzhľadom k dôvodom uvedeným súdom prvej inštancie i k odvolacím súdom uvedeným
skutočnostiam, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255, § 262 ods.
1 CSP. V tomto štádiu konania bol úspešný žalovaný, preto odvolací súd vyslovil, že sa mu nárok na
náhradu týchto trov priznáva voči žalobcovi v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,

samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).